Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Juriš.
Poslanec A. Juriš:
Ja s vystúpením pani poslankyne Aibekovej v plnom súhlasím. Ale chcem doplniť niektoré fakty. Za minulý rok na Slovensku na reklamu utratili firmy asi 8,5 mld. Sk. Týchto 8,5 mld. firmy platili len z toho, čo získali od svojich zákazníkov. Čiže to v konečnom dôsledku zaplatí spotrebiteľ. Pokiaľ to platí spotrebiteľ, je to v poriadku pri tabakových výrobkoch napríklad, alebo pri alkohole. Ale nie sme si celkom vedomí toho, že v skutočnosti aj spotrebná daň, čo sa vyberie z alkoholu, tabaku, nie je ani len desatina toho, čo musí vynaložiť zdravotníctvo. Takže v skutočnosti pre každý štát a pre nás v pomerne veľkom tabakizme a alkoholizme skutočne je to obrovská škoda do budúcna.
Všimnite si, že reklamné agentúry tabakového priemyslu skutočne idú na mladých ľudí. To je najlepší zákazník, lebo on bude dlhé roky zákazníkom. A je tam aj v zákone hovorené čosi, aby to nebolo smerované na mládež. Ale dnes je mládež prístupná ku všetkej reklame, či je to nočná alebo podobne. Tvrdím, že keď chceme ísť do Európskej únie, mali by sme byť skôr predvojom, a nie nejakým chvostom, keď v mnohých krajinách Európskej únie je dávno zakázaná reklama. Viem, že súd v Štrasburgu niečo zrušil, ale to bolo nariadené Európskej komisii, ale nie jednotlivým štátom. A v jednotlivých štátoch to funguje naďalej. Azda výnimkou, takou nie pre nás dobrou, je Česká republika, kde je to trochu miernejšie. Ale prečo by sme my mali byť horší? Však my chceme dobro pre tento národ, pre ľud tejto krajiny. Chceme, aby boli zdraví. Ktorí z vás rodičov chce, aby dieťa bolo závislé od alkoholu alebo od tabaku, od drog?
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, pani poslankyňa, môžete reagovať na faktické poznámky.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne za tieto pripomienky.
Stotožňujem sa s názormi kolegov. Pán poslanec Prokeš, úplne súhlasím, že dnes má možno oveľa väčší vplyv práve tá reklama, často aj nepriama, ktorá ide cez médiá. Ale to treba riešiť iným zákonom. Myslím si, že v tomto sme naozaj príliš benevolentní. Netýka sa to len drog, alkoholu, cigariet atď., ale mnohých foriem napríklad agresivity, násilia. Takže si myslím, že týmito problémami by sa tiež mala zaoberať vláda a parlament a mali by byť prijaté adekvátne normy.
Vyjadrovala som sa stručne k tejto problematike. Samozrejme, ak zákon prejde do druhého čítania, tak vás oboznámim aj s presnými číslami a s presnou analýzou, čo táto reklama môže priniesť. Myslím si, že musíme znižovať riziko na všetkých možných úrovniach. Samozrejme, netvrdím, keďže poznám túto problematiku, že iba reklama vedie k závislosti. Tých prvkov, ktoré pôsobia na vznik závislosti, je veľmi veľa. Sú to vnútorné faktory a sú to vonkajšie faktory. Ale my musíme eliminovať všetky negatívne vplyvy, ktoré môžu pôsobiť na vznik závislosti, tak ako to povedal pán poslanec Juriš. Čím skôr začne osoba s nejakou formou závislosti, tým rýchlejšie u nej vzniká, tým je väčšia šanca "k tomu, že povedie k recidíve" a tým dlhšie tento problém zo všetkých stránok môže trvať. To nie je iba zdravotný problém. To je aj sociálny problém. Nie nadarmo sa tieto javy nazývajú sociálnopatologickými javmi, pretože ohrozujú nás všetkých.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Mesiarik.
Poslanec M. Mesiarik:
Vážený pán podpredseda,
vážený pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
chcem sa stručne vyjadriť k predloženému návrhu, ktorý považujem skutočne, ako tu bolo zdôraznené predchádzajúcimi diskutérmi, za veľmi významný a dôležitý, pretože reklama v tom dobrom zmysle slova je významnou zbraňou podnikateľov výrobcov, ale reklama v zlom zmysle slova je aj významnou zbraňou rôznych podvodníkov, špekulantov. Sami sme mali možnosť presvedčiť sa, keď mnohí ľudia naleteli na určité finančné reklamy, prišli o peniaze, prišli o svoje celoživotné úspory cez pád takých fondov, ktoré mali na to, aby reklamovali a ľudia tomu uverili. Takže je to významná zbraň aj na to, aby bol občan podvedený, pretože na konci reklamy je vždy občan, ktorý sa správa tak, že mnohokrát zoberie posledné peniaze a uteká si výrobok kúpiť.
Teda považujem z tohto pohľadu zákon alebo túto zmenu za veľmi významnú. A zvlášť by som chcel vo svojom vystúpení dať pozornosť a dôraz na nový prvok v § 4 - teda porovnávacia reklama. Je to niečo nové, s čím zrejme na Slovensku nemáme až také skúsenosti, nevieme, čo všetko nás môže čakať aj z toho hľadiska, že nemáme celkom dobré skúsenosti v správaní sa podnikateľov a že tzv. rôzni podnikatelia môžu § 4 - porovnávaciu reklamu zneužívať, znemožniť druhého výrobcu aj napriek tomu, že v § 11 sa hovorí o sankciách, teda v určitom zmysle slova na určitej úrovni je problém ošetrený. Myslím si však, že by bolo vhodné, pán minister, aby sme ešte porozmýšľali do druhého čítania, ako jasne vyjadriť sankcie voči takým, ktorí sa budú správať, využívajúc § 4, teda porovnávaciu reklamu, ktorí sa budú správať tak, že dajú nepravdivé údaje, podcenia tento problém a výrazne poškodia toho druhého, o kom budú hovoriť, že je zlý, jednoducho povedané.
Takže bolo by skutočne vhodné v § 11 nájsť spôsob, nielen všeobecný, v ods. 2 je povedané, čo treba, aké sú práva, ale možno že vyjadriť aj finančne, nemyslím číslom, ale vyjadriť určitým stupňom povinnosti uhradiť škody, ktoré vzniknú potom takému výrobcovi, ktorý bude vlastne podvedený a oklamaný, využívajúc porovnávajúcu reklamu, pretože myslím si, že je to dobrá vec. Zistil som si, že vo väčšine krajín Európskej únie to funguje, funguje to dobre, ale musí byť vzájomný rešpekt a úcta medzi podnikateľmi, a nie snaha jeden druhého akosi podviesť alebo očierniť. Hovorím to aj preto, že sme zrejme pred dverami Európskej únie a bolo by dobré, aby sa naplno, v plnom rozsahu aj tento postih zosúladil s takou legislatívou, aká je v krajinách Európskej únie.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec bol posledný, kto v rozprave vystúpil, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko.
Pán minister, nech sa páči, máte slovo.
Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
panie poslankyne, páni poslanci,
vo vystúpení pani poslankyne Aibekovej odznela istým koncentrovaným spôsobom vlastne diskusia, ktorá zaznela aj v radoch tvorcov zákona, a diskusia, ktorá prebehla vrátane medzirezortného pripomienkového konania, bola skutočne skoncentrovaná na dve otázky: na reklamu alkoholu a reklamu tabakových výrobkov. My sme sa snažili nájsť pri finálnej verzii zákona také, a nedá sa to inak povedať, len označiť slovami "kompromisné riešenie", aby sme na jednej strane rešpektovali hospodárske prostredie a možnosti, ktoré majú podnikateľské subjekty vyrábajúce jednotlivé výrobky, reklamné agentúry a ich priestor na našom trhu, na druhej strane a v hlavnom zámere, samozrejme, ochranu spotrebiteľa.
Veľmi citlivá bola a predovšetkým je reklama tabakových výrobkov. Aj v pracovných diskusiách, ktoré sme mali, ktoré som mal aj s pánom poslancom Jurišom, ktorý je autorom zákona číslo 67 na ochranu nefajčiarov, sme sa snažili nájsť kompromisné riešenie v tom, aby to dobré, čo zákon na ochranu nefajčiarov priniesol, sa zosúladilo, a to je predovšetkým ochrana detí a mládeže. Lebo asi mi pani poslankyňa Aibeková dá za pravdu, že pred reklamou oveľa väčšiu a vážnejšiu úlohu plní istá prevencia, ktorú treba realizovať predovšetkým v rodinách, rodinnou výchovou, to nenahradí nikto a nič a potom, samozrejme, v inštitúciách, ktoré z ústavy alebo z usporiadania máme, to sú vzdelávacie inštitúcie rôzneho typu, ktoré sa môžu vlastne dominantne pripojiť k rodinnej výchove, ktorá v tomto mala zohrať rozhodujúcu úlohu.
Preto sme u nás v návrhu zákona v § 3, keď sa na to pozriete, osobitným spôsobom vlastne definovali možnosti dosahu reklamy tak, aby mládež a deti boli maximálne ochránené, keď sa pozriete, to je vlastne § 3 ods. 4 písm. n). Ja som už v pracovnej diskusii s pánom poslancom Jurišom pripustil aj istú možnosť, ktorá by mohla vyjsť aj z rozpravy a prípadne z druhého čítania, aby sa ucelená časť § 6 v zákone na ochranu nefajčiarov, kde prvé dva odseky špecificky definujú ochranu detí a mládeže, v plnom rozsahu povedzme tieto dva odseky presunuli do nášho zákona, do zákona o reklame.
Čo však treba ešte poznamenať alebo čo možno k tomuto povedať? Pozrite sa, dnes niet územia na Slovensku, v ktorom by rodina, občan nemohol prijímať cez satelity množstvo kanálov, kde vysielajú reklamu. Jednoducho reklama alkoholických a tabakových výrobkov tam ide. Možno v niektorých časoch nejde takým spôsobom, aby zasiahla deti a mládež, ide vo vymedzenom čase, keď je spravidla program určený pre dospelých.
Čo sa týka reklamy, porovnávacej reklamy a sankcionovania, pán poslanec Mesiarik, tento zákon nemá, ani by si nemal klásť za cieľ definovať to, čo je predmetom Obchodného zákonníka a iných možností, ktoré môže ten, kto bol klamlivou reklamou postihnutý, uplatniť povedzme cestou trestného postihu, resp. súdneho konania. Tento zákon, tak ako je to štandardné a obvyklé, zakladá postih pri priamom porušení pravidiel reklamy z tohto zákona. Ale pokiaľ z toho vznikne, dovoľte mi to povedať takto, sekundárne definovaná škoda pre toho, kto bol postihnutý hanlivou reklamou, ten sa môže v súlade s našimi legislatívnymi normami uchádzať alebo žiadať a vymáhať takúto škodu použitím iných zákonov - Obchodného zákonníka, Trestného zákona a podobne. To by som považoval za odpoveď v tomto smere a neodporúčal by som ani v druhom čítaní rozširovať sankčné paragrafy tohto zákona.
Dámy a páni, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás na záver ešte raz požiadal o podporu tohto zákona, ktorý, sme si toho asi všetci vedomí, je veľmi citlivý predovšetkým z hľadiska eliminácie negatívnych vplyvov, ktoré môže reklama so sebou prinášať. Ale zas na druhej strane aj ako vytvorenie korektného priestoru a korektných pravidiel pre podnikateľské subjekty, ale nakoniec aj pre spotrebiteľa, ktorý v mnohom reklamu vníma aj berie ako pozitívny jav vo zvyšovaní jeho informovanosti, orientácii na spotrebnom trhu, spotrebných výrobkov a podobne. Verím, že v diskusii, ktorá bude, dospejeme k takému návrhu zákona, ktorý bude vyváženým z hľadiska hospodárskej súťaže a ochrany spotrebiteľa.
Ešte dlžím pani poslankyni Aibekovej odpoveď stanoviska ministerstva zdravotníctva. Už som rokoval s pánom ministrom zdravotníctva, ktorý mal sám veľmi vážne pripomienky práve k tomu, že tento zákon vstúpil vlastne do novely alebo novelizoval zákon o ochrane nefajčiarov, zákon číslo 67, stanovisko k tomu som dal, že tam vieme nájsť riešenie, ktoré bude vyhovujúce. Čo sa týka ostatných stanovísk ministerstva zdravotníctva, samozrejme, že oni upozorňovali na škodlivosť reklamy a podobne, musím povedať objektívne a korektne, že ministerstvo zdravotníctva splnilo veľmi dôkladne svoju úlohu. Ale viete, výsledok pripomienkového konania je vždy závislý od kompromisu a nájdenia istého konsenzu, a to sme sa snažili v zákone dosiahnuť.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu ministrovi.
Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či chce zaujať stanovisko k rozprave.
Nech sa páči.
Poslanec M. Antecký:
Vážený pán podpredseda,
vážený pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
napriek tomu, že pán minister ako predkladateľ zodpovedal na problematiku, ktorá bola predložená v rozprave, doplním v jednej veci, že je v návrhu uznesenia návrh, aby tento zákon bol daný na prerokovanie aj Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, takže je tam priestor ďalších možných konzultácií aj s predvolaním pána ministra a problematiku potom jednoducho uviesť v spoločnej správe v druhom čítaní.
Ako spravodajca gestorského výboru v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku budem predkladať návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky prerokovala návrh tohto zákona v druhom čítaní a v rámci tohto návrhu, pokiaľ budeme hlasovať, bude návrh zákona znieť, že tento návrh bude pridelený na prerokovanie gestorskému výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre zdravotníctvo, výboru pre kultúru a médiá, samozrejme, aj s lehotami prerokovania.
Toľko z mojej strany k tomu, čo bolo prednesené.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Tak ako sme sa dohodli, aj o tomto bode budeme hlasovať až vtedy, keď prerokujeme všetky zákony, ktoré predkladá pán minister Harach.
Takže pristúpime k ďalšiemu bodu, a to je
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 82/1994 z. z. o štátnych hmotných rezervách (tlač 883).
Bol tu návrh pána poslanca, aby rozprava bola spoločná s ďalším bodom, a to je
vládny návrh zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze (tlač 882).
Pýtam sa pánov poslancov, či je všeobecný súhlas s týmto návrhom. Áno, ďakujem pekne.
Pán minister, nech sa páči, môžete odôvodniť obidva návrhy, ale upozorňujem vás, o 12.00 hodine v tomto priestore prebieha zasadnutie Medziparlamentárnej únie. Takže máme 15 minút.
Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
panie poslankyne, páni poslanci,
ďakujem v prvom rade za ústretovosť spojiť jednak úvodné slovo aj rozpravu k obidvom zákonom naraz, pretože logicky, samozrejme, súvisia.
Dňa 10. 1. 2001 vláda prerokovala a schválila návrh zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a riešení stavu ropnej núdze v zmysle požiadavky Legislatívnej rady vlády spolu s návrhom novely zákona číslo 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách. Dôvodom spoločného predloženia oboch legislatívnych návrhov, ako som povedal, je ich logická previazanosť.
Návrh novely zákona o štátnych hmotných rezervách vychádza z potreby zmeniť súčasnú nedostatočnú právnu úpravu vytvárania dopĺňania hmotných štátnych rezerv a hospodárenia s nimi, čo je v súčasnosti upravené zákonom číslo 82. Doteraz platný zákon o štátnych hmotných rezervách z pohľadu vývoja spoločnosti a v súlade s novými požiadavkami kladenými na štátne hmotné rezervy sa stal nevyhovujúci, pričom negarantuje možnosť plnenia základného poslania štátnych hmotných rezerv najmä v oblasti postupujúcej privatizácie a pri hospodárení s materiálovými rezervami v podmienkach trhového hospodárstva.
Účelom dlhodobo pripravovanej novely zákona o štátnych hmotných rezervách je v konečnom dôsledku detailne upraviť nakladanie s majetkom štátu v oblasti štátnych hmotných rezerv a stanoviť jasné pravidlá pre hospodárenie s týmto majetkom. Zároveň si novela kladie za cieľ sprísniť kontrolu, sprehľadniť nakladanie s mobilizačnými rezervami a zhospodárniť ich tvorbu cestou posilnenia medzirezortnej koordinačnej funkcie správy rezerv.
Cieľom predkladaného návrhu zákona o núdzových zásobách ropy je predovšetkým ochrániť hospodárstvo Slovenskej republiky pred možným ropným šokom, ktorého svedkami sme boli pred niekoľkými mesiacmi, a zabezpečiť istú odolnosť nášho hospodárstva prostredníctvom štátnych hmotných rezerv dostatočných 90-dňových zásob voči veľkým výkyvom a pohybom cien na svetových trhoch. Zároveň si kladie za cieľ prispôsobiť slovenské právne normy v tejto oblasti legislatíve Európskej únie a medzinárodnému energetickému programu Medzinárodnej energetickej agentúry pri OECD, t. j. v organizácii, ktorej je už Slovenská republika členom.
V tomto roku plánujeme otvoriť v rokovaní s Európskou úniou taktiež kapitolu energetika, kde je otázka 90-dňových zásob popri otvorení trhu a odbúraní dotácií jednou z najvýznamnejších. To znamená, v oblasti núdzových zásob minimálne záväzok pre nás a pre naše vlastné domáce prostredie formou zákona tieto 90-dňové zásoby upraviť. Rovnako sú dôležité i závery monitorovacej misie Medzinárodnej energetickej agentúry, ktorej hodnotiaca správa o stave pripravenosti Slovenskej republiky bola prijatá na poslednom zasadaní Stálej skupiny pre núdzové otázky Medzinárodnej energetickej agentúry. Táto bola oficiálne zaslaná i vláde Slovenskej republiky a jej návrhy boli do návrhu zákona zapracované. Po prijatí tohto zákona má Slovenská republika reálnu šancu byť prijatá v krátkom čase do Medzinárodnej energetickej agentúry.
Účinnosť novely zákona číslo 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách sa navrhuje od 1. apríla 2001 z dôvodu rýchlej právnej úpravy v tejto strategickej oblasti záujmov štátu, ako aj skutočnosti, že predmetný návrh zákona je v priamej súvislosti čo do jeho účinnosti na súčasne predkladaný zákon o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov. Veľmi dôležité je otvorenie kapitoly energetika, ktorá je jednou z veľmi citlivých kapitol v negociačnom procese a v prístupovom procese Slovenskej republiky do Európskej únie. Je zámerom ministerstva hospodárstva i zámerom vlády túto kapitolu otvoriť ešte teraz pod predsedníctvom Švédska.
Dovoľujem si vás požiadať, panie poslankyne a páni poslanci, o podporu predloženého zákona o núdzových zásobách ropy a novely zákona o štátnych hmotných rezervách.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán minister. Odôvodnili ste obidva zákony?
Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:
Áno.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Dobre, takže budeme pokračovať. Ešte na tých 10 minút dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, pánu poslancovi Petrovi Ošváthovi.
Dal by som mu slovo, keby tu bol, ale, bohužiaľ, nemôžem, jedine môžem urobiť to, že k druhému návrhu je určený pán poslanec Finďo, takže najprv k druhému návrhu, pán poslanec, nech sa páči.
Poslanec P. Finďo:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci,
dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpil pri prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov, o riešení stavu ropnej núdze (tlač 882) ako spravodajca určený navrhnutým gestorským Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Na úvod vás chcem informovať o skutočnosti, že vládny návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 12. januára 2001, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 45. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.
Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predkladanej novely zákona je preventívne predchádzať vplyvom vo výkyvoch v zásobách ropou a vytvoriť zásoby v objeme minimálne 90-dňovej priemernej spotreby vybraných ropných výrobkov v Slovenskej republike.
Vzhľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky v zmysle § 71 ods. 3 písm. c) zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov uzniesla na tom, že po rozprave odporučí vládny návrh o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze prerokovať v druhom čítaní.
Prosím, pán predseda, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu k tomuto zákonu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Vzhľadom na to, že sme sa dohodli, že s tým druhým zákonom bude spoločná rozprava, a nie je tu spravodajca, prerušujem rokovanie o tomto bode programu s tým, že žiadam, samozrejme, prítomných pánov poslancov, ale aj panie poslankyne, aby tu ostali, budeme pokračovať, teda bude zhromaždenie Medziparlamentárnej únie, takže odovzdávam slovo pánu predsedovi Národnej rady.
Predseda NR SR J. Migaš:
Národná rada bude pokračovať v 45. schôdzi o 14.00 hodine.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 45. schôdze Národnej rady.
Prosím pána poslanca Ošvátha, spravodajcu výboru, aby vystúpil so stanoviskom k návrhu zákona o štátnych hmotných rezervách.
Pán poslanec, máte slovo.
Poslanec P. Ošváth:
Vážený pán minister,
vážený pán predsedajúci,
dámy a páni,
v prvom rade by som sa chcel ospravedlniť za neprítomnosť tesne pred obedom. Bola zapríčinená tým, že som práve v tej chvíli išiel odniesť otázku na člena vlády na organizačné oddelenie, keďže sa blížila 12.00 hodina, takže som nebol prítomný v rokovacej sále. Ešte raz sa ospravedlňujem.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpil pri prvom čítaní ku schválenému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách (tlač číslo 883), ako spravodajca určený navrhnutým gestorským Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Na úvod vás chcem informovať o skutočnosti, že vládny návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 12. januára 2001, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred začatím schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších prepisov a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 45. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.
Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 60, 67 a 68 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predkladanej novely zákona je podrobnejšie definovať niektoré pojmy, vymedziť spôsob vytvárania, dopĺňania, spravovania, ochraňovania a kontroly štátnych hmotných rezerv. Ďalej sa upresňuje spôsob financovania štátnych hmotných rezerv vzhľadom na špecifiká.
Vzhľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov uzniesla na tom, že po rozprave odporučí vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách, prerokovať v druhom čítaní.
Prosím, pán podpredseda, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne prihlásil pán poslanec Klemens.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec J. Klemens:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne a kolegovia,
prerokúvame vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách. Vzhľadom na to, že predmetná novela zákona sa dotýka aj rezortu pôdohospodárstva a v praxi som sa stretol s danou problematikou, dovoľujem si veľmi krátko zareagovať.
Predkladaný návrh zákona vychádza zo šesťročných skúseností a praxe, ktorá potvrdzuje potrebu zmeniť súčasnú právnu úpravu vytvárania, doplňovania a hlavne hospodárenia so štátnymi hmotnými rezervami. Skutočný význam a dôvod novely však spočíva aj v zabezpečení transparentnosti hmotných rezerv štátu, čo doterajšia právna úprava nie dostatočne garantuje. Cieľom predkladanej novely je zabránenie materiálových strát, ktorých pôvod, tak ako ich prax zaregistrovala, je vytvorený neúplnou a hlavne nedostatočnou úpravou vzťahu medzi subjektmi, ktoré sa zúčastňujú na tvorbe a hospodárení so štátnymi hmotnými rezervami a správou štátnych hmotných rezerv.
Zákon odôvodňuje oprávnenú potrebu udržiavať v určitej miere a forme štátne hmotné rezervy vybraných surovín, materiálov, výrobkov a polotovarov, vrátane poľnohospodárskych komodít, hlavne obilnín a mäsa na zabezpečenie obranyschopnosti štátu, potrieb armády, ale i obyvateľstva, a to nielen v prípade vojenského konfliktu, ale tiež v krízových situáciách nevojenského charakteru. Preto musí byť s hmotnými rezervami štátu narábané maximálne hospodárne a transparentne, o čom doteraz boli a aj sú určité pochybnosti.
Ako som už spomenul, predmetný návrh zákona o štátnych hmotných rezervách sa dotýka aj rezortu pôdohospodárstva. Preto bude správne jeho pridelenie pred druhým čítaním na prerokovanie aj Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Osobne návrh novely považujem za potrebný a podporím ho na prerokovanie v druhom čítaní.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Klemens bol jediný prihlásený do rozpravy o tomto bode programu. Preto sa pýtam pánov poslancov, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nie. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie.
Panie poslankyne, páni poslanci,
prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi poslancovi Ošváthovi.
Prosím pána ministra hospodárstva, aby ako predkladateľ predniesol posledný návrh v poradí, ktorým je
návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Doplnkovým protokolom číslo 9 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode.
Pán minister, máte slovo.
Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som vám predložil návrh na vyslovenie súhlasu s Doplnkovým protokolom číslo 9 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode. Keďže ide o formu prezidentskej zmluvy, podlieha ratifikácii a pred podpísaním ratifikačných listín prezidentom Slovenskej republiky musí byť schválená i slovenským parlamentom. Zavedením nových pravidiel o pôvode tovaru, ktoré sú obsahom Doplnkového protokolu číslo 9 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode (ďalej len skrátene "k CEFTA"), očakáva sa zosúladenie a zjednodušenie postupov pri určovaní pôvodu tovaru s ohľadom na ich jednotné uplatňovanie hospodárskymi pracovníkmi a colnými správami v krajinách Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode s cieľom umožniť širšiu kumuláciu pôvodu.
Rokovania o nových pravidlách pôvodu vychádzali zo záznamu o porozumení, zo zasadnutia spoločného výboru CEFTA, ktorý sa konal 11. októbra 2000 vo Varšave. Ministri zodpovední za hospodárstvo a zahraničný obchod krajín CEFTA zdôraznili význam prijatia Doplnkového protokolu číslo 9 k CEFTA, týkajúceho sa nových pravidiel pôvodu tovaru v súlade s príslušnými výsledkami rokovaní medzi zúčastnenými krajinami v paneurópskej kumulácii a navrhli ho podpísať čo najskôr.
Nové pravidlá pôvodu boli vypracované podľa výsledkov rokovaní o zjednotení pravidiel pôvodu tovaru medzi krajinami Európskej únie, asociovanými krajinami k Európskej únii a krajinami Európskeho združenia voľného obchodu, ktoré boli skončené 8. júna 2000 v Bruseli. Ustanovenia uvedené v prílohe tohto protokolu nahrádzajú zodpovedajúce ustanovenia Protokolu číslo 7 Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode, ktoré sú obsiahnuté v Doplnkových protokoloch číslo 4, 7 a 8 k CEFTA. Príloha tvorí neoddeliteľnú súčasť Doplnkového protokolu číslo 9 k CEFTA a týka sa úpravy pravidiel pôvodu tovaru. Zmluvné strany CEFTA sa dohodli na prevzatí textu dohodnutého s Európskou úniou, ktorého uplatňovanie by malo Slovenskej republike uľahčiť vzájomnú obchodnú výmenu s Európskou úniou a krajinami Európskeho združenia voľného obchodu a zároveň podporiť zintenzívnenie vzájomných obchodných vzťahov medzi krajinami CEFTA.
Vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 891 zo dňa 31. októbra 2000 súhlasila s uzavretím Doplnkového protokolu číslo 9 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode. Jeho slávnostné podpísanie sa uskutočnilo dňa 15. novembra 2000 vo Varšave počas summitu predsedov vlád zmluvných krajín CEFTA a podpísali ho splnomocnení zástupcovia krajín Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode. Vykonávanie Doplnkového protokolu číslo 9 k CEFTA s platnosťou od 1. januára 2001 bolo podmienené splnením rumunských vnútroštátnych právnych podmienok, pretože rumunský právny poriadok neumožňuje systém predbežného vykonávania. V stanovenom termíne rumunská strana oznámila na základe článku 3 tohto Doplnkového protokolu, že splnila svoje vnútroštátne legislatívne predpisy. Splnením tejto podmienky je umožnené vykonávanie Doplnkového protokolu číslo 9 k CEFTA vo vzťahu ku všetkým krajinám Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode bez výnimky.
Vážené panie poslankyne a páni poslanci,
odporúčam, aby ste vyslovili súhlas s Doplnkovým protokolom číslo 9 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu ministrovi za odôvodnenie návrhu. Prosím pána poslanca Danka, aby si sadol na svoje miesto. Pán poslanec Danko.
Prosím pána poslanca Prokopoviča, aby ako splnomocnený spravodajca výboru informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu vlády.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec P. Prokopovič:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne poslankyne,
vážení kolegovia poslanci,
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Doplnkovým protokolom číslo 9 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode (tlač 839).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil návrh rozhodnutím číslo 890 z 5. decembra 2000 na prerokovanie do 24. januára 2001 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s lehotou do 26. januára 2001 na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov.
Uvedené výbory prerokovali pridelenú parlamentnú tlač a gestorský výbor prerokoval a schválil v súlade s § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov uznesením číslo 465 z 30. januára 2001. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu neprerokovali. Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov uvedených v rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.
Výbory, ktorým bola pridelená parlamentná tlač na prerokovanie, zaujali tieto stanoviská:
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh 17. januára 2001 a uznesením číslo 580 odporučil návrh schváliť,
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo prerokoval návrh 19. januára 2001 a uznesením číslo 208 odporučil s návrhom vysloviť súhlas,
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh 23. januára 2001 a uznesením číslo 454 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas.
Na základe toho gestorský výbor v súlade s § 88 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s uzavretím dohody a prijať uznesenie, ktoré toto zohľadňuje.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili k tomuto bodu rozpravu.