Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Števček, Drobný a Keltošová sa hlásia s faktickými poznámkami. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Nech sa páči, pán poslanec Števček.
Poslanec P. Števček:
Veľmi vítam vystúpenie pána kolegu Šťastného, lebo triafa klinec po hlavičke. Samozrejme, treba oceniť úsilie ministra školstva, že chce plátať diery. Lenže tu asi treba, keď v tejto metaforike mám pokračovať, ušiť nový oblek. Ide o to, že záujem štátu a vlády o rozvoj vedy a techniky je minimálny, ba nulový. Toto je iba náhradné riešenie, a skutočné riešenie, ktoré pán Mikloš spolu s pani ministerkou Schmögnerovou nedávno zavrhli napríklad pri fondoch, konkrétne mám na mysli Literárny fond, čo je porovnateľné s navrhovanou agentúrou. Rozhodne, ak táto vláda chce a mala by podporiť výrazný rozvoj vedy a techniky, mala by sa zaoberať, tak ako iné európske vyspelé štáty, podporou vedy. Je to jedna zo základných hodnôt, na ktorých stojí celý vývoj spoločnosti. Kým ostatné civilizované štáty sa prú o to, koľko percent z HDP venujú na rozvoj vedy, my sa tu handrkujeme proste o percentách a percentíčkach, ktoré láskavo vyčlení minister školstva na rozvoj vedy a techniky. Záujmom celej spoločnosti - a teda aj vlády - by mal byť iný dôraz v systémovom zákone, ktorý by zodpovedal úrovni a duchu dnešných čias.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Drobný.
Poslanec M. Drobný:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Nadviažem na to, čo hovoril profesor Šťastný. Ten, kto robí alebo robil vo vede, a robili sme a robíme vo vede a vieme, čo znamená podporovať vedu, ale s cifrou 130 miliónov je naozaj to len formalita. Veď to je dobrých desať projektov na rok, ani toľko vari nie. Ale chápem aj to, že ideme podporovať v situácii, v ktorej je málo peňazí, a teda s takým formálnym návrhom riešenia, aby sme si zakryli svedomie, že sme niečo urobili.
Ale s touto sumou neurobíme nič, pán minister. I keď reagujem na kolegu Šťastného, s tým neurobíme naozaj nič. Minule tu boli agentúry, ktoré mali vyše miliardy korún, a teda mali aj kontrolné orgány, páni. Vy nemáte kontrolný orgán. Takže tam je to riziko, že sa bude skutočne lobisticky prideľovať. Ale však to, čo budú prideľovať, je malá suma. Veď my sme kedysi pred revolúciou robili obyčajné čiastkové projekty za desať miliónov korún na rok s piatimi ľuďmi. Páni, to bol výskum. Ale toto naozaj nie je výskum. To je azda len podpora mladých výskumníkov, ktorí sa majú zatrénovať v tom, čo metodicky táto činnosť potrebuje. Ale naozaj to nie je reálna suma, s ktorou by sa dalo počítať, že sa zmení situácia.
Okrem toho si myslím, že zákonné riešenie, ako hovoril kolega Šťastný, by mohlo byť lepšie a komplexnejšie. To vari treba zvážiť. Ale treba hlavne zvážiť objem peňazí. To je malý objem. Treba tam dať desaťnásobne väčší objem. Treba presvedčiť, samozrejme, o tom ministerku financií, pretože takto je to len formálne riešenie a zakrývanie si vlastných výčitiek svedomia, že niečo robím pre to, aby som rozprúdil vedu. Inštitucionálna veda potrebuje desaťnásobne väčšie sumy, ktoré ju môžu stimulovať, ale nie takéto malé.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Keltošová.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Nezvyknem vystupovať k takýmto témam, ale nedá mi, pán minister, aby som neupozornila na jednu vec. Roztrieštenie finančných prostriedkov medzi jednotlivé výskumné inštitúcie, ktoré sú sústredené buď pri ministerstvách, pri vysokých školách, pri Slovenskej akadémii vied, ešte rozšíriť to o ďalšiu inštitúciu, ktorú tu dávate ako návrh do Národnej rady, predstavuje podľa mňa nesystémové riešenie jednoducho preto, lebo naozaj tých zdrojov je toľko, koľko je a nevidím v tomto návrhu zákona záruku priorít, ktoré chce slovenská vláda, váš rezort, zriadením tejto inštitúcie vo výskume a vo vede sledovať.
Neviem, chýba mi tu analýza, aký je hlavný ťah na bránku, pokiaľ pôjde o výskumné úlohy, ktoré by mala táto agentúra zabezpečovať, ako sa komplexne budú dopĺňať s ďalšími výskumnými inštitúciami na spomínaných rezortoch, prípadne vysokých školách, prípadne v Slovenskej akadémii vied, aká je tam deľba práce a nakoniec, aký to bude prínos pre Slovenskú republiku. Keď odhliadnem od toho nízkeho objemu peňazí, dajú sa urobiť aj z malého objemu peňazí dobré dve, tri výskumné úlohy, len mi tam chýba hĺbková analýza, aby som mohla podporiť tento návrh zákona. Myslím si, že naozaj systémovo, komplexne by ste to mali vyriešiť v zákone o financovaní vedy a techniky vrátane všetkých subsystémov, o ktorých som hovorila, a predložiť do parlamentu svoju víziu, čo chcete dosiahnuť v oblasti vedy a výskumu, vedy a techniky povedzme v horizonte 5 rokov. Nemusí to byť len do konca volebného obdobia.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Švec.
Poslanec J. Švec:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážení páni ministri,
véžené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som sa pokúsil vniesť do tohto návrhu zákona trošku svetla z pohľadu reálnej vedy. V prvom rade by som rád zdôraznil, že Agentúra na podporu vedy nie je nová myšlienka. Existujú tu grantové agentúry, ktoré pracujú od roku 1992, keď vysoké školy vyšli s iniciatívou vyčleniť časť finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ktoré boli realokované na vysoké školy, na podporu vedy. V tom čase podpora vedy bola reálne slušná, ale nedostatočná. Preto bolo potrebné urobiť racionalizačné kroky v rámci prostriedkov určených na prevádzku a z týchto finančných prostriedkov sa postupne rok po roku vyčleňovali vyššie a vyššie sumy tak, aby veda na vysokých školách bola vôbec funkčná, ak nie produktívna.
Vývoj išiel ďalej tým smerom, že v spolupráci s ministerstvom školstva sa zriadili agentúry pre vedu a techniku. Tieto agentúry boli oddelené aj finančne, teda finančnými prostriedkami, aj štrukturálne, aj funkčne pre rezorty, ktoré tvoria vedeckovýskumnú základňu Slovenskej republiky. Agentúra pre vedu bola separátne organizovaná pre vysoké školy, pre akadémiu vied a pre rezortný výskum.
Postupom času sa ukázalo, že takáto forma riešenia nie je dobrá, pretože ministerstvo v roku 1996 rozhodlo, že finančné prostriedky, ktoré budú v pôsobení agentúr, nepôjdu priamo z rozpočtu vysokých škôl, ale budú realokované do agentúr priamo z ministerstva školstva. Ak sa pozrieme na situáciu v Európe, je úplne jasné, že ak má byť veda funkčná, efektívna a má prinášať výsledky, musí byť adekvátne financovaná. To financovanie vedy je dvojstupňové. Prvý stupeň je inštitucionálny, keď inštitúcie dostávajú v rozpočte finančné prostriedky na realizáciu vedeckých programov, a grantový, keď projekty vyššej kvality sú financované z osobitných prostriedkov grantových agentúr.
Preto zriadenie Agentúry pre vedu a techniku v Slovenskej republike treba reálne posúdiť ako krok vpred. Na druhej strane však treba povedať, že návrhu zákona o Agentúre pre vedu a techniku chýba jeden základný a principiálny moment, a to je posúdenie funkčnosti takejto agentúry smerom k vedeckovýskumnej základni. Teraz nebudem hovoriť o tom, či 130 miliónov je málo alebo veľa, pretože ak by sme to rozmenili na drobné, tak na jeden projekt by vyšlo asi 30 000 Sk, čo je suma, za ktorú si nekúpite jednu lepšiu chemikáliu.
Ale pozrime sa na ten problém z pohľadu vedeckovýskumnej základne. Vedeckovýskumná základňa Slovenskej republiky je taká obrovská, že jej financovanie by si nemohol dovoliť trikrát taký veľký štát, ako je Slovenská republika, a s desaťnásobným rozpočtom, aký máme. Pokiaľ nebude realizovaná reforma vedeckovýskumnej základne Slovenskej republiky, nikdy sa veda nebude dokonale financovať. Máme 22 vysokých škôl, ktoré majú v priemere každá 4 - 5 fakúlt, každá fakulta má 20 - 30 vedných odborov, každý vedný odbor má niekoľko desiatok tímov vedeckých pracovníkov, ktorí si, samozrejme, predkladajú požiadavky na agentúry na podporu svojich vlastných výskumných projektov. Akadémia vied, ako sme počuli, má 60 ústavov, každý ústav má v priemere 3 - 4 oddelenia, každé oddelenie má desiatky laboratórií s desiatkami pracovných tímov výskumných pracovníkov, ktorí si všetci budú požadovať krytie grantových úloh z tejto agentúry. Vôbec neviem, aká je situácia v rezortných výskumných ústavoch, teda v rezortoch. Do obdobia, keď vyšiel s iniciatívou pán podpredseda vlády Mikloš urobiť audit týchto inštitúcií v rezortoch jednotlivých ministerstiev, pracovalo v tomto sektore 36 000 zamestnancov. Ak si predstavíme, čo to znamená, a ak si predstavíme, že táto agentúra má financovať projekty žiadateľov, má financovať projekty na štátnu objednávku a má financovať medzinárodnú spoluprácu v rozvoji vedy, neviem si predstaviť, akým spôsobom sa budú tie peniaze realokovať. Myšlienka je to naozaj dobrá, ale bez reformy vedeckovýskumnej základne na Slovensku sa dopredu nepohneme.
Dámy a páni, mal som tú česť predkladať v roku 1994 spolu s vtedajším ministrom, tu prítomným pánom ministrom hospodárstva Ľubomírom Harachom v Paríži výsledky reformy vysokých škôl v období od roku 1992 do roku 1994, keď sa mali tieto reformy realizovať na základe posúdenia stavu vysokých škôl na Slovensku prostredníctvom OECD, organizácie, v ktorej sme dnes členmi. Táto organizácia ako jednu z priorít našej reformy rezortu vysokých škôl a rezortu vedy postavila návrat vedy na vysoké školy. Ja sa pýtam, pán minister, pri všetkej úcte, čo sme urobili pre to, aby sme naplnili túto požiadavku OECD z roku 1994. Dovolím si povedať, že sme neurobili nič. Tento zákon o agentúre a predkladaná koncepcia štátnej vednej a technickej politiky, ktorú sme dostali do lavíc niekedy v novembri minulého roka a ktorú mám k dispozícii, petrifikuje súčasný stav na ďalších 5 rokov. Dámy a páni, ak pôjdeme takto dopredu, tak naša veda nikdy nedosiahne európsku úroveň. Nebude nikdy európsky uznávaná.
Čo dodať na záver? Priznávam, že je dobrým úmyslom pána ministra predložiť zákon o Agentúre pre vedu a techniku v istom predstihu, ale prikláňam sa k názoru pána profesora Šťastného, že naozaj bez reálnej koncepcie vedeckovýskumnej základne, bez zákona o vede nie je možné tento zákon prijať vzhľadom na to, že je absolútne nereálny.
Ešte by som chcel povedať dve slová k tomu, že azda sa tu vytvára nejaká nová inštitúcia. Prosím vás pekne, pri toľkých inštitúciách, ktoré máme vo VVZ, jedna malá agentúra s 25 ľuďmi nič neznamená. Ale pochopte, že takto sa veda financovať jednoducho nedá. Ten zákon nám nepomôže. Pokiaľ neurobíme poriadok vo VVZ, nikdy sa nepohneme dopredu. A, vážení, berme to ako veľmi vážny problém. Pretože ak budeme voči vysokým školám pokračovať tak ako doteraz, tak naše diplomy nebudú kompatibilné s diplomami Európskej únie, a to vám garantujem z tohto miesta.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kresák - faktická poznámka.
Poslanec P. Kresák:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Dovoľte mi, aby som veľmi krátko nadviazal na to, čo povedal jeho magnificencia pán profesor Švec. Ako prorektor Univerzity Komenského sa rovnako mám možnosť zaoberať problémami súvisiacimi s vedou a výskumom na vysokých školách. Úplne súhlasím s myšlienkou alebo s paralelou, keď pán profesor, môj predrečník, dal do určitej súvahy otázku zriadenia agentúry s funkčnosťou celej vedeckovýskumnej základne Slovenskej republiky. Myslím si, že je to skutočne veľmi vážna korelácia, tu treba uvažovať a jeho poukaz na to množstvo a na tú strašnú rozštiepenosť je absolútne namieste. Len by som chcel zvýrazniť ešte jednu vec. Tu sa treba zamerať aj na skutočnú efektivitu výstupov, ktoré vychádzajú z dnešnej širokej vedeckovýskumnej základne. Samozrejme, agentúra nemôže dať úplnú odpoveď na kvalitu výstupov. Ale mala by predsa len existovať určitá korelácia, určitá garancia.
Pán profesor zvýraznil aj otázku potreby určitej štátnej objednávky. Tu je pre mňa z hľadiska koncepcie agentúry trošku problém, či je správne, aby agentúra, ktorá sa má zriadiť ako štátna rozpočtová organizácia a má byť predovšetkým financovaná z rozpočtových prostriedkov, mala by sa vlastne zameriavať alebo mala by mať možnosť podporovať práve aj vedu v oblasti podnikateľského sektora. To je pre mňa trošku problém, pretože si myslím, že tu má byť priorita práve na tie štátne objednávky, ktorých plnenie by mali zabezpečovať verejné inštitúcie alebo verejnoprávne vysoké školy a výskumné ústavy.
A nakoniec mi dovoľte ešte veľmi stručne sa zmieniť o zložení rady. Som dosť hlboko presvedčený o tom, že tých 13 členov nebude v stave...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán minister sa chce vyjadriť k rozprave.
Nech sa páči, máte slovo.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Vážené poslankyne a poslanci,
som mimoriadne rád, že sa tu odohráva vzrušujúca debata o návrhu zákona v prvom čítaní, lebo také by prvé čítanie malo byť. Chcem osobitne poďakovať pánu poslancovi Švecovi, pánu poslancovi Šťastnému. Invektívy, ktoré zazneli, nechám bokom, pretože kolegovia, ktorí ich prednášali, tu nie sú.
Máme sa spoločne zamyslieť v prvom čítaní nad tým, či potrebujeme inštitúciu, ktorú navrhuje zriadiť tento zákon, a či prispeje vlastne k zlepšeniu situácie v oblasti vedy a techniky. Viacerí z vás, ktorí ste diskutovali, ste odpovedali že nie, pretože inštitúcia bude mať k dispozícii len 130 miliónov.
Ja by som vás rád uviedol do reality. V rozpočte, ktorý ste schválili, ste alokovali na túto inštitúciu 59 miliónov korún. Čiže je celkom jasné, že k 3,5 miliarde, ktorú máme a rozdeľujeme dnes na vedu a techniku v Slovenskej republike, 59 miliónov je symbolicky takmer nič. Čiže nie je to v peniazoch. Ale prosím, ja sa opýtam všetkých, ktorí ste diskutovali, ako chcete ďalej pokračovať v oblasti vedy a techniky. Chcete ďalej rozdeľovať 3,5 miliardy bez toho, aby ste videli výsledok? Tie peniaze sa dnes delia tak, že si ich zoberú jednotlivé rezorty - ministerstvo školstva, akadémia vied, ministerstvo hospodárstva - a každý si robí svoju politiku vo vnútri svojho rezortu. To, čo sa navrhuje, a naša koncepcia, o ktorej sa pán poslanec vyjadril dehonestujúco, vôbec nepetrifikuje ten stav. Hovorí o tom, že treba zaviesť princíp súťaživosti a konkurencie, ktorý ženie vedu dopredu v Európskej únii a v Spojených štátoch amerických. Súťaživosť, ten kto je lepší, vyhráva. Ten, kto nemá šancu získať projekt jednoducho preto, že ho má zlý, bude musieť rozpustiť svoj vedeckovýskumný kolektív. To je princíp, o ktorý sa snažíme možno na malom priestore, ale tento princíp urobí poriadok.
Ak má pán poslanec Švec požiadavku, že urobte poriadok vo vede. Ako sa dá urobiť poriadok v samosprávnych inštitúciách, akými sú vysoké školy? V samosprávnej inštitúcii, ktorou chce byť akadémia vied. Možno sa dá urobiť poriadok v rezortných výskumných ústavoch a páni ministri už s tým začali, minister pôdohospodárstva, minister hospodárstva. Vnútorný grantový systém, ktorý vnútri v rezorte bude rozdeľovať náročnejšie peniaze ako doteraz. Ale dá sa to urobiť jediným spôsobom - povedať, že už nebudeme zvyšovať inštitucionálne peniaze, ale budeme rozširovať len priestor na účelové financovanie. Jednoducho peniaze dostane len ten, kto predloží kvalitný projekt. Doteraz sa to robilo tak, že peniaze tiekli fakticky inštitucionálnym spôsobom. Jediný funkčný grantový systém v tejto chvíli funguje v oblasti vysokých škôl a Slovenskej akadémie vied.
Pán profesor Švec spomínal grantovú Agentúru pre vedu, grantovú Agentúru pre techniku. Dnes funguje VEGA, vedecká grantová agentúra, ktorá robí princíp súťaživosti na poli základného výskumu, keď to tak povieme, v oblasti vysokých škôl a Slovenskej akadémie vied. Ale to je málo. Tam je 50 miliónov korún, o ktoré sa uchádzajú vysoké školy a SAV. Všetky ostatné peniaze z 3,5 mld. idú inštitucionálnym spôsobom. My platíme vedcov za to, že chodia do práce. A kde dávame peniaze grantovým spôsobom, lebo niektoré idú aj v rezortoch, tak majú výšku 30 až 50 tisíc korún. To je dnes grant, o ktorý sa môže uchádzať jedno pracovisko. Z toho zaplatí náklady na energiu a už je po výskume. Takto neefektívne dávame peniaze.
Ak pani poslankyňa Keltošová hovorila, že urobte analýzu, my sme ju na žiadosť vlády urobili. Ja vám ju veľmi rád poskytnem. Máme analýzu toho, čo sa vynaložilo na vedu a výskum od roku 1993 do roku 1999. Atomizovaný, rozbitý výskum alebo vedeckovýskumná základňa, granty nakrájané na maličké dieliky, efekty niekedy takmer minimálne - to je obraz našej vedy a techniky. Z nej sa pokúšame vymyslieť systém, ktorý bude hovoriť, tu sú nejaké línie, účelové, ktoré štát chce a potrebuje riešiť. Pripomínam, že podobne to robia kolegovia v Európskej únii. Piaty rámcový program je presne o tom. Sú nakrájané základné línie, do ktorých sa môžu vedeckovýskumné inštitúcie uchádzať so svojimi projektmi o podporu. Ale tie línie vymyslela Európska komisia, ktosi, komisár alebo komisárka pre vedu a techniku. To predpokladáme, že bude robiť štát alebo vláda v koncepcii štátnej vednej a technickej politiky. My už takéto línie máme. Žiaľ, na rok 2001 na programy, štátne programy v tých presne určených smeroch sme nedostali od tohto parlamentu, ale ani od vlády, priznávam, ani korunu. To znamená, zásadná reforma vo zvýšení peňazí na účelové financovanie je pred nami.
Skúšali sme aj to, že sme zobrali z inšitucionálnych prostriedkov ministerstvu hospodárstva, školstva a Slovenskej akadémii vied. Obrovský protitlak a lobing - vráťte nám peniaze, lebo neprežijeme, nebudeme môcť existovať. To znamená, všetci sú zvyknutí na to, ako je to teraz, a myslia si, že to bude aj pokračovať, ale pokračovať to už nemôže. A dá sa to vyriešiť jedine tak, že zavedieme nový model financovania.
To, čo ste oprávnene žiadali, pán poslanec Šťastný, aj pán poslanec Švec, je vidieť celok. Vy by ste chceli vidieť aj zákon o vede a technike. Ale, prosím, žiadny iný zákon o financovaní vedy už nebude. Je len zákon o vede a technike a tento zákon. V jednom z nich, v zákone o vede a technike zavádzame základné pojmy. Hovoríme o jednotlivých sektoroch - podnikateľských, vysokoškolských, štátnych alebo verejných. Uvažujeme o neziskovom sektore, pretože aj takýto sektor funguje v krajinách OECD. Potom hovoríme o kontrole kvality, aby aj inštitucionálne peniaze dostávali len tie organizácie vedy a výskumu, ktoré preukážu istú kvalitu. Zavádza to zákon o vede a technike a tam sa zavádzajú štátne programy a štátne objednávky. Tento zákon je istým spôsobom doplnkový.
Možno by bolo lepšie, aby ste videli jeho celok. Ja som sa snažil vysvetliť, prečo sme ho predložili skôr. Pretože už má alokované peniaze. Na tie peniaze ktosi čaká, ale nemôžeme ich poskytnúť, pretože neexistuje na to inštitúcia, to znamená agentúra, ktorá tu má vzniknúť, má mať nadrezortnú povahu bez ohľadu na to, či to bude inštitúcia z vysokej školy, z rezortného výskumu alebo z podnikateľského sektora.
Pán poslanec Kresák sa pýta, prečo chcete financovať podnikateľský sektor. Nech si zarobí. Robia to všetky európske štáty, pán poslanec. Všetky európske štáty podporujú inovácie prostredníctvom čiastočného financovania zo štátnych zdrojov aj pre podnikateľský sektor. Čiastočné financovanie a minister hospodárstva presadzuje návratné financovanie. Zapožičiame riešiteľskému kolektívu peniaze, keď sa vytvorí výrobok alebo nejaký nový produkt, ktorý bude prinášať zdroje, bude môcť peniaze vracať. To je vec, o ktorej sa takisto diskutuje a ktorú by sme chceli zaviesť.
Takže toto je základná filozofia. Prosím, tá filozofia sa dá ťažko napadnúť, pretože vaše argumenty skôr boli v prospech tejto filozofie. Boli možno proti tomu, čo je predložené. Ale táto filozofia je jediná cesta, ako sa dostaneme zo súčasného stavu, ktorý všetci dobre poznáme a ktorému pomôžeme len vtedy, ak dokážeme spoločne - vláda a parlament - zvýšiť účelové peniaze pre vedu a techniku.
My sme nedali tohto roku peniaze pre ministerstvo školstva. V štátnom rozpočte je jedna kolonka pre Agentúru na podporu vedy a techniky. To nie sú rezortné peniaze. To sú peniaze, ktoré majú slúžiť nadrezortne v tom zmysle, ako som to vysvetlil. A keď budeme mať zriadenú takúto inštitúciu, tak sa môžeme uchádzať v budúcom roku, aby vláda na ňu vyčlenila nie 59, ale 159 alebo 259 miliónov a ďalších 300 alebo 500 miliónov na štátne programy. To je tá cesta, zvyšovať podiel účelového financovania tých, ktorí na to nemajú, ktorí nezískajú granty, neprežijú, zaniknú tak, ako zaniklo 4,5 tisíca pracovníkov Slovenskej akadémie vied, ktorá v roku 1989 mala dvakrát taký počet pracovníkov, ako má dnes po náročných vnútorných kontrolách kvality. Po zrušení neperspektívnych ústavov akadémia dnes má polovičný počet zamestnancov.
Z hľadiska uchádzania sa o európske peniaze, keď už sme pri tom, v rámci piateho rámcového programu Slovenská akadémia vied uspela najlepšie relatívne nad tú kapacitu, ktorú ponúka, uspela najlepšie. Ale uspeli aj vysoké školy. Uspeli aj ďalší. To je jediné kritérium, či niekto má existovať, alebo nie, či je schopný získať grant, alebo nie je schopný získať grant. To je mechanizmus, ktorý sa tu navrhuje. Len ten dáva oprávnenosť kolektívu pracovať v oblasti vedy, alebo nepracovať.
(Hlasy z pléna.)
Veď o tom hovorím. Tak rozhodnite na budúci rok, že nie miliardu zoberiete. Ale my musíme vytvoriť mechanizmus, aby sa dalo, a to sa dnes nedá, keď ja získam grant, tak si môžem zamestnať človeka. Dnes dostanete peniaze z grantu len na prevádzku. Prevádzkové peniaze 630. Naša predstava je dopracovať sa do stavu, ale opäť na to potrebujeme prostriedok, inštitúciu, že získate grant za 2 milióny, zamestnáte naň troch doktorandov, dvoch nejakých šikovných ľudí z praxe a budete riešiť dva roky, pretože na ten čas získate istotu, že máte peniaze, budete riešiť konkrétny vedeckovýskumný problém. Po dvoch rokoch sa budete musieť znovu uchádzať. Ak neuspejete, kolektív sa rozíde. Ak uspejete, pokračujete v ďalšom výskume. V ďalšom smere znovu. A možno rozšírite priestor, alebo ho zúžite. To je to, čo tu možno napísané nie je, ale takto to môže fungovať. Je to otázka objemu peňazí a z 59 miliónov to neurobíme. To viem. Ale ak nebudeme mať inštitúciu, nebudeme mať kam a nebudeme mať nástroje na to, aby sme mohli fungovať.
Za veľmi vecnú považujem pripomienku, ktorú viacerí z vás predniesli, že v agentúre chýbajú dozorné orgány, členovia rady agentúry, ktorých má byť 13, si akýmsi spôsobom veci rozdelia alebo neviem čo. Myslím si, že z tohto by sme ich podozrievať nemuseli, pretože zastupujú všetky sektory. Ale dozornú radu dorobiť do toho zákona nemôže byť problém. To sa dá urobiť aj v rámci druhého čítania, ak by ste mali podozrenie, že agentúra by azda fungovala na princípe, že ja mne alebo ja tebe. Je to možné riešiť dozornou radou a ďalšími kontrolnými mechanizmami, ktoré by v rámci tohto mohli fungovať.
Agentúra bola pôvodne koncipovaná ako fond. Vláda rozhodla, že fondy nebudú, preto je to rozpočtová organizácia, ktorá má robiť transfér peňazí. Ale prosím, ak ste podľahli dojmu na základe zákona, že rozhodovať bude 13 ľudí, ktorí sa majú vyznať do všetkého, je to omyl. My v zákone píšeme, že tak ako všade inde vznikne široká sieť oponentov, teda ľudí, ktorí budú povinne musieť zoponovať daný projekt. A máme predstavu, že jeden z tých oponentov by mal byť aj zo zahraničia. Tak ako sa to robí všade vonku. A na to bude štát dávať účelové peniaze.
Čiže rada agentúry je len inštitúcia alebo orgán, ktorý má v konečnom dôsledku rozhodnúť, ale podklady by mal mať k dispozícii od nezávislých oponentov. Veda je samosprávna. Vede sa nedá diktovať. Vede treba vytvoriť mechanizmy, ktorými sa ona sama bude spravovať. A len jej treba dať ciele, ktoré by sme chceli, aby dosahovala.
Doložka zlúčiteľnosti, ak si ju pozorne prečítate, neobsahuje tvrdenie, že takýto inštitút neexistuje, pán profesor. Je tam napísané, že to nie je upravené v legislatíve Európskej únie. Čo je pravda. Vedecká legislatíva Európskej únie neexistuje. Že existujú agentúry, to som povedal. Viete to ako vy, tak aj ja, ale doložka nemôže byť iná. Tá sa má odvolávať na právne predpisy. A jednotné právne predpisy pre túto oblasť pre celú Európsku úniu jednoducho nie sú.
Chcem sa poďakovať pánu profesorovi Švecovi, že vysvetlil niektoré veci, ktoré by som bol povedal ja z hľadiska vývoja, ako sa to vyvíjalo, ale som presvedčený o tom, že bez toho, aby sme zaviedli nový model financovania vedy a techniky, nedostaneme sa dopredu. Ak nie ste stotožnení s týmto návrhom, zrejme to vyjadríte hlasovaním. Ja som presvedčený, že ak si položíme otázku, či potrebujeme agentúru, ktorá bude novým spôsobom rozdeľovať peniaze o rok alebo aj o päť rokov, jednoznačná odpoveď je áno. Preto vás budem žiadať a na záver si dovolím vás požiadať, aby ste podporili tento návrh ako návrh, na ktorom sa dá pracovať v druhom čítaní. Medzičasom by sme chceli, aby ste už dostali aj zákon o vede a technike a zákon o Slovenskej akadémii vied, aby ste videli celok. Spoločný postup, ten balík, ako ho jeden z vás nazval, nám zdržuje zákon o vysokých školách, ktorý tiež patrí do projektu vedy, vysokého školstva a vzdelávania, aby sme ho vedeli posúdiť ako celok.
Chcem vás teda na záver požiadať, aby ste podporili základný zámer, posunuli návrh zákona do druhého čítania, aby sme veľmi náročne vo výboroch, v ktorých to rozhodnete, posudzovali, ako dopracovať zákon, aby splnil ciele, o ktorých som sa snažil vás presvedčiť, že sú spoločensky prospešné.
Ďakujem vám veľmi pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu ministrovi.
Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Ďakujem pekne.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Prosím teraz pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal jednotlivé návrhy hlasovania o predloženom návrhu zákona o Agentúre na podporu vedy a techniky, ktorý prerokúvame ako tlač 863.
Poslanec Š. Šlachta:
Ďakujem pekne.
V podstate v rozprave odznel návrh od pána kolegu Bajana, aby bol návrh pridelený aj výboru pre financie, rozpočet a menu. Myslím si, že to môžeme akceptovať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Áno, odporúčam, aby sme hlasovali o návrhu, ktorým budeme odporúčať prideliť návrh zákona, tak ako bolo rozhodnutie pána predsedu, a rozšíriť toto rozhodnutie o odporúčanie prideliť návrh zákona na prerokovanie aj výboru pre financie, rozpočet a menu. Takže o tomto individuálne hlasovať nebudeme, ale v návrhu, ktorým budeme odporúčať prerokovať návrh zákona aj v tomto výbore.
Poslanec Š. Šlachta:
Ďakujem pekne.
Čiže v súlade s vystúpeniami v rozprave a s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že prerokuje návrh zákona o Agentúre na podporu vedy a techniky (tlač 863) v druhom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály na hlasovanie, budeme hlasovať o návrhu pána predsedu Národnej rady, ktorý odporúča prideliť návrh vlády na prerokovanie výborom. Prosím, páni poslanci, dostavte sa do rokovacej sály. Najskôr budeme hlasovať o odporúčaní prerokovať návrh zákona v druhom čítaní. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 79 poslancov.
Za návrh hlasovalo 65 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Prosím o návrh ďalšieho hlasovania k tomuto návrhu zákona.
Poslanec Š. Šlachta:
Hlasovaním sme rozhodli, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní, preto odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 909 z 3. januára návrh zákona prideliť v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, pričom odporúčam, aby ústavnoprávny výbor a výbor pre financie, rozpočet a menu prerokovali návrh zákona do 14. marca a gestorský výbor do 16. marca tohto roka.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Šťastný, máte pripomienku k tomuto návrhu uznesenia?
Zapojte pána poslanca Šťastného.
Poslanec P. Šťastný:
Áno, pán predsedajúci, vzhľadom na to, že v tom objeme vedeckovýskumnej základne má rezort pôdohospodárstva značné zastúpenie, odporúčal by som, aby aj výbor pre pôdohospodárstvo dostal na prerokovanie tento materiál.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, je tu návrh. Myslím si, že čím viac výborov prerokuje tento návrh, bude kvalitnejšie prerokovaný. Prosil by som pána poslanca Bajana, ktorý navrhol, aby bol prerokovaný aj vo výbore pre financie, rozpočet a menu, aby sa dostavil na hlasovanie.
Pani poslankyňa Záborská.
Poslankyňa A. Záborská:
Ak rozširujeme výbory, ja by som navrhovala, aby sa prerokoval aj vo výbore pre zdravotníctvo.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, takže návrh na prerokovanie... Pán poslanec Ambróš - vo výbore pre životné prostredie? Okrem mandátového a imunitného výboru prideľuje Národná rada na prerokovanie tento návrh zákona všetkým výborom. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 75 poslancov.
Pán poslanec Mikloško a Kandráč sú 76 a 77.
Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme ešte raz o návrhu na pridelenie návrhu zákona výborom, ako aj určenie lehoty a gestorského výboru. Pán poslanec Švec, prosím, aby ste sa prezentovali a hlasovali, lebo váš hlas môže chýbať. Pán poslanec Andrassy nestihol hlasovanie.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 79 poslancov.
Za návrh hlasovalo 74 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili.
Ďakujem pánu ministrovi a pánu poslancovi za spoluprácu pri prerokúvaní tohto vládneho návrhu zákona.
Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení zákona číslo 95/2000 Z. z. a o zmene a doplnení Zákonníka práce.
Prosím, aby z poverenia vlády predmetný návrh zákona, ktorý ste dostali ako tlač 878, odôvodnil pán minister Magvaši.
Pán minister, máte slovo.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení zákona číslo 95/2000 Z. z. a o zmene a doplnení Zákonníka práce, sa zabezpečuje plnenie záväzkov Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii. Vyplýva to zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky ku kapitole 13 - Sociálna politika a zamestnanosť. Je to v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Totiž zabezpečenie minimálnych štandardov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je zásadnou požiadavkou na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie. Totiž komunitárne právo Európskej únie v tomto prípade je záväzné, pretože odstraňuje možnosti vytvárania výhod pre výrobcov, ktorí by si svoju konkurencieschopnosť zabezpečovali znižovaním podmienok na ochranu zamestnancov pri práci.
Tento zákon zavádza v súlade s medzinárodnými dokumentmi nový systém organizovania bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bol koncipovaný tak, aby vyhovoval príslušným ustanoveniam aj Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce číslo 155 o bezpečnosti a zdraví pracovníkov a pracovnom prostredí a Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce číslo 161 o závodných zdravotných službách a Smernice rady číslo 80/391 Európskeho hospodárskeho spoločenstva o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a zdravia pracovníkov pri práci.
Základným predpokladom harmonizácie predpisov v tejto oblasti s právom Európskej únie je úplná implementácia smernice, ktorá si vyžiadala zmenu účelu zákona vo vzťahu k vylúčeniu alebo zníženiu vzniku pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce, vymedzenie niektorých nových pojmov, ustanovenie všeobecných zásad prevencie, legislatívnu úpravu odbornej spôsobilosti bezpečnostného technika a základných podmienok na vydávanie oprávnení na vykonávanie poradenstva, výchovy a vzdelávania v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Povinnosti zamestnávateľov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci bolo nevyhnutné zosúladiť s časťou II smernice, a to povinnosti zamestnávateľov. Vzhľadom na to, že zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 330, ktorý je predmetom novelizácie, predstavuje kompletnú právnu úpravu z oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, boli do tohto vládneho návrhu zákona zapracované aj tie ustanovenia zo Zákonníka práce, ktoré sa dotýkajú povinnosti zamestnávateľa, práv a povinností zamestnancov a rekondičných pobytov.
Vládny návrh zákona obsahuje splnomocnenie na vydanie ďalších právnych predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, čo súvisí najmä s harmonizáciou právnych predpisov Slovenskej republiky s právom Európskej únie. Je ich 59.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
chcel by som vás požiadať, aby ste podporili v prvom čítaní tento návrh zákona a postúpili ho do druhého čítania.
Ďakujem.