Predseda NR SR J. Migaš:
Druhá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Štefana Rusnáka. Otázka znie: "Ako chce vláda pomôcť Imune Šarišské Michaľany?"
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec, podnik Imuna Šarišské Michaľany je v súčasnosti v zložitej hospodárskej a finančnej situácii. Tento stav, v akom sa podnik nachádza, a to predovšetkým bez potrebnej modernizácie technológií s požadovanou certifikáciou a bez potrebnej vývojovej základne zabezpečujúcej inovácie výrobného programu, spôsobuje, že podnik stráca konkurencieschopnosť a následne aj životaschopnosť.
Pri posudzovaní perspektív tohto podniku sa ako nevyhnutný krok na zabezpečenie jeho ďalšej existencie a následného rozvoja javí urýchlená privatizácia podniku. Predaj podniku strategickému investorovi by mal napomôcť momentálne riešenie najzávažnejších problémov podniku a vytvoriť predpoklady na jeho ďalší rozvoj. Vychádzajúc z viacerých skutočností, akými sú zaujímavý výrobný program podniku, jeho areál, vyškolený odborný personál, výhodná poloha podniku z hľadiska uplatnenia sa na trhoch strednej a východnej Európy, dá sa predpokladať záujem strategického investora o kúpu tohto podniku. Tento predpoklad je reálny aj v situácii, keď sa od investora očakáva realizácia finančne náročných úloh s následným uplatnením sa podniku najmä na zahraničných trhoch. Strategický investor by mal realizovať a financovať rozvojový program začatý v septembri 1998 na základe udelenia vládnej garancie na úver vo výške 44 mil. DEM.
Podnik Imuna predstavuje dnes s 530 zamestnancami najväčšieho zamestnávateľa v Sabinovskom okrese. Väčšinu pracovníkov Imuny dnes predstavujú odborníci zaškolení pre náročnú farmaceutickú výrobu, ktorých prepustenie by znamenalo nenávratnú stratu potenciálu tohto zamestnaneckého intelektuálneho potenciálu. Úspešnou privatizáciou by sa tiež podnik mal stať konkurencieschopným voči zahraničným výrobcom liekov.
Vzhľadom na obmedzené finančné možnosti štátu je možné tieto náročné úlohy zabezpečiť len vstupom investora do podniku. Preto vláda Slovenskej republiky odsúhlasila privatizáciu podniku Imuna Šarišské Michaľany predajom celého majetku podniku strategickému investorovi a prijala v poslednom mesiaci konkrétne opatrenia na urýchlenie tohto procesu tak, aby mohol byť ukončený ešte v apríli tohto roku. O privatizáciu podniku prejavili záujem viaceré subjekty, a teda je tu predpoklad, že týmto spôsobom bude situácia v podniku riešená.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Rusnák, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslanec Š. Rusnák:
Áno, ďakujem za odpoveď.
Ja len chcem zvýrazniť, že podnik má skutočne mimoriadny význam, zvlášť teraz v situácii, keď v Európskej únii boli prijaté opatrenia v súvislosti s chorobou BSE, to znamená chorobou "šialených kráv". A vy ste tu hovorili o strategickom partnerovi alebo záujemcovi, investorovi. Moja otázka alebo doplňujúca otázka je, kedy sa to bude realizovať.
Samozrejme, vy ste tu spomínali aj apríl a podobne. Len za ten čas, pokiaľ sa prihlási nejaký strategický investor, môže dôjsť k tomu najhoršiemu v tomto regióne, tak ako ste správne povedali, že stratia zamestnanie ďalší a ďalší pracovníci. A v tomto regióne, v Sabinovskom okrese by to skutočne bola jedna veľká tragédia. Takže bolo by dobré, aby vláda, pretože tam sú konkrétne požiadavky tohto podniku, pomohla v tomto období, pokiaľ sa tu objaví strategický partner, aby vláda pomohla tomuto podniku zachrániť, čo sa ešte zachrániť dá. A mám na mysli predovšetkým zachránu zamestnanosti, ktorá tam v súčasnosti ešte je.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán podpredseda.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Pokiaľ som informovaný, tie rokovania už prebiehajú. My sme vo vláde asi pred týždňom prijali uznesenie, ktorým sme zmenili pôvodné rozhodnutie o privatizácii, ktoré viazalo časť akcií na dočasnú časť fondu a na účasť zamestnancov práve preto, že to bola prekážka rýchleho vstupu potenciálneho zahraničného investora. Viem, že ministerstvo zdravotníctva najmä v tomto koná a angažuje sa tak, aby nebola tá hrozba, ktorú ste spomínali. Čiže my si uvedomujeme, že ten podnik má hodnotu práve omnoho väčšiu, kým vyrába, kým funguje, a je možné to viacerými spôsobmi riešiť, aby nedošlo k tomu, čo spomínate. A myslím, že je to jednoznačne aj záujem vlády.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán podpredseda vlády.
Zostala ešte jedna minúta. Pán poslanec, asi nemá nejaký veľký význam. Prečítam otázku, ale už čas na odpoveď nebude.
Čiže ďalšiu otázku pre predsedu vlády položil pán poslanec Jozef Gajdoš. Otázka znie: "Prihraničné oblasti regiónu východného Slovenska sú bez akejkoľvek možnosti zamestnania pre občanov. Východisko z núdze niektorí hľadajú zapájaním sa do organizovaného zločinu - prevádzania imigrantov cez zelenú hranicu s Ukrajinou. Aké špecifické opatrenia na riešenie vysokej nezamestnanosti v tomto regióne prijala vaša vláda?"
To je otázka, nech sa páči, pán vicepremiér, 30 sekúnd.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Ďakujem pekne.
Pokúsim sa teda veľmi stručne odpovedať. Po prvé, nedá sa súhlasiť s tvrdením, že by prihraničné oblasti východného Slovenska boli bez možnosti zamestnania, aj keď tým nechcem spochybňovať ťažkú situáciu, ktorá v tejto oblasti je. Ale čísla o vývoji nezamestnanosti aj v Prešovskom, aj v Košickom kraji svedčia o tom, že v priebehu roka 2000 sa znížil počet nezamestnaných aj v týchto krajoch zhruba o 1 %. Čo sa týka tých konkrétnych programov, ide najmä o program verejnoprospešných prác, ktorý je vám známy, ale aj pilotný program, krátkodobý program zamestnávania mladých ľudí, ktorý sa realizoval aj v dvoch okresoch týchto dvoch krajov.
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Čas určený na odpovede predsedu vlády na otázky poslancov uplynul.
Teraz by sme prešli k odpovediam členov vlády na otázky poslancov.
Prvú z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Podhradská pre ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Jozefa Macejka. Otázka znie: "Aký je váš názor na návrh na zlúčenie Železničnej polície s Policajným zborom?"
Nech sa páči, pán minister.
Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR J. Macejko:
Ďakujem.
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vytvorenie jednotnej dopravnej polície je jedným z bodov Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Z dôvodu efektívneho využívania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ako aj z pohľadu špecifického prístupu k organizácii a riadeniu policajnej práce, najmä z hľadiska teritoriálnej pôsobnosti a z hľadiska špecializácie policajtov. Počas príprav a zabezpečovania podmienok vzniku tejto polície vyplynula nutnosť presunúť v I. etape kompetencie policajnej činnosti na úseku železničnej dopravy z ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií na ministerstvo vnútra.
Uvedený postup bol dôsledne prerokovaný so všetkými zainteresovanými zástupcami rezortov a na rokovaní vládou Slovenskej republiky schválený s podmienkami zachovania líniového charakteru riadenia práce Železničnej polície s celoslovenskou pôsobnosťou, zachovania existujúceho charakteru činnosti tejto polície v plnom rozsahu a bez zvýšených nárokov na finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu. Tento krok bol dôsledne zvážený zástupcami obidvoch dotknutých rezortov a je prvým a nevyhnutným predpokladom vzniku jednotnej dopravnej polície na území Slovenska.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa, nech sa páči, doplňujúca otázka.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem pekne za slovo.
Pán minister, zrejme ste celkom nerozumeli mojej otázke, lebo ja som sa pýtala na váš názor, nie na ten názor, ktorý máte napísaný na papieri ležiacom pred vami. Bola by som veľmi rada, keby ste sa pokúšali sformulovať svoj vlastný názor bez papiera a bez nejakých vsuviek, ktoré vám tam pripravili možno vaši ľudia z ministerstva vnútra. Lebo to, čo ste prečítali, mi veľmi silne pripomína mnohé veci, ktoré sú v predloženom návrhu, na ktorý sa pýtam. Dostali sme ho ako materiál číslo 857 a ja si dovolím zacitovať len jednu krátku vetu, aby som demonštrovala, čo mám konkrétne na mysli. V časti, kde sa hovorí, ako je návrh zákona kompatibilný so zákonmi Európskej únie, sa napríklad odvoláva na rezolúciu o rešpektovaní ľudských práv v Európskej únii v roku 1994 a na dodatok z roku 1996, v ktorom sa zdôrazňuje, že ochrana ľudských práv a základných slobôd je jednou z hlavných úloh Európskej únie. A súčasne táto rezolúcia obsahuje výzvu, aby členské štáty rešpektovali súkromný a rodinný život človeka a tiež ochranu osobných údajov. Požaduje sa tu rovnako, aby databanky údajov podliehali nezávislému systému posudzovania, aby sa rešpektoval súkromný život a tak ďalej a tak ďalej.
Možnože sa vám to zdá byť nezmyselné, čo som teraz prečítala, a spýtali by ste sa, čo to má spoločné so Železničnou políciou a so zámerom zlúčiť ju s Policajným zborom. Ja sa rovnako pýtam, čo má táto veta spoločné s týmto zámerom. Rovnako by som mohla citovať z toho návrhu aj ďalšie veci, ktoré sa tohto...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán minister, nech sa páči.
Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR J. Macejko:
Vážená pani poslankyňa, ja tu prezentujem len a len svoj názor a plne sa stotožňujem s materiálom, ktorý vláda prijala a ktorý bol pripravený v spolupráci nášho ministerstva s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Osobne si myslím, že zlúčenie Železničnej polície s Policajným zborom je dobrý krok pri zachovaní charakteru práce Železničnej polície tak, ako je to teraz, čiže po línii celoslovenskej, že táto polícia nebude podriadená pod okresné a krajské policajné štruktúry, ale bude pracovať tak ako doteraz, lebo jej činnosť možno pokladať za úspešnú a dobrú.
Týmto krokom sa však urobí jedna vec, ubudne asi 70 % administratívnych pracovníkov pri riadení práce Železničnej polície. Zostanú len pracovníci, ktorí sú veliacimi dôstojníkmi Železničnej polície, a ubudne administratívnych pracovníkov. Prostriedky takto ušetrené budú môcť byť použité na posilnenie práce polície v teréne.
Všetko.
Predseda NR SR J. Migaš:
Druhú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Dzurák pre podpredsedu vlády pána Ivana Mikloša. Otázka znie: "Opakujem otázku spred troch mesiacov. Kedy budú vo vláde Slovenskej republiky prerokované zákony o štátnej službe, verejnej službe a Zákonník práce?"
Nech sa páči, pán podpredseda.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec, budem veľmi stručný. Tieto zákony už raz vo vláde prerokované boli, potom sa o nich znovu rokovalo a ďalej rokuje. V pláne legislatívnych úloh aj v harmonograme priorít na prístup Slovenska do Európskej únie sú tieto zákony termínované do konca marca tohto roka, takže vo vláde budú prerokované v priebehu marca tohto roka.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Dzurák, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Poslanec Ľ. Dzurák:
Áno.
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči.
Poslanec Ľ. Dzurák:
Ďakujem.
Vážený pán podpredseda, ja viem, že to má byť do konca marca. Vieme, že na tieto zákony čakajú odborári, čaká verejnosť. Mňa však skôr mrzí, že sa už pripravujú dva roky a prakticky za dva roky nebola vláda schopná nejako tieto zákony prerokovať, o to viac, že môj osobný názor je ten, že vy ste boli nejakou tou brzdou, hlavnou brzdou toho, že sa tieto zákony neprerokúvali. A veľmi dobre vieme, že viac-menej do 30. 6. je aj náš záväzok voči Európskej únii, že tieto zákony musia byť prijaté. Mňa veľmi mrzí, že som musel druhýkrát položiť túto otázku, lebo som ju predkladal pred troma mesiacmi a vy ste mi vtedy sľúbili odpoveď do dvoch týždňov, resp. do mesiaca. Ja vám, samozrejme, verím a dúfam, že už tretíkrát túto otázku nebudem musieť na hodine otázok položiť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Chcete reagovať, pán podpredseda vlády?
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Áno, chcem, ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Ja si myslím, že najdôležitejšie je, aby boli prijaté dobré zákony o štátnej službe, verejnej službe a Zákonník práce. Čo sa týka Zákonníka práce, tam už nie sú rozpory ani so sociálnymi partnermi, ani v rámci vlády. Čo sa týka zákona o štátnej službe a zákona o verejnej službe, tam jednoducho moje presvedčenie je také, že zatiaľ nie sú pripravené v takom obsahu a v takej forme, aby napĺňali tú základnú požiadavku, aby boli predpokladom na vytvorenie výkonnej a efektívnej štátnej správy. To považujem za kľúčové z hľadiska aj budúcej prosperity Slovenska, pretože efektívnosť a výkonnosť štátnej správy je jedným z nevyhnutných, jedným z najdôležitejších predpokladov efektívne fungujúcej krajiny a efektívne fungujúcej ekonomiky, čo v podmienkach narastajúcej konkurencie v rámci globalizácie je a bude čoraz dôležitejšie.
Takže práve preto, že tieto zákony považujem za dôležité, za kľúčové, a práve preto, že mám záujem, aby boli čo najlepšie, stále diskutujeme, vedieme diskusie o čo najlepšom vylepšení týchto zákonov práve z hľadiska plnenia ich základného účelu, ktorý je deklarovaný nakoniec aj v dôvodovej správe tohto zákona.
Takže som presvedčený, že omnoho dôležitejšie ako splnenie termínu, teda formálnych kritérií, je splnenie tých kritérií, ktoré by zabezpečili, aby bol ten zákon taký, že bude zabezpečovať výkonnú a efektívnu štátnu správu jednoducho tak, aby ľudia za čo najmenšie dane dostávali čo najlepšie služby v tých oblastiach, v ktorých štátna správa, verejná správa vôbec služby poskytovať musí.
(Výkriky z pléna.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Cuper, upokojte sa, ide ďalšia otázka. Potom, keď chcete, fakultatívne sa s ním môžete porozprávať, pán poslanec.
Tretiu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Juriš pre ministerku financií Brigitu Schmögnerovú. Otázka znie: "Novela zákona o cenných papieroch číslo 600 z 8. júna 1999 určila, že verejné obchodovateľné cenné papiere môžu mať len podobu zaknihovaných papierov. Právnické a fyzické osoby podľa § 99c boli povinné prispôsobiť sa ustanoveniu novely zákona do 31. 12. 1999. Ako sa splnila táto právna úprava?"
Odpovedať bude pán minister Harach namiesto pani ministerky Schmögnerovej.
Nech sa páči, pán minister.
Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
panie poslankyne, páni poslanci,
pán poslanec Juriš, dovoľ mi, aby som upresnil trošku tvoju otázku. Podoba zaknihovaných cenných papierov pre verejne obchodovateľné cenné papiere bola ustanovená už zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 88/1994 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch, pričom tento zákon nadobudol účinnosť 15. apríla 1994. Od tohto dátumu bola povinnosť podoby zaknihovaných cenných papierov pre verejne obchodovateľné cenné papiere plnená.
V § 99 písm. c) zákona číslo 128/1999 Z. z., presne z 3. júna 1999, ktorým sa menil a dopĺňal zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov, ustanovená povinnosť pre fyzické osoby sa týkala predovšetkým povinností vyplývajúcich z nového znenia § 79 písm. a), t. j. oznamovacej povinnosti pri nadobudnutí verejne obchodovateľných akcií do svojho majetku, s ktorými je spojené hlasovacie právo, ale predovšetkým ponukovej povinnosti, t. j. povinnosti verejného prísľubu pri nadobudnutí viac ako 30-percentného podielu na súčte menovitých hodnôt všetkých akcií na jedného emitenta, s ktorými je spojené hlasovacie právo. Táto povinnosť sa rovnako týka aj právnických osôb, pričom môžem konštatovať, že pri výkone štátneho dozoru neboli zistené závažné porušenia tejto povinnosti.
Podľa už spomínaného § 99 písm. c) ods. 2 zákona číslo 128, ktorým sa menil a dopĺňal zákon číslo 600 o cenných papieroch, boli emitenti povinní do 31. decembra 1999 zabezpečiť, aby podoba cenných papierov, ktoré vydali, bola v súlade s týmto zákonom. Povinnosti uložené akciovým spoločnostiam sa týkali predovšetkým tých akciových spoločností, ktoré do 1. júla 1999 vydali listinné akcie, súkromné emisie, ktoré nepodliehali a ani nepodliehajú štátnemu dozoru, ktorý v tom čase vykonávalo ministerstvo financií. Ak akciová spoločnosť mala vydané listinné akcie na doručiteľa, mala dve možnosti, po prvé, premeniť listinné akcie na doručiteľa na zaknihované akcie na doručiteľa, teda zmeniť podobu akcií, alebo po druhé, premeniť listinné akcie na doručiteľa na listinné akcie na meno, teda zmeniť formu akcií a zoznam akcionárov odovzdať v Stredisku cenných papierov. Ak mala akciová spoločnosť vydané listinné akcie na meno, mala povinnosť odovzdať zoznam akcionárov v Stredisku cenných papierov.
Tieto zmeny museli akciové spoločnosti vykonať rozhodnutím valného zhromaždenia a následne v súlade s § 28 ods. 2 písm. d) Obchodného zákonníka, pri akciových spoločnostiach výška základného imania, počet akcií, ich druh, menovitá hodnota a podoba, ako aj mená a bydliská členov dozornej rady sa museli nechať zapísať do Obchodného registra, čo znamená, že najneskôr do 31. 12. 1999 boli povinné podať návrh na zápis príslušných zmien v Obchodnom registri.
Podľa mne dostupných informácií si tieto povinnosti splnilo približne 4 100 akciových spoločností a podľa podkladov z ministerstva financií približne 1 100 spoločností si túto spoločnú povinnosť nesplnilo. Uplatnenie zákonnej sankcie, to znamená zrušenie spoločnosti súdom, môže však mať závažné sociálnopolitické dôsledky pri takom množstve likvidácií, preto sa v rámci pripravovanej novely Obchodného zákonníka navrhuje aj novela zákona o cenných papieroch, ktorá umožní súdom pred rozhodnutím o zrušení spoločnosti určiť spoločnosti primeranú lehotu na odstránenie dôvodu zrušenia spoločnosti a až následne po nesplnení povinnosti v rámci lehoty určenej súdom túto spoločnosť zrušiť.
Všetko.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Juriš chce položiť doplňujúcu otázku.
Poslanec A. Juriš:
Bolo jasné z médií, že nie všetky spoločnosti si splnili túto úlohu. Uplynul už rok odvtedy, čo si ju mali splniť. V zákone je zároveň sankcia zrušenie a napriek tomu sa to neudialo. Existuje totiž u nás taký bežný jav a hovorí sa tomu tunelovanie. Mnoho podnikov je tunelovaných a bolo tunelovaných najmä v minulosti, ale pritom zamestnanci nevedia, kto to spôsobil. Nepoznajú svojho majiteľa. Týmto zákonom sa to malo odstrániť a stále sa to ešte neodstránilo, preto ma zaujímalo to číslo, koľko tých spoločností to ešte nespravilo a čo bude vláda podnikať pre to, aby tu bol právny štát, aby sa dodržiavali zákony.
Toľko som chcel k tomu povedať.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán minister, budete reagovať?
Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:
Netreba.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Štvrtú otázku položila pani poslankyňa Oľga Szabó pre ministra pôdohospodárstva Pavla Koncoša. Otázka znie: "Ako mienite riešiť transformáciu vodární a kanalizácií v okrese Komárno?"
Bude odpovedať pán minister Stank namiesto pána ministra Koncoša.
Nech sa páči.
Minister obrany SR J. Stank:
Vážený pán predseda,
panie poslankyne, páni poslanci,
na túto otázku, ako ma informuje pán minister Koncoš, už pani poslankyni opakovane odpovedal i písomne, naposledy v novembri roku 2000. Napriek tomu prišlo medzičasom k novým skutočnostiam a domnievam sa, že tieto budú lepšie reagovať na otázky tohto typu.
Vláda Slovenskej republiky prerokovala a uznesením číslo 35 zo 17. januára 2001 tiež schválila Správu o postupe transformácie štátnych podnikov, vodární a kanalizácií a bezodplatného prevodu majetku štátu do vlastníctva obcí ako zásady ďalšieho postupu transformácie štátnych podnikov, vodární a kanalizácií bezodplatným prevodom majetku štátu na obce.
V okrese Komárno už bola vykonaná transformácia vodární a kanalizácií a prevod majetku štátu do vlastníctva jednotlivých obcí sa uskutočnil podľa predtým platných zásad. Nové zásady schválené uznesením vlády, spomínaným uznesením vlády číslo 35, umožňujú obciam, ktoré majú vlastný majetok charakteru vodovodov a kanalizácií, ako aj obciam, ktorým bol v uplynulom období bezodplatne odovzdaný majetok vodární a kanalizácií, vložiť tento do vopred založených obecných akciových spoločností. To sa, samozrejme, týka aj obcí v okrese Komárno.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslankyňa O. Szabó:
Vážený pán minister obrany, ďakujem vám za odpoveď. Doplňujúcu otázku položím ministrovi pôdohospodárstva písomne, pretože transformácia v okrese Komárno nebola ešte prevedená, iba čiastočne.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Hofbauer pre podpredsedu vlády pre ľudské a menšinové práva a regionálny rozvoj Pála Csákyho. Otázka znie: "Môžete informovať o intervencii podpredsedu vlády Ivana Mikloša u komisára Európskej únie Verheugena vo veci Miklošovej požiadavky na demarš Európskej únie slovenskej vláde ohľadom reformy verejnej správy a Miklošovej verzie zákona o štátnej službe?"
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády SR P. Csáky:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
vážený pán poslanec,
pojem demarš je presne vymedzený druh kontaktu v oblasti zahraničnej politiky, ktorým partner upozorňuje väčšinou na nežiaduce procesy alebo javy a žiada nápravu. Bývalá vláda Slovenskej republiky medzi rokmi 1994 - 1998 dostala skutočne niekoľko takýchto upozornení a nevypočutie ich obsahu malo negatívny výsledok na akceptovanie Slovenskej republiky v danom období v zahraničí.
Súčasná vláda Slovenskej republiky je plne akceptovaná demokratickým svetom, členovia vlády vedú neustály dialóg s našimi partnermi aj v Európskej únii a vláda realizuje presvedčivé a konkrétne kroky na realizovanie acquis communautaire. V závislosti alebo v súvislosti s týmito kontaktmi je teda krajne nemiestne a odborne pomýlené používať termín demarš.
Kontakty pána podpredsedu vlády Ivana Mikloša s komisárom Verheugenom sú pracovné kontakty a je samozrejmé, že komisári Európskej komisie sa často informujú aj o veciach reformy verejnej správy. Uskutočnenie dobrej reformy je teda nielen záujmom občanov Slovenskej republiky, ale aj veľmi dôležitým prvkom našej eurokompatibility. Pán podpredseda vlády Ivan Mikloš je zodpovedný za koordinovanie tohto procesu, je teda logické, že konzultuje tieto otázky aj s komisárom Verheugenom.
Pán poslanec, taká istá je situácia aj v prípade zákona o štátnej službe. Slovensko potrebuje taký zákon, ktorý plne zodpovedá podmienkam a zvyklostiam Európskej únie.
A ešte malá technická pripomienka, pán poslanec, ak dovolíte. Tá pripomienka možno svedčí o odbornej pripravenosti. Komisár Európskej únie pre rozširovanie je nemeckej národnosti a volá sa Günter Verheugen, a nie "Verhenger", ako to opakovane píšete vo vašich otázkach.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči, doplňujúca otázka.
Poslanec R. Hofbauer:
Doplňujúcu vetu adresujte pisárke Národnej rady, pretože to nie je môj ábeles, ako hovoríme my katolíci.
Čo sa týka poučovania, čo je to demarš, to si odpustite, o tom viem v podstate viac ako vy, čo tam sedíte. Demarše Mečiarovej vlády boli vypracované a iniciované vtedajšou opozíciou. Vieme, ktorí to boli, vieme, kde vznikali, kde sa formulovali a u koho boli objednávané, tak nerobte z poslaneckej snemovne bláznov, to je zbytočné.
Čo sa týka listu Ivana Mikloša Günterovi Verheugenovi, to nie je konzultácia. Navyše, podpredseda vlády nemá čo konzultovať so zahraničným komisárom alebo emisárom, alebo iným inštruktorom, on má rokovať so svojimi partnermi. Podpredseda slovenskej vlády pokiaľ by bol podpredsedom slovenskej vlády, a nie poskokom cudzích síl, tak by to mal prediskutovať predovšetkým so svojím kabinetom, so svojimi ministrami, nežalovať na ministra práce, sociálnych vecí Petra Magvašiho a nežiadať písomnú objednávku na protest zo strany Verheugena slovenskej strane a slovenskej vláde. Je to hanebná, zradná a zbabelá činnosť, ktorú váš kabinet produkuje. Vy to tu tlmočíte a obhajujete. Za to sa budete všetci zodpovedať, pretože to má parametre jednoducho vlastizradnosti.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán podpredseda vlády Csáky, nech sa páči.
Podpredseda vlády SR P. Csáky:
Ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec, skutočne mám záujem o pokus vžiť sa do sveta vašich myšlienok, ale musím vám otvorene povedať, že myšlienka, podľa ktorej by člen vlády objednal protest proti vlastnej činnosti, je pre mňa nepochopiteľná a skutočne takéto konanie nie je vlastné členom našej vlády.
Ďakujem, pán predseda.
Predseda NR SR J. Migaš:
Predtým, ako položím ďalšiu otázku, chcel by som upozorniť členov vlády: Ak neodpovedajú na otázku poslanca v súlade s § 131 ods. 4 rokovacieho poriadku, aby nezabudli, že do 30 dní majú odpovedať písomne. To je len upozornenie členom vlády, že ak nereagujú na otázku alebo doplňujúcu otázku, tak sú potom povinní odpovedať do 30 dní.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Gajdoš pre ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií. Otázka znie: "Pravidelne dvakrát v týždni cestujem železnicou z Bratislavy do Humenného a späť. O štandardnom vybavení vlakových súprav našich Železníc možno len snívať. Preto vám kladiem otázku. Zdraženie cestovného aj na železnici prinesie zlepšenie služieb pre občana?"
Nech sa páči, pán minister Macejko, ste v poradí, otázka bola od pána poslanca Gajdoša, odpovedajte.
Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR J. Macejko:
Vážený pán predseda,
vážený pán poslanec,
pýtate sa na situáciu, či sa zlepší po úprave alebo zvýšení cien cestovného na železnici úroveň cestovania na železnici. Možno povedať, že to zvýšenie cien kryje po prvé len zvýšenie nákladov vstupov do Železníc, takže priamo z toho zvýšenia cestovného nemožno očakávať rapídne zlepšenie cestovania.
Ďalšia vec, ktorú by som povedal, aby bola jasná, cestovné na železnici tvorí menej ako jednu tretinu nákladov na osobnú dopravu, ktorú Železnice majú, a z dvoch tretín je táto činnosť v Železniciach dotovaná štátom za tzv. platby za prepravy vo verejnom záujme. Takže, otvorene povedané, zo zdvihnutia cien nemožno očakávať rapídne zlepšenie úrovne vlakov a úrovne cestovania na železnici v Slovenskej republike.
Treba povedať, že situácia v Železniciach Slovenskej republiky je zložitá. Práve preto sme prispeli alebo pristúpili aj k projektu transformácie a reštrukturalizácie Železníc Slovenskej republiky. Železnice evidujú voči štátu pohľadávky za výkony vo verejnom záujme za roky 1994 - 1997 podľa vyjadrenia Železníc Slovenskej republiky a podľa zmlúv, ktoré boli podpísané a neplnené ešte aj dnes vo výške 15 mld. Sk. Sú vyrovnané nedoplatky za roky 1998 a 1999, za rok 2000 bolo zaplatené toľko, koľko sa dohodlo. Čiže situácia v Železniciach je jedným slovo zlá.
K zlepšeniu situácie, najmä čo sa týka úrovne osobnej dopravy, by mala prispieť realizácia koncepcie modernizácie mobilných prostriedkov, ktorá bola prerokovaná vo vláde práve včera. A táto koncepcia ráta za obdobie piatich rokov s postupnou modernizáciou vozňov najmä osobnej dopravy v Železniciach Slovenskej republiky. Táto modernizácia by mala byť hradená jednak z prostriedkov Železníc Slovenskej republiky, ale aj z príspevkov štátu, z úverov a takisto aj z príspevkov a úverov zabezpečovaných organizáciou Eurofima, ktorej členom sú už aj Železnice Slovenskej republiky.
Takže toľko asi k tomu. Ale ak vaša otázka smeruje aj k tomu, že by bolo možné aj subjektívnym prístupom pracovníkov Železníc Slovenskej republiky zlepšiť podmienky cestovania, tak to vám dávam úplne za pravdu aj z vlastných skúseností, lebo úroveň cestovania závisí niekedy aj od prístupu ľudí a nielen od peňazí, pretože na čistiace prostriedky a na handry ešte železnice majú. Teda keď myslíte na túto stránku, tak to máte pravdu.
Čo sa týka parku a obnovy vozňov a tak ďalej, to je situácia zložitejšia, tam fakt vplýva na Železnice nedostatok finančných prostriedkov.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Gajdoš chce položiť doplňujúcu otázku.
Nech sa páči.
Poslanec J. Gajdoš:
Ďakujem pekne.
Pán minister, práve posledná časť vašej odpovede bola predmetom mojej otázky, pretože nie vždy je problém Železníc v systéme, v nedostatku finančných prostriedkov a mnohokrát sa ten problém vypuklo negatívne prejaví v otázke práve organizačnej. Aj pre Železnice je táto zima zimou miernou a nepredstavuje nejaké zvýšené nároky, či už ekonomické alebo organizačné. Napriek tomu cestujem pravidelne Zemplínom, šesťstotrinástkou, a nastupujem do vlaku, ktorý predstavuje mrazničku alebo chladničku. Cestujem, samozrejme, v prvej triede a je problém vydržať vo vozni až do času, než sa súprava napojí na elektrickú energiu. Takže tam je problém asi v nedostatočnom organizačnom zabezpečení zo strany zodpovedných orgánov v cieľovej stanici alebo v konečnej stanici v Humennom, pretože súprava môže byť predhrievanou. O tom som sa aj informoval. No a, samozrejme, že základné hygienické vybavenie už v dnešnej dobe do vlaku patrí.
Takže je doslova ponižujúce a nerobí to dobrý imidž funkcionárom Železníc, keď chýba toaletný papier, chýba voda, nie je napustená v nádržiach, chýba mydlo, nie je uterák. To sú také základné podmienky, ktoré už dnes každý občan vyžaduje, či cestuje v II. alebo v I. triede. Preto by som vás prosil, aby ste po svojej línii prijali opatrenia...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán minister, chcete reagovať?
Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR J. Macejko:
Ďakujem pekne.
Takže k druhej časti mojej odpovede, to, čo som aj spomenul, že keď myslíte túto záležitosť subjektívneho prístupu, tak to vám dávam za pravdu a ďakujem za upozornenie, že o ktorý vlak to ide, a keď sa nemýlim, spomínali ste stanicu v Humennom, že zrejme keď to ide opačným smerom, je to lepšie. Ďakujem pekne za toto upozornenie. A keďže je to konkrétna pripomienka, urobím nápravu, lebo tu máte pravdu, takéto základné záležitosti, ktoré nie sú v miliónoch, ale v tisícoch, to železnica jednoznačne musí plniť.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Siedmu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Hofbauer pre ministra zahraničných vecí pána Kukana. Otázka znie: "Môžete informovať o intervencii podpredsedu vlády Ivana Mikloša u komisára Európskej únie pána Verheugena vo veci Miklošovej požiadavky na demarš Európskej únie slovenskej vláde ohľadom reformy verejnej správy a Miklošovej verzie zákona o štátnej službe?"
Odpovedať bude, aj keď to je tá istá otázka, teraz minister Harach.
Nech sa páči.
Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:
Vážený pán predsedajúci,
panie poslankyne, páni poslanci,
vážený pán poslanec Hofbauer,
medzi Slovenskou republikou a Európskou komisiou prebieha pravidelná intenzívna komunikácia na rôznych úrovniach v otázkach dôležitých v súvislosti s prípravou Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii. Posilnenie administratívnej kapacity v Slovenskej republike patrí medzi základné kritériá. Je to tzv. madridské kritérium, ktoré sa priraďuje ako štvrté k trom kodanským kritériám. Ich plnenie je predpokladom nášho začlenenia do Európskej únie.
Na zabezpečenie profesionálnej, nestrannej, politicky neutrálnej, efektívnej a flexibilnej štátnej administratívy je potrebné prijať moderný zákon o štátnej službe, ktorý bude spĺňať všetky uvedené predpoklady. Jeho prijatie patrí už od roku 1998 medzi krátkodobé priority Partnerstva pre vstup. Aj preto Európska komisia, s ktorou je príprava zákona na pracovnej úrovni priebežne diskutovaná, vyjadrila určité obavy z odďaľovania jeho prijatia, pretože štátna administratíva zohráva v prístupovom procese kľúčovú úlohu. Jej neefektívnosť môže mať za následok spomalenie celého tohto procesu. Je preto dôležité urýchlené dopracovanie a predloženie zákona o štátnej službe, ktorý však bude spĺňať kvalitatívne parametre potrebné na jej fungovanie v dlhodobom horizonte.
V súvislosti s reformou verejnej správy nevydala Európska únia žiaden demarš slovenskej vláde. Komunikácia podpredsedu vlády Slovenskej republiky Ivana Mikloša ako hlavného koordinátora pre reformu a modernizáciu verejnej administratívy s členom Európskej komisie pre rozširovanie Günterom Verheugenom patrí medzi štandardné formy spolupráce medzi slovenskou vládou a Európskou komisiou v dôležitých otázkach súvisiacich s našou prípravou na členstvo v Európskej únii.