Čtvrtek 1. února 2001

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem pánovi poslancovi. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá pánu poslancovi Gyulovi Bárdosovi.

Pán poslanec, nech sa páči, ako spravodajca máte slovo.

Poslanec Gy. Bárdos:

Vážený pán podpredseda,

vážené pani poslankyne, páni poslanci,

návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o masových médiách (tlač 885) predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 948 z 15. januára 2001 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu skupiny poslancov ma určil podpredseda výboru poverený vedením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To značí, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť, takisto konštatujem, že všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie súladu návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky v súvislosti s inými zákonmi a medzinárodnymi zmluvami, zhodnotenie súčasného stavu, dôvodov potreby novej právnej úpravy, hospodárskeho a finančného dosahu a vplyvu na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení, návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ktorá spĺňa predpísané náležitosti.

Zámerom návrhu zákona je zlepšiť podmienky pre slobodný výkon novinárskej práce, určiť podmienky vydávania tlače, spresniť podmienky pre obranu občanov pred klamlivými alebo znevažujúcimi tvrdeniami médií a zvýšiť transparentnosť mediálneho prostredia.

S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 948 z 15. januára 2001 prideliť návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o masových médiách (tlač 885) v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, pričom odporúčam, aby ho výbor, ktorým bol predmetný návrh pridelený, prerokoval v lehote do 14. marca 2001 a gestorský výbor do 16. marca 2001.

Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Žiadam vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.

Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu.

Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku pánov poslancov a paní poslankýň, takže sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy k tomuto bodu programu. Pán poslanec Kanis. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy k tomuto bodu.

Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

Poslanec P. Kanis:

Vážený pán predsedajúci,

ctené dámy,

vážení páni,

nepochybne ide o návrh zákona, ktorý má veľký význam a ústredný problém v uplatňovaní ústavnej zásady slobody prejavu a práva na informácie v masových médiách je problémom, ktorý má svoju dlhú históriu aj v podmienkach slovenskej spoločnosti, aj v podmienkach samostatnej Slovenskej republiky. Celkovo možno oceniť tento návrh, ktorý po dlhých rokoch prichádza a bol pripravený za aktívnej účasti aj Syndikátu novinárov a ďalších odborníkov na túto problematiku.

Práve preto, že zákonodarca je vlastne tým tvorcom, ktorý dáva konečnú podobu aj tomuto závažnému návrhu zákona, by som chcel upozorniť predkladateľov na niektoré problémy, ktoré vyplývajú z predloženého návrhu. Domnievam sa, že nejde len o riešenie otázok spojených s uplatňovaním ústavnej zásady - slobody prejavu a práva na informácie v masových médiách. To je veľmi dôležité. Ale azda práve na pôde zákonodarcu by sa aj tento návrh mal týkať aj uplatňovania ústavných práv občana, ktoré mu garantujú v ústave článok 19 a článok 13. Dovolím si poznamenať, že článok 19 Ústavy Slovenskej republiky hovorí o tom, že každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. To sú práva, podľa ktorých sa majú správať všetky profesie a ktoré nepochybne by mali byť uplatnené aj v tomto návrhu zákona.

Myslím si, že nejde len o to, aby sa práve tak, ako je to formulované v § 1, kde je vyjadrený účel zákona, v tomto prípade stanoviť práva a povinnosti novinárom v masových médiách pri zhromažďovaní, spracúvavaní a šírení informácií a názorov, ale ide aj o to konkretizovať uplatňovanie ústavných práv na ochranu osobnosti tak, ako je formulované v článku 19 Ústavy Slovenskej republiky. A z tohto hľadiska tento zákon akoby túto problematiku obišiel. Ak sa to týka ústavných práv, tak potom isteže niektoré konkretizácie musia byť na úrovni ústavných zákonov a v tomto prípade tu pred vami ústavnými činiteľmi treba pripomenúť, že je to ústavný zákon o konflikte záujmov, ale myslím si, že aj na úrovni takpovediac obyčajného zákona by sa mali niektoré veci doriešiť. A z tohto hľadiska mám niektoré pripomienky k tomu, ako sú tieto veci formulované v tomto návrhu.

Chcel by som upozorniť, že v § 1 pri účele zákona teda sa v písmene c) hovorí aj o tom - stanoviť práva a povinnosti novinárov v masových médiách a tak ďalej, ale v samotnom návrhu zákona tento účel nie je až tak prepracovaný. Pretože ak rozoberáme aj tie otázky, aby tu neboli nejaké limity, ktoré nemajú svoj ústavný podklad v prípade získavania a uplatňovania slobody prejavu, na druhej strane nemôžeme obísť aj otázku, že samotné médiá o niečom píšu, o niekom píšu a pri tejto príležitosti si treba všímať aj práva toho, o kom médiá ako píšu. A z tohto hľadiska by asi nebolo správne pri odpovedi na moju otázku, ktorú som povedal, hovoriť o tom, že to rieši napríklad Trestný zákon v § 206 - ohováranie, kde je presne formulované, čo to je, ale myslím si, že by tu malo byť aj nejaké právne riešenie a nielen tá podoba už Trestného zákona. To znamená, že aby tu aj od samotných novinárov istým spôsobom boli vyžadované isté prístupy, ktoré sú v intenciách článku, ktorý som tu čítal, článku 19, ktorý obsahuje práve tie dotyčné práva, o ktorých som hovoril.

Jednotlivé pripomienky. Myslím si, že je veľmi závažná alebo mala by byť veľmi závažná definícia v § 2 základné pojmy, hodnoverný zdroj. Dnes sa tam píše, že hodnoverným zdrojom môže byť predstaviteľ inštitúcie verejnej správy, osoba v príbuzenskom vzťahu k osobe, ktorej sa informácia týka, dôveryhodné periodikum alebo rozhlasové, alebo televízne vysielanie. Z toho, ako aj ďalšieho textu vyplýva, že ak je raz odvysielané či už v televízii alebo rozhlase niečo, čo nie je pravdivé, tak v podstate všetci ostatní, čo to používajú, sú zakrytí týmto odvysielaním, pričom sa v zákone tento problém rieši vlastne tým, že má sa to riešiť na súde. To je celý spôsob riešenia - riešiť súdom. Myslím si, že v tomto prípade by asi tu mali byť aj nejaké stanovené normy alebo isté hodnoty alebo cnosti, ktoré by takisto mali novinári zachovávať. Pretože tá definícia hodnoverného zdroja, myslím si, by si zaslúžila oveľa lepšie prepracovať všetky tie subjekty, ktoré sú tam uvedené, že ony môžu byť tým hodnoverným zdrojom. Aj z vlastnej skúsenosti viem veľmi dobre, ako sa na hodnoverné zdroje odvolávajú niektorí, ktorí šírili klamstvá, nedávali opravy a nebola žiadna šanca jednoducho zasiahnuť do verejnej mienky tým, aká je skutočnosť a čo je vlastne pravda.

V § 3 - právo na informácie. Tam sa opäť v odseku 1 definuje, za akým účelom vlastne má byť informovaná verejnosť a ako. Hovorí sa tu "pri plnení úloh informácie o svojej činnosti za účelom včasného a všestranného informovania verejnosti", zdá sa mi však, že túto formuláciu by bolo treba doplniť alebo dopracovať, aby to bolo informovanie nielen včasné, čo je, myslím si, záležitosťou takpovediac novinárov, ako sú rýchli, alebo jednotlivých médií, ako rýchlo sa dostanú k zdroju a čo teda predkladajú verejnosti, ale rozhodne by to informovanie malo byť objektívne a pravdivé. Taká formulácia, ako tam je teraz, včasné a všestranné, to sú, myslím si, iba také formálne znaky, ale podstata je, či to informovanie je objektívne a či to je informovanie pravdivé. A myslím si, že v tomto zákone vôbec sa nestavia otázka informovania objektívneho a pravdivého. Tu sa rozoberá všeličo takpovediac, ale podstata a kvalita samotnej informácie sa tu nerozoberá. Procedúry, ktoré sa tu navrhujú, to sú procedúry skôr formálne, ale neviem, či tieto veci sa riešia v nejakom etickom kódexe novinárov alebo kde, ale toto je zákon, toto nie je dáky, nejaká profesijná norma, ktorá sa odporúča dodržiavať alebo sa neodporúča dodržiavať.

V § 6 - právo na ospravedlniteľný omyl, to, samozrejme, tiež by aspoň v dôvodovej správe asi vyžadovalo dešifrovanie, čo to je ospravedlniteľný omyl, ale tam sa píše, ak masové médium uvedie hodnoverný zdroj. Čítal som tu, čo je hodnoverný zdroj, čo je samo osebe veľmi relatívne. Ak masové médium uvedie hodnoverný zdroj publikovanej informácie, potom za informáciu zodpovedá ten, kto informoval. Nie je tu známe vlastne, kto to je zodpovedný - hodnoverný zdroj alebo novinár, ktorý to napísal. Takisto by subjekt tu mal byť konkretizovaný vzhľadom aj na právne súvislosti vždy, ak tento problém vzniká.

Pri ochrane osobných údajov (§ 10) aj na programe tejto schôdze sú dva návrhy pánov poslancov, ktoré sa týkajú ústavného zákona o konflikte záujmov, možno by stálo za úvahu, neviem, aký bude ich osud, samozrejme, ale stálo by za úvahu či vzhľadom na to, či to je ústavný zákon, či niektoré veci z tohto zákona, ktoré sa týkajú ústavných činiteľov, by nemali byť prenesené aj do toho zákona v rámci tej novely. Pretože asi tieto veci nie je možné upravovať v niektorých prípadoch obyčajným zákonom vzhľadom na rozdielnu kvalitu a rozdielnu právnu silu jednotlivých zákonov, ktoré tento problém riešia.

V § 10 - ochrana osobných údajov chcel by som upozorniť, že v odseku 3 písmeno b) sa hovorí o tom, že ustanovenie odseku 1, teda vlastne zverejňovanie bez súhlasu sa nevzťahuje na ústavných činiteľov a tak ďalej, ale potom v odseku 3 písmeno b) sa hovorí aj to, že sa nevzťahuje na predstaviteľov inštitúcií, v ktorých má účasť štát alebo ktoré vzhľadom na svoju činnosť majú významné miesto v spoločnosti. A problém je to významné miesto v spoločnosti. Ja si myslím, že v tomto prípade treba presne rozlišovať, ak dajme tomu ide o významného vedca, umelca, podnikateľa, nepochybne má významné miesto v spoločnosti alebo ten subjekt, či už ide o nejaký právny subjekt, v ktorom on pôsobí a zrazu naňho sa nemá vzťahovať jeho právo na ochranu osobnosti len preto, že je tam nejaká významnosť? Zdá sa mi, že túto otázku treba domyslieť a dopracovať, pretože potom by podľa tejto dikcie fakticky bolo možné, že o významnom ja neviem - hercovi, bez ohľadu na jeho súhlas môžu sa publikovať rôzne osobné údaje a podobne. Čo asi, myslím si, ani predkladatelia návrhu tohto zákona nechcú.

Vážené kolegyne, kolegovia, v máloktorej oblasti, ak vychádzame zo slovenskej skutočnosti, sú také zamotané vlastnícke pomery, ako to je pri vlastníctve médií. A preto plne namieste je § 16, kde predkladatelia riešia otázku transparentnosti vlastníctva, ako aj § 17, kde sa riešia otázky protimonopolných opatrení. Chcel by som však dať predkladateľom na zamyslenie, či je tu potrebné, aby ohľadne transparentnosti vlastníctva v § 16 odsek 1 písmeno c) bolo tam stanovené, že sa budú uverejňovať len mená a priezviská všetkých spoločníkov, akcionárov alebo členov, ktorých podiel prekračuje výšku 10 percent celkového základného imania. Neviem, prečo vôbec sa na takúto konštrukciu pristúpilo, pretože je to iste záležitosť konsenzu, ale ak vychádzame z iných pravidiel alebo procedúr, ktoré sú, tak myslím si, že niet tu dôvodu, prečo by tu malo byť kritérium 10 percent, ak vieme, že často hodnota podielu nie je závislá od výšky nominálnej, ale od toho, ako sú upravené vnútorné normy, aký je obsah spoločenskej zmluvy alebo v podstate tie vnútorné normy, na ktorých funguje rôzny typ právnickej osoby. To znamená, často je to tak, že jedno percento rozhoduje o tom, kto vlastne pri rozhodovaní alebo pri riadení drží ten balík rozhodovania v rukách. Čiže tu nemôžeme vychádzať iba od nejakého izolovaného nominálu v prípade 10 percent, ale jednoducho od vnútorného obsahu noriem, podľa ktorých sa tá-ktorá právnická osoba, ten-ktorý právnický podnikateľský subjekt správa. V tomto prípade nevidím dôvod, aby tu bolo nejakých 10 percent, skutočne. Tam podľa môjho názoru môže byť uplatnená procedúra, tak ako ona je, že sa vlastne uvádzajú vlastníci, ktorí sú nad jedno percento alebo nad dve a u všetých ostatných, ktorí sú jednotliví, sa dáva údaj, že jednotliví majú dokopy dve alebo tri percentá. To je zabehané v systéme informácií o právnických osobách, keď si všimnete, takže nevidím dôvod, prečo by tu mala byť iná procedúra, ktorá podľa môjho názoru nesprehľadní to, prečo sa ten zákon robí a prečo je tam § 16. Veď tam nemusí byť žiadna výnimka podľa môjho názoru a myslím si, že to nikomu ani by nemalo vadiť.

Vážená Národná rada, chcel by som ešte raz na záver svojho vystúpenia oceniť to, že po dlhých rokoch sa dostal návrh tohto zákona, ktorý obsahuje úpravu veľmi závažnej problematiky do takejto podoby a verím, že aj niektoré pripomienky alebo názory, ktoré som tu vyjadril, uplatníme v druhom čítaní do pozitívnej premeny toho obsahu, ktorý bol predložený.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec bol jediný prihlásený do rozpravy.

Faktická reakcia - pán poslanec Ošváth, pani poslankyňa Belohorská. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Poslanec P. Ošváth:

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

Súhlasím s tou časťou vystúpenia pána poslanca Kanisa, ktorý sa dotýkal určitej etiky písania zo strany médií a novinárov a najmä overenia faktov a v prípade, že sa uverejnia neoverené fakty, tak aj so skutočnosťou, ako sa to bude ďalej riešiť, pretože určite nie je správne, ak aj k slobode médií to patrí, samozrejme, ale k slobode médií patrí aj to, že každý, kto zverejní nepravdivé alebo neoverené údaje, musí byť za ne aj zodpovedný. My sme v poslednom čase boli svedkami skutočne veľmi zaujímavých situácií, ktoré sa diali v médiách a práve preto, aby sme zabránili tomu, aby sa aj v budúcnosti také prípady opakovali, keď sa doslova vytvárali mediálne kampane proti niektorým osobám, politikom a zrejme aj v budúcnosti niečo takéhoto sa môže konať a účelovo konať, tak treba sa nad tým zamyslieť a prijať patričné opatrenia. Pretože keď si položíme otázku, či politik je menejcenným občanom ako bežný radový občan, tak naozaj o tom môžem začať pochybovať. Čítal som v jednom z takých článkov, keď sa jedna takáto mediálna kampaň odohrávala, že sa proste obvinil istý politik a dôvodom akéhosi nátlaku na to, aby odstúpil, bolo, že nedokázal vyvrátiť obvinenia voči nemu vznesené. Ja sa pýtam, či platí prezumpcia neviny aj pre politikov alebo len pre občanov, ktorí nie sú politikmi.

Ďakujem pekne za pozornosť.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Belohorská.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Mohla by som s pánom poslancom Kanisom súhlasiť vo všetkých bodoch, ktoré povedal, ale chcela by som mu povedať jednu vec, že my členovia HZDS, tu prítomní poslanci veľmi dobre vieme, čo je to mediálna štvanica, lebo ináč sa to možno nedá. Som veľmi rada, že pán poslanec Budaj pripravil a urobil prvý krôčik k tomu, aby tu existoval zákon o médiách, ktorý vymedzí, vyhradí povinnosti zo všetkých strán, aj práva. Nielen tie povinnosti. Chýba mi a budem rada v druhom čítaní, keď dostanem priestor a vystúpim s porovnaním s európskymi normami, ako je to, pretože ako poslankyňa, ktorá dosť často cestujem, mám možnosť vidieť prístup novinárov, ale znovu opakujem, novinárov. Myslím si, že by to slúžilo ku cti všetkých novinárskych organizácií, ktoré sú, aby tiež zvážili, kto je novinárom, aby potom nedávali do rúk vlastne zbraň proti politikovi a politiku na Slovensku nerobili médiá. Budem hovoriť napríklad aj o nesprávnych informáciách aj tu z parlamentu. Chýba mi, že napríklad aj parlament nemá svojho hovorcu, ktorý by vedel ochrániť česť jednotlivých politikov alebo vedel dať vyhlásenie, ktoré je pravdivé. Naši voliči na celom Slovensku sú veľakrát zavádzaní mylnými informáciami a informáciami, žiaľ, musím povedať, ktoré v drvivej väčšine vyhovujú terajšej koalícii. Zoberte si aj dnešné noviny, uvidíte tam niektorú političku, ktorá je vyfotografovaná, ktorej fotografia nezodpovedá skutočnosti, a zase druhú, ktorá sa koalícii hodí, má tam fotografiu hodnú filmovej herečky. Takže sú to veci, ktorými je ovplyvňovaná psychológia volieb.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode za skončenú.

Pýtam sa pána predkladateľa, či chce zaujať stanovisko k rozprave?

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Poslanec J. Budaj:

Ďakujem pekne, veľmi stručne.

Vážení kolegovia, viacerí z vás pochopili a viacerí iste ešte pochopia pri prečítaní zákona, ako závažne tento zákon vstúpi do verejného života na Slovensku. Súhlasím s pánom Kanisom s jeho pripomienkami, viaceré sú veľmi konkrétne. Celá Európa po období uhranutia globálnymi elektronickými médiami obracia svoju tvár k ochrane jednotlivca, pričom ale, žiaľ, musím povedať kolegovi Ošváthovi, že pri ochrane súkromia jednotlivcov bude naozaj politik negatívne diskriminovaný. Zákon sa zaoberá aj faktom, že elektronické médiá regulačné orgány majú, ale printové médiá nemajú tlačovú radu, nemajú etické súdy, ako je to v tradičných demokraciách, kde sa printové médiá vyvíjali v podmienkach slobody, a tak tieto regulačné orgány už dávno potrebovali. Potrebovali ich na ochranu korektnosti práce printových médií a na ochranu verejnosti.

Oblasť etických komisií alebo etických súdov sme v tomto zákone nepostihli, ale zostáva otvorená ako téma do diskusie, aj ako téma do diskusie so stavovskými organizáciami, ktoré viackrát verejne prezentovali odhodlanie mať takéto etické komisie, ktoré spravidla sú výrazom samoorganizácie novinárov, ktorým samým záleží, a vydavateľov, ktorým samým záleží na tom, aby sa odlišoval bulvár od korektnej tlače. Čakalo sa a čaká sa, že novinári tento krok vo svojich organizáciách urobia.

Ako viete, novinárske organizácie sú rozrôznené, nie je na Slovensku jedna stavovská organizácia, čo ale nie je neobvyklý jav, je tomu tak aj v mnohých iných krajinách a táto rozrôznenosť na dve či najnovšie tri stavovské organizácie by nemala brániť vytvoreniu inštitúcií, v ktorých sa novinári dohodnú na etických princípoch, na základe ktorých bude možné identifikovať novinára alebo periodikum, ktoré nekoná korektne a ktoré nedodržuje novinársku etiku.

Chcem len povedať, že predkladatelia sú otvorení každému pozitívnemu návrhu, či to pôjde zo strán opozície, ktorá ma teraz už opäť počúva, alebo či pôjde zo strany ostatných kolegov poslancov opozície.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či chce vystúpiť. Nie. Ďakujem pekne.

Takže vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o tomto návrhu podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, teda zákona o rokovacom poriadku.

Pán spoločný spravodajca, nech sa páči, uvádzajte hlasovanie.

Poslanec Gy. Bárdos:

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec, nech sa páči, skúsime, ak nie, tak pristúpime potom k ďalšiemu bodu.

Poslanec Gy. Bárdos:

Pán predsedajúci, prosím vás, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu, či tento návrh zákona postúpime do druhého čítania.

Prezentovalo sa 68 poslancov.

Skúsime ešte raz.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja každú chvíľku vás nebudem vyzývať, ale vyhlásim 15-minútovú prestávku, ak vás tu nebude dosť, pokiaľ nebude návrh, aby sme pokračovali iným bodom. Takže znovu vás vyzývam, aby ste sa vrátili do rokovacej miestnosti, do rokovacieho priestoru. Toto je vaša práca byť tu, aj hlasovať.

Nech sa páči, prezentujme sa a znovu budeme hlasovať o tom, či tento návrh zákona postúpime do druhého čítania.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 89 poslancov.

Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

Proti návrhu nehlasoval nikto.

Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

Nehlasovali 3 poslanci.

Konštatujem, že tento návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

Pán spoločný spravodajca, ešte by sme mali hlasovať o výboroch a o lehotách. Prosím vás, aby ste oznámili, čo konkrétne v tejto veci navrhujete.

Poslanec Gy. Bárdos:

Ďakujem pekne za upozornenie. Prosím vás, aby ste mi to prepáčili.

Pán predsedajúci, prosím vás, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pre verejnú správu, pre ľudské práva a národnosti, pre kultúru a médiá. Ďalej aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá s tým, že určené výbory ho prerokujú do 14. marca 2001 a gestorský výbor do 16. marca 2001.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Hlasujme teda o určení výborov a o lehotách na prerokovanie návrhu. Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 89 poslancov.

Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

Proti návrhu nehlasoval nikto.

Hlasovania sa nezdržal nikto.

Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj príslušné lehoty výborom na prerokovanie v druhom čítaní.

Pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Langoša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej Národnej rady číslo 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 886, rozhodnutie predsedu Národnej rady máte pod číslom 940.

Dávam slovo poslancovi Jánovi Langošovi a prosím ho, aby návrh uviedol.

Nech sa páči.

Poslanec J. Langoš:

Ďakujem pekne za slovo.

Vážený pán predseda,

vážená Národná rada,

dámy a páni,

prosím, vypočujte moje dôvody, pre ktoré vás budem prosiť, aby ste schválili prerokúvanie tohto návrhu zákona v druhom čítaní. Ide o veľmi jednoduchú právnu úpravu, jasnú, aj keď asi vyvolávajúcu námietky, ale veľmi dôležitú podľa môjho názoru.

Navrhujem, aby Národná rada zrušila daň z dedičstva pre deti a ich potomkov, rodičov a ostatných príbuzných v priamom rade a manželov, teda pre príslušníkov tradičnej rodiny, členov tradičnej rodiny. Je hlboko v našej národnej tradícii, že ľudia získavajú a zveľaďujú súkromný majetok predovšetkým v rodine. Spoločne manželia s deťmi pre svoje deti. Štát ich pritom zaťažuje rôznymi daňami a povinnými odvodmi a daňami zaťažuje aj ich nehnuteľný majetok. Ak sa manželia, rodičia alebo deti rozhodnú tento majetok poručiť medzi sebou a jeden druhému, je daň vyrúbená štátom dodatočnou daňou členom rodiny a v dnešnom čase nenachádzame dôvod, pre ktorý štát vyrubuje túto daň. Táto daň a jej výmera sa stali tiež podstatnou finančnou záťažou pre daňovníkov, členov rodiny po uskutočnení reštitúcií a po liberalizácii cien a často ju pociťujú ako záťaž a odplatne prevádzajú majetky mimo rodiny. Tradičná rodina bola pôvodne a je, myslím si, žiaduce, aby sa ňou znovu stala, základným ekonomicky činným a vysoko efektívnym spoločenstvom, od prosperity ktorého sa odvádzala a bude sa odvádzať ekonomická prosperita Slovenskej republiky. Navrhujem preto oslobodiť deti a ich potomkov, rodičov a ostatných príbuzných v priamom rade a manželov od dane z dedičstva.

Dámy a páni, som presvedčený, že okrem posilnenia návratu k spoločenskému dobru, ktoré prináša tradičná rodina, táto zmena, ktorú navrhujem, podporí podnikavosť ľudí, a tak aj trvalé zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Dovolím si upozorniť ctené kolegyne a kolegov, že tento návrh, táto predloha, ktorú prerokúvame, nie je totožná s predlohou, ktorú som predložil parlamentu niekedy v novembri minulého roka. Po diskusiách tá pôvodná predloha počítala aj so zrušením dane z darovania a z prevodu a prechodu nehnuteľností pre členov tradičnej rodiny, ale uznal som niektoré argumenty, že jednak toto rozšírenie by viedlo možno k zakrytiu pôvodu majetku a možno aj k takému reťazeniu darovania majetku a vyhýbaniu sa iným povinnostiam. Skrátka zúžil som túto novelu na zrušenie dane z dedičstva pre členov tradičnej rodiny.

Prosím o podporu pre druhé čítanie tohto návrhu zákona.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem pánovi poslancovi.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhol gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Petrovi Tatárovi.

Nech sa páči.

Poslanec P. Tatár:

Vážený pán podpredseda,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

dovoľte mi, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Langoša na vydanie zákona Slovenskej národnej rady číslo 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov ako spravodajca výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, teda doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 45. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitostí určené v legislatívnych pravidlách. Z vecného hľadiska je verejne známe, že zákon má aj širokú verejnú podporu. Zároveň sa v rámci tohto zákona očakáva, že v druhom čítaní dôjde k ďalším pozitívnym návrhom a že bude zákon prijatý, to je stanovisko, ako ho cítime z verejnej mienky.

Prosím, pán predsedajúci, otvorte k tomuto návrhu zákona rozpravu.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Konštatujem, že nikto z poslancov sa neprihlásil písomne do rozpravy k tomuto bodu, preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, mali by sme hlasovať, mali by sme pristúpiť k hlasovaniu o tomto návrhu a okamžite potom hlasovať o správe, o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu o predloženie uvedenej správy.

Pán spoločný spravodajca, prosím, uvádzajte hlasovanie.

Poslanec P. Tatár:

Navrhujem, aby sme v prvom hlasovaní hlasovali o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporúča tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tom, že Národná rada prerokuje tento návrh v druhom čítaní.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 89 poslancov.

Za návrh hlasovalo 57 poslancov.

Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.

Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

Nehlasovalo 8 poslancov.

Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

Nech sa páči, pán spravodajca.

Poslanec P. Tatár:

Ďalej odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 940 z 15. októbra 2000 prideliť tento návrh v druhom čítaní na prerokovanie okrem Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbor uvedený návrh prerokoval do 14. marca 2001 a gestorský výbor do 16. marca 2001.

Prosím, vážený pán predsedajúci, dajte hlasovať.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 76 poslancov.

Za návrh hlasovalo 69 poslancov.

Proti návrhu nehlasoval nikto.

Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

Ďakujem pánovi spravodajcovi, takisto pánovi navrhovateľovi.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pri schvaľovaní programu 45. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky do programu schôdze bola zaradená ako 31. bod správa vlády Slovenskej republiky o rozvoji cestovného ruchu a Národný program rozvoja cestovného ruchu v Slovenskej republike. Podľa § 128 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam návrh, aby sme prijali uznesenie, ktorým Národná rada žiada vládu o predloženie uvedenej správy v lehote do 30 dní.

Nech sa páči, hlasujme o tomto návrhu. Hlasujeme o tom, že Národná rada žiada vládu, aby do 30 dní podala správu do Národnej rady.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 85 poslancov.

Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

Proti návrhu nehlasoval nikto.

Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že sme prijali uznesenie, ktorým Národná rada žiada vládu o predloženie uvedenej správy v lehote do 30 dní.

Vážené poslankyne, páni poslanci, podľa schváleného programu pristúpime k rokovaniu o zákone vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou. Ide o zákon o zamestnanosti.

Skôr ako pristúpime k rokovaniu o tomto vrátenom zákone, dovoľte mi, aby som vás oboznámil s obsahom listu prezidenta Slovenskej republiky, ktorý v tejto súvislosti zaslal predsedovi Národnej rady. V ňom okrem iného uviedol, že vzhľadom na nespornosť dôvodov na vrátenie zákona uvedených v rozhodnutí jeho osobná účasť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky nie je nevyhnutná. Z tohto dôvodu požiadal o doručenie jeho písomného rozhodnutia všetkým poslancom a o prerokovanie tohto vráteného zákona bez jeho účasti.

Pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

zákone z 15. decembra 2000, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

Materiál ste dostali ako tlač 872. Jeho súčasťou je rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky z 3. januára 2001 o vrátení zákona, ako aj schválený zákon z 15. decembra 2000.

Zákon predseda Národnej rady svojím rozhodnutím zo 4. januára 2001 číslo 910 pridelil na prerokovanie príslušným výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi, podpredsedovi gestorského výboru pre sociálne veci a bývanie pánovi poslancovi Mariánovi Mesiarikovi, a prosím ho, aby podal správu o výsledku prerokovania vráteného zákona vo výboroch.

Nech sa páči.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP