Predseda NR SR J. Migaš:
Reakcia na faktické poznámky - pán poslanec Gašparovič.
Poslanec I. Gašparovič:
Len na jednu, pán predseda. Ak ste si všimli, páni poslanci, a chcete hovoriť o lobizme, tak ste teraz videli perfektnú ukážku lobizmu, keď pán Prokeš povedal, aby sa urobilo referendum, či ja tu mám byť. Ja som tu každý deň, pán Prokeš, ale vy ste prišli len teraz, keď sa prerokúva zákon, ktorý sa týka vás. Takže neviem, či je lepší dôkaz lobizmu ako tento.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?
Nech sa páči, pán poslanec Maňka.
Poslanec V. Maňka:
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
vážený pán predseda,
chcel by som sa poďakovať za skutočne vecnú diskusiu k tomuto problému, aj keď, samozrejme, s niektorými názormi takisto môžem a nemusím súhlasiť. Ďakujem pánovi poslancovi Jasovskému, ktorý zhrnul vlastne to, čo by som ja možno päť minút hovoril a vyjadril to veľmi, veľmi kvalifikovane. Pán poslanec Jasovský tento problém pozná.
Chcem povedať jednu vec. To, čo my chceme teraz zachovať, tak tu platí niekoľko rokov a nikto v tejto snemovni nevstal a nepovedal, že poďme to riešiť. A teraz zrazu, keď chceme zachovať to, čo tu bolo, tak zrazu nám vytknú, že tí, ktorí do toho vidia, sú kvalifikovaní, že to predkladajú. My sme, samozrejme, mohli urobiť to, že to predloží niekto iný, môžeme mu to dať, ale myslím si, že podstatné je to, aby to bol ten, kto tomu rozumie a kto obhajuje občanov nieže malej časti občanov miest a obcí, ale toto je obhajovanie záujmu celého Slovenska. Je to obhajovanie záujmu rozvoja turistického ruchu. Je to obhajovanie záujmu zamestnanosti. Čiže nie je to úzka skupina ľudí. A občania našich miest to chápu.
Vo Zvolene som nemal ani jeden podnet na parkovanie, že by sa nejaký občan sťažoval, že vyberáme 6 korún na hodinu za parkovanie v centrálnej mestskej zóne. Nikto. Ale skutočne som rád, že pán poslanec Jasovský býva blízko Zvolena a že tam chodí. A skutočne, keď tam niekto príde ráno, zaparkuje a príde turista, je nahnevaný, že nemôže zaparkovať, lebo niekto tam stojí celý deň. To je o tom. A preto my dáme šesť korún, možno dáme o pol roka osem korún, a tým regulujeme, aby na tom námestí bolo vždy nejaké jedno, dve, štyri miesta voľné, kde turista môže prísť a zaparkovať.
Keď hovoríme o tom, že nie je postačujúce množstvo parkovacích plôch, súhlasím s tým. Ale územné plány miest a obcí to riešia. Len, bohužiaľ, mestá a obce nemajú dnes toľko peňazí, aby okamžite vybudovali parkoviská. Ale keby sme ich mali viacej, tak ich vybudujeme. A dostanem sa k tomu, čo povedal pán poslanec Ošváth, že by bolo vhodné, keby v tomto zákone bolo zakotvené aj účelové využitie a použitie týchto prostriedkov na rozvoj parkovania. Bohužiaľ, v tomto zákone to nie je možné riešiť. Právnici to vedia, samozrejme, že to nie je možné riešiť. Ale ubezpečujem vás, že prostriedky, ktoré sa vyberajú z parkovania, používame jednak na dopravné značenie, jednak na letné a zimné čistenie, na úpravu povrchu, na dohľad a, samozrejme, budujeme nové plochy a podľa môjho prieskumu sa viac použije na účel rozvoja parkovania, ako sa vyberie. Ja to hovorím za možnože tri, štyri mestá, kde som si urobil prieskum, Zvolen je, samozrejme, medzi nimi.
Keď ústava nepriznáva obciam normotvornú činnosť a právomoc v celom rozsahu vnútorných vecí, túto právomoc môžu teda uplatňovať len v tej časti správy svojich vnútorných vecí, ktorou realizujú územnú samosprávu podľa článku 65 ústavy. Nad rámec článku 65 ústavy môžu upraviť všeobecne záväzným nariadením aj ďalšie vzťahy, ak im zákonodarca udelí výslovne splnomocnenie na normotvornú činnosť. A my týmto, čo tu dnes schvaľujeme, chceme túto právomoc udeliť a tá právomoc doteraz bola. Len nebolo to v rámci zákona.
Ja by som vás chcel, vážené kolegyne, vážení kolegovia, poprosiť o podporu tohto zákona.
A mám ešte jednu faktickú poznámku, ktorú pán poslanec Bajan povedal, len možno celkom nezaznela, medzi nás sa nedostala, že odporúčam aj ja, aby sme schválili pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy okrem bodu číslo 6, ktorý hovorí o tom, že by to malo platiť od 1. 4. My tým, že sme posunuli rokovanie dnes dostatočne včas, tak by sme stihli, aby to platilo od 1. 3. Preto prosím podporiť pozmeňujúci návrh skupiny poslancov, kde sú poslanci zo všetkých koaličných strán podpísaní, aby toto platilo od 1. 3. 2001.
Ďakujem vám za pozornosť a za podporu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Chce sa k rozprave vyjadriť spravodajca? Nie. Preto pristúpime k hlasovaniu.
Nech sa páči, pán spravodajca, uvádzajte hlasovanie.
Poslanec G. Palacka:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Predseda NR SR J. Migaš:
Počkajte chvíľu, aby došli poslanci, pretože bude dôležité hlasovanie.
Prosím panie poslankyne, pánov poslancov, aby prišli do rokovacej miestnosti. Budeme hlasovať o zákone.
Nech sa páči, pán spravodajca.
Poslanec G. Palacka:
Ako bolo v rozprave povedané, zo spoločnej správy žiadal pán poslanec Bajan bod číslo 6 vyňať na osobitné hlasovanie. Mali hlasovať najskôr o tomto bode 6 spoločnej správy.
Predseda NR SR J. Migaš:
Áno. Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy. To je podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Čiže hlasujeme o uvedenom návrhu. Prezentujme sa a hlasujme.
Pán poslanec, zopakujte návrh.
Poslanec G. Palacka:
Hlasujeme o bode číslo 6 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť a v rozprave požiadal pán poslanec o vyňatie tohto bodu na osobitné hlasovanie.
Predseda NR SR J. Migaš:
Hlasujeme. Spravodajca presne uviedol, o čom hlasujeme, nech sa páči.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 87 poslancov.
Za návrh hlasovalo 37 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Nehlasovali 5 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.
Nech sa páči ďalej.
Poslanec G. Palacka:
Teraz budeme hlasovať o bodoch 1 až 5 a o bode 7 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.
Predseda NR SR J. Migaš:
Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 93 poslancov.
Za návrh hlasovalo 82 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že sme tento návrh schválili.
Nech sa páči.
Poslanec G. Palacka:
Pán predseda, teraz musíme hlasovať o návrhu, ktorý zaznel v rozprave. Ide o pozmeňujúci návrh pána poslanca Bajana.
Predseda NR SR J. Migaš:
Prezentujme sa a hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Bajana. Týkal sa zmeny účinnosti zákona. Nech sa páči, hlasujme. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 94 poslancov.
Za návrh hlasovalo 80 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme tento návrh schválili.
Pýtam sa spoločného spravodajcu, aké má návrhy na pokračovanie prerokovania zákona v treťom čítaní podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.
Nech sa páči, pán spravodajca.
Poslanec G. Palacka:
Ďakujem, pán predseda.
Navrhujem, aby sme prikročili k tretiemu čítaniu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Dávam o tomto návrhu spravodajcu hlasovať. Prezentujme sa a hlasujeme. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 96 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.
Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či niekto z poslancov chce podať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne návrhy, podľa 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.
Prezentujme sa a hlasujeme. Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 97 poslancov.
Za návrh hlasovalo 77 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady číslo 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
Ďalšie rokovanie Národnej rady bude viesť podpredseda Národnej rady Béla Bugár.
Nech sa páči.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať prvým čítaním o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 879. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 922.
Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie pán poslanec Jirko Malchárek. Pán poslanec, vy ste určený za skupinu poslancov ku koncesionárskym poplatkom, aby ste to uviedli.
Do tej doby, kým sem príde pán poslanec, chcem vám oznámiť, že dnes interpelácie nebudú. Rozhodnutie o tom, kedy budú interpelácie, bude neskoršie, prípadne na grémiu.
Hodina otázok automaticky musí byť, pán poslanec. To je z rokovacieho poriadku.
Nech sa páči, pán poslanec, môžete uviesť váš návrh.
Poslanec J. Malchárek:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy poslankyne,
vážení páni poslanci,
myslím si, že všetci veľmi pozorne vnímame situáciu v Slovenskej televízii a v Slovenskom rozhlase, v médiách, ktoré majú ambíciu naplniť pojem verejnoprávnosti. Vieme veľmi dobre, že pojem verejnoprávny je veľmi diskutovaný všeobecný pojem vhodný na celodenné semináre o médiách s neujednoteným názorom na jeho definíciu. Jedno, o čom niet sporu je, že deklarované verejnoprávne médium by malo slúžiť všetkým občanom bez ohľadu na príslušnosť k politickým stranám a k národnostiam. Bolo by veľmi odvážne tvrdiť, že predovšetkým Slovenská televízia sa úspešne zhosťuje týchto požiadaviek.
Ak toto moje vyjadrenie vyvolá vlnu kritiky na manažment televízie, tak je nutné si uvedomiť, že situácia v Slovenskej televízii a v Slovenskom rozhlase a hlavne finančná situácia týchto inštitúcií dlhodobo presahuje kompetencie manažmentu týchto inštitúcií.
Dlh verejnoprávnych médií voči Slovenským telekomunikáciám, ktorý sa odhaduje vo výške 1 miliardy Sk, sa mal jednoznačne vyjasniť pred privatizáciou Slovenských telekomunikácií a rovnako sa mala vyriešiť nezávislosť financovania týchto dvoch inštitúcií, ktorá by na jednej strane umožnila nezasahovať výkonnej moci a na druhej strane by vylúčila možnosť vzniku špirálových záväzkov, ktoré roky a roky vznikajú z dôvodu neexistujúcej koncepcie mediálnej politiky na Slovensku.
Financovanie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu je možné riešiť iba cestou platieb priamo alebo nepriamo od tých, ktorým majú tieto dve inštitúcie slúžiť, a to sú občania prostredníctvom napríklad koncesionárskych poplatkov a čiastočne príjmov z reklamy. Každý vplyv štátu, ktorý je možné dosiahnuť prostredníctvom financovania cez štátny rozpočet, spochybňuje nezávislosť a verejnoprávnosť týchto inštitúcií.
Som si vedomý rovnako ako kolegovia predkladatelia, pán kolega Bárdos, pán Mikloško a pán Ballek, že celkom oprávnene predloženie tohto zákona vyvolá vo verejnosti a vo verejnej mienke negatívny odraz. Chcel by som zdôrazniť, že paradoxne napriek tomu, že sme tento zákon predložili, nebol úmysel koncesionárske poplatky zvyšovať, ale na tejto úrovni, na úrovni Národnej rady, pléna Národnej rady poukázať na problém, ktorý mal byť väčšou prioritou každej doterajšej vlády Slovenskej republiky.
Mimochodom existuje uznesenie vlády Slovenskej republiky, tejto súčasnej, na základe ktorého takýto návrh novely zákona o koncesionárskych poplatkoch už mal byť do Národnej rady predložený.
Vzhľadom na to, že výbor pre kultúru a médiá sa správa veľmi kultúrne, bez používania politickej demagógie sa snaží v spolupráci s ministerstvom kultúry nájsť odpovede na riešenie pretrvávajúcich problémov.
Myslím si, že je tu ešte jedna cesta, ako sfunkčniť finančné toky, a pritom ich urobiť nezávislými. Štát využíva Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas ako súčasť na riešenie svojho sociálneho programu, a to tým, že nerefunduje prostriedky týmto dvom inštitúciám za neplatičov zo zákona. Tu vidím aj v kontexte pripravovaných zákonov o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase, na ktorých príprave sa podieľa tak koalícia, ako aj opozícia, možnosť vytvoriť podmienky prijatím série zákonných noriem na naplnenie pojmov verejnoprávna televízia a verejnoprávny rozhlas. Súčasťou týchto zákonov bude aj mechanizmus, ako zefektívniť hospodárenie s prostriedkami od občanov v týchto dvoch inštitúciách a následne skvalitnenie aj programového výstupu.
Na záver a vzhľadom na to, čo bolo povedané, a vzhľadom aj na atmosféru, ktorú to vyvolalo u vás poslancov, v mene predkladateľov a v mene svojom sťahujeme tento zákon z rokovania Národnej rady Slovenskej republiky, pretože si myslím, že jeho predloženie zintenzívnilo práce na príslušných zákonoch riešiacich túto problematiku, čo naplnilo aspoň čiastočne naše očakávania, očakávania predkladateľov.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Predpokladám, že sa prihlásili páni predkladatelia, pán poslanec Bárdos. Musia sa vyjadriť podľa rokovacieho poriadku.
Pán poslanec Bárdos, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec Gy. Bárdos:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán podpredseda,
milé dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som ako jeden z predkladateľov návrhu zákona sa krátko v rámci faktickej poznámky vyjadril k prerokúvanej otázke.
Stotožňujem sa s argumentáciou kolegu Jirka Malchárka, že návrhom sme chceli upriamiť pozornosť na dôležitosť riešenia problému financovania verejnoprávnych médií. Tiež si myslím, že v kontexte vráteného návrhu zákonov o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase do vlády je vytvorený časový priestor, aby sa tieto otázky riešili. Takže sa stotožňujem s návrhom pána Jirka Malchárka, že tento návrh zákona sťahujeme z rokovania Národnej rady.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Keď som sa už pekne obliekol, tak idem k mikrofónu.
Dámy a páni,
výbor pre kultúru je jeden z mála výborov, ktorý pracuje kultúrne.
Keď nám predložilo ministerstvo kultúry návrh zákona o rozhlase a televízii, v diskusii sme jasne povedali, že nemá význam prijímať zákon, ktorý nič nemení. Desať rokov nevieme problém televízie a rozhlasu vyriešiť, pokiaľ nebudeme mať odvahu vstúpiť do toho všetkého revolučne a postaviť úplne nové základy filozofie rozhlasu, televízie, tak nemá význam, ktokoľvek tam bude, nemá to zmysel.
Takto sme vrátili a presadili, že ide na prepracovanie, a takto by mali vzniknúť nové zákony o televízii a rozhlase. Podľa prepočtov vedenia a manažmentu rozhlasu a televízie, ak bude tak postavený ten nový zákon, že po prvé bude odštátnený majetok televízie a rozhlasu a dostane sa do vlastníctva týchto inštitúcií, po ďalšie aspoň na tri roky tam bude zastavená možnosť konkurzu, pokiaľ by nastali nejaké problémy a potom, ak sa zvýšia koncesionárske poplatky. Len by som chcel povedať, o čo išlo. Pri rozhlase z 30 na 50 korún, čo si myslím, že nie je až tak veľa. (Hlasy z pléna.) Hneď sa k tomu vyjadrím. Potom televízia a rozhlas povedali, že na osemdesiat percent budú schopní vykryť z vlastných prostriedkov všetko. Ďalších pätnásť už neviem, odkiaľ chcú zobrať, a len päť percent by im kryl štát.
Toto bol teda komplex, ktorý sa mal predstaviť ako úplne nová filozofia a vláda Slovenskej republiky prijala uznesenie, ktorým do konca minulého roka mali predložiť zákon o zvýšení koncesionárskych poplatkov. Bohužiaľ, to neurobila, a preto výbor pre kultúru bez ohľadu na to, kto tam je, sme sa obetovali, aby sme tento proces nezastavili. Bol som však prekvapený, že samotní niektorí poslanci z vládnej koalície, a teraz nehovorím ako, aby som tu vyvolával hnev, v novinách vyhlásili, že nepodporia tento zákon, pričom ich ministri to odsúhlasili, aj ministri to tu mali predstaviť. V tom prípade nevidím dôvod, aby traja poslanci, dnes už presne štvrtý medzitým z poslanca prešiel na excelenciu, nevidím dôvod, prečo my by sme tu mali vystupovať pred obyvateľstvom ako niekto, kto je zlý, kto ho chce zaťažovať, keď proste sme sa len obetovali. A preto nemám najmenší problém aj ja stiahnuť svoj podpis v tom zmysle, že teda čakáme, ako sa celý ten proces dá dopredu. Ale opakujem, pokiaľ nebudeme mať odvahu zmeniť celú filozofiu týchto inštitúcií, tak sa to nikdy nepohne.
Ja si ináč myslím, že vo viacerých veciach my sme po novembri 1989 preberali staré modely, ktoré nie sme schopní v nových podmienkach oživiť a že tohto revolučného ducha nám bude treba vo viacerých prípadoch. A ja si myslím, že to už je jedno, kto je pri moci, že by sme mali mať odvahu ísť do takýchto nových videní. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážená snemovňa, vzhľadom na to, že predkladatelia tohto návrhu vzali svoj návrh späť, nemáme o čom rokovať. Ostatní poslanci maximálne môžu mať procedurálne návrhy. Pán poslanec Hofbauer, nie je rozprava ani faktické poznámky.
Nech sa páči, v rámci jednej minúty máte procedurálny návrh.
Poslanec R. Hofbauer:
V rámci procedurálneho návrhu môžem vyjadriť len poľutovanie nad tým, že sa tento návrh zákona prerokúvať nebude, pretože by sme sa možno dozvedeli, ako dospeli navrhovatelia k tomu, že súčasný koncesný poplatok za televíziu je málo a ten novonavrhovaný je dosť. Ja som technik a pre mňa málo a dosť sú číslovky neurčité, ktoré nie sú ohraničené ani smerom nadol, ani smerom nahor.
Taktiež škoda, že sa nedozvieme, akým spôsobom by bolo garantované, že každého polroka sa to nebude opäť zvyšovať, pretože to, čo robí televízia, to nie je hospodárenie, ale to je plytvanie. Mne nie je známe, či by sa spravil finančný audit v televízii, nie formálny, ale vecného čerpania oprávnenosti, opodstatnenosti vynakladania finančných prostriedkov, pretože tam sa točia stámilióny a miliardy a rieši sa namiesto toho len zvyšovania koncesných poplatkov. Takže vyjadrujem ešte raz poľutovanie, že túto vec nemôžeme teraz rozobrať tu na tomto mieste.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Andrassy.
Poslanec L. Andrassy:
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Chcem vyjadriť poďakovanie najmä predkladateľom, že stiahli tento návrh zákona, pretože pred viac ako rokom a pol sme prerokovali obdobnú novelu zákona o koncesionárskych poplatkoch a pri tejto novele sme jednoznačne konštatovali, že ďalšie zmeny tohto zákona už nepomôžu ani Slovenskej televízii, ani Slovenskému rozhlasu a je potrebné prijať úplne nový zákon, ktorý by stanovil nové pravidlá platenia za využívanie služieb verejnoprávnych médií. Chcem povedať, že ten predchádzajúci zákon pomohol aj televízii, aj rozhlasu a viac ako 200 tisíc osôb začalo platiť koncesionárske poplatky. Treba skôr hľadať rezervy vo vnútri týchto dvoch inštitúcií, najmä vo vnútri Slovenskej televízie, kde osobne si myslím, že nevyužili všetky možnosti dobrého nakladania s majetkom alebo s hospodárením v Slovenskej televízii a že tam sú dnes veľké možnosti. Ja osobne si myslím, že treba pripraviť nový zákon, ktorý bude hovoriť o platení koncesionárskych poplatkov v súvislosti s novými zákonmi o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Mušková, nech sa páči.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Predaj telekomunikácií strategickému partnerovi s dlhom Slovenskej televízie je nekompetentný a doslova chorý krok tejto vlády. Neprichádza do úvahy, aby občan sanoval chýbajúcu časť rozpočtu televízie, ktorú nie je schopná vyriešiť táto vláda. Je len správne, že táto novela nebude prerokovaná v Národnej rade a bolo by tiež správne, aby Národná rada dala jasný signál vláde, aby urýchlene konala vo veci financovania televízie, keď už koná politicky zasahovaním do programu tejto verejnoprávnej inštitúcie.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prvom čítaní o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov.
Návrh ste dostali ako tlač 884, návrh na pridelenie výborom máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 931.
Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie pán poslanec Milan Ištván.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec M. Ištván:
Vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som v prvom čítaní uviedol návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o školských zariadeniach vznikol v čase, keď sa predpokladalo, že v tomto zákone budú len základné ustanovenia o druhoch školských zariadení a všetko ostatné sa chápalo ako podrobnosti, ktoré bude potrebné upraviť vo všeobecne záväznom právnom predpise nižšej právnej sily, t. j. vo vyhláške. Keďže súčasná legislatívna prax sa pri tvorbe všeobecne záväzných právnych predpisov snaží striktne napĺňať Ústavu Slovenskej republiky, najmä jej článok 13, t. j. povinnosti ukladať len na základe zákona, nie je možné všetky problémy, s ktorými sa odborná prax v špeciálnych výchovných zariadeniach stretáva, riešiť vyhláškou, pretože problematika zriaďovania a zrušovania špeciálnych výchovných zariadení, výchovných a osobitných výchovných opatrení a problematika úhrad nákladov za pobyt detí v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva náhradná výchova, sa chápu ako povinnosti, a preto je potrebné ich riešiť zákonom.
Z uvedených dôvodov sa predkladatelia rozhodli predložiť Národnej rade Slovenskej republiky poslanecký návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení zákona číslo 222/1996 Z. z. a zákona číslo 230/2000 Z. z.
Návrh zákona rieši postup zriaďovateľov orgánov štátnej správy a orgánov školskej samosprávy pri zriaďovaní a zrušovaní školských zariadení. Návrh zákona presne definuje, kedy a za splnenie akých podmienok možno zariadenie zriadiť alebo zrušiť. Taktiež definuje kompetencie diagnostických centier. Diagnostické centrá sú určitým odrazovým mostíkom v plnení náhradnej výchovy v špeciálnych výchovných zariadeniach alebo v špeciálnych školách internátnych, a preto je potrebné tieto kompetencie definovať zákonom. V súčasnom znení zákona sú taktiež nejasne definované možnosti diferenciácie reedukačných domovov a návrh zákona vlastne len legislatívne upravuje súčasný stav v praxi, v ktorej sú napríklad zariadenia pre neplnoleté matky s deťmi v Zlatých Moravciach, s ochranným režimom vo Veľkých Levároch, pardon, s liečebno-výchovným režimom v Tomášove a kombinované zariadenie - Reedukačný domov pre deti a mládež v Košiciach a podobne. Taktiež výchovné a osobitné výchovné opatrenia sa v týchto zariadeniach uplatňujú na základe vyhlášky Ministerstva školstva SSR číslo 119/1980 Zb. o výkone ústavnej a ochrannej výchovy v školských zariadeniach.
Z vyššie uvedených dôvodov je tento predpis nepostačujúci, a preto sa problematika týchto výchovných opatrení implementuje do návrhu zákona. Naša novela upravuje aj definíciu centier voľného času, aby v nich mohli voľný čas využívať aj mladí ľudia po skončení povinnej školskej dochádzky a aby sa v nich mohli organizovať spoločné podujatia pre deti s rodičmi. Predkladatelia novely sú po diskusii s odborníkmi, s ktorými na príprave návrhu spolupracovali presvedčení, že zákon umožňuje lepšiu starostlivosť o deti umiestnené v spomínaných školských zariadeniach.
Dámy a páni, ešte predtým, ako vás požiadam o posun do druhého čítania, dovoľte mi, aby som sa vopred ospravedlnil za chybu, ktorá vznikla pri prepise tohto zákona na hlavičke, na titulnej strane návrhu zákona. Je tam napísané, že je to zákon číslo 297, je to preklep, je to zákon číslo 279.
Takže ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu poslancovi za uvedenie tohto návrhu.
Dávam slovo spoločnej spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport pani poslankyni Eve Rusnákovej.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán podpredseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov (tlač 884) ako spravodajkyňa určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport.
Na úvod vás chcem informovať, že predmetný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov bol doručený poslancom Národnej rady dňa 12. januára 2001, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady posúdil, či predkladaný návrh zákona spĺňa náležitosti § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie tejto schôdze.
Ako spravodajkyňa Národnej rady k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Z hľadiska vecného som toho názoru, že predložený návrh zákona rieši problematiku a je ju možné upraviť spôsobom, akým sa to navrhuje v tejto novele zákona. Predpokladám, že vážené kolegyne a kolegovia budú predkladať svoje stanoviská, prípadne zmeny k návrhu zákona najmä v druhom čítaní.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa vyplývajú, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky, aby sa v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky uzniesla na tom, že prerokuje návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 279/1993 Z. z., v druhom čítaní.
Vážený pán podpredseda, odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu zákona.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pani spravodajkyňa. Žiadam vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu. Písomnú prihlášku žiadneho poslanca som nedostal, preto sa pýtam, či sa hlási do rozpravy niekto z prítomných poslancov, poslankýň ústne? Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, mali by sme hlasovať o tomto návrhu, preto vás žiadam, aby ste sa vrátili do rokovacej miestnosti.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vyzývam vás, aby ste sa vrátili do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.
Prosím pani spoločnú spravodajkyňu, aby uviedla hlasovanie.
Poslankyňa E. Rusnáková:
V súlade s oprávneniami spravodajcu v zmysle § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) na tom, že prerokuje návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme o tom, že tento návrh posunieme do druhého čítania.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 78 poslancov.
Za návrh hlasovalo 75 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Nech sa páči, pani spravodajkyňa.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Keďže sme hlasovaním rozhodli, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 931 z 12. januára 2001 odporúčam návrh zákona prideliť v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady určiť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým je návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 14. marca 2001 a gestorský výbor do 16. marca 2001.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 77 poslancov.
Za návrh hlasovalo 77 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Ďakujem pánovi predkladateľovi aj pani spravodajkyni.
Budeme pokračovať ďalším bodom programu, a to prvým čítaním o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o masových médiách.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 885.
Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 948.
Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie pán poslanec Budaj.
Pán poslanec Budaj, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Budaj:
Vážení kolegovia,
vážený pán predsedajúci,
vážení hostia,
dovoľte mi, aby som uviedol návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o masových médiách.
Návrh tohto zákona má dlhú históriu. Jeho predchodcom je takzvaný tlačový zákon, ktorý bol prijatý ešte v roku 1966 a ktorého novelizácie už nezodpovedajú potrebám novinárskej obce a verejnému záujmu. Je to tak najmä preto, že s rozvojom médií a mediálneho trhu sa zmenili požiadavky verejnosti na reguláciu v tejto oblasti, ale aj ochranu novinárov pred tlakom majiteľov a politickým tlakom.
Zámerom návrhu zákona je preto zlepšiť podmienky pre slobodný výkon novinárskej práce, určiť podmienky vydávania tlače v súčasných podmienkach slobodného trhu, spresniť podmienky na obranu občanov pred klamlivými alebo znevažujúcimi tvrdeniami médií a zvýšiť transparentnosť mediálneho prostredia.
Zákon v piatich častiach svojho obsahu formuluje jednak základné pojmy, ktoré bolo treba pre tieto účely znovu definovať alebo zaviesť do právnej praxe. Ďalšia časť je venovaná špecifikám novinárskej práce, dotýka sa aj práva na informácie a imunizácie informácie, keď je novinár chránený pred postihom za zverejnenie informácií, napríklad aj z rokovaní nášho pléna. Rovnaký dôležitý je inštitút práva na ospravedlniteľný omyl, klauzula o svedomí a právo na redakčný štatút a konzultačný štatút mediálnej obce pri pripravovaní zmien mediálnych zákonov.
V tretej časti sa zákon zaoberá ochranou občana. Týka sa aj ochrany osobných údajov a zlepšuje sa aj právo na tlačovú opravu. V prípade porovnania so starým zákonom - tam bola tlačová oprava do ôsmich dní, čo už dávno nezodpovedá rýchlosti, akou nás zaplavujú informácie. Preto predkladatelia navrhujú, aby sa tento termín zmenil na "neodkladne alebo najneskôr do štyroch dní", ak by oprave bránili technické podmienky.
Štvrtá časť sa dotýka povinnosti prevádzkovateľov masových médií. Sú tu celkom nové ustanovenia o transparentnosti vlastníctva masových médií, protimonopolné opatrenia a takisto aj ustanovenie o povinnosti označovať inzerciu a reklamu.
Napokon v piatej časti sú ustanovenia týkajúce sa periodickej tlače, ktoré definujú pravidlá, ako má občan registrovať svoj úmysel vydávať periodickú tlač.
V záverečnom paragrafe sa vo všeobecnosti predkladatelia dotkli aj témy alebo problematiky distribúcie masových médií. Je to oblasť u nás zatiaľ legislatívne nepokrytá, ku ktorej je množstvo pripomienok a predpokladám, že pri druhom čítaní a pri práci v parlamentných výboroch tieto pripomienky ešte zužitkujeme na dopracovanie návrhu zákona.
Ďakujem, pán predsedajúci, toľko na uvedenie zákona.