Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec, nechceš reagovať?

Páni poslanci, panie poslankyne, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za ukončenú.

Pýtam sa, či sa chce vyjadriť pán minister.

Nech sa páči, máte slovo, pán minister.

Minister životného prostredia SR L. Miklós:

Vážený pán predsedajúci,

vážené poslankyne, poslanci,

veľmi pekne ďakujeme za všetky pripomienky. Hlboká analýza tohto zákona, resp. z vašich vystúpení vyplýva, že ste naozaj hlboko analyzovali tento zákon, návrh zákona, čo nás mimoriadne teší. V zásade môžem povedať, že stále je čas na úpravu niektorých ustanovení. Nebránime sa žiadnym novým a dobrým nápadom. Jednoducho to, čo je logické, a to, čo je dobré, samozrejme, aj my máme záujem na tom, aby sa tento zákon zlepšil.

Na druhej strane, a teraz verím, vážené poslankyne, vážení poslanci, že nikoho sa nedotknem, naozaj mi verte, že počas pripomienkového konania prakticky všetky z pripomienok, ktoré dnes odzneli, všetky sa už objavili a niektoré opakovane, niektoré stokrát, dvestokrát, tristokrát. Tých dvetisíc pripomienok je naozaj zo širokej sféry pripomienkujúcich a naozaj už by bol zázrak, keby sa už niektoré veci neboli opakovali. Ale znovu, nebránime sa niektorým detailným úpravám, ale aj niektorým väčším úpravám. Len mi verte, naozaj sa všetky pripomienky už opakujú. Preto sa nám zdá, že sa točíme dokolečka dokola, a nám sa už zdá, že pripomienkovanie je nekonečné, a myslím si, že filozofiu zákona buď zbúrame, alebo ju dodržíme. A na úpravy, ako som povedal, detailné je možnosť a nakoniec je to vo vašich rukách.

Pozreli sme sa aj do zahraničia, ako je to v iných krajinách. Nemyslíme si, že by sme išli proti ostatným krajinám, a dokonca si myslíme, že to trošku robíme lepšie, ako sú skúsenosti zo susedných krajín. Na druhej strane, samozrejme, súhlasíme s tým, že jednoduché to nebude. To povedal pán poslanec Zlocha nejakými takýmito slovami. Na to, aby sme dosiahli úspechy v odpadovom hospodárstve, nestačí len dobrá legislatíva alebo dobré ekonomické nástroje. Všetci kolegovia z vyspelých európskych štátov nám hovoria, na to treba mať minimálne 50 %, na úspech je potrebné mať minimálne 50 % uložených niekde v mozgu, vo vedomí ľudí. Takže kým toto vedomie nebudeme mať, tak ani najlepšia legislatíva, ani najlepšie ekonomické nástroje nám asi nepomôžu. V každom prípade legislatíva a ekonomika je základným nástrojom na to, aby sa vedomie trošku pohlo v správnom smere.

Ak mi dovolíte, nebudem reagovať na jednotlivé pripomienky, ale v zásade o filozofii tohto zákona. Áno, pán poslanec Kužma, súhlasíme s prioritami, ako ste ich uviedli, a necítime, že by sme tento zákon neorientovali v tých prioritách. Samozrejme, treba uvažovať aj so skládkovaním, aj keď sa nám to nepáči. Nakoniec najväčší objem pripomienok aj dnes, tie, čo odzneli, tie pripomienky sa týkajú práve recyklácie, recyklačného fondu konkrétne. Takže to je jasný dôkaz toho, že sme sa zamerali práve na vytvorenie niečoho nového, nejakého nového nástroja na to, aby sme mohli naozaj prioritu recyklácie presadiť aj do zákona takým spôsobom, aby to aj fungovalo. Však nakoniec recyklácia v súčasnosti nefunguje preto, lebo nie sú na to peniaze.

Ak mi dovolíte, len tri poznámky k recyklačnému fondu, čo sa, ešte raz hovorím, opakuje prakticky rok. Tie isté pripomienky sa opakujú prakticky rok. Prvá vec - komodity. Ktoré komodity sú tam zaradené a ktoré nie sú zaradené? To nie je podľa toho, čo sme chceli alebo čo sme nechceli. Ja vám za seba môžem povedať, že by som chcel mať recyklačný fond aj na moju kravatu, aj na tento mikrofón. Ale zatiaľ sme museli skúmať to, či sú na to technické a ekonomické predpokady v tomto štáte. To, myslím si, by bolo azda najhoršie, keby dovozcovia a producenti odpadov platili do recyklačného fondu a nakoniec by vysvitlo, že tie komodity sa nedajú recyklovať, alebo sa dajú len sčasti. Napríklad biela technika alebo neónové žiarivky, alebo akékoľvek ďalšie. Ale sľubujem vám, že to máme v pláne, aby sme išli ďalej a ďalej. Nakoniec pneumatiky sme počas prípravy tohto zákona zaradili do recyklačného fondu. Takže ešte raz, boli by sme najradšej, keby všetky komodity mohli byť zaradené, ale treba tu mať určité technické predpoklady na to.

S tým súvisí aj otázka garanta. Prosím vás, zákon nehovorí o tom, že ten, kto je určený za garanta, bude mať monopol na recykláciu. Garant znamená v tomto momente predovšetkým to, že garantuje, že sú technické predpoklady a kapacitné predpoklady na recykláciu toho množstva odpadu, čo na Slovensku vzniká v danej komodite. Čiže garant zatiaľ znamená len to. Samozrejme, garant nie je vylúčený z toho, aby sa uchádzal potom o projekty z recyklačného fondu.

Správca fondu, prosím vás, správcu fondu sme sa snažili vybrať, zostaviť takú zostavu rozhodujúcich orgánov fondu, aby tam boli zastúpené jednak štátna správa a jednak tí, ktorí produkujú a ktorí budú recyklovať. S tým súvisí aj to, či to má byť štátny fond alebo neštátny fond. My sme jednoznačne boli na princípoch, teda sme pristúpili na princíp, že tu bude neštátny fond, lebo sme si skoro istí, že keby to bol štátny fond, tak by zamestnávateľské zväzy, priemysel neboli vstúpili do tejto konštrukcie, že by zásadne odmietli konštrukciu recyklácie, takže preto tento fond je vlastne akumulácia určitých prostriedkov, ktoré sa vrátia naspäť tam, odkiaľ prišli, do podnikateľskej sféry. Čiže toto nebude, tieto peniaze si nezoberie štát, to jedno kolo. To je už druhá vec, že môžeme porozmýšľať o tom, ako je zastúpený ktorý sektor. Nakoniec sú tam pravidlá, ako budú vymenovaní ľudia, ktorí budú rozhodovať napokon o peniazoch. Ale ešte raz, peniaze pôjdu naspäť do podnikateľskej sféry.

Ďalej je veľmi dôležitá, samozrejme, cena za recykláciu. Bola vypočítaná tak, ako sme mohli odhadnúť, že koľko je potrebné naozaj na recykláciu danej komodity. Chcel by som podotknúť, že existencia recyklačného fondu nevylučuje doterajšie aktivity v recykláciách. Tí, ktorí už podnikajú v recyklácii, samozrejme, môžu naďalej podnikať najmä v komoditách, ktoré recyklačný fond nepredpokladá. To sa jednoducho nevylučuje a myslím si, že aj naďalej zostanú menšie - väčšie podniky, menšie - väčšie firmy, ktoré budú recyklovať aj naďalej.

Ak mi dovolíte, vyjadril by som sa k administratíve, teda k pripomienkam o zvýšenej administratíve. Administratíva bude minimálna. Povedzme, nech je v recyklačnom fonde 30 ľudí a recyklačný fond bude obracať veľké milióny a miliardy korún. To nie je, myslím si, naozaj veľa ľudí, to je jednoducho zanedbateľné. Okrem toho to nie je štátna administratíva, to je administratíva, ktorá bude pracovať s prostriedkami, ktoré prídu z podnikateľskej sféry a pôjdu naspäť do podnikateľskej sféry.

Čo sa týka štátnej administratívy, áno, predpokladáme niekoľko administratívnych miest na okresy a obce, povedzme 120, neviem presne, koľko sme napočítali, to je tiež zanedbateľné. Naozaj je zanedbateľných 120 pracovníkov v štátnej správe. Na ministerstvo požadujeme jediného človeka ohľadom tohto zákona. Ale čo sa zvýši, je zamestnanosť. Veľmi jemnými odhadmi sme prišli na to, že táto schéma okamžite vytvorí asi 1 500 až 1 800 pracovných miest. Ale myslíme si, že pracovných miest bude omnoho viac, pretože všetci súhlasíte s tým, že podnikanie v odpadovom hospodárstve je už biznis a dobrý biznis. To znamená, že táto schéma celkom určite zvýši nie administratívu, ale zamestnanosť a posilní podnikateľskú sféru. Takže myslím si, že toto je celkom iste pozitívna stránka tohto zákona.

A nakoniec, vážené poslankyne, vážení poslanci, mne sa zdá, že najväčší problém je, ako dlho sa má prerokúvať v druhom čítaní tento zákon. Ja za ministerstvo životného prostredia môžem povedať, že, samozrejme, my by sme to chceli čo najskôr. Ako som vám povedal, mali sme to pôvodne v pláne v júli minulého roku, potom na koniec tohto roku a teraz situácia je taká, aká je. Ešte raz hovorím, nevieme ovplyvniť vaše rozhodnutie, rozhodnite sa vy, ale, samozrejme, chceli by sme, aby to bolo čo najskôr, lebo ešte raz, poznajúc pripomienky, sa nám skutočne zdá, že tie isté pripomienky sa obracajú raz väčšou, inokedy menšou silou, ale nič nové pod slnkom, ak môžem tak povedať, už nemožno očakávať. Takže čím skôr, tým lepšie z nášho hľadiska a musím povedať, že to je aj praktický problém našej legislatívnej práce, pretože kým sa musíme sústreďovať na tento zákon, samozrejme, legislatívny odbor nášho ministerstva má omnoho menej síl a času na ďalšie legislatívne predpisy, ktoré jednak súvisia s týmto zákonom, jednak s inými zákonmi. Na druhej strane, samozrejme, vážené poslankyne, vážení poslanci, verím, že akokoľvek sa rozhodnete o čase prerokúvania tohto zákona, navzájom si zachováme priazeň a budeme sa pokúšať v akomkoľvek prípade dôjsť k najlepšiemu výsledku.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem, pán minister, za vaše stanovisko k rozprave.

Pýtam sa pána spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nie.

Páni poslanci, panie poslankyne, pýtam sa, či je všeobecný súhlas, aby sme dnes prešli ešte k jednému bodu a hlasovali zajtra vzhľadom na to, že účasť na hlasovaní k tomuto bodu by asi nebola adekvátna.

Ak je tak, ďakujem pekne, pán minister, pán spravodajca.

Pristúpime k ďalšiemu bodu, ktorým je prvé čítanie o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 424/1991 Zb. o združovaní v politických stranách a v politických hnutiach v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon číslo 73/1992 Zb. o audítoroch a Slovenskej komore audítorov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 859. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 902.

Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie poslanec Ladislav Orosz.

Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.

Poslanec L. Orosz:

Ďakujem pekne za slovo.

Vážený pán podpredseda,

vážené kolegyne, kolegovia,

ctení hostia,

dovoľte mi, aby som stručne uviedol na záver dnešného rokovania návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o združovaní v politických stranách a v politických hnutiach.

Iste sa pamätáte, že pred niekoľkými mesiacmi sme schválili vládnu novelu zákona číslo 424/1991 Zb. o združovaní v politických stranách a v politických hnutiach, v ktorom sme okrem iného výrazným spôsobom upravili spôsob a formy financovania a hospodárenia politických strán. Stanovili sme pomerne jasné legislatívne rámce nielen pre samotné financovanie a hospodárenie politckých strán, ale stanovili sme aj formy a prostriedky štátnej, ako aj verejnej kontroly financovania a hospodárenia politických strán. Počas legislatívneho procesu zaznel i pozmeňujúci návrh, aby sa výročné finančné správy politických strán predkladali do Národnej rady Slovenskej rpeubliky až po overení nezávislým audítorom, ktorý by bol určený žrebom, pričom žrebovanie by uskutočnila Slovenská komora audítorov.

V ústavnoprávnom výbore, kde som tento pozmeňujúci návrh predložil, bol chápaný ako prostriedok, ktorý by výrazným spôsobom ovplyvnil objektívnosť kontroly hospodárenia politických strán, a tým by aj zvýšil jej transparentnosť a dôveryhodnosť v očiach verejnosti. Išlo o pozmeňujúci návrh, ktorý prekračoval rámec predloženého vládneho návrhu zákona. Podľa poslednej novely zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako iste viete, je potrebné k takémuto pozmeňujúcemu návrhu súhlas vlády Slovenskej republiky ako navrhovateľa. Vláda takýto súhlas nedala s argumentáciou, že takýto pozmeňujúci návrh narúša zmluvnú voľnosť a nezávislosť výkonu audítorskej činnosti a že je v rozpore s príslušnými smernicami Európskej únie. I keď ja osobne a väčšina členov ústavnoprávneho výboru s takýmto názorom, právnym názorom nesúhlasila, museli sme ho rešpektovať a o tomto pozmeňujúcom návrhu nebolo možné hlasovať.

Vzhľadom na to, že zavedenie kontroly hospodárenia politických strán prostredníctvom nezávislého audítora osobne považujem za mimoriadne dôležité z hľadiska dôveryhodnosti právnej úpravy, rozhodli sme sa so skupinou spolupredkladateľov reagovať na takto vzniknutú situáciu poslaneckou iniciatívou. Predložené znenie návrhu zákona navyše čiastočne reaguje na argumentáciu vládnej legislatívy, keď ustanovuje výslovne možnosť vyžrebovaného audítora odmietnuť vykonať audit v prípade, ak u neho existuje prekážka na vykonanie auditu ustanovená zákonom. V takomto prípade by sa žrebovanie zopakovalo a určil by sa žrebom nový audítor.

Návrh zákona bol prerokovaný v Legislatívnej rade vlády i vo vláde Slovenskej republiky. V oboch orgánoch prebiehala k nemu odborná a myslím si, že aj vecná diskusia a jej predmetom bolo ujasnenie si pojmu nezávislé postavenie audítora, nezávislosť audítora. Myslím si, že sa nám podarilo odbornými argumentmi presvedčiť oba orgány, že nezávislosť audítorov nie je možné chápať absolútne a že audítorom je možné uložiť určité úlohy vo verejnom záujme prostredníctvom zákona. Výsledkom rokovania týchto orgánov bolo súhlasné stanovisko jednak Legislatívnej rady vlády, jednak vlády Slovenskej republiky. Za takejto situácie nevidím prekážku v tom, aby tento návrh našiel podporu v našom parlamente a bol posunutý do druhého čítania. Pozitívnym hlasovaním zároveň vyjadríme náš úprimný záujem prispieť k ešte väčšej transparentnosti fungovania a financovania politických strán.

Toľko z mojej strany, pán podpredseda, ďakujem za slovo.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pánu poslancovi za uvedenie návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Ústavnoprávny výbor Národnej rady, poslancovi Ivanovi Šimkovi.

Nech sa páči.

Poslanec I. Šimko:

Ďakujem, pán podpredseda.

Dámy a páni,

dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil ako spravodajca výborov k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 424/1991 Zb. o združovaní v politických stranách a v politických hnutiach v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa aj zákon číslo 73/1992 Zb. o audítoroch a Slovenskej komore audítorov v znení neskorších predpisov (tlač 859).

Konštatujem, že tento návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Preto odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

Podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 902 z 18. decembra 2000 odporúčam prideliť návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa dopĺna zákon číslo 424/1991 Zb. v znení neskorších predpisov a zákon číslo 73/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 859), na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. V súlade s návrhom predsedu Národnej rady navrhujem, aby úlohu gestorského výboru plnil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory, ktorým bude návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 14. marca roku 2000, teda riadnym spôsobom, a aby gestorský výbor ho prerokoval v lehote do 16. marca tohto roku.

Ďakujem pekne za pozornosť. Pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.

Páni poslanci, panie poslankyne, otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode. Konštatujem, že písomne som nedostal žiadnu prihlášku do rozpravy, preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nikto sa nechce prihlásiť do rozpravy ústne. Končím rozpravu k tomuto bodu programu.

Páni poslanci, panie poslankyne, prerušujem rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky do zajtra do 9.00 hodiny, keď budeme pokračovať podľa programu schváleného na 45. schôdzu.

Ďakujem pekne.