Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Andrejčák, máte slovo.

Poslanec I. Andrejčák:

Vážený pán predsedajúci,

pán minister,

vážených 21 unudených koaličných poslancov,

vážení kolegovia,

už je dosť pokročilá doba od začiatku rozpravy k tomuto bodu a mám dojem, že už som štvrtým poslancom, ktorý trošku vyznania povie vo svojom vystúpení, prečo práve vytrvalo navrhujeme odvolať ministra vnútra Slovenskej republiky pána Pittnera. Musím sa vrátiť k tomu, keď v roku 1994 po voľbách som sedel tam na vrchu v hornom rade a díval sa na našich politických protivníkov v týchto prvých radoch, kde teraz sedíme my.

Musím ku cti pána Pittnera povedať, a nechcem sa dotýkať ostatných poslancov, že som ho považoval za človeka, ktorému ja ako dlhoročný vojak musím venovať najväčšiu, povedal by som, pozornosť, že z tých, ktorí sedeli v týchto laviciach a často sa odvolávali na to, ako boli poškodení, je medzi nimi jediný neprefarbený, jediný, ktorý trpel za bývalého režimu, a tak som ho sledoval, aké postoje zastáva. Mal som podobnú skúsenosť, keď blízko mňa pracoval, ešte za federácie ako minister obrany a veľmi som si vážil, že to, čo sám prežil, nedovolil, cez rôzne nátlaky na neho, aby bolo spustené v armáde. Chcel zabrániť krivde, pretože ju sám prežil. A spočiatku, možno až celý rok, som bol presvedčený, že tu vidím, a rád som to videl, v poslaneckej snemovni človeka, ktorý takéto krédo zastáva. O to bolo väčšie moje prekvapenie, keď sa mi postupne tento obraz človeka, ktorý si zasluhuje úctu alebo, keď už by som mu to neprial, aspoň súcit s tým, čo musel prežiť, pomaličky prevracal tento človek na človeka iného, neustále, povedal by som, menej priaznivého človeka, s ktorým sa nemôžem stotožniť a ani nemám záujem zblížiť.

Tento proces, žiaľ, pokračoval a o to vypuklejšie sa prejavuje v čase jeho ministrovania, síce nie v prvom ministrovaní, ale v tom druhom. Dnes mu vyčítame, a tu by som rád zacitoval z nášho návrhu, že dôvodom, pre ktorý ho chceme odvolať, je to prejavovanie sa po prvé v nekvalifikovaných vyhláseniach v masovokomunikačných prostriedkoch či na tlačových konferenciách, po druhé v spolitizovaní rezortu, v znižovaní jeho kvalitatívnej úrovne najmä zlou personálnou prácou, po tretie v nedostatočnej koncepčnej práci v smere boja s kriminalitou, ale i jej vyššou formou - organizovanou trestnou činnosťou -, po štvrté v neustálom ovplyvňovaní činnosti vyšetrovateľov, ba v niektorých prípadoch išlo o priame zasahovanie zo samotného procesu vyšetrovania.

Toľko som citoval z nášho zdôvodnenia. Nakoniec, moji kolegovia už to veľmi podrobne a veľmi, povedal by som, presvedčivo hovorili. Nebudem to spomínať. Vrátim sa však k tejto úvahe. Ako je možné, že človek, ktorý spočiatku mal v mojich očiach takú autoritu, odrazu sa stal protipólom tejto predstavy. Veď keď dnes sa naňho podívame podľa jeho činov a ako ich vidíme my, tak musíme si položiť otázku: Kto a čím zlomil tohto človeka, že už to nie je ten nádejný človek vhodný pre parlament, ale iba človek, ktorý na každom slove, na každom kroku prejavuje žlčovitosť. Alebo je to iba, povedal by som, odkrytie toho, čo zakrýval? Je od prírody taký zlý? Veď formu, akou pristupuje k protivníkom, že ich označí za zločincov, za vyvrheľov, a nie je schopný cez to, že má úžasnú moc v tomto štáte, to dokázať a dosiahnuť, aby aspoň jedného súd odsúdil, veď je to dôkaz zloby. To nie je dobrá ľudská vlastnosť.

Chcel som o tom hovoriť ďalej, ale potom, čo som si dnes v SME o ňom prečítal článok, myslím, že to nie je potrebné. Je lepšie si prečítať tento článok, ako to, čo ja som si pripravil. Preto ani ma tak veľmi neprekvapilo vyhlásenie pána ministra Pittnera, že vlastne chce dokázať, že lídri HZDS vlastne spáchali také činy, na základe ktorých treba HZDS zakázať. No história pozná takéto obdobie. Takíto vodcovia ako dnes Pittner boli v minulosti. Politické strany zakazovali, aj Hitler, aj Stalin, aj Gottwald a mnoho ďalších s podobnými ľudskými vlastnosťami. Ale bude to posledné meno tohto tisícročia alebo bude to už posledné meno vôbec v histórii ľudstva, že zakážeme politické strany, zakážeme ľuďom hovoriť svoje názory len kvôli tomu, že aj keby to bolo tak, že niekomu by dokázali, že páchal nejaké zlo? Budeme trestať ľudí za to? Myslím si, že pochybujem, a prial by som si, aby ani slovenská história nemala človeka, ktorý svojou úradnou mocou dokázal ľuďom zavrieť ich schopnosť alebo možnosť myslieť, myslieť si svoje, myslieť si o veciach to, čo vidí okolo seba.

Rozmýšľal som teda, prečo taký tvrdý krok, takýto nebezpečný krok. Potom som si spomenul, že vlastne tá tvrdosť k politickým protivníkom u pána ministra alebo u pána Pittnera sa začala prejavovať v predvolebnom období. Začal byť mimoriadne aktívny vo vyslovovaní rôznych podozrení na našu adresu, na adresu politických protivníkov. Bral som to tak, že, prosím, majú poradcu na organizovanie predvolebnej kampane a v predvolebnej kampani je veľa politických strán vo svete, ktoré trošičku prifarbujú skutočnosť, trošičku si vymýšľajú, trošičku klamú verejnosť, aby získali body. Berte to slovo trošičku s veľkou toleranciou, pretože sú prípady od naozaj podstaty slova trochu až po vedomé klamstvo. Ale po voľbách sa predsa situácia zmenila. Už zrejme nebude žiadny zahraničný poradca existovať taký, ktorý by poradil pánovi ministrovi také kroky, ktoré sám robí. Veď to sú také tvrdé opatrenia, že sa v zahraničí divia, čo sa to deje na Slovensku. Áno, zahraničie mlčí, mlčí, pretože máte dostatok politických priateľov, jednotlivé politické strany našej vládnej koalície. Ale to, čo robíte vy, nevidíme nikde vo svete.

Ja nepoznám z histórie žiadny štát, ktorý by o svojej spravodajskej službe, aj keby robila chybu, aj keby urobila trestný čin, púšťal na verejnosť. Aj po 30 rokoch, čo je bežnou zvyklosťou odtajňovania, sú práve takéto činy zamlčované a skutočnosť, že príslušníkov spravodajskej služby museli veľmi tvrdo stíhať, zamlčujú snáď navždy pre históriu. Proste štát sa dnes za niečo také hanbí.

A my si vymýšľame na vlastnú spravodajskú službu, na našu Slovenskú informačnú službu také prípady, že sa svet diví. On sa nielen diví, on sa, prirodzene, musí správať rezervovane, s nedôverou. Ak pre veľa zahraničných politikov a možno aj obchodníkov sme všetci, ktorí sme žili na východ od železnej opony, komunisti v tom najčiernejšom zmysle slova, tak najradikálnejší medzi nami v ich očiach sú určite tí, ktorí to také hlúpe a pre nich nezvyklé kroky robia, pretože to sú ešte tvrdšie kroky, než robil Stalin a jeho verní.

Mal som pochopenie po nástupe dnešnej koalície, keď nám v Národnej rade vracala postupne jednotlivé, povedal by som, politické a taktické kroky a pôsobenia také, ktoré my sme použili. Dokonca som aj ocenil, keď ste niekedy s nami, povedal by som, takticky vybehli a múdrejším spôsobom, než sme to dokázali my. Aj som si hovoril, aj škoda, že sme to neurobili my takto múdro. Ja si spomínam na jeden taký prípad, keď sme potrebovali v krátkom čase kvôli rozpočtu, ktorý hrozil, že bude sám spôsobovať chaos v roku 1994, keď sme potrebovali schváliť celý rad už vopred premyslených dohovorených zákonov a išli sme aj v noci, keď ste teatrálne odišli na protest nesúhlasu. A mal som pochopenie, keď vy ste nám to zopakovali, ale myslím si, že keď ich je vyše 20, tých nocí, keď tie noci sú nie kvôli potrebe, nespôsobí Slovensku väčšiu škodu nečinnosťou parlamentu než rokovaním v noci, keď je to kvôli tomu, že je cez deň desaťkrát prestávka, lebo neviete prijať zákon, ktorý potrebuje obyčajnú väčšinu, a naťahujete potom noc, tak to už nie je s kostolným riadom, to je neschopnosť riadiť aj parlament, aj vládu, aj politické strany.

Pán minister osobne vystupoval veľmi rád. Vystupoval a vystupuje. Uznávam, že pre vaše médiá, pre vašu mediálnu kampaň to boli veľmi účinné vystúpenia. Označiť jednotlivcov alebo anonymne skupinu politických odporcov, väčšinou však buď poslancov, alebo hlavných funkcionárov HZDS za lotrov, za nečestných ľudí, za zločincov, to vám napomohlo chvíľu o tom písať, viesť rozhovory v televízii a rozhlase. Nakoniec, aj žurnalisti sú len platení, ako predávajú svoj výsledok práce tomu, kto ho vie zužitkovať. Predávali radi a čím ste viac platili, tým výhodnejšie správy ste mali.

Ale, vážení, na tie nepravdivé správy, na tie tendenčné správy si zvykáte, zvykáte si a to je veľmi nebezpečné. Ja si myslím, že tí dvaja mŕtvi pri Banskej Bystrici, zranený minister, zranení ďalší ľudia sú dôsledkom takýchto správ. Pokiaľ viem, pancierovaného bavoráka má len predseda vlády. Minister vnútra má pancierovaného bavoráka, ale maličkého, povedal by som, takého dorastenca bavoráka. A toto bol veľký bavorák, pancierovaný. Toto bol vodič, ktorý s tým bavorákom nevie jazdiť. A keď mi niekto neverí, tak si sadnite láskavo do auta o dve tony ťažšieho a skúste prejsť tu križovatku, cez ktorú stokrát prechádzate ľahkým autom, tou istou rýchlosťou tým o dve tony ťažším autom. To je náš prípad. To je to, čo zamlčujeme, a to je aj dôvod, prečo boli takéto rozporné správy o tom vydávané. Ľutujem mŕtvych a zranených, ktorí boli pri tejto nehode. Vyjadrujem úprimnú sústrasť rodinám, ale ľutujem aj vodiča, ktorý musel s týmto nezvykle ťažkým vozidlom ísť a ani si neuvedomil, že pri normálnej obvyklej jazde z toho vozidla sa stala vražedná zbraň.

Je to presne ten istý prípad, ktorý ma bolí v armáde, keď naše generalita dnes hovorí o počtoch nalietaných hodín pilotov a myslí motorové športové lietadlá, vrtuľové, a vydáva to za rozlietanosť náhradnú, ale keď si sadnú piloti do bojových lietadiel, stanú sa takouto vražednou zbraňou. Nikoho to nepohlo a chuť na viazanie prostriedkov na výcvik letectva nebola.

Aj tu na základe nepodložených správ, neviem koho, či minister vnútra, či Ivor, alebo Mitro presvedčili buď ministra Čarnogurského alebo predsedu vlády, že teda hrozí čosi. A v pozadí bola iba znova vymyslená propagandistická kauza proti nám. A na základe toho zhoda náhod zohrala to, že na základe tejto nebezpečnej tendencie, ktorá sa stala pre vás pravidlom, na základe tejto nebezpečnej tendencie prišli ľudia o život a o zdravie. Chcem povedať, je to veľmi nebezpečná tendencia. Tu s touto tendenciou sa zahrávame stále. S touto tendenciou pán minister pracoval vtedy, keď spustil osočovanie bývalého vedenia Slovenskej informačnej služby. Že to bolo len preto potrebné, aby prekryl hlasovanie o rozpočet, o to, keď ste sa, vážení koaliční kolegovia, začali hádať, čo prejde, čo neprejde, než vás koaličná rada zrovnala ako vojakov do laty, tak na to ste vytiahli organizovanie zahraničných akcií. Svet sa zasmial, nikto to nepotvrdil. A, nakoniec, robili to takí hlupáci, že oznámili akciu v Čechách údajne za vykonanú, akurát zabudli dodať, tak to dodávam teraz, v dôsledku tejto akcie Slovenskej informačnej služby sa Česi dostali do NATO.

Vážení, tak sme sa dávno, ale hlavne naši hlavní funkcionári ministrom vnútra počínajúc, riaditeľom SIS-ky pokračujúc, ďalej ja nebudem ďalších menovať, sme sa pred svetom nezhodili ako tentokrát. Veď ak by Ivan Lexa bol taký múdry, že na takúto činnosť našiel na Slovensku ľudí po tých pár mesiacoch, keď bol šéfom, tak by sme vlastne vážne mali rokovať o tom, aby sme mu niekde v Bratislave urobili pomník, aj keď momentálne nemáme model, lebo nám alebo vám fúkol. A najlepšie by bolo ten pomník postaviť pred železničnú stanicu v Bratislave, tam žiadna socha nebola, aby pozoroval a hľadal tých múdrych, šikovných Slovákov, ktorí by vedeli a dosiahli potvrdenie, že vykonali akciu, ktorej presne pravý opak - ich snaženia - by bol medzinárodným úspechom, tak ako vstup Českej republiky do NATO.

Myslím si, že v týchto absurdných nápadoch, a teda na základe toho aj návrhoch, by sme nemali pokračovať. Ten začiatok je v tom, že by sme mali veľmi reálne zvažovať každý, a predovšetkým ľudia, ktorí stoja v čele výkonnej moci štátu, čo vlastne je v prospech Slovenska z toho, čo im prišlo na myseľ alebo prichádza na jazyk, aby najprv uvažovali o Slovensku, o našej štátnosti, alebo nie.

Ak porovnám rovnaké programy v televízii v Čechách a na Slovensku, keď tipujú hostia, koľko bude správnych odpovedí v Čechách a na Slovensku, tak vidím zámer presne opačný. Česi majú veľmi múdro zábavnú reláciu, v ktorej ukazujú, akí múdri Česi sú. Slováci majú jej protipól. Ukazujú, ako hlúpo dokážu ľudia odpovedať na banálne otázky. To nie je náhoda. To je interpretácia pôvodnej myšlienky dvoma rôznymi spôsobmi, jedným, ktorý upevňuje český národ v hrdosti na to, že sú Česi, že sú príslušníci tohto štátu, a druhým, ktorý v Slovákoch vyvoláva strach z toho, koľko takto, ak to poviem veľmi jemne, málo múdrych Slovákov je. Veď keď ľudia, ktorí v živote pred kamerou neboli, majú odpovedať, a spletú si svetovú stranu a kontinent, a tento ich brept, to neuvedomenie si použiť ako dôkaz, ako líniu pokračovania o tom, akí sme hlupáci, to nie je dobrý zámer.

Nech sa na mňa autori nehnevajú, ale tí Česi sú skutočne v tomto smere múdrejší, tí Česi, ktorí pripravujú a ktorí platia za takto vysielanú reláciu. Dajú sa aj v Čechách, aj na Slovensku nájsť múdri aj hlúpi ľudia. V Čechách aj na Slovensku polícia bojuje s rovnakými ľuďmi čo do miery, povedal by som, predpokladov páchať trestnú činnosť aj čo do miery byť absolútne bez viny.

Je otázka, akých politikov máme. Česi sa postupne spoločenským nátlakom zbavili z priamej politiky ľudí, ktorí keď potrebovali zakryť svoju neschopnosť alebo neznalosť problému, tak sa utiekali k ruským mafiám. Na Slovensku ako keby sa teraz tá móda ešte len prehlbovala. Začnime rozmýšľať vlastnou hlavou, začnime rozmýšľať smerom k tomu, akí chceme, aby sme boli.

Dovoľte, aby som na záver svojho vystúpenia ešte zaujal stanovisko. Pán predseda výboru Palko vo svojom vystúpení, keď proste sme sa dohadovali o tom, či musíme alebo nemusíme robiť ešte dnešný výbor, povedal niektoré také trošku nepravdivé informácie. Nechcem ich nazvať vedomým prekrútením a zavádzaním. Boli sme zvolaní ako výbor pre obranu a bezpečnosť s dvoma bodmi programu a to je bod číslo 1 - prerokovať návrh skupiny poslancov na odvolanie ministra Pittnera - a druhý bod, rôzne: na dvanásť hodín. O 12.18 hodine skončilo rokovanie Národnej rady, plénum. Vyšli sme vonku. Prakticky ja som sa pozastavil. Tu boli tí Sobrančania, chvíľu som sa tam pozastavil. O 12.25 hodine som prišiel k výboru - dvere zavreté, poslanec Gajdoš už kráčal od výboru preč, ja som tam došiel, ostatní sa dívali na vystúpenie sobranských občanov. Išiel som do jedálne a hovoril som si, než skončia Sobrančania, zídeme sa.

Zišli sme na obed, v tom čase sa zišli šiesti členovia výboru a pretože neboli uznášaniaschopní pri počte šesť, nemohli rokovať, nemohli otvoriť schôdzu, nemohli ju ukončiť, nemohli začať novú schôdzu ako gestorský výbor, pretože gestorský výbor ešte nebol zvolaný, to sme boli my zase, nemohli ani doplniť program a ani predseda nezmenil program, aby vyhlásil doplňme tretí bod o rokovanie gestorského výboru. Teda gestorský výbor v správe, ktorú sme potrebovali na rokovanie tohto pléna aj dnešnej rozpravy, radšej napísal, teda do správy, že gestorský výbor nemohol rokovať kvôli neprítomnosti predkladateľov.

Vážení páni predsedovia výborov alebo predsedajúci výboru, neviem či niekto z vás niekde videl napísané, že keď rokuje gestorský výbor o spoločnej správe, že tam musí byť predkladateľ, pre mňa je to novinka, neviem, akú podmienku. Díval som sa niekoľkokrát do rozhodnutia predsedu Národnej rady a nečítal som tam, lebo som myslel, že ho pokritizujem, ale nečítal som tam podmienku alebo príkaz, že v gestorskom výbore musí byť predkladateľ správy. Doteraz žiadny z výborov, pokiaľ viem, netrval na tom, aby prišiel predkladateľ na rokovanie gestorského výboru, lebo chcú schváliť správy. Aj toto bola nepravdivá správa.

Toto rokovanie o odvolaní ministra Pittnera teda z vašej strany, zo strany ctenej našej koalície sa začalo nepravdivým vystúpením pána poslanca Palka.

A myslím si, že je veľmi dobré, keď môžem, pretože už po mne je jeden alebo dvaja, konštatovať, a pre históriu to bude iste poučné, že budú niekedy sedieť historici nad materiálmi našej Národnej rady a povedia, prečo vlastne tak dlho rokovali, veď štyri závažné nedostatky boli povedané oficiálne v návrhu, prečo ministra odvolať.

Pripomínam, že k prvému bodu - nekvalifikované vyhlásenia v masovokomunikačných prostriedkoch či na tlačových konferenciách - nevystúpil žiadny koaličný poslanec, aby nám to vyvrátil, nevystúpil k tomu ani predseda vlády, ani niektorý z členov vlády za KDH alebo SDKÚ, neviem teraz, kto je v čom, k druhému bodu, že došlo k spolitizovaniu alebo že pán minister dopustil spolitizovanie rezortu, znižovanie jeho kvalitatívnej úrovne najmä zlou personálnou prácou, takisto nám tento dôvod odvolania nevyvrátil žiadny z koaličných poslancov a ďalších, k tretiemu bodu, že dôvodom, prečo ho chceme odvolať, sme formulovali, že prejavovalo sa to v nedostatočnej koncepčnej práci v smere boja s kriminalitou, ale i jej vyššou formou - organizovanou trestnou činnosťou -, ani jeden ste nevystúpili na obhajobu, že nemáme pravdu, že naopak, pán minister presne opačne, než my tvrdíme a za čo ho chceme odvolať, pracoval, k štvrtému bodu, že sa to prejavovalo v neustálom ovplyvňovaní činnosti vyšetrovateľov, ba v niektorých prípadoch išlo o priame zasahovanie do samotného procesu vyšetrovania, ani jeden koaličný poslanec nevystúpil, aby nám toto vyvrátil.

Ja si myslím, že tieto štyri dôvody, ak niekomu je málo, ja ich prečítam ešte raz, tieto štyri dôvody, tak ako sú formulované, sú dôvodom na to, aby sa slobodný poslanec slobodného parlamentu rozhodol a hlasoval, tak ako navrhujeme my. Že to nebudete takto posudzovať alebo možno posudzovať áno, ale že budete dodržiavať príkaz, ako hlasovať, je mi jasné.

Chcem však povedať, že ďakujem, potvrdili ste nám hodnotenie práce pána ministra vnútra Pittnera. Naozaj nekvalifikovane vydával vyhlásenie v masovokomunikačných prostriedkoch a na tlačových konferenciách, potvrdili ste nám tým, že ste nám nevyvrátili náš názor, že došlo k spolitizovaniu rezortu, zníženiu jeho kvalitatívnej úrovne najmä zlou personálnou prácou. Tým, že ste nám nevyvrátili naše tvrdenie, ste potvrdili, že aj vy hodnotíte nedostatočnú koncepčnú prácu v smere boja s kriminalitou, ale i jej vyššou formou - organizovanou trestnou činnosťou. A potvrdili ste, vážení kolegovia, aj štvrtý bod, že pán minister dopustil, neustále sa dopúšťal neustáleho ovplyvňovania činnosti vyšetrovateľov, ba v niektorých prípadoch že išlo o priame zasahovanie do samotného procesu vyšetrovania.

Ja budem hlasovať za odvolanie takého ministra, vy, ktorí ste nám potvrdili toto naše hodnotenie, som zvedavý ako.

Ďakujem. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Hofbauer sa hlási s faktickou poznámkou. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Pán poslanec Hofbauer.

Poslanec R. Hofbauer:

Pán minister, pán poslanec Andrejčák spomenul veľa skutočností, ktoré súvisia s návrhom na vyslovenie nedôvery vašej osobe. Vedeli by ste pripomenúť, v ktorom štáte sveta za predaj nadbytočných automobilov a predaj nadbytočných zbraní bol trestne stíhaný šéf spravodajskej služby? Poznáte nejaký taký štát sveta, v ktorom bývalému šéfovi spravodajskej služby bola šestnásť razy odoberaná poslanecká imunita ako poslancovi? Veď si neuvedomujete, že robíte zo svojho rezortu a z tejto poslaneckej snemovne kabaret? Veď vy znevažujete celý tento štát pred svetom. Česi sa už hlasite smejú z toho, že ako by to v Čechách vyzeralo, keby na čele ich rezortu vnútra stál "takovej slovenskej" Pittner.

A, dámy a páni, uvedomujete si takú "drobnosť", že vlastne rukami poslanca z SDĽ Viliama Sopka bola odoberaná poslanecká imunita nespočetne veľa ráz opozičným poslancom tu v poslaneckej snemovni a za túto špinavú prácu SDĽ-ke sa toto statočne vrátilo kopancom na ministra obrany Pavla Kanisa. Kanisova 6-miliónová vila, to je skutočne tak obrovská vec? Vás netrápi, že pán Kresánek býva v 65-miliónovej vile, ktorú si skromne nahonobil za svojho primátorovania? Vás netrápi to, že ten hrad, ktorý sa buduje pod Kanisovou vilou, patrí súčasnému šéfovi Slovenskej informačnej služby? Z akých prostriedkov sa to buduje? Z tých predaných zbraní, ktoré predal Lexa?

Takže, dámy a páni, to, že podporujete súčasného ministra Pittnera, si sami pílite konár.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Andrejčák.

Poslanec I. Andrejčák:

Ďakujem za slovo.

Chcem reagovať na pána poslanca Hofbauera tým, že poviem, skutočne nepovažujem kauzu vily doterajšieho ministra obrany Kanisa za hlavnú pri tom stave a pri tej kritike, ktorá bola, ani ako pravý dôvod odvolania. Ja viem o situácii v rezorte podstatne viac a mám na to dosť dôkazov, ktoré nemám ešte v takej miere, aby som ich mohol použiť, teda nemajú tú vypovedaciu hodnotu dôkazu, ale ako argumenty. Myslím si, že problém je v niečom inom, ale osobne hodnotím, že ďaleko závažnejšie dôvody sme uviedli na adresu pána ministra vnútra. A dokonca ráno som uvažoval v klube podať návrh, aby sme zmenili taktiku a dnes aby sme vyslovili za zotrvanie pána ministra vnútra vo funkcii. Tým by ho koaliční poslanci rýchle odvolali sami. Hovorím to preto, aby sme si uvedomili stav, v akom sme. Voči pánovi ministrovi Kanisovi sa tu, po chodbách, zo strany našich kolegov koaličných neozývalo toľko negatívnych stanovísk ako voči pánovi Pittnerovi. Cez to pán minister Kanis musí odstúpiť a pán minister Pittner dnes nebude odvolaný.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Páni poslanci, pýtam sa, či sa niekto z prítomných chce prihlásiť do rozpravy ústne, keďže všetky písomné prihlášky poslancov už odzneli. Páni poslanci Krajči a Cuper. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

Nech sa páči, pán poslanec Krajči.

Poslanec G. Krajči:

Vážený pán predsedajúci,

panie poslankyne, páni poslanci,

stretávame sa tu už tretíkrát pri nemilej udalosti, keď členovi vlády, a to ministrovi vnútra po tretíkrát, sa pokúšame vysloviť nedôveru, po tretíkrát sa pokúšame vás presvedčiť o tom, že tento človek nie je človekom na pravom mieste. A, chvalabohu, to, čo hovoríme, už nie je len vyjadrením poslancov Hnutia za demokratické Slovensko, nie je to už len vyjadrením tých, ktorí od začiatku vedeli, že tento človek nepatrí do tohto kresla, ale aj celá verejná mienka v súčasnosti dáva za pravdu, že minister vnútra Ladislav Pittner už dávno na tomto kresle sedieť nemal.

Je to jediný minister vnútra, ktorý prežil všetky postkomunistické vlády a v podstate vo všetkých sedel a bol ministrom vnútra. Bol ministrom vnútra za Čarnogurského, za Mečiara, za Moravčíka, vlastne za všetkých. Takže je veľmi nezničiteľný a zdá sa, že až teraz nadišiel čas, keď sa skončila jeho politická kariéra, myslím si, aj tak veľmi úspešná vo veku 66 rokov.

Je potrebné povedať aj to, že minister Pittner svojím výzorom a vystupovaním pôsobí veľmi dôveryhodne a takto pôsobil aj na občanov Slovenskej republiky, ktorí mu verili, že všetky tie informácie, ktoré podáva, sú pravdivé, že tieto informácie má preukázané a že na základe týchto informácií budú tieto prípady aj doriešené. Žiaľbohu, ukázalo sa, že minister Pittner, hoci vyzerá ako baránok, je prezlečený vlk v baránkovej koži a prostredníctvom týchto svojich výrokov a úsmevných bájok sa mu podarilo oklamať celú verejnosť. Žiaľbohu, s odstupom času sa ukazuje, že tento človek má svoje morálne slabiny, nesie veľmi vážnu politickú zodpovednosť za to, čo sa udialo po roku 1998, a že tento človek nesie aj právnu zodpovednosť za tie skutky, ktoré sa udiali počas jeho pôsobenia v rezorte ministerstva vnútra.

Dovoľte mi len v krátkosti reagovať na niektoré úrovne rozhodovania Ladislava Pittnera, pretože moji predrečníci, si myslím, podstatne vyčerpali všetky skutočnosti, ktoré nás viedli k tomu, aby sme podali návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra. A chcem vás ubezpečiť, že to nebol len ten jeho posledný výrok, ktorý sa týkal toho, že zakáže Hnutie za demokratické Slovensko - Ľudovú stranu a že sa pričiní za to, aby táto strana bola zrušená.

Je ďaleko viac dôvodov na to, aby Ladislav Pittner nepôsobil vo funkcii ministra vnútra. Predovšetkým treba povedať, že ide o tieto roviny: personálna práca ministerstva vnútra, organizačné zmeny uskutočnené na ministerstve vnútra, výsledky dosahované rezortom ministerstva vnútra a nečinnosť ministerstva vnútra pri objasňovaní niektorých káuz a krytie svojich politických protivníkov.

Dovoľte mi len v krátkosti reagovať na tieto úrovne.

Pokiaľ sa týka personálnych vecí, treba povedať, že už samotný pán Pittner tým, že je ministrom vnútra, tým, že je generálom za určitých podivuhodných skutočností a dnes chce vymenovať generálov podobným spôsobom, ako bol menovaný on, to znamená za zásluhy individuálne, za zásluhy v prospech určitej skupiny, je človekom, ktorý nemá morálne zábrany, aby sa dal fotiť v generálskej uniforme v rôznych časopisoch a vykladal tam svoje bohapusté lži a teórie o ukrajinských mafiách, hrozbách z Východu a podobne. Ľudová tvorivosť v podobe Ivorových pondelníčkov a Pittnerových bájok sa stala súčasťou ľudovej kultúry na Slovensku.

Treba povedať, že po nástupe na ministerstvo vnútra dochádza k zvláštnym postupom v oblasti personálnej práce. Sú vytypovaní ľudia, ktorí takéto personálne čistky urobia. Medzi nich patrí aj prezident Policajného zboru Ján Pipta, ktorý bol nasadený vlastne na to, aby tieto personálne čistky uskutočnil, a ktorý dnes je navrhovaný a od januára má byť menovaný do hodnosti generála. Ale nechcem hovoriť sám, ja nechám hovoriť policajtov, ktorí tieto veci prežili.

V mesiaci december 1998 začal prezident Prezídia Policajného zboru plukovník Ján Pipta individuálne pohovory s riaditeľmi jednotlivých odborov prezídia, kde im vysvetlil, že Prezídium Policajného zboru na základe rozhodnutia užšieho vedenia ministerstva vnútra, ktorého je členom, bude reorganizované a budú vymenení všetci riaditelia odborov, prípadne aj ich zástupcovia, ako aj jednotliví funkcionári krajských riaditeľstiev Policajného zboru. Ako prví boli vymenení všetci riadiaci pracovníci kriminálnej polície Policajného zboru hromadne okrem riaditeľa Interpolu. Avšak vzhľadom na kritiku uverejnenú v masmédiách bol postup v ostatných odboroch zmenený.

Riaditelia ďalších odborov boli predvolávaní na pohovory postupne v priebehu časových odstupov. Medzi prvými to boli pán Buch, riaditeľ odboru informatiky, pán Kušík, riaditeľ odboru dopravnej polície, pán Ňuňuk, riaditeľ odboru hraničnej a cudzineckej polície, spolu so zástupcom Čukovičom, ďalej nasledoval pán Krivošík, riaditeľ odboru ochrany objektov, nakoniec pán Uhrecký, veliteľ útvaru osobitného určenia. Zrejme keby sa to nebolo uskutočnilo, tak by nový riaditeľ útvaru osobitného určenia nikdy nebol zakročoval v Elektre, tak ako sa to stalo pod priamym velením pána Blahovca, nedobre známeho z inšpekcie ministra vnútra.

Na týchto pohovoroch im bolo vysvetlené, že sa s nimi nepočíta na funkciu vzhľadom na reorganizáciu Policajného zboru. Prezident Policajného zboru pán Pipta uvádzal ako dôvod, že starý manažment musí byť vymenený a nahradený novými ľuďmi. Ak sa niektorý z týchto oslovených rozhodol ostať, nemohol vykonávať funkciu na odbore, ktorý predtým riadil a ktorú perfektne ovládal, ale musel odísť do inej oblasti činnosti Policajného zboru. Cieľom bolo prinútiť týchto riaditeľov k úplnému odchodu z radov príslušníkov Policajného zboru. Tento prístup je na škodu veci, keďže išlo o policajtov, ktorí mali v týchto oblastiach dlhoročné bohaté skúsenosti a znalosti.

Ten istý postup bol aplikovaný aj na jednotlivých krajských riaditeľstvách Policajného zboru. Tam tiež ľudia s dlhodobou skúsenosťou museli odísť a odišlo ich viac ako 50 % vtedajších funkcionárov a veľká časť tých, ktorí zostali, sú pripravení odísť aj v súčasnosti.

Najzarážajúcejšie na tom je práve to, že v apríli 1998 bol prijatý zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, ktorý mal predísť takýmto personálnym čistkám. A pri dodržiavaní tohto zákona by sa takéto veci diať nemohli. Žiaľbohu, skutočnosť je iná, a práve preto je tu dôvod na to, aby nám pán minister vysvetlil a povedal, ako to vlastne s tými personálnymi čistkami myslel.

A keď sme ešte pri personálnych veciach, treba si spomenúť aj na dva prípady osobného záujmu pána ministra, keď v záujme jedného generála, generála Michalka, musel byť tu v parlamente menený zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru tak, aby pán Michalko ako policajt a vedúci úradu, ktorý riadi úradníkov ministerstva vnútra, mohol poberať všetky policajné výhody. Za odmenu pán generál Michalko zrušil rozkaz ministra vnútra o preradení generála Pittnera do dôchodku vo veku 65 rokov a znovu ho sčinnil v policajných službách. Takže dnes 66-ročný generál, policajt Pittner slúži ďalej a slúži vzorne, ako ste si sami všimli.

Pokiaľ ide o organizačné zmeny, pamätám si veľmi dobre v tomto parlamente, keď vystupoval pán minister a kritizoval tie zmeny, ktoré sme uskutočnili my, keď sme preniesli niektoré kompetencie z Prezídia Policajného zboru na krajské riaditeľstvá, preniesli sme kompetencie na nižšie útvary tak, aby títo policajti boli bližšie a s miestnou znalosťou riešili niektoré problémy.

Pán minister nás veľmi kritizoval a v súčasnosti sa vrátil k modelu silného policajného prezídia, kde vytvoril vlastne moloch, ktorý je druhým ministerstvom v ministerstve. 27. augusta 1999 bol vydaný vestník, v ktorom sú obsiahnuté tieto organizačné zmeny. A uvedomme si jedno, že na základe týchto zmien, ktoré tam nastali, existuje v policajnom prezídiu 1 správa, 6 úradov, 52 odborov, 86 oddelení. A to tvorí 145 vedúcich pracovníkov.

Keď sa pozrieme do organizačnej štruktúry, a ja som to už niekedy tu čítal, tak sa vám zastaví rozum, aké odbory sú dnes vymyslené a kto vlastne tam pracuje. No, samozrejme, pracujú tam tí ľudia, ktorí boli vytypovaní pánom ministrom a ktorí boli na základe organizačných zmien štruktúry Policajného zboru a rušenia okresov tretieho typu vytypovaní a pracujú dnes na policajnom prezídiu, čím sa neposilnil výkon priamej služby, ale znovu úradnícke miesta. A posilnili sa kontrolné a riadiace činnosti. Je len otázka, kto vlastne bude vo výkone a kto bude na týchto úradníkov pracovať.

V tejto oblasti neboli uskutočnené žiadne kroky v tých rozbehnutých reformách, ktoré sme pripravovali, a to je prenos kompetencií z Policajného zboru na štátnu správu, kde sa uvažovalo s odbremenením policajtov práve v tejto oblasti, ako je vydávanie občianskych preukazov, cestovných dokladov, vodičských preukazov, a preradenie týchto policajtov do priameho výkonu, čím by došlo k posilneniu priameho výkonu. Reorganizačné zmeny, ktoré boli uskutočnené, majú opačný efekt. Namiesto posilnenia ide o oslabenie priameho výkonu policajnej služby.

V tejto súvislosti je potrebné spomenúť aj výsledky, ktoré takto zreorganizovaná polícia dosahuje. A keďže podrobne to v svojom vystúpení už vyhodnotil pán Kačic, budem veľmi stručný a poviem len niekoľko myšlienok. V porovnaní s rokom 1998 v roku 1999 tieto výsledky boli skutočne stabilné, na tej úrovni ako v predchádzajúcom roku s tým, že pán minister sa chváli, že prvýkrát v histórii bola objasnenosť prekročená vo výške 50 %. Áno, je to pravda, ale keď si pozrieme, aká bola objasnenosť v roku 1998, tak zistíme, že to bolo 48,6 %, čiže skoro 49 %, čiže v podstate o 1 %. Ako k tejto objasnenosti došlo, to už som niekoľkokrát vysvetľoval.

A keďže ma pán minister obvinil, že teda ja vykladám tú štatistiku trošku ináč, ako to je v skutočnosti, tak prečítam, dovolím si prečítať názor policajta, ktorý vyšiel v časopise Polícia. A píše to policajt s dlhoročnou praxou, a nie poslanec Krajči, o ktorom tu niekoľkokrát hovoril: "Objasnenosť trestnej činnosti sa priamo zvyšuje s tým, ako sa menia riadiaci pracovníci. Každý ju chce alebo, ak chce zostať na funkcii, musí zvýšiť aspoň o nejakú desatinku. Pritom je možné, že skutočná objasnenosť trestnej činnosti je na úrovni objasnenosti priestupkov. Skutočnosť však asi nikdy nezistíme. Objasnenosť má taktiež prepojenie na umelé zvyšovanie spáchanej trestnej činnosti v Slovenskej republike. Na jeden neznámy, napríklad majetkový trestný čin je potrebné zabezpečiť aspoň dva známe trestné činy. Aspoň, že už sa nevyžadujú priamo majetkové. Najlepšie sú takzvané štvorstranové trestné činy, ktoré sa v skutočnosti nestali, ale najlepšie prechádzajú štatisticky."

A tak by som mohol pokračovať ďalej, ako je to so zvýšením sadzby na trestný čin, to znamená dvojnásobnej hodnoty minimálnej mzdy, ako sa potom stalo, že bicykle sa nevykazujú v štatistike, a ako sa ďalej táto štatistika spracúva tak, aby sa dosiahli výsledky, ktorými sa potom klame verejnosť. Naozaj by už bolo potrebné zaoberať sa aj zmenou hodnotenia výkonnosti polície a tieto štatistické údaje by mali slúžiť len ako podporný argument, nie ako základné pravidlo a meranie hodnoty.

Pokiaľ sme pri týchto výsledkoch, chcem sa dotknúť len jednej závažnej veci, za ktorú som bol kritizovaný v predchádzajúcom období, a to je chronológia výbuchov áut v Slovenskej republike. Sám som bol prekvapený, keď som 30. novembra 1999 dostal výsledky štatistiky z TASR - Tlačovej agentúry Slovenskej republiky -, kde sa hovorí: "V roku 1995 to boli dva výbuchy, v roku 1996 dva, v roku 1997 to bolo osem výbuchov, v roku 1998 to boli tri výbuchy a v roku 1999 to bolo 59 výbuchov nástražných výbušných systémov." Aj to svedčí o tom, aká je skutočná práca tohto útvaru a kde sa vlastne uberáme.

Takže keď si to takto premietneme na drobné a zistíme, že pán minister si vytypúval ľudí, ktorí sú mu verní, ale ktorí majú sami pošramotenú povesť, a zistíme si, že si liečil svoje osobné problémy v súvislosti so svojimi bývalými kamarátmi a za odmenu sa im chce dnes poďakovať, tak vieme si predstaviť, aké vzťahy vládnu v polícii a kde vlastne polícia smeruje.

Takisto, aby to nebolo, že som to zase vymyslel ja, chcem poukázať na jeden prípad človeka, ktorého pán minister navrhuje do hodnosti generála. Ide o pána Vojdulu. A tu mu píše jeho podriadený priamo znovu v časopise Polícia, ktorý síce pán minister nezlikvidoval, ale založil si vlastný časopis Zvesti, kde sa necháva oslavovať, a tam, kde sa píšu pravdy, tak tento časopis odmieta. Píše mu tu jeden podriadený, ktorý hovorí: "Za obdobie 19 rokov v Policajnom zbore som bol iba odmeňovaný a nikdy som nebol potrestaný ani tým najnižším trestom. Pre odmenu som bol aj u pána ministra. Vaše hodnotenie mojej osoby ma preto prekvapilo a, nepopieram, aj urazilo. Narážka na dôstojnícku školu, ktorú v súčasnosti navštevujem, ma však dorazila. To som sa, pán riaditeľ, po 19 rokoch nemal na túto školu ešte dostať? Nuž, pán riaditeľ, nie každý môže mať otca riaditeľa krajského Policajného zboru, aby sa mohol na túto školu dostať ešte pred ukončením práporčíckej školy. Chceli by sme vedieť, ako je to možné, že podobné behy sa na tejto škole otvorili. Čie sú to asi deti? Nenavštevuje podobný rýchlokurz aj váš syn? Kto nás o tom poinformuje? Povie nám niekto, na akých pracoviskách títo skoropolicajti pracujú a v akých sú zaradených triedach?"

Čiže keď sa na to pozrieme aj z tohto hľadiska, tak zistíme podľa slovenského hesla, že vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá a v Policajnom zbore sa vytvorila vlastná tajná polícia riadená pánom ministrom vnútra, ktorý si vytvoril špeciálne útvary, a to útvary sledovacie, útvary odposluchov a útvary vyšetrovania, ktoré sú podriadené priamo jemu a ktoré sú riadené politicky, aby riešili tie kauzy, ktoré sú im priamo nadiktované.

Preto okrem tejto morálnej a politickej roviny, o ktorej som hovoril, je potrebné zamýšľať sa aj nad rovinou právnou a rovinou právnej zodpovednosti. A dnes, keď rokujeme o návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra pánu Ladislavovi Pittnerovi, domnievam sa, že sme povinní skúmať nielen jeho politickú zodpovednosť za daný stav, ale aj jeho trestnoprávnu zodpovednosť.

Podľa môjho názoru sa pán minister vnútra dopustil trestných činov podľa § 206 a to je ohováranie, keď uvádzal nepravdivé informácie o trestnej činnosti poslancov a bývalých členov vlády, ako aj informácie o rôznych páchateľoch, ktorí sa mu priznávajú k trestným činom, ďalej trestných činov v § 199 a § 200 o šírení poplašných správ, keď vykladá informácie o tom, ako ide zatvárať politický subjekt, pritom tieto správy sú neoverené, keď rozširuje dodnes nepreukázanú informáciu o budovaní paralelnej tajnej služby, keď obviňuje ľudí, ktorým nikdy nebola preukázaná trestná činnosť.

Keďže spravodajské metódy sú mu bližšie ako policajné činnosti a sám priznal, že pracuje pre iné spravodajské centrály ako slovenské, je dôvodne podozrivý aj zo spáchania trestného činu vyzvedačstva podľa § 105 Trestného zákona. Svojimi rozhodnutiami o prepúšťaní, odvolávaní a nekompetentnými organizačnými zmenami v rámci Policajného zboru sa s najväčšou pravdepodobnosťou dopustil trestného činu podľa § 158 zneužívania právomoci verejného činiteľa.

Mohli by sme pokračovať ďalej, pretože dnes je ťažké dopredu prejudikovať, za čo všetko ešte bude obvinený pán minister vnútra po jeho odchode, a preto sa všetkými silami snaží tam udržať, aby tie veci, ktoré vyjdú najavo neboli v súčasnosti odhalené, pretože tým by sa jeho tvár naozaj zmenila z baránka na vlka.

Preto, vážené panie poslankyne, páni poslanci, aj keď máme informácie, že dnes budete rozhodovať ináč, apelujeme na vaše poslanecké svedomie a predkladáme vám návrh na vyslovenie nedôvery Ladislavovi Pittnerovi. Verím, že všetky tieto veci zvážite a aj keď sa budete držať hesla, že "Jánošíka si obesíme sami", urobte to čím skôr.

Ďakujem. (Potlesk.)