Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie v rozprave.
K vystúpeniu pána poslanca je jedna faktická poznámka. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktickcýh poznámok.
Dávam slovo pánu poslancovi Hofbauerovi.
Nech sa páči.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem.
Považujem za veľmi poľutovaniahodné pre rezort vnútra a pre celý Policajný zbor, že jeho vrcholný predstaviteľ vystupuje a vydáva hlbokomyseľné úvahy na doskách údajného divadla Stoka. Minister vnútra ak vystupuje v Stoke, tak to vrhá veľmi čudné svetlo ako na jeho osobu, tak aj na celú prácu Policajného zboru a myslím, že policajti si to nezaslúžia. Tým ste sa zaradili, pán minister, do armády takzvaných humoristov čiže lenivých rehotačov protislovenských táraní v televízii v rámci tej pondelňajšej ivorovsko-pittnerovsko-ľubolesnovskej relácie pondelníčkov.
Pán minister, je vám známe, že Ľuba Lesná ako pracovníčka v Rádiu Slobodná Európa je v podstate pracovníčka cudzích spravodajských služieb. A pri jednom veľmi zaujímavom súdnom procese, ktorý som mal...
(Ruch v sále.)
Len sa neškľabte.
... v súvislosti s Michalom Kováčom mladším, tak Michal Kováč mladší tam vystúpil s veľmi zaujímavým dokumentom, a to magnetofónovou nahrávkou celého snemu Hnutia za demokratické Slovensko v roku 1994 vo Zvolene. A otvorene tam povedal, že nahrávku dostal z americkej strany, pretože tento odposluch a nahrávku tam uskutočnilo Rádio Slobodná Európa. Čiže táto vysielačka na území Slovenska pôsobí priamo ako spravodajská centrála, ktorá sleduje pre nich politicky nežiaduce subjekty. A s touto osobou vy spolu vystupujete v televízii a priamo nadväzuje ona na vaše vystúpenia, na vaše komentáre, vytvárate jednu televíznu poľutovaniahodnú dvojicu. Pán minister, myslím, že rezort vnútra a policajti si to jednoducho nezaslúžia.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Krajči, prosím.
Poslanec G. Krajči:
Ďakujem pekne.
Ja by som chcel len reagovať na pána Hofbauera a v podstate povedať, že policajti si naozaj nezaslúžia to, čo sa deje. A nezaslúžia si ani, aby tí traja ľudia, ktorých navrhujete na generálov, boli generáli. Ja som zabudol ešte na jedného z nich pána Rázgu, ktorý dostal odmenu za to, že jeho súkromná bezpečnostná služba Jágr zasahovala v Kúpeľoch Sliač a Kováčová, Pipta za to, že podpísal rozkaz na zásah do Elektry. O Vojdulovi som už hovoril, čo je to zač. Žiaľ je ten, že tí, ktorí pracujú, takéto ocenenie nedostanú. Myslím si, že viceprezident policajného prezídia pán Angyal, ktorý má veľmi významné zásluhy na tom, čo sa tu odhalilo, by si viac zaslúžil takéto ocenenie a myslím si, že tým by ste vyriešili aj maďarskú národnosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne.
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Cuper.
Nech sa páči.
Poslanec J. Cuper:
Milé dámy,
vážení páni,
vážený pán predsedajúci,
nielen redaktori Sme, takzvaní salónni odstreľovači si kladú otázku, pán Pittner, prečo ste sa vlastne stali, vy človek s "perfektnou minulosťou, skvelou prítomnosťou", prečo ste sa vy do budúcnosti stali problémovým človekom pre súčasnú vládnu koalíciu.
Iste si pamätáte, pán minister, ako sme sa zoznámili snáď pred 9 rokmi. Bolo to pri Dunaji. Ja som išiel s mojím priateľom, spisovateľom Petrom Valom a robili sme v Novom Slovákovi. Bojovali sme vtedy za samostatnú Slovenskú republiku a tento pán spisovateľ mňa predstavil vám. Vtedy ste na mňa naozaj urobili dosť hlboký dojem.
A iste ako vy sa zaoberáte mojou osobou, tak niekedy s pánom prezidentom Policajného zboru pánom Piptom až priveľmi, pretože pán policajný prezident namiesto toho, aby sa staral o kriminalitu, si chodí zisťovať informácie o mne a posiela za mnou na mítingy agentov, ktorí mi prepichujú pneumatiky po dedinách okresu Bardejov, samozrejme, s tým, že za odmenu ho zrejme okresný náčelník potom vodí na honosné poľovačky. A potom sa ešte pán budúci generál, ja dúfam, že nie, za čo vďačím pánovi prezidentovi, že sa zachoval rozumne, pán Pipta správa tak, ako sa na prezidenta Policajného zboru v parlamente vôbec nepatrí, dúfam, že už nie dlho.
Aj vy, pán minister, ste mi ako človek boli naozaj sympatický, pretože tak ako ja som sa musel ťažko prebíjať životom a musel som si na rozdiel od iných absolvovať aj vojnu pred vysokou školou, aj rok učňovky, aj vy ste boli proskribovaný, a preto ste mi boli sympatický.
Neveril som ani tomu, keď sa hrabal vo vašej minulosti pán Štrelinger. A bolo mi sympatické, že ste ako človek, ako rodina bojovali a mali radi teda prvú Slovenskú republiku. Ale to bol aj váš nedostatok, za ktorý vás zrejme držali na uzde tí, ktorí vás zrejme neskôr nútili k veciam, ktoré vás viedli k tomu, že ste sa stali aj pre vládnu koalíciu nepohodlnou osobou.
Začnem pritom, čo sa tu ešte nedostatočne rozoberalo a čo tvorí jeden z dôvodov, alebo my si ako opozícia myslíme, čo tvorí jeden z vážnych dôvodov, prečo by ste nemali byť na poste ministra vnútra Slovenskej republiky.
Pán minister, snáď v dejinách demokratických krajín, a to ani postkomunistických nebola v nijakej krajine vláda, ktorá by si vo svojom programovom vyhlásení vytýčila program kriminalizácie opozície, a to tým, že si dala dokonca do programového vyhlásenia vlády jeden z bodov ako vyriešenie takzvaných politických káuz. Za tým účelom, pán minister, ste vy hneď po nástupe na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky začali realizovať tento program, s väčšími i menšími "úspechmi".
Už 25. 1. 1999, pán minister, ste cez pána Pavlíka - a toto meno bolo spájané, ak pán Hofbauer hovorí, že iba Ľuba Lesná, tak aj pán Pavlík, ako aj niektoré ďalšie mená z rôznych väčšinou zahraničných rozhlasových alebo televíznych staníc a najmä zo slovenského Rádia Twist - cez Rádio Twist a Pavla Pavlíka uviedli takzvanú čiernu knihu rezortu ministerstva spravodlivosti. Neskôr ste ju, pán minister, ešte uviedli na porade v Trenčíne. V nej ste kritizovali predchádzajúci stav organizácie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, o ktorom už tu hovoril exminister Krajči. Hovorili ste o tom, že Slovenská informačná služba ovplyvňovala sekciu vyšetrovania. Podľa exministra Krajčiho však ide len o zmluvnú spoluprácu medzi Slovenskou informačnou službou a sekciou vyšetrovania, ktorá koordinuje boj proti organizovanému zločinu.
Ďalej ste uviedli, že reorganizácia Policajného zboru a vytvorenie 8 krajských a 79 okresných riaditeľstiev viedli k tomu, že teda sa polícia znefunkčnila. Pán minister, to nebol ten podstatný dôvod vašej reorganizácie, ktorá viedla takmer k autoritatívnemu štátu a k vytvoreniu policajného štátu, v ktorom vy ako minister vnútra Slovenskej republiky ovládate takmer absolútne slovenskú políciu, a teda môžete sa hrabať v našich životoch, môžete nás terorizovať, môžete s nami robiť jednoducho, čo chcete. Prečo je to asi tak? Ja si myslím si, pán minister, že reorganizácia smerom k centralizácii polície bola za účelom toho, aby ste splnili to, čomu sa hovorí programové vyhlásenie vlády a vyriešenie takzvaných politických káuz. Za tým účelom ste si zriadili orgány, ktoré jednoducho nepodliehajú kontrole tohto parlamentu, teda nezodpovedajú sa nikomu okrem vás.
Pán Palko vám pomohol k tomu, že prezidenta Prezídia Policajného zboru menujete vy, teda vláda na váš návrh bez súhlasu parlamentu, že ste si vy scentralizovali osobitný vyšetrovací orgán, ktorý nemôže navštíviť nijaký poslanec Národnej rady, pretože jednoducho vy nepriedušne ste uzavreli okolo pani Škarbovej, pána Vačoka a ďalších múr, za ktorý jednoducho nie je možné preniknúť a zistiť, čo títo ľudia robia, akým spôsobom fabrikujú neustále trestné oznámenia na politikov a poslancov opozície. A, žiaľbohu, myslím si, že poslanci vládnej koalície prídu na to, že sa začnú postupne fabrikovať aj proti nim. Pán Kanis už zistil, aké to je a ako to funguje.
Pán minister, ak ste demokrat, tak v každom prípade by ste mali znova decentralizovať moc nad políciou Slovenskej republiky zo svojich rúk, pretože neviedla k zníženiu kriminality, k vyriešeniu prípadov a jednoducho celé jej usmernenie ste nasmerovali na kriminalizáciu opozície. A to je zlé pre stav demokracie v tomto štáte.
Je potrebné znovu decentralizovať jednotku zvláštneho nasadenia na kraje, aby bola bližšie k prípadom, ktoré má riešiť, aby takto mohla byť využívaná nie na vyhadzovanie dverí nevinným občanom tohto štátu, aby nebola zneužívaná na to, aby tĺkla ľudí nesvojprávnych na uliciach, ale aby zasahovala proti mafii a aby riešila problémy súvisiace s veľkou kriminalitou. Ale to sa, žiaľbohu, už asi zrejme vami nedá realizovať, pretože vy ste "namočený" do niektorých vecí, vo vzťahu k mafii až príliš, a preto zrejme asi ťažko budete môcť tieto veci vyriešiť. Bolo tu už o nich hovorené, nebudem sa o nich zmieňovať ja.
V každom prípade, pán minister, je potrebné rozpustiť tú organizáciu, ktorú ste zriadili a ktorá nemá v demokratickom štáte nijaké miesto, organizáciu, ktorá má slúžiť na prešetrenie takzvanej "obzvlášť závažnej trestnej činnosti", ktorá fabrikuje na poslancov tohto parlamentu jednu politickú kauzu za druhou a vymýšľa ich ekonomické alebo iné trestnoprávne krytie. Pán minister, treba posilniť iné vyšetrovacie orgány, ktoré sa majú sústrediť na riešenie trestnej činnosti, ktorá v skutočnosti v Slovenskej republike dosahuje obludné rozmery, a nie na perzekúciu politických protivníkov.
Ďalší problém, ktorý ste absolútne neriešili a neriešite a za ktorý ponesiete tvrdú politickú zodpovednosť, morálnu aj etickú, je samotné územnoorganizačné členenie. Pán minister, ja sa vám pýtam: Prečo, ak ste mali dobrú vôľu riešiť to v súlade s požiadavkami nášho integračného snaženia do Európskej únie, prečo ste jednoducho nepokračovali tam, kde my sme skončili našu prácu v oblasti územnoorganizačného členenia? Chcete mi vari povedať, že 12 územných celkov na Slovensku bude únosných, keď ich má Česká republika 14? Chcete mi povedať, že pán Nižňanský z Demokratickej strany, ktorý za to nesie priamu zodpovednosť, nekonal tu v súlade s politikou DS a v ústrety maďarskej koalícii, keď vyšiel s takzvaným modelom, ktorý má zaviesť zasa nejaké takzvané "župné zriadenie", kde má zaviesť 12 žúp, samozrejme, aby otvoril priestor na vydieranie maďarskej koalícii a ich požiadavke na jeden územnoorganizačný celok pre Maďarov na Žitnom ostrove? Chcete mi povedať, že nebolo jednoduchšie, pán minister, pracovať na zákone o voľbách do krajských samospráv?
Chcete mi povedať, že nebolo rozumnejšie sa zaoberať zákonom, ktorý by riešil presun kompetencií z už existujúcich okresov? I keď tu možno by sme sa trocha zhodli, že ich je priveľa. Riešenie by sa, samozrejme, našlo v ich redukcii alebo v inej forme organizácie štátnej správy na prvom stupni územnoorganizačného členenia. Ale vy ste sa tomu absolútne nevenovali. Spoľahli ste sa na Demokratickú stranu a jej takzvaných expertov, ktorí sa, samozrejme, v spolupráci s maďarskou koalíciou snažia nie integrovať, pán Pittner, Slovenskú republiku, nie posilňovať slovenskú štátnosť, na ktorú sme tak dlho čakali, ktorá sa realizovala vďaka našej politike, ale dezintegrovať slovenskú štátnosť, o jej, myslím si, úplnú likvidáciu. Prečo ste nevenovali tomuto problému, pán Pittner, toľko úsilia, ako kriminalizácii politických protivníkov?
Ďalší problém, ktorý vás priviedol až tam, kde ste, sú samotné politické kauzy. Zrejme máte v krvi politickú konšpiráciu, aj kriminálnu, aj iný druh konšpirácie, ťahá sa to s vami zrejme celý život, ale prečo vás to, pán minister, priviedlo až k tomu, že ste museli začať s vymýšľaním káuz, ktoré by vás za každú cenu posadili druhýkrát na post ministra vnútra Slovenskej republiky, to nechápem dodnes. Vy viete, o čom hovorím. Ide o politické kauzy, ktoré boli za našej vlády vami, vašou paralelnou tajnou službou a vašimi spolupracovníkmi, ktorí dnes sedia, žiaľbohu, na vysokých postoch, či už pán Mitro, pán Zemko alebo tu prítomný pán poslanec Palko, vami vymyslené, možno aj za pomoci, ako tu pán Hofbauer hovoril, zahraničných tajných služieb zrealizované, a, samozrejme, veľmi primitívnym spôsobom "prišité" vtedajšej vládnej koalícii. Dnes sa, pán minister vnútra, ukazuje, že to boli naozaj bubliny, ktorými, ak by nemali na svojom konci niekoľko ľudských životov, by sa nimi možno nebolo treba zaoberať.
A musím, pán minister, dať za pravdu vtedajšiemu prezidentovi Slovenskej republiky Michalovi Kováčovi, ktorého vy ste mali v moci úplne, ktorý vám slúžil, vy ste ho vydierali, ktorý si nechal samouniesť syna, ktorý povedal jednu pravdu. Prečítam vám ju, pán minister, lebo je s tým v spojitosti. Uviedla ju Anna Vargová v rozhovore s pánom Michalom Kováčom 29. 1. 1999. Pán bývalý prezident Michal Kováč sa vyjadril. Vyjadril v prvom rade, pán minister, pochopenie pre vašu prácu ministra vnútra v týchto "obtiažnych kauzách" a vyjadril sa, že by bolo nebezpečné, ak by sa niečo urýchlilo a potom by bublina spľasla. Pán minister, musím vám povedať, že toto boli prorocké slová pána bývalého prezidenta a jedine rozumné, ktoré kedykoľvek vyslovil alebo vymyslel.
Pokiaľ ide o samotné kauzy, ich rozbeh, priebeh a realizácia bola, pán minister, jasným aktom spravodajských hier. Realizovali ste ich zásadne vždy cez Rádio Twist, Televíziu Markíza alebo ich začiatok a priebeh ste vždy naznačili v niektorých vám spriaznených rozhlasových a televíznych staniciach. Nie je to iba moje tvrdenie, iste redaktora Petra Schutza z TV Naša nebudete podozrievať zo sympatií k Hnutiu za demokratické Slovensko. Je to aj jeho názor, pán minister. Aj on tvrdí, že takzvané kauzy s politickým pozadím sa zvrhli na politické procesy a ťahajú sa donekonečna a jednoducho nedávajú nijaký koniec ani nijaké riešenia. Prečo je to asi tak? Zrejme preto, aby poslúžili na vašu diskreditáciu a vaše víťazstvo vo voľbách a potom sa zahrali do stratena.
Vy si, pán minister, iste pamätáte, že celá kauza únosu Michala Kováča mladšieho do cudziny mala svoje predohry a tie predohry spočívali v tom, že samotný syn pána bývalého prezidenta Michala Kováča bol vydierateľný. Bol vydierateľný preto, že bol zapletený do kauzy Technopol, kde boli defraudované stovky miliónov korún. Táto kauza ho robila vydierateľným. Možno aj preto, a priznám sa, tu sme boli aj my z Hnutia za demokratické Slovensko možno oklamaní, možno podvedení, možno aj preto tak ľahko prešla osoba Michala Kováča staršieho na post prezidenta Slovenskej republiky. Bol jednoducho vydierateľný. Kto mu v tom pomohol, to je vec, ktorá v histórii ešte len vyjde najavo. Iste možno máte aj vy v tom svoju zásluhu, možno aj vaše paralelné tajné služby v spolupráci so zahraničím. Pán Michal Kováč starší sa stal prezidentom.
Samozrejme, vy v bezhraničnej túžbe po moci, keď sa vám podarilo v marci 1994 odstrániť Mečiarovu vládu, ste sami nevedeli ako ďalej z konopí a táto vláda musela vyhlásiť predčasné parlamentné voľby, po ktorých Hnutie za demokratické Slovensko znovu vyhralo. Vy v slepej túžbe po moci ste organizovali, konšpirovali proti Hnutiu za demokratické Slovensko, pán minister, ďalej. Tá konšpirácia bola postavená na veľmi primitívnom základe. Možno aj preto jej uverilo toľko Slovákov.
Vy sám viete dobre, že vtedajší prezident Slovenskej republiky Michal Kováč odmietal vymenovať Ivana Lexu za ministra. Boli konflikty medzi Lexom a Michalom Kováčom len preto, že po tom, čo ste jednoducho konšpiratívnym spôsobom zhodili Mečiarovu vládu, tu bola všeobecná vôľa nesúhlasiť s týmto aktom štátneho prevratu. A uskutočnila sa aj demonštrácia pred vtedajším sídlom pána prezidenta Michala Kováča. To zrejme vnuklo tú šialenú myšlienku uniesť Michala Kováča mladšieho do cudziny alebo určite to bolo s jeho súhlasom.
Samozrejme, nebol problém, pán minister, získať niektorých aj agentov tajnej služby na dvojitú spravodajskú hru. Pán Svěchota určite bol takou osobou ako váš korunný svedok. Neviem, kde je pán Beňa, či je ešte stále vo vyšetrovacej väzbe alebo je doma, alebo kde, lebo ste už o ňom dávnejšie nič nehovorili v svojich pondelníčkoch s pánom Ivorom. Takže bude sa musieť zistiť, kde je.
Keď už tie predpoklady boli vytvorené, to znamená, bolo jasné, že Michal Kováč s pánom Lexom a s pánom Mečiarom sa nemajú radi, nebolo ťažké, pán minister, zosnovať túto primitívnu konšpiráciu, politickú hru, nebolo ťažké dopraviť Michala Kováča mladšieho určite aj s jeho súhlasom do Rakúska, nebolo ťažké o tom hovoriť cez Hlas Ameriky, cez Českú televíziu, pána Kordu a Mišauera, cez pani Vargovú, cez pána Pavlíka. Ja si pamätám, ako poletovali, ako vrany nad mrcinou a tvárili sa, že im ide o pravdu a spravodlivosť, a vykrikovali ako stranícki propagandisti, lepšie povedané, vaši propagandisti a rozhlasovali všade, že Mečiar a Lexa uniesli Michala Kováča mladšieho. Všetci tí boli zrejme do týchto spravodajských hier zatiahnutí či už vedome alebo nevedome.
To bolo, pán minister, vtedy, keď ste boli na výslní. Vtedy zrejme vás uznávali aj vaši kumpáni z terajšej vlády. Vtedy ste aj, samozrejme, zožnievali úspech, čo vás vynieslo aj po druhýkrát do kresla ministra vnútra Slovenskej republiky. Ale všetko, čo má svoj dobrý začiatok, nemusí mať ešte aj dobrý koniec. Stali ste sa predsedom občianskej vyšetrovacej komisie, ktorá mala vyšetriť tento ohavný zločin.
Všetko by bolo, pán minister, ako by sa povedalo, ako v rozprávke, keby nebol prišiel na rad pán Remiáš, ktorého smrť dodnes nie je vyšetrená, ktorá súvisí s týmto únosom.
Dodnes, pán minister, ste nedopravili Fegyveresa. A vtedy ste tvrdili, je to v médiách zaznamenané, že pán Fegyveres nemôže prísť, nebudem vám to citovať, aby sme sa nezdržiavali, že Fegyveres nemôže prísť - a byť vypočutý - na Slovensko, pretože by ho jednoducho čakal osud Remiáša, pretože Mečiar, Lexa, Krajči zneužívajú svoje postavenie a určite by neprežil.
Pán minister, už ste dva roky ministrom vnútra. Pán Mitro, váš verný služobník je riaditeľom tajnej služby. Prečo ste Fegyveresa nedopravili, prečo ste ho nenechali ako korunného svedka vypočuť, prečo s tým otáľate? Ale ja vám poviem prečo. Aj keby ste ho dopravili - ako tu pán Palko hral minulý týždeň komédiu so zrušením Mečiarových amnestií, som už hovoril -, jednoducho pán Fegyveres už nie je korunným svedkom, nie je svedkom, ktorého svedectvo by bolo hodnoverné, pretože pán bývalý prezident Michal Kováč starší ho omilostil. Omilostil aj ďalších aktérov ďalších káuz, takže jednoducho nie Mečiar, ale pán Michal Kováč starší znemožnil vyšetrenie kauzy s politickým pozadím, ktorá sa dodnes ťahá a ktorou ešte v nedeľu na TV Naša pán Ivor traumatizoval slovenskú spoločnosť spolu s pánom sudcom.
Treba povedať, pán minister, že po nástupe ste sa s pánom ministrom Čarnogurským ako nerozlučná dvojica, ktorú treba priradiť k vám, pánovi Zemkovi a pánovi Mitrovi, snažili tieto kauzy priviesť pre vás do víťazného konca. Nedarí sa vám to, pán minister. Nemôže sa vám to dariť, pretože ľudí, ktorých ste z toho obvinili, to znamená politikov Hnutia za demokratické Slovensko, zasa chránila druhá amnestia. To je dobré, aspoň sa nedopustíte ďalších protiprávností.
Treba povedať občanom Slovenskej republiky, pán minister, že Mečiar bol nútený dať tú druhú amnestiu preto, lebo Michal Kováč omilostil jednu časť spektra, ktorá bola vami do káuz zavlečená, zámerne vami zavlečená do týchto politických ohavností, ktoré majú kriminálne a trestnoprávne pozadie, bolo potrebné zamedziť tomu, aby ste vy, pán minister, aj s pánom Čarnogurským neobviňovali nevinných ľudí, nevláčili ich do väzenia a pred súd, pretože títo ľudia, ktorí mali rozhodovať o tom, jednoducho vtedy si mysleli, že ich vládnutiu nebude koniec.
Veľmi zaujímavé čítanie je, pán minister, o tom, ako ste začali s realizáciou tých dvoch politických káuz, ktoré dodnes otriasajú slovenskou spoločnosťou, to znamená odsúdenia pána Krajčiho za zmarenie referenda, za vyplatenie nezákonných odmien pánovi štátnemu tajomníkovi Polkovi a za únos Michala Kováča mladšieho, z ktorého vlastne pán Lexa ani nebol obvinený, lebo bol obvinený z ďalších 16 trestných činov, poväčšine, pán minister, z myslených. Môžem vám povedať, že je to aj rekord.
Posledne, keď sme boli v Českej republike, mali z toho aj českí senátori hroznú zábavu, že je potrebné dať tento skutok do Guinnessovej knihy rekordov. Ešte v nijakom parlamente, pán minister, nijaký poslanec parlamentu nebol zbavovaný 16-krát imunity. Ak k tomu pripočítame ďalšie 2 - 3 požiadavky, čo máte, je to naozaj na zápis do Guinnessovej knihy rekordov. Nedivte sa, pán minister, že neviete kam z konopí v týchto kauzách, nie našou zásluhou, ale svojou vlastnou, lebo vy ste ich vymysleli a mali ste na to pamätať vtedy a teraz, samozrejme, ste v závoze.
Tieto kauzy, pán minister, nemôžete vyšetriť ani preto, lebo jednoducho vám chýbajú dôkazy. Pán vyšetrovateľ Šátek hovoril o tom práve v tom divadle Stoka, pán minister, v ktorom ste boli vy, v ktorom som bol ja a ktoré tiež zohráva veľmi smutnú úlohu v týchto spolitizovaných kauzách. A ja si myslím, že divadlá v Slovenskej republike podporované z fondu Pro Slovakia a ministerstvom kultúry by nemali slúžiť na takéto ohavné politické ciele, v ktorých sa prezentujú politické kauzy a v ktorých sa aj rozvíjajú.
Pán minister, kde sú tie dôkazy, ktorými títo vyšetrovatelia ešte za vlády Vladimíra Mečiara operovali. Niet ich. Celé obvinenia voči Svěchotovi a Beňovi sú postavené len na výpovediach pána Svěchotu, ktorý bol vypočutý bez advokátov, ktorý bol vami omilostený, teda pánom prezidentom. Dnes je na slobode za to, že vypovedal, zrejme ako obyčajne, krivo, lebo nikdy nehovoril pravdu, a jeho politické zásluhy ho predurčujú na to, že ani sedieť vo vyšetrovacej väzbe zrejme už asi nebude. A preto vy ani nemôžete doviesť kauzy tam, kde by ste ich chceli. Pán Svěchota si svoju slobodu vykúpil znovu krivou výpoveďou ako správny dvojitý agent.
Je potrebné, pán minister, skončiť s obviňovaním pána Lexu. Je potrebné, aby ste sa mu ospravedlnili. Je potrebné, aby sa tento človek mohol vrátiť tuná do tohto parlamentu, aby mohol pracovať. Je potrebné, aby si títo politici vaši z vládnej koalície uvedomili, že dodnes chýba vaše ospravedlnenie sa pánovi bývalému štátnemu tajomníkovi Polkovi a pánovi exministrovi Krajčimu za to, že ste ich obvinili z mysleného trestného činu. Je potrebné, aby si to páni poslanci vládnej koalície uvedomili preto, že vtedy tvrdili, že nech sa pán Polka aj s pánom Krajčim očistia pred súdom. Vážení páni poslanci vládnej koalície, pán Polka sa očistil aj s pánom Krajčim pred nezávislým súdom. Dodnes ste sa im neospravedlnili. Je pekné a dobré na niekoho nahádzať špinu, a potom sa mu zabudnúť ospravedlniť, to už nie je vo vašich silách. Pán minister, ja vás o to prosím, aby ste urobili tak dnes alebo zajtra ešte pred hlasovaním. Len vtedy si vás budem aj naďalej vážiť ako pred desiatimi rokmi.
Je potrebné povedať, že takisto sa skončila kauza takzvaného zmareného referenda, ktorú ste vymysleli vy na podnet zrejme z amerického veľvyslanectva, ktorej súčasťou boli aj Šimkove nezmyselnosti s takzvaným referendom alebo schválením zákona o priamej voľbe prezidenta priamo teda v referende. Je potrebné povedať, že túto kauzu rozvíjal pán Čarnogurský pred svedkami, ktorými boli Magvaši, Slobodník a ja vo Varšave na Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu. Teda sme priamymi svedkami a môžeme dosvedčiť neblahú úlohu pána ministra spravodlivosti v tejto kauze. Skončila sa a že znova ju chcete ešte raz, pán minister, prebúdzať k životu, ja sa vám divím.
Jednoducho, ak by ste chceli byť spravodlivý a povedať, že tuná pán Mečiar zneužil svoje postavenie, je to bohapustá lož. Pán Mečiar naozaj chcel urobiť hrubú čiaru, pretože ak by ste mali stíhať len Krajčiho a nestíhať tých pánov starostov a primátorov, ktorí nevpustili ľudí do referendových miestností, potom by to bolo znova len politické a jednostranné. Takto sa tomu malo zamedziť a mohli ste to mať z krku, pán minister. Mohli ste si jednoducho odpustiť traumatizovanie slovenskej spoločnosti znova touto kauzou. Ubezpečujem vás, že pán Krajči v base za túto kauzu sedieť nebude. Ak by sedel, tak to bude obyčajná politická ohavnosť. A ja veľmi silne, pán minister, pochybujem, že by sa našiel sudca, ktorý by ho za to odsúdil.
Už ani vaši verní, pán minister, vám neveria. Už ani vám slúžiaci okresný prokurátor Barila sa nechce podpisovať pod vaše nezmyselné traumatizujúce kauzy. Možnože nájdete niekoho iného, komu budete sľúbiť možno generálske epolety alebo nejakú funkciu za to, aby vám oddane slúžil.
To je len spojitosť s tým, pán minister, bojom pána Čarnogurského za odvolanie Harabina. Myslí si, že dosadí takých ľudí na čele Najvyššieho súdu, ako je pán Majchrák a ostatní zo Združenia sudcov Slovenskej republiky, ktorí sú znova vašimi apologétami, ktorí plnia len príkazy pána ministra spravodlivosti a sú schopní za funkcie slúžiť akýmkoľvek ohavnostiam. Môžem vám povedať, že nie sú príliš veľkou ozdobou sudcovského stavu a nepožívajú príliš veľkú dôveru sudcov v Slovenskej republike, najmä tí z Banskej Bystrice zo Združenia sudcov nie.
Je potrebné, pán minister, povedať, že toto všetko, čo ste za sebou na Slovensku nechali, ten politický marazmus vás vedie k tomu, že, nehnevajte sa, minule som to povedal, mne to pripadá, ako keby ste sa dostávali do istého stavu schizofrénie, keď neviete, kde z konopí.
Vaše vyhlásenia, ktoré ste povedali na adresu Hnutia za demokratické Slovensko, že ak sa preukáže spojitosť Hnutia za demokratické Slovensko a Slovenskej informačnej služby, tak budete iniciovať zákaz politickej strany Hnutia za demokratické Slovensko. Pán minister, veď to naozaj bolo schizofrenické vyhlásenie. Vy viete dobre, Ústava Slovenskej republiky jasne hovorí a zákon o politických stranách tiež, za aké skutky možno politickú stranu zakázať. Ale ani samotné spojenie preukázané so Slovenskou informačnou službou by nebolo takým dôvodom, aby sa zakázal nejaký politický subjekt. Trestné právo, pán minister, pozná iba individuálnu zodpovednosť. Kolektívna zodpovednosť bola iba na norimberskom procese. Aj tam bola odmietnutá, pán minister.
Ja chápem, že z obavy pred zneužitím demokracie na Slovensku sa ide aj ďalej. Už sa znova ako za inkvizície pália na námestiach aj knihy, ale ja dúfam, že právo na spravodlivý proces pánovi Lexovi a ďalším nebude upreté.
Ale myslím si, že bude pre vás lepšie, pán minister, ak túto kauzu stiahnete z obehu, ak na miesto šéfa slovenských vyšetrovateľov vymenujete niekoho iného, ak znova decentralizujete orgány, ktoré sú vám priamo podriadené, vami priamo inštruované a školené, ak zariadite to, aby polícia slúžila ľuďom, pretože vaše centralizačné snaženie viedlo k takým schizofrenickým opatreniam, aké ste predložili minule do parlamentu, aby boli zrušení aj pomocníci Policajného zboru. Vy si myslíte, že absolútne odizolovanie polície od občanov tohto štátu, od toho zdroja informácií a vami absolútna kontrola nepriedušná, povedie k tomu, že sa zvýši objasnenosť trestnej činnosti? Ja si myslím, pán minister, že nie.
Pán Lexa je nevinný a pán Ivor s pani Škarbovou a s ďalšími vyšetrovateľmi si musia uvedomiť, že raz sa môže zmeniť režim v tomto štáte, že sa môže vystriedať vláda po voľbách a že oni sa budú musieť zodpovedať za zneužívanie, pán minister, právomocí. Vy za to nesiete politickú zodpovednosť, vás odvolávame dnes, ale títo ľudia nesú priamu trestnoprávnu zodpovednosť a budú musieť byť postavení poprípade aj pred orgány činné v trestnom konaní. Musia si uvedomiť, že zneužívanie práva sa nemôže diať pod rúškom takzvaného naprávania nepráva.
Vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, ja viem, že naše úsilie nebude korunované úspechom, pretože vy si uvedomujete, že ak by ste odvolali pána ministra na náš podnet, že by to znamenalo rozklad celej vládnej koalície. Tá je aj tak pred rozkladom a pán minister pred politickým pádom.
Ale ani zotrvanie ministra vnútra Slovenskej republiky pána Pittnera vo funkcii v konečnom dôsledku nezabráni tomu, aby ste sa ešte do týchto volieb rozložili. Bude to v prospech občanov Slovenskej republiky. Bude to v prospech Slovenska, pretože Slovenská republika potrebuje byť integrovanou. Nepotrebuje, pán Pittner, byť absurdne autonomizovanou. Nepotrebuje nijaké autonómne maďarskou koalíciou ovládané územia. Nepotrebuje politické kauzy. Potrebuje budovať vzájomnú dôveru politických síl. Nepotrebuje bipolaritu, o ktorú sa znova snažíte. Nepotrebuje stavať proti sebe politické strany. Potrebuje všeobecné zmierenie na to, aby sa vláda a parlament mohli venovať iným otázkam, pán minister, aby sa vláda a parlament mohli venovať sociálnym, ekonomickým a kultúrnym problémom, pretože Slovensko, pán minister, aj vašou zásluhou je v absolútnom marazme.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Na vystúpenie pána poslanca Cupera sú tri faktické poznámky - posledný pán poslanec Krajči. Končím možnosť ďalších uplatnení faktických poznámok k vystúpeniu pána poslanca Cupera.
Dávam slovo poslancovi pánu Romanovi Hofbauerovi.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán minister, ako spomínal pán poslanec Cuper, aj vy vo svojom vystúpení ste uviedli, že v nadväznosti na čierne knihy, ktoré vyrábali jednotliví ministri súčasnej vládnej koalície, nedarí sa vášmu rezortu vecne napĺňať argumentmi tvrdenia týchto čiernych kníh. No tak takéto tvrdenie je absolútna nehoráznosť. Ministri vyfabrikovali lživé osočenie predchádzajúcej vlády a vášmu rezortu sa nedarí napĺňať ich vecnú podstatu. To znamená, že tieto taľafatky a tieto nezmysly sú nie vecne podložené a celá predchádzajúca Mečiarova vláda je vlastne krivo osočená. A vy vyhlasujete, že darí sa to vraj len veľmi pomaly. To je teda vyhlásenie, ktoré je absolútne nehorázne.
Pán minister, územná reorganizácia a zmena štátnej a miestnej správy, za ktorú je zodpovedný váš rezort, je jeden paškvil. Ak z ôsmich krajov sa vyrába dvanásť krajov a sa to volá ako údajné zlacnenie štátnej správy, tak to môžete rozprávať skutočne len slabomyseľným ľuďom. A ak je zmenou štátnej správy to, že sa na jednotlivé okresy prenášajú kompetencie, tak to je len maďarizácia južného Slovenska, nič iné, a vy to dobre viete.
Rozbitie súčasnej organizácie, ktorá sa nepreukázala ako nevyhovujúca a ako zlá, je vyslovene zlomyseľný krok zo strany najmenšieho súčasného vládneho subjektu, Demokratickej strany voči najväčšiemu súčasnému vládnemu subjektu, voči Strane demokratickej ľavice. A to, domnievam sa, by si táto snemovňa mala dobre uvedomiť, že to je vlastne zlomyseľný postup voči svojmu vlastnému koaličnému partnerovi.
A ešte jedna poznámka. Pán minister, mne bola poskytnutá doslova hŕba podkladov a informácií týkajúcich sa vášho rodinného zázemia a vášho privátneho života. Nebol som ochotný s tým vystúpiť, pretože odmietam takéto hrabanie sa v súkromí a preto, že to považujem za poľutovaniahodné.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa Tóthová má slovo.
Prosím vás, keby ste vypli mobilné telefóny a netelefonovali v sále, páni poslanci.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážení kolegovia,
dovoľte, aby som sa pripojila k názoru pána poslanca Cupera a taktiež vyzvala pána ministra vnútra, aby sa pánu poslancovi Krajčimu ospravedlnil, pretože v týchto miestnostiach sme počúvali rôzne obvinenia a súd potom proste jednoznačne vyriekol verdikt o jeho nevine. To je po prvé.
Po druhé, pán minister, vy ste za onoho času pre Domino Fórum, pre novinárov pána Šimečku a Hríba dali interview, v ktorom ste vlastne priznali, že spravodajské hry boli vašou takmer celoživotnou náplňou. Ďalej ste uviedli, že spravodajským dôstojníkom bol váš otec a že v týchto spravodajských službách pracovala aj terajšia vaša pani manželka. Ja chcem len toľko povedať, že zo spravodajských služieb sa nechodí do dôchodku a dobrý príslušník spravodajskej služby má mať jednu základnú vlastnosť - mlčanlivosť a hovoriť len veci tie najnutnejšie.
Veľmi mi nesedí, že vy ako bývalý spravodajský a možno aj terajší, pretože som povedala, že z týchto služieb sa do dôchodku nechodí, pracovník vlastne nemáte tú základnú zásadu. Hovoríte viac, ako by bolo treba. Hovoríte veci neoverené a hovoríte veci aj v rozpore s ústavným princípom prezumpcie neviny, čo sme vám už konečne viackrát povedali.
Ale tieto veci všetky dávajú jednoznačný záver, že na mieste nemáte byť...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Gajdoš má slovo.
Poslanec J. Gajdoš:
Pán minister, Česi majú jedno dobré porekadlo, ktoré hovorí, že "kdo s čím zachází, ten s tím schází". Ako človek vám neželám nič zlého a ako politik vám hovorím, že vaše dni na poste ministra vnútra Slovenskej republiky sú spočítané. Stanete sa obeťou istých spravodajských hier, v ktorých tentokrát vy nefigurujete.
Mnohé politické kauzy, o ktorých tuná hovoril pán Cuper, ste rozpracúvali spolu s pánom ministrom Čarnogurským. Tento pán minister, ktorému sa v nedávnej dobe stala vážna dopravná nehoda, rozohral politickú hru o post ministra obrany. Bohužiaľ, pán Kanis tejto hre podľahol. Neprekukol čachre pána Čarnogurského a 2. januára z postu ministra obrany odstúpil. KDH sa nikdy netajilo s tým, že má eminentný záujem o tento post. A jeho nominant na tento post, o ktorom sa zatiaľ moc nahlas nehovorí, ale hovorí sa, nemá základné, morálne ani odborné predpoklady, aby tento post vykonával.
Pán minister, je najvyšší čas vstúpiť si do svedomia, možno sa zamyslieť nad tým, či nie je hrou osudu to, že v poslednom čase máte zdravotné problémy, či nie je hrou osudu a zdvihnutým prstom spravodlivosti to, že pán Čarnogurský mal vážnu dopravnú nehodu. Dosť bolo intríg. Dosť bolo šikanovania a...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Krajči.
Poslanec G. Krajči:
Ďakujem pekne.
Ja by som chcel len v krátkosti reagovať na vystúpenie pána Cupera a upraviť niektoré mená, ktoré tam spomínal. Spomínal, že na odbore vyšetrovania obzvlášť závažných činností je pán Vačok. A to nie je tak. Pán Vačok je jeden seriózny pán, ktorý pracuje inde, mimo Policajného zboru. Ale tam pracuje pán Šátek, o ktorom sa to už nedá povedať, že je taký seriózny. A tento pán Šátek práve na pokyn pána Pittnera robí tieto politické kauzičky a nasadzuje tam svojich vyšetrovateľov. Takže toľko, aby sme pre zápis zachovali, že to nebol pán Vačok.
Po druhé, keď nás pán minister v predchádzajúcom období kritizoval, že prezidenta Policajného zboru by mala menovať vláda, tak chcem povedať, že do dnešného dňa takúto novelu zákona nepredložil a dnes mu vyhovuje, že si prezidenta vyberá on. Zhodou okolností, že je to prezident taký, o ktorom som hovoril, tak to tiež nie je náhoda.
No a pokiaľ sme ešte hovorili a spomínali sa tu výsledky, treba povedať, že v roku 2000 boli zvýšené počty policajtov o 500 a 140 vyšetrovateľov, to znamená, že tieto výsledky by mali byť adekvátne aj vynaloženým miliónom korún, ktoré do tejto oblasti išli. Žiaľbohu, tieto výsledky nenasvedčujú tomu, že by boli využité správne.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Cuper.