Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Hofbauer chce položiť doplňujúcu otázku.

Nech sa páči.

Poslanec R. Hofbauer:

Áno, ďakujem.

Vo veci preletov lietadiel NATO naším vzdušným priestorom vládny kabinet Mikuláša Dzurindu vydal 4 rôzne stanoviská. Iné stanovisko vyjadril Mikuláš Dzurinda, iné stanovisko vyjadril k tomu minister obrany Kanis, tretie stanovisko vyjadril úplne nezávisle minister zahraničných vecí Kukan ešte v predstihu dvoch mesiacov a o štvrtom stanovisku ťažko hovoriť, pretože pán Hamžík sa iba vyjadril, že o tom vôbec nič nevedel. Preto ma zaujímalo, aké sú jednotlivé interpretácie členov súčasného kabinetu k tejto nehoráznosti, keď podpredseda tohto vládneho kabinetu žiada komisára Európskej únie o jeho demarš slovenskej strane v tom, aby komisár potvrdil správnosť Miklošovej verzie v znení zákona. Toto je skutočne veľmi zaujímavý prístup a som veľmi rád za to, čo ste povedali. Totiž ste vyjadrili to, že táto forma je prirodzená a normálna forma spolupráce súčasného vládneho kabinetu, po slovensky povedané, súčasný vládny kabinet sa spýta ponížene v zahraničí, čo si zahraničie želá, naznačí, čo je žiaduce, zahraničie to oznámi vášmu kabinetu, ktorého ste aj vy členom, a to sa slovenským občanom formuluje, že aha, veď takto si to predstavitelia Európskej únie želajú, aby to inakšie bolo, a keď nie, tak Slovensko nebude prijaté ako zlé dieťa do škôlky Európskej únie.

Vážený pán minister, za toto vaše vysvetlenie veľmi pekne ďakujem, doplňujúcu otázku nemám, pretože skutočne to malo vysokú vypovedaciu silu a predpokladám, že aj občania si to veľmi pozorne vypočuli.

Ďakujem vám.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán minister, budete reagovať? Áno.

Nech sa páči.

Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:

Pán poslanec, i napriek tomu, že nemáte doplňujúcu otázku, môžem vám povedať aj za seba, pretože ja som vám interpretoval a sprostredkoval, aby som sa presne vyjadril, stanovisko pána ministra zahraničných vecí. Môžem vám povedať, že tak ako ja mám informácie o rokovaní pána podpredsedu vlády s predstaviteľmi Európskej únie, tak ako aj my s nimi rokujeme v negociáciách jednotlivých kapitol, ktoré otvárame a aj úspešne uzatvárame v našom prístupovom procese v Európskej únii, vôbec to nie je v takej polohe, že by sme nerokovali s nimi ako rovnocenní partneri. Aj predstavitelia Európskej únie majú záujem, aby ich budúci partner, to znamená Slovenská republika, jej predstavitelia, jej štátna administratíva, bol absolútne rovnocenný ostatným krajinám. A takto to aj je. Môžem vysloviť presvedčenie, a je to moja osobná skúsenosť, že oni túto vládu a jej predstaviteľov zodpovedných najmä za negociáciu povedzme štátnej administratívy, jej transformácie, ale aj iných kapitol takto berú.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ôsmu otázku položil pán poslanec Hofbauer pre podpredsedu vlády Pála Csákyho. Otázka znie: "Môžete informovať o záveroch porady koalície z októbra 2000 v Piešťanoch za prítomnosti Ralpha Johnsona, bývalého veľvyslanca USA a pána chargé d'affaires Hengela na Slovensku?"

Nech sa páči, pán vicepremiér.

Podpredseda vlády SR P. Csáky:

Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

vážená Národná rada,

vážený pán poslanec,

nešlo o poradu koalície a nešlo o prijatie záverov. Na takéto akty máme vytvorenú koaličnú radu, ktorá pracuje pod kontrolou verejnosti. Americká nadácia Projekt etnických vzťahov je špecializovaná na riešenie problémov v interetnických vzťahoch. Táto nadácia organizuje rôzne okrúhle stoly aj na Slovensku, respektíve pre politikov zo Slovenska aj v zahraničí. Takýchto rokovaní sa v minulosti zúčastnili aj predstavitelia súčasnej opozície. Známu dohodu z Montpellier podpísali aj niektorí poslanci Hnutia za demokratické Slovensko. Okrúhly stôl, ktorý bol organizovaný v Piešťanoch, nebol ani efektívny, ani úspešný, keďže okrem pána Bugára sa nezúčastnil rokovania predseda žiadnej inej vládnej strany. Diskusia bola teda zaujímavá, ale bez akýchkoľvek záverov.

Ďakujem, pán predseda.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči, doplňujúca otázka.

Poslanec R. Hofbauer:

Pán predseda Csáky, skutočne platí to, čom som povedal aj pánovi ministrovi Harachovi, že dnes nie je prvý apríl. Na rokovanie nadácie do Piešťan príde diskrétne bývalý veľvyslanec Spojených štátov amerických Ralph Johnson, ktorý zorganizoval v podstate tento obrat smerovania Slovenska, súčasný chargé d'affaires Hengel a na to pricestoval ešte aj veľvyslanec Slovenskej republiky z Washingtonu Martin Bútora na to, aby ste spolu na úrovni s predsedom vlády Dzurindom a podpredsedom vlády Bélom Bugárom nedohodli nič a neprijali žiadne závery. Nerobte si z tu prítomných bláznov a pokúste sa nejakým korektnejším a dôveryhodnejším spôsobom z tejto trápnosti vykrútiť. Pretože toto, čo teraz predvádzate, to je skutočne groteskná situácia, ktorá je síce primeraná vášmu kabinetu, ale nie je primeraná dôstojnosti občanov tohto štátu. Dobre? Skúste to ešte raz zopakovať.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán podpredseda vlády bude reagovať.

Nech sa páči.

Podpredseda vlády SR P. Csáky:

Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, vážený pán poslanec, k základným prvkom kooperatívnej politiky patria aj neustále kontakty členov vlády s členmi iných vlád, so zástupcami medzinárodných organizácií, ako aj s veľvyslancami iných krajín. Naša akceptovateľnosť znamená aj akceptovateľnosť Slovenskej republiky a verte mi, pán poslanec, je to oveľa šťastnejší spôsob dialógu, ako hovoriť v takýchto súvislostiach v niektorých prípadoch o rôznych častiach tráviaceho systému.

Ďakujem pekne.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem.

Vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci, členovia vlády,

čas vymedzený na hodinu otázok uplynul. Končím bod programu hodina otázok.

Ďakujem pekne.

Budeme pokračovať ďalej v rokovaní 45. schôdze.

Prosím podpredsedu Národnej rady, aby viedol ďalšie rokovanie.

Nech sa páči.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

budeme pokračovať v odpoludňajšom rokovaní 45. schôdze Národnej rady jednotlivými bodmi programu, tak ako sme si ich schválili.

Ďalším v poradí prerokovávaným návrhom je

vládny návrh zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok,

ktorý ste dostali ako tlač 801 a ktorý budeme prerokovávať v druhom čítaní.

Chcel by som poprosiť snemovňu, ak bude všeobecný súhlas, pán minister vnútra je poverený vládou Slovenskej republiky predložiť body programu 37, 38, 39, 40, 41, 42 a 43, aby sme prerokovali jednotlivé body programu tak, že ich pán minister uvedie, vystúpi spravodajca, prebehne rozprava a o všetkých predložených a prerokovaných návrhoch by sme hlasovali po prerokovaní týchto siedmich bodov, ktorých predkladateľom bude pán minister vnútra. Je všeobecný súhlas snemovne? Áno. Ďakujem pekne.

Pán minister, prosím, aby ste uviedli v poradí prvý návrh zákona, ktorým je zákon o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.

Pán minister, máte slovo.

Minister vnútra SR L. Pittner:

Vážený pán predsedajúci,

vážená Národná rada,

z poverenia vlády za neprítomného pána ministra spravodlivosti dovoľte mi uviesť návrh zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.

Celá koncepcia návrhu zákona má za cieľ spriechodniť systém vymáhania špecifických pohľadávok vznikajúcich na súdoch Slovenskej republiky a v konečnom dôsledku by mala priniesť aj finančný efekt, ktorý bude smerovať k posilneniu štátneho rozpočtu. Východiskom na vypracovanie predloženého návrhu zákona boli praktické skúsenosti z vymáhania súdnych pohľadávok, kde sa jednoznačne ukázala potreba doplniť súčasný nevyhovujúci legislatívny stav o navrhovanú úpravu. Dôvodmi sú najmä nedostatočné právomoci vymáhajúcich úradníkov a súdnych vykonávateľov, ktoré neumožňujú efektívne vymáhať pohľadávky vzniknuté v oblasti súdnictva a celkový objem nevymožených pohľadávok, ktorý má stúpajúcu tendenciu.

Uvedenú situáciu dokresľujú nasledovné údaje. Stav pohľadávok k 1. januáru 1997 za celé územie Slovenskej republiky predstavoval počet položiek približne 116 tis. v úhrne 213 miliónov korún. K 1. januáru 1998 počet položiek vzrástol na približne 123 tisíc a celková hodnota stúpla na 252 miliónov korún. Stav pohľadávok k 1. januáru 1999 predstavoval približne 128 tisíc položiek v celkovom úhrne približne 312 miliónov korún. K 1. januáru 2000 počet položiek vzrástol na približne 134 tisíc a celková hodnota stúpla na 377 miliónov korún. Stav pohľadávok k 30. septembru 2000 predstavoval približne 144 tisíc položiek v celkovom úhrne približne 433 miliónov korún, čo len za 9 mesiacov tohto roku predstavuje nárast o 56 miliónov korún.

Pri príprave návrhu sa vychádzalo z poznatkov získaných v zahraničí, najmä v Nemecku a Rakúsku, kde justičné pokladnice fungujú už niekoľko rokov a dosahujú pri vymáhaní úspešnosť až takmer 85 percent. V našich podmienkach je momentálne úspešnosť vymáhania pohľadávok len 25 percent. Návrh zákona zavádza niektoré nové pojmy. Súdne pohľadávky vyjadrujú v súhrne súdne poplatky, trovy trestného konania, svedočné, znalečné a rôzne iné náklady vznikajúce v súvislosti so súdnym konaním. Ich špecifikom oproti iným pohľadávkam štátu je oblasť ich vzniku. Podľa predloženého návrhu zákona bude tieto pohľadávky spravovať justičná pokladnica, ktorá bude mať charakter evidenčného a vymáhajúceho miesta. Justičnú pokladnicu navrhujeme zriadiť ako samostatné oddelenie pri Krajskom súde v Bratislave. Zriadením justičnej pokladnice sa vytvorí väčší dohľad nad tým, ako sa pohľadávky štátu vymáhajú a umožní sa zjednodušenie procesných postupov pri vymáhaní pohľadávok a spájanie pohľadávok voči jednému povinnému. Zabezpečením efektívneho vymáhania súdnych pohľadávok sa zlepší aj situácia v naplnení príjmov štátneho rozpočtu. Na druhej strane predpokladáme, že spojením pohľadávok v rámci celej republiky tiež dôjde k úspore finančných prostriedkov.

Predkladateľ súhlasí s pripomienkami uvedenými v bodoch 1 až 4, 6 až 9 spoločnej správy 8O1a. Nesúhlasí s pripomienkou uvedenou v bode 5. V tomto prípade nejde o neoprávnené zvýhodňovanie niektorých fyzických osôb, ale o stanovenie podmienok, pri splnení ktorých môže justičná pokladnica rozhodnúť o povolení odkladu, respektíve splátok platenia. Takéto podmienenie náš právny poriadok pozná a používa. V tomto prípade nemôže ísť o porušenie práv uvedených v článku 12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, pretože každý účastník má právo sa obrátiť na súd v prípade, že existujú dôvody, pre ktoré by rozhodnutie nemalo nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Až následne po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia súdu na zaplatenie súdnej pohľadávky dochádza k obmedzeniu justičnej pokladnice, keď môže povoliť odklad alebo splátky v prípade, že sú splnené podmienky, t. j. napríklad, že je potrebné zohľadniť sociálne hľadisko povinného.

Vzhľadom na uvedené navrhujeme Národnej rade Slovenskej republiky schváliť predložený návrh zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok s pripomienkami v spoločnej správe 801a s výnimkou bodu 5.

Ďakujem za slovo.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu.

Teraz prosím pána poslanca Ivanka, ktorého určil gestorský ústavnoprávny výbor ako spravodajcu k prerokovávanému návrhu zákona, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania vo výboroch, ako aj o odporúčaní gestorského výboru.

Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

Poslanec A. Ivanko:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán predsedajúci,

vážené kolegyne poslankyne,

vážení kolegovia poslanci,

dovoľte mi, aby som vás oboznámil s podstatnými časťami spoločnej správy výborov (tlač 801a) o prerokovaní vládneho návrhu zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 1201 pridelila vládny návrh zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.

Vládny návrh zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť obidva výbory Národnej rady.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III z tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Je ich celkom 9 a gestorský výbor ich odporúča schváliť.

Vážený pán predsedajúci, skončil som. Otvorte všeobecnú rozpravu.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Prosím, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Nikto z prítomných poslancov sa nehlási do rozpravy ústne. Keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a prosím pána ministra, aby z poverenia vlády uviedol

informáciu ministra spravodlivosti Slovenskej republiky o prijatých opatreniach na urýchlenie súdnych konaní v občianskoprávnych, pracovnoprávnych a rodinných veciach.

Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

Minister vnútra SR L. Pittner:

Vážený pán predsedajúci,

vážená Národná rada,

zefektívnenie súdneho systému je náročná a dlhodobá úloha spočívajúca v procese zavedenia rozsiahleho systému opatrení a zmien v oblasti legislatívy, inštitucionálnej i materiálno-technickej. Ministerstvo spravodlivosti realizuje tieto práce priebežne, nevyhnutné je však ich vznímanie z prognostického hľadiska, pretože ich príprava, ale najmä implementácia je nielen časovo a finančne náročná, ale vyžaduje zmenu myslenia justičnej komunity, ktorá je neoddeliteľnou, a nie líšiacou sa zložkou slovenskej spoločnosti. Efektivizáciu justície možno považovať za obsahové naplnenie reformy justície, po ktorej spoločnosť už niekoľko rokov volá. Analýzy problémov a potrieb slovenskej justície sa nachádzajú vo viacerých vládnych materiáloch, najmä však v takzvanej koncepcii slovenskej justície s názvom Stav a perspektívy súdnictva z marca 2000. Z nich plynúce návrhy a odporúčania zahrnujú systémové zmeny, ktoré ministerstvo spravodlivosti realizuje v porovnaní s minulosťou razantným tempom za výraznej pomoci a spolupráce so sudcami reprezentovanými najmä ich stavovskou organizáciou Združením sudcov Slovenska, ako aj so zahraničnými partnermi a expertmi v rámci projektov PHARE a ďalších. Nevyhnutnou súčasťou tohto procesu je jeho medializácia a sústavné vzdelávanie všetkých zúčastnených.

I. Legislatíva.

Po prvé, pripravená je novela ústavy, ktorá má zabezpečiť nezávislosť súdov tak, aby sudcovská nezávislosť bola plne zakotvená v zmysle zásad právneho štátu a odporúčanie Európskej únie v rámci prístupových procesov.

Po druhé, zmeny v ústave umožnia spriechodnenie a efektivizáciu súdneho konania zavedením inštitútu vyšších súdnych úradníkov. Text zákona je pripravený v spolupráci s expertmi z európskych krajín, najmä zo Spolkovej republiky Nemecko v rámci programu PHARE, a jeho realizácia odbremení justičný rozpočet, nakoľko veľkú časť menej kvalifikovaných prác na súde preberú od sudcov vyšší súdni úradníci.

Po tretie, boli zriadené legislatívne pracovné komisie zaoberajúce sa komplexnou rekodifikáciou občianskeho a a trestného, hmotného i procesného práva. Tento proces bude prebiehať v etapách, pričom najmä zmena procesného práva prinesie zavedením zjednodušených a kontradiktórnych prvkov zrýchlenie súdneho konania. V tejto oblasti prebieha viacero seminárov a porovnávacích prác s početnými zahraničnými expertmi.

Po štvrté, zákon o konkurze a vyrovnaní bol v ostatnom období viac ráz novelizovaný v prospech zabezpečenia lepšej vymáhateľnosti práva. Prebiehala expertná spolupráca v rámci programov PHARE s Rakúskom a Spolkovou republikou Nemecko. Aktuálna je spolupráca vybranej expertnej skupiny zloženej zo sudcov a pracovníkov ministerstva spravodlivosti za pomoci expertov USA, financovaná Svetovou bankou, zameraná na úplné stransparentnenie a efektivizáciu konania o konkurze a vyrovnaní.

Po piate, analyzujú sa možnosti sprístupnenia právnej pomoci pre menej solventné vrstvy obyvateľstva, ktoré by boli premietnuté do príslušných právnych predpisov. Za týmto účelom sa uskutoční v decembri 2000 porovnávací seminár pre krajiny V4 v spolupráci s Radou Európy, na ktorom bude aktívne participovať i notárska a advokátska komora. Pripravuje sa novela zákona o advokácii, ktorá zabezpečí jeho kompatibilitu s krajinami Európskej únie.

Po šieste, v legislatívnom zámere ministerstva spravodlivosti je kompletná novela zákona o rozhodcovskom konaní, ktorá má podstatne rozšíriť spektrum sporov v kompetencii rozhodcovských súdov, čím sa odbremenia všeobecné súdy.

Po siedme, v januári 2001 začne ministerstvo spravodlivosti v spolupráci s expertmi Veľkej Británie práce na osemnásťmesačnom projekte s názvom Zefektívnenie prístupu k súdnictvu, ktorého výsledkom má byť zavedenie spôsobov alternatívneho, teda mimosúdneho riešenia sporov v Slovenskej republike, a projekt bude zameraný najmä na oblasť mediácie.

Po ôsme, v najbližšej dobe sa začnú práce na novom zákone o súdoch Slovenskej republiky, ich organizácii a správe, ktorý má zaviesť optimálny model organizácie súdov. Zefektívnenie organizácie súdnictva by sa mohlo premietnuť predovšetkým v dvoch oblastiach: po a) redukovaním existujúceho počtu krajských a okresných súdov by sa ušetrili nemalé finančné prostriedky a po b) zavedením nového systému výberu sudcov, ich postupu, hodnotenia a kontroly ich práce sa spriehľadní a zosystematizuje doposiaľ viac-menej živelne a na báze subjektivity fungujúci súdny mechanizmus. Konkrétnymi možnosťami riešenia tejto otázky za súčasnej akceptácie sudcovskej nezávislosti sa bude zaoberať i pripravovaný dvojročný projekt PHARE, modernizácia súdov v spolupráci s rakúskymi expertmi.

II. Inštitucionálno-organizačné zmeny. Legislatívne zmeny sú úzko prepojené s organizačnými a inštitucionálnymi zmenami, pretože najdôležitejšou zložkou celého procesu bude jeho účelná implementácia.

Po prvé, v zmysle auditu v štátnej správe sa uskutočnia od 1. januára tohto roku i na pôde Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky reorganizačné a reštriktívne zmeny za účelom pružnejšieho zabezpečenia administratívneho procesu v rezorte justície.

Po druhé, rezort pripravuje zlepšenie mzdového zabezpečenia administratívneho aparátu súdov a v nadväznosti na takzvaný sudcovský kódex i materiálneho a sociálneho zabezpečenia sudcov. Toto bude z nedostatku finančných možností prebiehať v etapách.

Po tretie, rozšírila sa spolupráca so sudcami prostredníctvom využitia ich skúseností na ministerstve spravodlivosti formou stáží, ako aj realizáciou spolupráce so Združením sudcov Slovenska. V legislatívnych pracovných skupinách a v prácach na projektoch so zahraničím sú početne zastúpení sudcovia z praxe. Tento dôležitý komponent v minulosti chýbal.

Po štvrté, nový zákon o súdoch a sudcoch zavádza sudcovské rady ako samosprávne orgány so širšími právomocami, ktoré sa budú musieť spolupodieľať na organizácii práce súdov a hodnotení práce sudcov, čo by sa malo premietnuť i v efektívnejšej správe súdov.

Po piate, zákon podrobne upravuje status sudcov vrátane majetkových a sociálnych výhod, čo by malo priniesť subjektívny stimul k lepšej výkonnosti. Podobne by malo účinkovať podrobnejšie prepracovanie disciplinárnej zodpovednosti sudcov. Výsledky všetkých týchto opatrení však ukáže až prax. Pripravovaný tviningový projekt PHARE s Rakúskom zameraný na zavedenie systému hodnotenia sudcov by mal odkryť medzery v efektivite práce sudcov, nakoľko hodnotenie má byť zamerané na všetky ostatné činnosti súdov s výnimkou rozhodovacej činnosti, to je najmä na hospodárnosť súdneho konania zo stránky finančnej i časovej.

Po šieste, na ministerstve spravodlivosti v súčasnosti prebiehajú práce na zavedení moderného a objektívneho štatistického a výkazníckeho systému. Počiatočná analýza sa uskutočnila i v rámci tviningového projektu PHARE s Rakúskom. Financovanie a získanie moderných foriem objektívnych kritérií hodnotenia práce súdov je zatiaľ otvorené.

Po siedme, dôležitou zložkou skvalitnenia a urýchlenia práce súdov je adekvátne vzdelávanie sudcov a umožnenie ich prístupu k informáciám. Ministerstvo spravodlivosti organizuje v oblasti európskeho práva najmä v rámci prístupových procesov vzdelávacie akcie pre sudov v spolupráci s viacerými krajinami Európskej únie financované z PHARE, ale i z individuálnych zdrojov jednotlivých krajín. Sudcovia i pracovníci rezortu absolvujú porovnávacie stáže v rozličných krajinách európskej únie. Priebežne prebiehajú školenia sudcov na prácu s počítačom.

III. Materiálno-technická sféra

Po prvé, ministerstvo spravodlivosti zavádza plnú informatizáciu rezortu zo stránky hardvérovej i softvérovej. Postupne sa zavádza elektronické prepojenie všetkých súdnych agend, a to k informácii medzi všetkými súdmi a ministerstvom spravodlivosti.

Po druhé, dnes má k dispozícii na pracovisku počítač približne jedna pätina sudcov. V prvom polroku tohto roka sa však má z prostriedkov PHARE zabezpečiť počítač postupne všetkým ostatným sudcom.

Po tretie, pilotným projektom so švajčiarskymi partnermi sa zaviedol na Okresnom súde v Banskej Bystrici počítačový systém podateľne, ktorý sa postupne rozširuje na manažment celého chodu spisu. Skúsenosti sú veľmi pozitívne z hľadiska transparentnosti konania, ale i z hľadiska šetrenia času a zvýšenia efektivity. Podľa výšky získaných zdrojov z PHARE, respektíve aj od iných donorov, sa tento systém bude rozširovať postupne na ďalšie súdy. Zmyslom projektu, ktorý preberá širší názov keismanažment, je postupné počítačové prepojenie chodu súdu od podateľne cez spisovňu, štatistiku až po archív.

Kompletné zavedenie tohto systém na súdoch by prácu súdov výrazne urýchlilo a odbremenilo. Napriek pomoci PHARE chýba však podstatná časť finančných prostriedkov. Ministerstvo spravodlivosti sa zameralo na postupné sprístupňovanie informácií z rezortu verejnosti. V októbri 2000 bol pokusne zavedený na internet obchodný register a od 1. januára tohto roku bude plne otvorený verejnosti.

Po piate, pracovníci odboru informatiky ministerstva spravodlivosti vyvinuli automatizovaný systém právnych informácií pod názvom JASPI, ktorý už dnes obsahuje všetky právne predpisy od roku 1945, judikatúru Najvyššieho súdu od roku 1975 a Ústavného súdu od roku 1993. Tento sa priebežne dopĺňa.

Po šieste, dôležité bude tiež využitie počítačového systému na spracovanie štatistiky a výkazníctva v súlade s výsledkami prebiehajúcich expertných prác.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem pánovi ministrovi.

Panie poslankyne, páni poslanci, k uvedenému bodu programu by mal vystúpiť aj pán predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, tak ako bol tento bod programu schválený.

Prosil by som pána predsedu Najvyššieho súdu, ktorý podľa informácie jeho kancelárie by mal byť prítomný v Národnej rade Slovenskej republiky, aby sa dostavil do rokovacej miestnosti a aby predniesol takisto informáciu o prijatých opatreniach na urýchlenie súdnych konaní v občianskoprávnych a pracovnoprávnych veciach.

Pán predseda Najvyššieho súdu, nech sa páči, máte slovo.

Predseda Najvyššieho súdu SR Š. Harabin:

Vážený pán predsedajúci,

vážené dámy,

vážení páni,

vážené poslankyne,

vážení poslanci,

hlavným poslaním Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako vrcholného článku sústavy súdov je zaisťovanie zákonnosti rozhodovania súdov, ktoré realizuje typickými súdnymi prostriedkami ako ostatné články, t. j. predovšetkým rozhodovaním v konkrétnych veciach. Jediným, a to neprocesným prostriedkom je zjednocovanie výkladu právnych otázok zaujatím stanovísk v zmysle § 16 písm. b) zákona o súdoch a sudcoch v platnom znení. Najvyšší súd je jednak súdom kasačným vo veciach trestných a civilných, výlučne rozhoduje o mimoriadnych opravných prostriedkoch sťažností pre porušenie zákona a o dovolaní. Je však aj súdom odvolacím najmä vo veciach obchodných a trestných, kde v prvom stupni rozhoduje krajský súd, a tiež je aj súdom prvostupňovým vo veciach, v ktorých rozhoduje v jednom inštančnom konaní, a to v správnom konaní o žalobách a o kauzách vo volebných veciach. Takýto stav je však neudržateľný najmä z hľadiska ústavného zabezpečenia nezávislosti a nestrannosti súdneho rozhodovania ako javovej stránky.

Teoretik práva Delcourt v roku 1970 povedal: "Nezávislosť nielenže je daná, ale sa aj musí javiť, že je poskytovaná." Keď o tej istej veci rozhoduje ten istý súd raz ako odvolací či prvostupňový a potom aj ako dovolací, ale i z narušenia rozumného vzťahu dôležitosti vybavovania mimoriadnych opravných prostriedkov, keď Najvyšší súd rozhoduje v druhom a treťom stupni aj o bagateľných či bezvýznamných sporoch alebo otázkach, napríklad aj v spore o jednu korunu o súdnych poplatkoch v trovách konania, príslušnosti súdu v podmienkach konania a podobne. Čiže dôsledok je taký, že robí to z Najvyššieho súdu súd, ktorý sa zaoberá aj nepodstatnými vecami a odoberá mu to kapacitu časovú, osobnú na riešenie oveľa podstatnejších a dôležitejších otázok, na ktoré všeobecné súdnictvo, ale i celá naša spoločnosť čaká, ako napríklad na zaujímanie stanovísk, výkladu zákonov a iných právnych predpisov, vypracúvanie a prerokúvanie správ o činnosti a účinnosti zákonov a iných právnych predpisov a na ich podklade podávať podnety na novú právnu úpravu, či už novelizáciu alebo rekodifikáciu.

Aj napriek tomu sa však Najvyšší súd snaží v rámci rozhodovacej právomoci pracovať tak, aby sa veci vybavovali v primeranej dobe, aby sa sporné právne otázky vykladali súdmi rovnako a aby sa včas zaujímali stanoviská k výkladu nových zákonov podľa potrieb súdov. V tomto smere sa Najvyšší súd podieľa na vydávaní dvoch periodík, a to Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky a periodikum Zo súdnej praxe, kde sa informuje právnická verejnosť o týchto aktivitách Najvyššieho súdu, a tým Najvyšší súd zreteľne ovplyvňuje právnu prax na Slovensku.

Vzhľadom na to, že úlohy na Najvyššom súde sú v prvom rade koncentrované len na rozhodovanie o riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch, ktorých len pre vašu informáciu Najvyšší súd ročne vybaví cirka 8 500 vecí, tomu je potom aj podriadená činnosť všetkých orgánov na Najvyššom súde, a to predsedu, podpredsedu, predsedov kolégií, predsedov senátov a ostatných sudcov, najmä z hľadiska zabezpečenia rýchlosti a efektívnosti konania pred Najvyšším súdom.

Z posledného obdobia možno spomenúť najmä tieto opatrenia, ktoré smerovali k zrýchleniu súdneho konania. Išlo o posilnenie obchodného kolégia, o predsedu senátu a dvoch členov senátu z občianskoprávneho kolégia, presun 500 vecí z obchodného kolégia do občianskoprávneho kolégia, zmeny v zložení niektorých senátov, zlepšenie spolupráce s nižšími súdmi pri predkladaní spisov. V tomto smere Najvyšší súd súdy nižších stupňov osobitným podaním upozornil na to, v akom rozsahu treba predkladať spisy a v akej celkovej materiálovej zabezpečenosti. Osobitné sledovanie niektorých dôležitých agend, aby sa veci končili v primeranej lehote, tu sme prijali opatrenia, aby veci dôležité najmä na obchodnom kolégiu, napríklad predbežné opatrenia alebo konkurzy, sa osobitným spôsobom sledovali a aj za tým účelom je určitá orientačná lehota pre sudcov, aby kládli dôraz na vybavenie v týchto lehotách.

Každomesačné sledovanie výkonnosti jednotlivých sudcov a písanie súdnych rozhodnutí v zákonnej lehote, zabezpečenia sudcu Najvyššieho súdu, najmä predsedov kolégií a zovšeobecňovateľov na gremiálnych poradách krajských súdov, v niektorých prípadoch aj na okresných súdoch, kde sa teda rozoberajú teoreticko-interpretačné problémy v aplikovateľnosti predpisov na súdoch.

Do ďalšieho obdobia by bolo potrebné sa veľmi vážne zamyslieť najmä nad organizačnou sústavou nášho súdnictva, aby sa odstránil stav, že Najvyšší súd ako tretí článok súdnej sústavy nebude rozhodovať aj o mimoriadnych opravných prostriedkoch proti svojim vlastným rozhodnutiam. Na to sú možné dve cesty. Buď zriadenie medzistupňa medzi krajským a Najvyšším súdom, alebo všetku agendu presunúť na okresné súdy ako súdy prvého stupňa. Ja osobne sa prihováram za prvú alternatívu.

Ďalším opatrením by mohlo byť alternatívne riešenie sporov mimosúdnymi orgánmi, napríklad rozhodcovia, zmierovacie orgány, ktoré by mohli byť inštalované prostredníctvom ministerstva spravodlivosti alebo pod dozorom ministerstva spravodlivosti.

Po ďalšie, rekodifikovať procesné predpisy za účelom zjednodušenia súdnej procedúry, ale pri dodržaní ústavnej zásady na zabezpečenie súdnej ochrany pre každého, aj pre účastníka súdneho konania, ktorý nemá finančné prostriedky na realizáciu dlhodobého súdneho procesu.

Dôsledným oddelením súdnej moci od moci výkonnej, to je ďalší spôsob nielen v obsahovej stránke, ale i javovej. Napríklad súdy by mali byť umiestnené výlučne v samostatných budovách, lebo existujúci justičný režim Slovenskej republiky nezaručuje uspokojivé podmienky pre skutočnú nezávislosť sudcov. Vláda má cez ministerstvo spravodlivosti celkom pod kontrolou správu súdov, riadi, žiaľbohu, doposiaľ všetky administratívne aspekty života sudcov.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem pánovi predsedovi Najvyššieho súdu.

Pán predseda prosím, aby ste zaujali miesto, ktoré je určené v rokovacej sále pre vás.

Teraz prosím pána poslanca Šimka.

(Hlasy v sále.)

Pokiaľ ústavnoprávny výbor neprijal k tomuto žiadne uznesenie ani odporúčanie, tak potom upustíme od spravodajstva k tomuto bodu programu a pristúpime k rozprave.

Nedostal som žiadne písomné prihlášky, preto sa pýtam, či sa do rozpravy hlásia páni poslanci ústne. Poslanci Tkáč, Brňák, Cuper. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Nech sa páči, pán poslanec Tkáč.

Poslanec V. Tkáč:

Vážený pán podpredseda Národnej rady,

vážený pán minister,

vážený pán predseda Najvyššieho súdu,

vy ste hovorili o celom komplexe opatrení, ktoré treba privítať, veľmi pozorne sledujem ten projekt spolupráce so Švajčiarskom, ktorý umožňuje v podstate obmedziť klientelizmus pri prideľovaní jednotlivých sporov prostredníctvom výpočtovej techniky.

Dovoľte mi ale, aby som vás oboznámil s jednou konkrétnou kauzou, ktorá mne ako človekovi, ktorý sa desiatky rokov zaoberá sociálnym právom a pracovným právom, normálne zastavuje myslenie. Je to kauza, ktorá je podopretá faktmi, nechcem to zjednodušiť, ale obyčajného rozviazania pracovného pomeru a žaloby o neplatnosť skončenia tohto pracovného pomeru z roku 1992. Do dnešného dňa táto kauza rozviazania, bez urážky, obyčajného rozviazania pracovného pomeru nie je skončená. To je patologické čosi, pretože si predstavte, koľkokrát sa už mohol zmeniť zamestnávateľský subjekt, koľkokrát ten človek mohol alebo nemohol vstúpiť do iného pracovného pomeru, za toľko rokov, pomaly bude 10 rokov od skončenia tohto pracovného pomeru, ak by to ten človek vyhral, tak by mal nárok na náhradu mzdy a škodu vo forme náhrady mzdy za to, že nemohol pracovať zavinením vlastného zamestnávateľa, a keď si na to ešte prilepí 3-percentný úrok za nevyplatenú mzdu za tieto roky, tak zrejme vyskočilo by to na sumu, ktorá by mala astronomickú úroveň.

Tento pán robil, čo mohol v procese riešenia svojej kauzy, mám od neho súhlas, je to pán František Piskura z Fintíc a píše mi takýto list, ja nerád, ale prečítam ho, aby som nemusel ja komentovať. Píše tento pán Piskura mne ako poslancovi a hovorí, že si dovoľuje sa na mňa obrátiť o pomoc so svojimi problémami, ktoré sú neriešiteľné v Slovenskej republike. Citujem z listu: "Požiadal som a upozornil na neriešenie problémov občanov Slovenskej republiky Úrad vlády, Ústavný súd, Ústavnoprávny výbor Národnej rady a požiadal som telefonicky, zaslal som aj príslušné písomné materiály pánovi Saktorovi, ktorý pracuje, pracoval na sekretariáte predsedu Národnej rady s tým, že žiadam osobitné prijatie u predsedu Národnej rady, no, žiaľ, do dnešného dňa sa tak nestalo." Ten list je z 30. 10. 2000.

Navrhuje, aby sa o týchto problémoch rokovalo aj na schôdzi parlamentu s tým, že sa v jeho prípade porušujú ľudské práva a odporúča, aby občan mal právo na urýchlenie konania pred súdom, čo sa týka občianskoprávnych sporov, najmä v oblasti porušenia pracovného práva, porušenia Zákonníka práce, pri mzdových veciach, o rozviazaní pracovného pomeru a podobne. Navrhuje tiež pán Piskura z Fintíc to, aby prieťahy v súdnom konaní zisťovala nezávislá komisia a pri zistených prieťahoch v súdnom konaní aby bola zodpovedná konkrétna osoba, sudca, predseda súdu a podobne a navrhuje tiež, aby občan Slovenskej republiky mohol jednoduchšie podať podnet na Ústavný súd bez komplikácie a bola mu poskytnutá bezplatná právna pomoc s vyjadrením Ústavného súdu, aby bolo toto právne záväzné ako signál o porušovaní ústavných ľudských práv. Žiada teda o pomoc ako človeka, ktorému záleží na tom, aby sa nediala krivda občanom Slovenskej republiky, lebo vláda, predseda parlamentu, ústavnoprávny výbor záujem nemajú. Fakt je, že pán Piskura sa obrátil na ústavnoprávny výbor, predseda ústavnoprávneho výboru mu odpovedal, že to nepatrí do kompetencie ústavnoprávneho výboru.

1. mája 2000 napísal pán Piskura list predsedovi vlády, ja ho budem citovať: "Vážený pán predseda vlády, nemôžem počúvať vaše nepravdy, preto rozhodol som sa vám napísať, že v roku 1996 som vám ako poslancovi Národnej rady odovzdal list a požiadal vás o pomoc, nedostal sme dodnes odpoveď a nedočkal sa vašej pomoci. Vaše reči, že zákony platia pre každého rovnako, nie sú pravdivé, preto dovoľujem si vás pozvať na súdny spor, ktorý bude dňa 10. 5. 2000 o 10.00 na číslo dverí 216 prvé poschodie Okresného súdu v Prešove. Tam sa môžte presvedčiť o tom, čo sa deje s občanom, ktorý poukáže na porušenie zákona. Ja ako občan som už vyčerpal všetky možnosti a nemôžem žiť v štáte, v ktorom sa nedodržujú zákony a porušuje sa Ústava Slovenskej republiky, preto som nútený požiadať o politický azyl v niektorých demokratických krajinách Európskej únie."

Je to list predsedovi vlády z 1. mája v roku 2000. Kancelária predsedu vlády postúpila toto podanie 25. augusta, píše sa tu, že na predsedu vlády, je to list ministerstvu spravodlivosti, na predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu sa obrátil pán František Piškura z Fintíc vo veci súdneho sporu s firmou Kelis, spoločnosť s r. o. Z dôvodu vecnej príslušnosti vám v prílohe odstupujem predmetné podanie na priame vybavenie. Ministerstvo spravodlivosti okrem iného píše, že podľa § 17 príslušného zákona, teda zákona číslo 80/1992 Zb. o štátnej správe súdov v platnom znení podľa § 17 môžu sa fyzické a právnické osoby obracať na orgány štátnej správy súdov so sťažnosťami na postup súdu, len ak ide o prieťahy v konaní o nevhodné správanie alebo narušovanie dôstojnosti súdneho konania súdnymi osobami. V ich prípadoch nie je sťažnosť prípustná. To znamená, že predmetom šetrenia nemôžu byť podania, ktorých sa sťažovatelia domáhajú preskúmania postupu súdu pri výkone jeho nezávislej rozhodovacej činnosti. V týchto prípadoch môžu sa účastníci konania domáhať nápravy iba postupom upraveným príslušnými procesnými normami. Sťažnosť vybavuje predseda toho súdu, ktorého postup bol sťažovateľom napadnutý. Ak predmetné súdne konanie nebolo doteraz skončené, odporúčame vám postupovať v intenciách citovanej právnej úpravy a sťažnosť na deň činnosť súdu poslať predsedovi príslušného súdu.

Tento text sa opakuje vo viacerých podaniach, ktoré som čítal, keď sa na nás obracajú občania s tým, že majú problémy s prieťahmi v súdnom konaní. Chcel by som zároveň uviesť skutočnosť, že aj pred Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu je celý rad stovák podaní našich občanov, občanov Slovenskej republiky, ktorí žiadajú až medzinárodnú inštitúciu o pomoc pri urýchlení svojho konania. Oni neintervenujú vo veci, oni intervenujú v tom, aby súdy sa konečne pohli a začali rozhodovať v určitej dynamike a tempe.

Vážený pán predseda Najvyššieho súdu, uznáte sám, že ak v roku 1992 príslušná firma rozviaže pracovný pomer so zamestnancom a Okresný súd v Prešove je schopný rozhodnúť o tejto veci v prvej inštancii 3. februára 1999, že je to patologické a je to nenormálne. Krajský súd tento spor rozhodoval v odvolacom konaní 20. 12. 1999, teda sedem rokov, sedem rokov po rozviazaní pracovného pomeru. Doteraz, pokiaľ som informovaný, tá kauza skončená nie je, v tejto situácii teda hrozí v úvodzovkách a nechcem byť úsmevný 10. výročie rozviazania pracovného pomeru so zamestnancom, ktorý tento súdny spor o neplatnosť takého rozviazania nie je skončený. Je to skutočne nenormálne.

Je fakt, že v bývalom socialistickom režime existovalo určité obyčajové pravidlo, že súdy mali určitú prioritu v predčasne alebo v skrátenom konaní urýchlene riešiť najmä pracovné spory, ktoré majú nebývalý dosah na morálku v podniku, majú dosah na solventnosť firmy, ohrozujú, samozrejme, jej finančné zdroje, vyvolávajú nadstavbu cez pokuty, penále, cez určité sankcie, prípadne cez úročenie škody, ktorá vznikne pri takýchto sporoch a mali tiež prioritu prerokúvať urýchlene veci občianskoprávne, najmä týkajúce sa rodiny.

O chvíľu by sme mali prerokúvať medzinárodné dokumenty o tom, akým spôsobom sa budú môcť adoptovať deti slovenských rodičov alebo občania, občiankovia Slovenskej republiky do cudziny. V tejto situácii má o týchto otázkach rozhodovať príslušný slovenský súd. Ak budeme postupovať tak, ako v prípade pána Piškuru z Fintíc, tak deti budú dávno plnoleté a budú mať bradu, chlapci, o ktorých život a osud by sa malo postupovať podľa týchto medzinárodných dokumentov o adopcii detí. Preto si myslím, že aj tie dve správy, ktoré sme si vypočuli, sú správami, ale realita je taká, o ktorej hovorím.

Chcel by som povedať, že v tejto súvislosti otázka vykonateľnosti alebo vynútiteľnosti práva má nenormálny dosah na ekonomiku tejto krajiny. Ide predovšetkým o to, že súdne spory, ktoré sa takýmto spôsobom v obchodnoprávnych vzťahoch predlžujú, vlastne vytvárajú patologickú situáciu. Poznám prípad, keď podnikateľ doslova oraboval iného podnikateľa, podnikajú vo dvojici. Jeden z týchto podnikateľov, ktorý dal žalobu na súd, je už mŕtvy, zomrel minulý rok v roku 2000, a súdny spor nie je skončený, kde ide asi o 650 tisíc korún. Je to suma, ktorá sa úročí v tomto čase. Mali by sa tie peniaze točiť, mali by prispieť k ekonomickému životu, ony sú kdesi zakonzervované a súdny spor sa vlečie už pomaly takisto deviaty či o chvíľu desiaty rok. Chcem tým povedať, že aj posilnenie obchodného súdnictva v tejto situácii je nevyhnutné a je naozaj otázka, či presun týchto rozhodovaní zo štátnej arbitráže bol alebo nebol namieste. Existuje politikárčenie v tejto situácii, ktorého sme boli viackrát svedkami, keď sa vlastne všetko zase hádzalo na bývalú vládu, že zrušením kupónovej privatizácie sa zahrnuli súdy asi 500 tisíc kauzami. Chcem povedať, že práve také veci, ktoré sa dotýkajú normálneho a riadneho života občanov, ako sú otázky vzniku zmeny či skončenia pracovného pomeru, otázky mzdové, otázky pracovného práva, ale aj otázky rodiny, sú tak citlivé otázky, ktoré naozaj neznesú odklad a ktoré by mali byť aj z humánneho hľadiska prednostne prerokúvané pred inými ďalšími kauzami.

Keď som konzultoval túto situáciu s niektorými sudcami, dokumentovali mi dosť veľkú obťažnosť v prípade doručovania písomností, myslím si, že aj toto je oblasť, ktorá v súvislosti aj s predvolávaním účastníkov konania a podobne na pojednávanie má svoj význam. Ak naše tri panie poslankyne z poslaneckého klubu HZDS nevedia si uspokojiť svoje nároky voči Ľudovítovi Černákovi, ktorý klamal verejne v médiách v roku 1994, že jedna z členiek Mečiarovej vlády, bývala ministerka, bola tichou spoločníčkou v Piešťanských kúpeľoch, doteraz to, myslím si, rozhodnuté nie je. Verím, že pani poslankyňa Keltošová o tom bude hovoriť a bude hovoriť aj, prečo súdy nemohli Ľudovíta Černáka, ministra, poslanca, funkcionára, neviem asi 20 politických strán v jeho živote, nemohli ho predvolať na pojednávanie, pretože nevedeli zistiť jeho adresu.

Vážení, toto sú reálne fakty v oblasti výkonu súdnej moci na Slovensku a toto sú veci, ktoré brzdia ekonomický rozvoja, vyvolávajú veľkú morálnu škodu a dokumentujú, že o právnom štáte skutočne je možné mnoho len hovoriť, ale treba aj zároveň konať.

Chcel by som na záver vysvetliť alebo povedať, že keď sme iniciovali v poslaneckom klube HZDS túto tému, že by sme chceli vyvolať aj verejnú diskusiu nad touto problematikou, pretože sa dotýka 10 tisícov občanov, je to citlivá politická, ale najmä ľudská otázka, ktorú by bolo treba skutočne už riešiť zásadne a ihneď, netreba čakať.

Ďakujem vám za pozornosť.