Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Zlocha, pripraví sa pán poslanec Dzurák.
Nech sa páči.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predsedajúci,
pán minister,
vážená Národná rada,
20. storočie, s ktorým sme sa pred 31 dňami rozlúčili, malo mnoho prívlastkov a jedným z nich bol aj prívlastok, že to bolo storočie chémie. Bolo urobené veľké množstvo objavov, ktoré doniesli na svet veľké množstvo chemických látok a prípravkov, ktoré vlastne mali uľahčiť život obyvateľom tejto planéty. Časom sa však ukázalo, že mnohé objavy a hlavne mnohé predsavzatia alebo predpoklady o ich výraznom príspevku k zlepšeniu života ľudí, zlepšeniu životného prostredia nie sú celkom reálne, dalo by sa povedať, že nám priniesli mnohé poznatky, ktoré skôr znepríjemňovali človeku život. Určite to bolo aj preto, že nebol dostatok laboratórií, ktoré by dokázali otestovať vplyv a pôsobenie týchto látok.
Ako príklad by som mohol uviesť používanie známeho prípravku DDT, ktorý na jednej strane mal vyhubiť mandelinky na zemiakoch, ale zasa na druhej strane sa nám začal hromadiť v kostiach živočíchov, ale koniec koncov aj človeka, ľudí, áno, pán profesor, a skutočne nám spôsobuje veľké problémy dodnes, pretože je to látka, ktorá v kostiach, v kostnej hmote zostáva.
Ďalší príklad sú freóny. Skutočne dosiahli obrovské použitie. Uľahčili život hlavne našim dámam, ale aj v rôznych priemyselných odvetviach, ale už dnes budeme pykať za to obrovské pôsobenie a za to obrovské množstvo freónov, ktoré sa nám dostalo do ozónovej vrstvy Zeme a začalo ju výrazne poškodzovať. Takýchto príkladov by sa dalo uviesť skutočne veľa.
Dovoľte mi, aby som ešte uviedol otázku bifenylov, ktoré takisto dosiahli veľmi široké využitie hlavne v petrochémii a v energetike najmä vďaka vynikajúcim vlastnostiam fyzikálnym a chemickým, ale ktoré sa dostali, dalo by sa povedať, prakticky vďaka nezničiteľnosti alebo neodbúrateľnosti do životného prostredia a dnes už vieme, že bifenyly môžu výrazne poškodzovať zdravie ľudí. Najlepší príklad boli výskyty mŕtvo narodených detí alebo detí postihnutých deformáciami, tzv. potterov syndróm, a môžeme povedať, že neboli poškodené len Michalovce alebo okres Michalovce, ale aj viaceré okresy, okres Prešov a mnohé iné územia na Slovensku.
Samozrejme, že časom, po získaní poznatkov, sa k týmto chemickým látkam a prípravkom pristupuje ináč, dalo by sa povedať, zodpovednejšie. Môžem uviesť svoj vlastný poznatok z roku 1992, keď ministerstvo životného prostredia vyhodnocovalo inventarizáciu chemických látok a prípravkov. Napriek tomu, že sme dostali pomerne málo informácií, boli sme priam zdesení z toho, že v obehu, v používaní v bežnom živote na Slovensku je veľké množstvo chemických látok, ktoré boli známe len pod obchodným označením, nič viac. Žiadne údaje o chemickom zložení, žiadne údaje o vplyve na živé organizmy, na človeka a, samozrejme, ani o vplyvoch na životné prostredie. A to bol vlastne impulz, na základe ktorého sa zrodila veľmi dobrá spolupráca troch rezortov: rezortu hospodárstva, rezortu životného prostredia a rezortu zdravotníctva.
Na prvý pohľad sa síce môže zdať, že vypracovanie tohto návrhu trvalo trošku dlho, ale viem, že sa vypracúval ešte návrh zásad zákona, ale ak by som trošku predbehol udalosti, môžem povedať, že návrh zákona je na vysokej, povedal by som, až na veľmi vysokej odbornej úrovni a predpokladám, že k nemu budú predložené len nejaké formálne pripomienky, ktoré, samozrejme, návrh tohto zákona môžu len zlepšiť.
V každom prípade treba privítať zriadenie Centra pre chemické látky a chemické prípravky a možno treba vítať aj jeho zriadenie v Ústave preventívnej a klinickej medicíny v Bratislave. Diskutovalo sa dosť dlho o tom, či táto inštitúcia má oprávnenia. Dovolím si tvrdiť, že má a vysoké a bolo by veľmi zlé, keby sa Ústav preventívnej a klinickej medicíny rušil, ale skôr naopak, mal by sa doplňovať a využiť poznatky, ktoré odborní pracovníci v tomto ústave majú.
Nedávno sme mali možnosť oboznámiť sa s výsledkami pani doc. Mitrovej, ktorá vlastne predbehla udalosti a má veľmi dôležité údaje k tzv. chorobe šialených kráv. Môžem povedať, že tam poznám viacerých pracovníkov, ktorí skutočne sú zábezpekou toho, že s chemickými látkami a s chemickými prípravkami sa na Slovensku bude pracovať odborne. Určite treba uvítať, že toto centrum bude inventarizovať chemické látky, preberať a posudzovať oznámenia o nových chemických látkach, bude posudzovať a hodnotiť riziká pre život a zdravie ľudí a životné prostredie existujúcich chemických látok, ale aj nových chemických látok, ktoré sa budú uvádzať na trh.
Je veľmi dôležité, že sa zabezpečia zoznamy existujúcich chemických komerčných látok a takisto, že sa budú vyhotovovať zoznamy nových chemických látok, ktoré sa budú uvádzať na trh, ale ktoré sa budú musieť podrobiť zložitým testom a zložitým skúškam. Je veľmi dôležité aj to, že podnikatelia, ktorí tieto látky budú uvádzať na trh, budú musieť mať stanovisko z centra pre chemické látky a prípravky a až na základe tohto stanovisko, na základe otestovania a vlastne hodnotenia, že táto látka je vhodná a nie je nebezpečná ani pre životné prostredie, ani pre zdravie ľudí, sa bude sa môcť používať.
Zdôrazňoval som alebo už som povedal, že tento zákon alebo návrh zákona je skutočne vypracovaný na veľmi vysokej odbornej úrovni. Treba povedať aj to, že často pri rokovaniach s odborníkmi z Európskej únie sa títo informovali, kedy tento návrh bude predložený. Určite boli to otázky kladené právom, pretože v rámci Európskej únie obchoduje aj Slovensko a, samozrejme, len vtedy bude vedieť presadiť nielen svoje chemické výrobky, ale, samozrejme, aj potraviny a iné komodity, o ktorých nebudeme musieť osobitne presviedčať, že sú zdravé.
Ale určite sa bude dať zabrániť tomu, aby napríklad na slovenský trh boli uvádzané či potravinárske výrobky, alebo napríklad aj hračky pre deti, tak ako sa to objavilo pred Vianocami minulý rok, že obsahujú látky, ktoré môžu zdravie poškodiť. Problematika chemických látok a chemických prípravkov patrí medzi priority krajín Európskej únie a takisto patrí aj medzi priority pristupujúcich krajín, preto skutočne je najvyšší čas, že tento zákon bude prijatý aj na Slovensku. Je tam uvedené množstvo údajov, ktoré sa budú požadovať. Mne tam tak trošku chýba, že sa nepožaduje údaj, síce o tom sa hovorí, že v karte bezpečnostných údajov bude spôsob likvidácie týchto látok. To je veľmi dôležité, musíme si uvedomiť, že mnohé chemické látky a prípravky sa používajú v bežnom živote, nielen v kozmetike alebo v bežnej hygiene, ale používajú sa napríklad v záhradkárstve a nemôžem povedať, že by sa s týmito látkami narábalo opatrne, často sú voľne dostupné deťom a v mnohých prípadoch už spôsobili prinajmenšom zdravotné problémy.
No a už vzhľadom na to, že by sme si mali naozaj dávať veľký pozor aj na životné prostredie, jeho ochranu, bolo by žiaduce, aby bolo uvedené, akým spôsobom tieto obaly, myslím tým rôzne fľaštičky, rôzne škatule, ktoré sú týmito chemikáliami naplnené, ako s nimi nakladať a kde ich dávať.
Môžem na záver konštatovať, že osobne budem tento návrh vrele podporovať. Nezbadal som v našom klube, že by sa vyskytli nejaké vážnejšie pripomienky, teda je možné očakávať aj od klubu poslancov HZDS, že návrh tohto zákona podporí. Pán spravodajca hovoril, že má nejaké zdravotné problémy, dúfam, že to nie je z tohto návrhu zákona ako spravodajcu, pretože skutočne by som chcel zdôrazniť, je podľa môjho názoru spracovaný na vysokej odbornej úrovni a predpokladám, že bez problémov bude zaradený do druhého a tretieho čítania a bude schválený.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásili traja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Kužma.
Nech sa páči.
Poslanec J. Kužma:
Chcel by som reagovať na tento zákon a dopredu poviem, že s návrhom zákona súhlasím. Chcem však upozorniť, čo sa v súčasnosti deje po tom, čo v medicíne prebehla privatizácia. Objavujú sa hlavne v humánnych diagnostických laboratóriách záchyty osôb, na ktoré sa pôsobilo takýmito chemickými látkami. Hlavne je to oblasť Zemplína a Spiša, kde určité choroby, dá sa povedať, sú regionálneho charakteru.
Keďže pôsobenie chemických látok na novonarodený organizmus je zväčša dlhodobé alebo veľmi ďaleko od toho, keď tá látka pôsobila, dochádza potom dlhodobo k väčším nárokom na liečenie týchto osôb. Ja by som uvažoval o tom, lebo samozrejme, treba štandardizovať pracoviská, štandardizovať prístroje, pravidelne testovať a štandardizovať metódy, ktorými sa na tie veci prichádza, ale či netreba zriadiť aj fond, ktorý by boli povinní plniť výrobcovia a dovozcovia takýchto látok a ktorý by sa vlastne v spolupráci medzi ministerstvom hospodárstva a ministerstvom zdravotníctva používal na liečenie takto postihnutých občanov.
Tu chcem upozorniť hlavne na bifenyly z Chemka Strážske v minulosti a ľudí žijúcich v Michalovciach a na Zemplíne, kde pri súčasných zdravotných metódach nemajú z toho žiad-
nu výhodu alebo majú len nevýhody, lebo poškodil ich štátny podnik, štátny výrobca a nemôžu...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Delinga, nech sa páči.
Poslanec P. Delinga:
Ďakujem za slovo.
Pripájam sa k tomu, čo povedal pán poslanec Zlocha. Ale predsa len, pán minister, bol by som rád, keby ste povedali vo vašom vystúpení, prečo sa pripravila v tomto zákone taká, povedal by som, roztrieštenosť riadenia celého procesu.
Po prvé tým, že predkladáte tento zákon vy, aj z celej dikcie sa vyníma to, prečo by centrum malo vlastne patriť ministerstvu zdravotníctva. Čiže zase nejaká dvojkoľajnosť z hľadiska financovania? Ale celá gescia, oznamovacia povinnosť centra je voči ministerstvu hospodárstva, voči ministerstvu životného prostredia.
Po druhé kontrola alebo kontrolné orgány, ktoré majú vykonávať dozor a zabezpečovať, aby sa plnili všetky opatrenia, je tiež asi takého dosahu, že kontrolovať má ministerstvo hospodárstva, ministerstvo zdravotníctva, ministerstvo pôdohospodárstva. Prosím vás pekne, prečo to nie je centralizované do jedného orgánu? Buď do centra, alebo do jedného ministerstva, pretože v praxi to bude môcť byť aj tak, že tú istú vec prídu kontrolovať tri orgány alebo tri kontrolné inštitúcie a každý bude chcieť pokutovať či už z ministerstva hospodárstva, ministerstva zdravotníctva, ministerstva pôdohospodárstva.
Zdá sa mi aj napriek tomu, že zákon je dobrý, že táto roztrieštenosť v reálnej praxi bude spôsobovať problémy. Či skutočne sa to nedalo zjednotiť do jedného centra, do jedného výkonu tak, aby bola jednoduchá správa a výkon tejto činnosti nad chemickými látkami. Bol by som rád, keby ste, pán minister, napriek tomu, že to dávam vo faktickej poznámke, doplňujem tým pána poslanca Zlochu, aby sme potom vedeli v druhom čítaní dať konkrétne pripomienky a návrhy, keby ste zaujali stanovisko.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Drobný.
Poslanec M. Drobný:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pripájam sa ku kolegovi Zlochovi ohľadom jeho pripomienky ohľadom prírodnosti a pani doktorky Mitrovej. Krstili sme nedávno jej knihu v Maďarsku v Budapešti, kde si môžete prečítať, aké chyby sa urobili u nás a robia s nenáležitým používaním chemikálií.
V monografii, ktorá vyšla roku 1983, Majer, Drobný, Mitrová, sme predpovedali pandémiu príonóz. Vtedy sa z nás všetko smialo. A ona tam má kapitolu, v ktorej hovorí, ako možnosť dezaktivovať mrciny, teda uhynuté zvieratá na skreipy, na krívačku alebo na mad cow desease a dodržať treba aj chemickú inaktiváciu.
Ako dobre viete, veľkovýrobcovia hovädziny a hovädzích výrobkov najmä v Anglicku tieto chemikálie vypustili zo spracovania týchto mrcín. A ich odpady a produkty použili na výrobu krémov, na výrobu kŕmnych zmesí atď. Keby boli používali organické rozpúšťadlá, teda náležitú chémiu a primeraný var, tak nemáme dnes hrozbu, a nie že hrozbu, realitu pandémie, nového variantu Creutzfeldovej-Jakobovej choroby.
Vlani sa malo vyskytnúť vo Veľkej Británii 57 prípadov. Len za január bolo 57 mŕtvych. Február, marec a ďalšie mesiace už anglická epidemiológia nehlásila. Tak je tam pandémia. A to si musíme uvedomiť, že v roku 1983 ste sa smiali z knihy Pomalé vírusové neuroinfekcie a vtedy bolo 8 nakazených vírusom HIV. Kapitolu AIDS nám kázali vyhodiť z tej knihy. Dnes je 48 miliónov nakazených vírusom HIV a také isté množstvo zomrelo. Páni, pandémia príde a bude to nová španielska chrípka a bude to stupidita nás, ktorí vieme chémiu používať, ale sme ju náležite nepoužili. Aj takéto odvrátené strany zneužívania a zlého používania chémie sú, pán minister.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Zlocha - reakcia na faktické poznámky.
Poslanec J. Zlocha:
Samozrejme, je možné celkom súhlasiť s tým, čo hovoril pán poslanec Kužma, ktorý sa zmienil o bifenyloch v okolí Michaloviec. To je možno hodnotené len ako príklad neodborného a nezodpovedného nakladania pri výrobe s týmito látkami. Mám informácie o tom, že látky, ktoré sa rozliali na betónových plochách, boli zmývané prúdom vody a potom nečudo, že sa kanálom zo Strážskeho dostali do Senianskych rybníkov, ale, samozrejme, aj do Zemplínskej Šíravy. Pri kúpaní to neprekáža, ale ja by som veľmi neodporúčal rybárom, aby tam chytali ryby, pretože práve pracovník Ústavu klinickej a preventívnej medicíny Ing. Kočan preukázal vo svojej výskumnej správe, že práve v týchto organizmoch, v týchto živočíchoch sú vysoké obsahy bifenylov.
Ale neodborné nakladanie bolo napríklad aj pri výrobe asfaltu. Tam sa ako určitý pohonný materiál používali takisto oleje s bifenylmi, a pritom v niektorých lokalitách, kde sú tieto obaľovačky, sú až tisícnásobne zvýšené obsahy bifenylov. Ale to je prístup, ktorý sa zrejme musí zmeniť. Som presvedčený o tom, že sa zmení po prijatí tohto zákona.
Celkom nesúhlasím s tým, čo hovoril pán poslanec Delinga, že je tam roztrieštenosť. Práve naopak, vzniká centrum pre chemické látky a chemické prípravky v rezorte zdravotníctva. A podľa mňa oprávnene, pretože majú vytvorené podmienky. To po prvé. A po druhé majú tam odborníkov. A čo je veľmi dôležité, tieto chemické látky a chemické prípravky sa v konečnom dôsledku odrazia práve na zdravotnom stave ľudí. A kto to má riešiť? Určite nie hospodárstvo, ale rezort zdravotníctva. Mne sa práve pozdáva to, že je tam uvedené, že hospodárstvo ako ústredný orgán štátnej správy zabezpečuje nákup a distribúciu, ale po vyjadrení rezortov zdravotníctva, životného prostredia a pôdohospodárstva. A to je veľmi dôležité.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ako posledný vystúpi v rozprave pán poslanec Dzurák.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec Ľ. Dzurák:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
milé dámy,
vážení páni,
už tu bola reč o tom, že tento zákon zasahuje širokú oblasť nášho života od pôdohospodárstva až po výrobu. Ja som si ako zamestnanec NCHZ Nováky dal urobiť stanovisko k tomuto zákonu, ale nielen v samotných NCHZ Nováky, ale i na životnom prostredí, lebo tento zákon sa týka chemických látok a prípravkov a treba zabezpečiť, aby neohrozovali zdravie ľudí a životné prostredie.
I z tohto stanoviska vyplýva presne to, čo povedal pán minister, že plne harmonizuje s požiadavkou predpisov Európskej únie a vykonávacie predpisy sú tiež v súlade s odporúčaniami OECD a odporúčaniami Medzinárodnej organizácie práce o bezpečnosti pri používaní týchto látok. Predpisy v tomto zákone upravujú podmienky konania vo veci oznámenia, klasifikácie, označovania, balenia, testovania, správnej laboratórnej praxe a ďalších oblastí týkajúcich sa voľného pohybu látok a prípravkov.
Ja by som vám, pán minister, toto stanovisko odovzdal nie preto, aby ste mali nejaké odporúčanie, ale preto, že v tomto stanovisku sa uvádzajú aj niektoré veci, ktoré by bolo potrebné v druhom čítaní upraviť. Hlavne niektoré zákony, ktoré by bolo potrebné upresniť, aby v budúcnosti a pri vykonávaní praxe neprišlo k omylom alebo k dvojitému vysvetľovaniu. Vy by ste to so svojimi odborníkmi prešli a potom v druhom čítaní, ak sa na niečom zhodneme, by sme mohli dať pozmeňujúci návrh, upresniť len niektoré paragrafy.
Ja by som urobil to, čo urobili moji predchodcovia. Prosil by som vás, milé dámy, vážení páni, o podporu tohto zákona do druhého čítania.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Dzurák bol posledný, kto sa prihlásil do rozpravy. Preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave.
Nech sa páči, máte slovo.
Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:
Vážený pán predsedajúci,
panie poslankyne, páni poslanci,
v prvom rade sa chcem poďakovať v mene všetkých expertov, odborníkov, pracovníkov rezortov, ktoré som už spomínal, ktorí sa podieľali na vypracovaní tohto zákona, a vám sa poďakovať za ocenenie, pretože je to predovšetkým ocenenie ich práce. Odzneli predovšetkým podporné stanoviská zdôrazňujúce vlastne potrebu tohto zákona a jeho takého istého harmonického a programového uvádzania do života.
Otázky, ktoré v rozprave zazneli, alebo vo faktických pripomienkach - dovoľte mi povedať na otázku pána poslanca Šveca, akým spôsobom a kto bude vlastne robiť testovanie jednotlivých chemických látok a chemických prípravkov. Istý mechanizmus testovania máme už teraz, ktorý sa riadi vyhláškami, vykonávacími predpismi vyplývajúcimi z rôznych zákonov. Cieľom tohto zákona bolo práve zjednotiť celý tento proces, skompatibilniť procedúry vrátane testovania so štandardami, ktoré sú stanovené v Európskej únii a ktoré chceme, aby aj u nás platili pre zdravie, pre životné prostredie, pre bezpečnosť, predovšetkým pre bezpečnosť našich občanov.
Nebudem sa teraz odvolávať na všetky vykonávacie predpisy, ktoré sú už vypracované a ďalšie vznikajú, ale tieto vykonávacie predpisy a nariadenia vlády určujú spôsob získavania akreditácie jednotlivých pracovísk na univerzitách, na klinikách i súkromného charakteru, ktoré sa budú môcť po preukázaní spôsobilosti a získaní certifikácie uchádzať o vykonávanie testov.
Chcem sa poďakovať pánu poslancovi Zlochovi, z vystúpenia ktorého bolo vidieť, že hlboko prenikol, preštudoval, zanalyzoval tento zákon a otázka, ktorá bola smerovaná k spôsobu likvidácie nebezpečných škodlivých látok, ktoré zostávajú povedzme aj z použitia liekov či iných chemických látok a prípravkov vo forme obalovín, predovšetkým obalovín, či už takého alebo onakého materiálového zloženia, nariadenie vlády bude riešiť, samozrejme, aj rieši túto otázku. Nebolo možné všetko zahrnúť kompletne do tohto zákona.
Čo sa týka roztrieštenosti riadenia, v samotnej rozprave už bolo na to zodpovedané. Príprava tohto zákona nebola jednoduchá. Ale skutočne chcem ešte raz oceniť to, akým spôsobom sa odborníci, experti jednotlivých rezortov, ale aj takpovediac z profesijných združení dali dohromady a vytvorili takýto kompaktný a komplexný zákon vrátane vykonávacích predpisov. Chcem povedať, že deľba kompetencií, ktorá je medzi štyrmi ministerstvami, počínajúc povedzme, ak chceme, ministerstvom hospodárstva z hľadiska podnikateľských aktivít v oblasti chemických látok a prípravkov a ich kontroly a kompetencií, ktoré nám z tohto vyplývajú, až cez kľúčové kompetencie, ktoré, a to ministerstvo hospodárstva uznalo, tu nie je nejaká disproporcia alebo roztrieštenosť, ktoré predovšetkým patria ministerstvu zdravotníctva z hľadiska ochrany zdravia občanov, ochrany zdravia ľudí, ministerstvu životného prostredia z hľadiska ochrany životného prostredia.
Priznám sa celkom úprimne, že ešte s pánom ministrom Šagátom sme viedli diskusiu o tom, či Centrum pre chemické látky a prípravky bude pracovisko ministerstva hospodárstva, alebo ministerstva zdravotníctva. A prosím, chápali sme to aj my ako trošku prestížnu otázku. Navyše možno ste informovaní o tom, že na ministerstve hospodárstva je veľmi dobre vybudované pracovisko, odbor, ktorý sa zaoberá chemickými látkami, ale súvisí to vlastne s procesmi, do ktorých vstupuje Slovenská republika v súvislosti s likvidáciou a otázkami chemických zbraní. Ale odborné i organizačno-technické predpoklady boli, a práve vzhľadom na vážnosť a priority, ktoré máme a ktoré sleduje tento zákon z hľadiska ochrany zdravia, sme nakoniec po dohode uprednostnili ministerstvo zdravotníctva, v ktorého gescii je teraz toto centrum zriaďované. A toto centrum bude istým koordinujúcim pracoviskom ako z hľadiska vecných stránok, procedurálnych otázok, testovania, vrátane povedzme kontroly nakladania aj s odpadom, ktorý bude vznikať po chemických látkach a prípravkoch.
Pán predsedajúci, ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu ministrovi. Pýtam sa pána spravodajcu, či má záujem vystúpiť. Nie. Ďakujem pekne.
Podľa dohody bol všeobecný súhlas Národnej rady, budeme pokračovať prerokovaním ďalšieho návrhu, kde predkladateľom je pán minister. Takže zatiaľ ďakujem pánu spravodajcovi.
Pristúpime k ďalšiemu bodu, a to k prvému čítaniu o
vládnom návrhu zákona o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 871. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 930.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister hospodárstva pán Ľubomír Harach.
Nech sa páči, máte slovo.
Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
panie poslankyne, páni poslanci,
návrh zákona o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov predložila na rokovanie Národnej rady vláda podľa svojho plánu legislatívnych úloh za rok 2000.
Dôvodom nahradenia existujúcej právnej úpravy reklamy tohto času, teda podľa zákona číslo 220/1996 Z. z., novou právnou úpravou je nevyhnutnosť zapracovania smernice Európskej únie číslo 97/55 ES, ktorou sa mení smernica o klamlivej reklame tak, aby zahŕňala aj porovnávaciu reklamu do nášho právneho poriadku, ustanovenie orgánov dozoru, ktoré budú okrem súkromnoprávnej ochrany poskytovanej súdmi zabezpečovať rýchlu a účinnú nápravu pred účinkami klamlivej a neprípustnej porovnávacej reklamy a tiež zosúladenie definície reklamy s jej chápaním v krajinách Európskej únie.
Formulácia všeobecných požiadaviek na reklamu v navrhovanom zákone vychádza z etického kódexu reklamy s tým, že jeho rozhodujúce požiadavky sa povyšujú na právnu normu, aby mali vyššiu záväznosť, ako je dobrovoľné dodržiavanie, ku ktorému sa subjekty pôsobiace v reklamnom priemysle a združené v Rade pre reklamu zaviazali.
Návrh zákona novým spôsobom vymedzuje pojem reklama. V súvislosti s navrhovanou novou definíciou reklamy treba uviesť, že čo najjednoznačnejšie, alebo úplne jednoznačné definovanie tohto pojmu trošku naráža na problém neexistencie ani v predpisoch Európskej únie, či v predpisoch jej členských krajín úplne jednoznačnej a absolútne kompatibilnej definície pojmu reklama. Oproti definícii reklamy v súčasnosti platnom zákone číslo 220/1996 nová definícia bude zahŕňať len obchodnú reklamu, ktorej predmetom sú produkty podnikania a nezahŕňa reklamu akýchkoľvek hodnôt hmotnej a nehmotnej povahy, ani politickú reklamu, propagáciu životného štýlu, ochrany zdravia ľudí, životného prostredia a podobne. Taktiež bolo potrebné zosúladiť obsah pojmu klamlivá reklama na účely tohto zákona a podľa § 45 Obchodného zákonníka. To je v časti II návrhu predkladaného zákona.
V súlade s právom Európskej únie sa umožňuje aj šírenie porovnávacej reklamy, ktorá bola doteraz v našom právnom poriadku nepriamo zakázaná v zmysle § 50 ods. 2 Obchodného zákonníka. Dňa 14. 9. 2000 Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon číslo 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona číslo 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách, ktorý upravuje reklamu alkoholických nápojov, konkrétne piva alebo len piva. Tento spomínaný zákon reklamu piva povoľuje v čase medzi 6.00 a 22.00 hodinou, kým napríklad reklamu vína s porovnateľným obsahom alkoholu nie.
S cieľom vytvoriť podmienky rovnakých možností súťažiteľov v hospodárskej súťaži bolo potrebné aj tento nedostatok napraviť tak, že rovnako ako reklama piva sa umožňuje v rozhlase a televízii aj reklama vína. Chcem poznamenať, že je to právna úprava, ktorá zrovnoprávňuje vlastne tieto dve komodity, ktorá je vo väčšine krajín Európskej únie prijatá takýmto alebo podobným spôsobom. Pokiaľ ide o reklamu tabakových výrobkov, Európsky súdny dvor vo veci C.376/98 dňa 5. 10. zrušil smernicu 98/43 ES o aproximácii zákonov, predpisov a administratívnych opatrení členských štátov vzťahujúcich sa na reklamu a sponzorovanie tabakových výrobkov. Z toho vyplýva, že reklama tabakových výrobkov je v našom právnom poriadku upravená v súlade s právom Európskej únie.
V zákone číslo 67/1997 Z. z. o ochrane nefajčiarov je však potrebné zrušiť § 3, lebo jeho ustanovenie bolo nepriamou novelizáciou zákona číslo 220/1996 Z. z. o reklame, čo je v našom právnom poriadku neprípustné a pri aplikácii obidvoch zákonov spôsobovalo problémy.
Schválením návrhu zákona nevzniknú žiadne požiadavky na štátny rozpočet ani na vytváranie pracovných miest vo verejnej správe.
Vážený pán predsedajúci,
panie poslankyne, páni poslanci,
schválením návrhu zákona Slovenská republika splní ďalšiu podmienku v harmonizácii našich právnych predpisov s právom Európskej únie, a to v kapitole ochrana spotrebiteľa, ktorá už bola v negociačných rozhovoroch uzatvorená. Dovoľujem si vás požiadať o podporu pri schvaľovaní tohto zákona a o jeho posunutie do druhého čítania.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán minister, za uvedenie tohto návrhu.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pánu poslancovi Mariánovi Anteckému.
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec M. Antecký:
Vážený pán podpredseda,
vážený pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 871) ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky.
Predložený návrh (tlač 871) bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 12. januára 2001, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že predložený návrh spĺňa náležitosti § 70 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 45. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky do prvého čítania.
Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní predkladám stanovisko gestorského výboru, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona ustanovuje všeobecné požiadavky na reklamu niektorých produktov, ochranu spotrebiteľov a podnikateľov pred účinkami klamlivej reklamy a neprípustnej porovnávacej reklamy a pôsobnosť orgánov štátnej správy nad dodržiavaním tohto zákona. Stotožňujem sa s tým, že aj vzhľadom na prijaté významné smernice upravujúce reklamu v Európskej únii je vhodnejšie nevyhnutné zmeny právnej úpravy prijať novým zákonom ako zložitou novelizáciou doteraz platného zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 200/1996 Z. z. o reklame. V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budem odporúčať prijať uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave prerokovala návrh zákona v druhom čítaní.
Prosím, vážený pán podpredseda, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu o návrhu tohto zákona.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Písomne som žiadnu prihlášku pánov poslancov nedostal. Preto sa pýtam, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Pani poslankyňa Aibeková ako jediná. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Pán poslanec Mesiarik, treba sa zobudiť skôr. Takže dvaja sa prihlásili. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.
Pani poslankyňa Aibeková, nech sa páči, máte slovo.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán minister,
vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážené páni,
ako iste pán minister očakáva, idem sa vyjadriť k problému reklamy alkoholu a tabakových výrobkov. Predtým ako som nastúpila do parlamentu, som sa ako pracovníčka zdravotníctva dlhé roky venovala tejto problematike. Teraz som už 8 rokov členkou výboru pre zdravotníctvo. Napriek tomu, že ste primerane odôvodnili, prečo nový návrh zákona obsahuje § 5 a § 6, ktorý sa dotýka tejto problematiky, formulovaný tak, ako je, si myslím, že by sa malo vyjadriť hlavne ministerstvo zdravotníctva. Pretože zákon neobsahuje pripomienky z medzirezortného pripomienkového konania, čo nie je, samozrejme, potrebné a čo si rokovací poriadok nevyžaduje, preto vás ústne žiadam, pán minister, aby ste odpovedali, aké stanovisko má k tejto problematike ministerstvo zdravotníctva. Treba si totiž uvedomiť, aj keď vy ste vo svojom úvodnom slove hovorili iba o reklame vína, § 5 hovorí o reklame alkoholických výrobkov, a to je už iná kategória.
Treba si uvedomiť jednu vec. Bohužiaľ, v spotrebe alkoholických nápojov, ale aj v alkoholizme ako chorobe, ako závislosti od alkoholu patrí Slovensku popredné miesto v Európe. Toto popredné miesto nestrácame napriek tomu, že sa aj parlament, ale aj vláda, ale aj spoločnosť v ostatných rokoch viac venuje problematike drogovej závislosti. Lenže alkohol je takisto droga, aj keď má iné zaradenie ako iná klasifikácia drog. Takže aj alkohol je droga a tiež vzniká od alkoholu závislosť. Liečba drogovo závislého stojí desiatky tisíc korún, aj liečba alkoholika. Pritom veľmi dobre viete, ktorí sa tejto problematike venujete, že o vyliečení sa nikdy nedá hovoriť. Dá sa hovoriť iba o trvalej abstinencii.
Preto si myslím, že ešte by ste sa mali - nepochybujem, že tento návrh zákona prejde do druhého čítania - touto problematikou zaoberať, a preto žiadam, aby všetci poslanci dostali stanovisko ministerstva zdravotníctva, pretože reklama je práve na to, aby sa zvýšil predaj výrobkov. Veľmi dobre viete, že nie nadarmo dávajú výrobcovia obrovské sumy, miliardové sumy na reklamu práve preto, aby sa ich výrobky míňali. Čiže o to ide, keďže je situácia s alkoholizmom na Slovensku taká, ako je, tak by som zvažovala nad znením § 5, tak ako ho formulujete. § 6 o tabakových výrobkoch je veľmi stručný. Tu sa odvolávate na medzinárodné normy, ale kolegovia, ktorí sú tu už druhé, tretie volebné obdobie, vedia, s akými veľkými problémami sme prijali zákon o ochrane nefajčiarov a vlastne takýmto spôsobom, aj keď sa nedodržuje v praxi, povedzme si, že má mnohé a mnohé problémy, bolo by ho možno potrebné novelizovať už po zvážení skutočností, ktoré sú nám známe z praxe.
Možno niektoré veci sa naozaj nedajú realizovať v takej miere, ako sme ich v tomto zákone prijali, ale tabak a tabakové výrobky tiež obsahujú drogu a tabakizmus je tiež drogová závislosť. A tu chcem upozorniť, že znovu Slovensko, bohužiaľ, má popredné miesto v Európe a vo svete. A čo je oveľa nebezpečnejšie, stúpa počet závislých či už od alkoholu, alebo od cigariet v mladších vekových skupinách a, bohužiaľ, aj problematika žien a tabaku a alkoholu má na Slovensku stúpajúcu krivku.
Takže vzhľadom na túto skutočnosť hovorím, vaše odvolanie sa na európske normy je správne. A viem, že je to tak. Ale mali by sme predsa len pamätať aj na slovenské špecifiká a mal by obsahovať zákon aj túto analýzu, pretože nie každý poslanec sa venuje tejto problematike dlhé roky, nie každý pozná čísla. Nepozná analýzu, koľko je závislých ľudí u nás, a aké problémy to spôsobuje potom aj zdravotníctvu. Čím viac je týchto osôb závislých od alkoholu a od tabaku, resp. správnejšie od nikotínu, tak tým väčšmi to zaťažuje peňaženku nás všetkých a zdravotníctva. Nakoniec poznáme pojem pasívne fajčenie. Čiže vieme, že zdravotne doplácame všetci na to, ak sa v našej spoločnosti dlhodobo pohybuje človek, ktorý fajčí a nie je dostatočne tolerantný voči ostatným.
Veľké štúdie svedčia o tom, aké má fajčenie cigariet následky na zdravotnom stave obyvateľov. Tak preto si myslím, že všetky tieto skutočnosti mali byť zohľadnené aj v zákone a dúfam, pán minister, že sa týmto zákonom bude zaoberať aj výbor pre zdravotníctvo a že naše stanoviská, ktoré dáme, budete brať vážne.
A na záver vás ešte prosím o vyjadrenie, aké stanovisko malo ministerstvo zdravotníctva k tomuto návrhu zákona. Voči ostatným paragrafom nemám námietky. Nebudem sa k nim vyjadrovať. Ale tieto dva paragrafy sú skutočne na zamyslenie sa celého parlamentu, ale aj vlády, ktorá predkladá tento návrh zákona.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami sa hlásia dvaja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok, pán poslanec Prokeš a pán poslanec Juriš.
Pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Ja by som k tomu, čo hovorila pani poslankyňa Aibeková, chcel povedať niekoľko poznámok. Prvá je, že s ňou plne súhlasím, že treba niečo robiť proti tomu, aby alkoholizmus a užívanie hociktorých drog u nás poklesol. Ale problém, o ktorom hovorila, neviem, či je celkom spätý. Pretože keď hovoríme o reklame, ide o konkrétny výrobok. Keď ide o akt činu, teda pitia alkoholu alebo fajčenia, tam je omnoho silnejšia reklama, ktorú nevieme nijakým spôsobom ovplyvniť, a to sú televízne filmy, či filmy v kinách, kde hlavný hrdina jednoducho pije, fajčí a toho napodobňujú potom tí ostatní. Teda nie tá samotná reklama, ktorá propaguje ten či onen konkrétny výrobok. To neznamená, že som za to, že by tieto alkoholické alebo tabakové výrobky mali byť na reklamných billboardoch a podobne. Len upozorňujem, že nie je tam priama spätosť, ktorú by sme mohli očakávať.
A poviem, že považujem reklamu všeobecne za škodlivú, pretože svojím spôsobom potom mnohokrát vďaka reklame spotrebiteľ dostáva alebo kupuje horší výrobok, kvalitatívne horší výrobok, než je niektorý iný, pretože je jednoducho masírovaný reklamou. Ale skutočnosť, že ho ide kúpiť, to nie je dôsledok reklamy na billboardoch, ale skôr kvázi živej reklamy, pretože tak konajú jeho hrdinovia vo filmoch alebo v divadelných vystúpeniach a podobne. Toto je jedna z hlavných príčin, prečo je vlastne spoločnosť v takom stave, v akom sa nachádza a potom musí prechádzať ako Holandsko k povoleniu mäkkých drog.
Ďakujem.