Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem za vystúpenie pánu poslancovi Zlochovi.
S faktickou poznámkou sa hlási poslanec Jozef Kužma. Dávam mu slovo ako jedinému a uzatváram možnosť ďalších faktických poznámok.
Poslanec J. Kužma:
Pán kolega Zlocha veľa rozprával o spracovaní odpadu, ale treba na rovinu povedať, že odpad je taký istý tovar ako každý iný, taký istý biznis ako každý iný. A podnikanie s odpadom aj vo svete je veľmi výhodné. Čiže ak chceme separovať, tak máme len dve možnosti. Buď ľudí naučíme ekologicky myslieť, alebo sa to ľuďom oplatí. To ekologické myslenie ide u nás trošku pomaly. A okrem Slovákov, čo sú aj v zime opálení, ostatným sa to neoplatí. A hovorím vám prečo. Lebo ak máme monopolného likvidátora odpadu, ten výkupnú cenu odpadu bude držať veľmi nízko s tým, že si svoje náklady doplní práve z recyklačného fondu.
Čiže tu je ten problém. Ak budete musieť odovzdať dajme tomu tie batérie a výkupná cena batérie bude päť korún, tak ju nikto nebude chcieť odovzdať, ale keď je to tovarom a on batériu bude môcť predať do západného Nemecka za jednu marku, tak potom už bude mať záujem aj ten, čo zbiera za obec, aj ten, ktorý ten produkt alebo odpad produkoval. Čiže sú to také spojené nádoby a z toho dôvodu som pred chvíľou vystúpil, že nie je dobré, ak sú nejakí gestori a ak jeden druh odpadu v republike likviduje len jedna firma. Treba zaviesť normálnu súťaž, lebo hovorím, či opotrebované oleje, či batérie, to je normálny tovar, normálny biznis.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Zlocha.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážený pán poslanec,
ja som vo svojom vystúpení uviedol niekoľko príkladov druhotných surovín, ktoré sa získavajú z odpadov a ktoré sú veľmi cennými zložkami. 21. storočie a 3. tisícročie bude obdobím, keď sa bude podstatne väčšia pozornosť venovať práve využívaniu odpadov. V samotnom komunálnom odpade je 40 až 60 % zložiek, ktoré sa dajú zužitkovať.
Samozrejme, že ak tieto časti vyseparujeme, tak to budú podstatne nižšie náklady na odvoz odpadov a za uloženie odpadov. Pokiaľ viem, ministerstvo životného prostredia kontroluje otázku poplatkov za uloženie odpadov, ale treba povedať aj to, že je to jedna z najhorších a najmenej ekonomických spôsobov nakladania s odpadmi, pretože odpady, skládky odpadov nám zaberajú pôdu, aj keď to nie je pôda najlepšej kvality, ale, samozrejme, je na pomerne dlhé obdobie vyradená. K spaľovaniu odpadov niektoré krajiny pristupujú s obavami. Aspoň u nás určite tiež, pretože pri spaľovaní sa dostáva do ovzdušia veľa škodlivín, ale napríklad v niektorých krajinách Európskej únie má prioritu spaľovanie a získavanie tepla, ktoré sa svojím spôsobom ešte ďalej zužitkúva.
Zákon dáva povinnosť aj obciam zavádzať separovaný zber. Ja som o tom presvedčený, že keď sa nájdu na Slovensku šikovní podnikatelia, tak to môže byť základom nového priemyselného odvetvia na Slovensku.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne k tomuto bodu, prirodzene. Pán poslanec Ambróš, pani poslankyňa Angelovičová a pán poslanec Mesiarik. Pýtam sa, či ešte niekto ďalší. Nie. Uzatváram možnosť prihlásenia sa do rozpravy ústne k tomuto bodu programu.
Ako prvému dávam slovo pánu poslancovi Ambróšovi.
Nech sa páči.
Poslanec L. Ambróš:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
nebýva tak často, že by sme prerokúvali také zákony, ktoré sa tak dôsledne a nástojčivo dotýkajú ľudí, ako je zákon o odpadoch. Nejde o novelu a bolo povedané, že ide vlastne o úplne nový právny predpis. Keďže sme v prvom čítaní, ja sa nechcem venovať vymenúvaniu paragrafového znenia tohto zákona, ani zneniu vyhlášok a príslušných právnych predpisov, ktoré majú nasledovať. Chcem upozorniť na podstatné veci, ktoré by s týmto zákonom mali prísť a mali by prísť čo najskôr. Vzhľadom na zložitosť tejto právnej normy aj celý proces jeho prerokúvania náš výbor predĺžil tým spôsobom, že sme požiadali ministerstvo životného prostredia, aby prezentovalo na pôde Národnej rady návrh zákona ešte pred začiatkom pripomienkového konania za prítomnosti profesijných združení, samosprávy, ako aj mimovládnych organizácií.
Výsledok pripomienkového konania, ktoré nasledovalo po zverejnení návrhu zákona, bol taký, že bolo prijatých viac ako 1 730, myslím, možno aj viac pripomienok k tomuto návrhu zákona a ministerstvo životného prostredia potrebovalo, samozrejme, viac času, aby tieto mnohokrát protichodné pripomienky spracovalo do predloženej verzie, ktorá je teraz v laviciach parlamentu.
Náš výbor mal znovu ešte pred začatím legislatívneho konania seminár. Znovu sme pozvali ľudí, ktorí majú záujem o tento zákon. Čiže dodržali sme, povedal by som, aj už teraz platný zákon o prístupe k informáciám, a preto ma zarazilo, že môj kolega z výboru navrhoval, aby sa predĺžila lehota medzi prvým a druhým čítaním, pretože ministerstvo životného prostredia malo dostatok času na to, aby pripomienky, ktoré boli dané 11. januára 2001, spracovalo a budú nám vlastne do výboru, a pokiaľ požiadajú aj ostatní poslanci, aj ostatným poslancom doručené ešte v priebehu tejto schôdze. To znamená, že každý bude mať možnosť vidieť, aké pripomienky k tomuto návrhu zákona boli a aké je vlastne aj stanovisko ministerstva životného prostredia k týmto pripomienkam.
Preto by som chcel vo svojom vystúpení povedať, že nie som za predĺženie lehoty medzi prvým a druhým čítaním, ale som za to, aby sa dodržal rokovací poriadok aj v tomto prípade zákona, pretože už v predprerokúvacom období sa vykonala taká práca, ktorá vlastne umožnila, aby zákon prebehol v legislatívnom procese bez ďalšieho zdržania. Ako dôvod na tento názor uvádzam aj to, že členovia nášho výboru boli na pozvanie pani komisárky pre životné prostredie Európskej únie pani Wallströmovej minulý pondelok v Bruseli a musím konštatovať, že jedna z pripomienok, ktorá sa nás dotkla zo strany Európskej komisie, bola tá, že neúmerne dlho predlžujeme prijímanie dôležitých právnych predpisov, aj čo sa týka životného prostredia. V predchádzajúcom období Národná rada schválila 244 zákonov, ale z toho bolo len 8 z oblasti životného prostredia.
Vzhľadom na to, že na tento rok sú naplánované aj ďalšie právne predpisy, veľmi dôležité právne predpisy z oblasti životného prostredia, navrhujem, aby pri hlasovaní o zmene termínu, o predĺžení termínu pripomienkovania tohto zákona ste hlasovali za pôvodný návrh. To znamená, aby tento zákon prebehol podľa rokovacieho poriadku, ktorý určuje, že zákon by mal byť prerokovaný do 14. marca vo výboroch a do 16. marca v našom gestorskom výbore. Ja ako predseda výboru môžem sľúbiť, že vytvorím všetky podmienky na to, aby neboli robené žiadne zbytočné prieťahy pri tomto prerokúvaní a aby boli k dispozícii všetky kvalifikované podklady, ktoré vlastne sú potrebné na to, aby sa takáto dôležitá právna norma schválila tak, ako sa má schváliť. Čiže v tomto je vlastne podstata môjho vystúpenia.
Na margo niektorých diskusií o tom, čo patrí do recyklačného fondu, čo nepatrí do recyklačného fondu, chcem podotknúť, že súhlasím s názorom, že zatiaľ sme nevytvorili dostatočné podmienky na to, aby sa u nás viac recyklovalo, že sme nevytvorili dostatočné podmienky na to, aby sa viac separovalo, hoci súhlasím s mojím kolegom Jožkom Kužmom, že považujem takisto činnosť v oblasti odpadov za podnikateľskú činnosť, ale, žiaľbohu, z hľadiska podnikateľského diskriminovanú činnosť preto, lebo všetky ostatné oblasti podnikania podnikajú s čistými materiálmi. Povedzme si to tak. V oblasti odpadov sa nepodniká s čistými materiálmi. Podniká sa so zmesnými materiálmi a existuje veľmi málo komodít, ktoré môžeme charakterizovať ako relatívne čisté.
Čiže z tohto pohľadu treba vytvoriť podmienky na to, aby sa otázka separácie a recyklácie dostala na úroveň, ktorá by vlastne umožnila rozbehnutie recyklačných systémov. Chcem reagovať aj na môjho predrečníka pána poslanca Zlochu. Spomenul prípad Matadoru Púchov. Áno, v Matadore Púchov majú ISO 14 000, recyklujú svoje výrobky a zároveň okrem Matadoru Púchov tam existuje súkromná firma, ktorá recyklát z pneumatík znova spracúva a vyrába v prvom rade recyklované, tzv. nízkorýchlostné pneumatiky. Ale chcem podotknúť jeden dôležitý moment, ktorý hovorí o efektívnosti recyklácie a o efektívnosti spracovania druhotných surovín. Pokiaľ by táto firma nemala dohodnutý odber svojich výrobkov v piatich krajinách, tak by výroba z recyklovaného materiálu len pre slovenský trh nebola efektívna a nepresadila by sa.
Čiže ak uvažujeme o tom, že chceme recyklovať, ak uvažujeme o tom, že chceme separovať, treba vlastne vytvoriť podmienky nielen na vnútornom trhu, ale treba zabezpečiť aj určitú koordináciu s okolitými krajinami, čo sa týka separácie a spracovania druhotných surovín, pretože stredoeurópsky priestor je veľmi vhodný na to, aby sa zlepšila spolupráca našich krajín. Týka sa to hlavne Vyšegradskej štvorky v tejto oblasti, kde by sme mohli dosiahnuť lepšie výsledky, ako keď bude postupovať každý z nás sám. Hovorím to preto, lebo v tomto období sa prerokúval takisto zákon o odpadoch v Čechách. Myslím, že v Maďarsku už schválili zákon. Alebo mali by aj v Maďarsku schváliť zákon o odpadoch. Čiže je to predmetom legislatívnych zmien aj v okolitých krajinách a ja by som privítal, keby bola užšia súčinnosť aj v tejto oblasti, aby opatrenia, ktoré chceme dosiahnuť novým zákonom a následnými predpismi, naozaj boli uvedené do života.
Pri tomto zákone, samozrejme, bude podstatná aj druhá časť, a to je otázka implementácie zákona do praxe. Hovorím to preto, lebo tým, že bola zbrzdená, resp. predĺžená príprava tohto zákona a že nevstúpil do platnosti 1. augusta minulého roku, ako bolo pôvodne plánované, došlo k tomu, že vzniklo určité právne vákuum, ktoré malo za následok, že po uzavretí skládok komunálneho odpadu podľa osobitných podmienok, keďže občania sa nestali v zmysle zákona držiteľmi odpadu a obec ich nemohla prinútiť, aby preukázali, akým spôsobom nakladajú s týmto odpadom, vytvorili veľké množstvo divokých skládok, na ktorých sa objavil okrem klasického komunálneho odpadu aj taký odpad, ako spomínal pán poslanec Zlocha, to sú chladničky a biela technika, ktorá by inak mala byť dávno v recyklácii. Čiže aj toto znovu pripomínam ako dôvod. Keďže sme nestihli zladiť túto normu včas, nie som za to, aby sa zbytočne predlžovalo obdobie na jej schválenie.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie v rozprave.
Sú dve faktické poznámky. Končím možnosť podania ďalších faktických poznámok. Pán poslanec Muránsky, ty ako spravodajca môžeš vystúpiť potom. Takže, pani poslankyňa Sabolová, nech sa páči - faktická poznámka.
Poslankyňa M. Sabolová:
Ďakujem pekne za slovo.
Len veľmi stručne, aj keď som bola vzadu, počúvala som vystúpenie pána predsedu výboru a chcem len povedať, že časový horizont na prerokovanie v druhom a treťom čítaní a predĺžený termín je opodstatnený, pretože poslanci sa vlastne s novelou, ktorá je predložená, mali možnosť zoznámiť až v januári. A aby nedošlo k chybám, ktoré by mohli zbytočne takúto podstatnú zmenu zákona narušiť, prikláňam sa k tomu, aby sme tento termín predĺžili. A chcem pánu predsedovi možno len pre krátkosť pamäte pripomenúť, že vo výbore sme hovorili o predĺžení termínov prerokúvania v druhom a treťom čítaní, a dá sa povedať výbor koalične aj opozične súhlasil s tým, aby sme to, čo sa dá ešte doplniť, doplnili, alebo to, o čom sa navzájom vieme presvedčiť, ministerstvo i parlament, aby sme zákon nepokazili, ale zlepšili. Čiže ja by som len rada pripomenula, aby sme to, na čom sa kdesi dohodneme, aj tolerovali. Myslím si, že prístupové procesy do Európskej únie, ak zákon bude schválený o mesiac neskôr a bude účinný napríklad od 1. júla, tým určite nepoškodíme.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem. Pán poslanec Zlocha.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
dovoľte mi, aby som povedal pár poznámok k vystúpeniu predsedu výboru pána Ambróša. Nesúhlasím s tým, že na Slovensku nie sú vytvorené podmienky na separovanie. Sú a dovolím si dokonca tvrdiť, že v mnohých prípadoch sa oveľa viac venujeme využívaniu druhotných surovín ako v mnohých iných krajinách.
Hovoril som príklady železa, skla, papiera, olovených akumulátorov, ale bolo by možné povedať aj to, že napríklad málokto vie, že v Holíči súkromná firma spracúva odpady s organickými riedidlami a získavajú vlastne cennú surovinu, ktorú predávajú. Máme viacero súkromných firiem, ktoré spracúvajú drevný odpad. Na benzínových pumpách už dostanete kúpiť brikety, ktoré sa dajú používať ako palivo rovnocenné uhliu. Určite, ani zďaleka nevyužívame všetky možnosti. Papiera máme v našom komunálnom odpade 13,2 či 13,4 %. To je okolo 230 tisíc ton. Len ten papier treba odložiť a dať ho niekomu, kto ho spracúva. Podmienky, samozrejme, nezabezpečovali Zberné suroviny, ale čakali vo vybudovaných objektoch na to, ak im niekto niečo dovezie.
Ale súkromníci sa už o to starajú a príklad je v Nitre. Jedna firma, ktorú v podstate vedú pedagógovia zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity, má vynikajúce výsledky v zavádzaní separovaného zberu. Tomu sa treba venovať. A treba sa, samozrejme, zbaviť aj určitých predsudkov. Keď v minulosti niekto povedal odpad, mysleli sme na niečo nepríjemné, zapáchajúce, odporné, ale keď nám to začalo zapáchať naozaj, tak sme sa tomu začali venovať. A dovolím si tvrdiť, počas 9 rokov sme v nakladaní s odpadmi urobili veľký pokrok. Ja som bol napríklad prekvapený, že v našej vysnívanej krajine v Amerike je toľko odpadov, že by ste žasli, ktoré na okraji v periférnych častiach mesta skutočne znepríjemňujú život.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán spravodajca si žiadal slovo, nech sa páči.
Poslanec P. Muránsky:
Chcem len krátko zareagovať, pán predsedajúci, na predrečníka predsedu výboru práve preto, lebo si uvedomujeme dôležitosť tohto zákona pri vstupe do Európskej únie. Práve preto, že aj ja som bol v Bruseli, kde sme počuli istú výčitku na legislatívny proces, nie však vinou ministerstva životného prostredia, ale priorít možno. Životné prostredie vždy bolo na chvoste, aj zákony, ktoré boli doteraz prijímané v takom počte alebo v takom pomere k ostatným zákonom, boli tak prijímané. Ale práve preto, že sme robili konferenciu, kde sme hovorili trocha inak o lehotách na prerokovanie týchto pripomienok, práve preto, lebo sme spolu, pán predseda, hovorili aj s medzinárodnou audítorkou, kde sme taktiež uviedli, že budeme žiadať práve kvôli tomu, že aj jej analýza príde až neskôr, o predĺženie lehoty, tak je pre mňa, naopak, prekvapením, že máš takýto názor na prerokovanie, čo sa týka lehôt. A ak ho taký máš, tak sa mi zdá, že možno na poslednú hodinu, lebo vo výbore aj na rokovaní poslednej schôdze výboru v bode rôzne, tak ako povedala pani poslankyňa Sabolová, jasne z úst členov výboru a výboru ako takého vyznelo, že si budeme priať prerokovanie tohto zákona v dlhšom čítaní.
I v Českej republike, v ktorej sme boli na návšteve práve v období prerokúvania ich zákona o odpadoch, sme sa dozvedeli, aké lehoty mali, kde boli celé mesiace na možnosť či z verejnosti, či konferencie, odbornej verejnosti, poslancov zapájať sa do legislatívneho procesu ohľadne takto komplexného zákona. Preto nevidím dôvod a nie je to proti filozofii urýchleného prijímania takýchto zákonov pred integráciou do Európskej únie. Práve preto si myslím, že by takýto komplexný zákon mal mať aj isté lehoty na prerokovanie, kde by sa vychytali aj isté, takpovediac, legislatívne muchy.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec.
Ešte pán poslanec Ambróš má možnosť vystúpiť.
Poslanec L. Ambróš:
Chcel by som reagovať na to, čo bolo povedané vo faktických poznámkach. Čo sa týka audítorky, audítorka príde 7. februára. Čiže nevidím dôvod, prečo by sme mali čakať dlhšie. Druhá otázka je, všetky pripomienky zo seminára sú spracované písomne a ministerstvo podľa mojich údajov odovzdá tie pripomienky zajtra, všetky. A podľa informácií, ktoré mám, pripomienky sa veľmi neodlišujú od pripomienok, ktoré boli dané pred rokom, keď sa začal legislatívny proces, keď sme mali seminár niekedy v apríli alebo v marci. Čiže musím povedať, že tu nevidím objektívne príčiny na to, aby sme zbytočne predlžovali legislatívny proces, môžu existovať len subjektívne príčiny. A na tom si stojím, môžete, samozrejme, so mnou nesúhlasiť, ale legislatívny proces je podľa mňa pripravený tak, ako nebol pripravený ani pri jednom zákone pri prerokúvaní v druhom volebnom období Národnej rady.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Angelovičová.
Nech sa páči.
Poslankyňa M. Angelovičová:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
ctená snemovňa,
dovoľte mi vysloviť svoje stanovisko k vládnemu návrhu zákona o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Hneď v úvode svojho vystúpenia chcem uviesť, že návrh tejto právnej normy sa dostal do takej podoby, akú dnes máme v poslaneckých laviciach po časovo veľmi náročnej, ale hlavne diskutovanej ceste. Predloženiu tohto návrhu zákona predchádzali okrem diskusie širokej verejnosti aj dva semináre k jeho vecnej podstate, tak ako to uviedol aj predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.
Ja to ešte trošku rozvediem. Semináre spoluorganizovali Ministerstvo životného prostredia a ochrany prírody Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody na pôde tejto budovy. Seminár sa uskutočnil po medzirezortnom pripomienkovaní zo širokej diskusie a z tohto seminára vzišlo mnoho pozmeňujúcich návrhov, pripomienok a otázok, tak ako sme už počuli.
Druhý seminár bol uskutočnený po schválení tohto návrhu zákona vo vláde Slovenskej republiky. Na oboch seminároch sa zúčastnili okrem organizátorov aj účastníci zaujímajúci sa o odpadové hospodárstvo, odborníci, zástupcovia firiem, ktorí sú priamo alebo nepriamo zainteresovaní do odpadov, ďalej profesijné a mimovládne organizácie. Cieľom druhého seminára bola diskusia zameraná na vysvetľovanie vecnej podstaty návrhu zákona, jednotlivých paragrafov a odsekov, a to smerom k ich účinnosti. Ako prvý, tak aj druhý seminár osobne vysoko pozitívne hodnotím, pretože splnili svoj účel skvalitnenia predloženého návrhu zákona.
Tento návrh zákona bol pripravovaný niekoľko rokov, tak ako to už uviedol vo svojej úvodnej reči pán predkladateľ. Bol dlho diskutovaný, dlho upravovaný, ale aj dlho očakávaný. Hlavným dôvodom tohto dlhého časového horizontu, okrem kvality pripravovaného návrhu zákona, sú záväzky, ktorých splnenie Slovenská republika prisľúbila voči OECD a Európskej únii. Materiál je veľmi rozsiahly, tak ako to uviedol sám pán predkladateľ a aj moji predrečníci. Obsahuje 79 paragrafov, ktoré sú svojou vecnou podstatou rozdelené podľa opodstatnenej a logickej nadväznosti. K niektorým mám aj ja výhrady a vyjadrím sa k nim v druhom čítaní pri prerokúvaní tohto návrhu zákona v parlamente.
Predložený vládny návrh je kvalitatívne na vysokej úrovni. Predpokladám a tiež som o tom aj presvedčená, že jeho zavádzanie do života bude účinné a prispeje nielen k zamedzovaniu znečisťovania životného prostredia, ale najmä bude účinný pre ozdravovanie a skvalitňovanie podmienok života človeka, pre jeho zdravie, prácu a relax.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, k vecnej podstate, ako som uviedla, vyjadrím sa pri druhom čítaní tohto prerokúvaného návrhu zákona.
V závere chcem uviesť, že predložený vládny návrh podporujem a budem hlasovať za jeho posun do druhého čítania.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pani poslankyňa, za vaše vystúpenie v rozprave.
K vystúpeniu pani poslankyne Angelovičovej sú dve faktické poznámky - pán poslanec Juriš, pán poslanec Zlocha. Končím možnosť ďalších uplatnení faktických poznámok.
Ako prvý má slovo pán poslanec Juriš.
Poslane A. Juriš:
Ďakujem za udelené slovo.
Môžem plne súhlasiť s pani poslankyňou Angelovičovou, že tento zákon sa dlho a dlho pripravoval, čiže nie je to niečo narýchlo robené. Konzultácií bolo ohromne mnoho aj s podnikateľmi, ktorí v oblasti odpadového hospodárstva podnikajú, alebo s výrobcami, predajcami, čiže aj, samozrejme, s mestami a obcami, takisto aj s tretím sektorom.
Situácia je taká, že konečne tento zákon uzrel paragrafové znenie a bol prerokovaný v Legislatívnej rade vlády a vo vláde. Ja som sa teraz zúčastnil na poslednom seminári, ktorý bol v sídle Národnej rady, a môžem povedať, že tam odzneli skoro tie isté pripomienky, ktoré boli v pripomienkovom konaní, nič nové pod slnkom neprišlo.
A treba povedať, že sú tu rozličné záujmové skupiny a nedá sa to vždy zladiť. Samozrejme, tí, čo podnikajú v odpadovom hospodárstve, majú trochu iný názor, tí, čo produkujú odpad, majú zase iný, tí, čo majú platiť do recyklačného fondu, majú zase čosi iné. Ale jedno si z toho zákona musíme zobrať. Je najvyšší čas, aby sme zákon prijali, ktorý by mal byť v súlade so zákonmi Európskej únie. V prvom polroku tohto roku máme otvoriť kapitolu o životnom prostredí, tak si myslím, že je najvyšší čas, aby sme ho čím skôr prijali, a nie ho odkladali. Veľmi jednoznačne poviem, asi prečo sa chce odkladať. Pretože určité skupiny podnikateľov, ktorí produkujú odpad, najmä obaly, potrebujú odložiť zákon, lebo šetria peniazmi, čím dlhšie to nebude prijaté, tým viac môžu produkovať a ešte nebudú za to platiť a tento lobizmus...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Zlocha.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
mal som možnosť rozprávať sa s pánom poslancom Muránskym a môžem povedať, že vcelku chápem, z čoho vyplýva jeho návrh, aby sa prerokúvanie trošku posunulo. Podľa môjho názoru by sa nič strašné nestalo, hlavne keď už berieme pomerne dlhý čas, určite je to mienené tým, aby sme si vyjasnili niektoré problémy, aby sme našli dobré definície, aby bol zákon naozaj dobrý. Čo sa týka obidvoch seminárov, pán poslanec zrejme myslel hlavne na poslancov iných výborov, ak si dobre pamätám, na poslednom seminári iné výbory reprezentoval len pán poslanec Juriš, a to je trošku málo. Dovolím si tvrdiť, že návrh zákona je ťažký, náročný, je tam mnoho termínov a, samozrejme, treba sa s tým oboznámiť, treba tie termíny prežuť, aby zasa rozhodnutia, ktoré prijmeme, boli dobré.
No samozrejme, netreba zabudnúť ani na pripomienky jednotlivých rezortov. Určite sú tam rôzne lobistické skupiny, to pripúšťam, ale na druhej strane, pokiaľ som mal možnosť rozprávať sa s predstaviteľmi alebo zástupcami iných rezortov, mnohí mali výhrady, ale na druhej strane konštatovali, že zákon je potrebný, treba ho schváliť, treba hlavne zabezpečiť recyklačný fond a príjmovú časť do toho fondu, aby jednotlivé podniky na to nedoplácali. Myslím si, že by sa nič nestalo, veď predĺženie je asi o dva týždne. O koľko? O dva týždne či o mesiac? Nebolo by to nič strašné. Určité problémy budú, samozrejme, tie sa budú riešiť za pochodu. Je skutočne veľa otázok hlavne v súvislosti s odpadmi vznikajúcimi z obalov a tie sú už zaradené do zákona.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ako posledný rečník v rozprave vystúpi pán poslanec Mesiarik.
Poslanec M. Mesiarik:
Vážený pán podpredseda,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
chcel by som stručne zareagovať aj ja na tento významný zákon, pretože problematika, ktorú rieši návrh zákona, je veľmi vážna a v žiadnom prípade nie som z tých, ktorí spochybňovali dôležitosť zákona, a to nielen z pohľadu nášho vstupu do Európskej únie, ale aj z pohľadu toho, že keď chodíme po Slovensku, vidíme, že je naozaj najvyšší čas, aby sme v rámci našich možností urobili zásadný rez a poriadok, pretože sa nám to môže výrazne vypomstiť.
Myslím si však, už to tu viackrát bolo zdôrazňované, neviem a nie som si istý, či je najsprávnejšie ísť touto cestou takým rozsiahlym zákonom z hľadiska možných zmien v štátoprávnom usporiadaní, ale aj iných zmien. Či by nebolo vhodnejšie pozrieť sa aj po iných krajinách. Dal som si predložiť niektoré podobné zákony z iných krajín Európskej únie, ale aj mimo, kde sú skutočne stručné, jasné zákony a viac sa potom dáva na vykonávacie predpisy alebo iné normy, ktoré je možné, samozrejme, aj tvrdým spôsobom, ale rýchlo a operatívne meniť.
Niekoľko poznámok k návrhu zákona. Vládou predkladané návrhy všeobecne záväzných právnych predpisov pre odpadové hospodárstvo považujem, pokiaľ som si ich dobre preštudoval, za dosť nevyvážené najmä z hľadiska ustanovených povinností rozhodujúcich subjektov ovplyvňujúcich vznik druhu a množstva odpadov. Pri porovnávaní povinností výrobcov a dovozcov výrobkov na jednej strane a na druhej strane pôvodcov odpadov musím konštatovať, že povinnosti pôvodcov odpadov sú niekoľkonásobne väčšie vrátane finančných nákladov na ich realizáciu. Takýto postup sa zrejme prejaví vo zvyšovaní cien za výrobky, ale aj služby, ktoré sa poskytujú v činnostiach nakladania s odpadmi, čo považujem za nepotrebné riziko pre naše hospodárstvo.
Navrhované riešenie systému nakladania s odpadmi len zriadením recyklačného fondu pokladám za nedostatočné. Podľa môjho názoru chýba väčšia a účinnejšia štátna zainteresovanosť na vybudovanie rozhodujúcich systémov pre jednotlivé činnosti nakladania s odpadmi. Štát by mal pomôcť vytvoriť a vybudovať základný systém najmä pre niektoré činnosti nakladania s odpadmi, ako sú zber, výkup, zhromažďovanie, úprava, triedenie a preprava, vrátane reálneho odskúšania na rozlohe väčšieho regiónu, než je obec alebo mesto. Obávam sa, že podnikateľská sféra, ktorá je v tejto oblasti široká, ale finančne slabá, nebude schopná v krátkom čase a v krátkom časovom horizonte vytvoriť komplexný racionálny systém pre uvedené činnosti.
Recyklačný fond nám zrejme z hľadiska navrhovaného obsahu a štruktúry požadovaný systém podľa štátov Európskej únie sám osebe nevytvorí. Implementácia predkladaného zákona bude v tomto kontexte skutočne reálna. Realizácia navrhovaných predpisov prinesie novú neúmernú, zbytočne nadmernú administratívu. Je to úvaha, ktorú som si mohol urobiť po preštudovaní celého systému zapojenia sa administratívy do tohto významného procesu. Samozrejme, keď si dobre preštudujeme zákon, zistíme, že sú tu ďalšie, dosť výrazné požiadavky na predkladanie štatistických mnohokrát duplicitných údajov pre jednotlivé činnosti nakladania s odpadmi pre potreby orgánov štátnej správy vrátane ministerstva životného prostredia. Samozrejme, že sa tým neúmerne zvyšuje počet administratívnych pracovníkov vrátane finančných nákladov v štátnej správe, v obecnej samospráve, ale hlavne u pôvodcov odpadov, čo sa neúplne avizuje v dôvodovej správe predkladaných materiálov.
Myslím si, že chýba určitá prepojenosť výkazníctva a ich hodnotenia medzi jednotlivými stupňami orgánov, útvarov štátnej správy. Mohol by som povedať príklady, cez živnostenský útvar, štatistický útvar, štátny okresný hygienik. Je možné, aby sme sa skutočne aj tu na to ešte pozreli, aby bola určitá previazanosť a že by sa výkazníctvo využívalo trošku efektívnejšie. Na efektívne riešenie tohto problému odporúčam zamerať pozornosť na dobudovanie sieťových systémov a skôr vytvoriť podmienky na kontrolnú činnosť a odbornú pomoc pre nakladanie s odpadmi zo strany orgánov a útvarov štátnej správy.
Predkladaný návrh zákona o odpadoch bol prevzatý zrejme, ako sme si to mohli porovnať, z právnych predpisov vyspelých krajín Európskej únie, ktoré si osvojila komisia EHS, a to je, myslím si, v poriadku, je to správne aj v rozsahu podmienok na vstup Slovenska do Európskej únie. Pri tomto postupe, a to chcem veľmi zdôrazniť, by sme si však mali uvedomiť, že v týchto krajinách, v krajinách Európskej únie je dlhoročne fungujúce a dobre prosperujúce trhové hospodárstvo s vysokou životnou úrovňou obyvateľstva, s vysokým hospodárskym potenciálom, a to aj na úseku odpadového hospodárstva.
My si však stanovujeme latku príliš vysoko. V navrhovaných predpisoch ideme pomerne vysoko nad rámec odporúčaní Európskej únie. Chceme vyriešiť odpadové hospodárstvo podľa môjho názoru určitým skokom v nedostatočne fungujúcom hospodárstve, bez rozumnej reálnej cesty založenej, povedal by som, skôr na niekoľkých etapách. A to je skutočne vážna vec, to môže podľa môjho názoru ohroziť vôbec realizáciu tohto, myslím si, dobrého zákona z obsahovej stránky.
Vo všeobecnosti je návrh nového zákona o odpadoch mimoriadne rozsiahly a v mnohých statiach zložitý, a dokonca mám pocit, že aj neprehľadný. Myslím si, že by bolo potrebné zvážiť v druhom čítaní, pokiaľ postúpi tento zákon, znovu ešte prehodnotiť aj tieto skutočnosti a snažiť sa zákon vecne, ale bez obsahu veľkých zmien zostručniť.
Na porovnanie riešenia odpadového hospodárstva by som mohol uviesť viaceré príklady. Ale dovoľte mi len niekoľkými vetami uviesť príklad v Českej republike, ktorá v roku 1998 novelizovala svoje všeobecne záväzné právne predpisy pre odpadové hospodárstvo z hľadiska predpisov Európskej únie. Obdobne ako my aj oni pripravili zákon o odpadoch, ktorý prešiel koncom minulého roka prvým čítaním a jeho predpokladaná účinnosť sa navrhuje od 1. januára 2002.
Ak by sme ďalej porovnávali s našimi susedmi, s ktorými sme prijali spoločný zákon o odpadoch ešte v roku 1991 a ktorý vlastne platí dodnes, oni v novom návrhu nemajú recyklačný fond, rovnako tam nie je nič o licenciách, ale ustanovujú sa len podmienky na vybrané druhy odpadov. Či už ide o program odpadového hospodárstva, navrhuje sa vypracovať iba pre producenta produkujúceho ročne viac ako 10 ton odpadov, pritom náš návrh hovorí o sto kilogramoch, a to je obrovský rozdiel. Domnievam sa, že by sme sa mohli ešte raz pozrieť na tento zákon a čo by bolo vhodné pre nás, využiť zákon v Českej republike.
Najdôležitejšiu pripomienku chcem uviesť na koniec. Každému zo zainteresovaných je jasné, že vláda Slovenskej republiky predkladá návrh zákona o odpadoch, povedal by som, šitý na súčasné územnosprávne členenie, na súčasnú organizačnú štruktúru a kompetenčnú právomoc krajských a okresných úradov, samozrejme, aj obecných samospráv. Ak budem optimista a predpokladám, že by sa mohla v krátkom čase prijať reforma štátnej a verejnej správy, je nebezpečie, že budeme zrejme za krátky čas novelizovať tento zákon na nové podmienky, na nové kompetencie. To nebezpečie je skutočne reálne a myslím si, že by to nebolo vhodné. Preto by som odporúčal, vážený pán minister, vážené poslankyne, poslanci, aby sme v druhom čítaní zvážili aj pripomienky, ktoré som parlamentu predložil.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne, pán poslanec.
Faktické poznámky sú dve. Končím možnosť ďalších prihlásení sa do faktických poznámok.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Juriš.
Poslanec A. Juriš:
Ďakujem za slovo.
Chcem povedať, že ľudstvo všetko, čo vyrobí, okrem zopár vecí, ktoré uloží do múzea, sú odpady. Bohužiaľ, je to tak a filozofia je taká, že chceme stále viac vyrábať, viac konzumovať, viac mať, čiže viac odpadu bude vznikať a je najvyšší čas, aby sme konečne spravili poriadok. A to, že tento zákon je prísny, je dobré, pretože Slovensko, myslím si, že je na hranici, mohli by sme dať okrem tabuľky znaku aj tabuľku, že je smetisko. Pozrite si popri riekach, popri železničných tratiach, na okrajoch miest, pozrime si hoci aj Bratislavu, aká je špinavá, všade sa povaľujú PET fľaše, a pritom PET fľaše sú u nás 10 rokov. A keď to bude 50 rokov, tak budeme jedna krajina - jedno veľké smetisko.
Musíme ísť veľmi prísne s týmto zákonom, ale hlavne musíme naučiť myslieť ľudí, že krajina je pre nich, aby si robili a nechávali ju čistú. Stále hovoríme o krásnom Slovensku, ale to Slovensko je skutočne špinavé, znečistené a nehovorím o zdravotnom aspekte. Potrebujeme, aby naše deti boli zdravé, aby nemali kontaminovanú vodu nebezpečnými látkami, čiže skutočne tento zákon nutne potrebujeme. Ten prvý, ktorý bol prijatý na začiatku deväťdesiatych rokov, bol prvou lastovičku a je neskoro, že až teraz prijímame tento zákon. My sme ho už pred dvoma rokmi mohli mať a boli by sme mali čistejšiu a zdravšiu krajinu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Zlocha.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán minister,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
tiež som vyjadril niekoľko pripomienok k tomuto návrhu zákona, ale v žiadnom prípade by som nechcel povedať, že je to zlý zákon a že by sme ho mali zatratiť. Je to v tejto situácii najlepšie, čo sme mohli urobiť, a bude závisieť len od občanov, od samosprávy a od štátnej správy, ako tento zákon upravia, ako uvedú do života. Ja som presvedčený, že každý sa bude snažiť, lebo naozaj Slovensko chceme mať čisté a pekné.
Treba si uvedomiť aj to, a zasa to bude treba ľuďom vysvetľovať a začať zrejme malými deťmi, že v odpadoch, a to je jedno v ktorom, je veľké množstvo druhotných surovín, ktoré treba využívať. Mali sme na Slovensku veľké množstvo pokusov, ktoré väčšinou končili pre straty, bolo veľké množstvo podnikateľov, ktorí sa venovali niektorým komoditám, ale končilo sa to preto, lebo doplácali a nemal im kto vyrovnávať ich straty. Teraz máme recyklačný fond a toto je to riešenie. Samozrejme, je možnosť ekologického fondu, možnosť spotrebnej dane, ale niekde tie peniaze sa musia naakumulovať, aby sme sa potom vedeli spracovaniu týchto druhotných surovín venovať.
Určite, radšej sme nerobili nič alebo nechávali na voľné konanie alebo voľné nakladanie. Zoberme taký príklad, často sme v Bratislave mali možnosť vidieť ťažké nákladné autá s fúrami slamy, ktorá sa odváža do Kittsse, kde majú spaľovňu. Prečo nespaľujeme u nás a nevyrábame teplo a teplú vodu? Pekný príklad je v Prašiciach. Svoj odpad využívajú a získavajú z neho teplo a teplú vodu. Samozrejme, bude to aj vecou občanov, vecou samosprávy a vecou organizácie. Nemôžeme to nechať na jednotlivcov či občana, či podnikateľov. Treba k tomu zabezpečiť premyslený prístup, pretože takto sa dá veľmi veľa získať a veľmi veľa ušetriť.