Druhý deň rokovania
44. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
18. decembra 2000
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram pokračovanie 44. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnej schôdzi Národnej rady požiadali títo poslanci: Brňák, Finďo, Hoffmann, Hudec, Kovačič, Maňka, Petrák, Prokopovič, Rehák, Ján Šimko. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Šebej a Peter Weiss.
Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej rozprave o návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Ladislavovi Pittnerovi poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Do rozpravy sa písomne prihlásili poslanci, ktorí ešte nevystúpili: pán poslanec Baco, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Hofbauer, pani poslankyňa Podhradská, páni poslanci Andrejčák a Hort.
Nech sa páči, pán navrhovateľ pán poslanec Gašparovič a spravodajca pán poslanec Palko.
Nech sa páči, vystupuje pán poslanec Baco.
Poslanec P. Baco:
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,
pán minister,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
vážení hostia,
moje vystúpenie bude veľmi stručné. Vynechám z neho všetky tie časti, ktoré prezentovali moji kolegovia z poslaneckého klubu HZDS, predovšetkým páni poslanci Brňák a Gašparovič.
Stotožňujem sa s predloženými návrhmi na vyjadrenie nedôvery ministrovi vnútra pánovi Ladislavovi Pittnerovi z dôvodov predložených navrhovateľom. K týmto veľmi závažným dôvodom na vyjadrenie nedôvery pánovi Pittnerovi chcem pridať jeden ďalší dôvod a to je ľudské zlyhanie, pretože pán Pittner zneužíva svoje postavenie na zastrašovanie svojich oponentov, politických protivníkov.
Na konkrétnom príklade chcem poukázať aj, ako sa veľmi zreteľne v jeho práci uplatňuje jeho osobná črta. A to je pomstychtivosť. Robím tak s vedomím, že obzvlášť minister vnútra nemôže podliehať revanšizmu a zneužívaniu svojej moci, nech už ním tieto potreby vnútri akokoľvek intenzívne lomcujú.
Konkrétne. O politickej vražde exministra, politika a generálneho riaditeľa Slovenského plynárenského priemyslu pána Duckého som ako dlhoročný kolega nebohého na tomto fóre kritizoval pána ministra Pittnera za to, že nebránil štvaniu proti jeho osobe, že nebránil jeho zákonné, ústavné a základné právo na prezumpciu neviny. Nielen to, pán minister Pittner spolu s ďalšími predstaviteľmi vládnej koalície pána Duckého priamo označovali za páchateľa trestných činov, hoci nebolo voči nemu vznesené ani len obvinenie. Tým pán Pittner dal priamy signál tým osobám alebo skupinám osôb, čo si chceli s pánom Duckým vybavovať účty, tým im dal signál, že dáva od neho ako od páchateľa údajnej trestnej činnosti ruky preč.
Nechcem teraz hovoriť o tom, že upieranie, ba priamo porušovanie práva prezumpcie neviny sa stalo všeobecnou metódou realizovaného politického teroru pánom Pittnerom. Pán Brňák to podrobne rozobral zo všeobecného hľadiska. Bohužiaľ, prípad, o ktorom hovoríme, sa skončil tým najstrašnejším spôsobom, to je vražda.
Bolo prirodzené, že sme, poslanci HZDS, reagovali na takýto vývoj tak, že sme ministra vnútra kritizovali a žiadali sme ho odvolať z funkcie. Nakoniec, doterajší priebeh vyšetrovania tejto politickej vraždy naplno potvrdzuje tieto naše obavy.
Ako na túto moju rozhorčenú kritiku pán Pittner reagoval? Dňa 7. júna 1999 na tlačovej konferencii si dal pán minister osobne záležať na širokej medializácii nasledovnej udalosti. Polícia našla mimo iného vo fascikli ukrajinskej mafie zoznam mien a osobných údajov, napríklad exministra Baca, jeho zaťa a istého speváka. Teda pomsta pána ministra spočíva v tom, že vo fascikli, v ktorom museli byť keď nie stovky, tak desiatky mien. Pán Pittner vybral jediné meno, to je moje meno, a poukázal len na mňa ako na terč. Keď som protestoval a aj na pôde Národnej rady Slovenskej republiky som ministra vnútra interpeloval a žiadal som ho o odpoveď, prečo tak urobil, keď vybral zo zoznamu len mňa, prečo ma nechráni, ale priamo ma poškodzuje a ohrozuje, mi nedal priamu odpoveď, samozrejme, pretože odpoveď môže byť iba jediná. Pán minister sa ma snaží zastrašiť, aby som ho už nekritizoval, a najmä sa mi takto pomstil za to, že som ho kritizoval.
Okrem tohto vykričania môjho "mena" tu boli aj ďalšie zastrašovacie okolnosti a podujatia. Napríklad syn mojej sestry bol vyšetrovaný v súvislosti s vraždou exministra Duckého, pretože sa údajne podobá na údajného vraha fyziognómiou. A vyšetrovatelia keď sa s ním bavili pri vyšetrovaní, tak ho oslovovali ako môjho synovca - čiže priama súvislosť s mojím menom, s mojou osobou. Boli tu ďalšie akcie, napríklad výbuch auta pred mojím domom nedávno vedľa môjho auta, vykrádania, vylamovanie, pokusy o krádež mojich áut, výhražné telefonáty.
Samozrejme, nikdy som nebol v kontakte s ľuďmi, s ktorými sa ma pán minister snaží spájať, a ani neexistujú na to žiadne vecné dôvody. Zato sa však skutočne cítim poškodený a ohrozený vami pán minister Pittner, lebo svoju pomstychtivosť sa neštítite ani verejne demonštrovať.
Pán minister Pittner, prestaňte v spoločnosti podnecovať tie najspodnejšie ľudské pudy ako nenávisť, udavačstvo, posmtychtivosť, závisť, ohováračstvo.
Vás, vážené poslankyne a poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, žiadam, aby ste vyjadrením nedôvery ministrovi vnútra pánovi Pittnerovi zastavili tieto choré metódy politického boja, ktoré v súčasnom období na Slovensku bežia. Až príliš, vážená koalícia, vás opantávajú namiesto riešenia reálnych potrieb občanov Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová a po nej pán poslanec Hofbauer.
Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči, máte slovo.
Panie poslankyne, páni poslanci, zabudol som vás upozorniť pred týmto rokovacím dňom, že ak skončíme rozpravu o pánu Pittnerovi, hlasovať budeme zajtra, tak ako sme sa dohodli. Ak to bude okolo 16.00 hodiny alebo 17.00 hodiny, potom by sme pokračovali v 43. schôdzi, ktorá je spojená s bodom pána predsedu Najvyššieho súdu. Čiže uzavrieme rozpravu a zajtra budeme hlasovať a pokračovali by sme potom v rozprave o pánu predsedovi Najvyššieho súdu.
Takže, nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
toto moje vystúpenie bude krátke. Ja sa ešte prihlásim ústne, pretože sa mi stalo jedno malé nedopatrenie, že som si založila poznámky a nestihla som si ich doniesť. Čiže v tomto vystúpení by som sa zamerala na tie najpodstatnejšie otázky.
Pán minister Pittner už je tretíkrát odvolávaný. Žiaľ, vo verejnosti sa skracuje, resp. zužuje zdôvodnenie jeho odvolania len na jeho posledný výrok, ktorý, samozrejme, je tou povestnou čerešničkou na tej šľahačke, ktorá už nabubrala s doterajšou jeho činnosťou. Už dvakrát poslanci opozície tu zdôvodňovali a poukazovali na nedostatky činnosti v rezorte ministerstva vnútra, za ktoré pán minister jednoznačne nesie politickú zodpovednosť.
Veľmi výrazná bola aj situácia, keď vlastne pod jeho vedením došlo ku kauze Elektra. Táto kauza zarezonovala v zahraničí veľmi výrazne. Tlač zosumarizovala, koľko ohlasov v zahraničí bolo, ba dokonca poukázala aj na informáciu, kde uviedli v Izraeli, že banditi prepadli obydlie expremiéra Vladimíra Mečiara. Nemožno sa čudovať takémuto zvratu, pretože skutočne metóda a postup, ktorým sa postupovalo, bola viac než zarážajúca - nielenže očividne neprimeraná bola táto akcia, ale bola aj v rozpore s Trestným zákonom. Trestný zákon jednoznačne uvádza, že takto postupovať možno proti obzvlášť nebezpečným páchateľom a tak ďalej.
Pred niekoľkými dňami sme sa z tlače dozvedeli, že pán minister Čarnogurský uviedol, že vyplatenie odmien je malichernosťou, malicherný problém. Ja skutočne budem citovať, keď sa ústne prihlásim, aj článok, pretože mám ho, len, ako som spomínala, momentálne nemám ten materiál, o chvíľu ho už budem mať, kde naraz dôvod, ktorý bol na tak vážny zásah, dokonca otváranie dverí dynamitom, keď sa začalo diskutovať, že aj súčasný premiér je podozrivý zo spáchania trestného činu zneužitia funkcie verejného činiteľa, naraz je to malicherný čin. Je to veľmi zaujímavý prístup. Naviac, Trestný zákon vyžaduje, aby sa cieľ, pre ktorý sa takto postupuje, nemohol dosiahnuť inak, resp. tento postup je naliehavý. Je tam doslova uvedená táto časová požiadavka.
Je veľmi zaujímavé, že týždeň pred týmto zásahom generálny prokurátor pán JUDr. Milan Hanzel uviedol, že podať návrh na súd je možné aj bez výpovede Vladimíra Mečiara. Toto bolo prevzaté nielen dennou tlačou, ale odznelo to aj v Rádiu Twist. Ak je pravdou to, čo uvádzal generálny prokurátor, potom jednoznačne neboli splnené podmienky, zákonné podmienky pre takýto postup. A, samozrejme, minister vnútra o tomto postupe bol informovaný. Pokiaľ by chcel uvádzať, že informovaný nebol, tak potom je to problém ministra vnútra. Celá kauza pod jeho vedením, ako aj ďalšie kauzy sú, ako už moji predrečníci jednoznačne na to poukázali, vykonštruované prípady, ktoré vlastne sú politicky motivované.
Ja som nedávno bola na výsluchu v kauze Elektra a skutočne som bola v pozícii, keď odo mňa chceli, aby sa niečo preukázalo. Pani vyšetrovateľka si mýlila svoj postoj a môj postoj svedka. Nie svedok je povinný preukázať, že niečo sa nestalo, ale vyšetrovateľ je povinný preukázať, že spáchaniu trestného činu sa mal obvinený dopustiť. Celý priebeh vyšetrovania bolo skutočne jedno veľmi zaujímavé divadielko. A na záver tohto výsluchu som si dovolila uviesť, a je to aj v zápisnici na moje naliehanie uvedené, že celá kauza Elektra je vlastne bič na Vladimíra Mečiara upletený z lajna. Je veľmi...
(Hlasy z pléna.)
No fuj je celý prípad, pán poslanec, nie moje vyjadrenie, ale celý prípad, celý postup, pretože aj ako poslanci sme svedkami, že vyšetrovatelia dávajú do parlamentu materiály, ktoré nie sú dostatočne podopreté dôkazmi. Je predsa hanbou aj ministra vnútra a vizitkou riadenia tohto rezortu ním ako osoby, ktorá je na čele, že do parlamentu prichádzajú návrhy, ktoré nie sú podopreté dôkazmi. Je hanbou, že sa nerešpektuje prezumpcia neviny, je hanbou, že vyšetrovateľ, ešte uvediem prípad Ivana Lexu, obviní tohto poslanca z podozrenia z trestného činu § 158 zneužitia funkcie verejného činiteľa ešte v čase, keď bol riaditeľom Slovenskej informačnej služby.
A celý ten materiál, máme ho viacerí v rukách, je formulovaný jednoznačne, že sa niekto dopustil trestného činu, čiže nie z pozície, že je obvinený a podozrivý, ale jednoznačne konštatačne, čo sa dostalo aj do masmédií - a toto je zase otázka zlého riadenia ministra vnútra -, a nakoniec sa preukáže, že vlastne právny predpis, ktorý mal porušiť, to znamená, že nedal súhlas, nezbavil mlčanlivosti jedného pracovníka Slovenskej informačnej služby, je formulovaný tak, že na základe neho riaditeľ Slovenskej informačnej služby môže, ale nemusí dať súhlas. Ak dá súhlas, je v súlade s právnym predpisom, ak nedá súhlas, je tiež v súlade s právnym predpisom. A toto vyšetrovateľ považuje za porušenie platného práva, čo porušením nie je.
A každý poslucháč právnickej fakulty toto musí v rámci skúšok zvládať, rozlíšiť ustanovenia platného práva, ktoré majú striktný charakter, od ustanovení práva, ktoré sú pripúšťajúce úvahu. A každý poslucháč vie, a, žiaľ, nevie to vyšetrovateľ, ktorý sa hrdí, že skončil vysokú školu príslušnú, každý poslucháč právnickej fakulty vie, že v tomto prípade pozitívne aj negatívne zachovanie sa je v súlade so zákonom. Teda takáto je prax vyšetrovateľov, takáto je prax polície. Takto sa vlastne nekvalitne pracuje.
Už nebudem spomínať a máme to zosumarizované, ako klesla disciplína v Policajnom zbore, ako dochádza k použitiu zbrane mimo výkonu služby, ako dochádza k používaniu alkoholických nápojov počas výkonu služby, ako dochádza k nenáležitým postupom medzi jednotlivými príslušníkmi Policajného zboru, ako dochádza k previazanosti príslušníkov Policajného zboru s mafiou, ale nie v záujme odhalenia trestnej činnosti, ale v záujme spolupáchateľstva trestnej činnosti. A toto všetko sa výrazne deje od nástupu ministra Pittnera do kresla.
Takže tu sú tie dôvody, pre ktoré hovoríme, že minister vnútra nezvládol svoju úlohu. Tu sú tie dôvody, pre ktoré hovoríme, že kvalita Policajného zboru sa výrazne znížila, tu sú tie dôvody, keď hovoríme, že Policajný zbor je predovšetkým orientovaný na odhaľovanie vymyslenej kriminalizácie poslancov opozície, a nie na plnenie úloh, ktoré mu podľa zákona predovšetkým prináležia. A to je boj s protispoločenskou činnosťou, zníženie kriminality a podobne. Takže tu je celá plejáda dôvodov, ku ktorým sa pridružil ten posledný dôvod, pre ktorý poslanci Hnutia za demokratické Slovensko nemôžu súhlasiť s tým, aby minister Pittner stál naďalej na čele tohto rezortu.
Ja som pri poslednom prerokúvaní vo faktickej poznámke poukázala na odozvy v českej tlači, ktoré boli veľmi kritické k tomuto postupu, a ďalej na odozvy aj zo zahraničia, konkrétne z rakúskej tlače, ktorá poukazovala na skutočnosť, že vlastne minister vnútra sa stal problémom aj slovenskej vlády, kde bolo ďalej citované, že mnohé jeho vyhlásenia nemajú podporu alebo nemajú zakotvenie v platnom práve, ďalej, že viaceré podania, ktoré sformuloval Policajný zbor, prokuratúra samotná ruší, a už nehovoriac o skutočnosti, že návrhy, ktoré vyšli v prvopočiatku z dielne vyšetrovateľov, ktoré sú vlastne v rezorte pána ministra vnútra, ktorých on taktiež usmerňuje, boli v súdnom konaní pre nedostatok dôkazov zastavené.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, toto všetko vám nestačí na odvolanie ministra vnútra? Nestačí vám, že flagrantne, evidentne a s množstvom dôkazov porušuje ústavný princíp prezumpcie neviny, že porušil ústavný princíp nedotknuteľnosti obydlia, pretože neboli naplnené podmienky Trestného zákona, že nemožno takýmto spôsobom vstúpiť do obydlia obvineného, ale len obžalovaného? Tento rozdiel vám nestačí? Toto pochybenie vyplývajúce z neznalosti Trestného zákona nepostačuje?
Veď ústava vo svojom článku 21 jednoznačne hovorí, že "obydlie je nedotknuteľné. Nie je možné doň vstúpiť bez súhlasu, kto v ňom býva". Ďalej od ods. 2 sa zakotvuje v ústave výnimka z tejto zásady, a to domová prehliadka. O domovú prehliadku nešlo a ods. 3 jasne uvádza: "Iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné." Že to nebolo nevyhnutné, som argumentovala samotným stanoviskom generálneho prokurátora, ktorý v tlači uviedol, že nie je, nejde o nevyhnutnosť. Môžem v ústnom vystúpení, potom v ďalšom vystúpení, citovať vám presne články, kde to bolo uvedené. Ale keďže pán poslanec Palko už kýve hlavou, má so mnou skúsenosť, že vždy mu preukážem to, čo hovorím, že je pravdivé, tak dúfam, že si je vedomý toho, že nehovorím do vzduchu.
Teda opakujem, v demokratickej spoločnosti je to nevyhnutné a teraz sú ďalej v ústave stanovené podmienky kedy. Tak keď už nebola nevyhnutnosť, dovolím si vám preukázať, že neboli splnené ani ďalšie ústavné podmienky na ochranu života. V kauze Elektra išlo o ochranu života? Nešlo o ochranu zdravia alebo majetku osôb. Tiež nebol zásah potrebný na ochranu majetku, pretože sa tam majetok zdevastoval, poškodil, na ochranu zdravia tak isto nie, pretože náš jeden poslanec dodnes má zdravotné následky z toho zásahu. Neviem, nechcem hovoriť aj o ďalších osobách, ale u poslanca je to evidentné, čo v dennom styku s ním môžem konštatovať. Ďalej, môže sa vstúpiť do obydlia na ochranu práv a slobôd iných - tak neviem, koho práva sa ochraňovali, práve naopak, porušovali sa - alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. Vážení, nehnevajte sa, Vladimír Mečiar žiaden verejný poriadok neohrozoval.
Teda toto je ústavné vymedzenie pre zákon, čo môže bližšie konkretizovať. Zákon nemôže ísť nad ústavu ani vaše vysvetľovanie a zdôvodňovanie, ktoré vy uvádzate, neobstálo, pretože už raz prokurátor Vlachovský zastavil vlastne konanie. Zásahom vyššej prokuratúry sa pokračovalo.
Ďalej, prokurátorka okresu Trenčín nedávno taktiež vyhlásila zastavenie konania a Generálna prokuratúra zrušila jej rozhodnutie. Čuduj sa, svete, dôvody Generálnej prokuratúry sú tajné. Dodnes sme sa ich nedozvedeli. Dovolím si uviesť, že asi pôjde zase o nejaké "veľmi odborné" stanovisko, ktoré zrejme nebude súladné s platným právom.
Túto iróniu ku Generálnej prokuratúre som si dovolila z toho dôvodu, že nedávno sa mi dostal do rúk materiál podpísaný námestníkom generálneho prokurátora, v ktorom sa vytýka ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny, že zle počítalo právoplatnosť rozhodnutia. A pán námestník generálneho prokurátora poučuje právnikov ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, že posledný deň odvolacej lehoty je zároveň prvým dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
Vážení prítomní, vážení právnici, myslím tým všetkých právnikov Slovenskej republiky, je to hrôza, keď na Generálnej prokuratúre námestník generálneho prokurátora niečo takéhoto podpíše. Zákon číslo 71/1967 o správnom konaní jednoznačne ustanovuje, že prvým dňom právoplatnosti je nasledujúci deň po uplynutí odvolacej lehoty. A to platí nielen v oblasti štátnej správy, ale to platí tak v oblasti súdnej, myslím občianskoprávnej, ako aj trestnoprávnej oblasti. Preto som si dovolila pochybovať o odbornosti zrušenia rozhodnutia okresnej prokurátorky v Trenčíne, keďže som videla takýto paškvil podpísaný námestníkom generálneho prokurátora.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som sa v krátkosti zmienila k poslednému výroku pána ministra vnútra, ktorý ma evidentne nepočúva, pretože zrejme je presvedčený, že urobil veľmi záslužnú vec. Ja som presvedčená, že urobil pravý opak, pretože nielen preukázal, že skutočne cieľom všetkých týchto káuz, ktoré smerujú proti poslancom opozície, hlavne poslancom Hnutia za demokratické Slovensko, nie sú trestnoprávne kauzy, ale sú politicky motivované na likvidáciu Hnutia za demokratické Slovensko. A jemu táto vnútorná idea vlastne v jeho výroku vyšla. Jeden minister vnútra sa nikdy nemôže vyjadriť, že ak sa niečo preukáže, tak potom on niečo urobí. Môže maximálne povedať, že ak sa už toto preukázalo, zvážime ďalšie kroky. Ale nič sa nepreukázalo takého, čo moduluje pán minister vnútra v zbožnom želaní, že sa mu to snáď podarí preukázať, a už vonkoncom aj keby niečo takého, čo on pod slovom "ak" prejudikuje, súčasný právny systém a právna kultúra nielen Európy, ale celého demokratického smeru stojí na princípe, že nemožno kolektívnu vinu aplikovať. Teda to, čo on uvádza, vôbec nepríde do úvahy.
Preto je otázka: Aký význam malo toto jeho vyjadrenie? Čo chcel minister týmto vyjadrením získať? No jednoznačne politický kapitál, ak už neberieme do úvahy, že by iné jeho subjektívne dôvody neviedli k takémuto vyjadreniu, ktoré si ani sám neuvedomil, že čo hovorí. Ale pokiaľ si je vedomý toho, čo hovorí, potom tu môže byť jedine vytlčenie politického kapitálu, a síce zneváženie dobrého mena a imidžu Hnutia za demokratické Slovensko, zastrašenie všetkých tých, ktorí sa aktívne proste zasadzujú za realizáciu myšlienok tohto hnutia, za jeho propagáciu, pretože je evidentné, že viackrát pán minister vystupoval z pozície zastrašenia všetkých občanov Slovenskej republiky.
Na záver by som chcela poukázať ešte na jeden paragraf Trestného poriadku, ktorý nie je nevýznamný. V § 8a ods. 1 sa v Trestnom poriadku uvádza znenie, v zmysle ktorého orgány činné v trestnom konaní musia pri informovaní o trestnom konaní dbať na to, aby nebola porušená zásada prezumpcie neviny. A v záujme zachovania tejto zásady sú povinné, zdôrazňujem povinné, odoprieť poskytnutie aj informácií.
Aká je skutočná realita v Slovenskej republike? Toto ustanovenie zákona, ktorý upravuje procesné ustanovenia trestného konania, sa vonkoncom nerešpektuje. Nerešpektuje ho ani pán Ivor, ktorý v svojich pondelňajších ivorníčkoch úplne s potešením dáva informácie, ktoré nielenže informujú, ale aj dezinformujú, a rozvíja celý reťazec svojich vlastných domyslení namiesto toho, aby rešpektoval § 8a ods. 2 Trestného poriadku. A pán minister vnútra, ktorý stojí na čele tohto rezortu, nedbá o dodržiavanie zákonov pri vyšetrovaní, na ktoré platí tento zákon, ale aj sám s veľkým potešením dáva informácie, ktoré sú v rozpore s ústavným princípom prezumpcie neviny.
A toto všetko sa deje v situácii, keď na Slovensku nezávislosť súdnictva je spochybňovaná aj Európskou úniou, keď viackrát sudcovské organizácie, a to nielen Únia sudcov Slovenska, ale aj Združenie sudcov Slovenska, protestovali proti zasahovaniu do súdnej moci, nerešpektovania súdnej moci ministrom spravodlivosti, a toto všetko sa deje za situácie politického nátlaku na odvolanie predsedu Najvyššieho súdu JUDr. Harabina.
Vážení, kto si tieto súvislosti dá dohromady, musí vidieť, o čo tu ide, že tu ide o zavedenie policajného štátu. Totiž doposiaľ na súd sa dostávali kauzy, ktoré súdy odmietali. A tu je dôkazná núdza na všetky tieto kauzy, ktorými sa už naša spoločnosť kŕmi viac rokov a ktorými sa vymývajú mozgy hlavne mladým ľuďom v tejto spoločnosti.
A všetky tieto kauzy v konečnom dôsledku aj keby neuspeli prvýkrát a druhýkrát, sa môžu dostať v zmysle opravných prostriedkov na Najvyšší súd. A práve o to ide. Treba dostať na Najvyšší súd takých sudcov, ktorí budú ochotní rozhodnúť, a to je môj názor, o tom som presvedčená, a ten mi nemôže v demokratickej spoločnosti nikto uprieť, dostať na súd takých sudcov, ktorí budú ochotní v súlade s nie dostatkom dôkazov rozhodnúť v súlade s návrhom, ktorý uvarili vyšetrovatelia.
Preto aj nie je náhodou, že dnes sa vychádza, pán minister spravodlivosti, vychádza s veľmi zaujímavou myšlienkou - podať návrh na odvolanie všetkých sudcov, ktorí dosiahli 65 rokov veku. Vôbec mu nevadí, že na najvyšších súdoch všetkých okolitých krajín vrátane Najvyššieho súdu v Spojených štátoch amerických, ktorý nedávno rozhodoval práve o tak vážnej kauze, ako bola voľba prezidenta, sú sudcovia takmer prevažne vo veku nad 60 rokov, ktorí majú bohatú prax, majú bohaté životné skúsenosti a už skutočne nestoja pred kariérnym postupom, za ktorý by museli akosi zosúlaďovať svoje postupy s určitými politickými trendmi.
To všetko, vážené panie poslankyne a páni poslanci, do seba ladí a zapadá. Preto treba na Najvyššom súde vystriedať 65-ročných a posunúť tam takých, ktorí majú eminentný záujem o svoj kariérny postup. Ja s tým hovorím viac možno, ako zo slov vyplýva, ale kto pozná situáciu v justícii, vie, o čom hovorím. A treba predsedu Najvyššieho súdu aj v rozpore s ústavou odvolať. Potom budú výsledky, pretože doteraz pokiaľ sudcovia súdia podľa zákona, výsledky nie sú. Väčšinou všetky návrhy v prvej várke pripravené vyšetrovateľmi ministerstva vnútra sa končili na súde neúspechom.
A toto je obraz aj riadenia ministerstva vnútra jeho ministrom, pretože správny minister by zastavil a by dohliadal na také postupy, aby skutočne bola zabezpečená objektivita, by proste akosi dbal na to, aby nezávislosť vyšetrovateľov bola zabezpečená, aby, tak ako to zákon ustanovuje, vyšetrovatelia mohli nezávisle postupovať v konaní a skutočne robiť závery len z dôkazov, ktoré v rukách majú.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som to, čo som doteraz uviedla, rezumovala nasledovne. Poslanci za Hnutie za demokratické Slovensko navrhujú odvolanie pána ministra vnútra vzhľadom na jeho posledný výrok, ale, a to nemožno zabúdať, vzhľadom na viaceré nedostatky, ktoré už aj v minulosti boli ministrovi vnútra vytýkané. Tieto neboli dostatočne obhájené už ani samotným ministrom pri predchádzajúcich odvolaniach v parlamente a neboli ani obhájené pracovníkmi jeho rezortu. Dovolím si tvrdiť, ani nemohli byť obhájené, lebo vždy sme namietali porušenie zákonov, porušenie ústavy, ktoré sú veľmi lapidárne a priehľadné.
Preto ako poslankyňa Hnutia za demokratické Slovensko budem hlasovať za odvolanie ministra vnútra, aj keď som presvedčená, že vládna koalícia je už rozhodnutá, pretože bola som, a to poviem nakoniec, šokovaná správou v Rádiožurnále v piatok ráno, keď pán predseda parlamentu vyhlásil, že sa bude rokovať o odvolaní ministra, ale tohto poslanci vládnej koalície neodvolajú. Je veľmi zaujímavé, ako predseda parlamentu môže mať vedomosť, ako budú hlasovať poslanci, ktorí si majú ešte len vypočuť argumenty predkladateľov a podľa článku ústavy hlasovať slobodne a podľa svojho svedomia.
Ja budem hlasovať slobodne a podľa svojho svedomia, pretože som hlboko presvedčená, že minister vnútra nespĺňa požiadavky ministra na tento veľmi vážny a citlivý rezort.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalší v poradí prihlásený do rozpravy je pán poslanec Hofbauer.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážený pán predsedajúci,
pán minister,
vážená snemovňa,
televízia ako najsilnejšie médium vytvorila celý rad nových informačných spôsobov a foriem a okrem iného vytvorila aj také čosi ako štandardné televízne dvojice, ktoré obveseľujú alebo informujú poslucháčov. Z čias federálnej televízie si môžeme pamätať obľúbenú dvojicu Karel Dvořák - Jiřina Bohdalová. O Čechoch sa hovorí, že sú to komedianti, tak toto boli skutočne komedianti par excellence a ich inteligentný humor a brilantné zabávanie skutočne bolo pôžitkom pre všetkých poslucháčov.
Federálna televízia vytvorila aj inú dvojicu, napríklad Černý - Bubílková. Keď si vtedy človek zapol televízny prijímač, tak vedel, že dostane akurát len vychrstnutie špiny na Slovensko a urážku tých slovenských predstaviteľov, ktorí tam sedeli pred televíznou kamerou.
V súčasnosti na Slovensku prekvitá takzvaný "humor humoristov". Nikde na svete neexistuje profesia humoristov, na Slovensku však existujú profesionálni humoristi. Pokiaľ sa mi podarilo preskúmať, tak sú to spravidla mizerní a leniví herci, ktorí nie sú ochotní a schopní vystúpiť na dosky divadla alebo pred televíznu kameru so serióznou postavou a ktorí sa pred verejnosťou predvádzajú zosmiešňovaním a urážaním Slovenska a Slovákov, vykresľovaním Slovákov ako genetických chumajov a všetkého, čo súvisí s HZDS, ako zlodejov a gaunerov. To sú štandardné dvojice Andrásy - Vácvalová, Noga - Skrúcaný, Piško - Luknár, Breiner - Štrasser v podaní Markoviča. Sú to iba tárajovia, ktorí za špinavý honorár špinia na štát, v ktorom žijú.
Ale je tu aj jedna ďalšia televízna dvojica, ktorá si zaslúži osobitnú pozornosť: minister vnútra Pittner a redaktorka Lesná. To je skutočne veľmi pozoruhodná dvojica, ktorej sa hodno venovať už z dvoch dôvodov. Pán minister Pittner je, myslím, jediným ministrom na svete, ktorý verejne a tu v tejto snemovni informoval o svojej spolupráci so zahraničnými spravodajskými službami, a to nie ako minister, ale ako ich rezident. To je informácia, ktorú tu pripomínam, pretože rezidentúru vo vzťahu k zahraničným spravodajským službám nie je možné prerušiť. Rezident svoju činnosť končí len zakopaný za plotom. No a pani Ľuba Lesná, dlhoročná a tradičná pracovníčka Rádia Slobodná Európa, ktoré je financované Kongresom USA a je priamo naviazané na americkú spravodajskú službu CIA, je v podstate sparingpartnerom nášho pána ministra. Takže táto dvojica je z úplne iného cesta a s úplne iným zameraním.
Dámy a páni, táto televízna dvojica vytvorila veľmi zaujímavý program, ktorému sa hovorí Pittnerove pondelníčky. Mne neprichodí dobre a príjemné toto komentovať, pretože pána ministra Pittnera si pamätám veľmi dobre ešte z čias, keď som si ho úprimne vážil. Veľmi dobre si pamätám časy, keď Ladislav Pittner spolu s Augustínom Mariánom Húskom a s Hvezdoňom Kočtúchom zakladali Verejnosť proti násiliu na Ústave pre ekonomiku a organizáciu stavebníctva, keď to bol človek, ktorého si bolo možné vážiť. A myslím, že naše vzájomné vzťahy v období rokov 1990, 1991 to v podstate aj potvrdzovali. Ale osobné parametre pána ministra Pittnera a neskôr pána poslanca Pittnera sa evidentne menili. Ladislav Pittner v rokoch 1993, 1994 už bol iným človekom, ako bol človekom v rokoch 1989, 1990. A...
(Ruch v sále.)
Sprosté poznámky si nechajte, pán Palko.
Minister Pittner v roku 2000 je úplne iným človekom, ako bol v roku 1994, ale takisto v roku 1989, pretože jeho vyhlásenia vyrážajú dych aj policajtom, aj kriminalistom, aj občanom, aj poslancom. Už ich nejdem komentovať, pretože pochybujem, že sa týkajú otázky politickej, ale skôr by spadali do problematiky diagnostikovania. V tom odborníkom nie som.
Za ministra Pittnera sa do omrzenia eskalovala kauza únosu Michala Kováča mladšieho, kauza zavraždenia Róberta Remiáša, kauza triptychu Klaňanie sa troch kráľov z banskobystrického biskupského úradu. Nuž tak pozrime sa, ako tieto kauzy vyzerajú v súčasne.
Osoby, ktoré figurovali v kauze Michala Kováča mladšieho, figurovali ako dvojití agenti na jednu aj na druhú stranu. Veď predsa ten, kto oznamoval telefonicky, že Michal Kováč je zavretý v aute v Bergu, dnes spokojne funguje na mníchovskom generálnom konzuláte. Konfident, ktorý figuroval v kauze triptychu, dnes spokojne pôsobí opäť ako obojstranný agent. Je smiešne, že tí, ktorí tieto skutočnosti odhalili, tak sú stíhaní, a tí, ktorí v týchto skutočnostiach fungovali ako aktívni, tak sú omilosťovaní. Michal Kováč mladší pôsobí na veľvyslanectve v Indii za stavu, že nebol na neho zrušený medzinárodne potvrdený zatykač Interpolu.
Zavraždenie Róberta Remiáša tradične bolo pripisované HZDS, samozrejme, ako inak, pánom Pittnerom a pánom Čarnogurským, takrečeno od okamihu výbuchu. Ale, dámy a páni, toto auto explodovalo za jazdy pod oknami, kde sídli KDH. Bolo to jediné auto s človekom, ktoré explodovalo za jazdy. Všetky ostatné výbuchy na Slovensku sa realizovali pri stojacich autách. Všetky stopy výbuchu Remiášovho auta nasvedčujú zahraničnú réžiu.
Nie náhodou práve tieto tri kauzy do omrzenia sú opakované a otĺkané o hlavu Slovenska a HZDS z americkej strany aj z nemeckej strany. To iba potvrdzuje súčinnosť spravodajských služieb týchto štátov v týchto troch kauzách.
V súčasnosti kauza triptych bola prekvapujúco ukončená tým, že tí, ktorí vypátrali, že biskupský úrad kupčí s materiálmi a s mobiliármi, ktoré mu nepatria, ale sú to hodnoty, ktoré duchovní môžu spravovať, ale nie s nimi obchodovať, tak tí, ktorí to vypátrali, sú trestaní. Biskupskému úradu je vzácny renesančný originál vrátený a biskup Baláž radostne oznamuje, že konečne ho môže predať do zahraničia, tak ako to zamýšľal aj predtým. Nuž tak ďakujem pekne za takéto vypátranie kauzy.
Je zarážajúce, ak minister vnútra v televízii vystupuje a verejne oznamuje tvrdenia, ktoré nemajú obdobu, o počte mafiánskych zoskupení v Bratislave a o tom, že sú vraj pod kontrolou polície. Nuž tak súdny poslucháč mohol z toho usúdiť iba jedinú vec, že tieto mafie spolupracujú s políciou, keď minister to môže bezstarostne v televízii oznamovať. A pokiaľ sa prejdete v centre Bratislavy, tak nenájdete jediného zlatníctva, ktoré by bolo v rukách slovenského vlastníka. Automobily, ktoré bezstarostne parkujú na zákazoch státia v peších zónach, nepatria žiadnemu slovenskému občanovi, ale sú to všetko automobily z tých istých kruhov. Nestretol som sa ešte s prípadom, že by odťahovacia služba a polícia zabezpečila odtiahnutie čo len jediného takéhoto vozidla. Policajti úctivo obchádzajú tieto automobily ako nedotknuteľné a s pôžitkom odťahujú výlučne škodovky slovenských obyvateľov.
Vynechám tie všetky skutočnosti, ktoré tu už odzneli mojimi predrečníkmi a dotknem sa iba tej poslednej naprostej nehoráznosti, v ktorej sa minister vnútra vyhráža zrušením politického subjektu, ktorý vyhral parlamentné voľby, ktorý je najsilnejším politickým subjektom a aj najstabilnejším, ktorý sa neotriasa a netriešti, a to Hnutia za demokratické Slovensko. Takýto oznam verejne v televízii má skutočne parametre diagnózy, nie parametre policajta, vyšetrovateľa a člena vlády. A domnievam sa, že je dokumentom toho, že hlásateľ takýchto tvrdení už je bremenom pre súčasnú vládnu koalíciu a bremenom aj pre súčasnú vládu.
Pán minister v podstate nepovedal nič nové, pretože Vladimír Palko hneď na prvej schôdzi tohto funkčného obdobia vyhlásil tu v tejto snemovni, že Hnutie za demokratické Slovensko treba zakázať ako zločineckú organizáciu, pretože Vladimír Mečiar je zločinec. To povedal poslanec, ktorý je predsedom branno-bezpečnostného výboru tejto snemovne.
Výroky o tom ako a tvrdenia o tom, že štyria príslušníci Slovenskej informačnej služby pod šéfovaním pána Žiaka rozvrátili štruktúry vzťahov Česka, Poľska, Rakúska, Maďarska a Nemecka, nuž tak to už je tak na hranici humoru 1. apríla, silvestrovskej zábavy a diagnózy. Ak štyria ľudia zo Slovenska dokázali takýmto spôsobom deštruovať politickú situáciu v týchto štátoch, nuž tak klobúk dole a bolo by ich treba čo najlepšie zamestnať v bezpečnostných a spravodajských službách ľubovoľného zboru na svete, pretože to musia byť odborníci par excellence.
Kladiem však otázku ministrovi Pittnerovi: Na základe čoho konal, na základe čoho vystupoval v televízii a na základe akých tvrdení prišiel k takýmto záverom? Na základe správy Vladimíra Mitra, šéfa Slovenskej informačnej služby? Však táto správa nebola odtajnená, odznela jedine v tejto snemovni na uzavretom rokovaní ako tajný dokument. Takže minister a ministerstvo vnútra, vyšetrovatelia a policajti sa hrabú v neodtajnených správach a na základe toho, že vyťahujú z nich neoverené a neoveriteľné fakty, stíhajú a šikanujú ľudí? To sa dopúšťa trestného činu práve minister vnútra.
Ďalej sa pýtam, ako je možné, že súčasná koalícia pokojne s ľadovou tvárou disponuje odposlúchavanými telefonátmi, nemienim vyťahovať policajne, pokútne odposlúchavané telefonáty Krajči - Lexa, telefonátmi, ktorými spokojne sa rozháňal ako predseda vlády Dzurinda, tak minister obrany Kanis, a spokojnou tvárou, však áno, tuná máme odposluch telefonátu, kde sa baví Kaník s Valkom. Tak to kde sme, v akom štáte? Viem, že moje telefonáty sú odpočúvané, a viem, že odpočúvania sa konali. Na základe nich, po odposluchu jedného takéhoto telefonátu mi bola vyplienená záhradná chatka a v nej prehrabané všetky písomnosti. To bol veľmi jednoduchý test, že k odposluchu prichádza. Ale toto je legitimizované konaním ministra vnútra a s pokojnou tvárou je zakrývané?
Minister vnútra v žiadnom štáte na svete nie je milovaný, pretože je to nevďačná pozícia. Ministra vnútra nikto nemá rád a ani nemôže mať rád, pretože ministra vnútra ešte nikdy nikto nepochválil, nikde na svete. Ministerstvo vnútra, bohužiaľ, musí sledovať prekračovanie zákona, musí sledovať dodržiavania zákonnosti, a teda osobne nepoznám stav, že by ministerstvo vnútra, policajti alebo minister vnútra sám osobne figuroval ako pochvaľovateľ, ak tak môžem povedať, kohosi za to, že je statočný, za to, že je čestný, policajti nechvália motoristov za to, že jazdia statočne a dobre, dodržiavajú predpisy, ale dávajú len pokuty.
Tento rezort nie je nikde na svete milovaný, ale som presvedčený súčasne o tom, že minister vnútra musí byť osobnosťou, ktorá je rešpektovaná, ktorá je vážená, ktorá je dôveryhodná a ktorá je predmetom úcty. Ľudia ho nemusia milovať, ale úctu a rešpekt musí mať. To v súčasnosti na Slovensku nie je a, bohužiaľ, sú to dôsledky práve krokov a konaní samotného ministra Pittnera.
A predovšetkým občania by mali mať pocit vedomia a istotu, že o ich bezpečnosť je postarané. Nie je to tak, pretože ministerstvo sa zaoberá donekonečna politickými kauzami a škandalizovaním politických odporcov, vyrábaním politických káuz, osočovaní a tvrdení, dopredu označovaním vinníkov a označovaním ich údajných previnení. A potom prácne zháňajú vyšetrovatelia doklady a dokumenty, ktoré nemajú, zháňajú argumenty, ktoré sa im nedarí získať, a celé ministerstvo vnútra samotné sa vlastne v očiach verejnosti hrubým spôsobom diskredituje.
Ministerstvo vnútra, Policajný zbor, vyšetrovatelia mali by sa čím zaoberať, a to veľmi hojne. Zmienim sa len o skutočnostiach, ktoré sa obchádzajú mlčaním, pretože ministerstvo vnútra nefunguje ako ochranca zákona spravodlivosti, ale takrečeno ako vysávač koaličnej špiny a zahladzovač koaličných deliktov.
To len tak, čo tu mám poznamenané: verejné osvetlenie v Bratislave zadané firme Siemens za pokútnych okolností, keď cena Siemensom ponúkaná bola o miliardu drahšia ako cena, ktorú ponúkal Elektrosvit Nové Zámky, financovania KDH prostredníctvom Petra Gaburu na Žabotovej ulici 2. Ďalšia kauza, opäť ktorá je spletená s KDH, je spaľovňa odpadkov v Bratislave, kde zase realizátor má byť Siemens, a to o miliardu s drahšou dodávkou oproti tomu, čo ponúkali slovenské ponuky z Tlmáč.
Celá kauza okolo akciovej spoločnosti Metro Bratislava je jeden obrovský podvod plienenia, vykrádania, vytunelúvania hlavného mesta Slovenska. Dámy a páni, pred parlamentnými voľbami v roku 1998 mesto v roku 1997 objednalo za štvrť miliardy korún dokumentáciu na výstavbu metra, ktorá slúži nanajvýš na podkúrenie. Každý, kto to objednával, o tom vedel. To bolo uliatie štvrť miliardy korún bokom a sa vykázalo, že čosi sa za to vyrobilo. Nevyrobilo sa však za to nič. Do akciovej spoločnosti Metro sa preliali mestské pozemky v cene približne 2 mld. Sk. Tieto pozemky sa rozpredávajú pod rukou, tak ako keby tým disponovali tí, ktorí "metro" spravujú. Dlhoročným spravovateľom tohto podniku, akciovej spoločnosti bola Marta Čarnogurská, manželka ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského. Nuž tak toto je, myslím, namojdušu, právne, justičné a policajné kocúrkovo pod vedením tejto koalície, ministra vnútra Pittnera i ministra spravodlivosti.
Okolo Bratislavského hradu sa stavajú čudesné búdy so záplavami vikierov. Realizuje to firma Garden z Lučenca, ktorá sa stala vlastníkom tohto pozemku od Zámockej akciovej spoločnosti, ktorá pozemky dostala od mesta. Je do miliardový majetok, ktorý dostali prakticky zdarma. Tam bol prepletenec Peter Kresánek, vtedajší primátor Bratislavy, a inžinier architekt Kachlík. Toto sú také rozkrádačky, že za týmto mal ísť minister vnútra ako stopovací pes, ale nie, on ide ako zahladzovač týchto deliktov a týchto doslova kriminálnych afér.
Ako dopadla kauza zmeny splátkového kalendára budovy KDH od mesta Bratislavy? Je kuriozitou, že domový blok, v ktorom sídlil krajský výbor komunistickej strany, bol predaný za 13 mil. korún. To nie je ani cena pozemku, to nie je ani cena tuším komínov na tej budove. Ale to nie je ešte dosť. Splátkový kalendár si zmenil pán Kresánek samovoľne zdanlivo len tak pre nič, za nič, tak, že mesto Bratislava do súčasnosti nedostalo od KDH ani korunu, a to tým skôr, že tento domový blok nebol predaný KDH, ale akciovej spoločnosti MANA vo vlastníctve pána Gaburu, podpredsedu KDH. Policajné vyšetrovanie tejto kauzy uviazlo na mŕtvom bode, pretože policajti neboli údajne schopní zistiť, k akej škode prišlo. Žiadali to od primátora Bratislavy Moravčíka. Primátor Moravčík zase odpovedal ministrovi Pittnerovi, že on nemá čo zisťovať škodu, že to je vecou polície. Takto sa kauza naťahovala dovtedy a hral sa trápny pinpong, až kým táto kauza zatíchla, no nebola vyšetrená ani zrušená či vrátená.
Keď som odchádzal z primátorského postu Bratislavy, Bratislava mala vyrovnané hospodárenie, vyrovnanú finančnú bilanciu. V súčasnosti Bratislava je v červených číslach zadlžená vo výške 4,5 mld. Sk, opakujem 4,5 mld. Sk.
Prejdime aj na problematiku, ktorú bol povinný minister vnútra sledovať priamo na základe poznatkov z tejto poslaneckej snemovne. Minister Gabriel Palacka zrušil Cestný záchranný systém, a to bez akejkoľvek náhrady tohto systému. Možno sa má pýtate, čo s tým má minister Pittner. No ohromne veľa. Ministerstvo vnútra je gestorom záchranného systému celej Slovenskej republiky, v rámci ktorého cestný záchranný systém tvorí jeden z jeho podsystémov. Slovensko sa takto stalo tuším jediným vyspelým štátom v Európe, ktorý nemá cestný záchranný systém. A keď príde k nehode, k ťažkej havárii, tak záchrancami majú byť hasiči s vodnými delami.
Minister dopravy Gabriel Palacka hneď pri svojom nástupe zrušil licenciu pre slovenského leteckého prepravcu. Zhabal leteckej spoločnosti lietadlá a neskôr po pol roku, ako keby sa nič nedialo, zase zistil, že sa nekonalo právne, ale protiprávne, tak zase lietadlá vrátil prepravcovi a licenciu obnovil. A čo je veľmi podstatné, v dokumente, ktorý musel prepravca - letecká spoločnosť - podpísať, je uvedené, že prepravca sa zaväzuje nezverejňovať škodu, ktorá mu týmto krokom ministerstva nastala. Tak ja túto škodu zverejním, je to pol miliardy Sk, vznikla len preto, že minister Palacka zrušil licenciu, zhabal lietadlá a po pol roku ich vrátil, keď celá letná sezóna bola vypredaná pre iných leteckých prepravcov a slovenskí turisti do zahraničia museli lietať inými cudzími lietadlami. Ministra vnútra, samozrejme, to vôbec netrápi. Tvári sa, že o tom nevie, však prečo aj, iste dobre vie, že vie prečo.
Ministerstvo dopravy zrušilo výrobu slovenských autobusov a výberové konanie bolo preorientované tak, že na Slovensku vyhrala dodávka českých autobusov Karosa. Nuž tak úprimná gratulácia k tomuto podvodu, pretože Karosa, česká firma, už dávno fúzovala s Renaultom. A to, čo dodávajú na Slovensko, to sú výbehové vraky, ktoré už nechcú kupovať v súčasnosti ani v Zambii. Takže takáto je skutočnosť klientelistických škandálov a afér, ktoré vyprodukovalo len toto jedno ministerstvo, ktoré je veľmi úzko previazané priamo s ministrom vnútra Pittnerom.
Plienenie Slovenských telekomunikácií sa začalo hneď po nasadení Emila Hubináka za generálneho riaditeľa Slovenských telekomunikácií. Tento 33-ročný právnik v živote o telekomunikácie nezavadil, o telekomunikáciách vie iba toľko, že treba zdvihnúť slúchadlo a doň hovoriť. A to je všetko. A, ako sám priznal v interview pre časopis, jeho jedinou pozíciou bolo pripraviť telekomunikácie na privatizáciu, uskutočniť ich predaj - hotovo, bodka. Je to skutočne originálny generálny riaditeľ, ktorý riadi podnik len preto, aby ho predal.
Tento absolvent štátu a práva bol priamo previazaný s nechutnými kauzami okolo výberu poradcu na privatizáciu telekomunikácií, okolo vajatania, okolo záujemcov o tohto poradcu, zrušenia tohto výberového konania, znovuvymenovania na základe iných podkladov. A nakoniec to spelo k predaju za províziu pol miliardy korún. Pol miliardy si sprostredkovateľská firma strčila do vrecka len za to, že povedala, že Slovenské telekomunikácie treba predať jedinému záujemcovi, ktorý sa o ne uchádzal, a to Deutsche Telekom, čiže slovenské štátne telekomunikácie predať v plnom rozsahu nemeckým štátnym telekomunikáciám za províziu pol miliardy korún.
Dámy a páni, toto sú len spakruky skutočnosti, ktoré ministerstvo vnútra malo ako stopovací pes strážiť. Malo ich vyšetrovať, malo ich skúmať, malo o tom informovať verejnosť, a nie tváriť sa ako mŕtvy chrobák a ich zahladzovať. Minister vnútra je nielen zodpovedný za to, čo je uvedené v návrhu na odvolanie, za to, čo urobil. Ja ho však obviňujem hlavne z toho, čo neurobil. A toho, čo neurobil, je obrovské množstvo.
Dotknem sa troch veľmi obľúbených káuz, ktoré sa do omrzenia opakujú na škandalizovanie Hnutia za demokratické Slovensko ako údajného zločineckého hnutia. A to je kauza Rezeš, kauza Pór, kauza Martinka. Celkom okrajová kauza je bývalý minister zdravotníctva Soboňa.
Alexander Rezeš je obviňovaný z trestného činu poškodenia kultúrnej pamiatky v Banskej Štiavnici, domu, ktorého ak by sa neujal v tom čase Rezeš, tak dnes by už vôbec neexistoval, pretože by to bola iba zrútená ruina. Nepodozrievajte ma z nejakých úzkych kamarátskych väzieb s pánom Rezešom, my sme nejakí veľkí kamaráti, myslím, neboli, ale ja sa držím tvrdo faktografie. V dobe, keď Alexander Rezeš tento dom kúpil, tento dom vôbec nebol zapísaný v zozname kultúrnych pamiatok. To sa stalo až dodatočne po spustení hurhaja o trestnom čine pána Rezeša v súvislosti s rekonštrukciou a obnovou tohto domu.
Chcem pripomenúť niektoré iné domy, ktoré sa údajne iba rekonštruovali. Domy sa však prestavovali neuveriteľným spôsobom a prichádzalo k hrubému porušovaniu pamiatkovej podstaty týchto objektov a palácov a dialo sa to tu v hlavnom meste pod egidou KDH, Petra Kresánka ako primátora Bratislavy zodpovedného za tento stav a jeho politického súkmeňovca Ladislava Pittnera.
Esterházyho palác na Panskej ulici je skvostná baroková pamiatka. Choďte sa však pozrieť na jeho krov a jeho strechu. Vyrástol tam paškvil preto, lebo starosta mestskej časti Bratislava-Staré Mesto Ďurkovský tieto priestory predal zbohatlíkovi a ten si tam vystrája to, čo si zmyslí. Vybudoval tam čosi, čo nemá s barokovou pamiatkou spoločné absolútne nič. Prišlo k zničeniu originálneho pôvodného barokového krovu, ktorý sa zachoval v Bratislave ako jeden z mála. To je trestný čin ako Brno, samozrejme, z ministerstva vnútra hlboké ticho.
Na Panskej ulici je budova, v ktorej sídli audítorská spoločnosť, ktorá tento dom rekonštruovala. Rekonštrukcia vyzerá tak, že Habermannov palác, vzácna pamiatka klasicistická bola zbúraná a bola tam postavená replika. Nebudem skúmať, kto sa tohto kroku dopustil, ale moja otázka znie: Ako je možné v Bratislave zbúrať pamiatkovo chránený objekt na pamiatkovo kompaktnej Panenskej ulici, miesto toho tam postaviť repliku a nič sa nedeje? Absolútne nič sa nedeje.
Oproti Prašnej bašte na Zámočníckej ulici prišlo k rekonštrukcii gotického domu a tam sa zbúralo klenieb niekoľkonásobne viac ako údajne v Banskej Bystrici - hlboké ticho, nič sa nedeje, všetko v poriadku.
Erdödyho palác na Ventúrskej ulici je rožná budova Ventúrskej a Panskej. Je to skvostná rokoková stavba, kde však prišlo k demolácii pôvodného krovu. Rokokový dvojposchodový palác bol nadstavaný o betónové monštrum, betónovú atrapu, napodobeninu manzardových striech a ďalej o dvojposchodový titanský krov, čím hmota tohto paláca sa zvýšila viac ako dvojnásobne. V súčasnosti Erdödyho palác, ktorý je vo vlastníctve Slovenských telekomunikácií, je vlastne vo vlastníctve nemeckých telekomunikácií. Kde sú tí všetci zelení a všetci tí ochranári Bratislavy, ako je to možné, že tuná v tomto meste je hlboké ticho, pokoj, selanka a ministerstvo vnútra je nadmieru spokojné s tým, že pán Kresánek zrušil Útvar hlavného architekta aj zrušil Útvar dopravného inžinierstva? A vlastne to, čo sa na území pamiatkovo chránenej mestskej rezervácie v Bratislave deje, závisí od toho, ako hlasujú poslanci koaliční v jednotlivých mestských častiach, a mestských zastupiteľstvách. Ak hlavná architektka v Starom Meste nevyhovovala, tak jednoducho štyri poslanecké kluby navrhli jej zvrhnutie, následne starostom bola odvolaná.
Husitský dom na Františkánskej ulici číslo 3. Pozrite sa, čo vyrástlo na streche tohto domu, ktorý si pamätá prakticky, ako názov sám hovorí, 13., 14. storočie. To je jeden paškvil, asi taký, ako keď noblesný pán si na hlavu nasadí voľáke sombrero.
Na Hviezdoslavovom námestí číslo 8 v súčasnosti prichádza k hrubému poškodeniu pamiatkovej podstaty neskorobarokového Csontovho paláca. Stavia sa tam oceľová konštrukcia, ktorá ho zvyšuje o ďalšie etáže. Nuž tak to je nehoráznosť kultúrna, aká sa nemôže diať v žiadnom civilizovanom štáte Európy, samozrejme, s výnimkou koaličnej Bratislavy.
Ale na toto všetko je ticho, ministerstvo mlčí; selanka ako hrom. Jediný, kto sa dopustil hrozného trestného činu, to je Rezeš, tým, že rekonštruoval dom v Banskej Štiavnici, ktorý keby sa nerekonštruoval, tak by už vôbec neexistoval, pretože by sa zrútil.
Tunelovanie rukami Vladimíra Póra je smiešna argumentácia, pretože jej podstatou je to, že finančné prostriedky z jedného Pórovho podniku sa použili na účely iného svojho podniku. Slovensky povedané, ak ja zo svojho bytu prenesiem na jar vrece umelého hnojiva do svojej záhrady, tak som vytuneloval byt. A na jeseň ak vykopem zemiaky zo svojej záhrady a prenesiem ich do svojej pivnice v byte, tak som vytuneloval zas záhradu a treba ma za toto stíhať. To je v kocke povedaná podstata toho, čo sa celý titanský aparát ministerstva vnútra s armádou vyšetrovateľov snaží dokázať Vladimírovi Pórovi - a strčiť ho do basy. Prečo? No lebo bol predseda krajskej organizácie HZDS.
Škandalizovania rodiny pána Martinku sa nechcem dotýkať, pretože dôsledky toho, čo sa dialo s rodinou pána Martinku, sú otrasné. Na túto beštialitu, justičnú a policajnú zvoľu reagovala skratovo pani Martinková strašným spôsobom. Pán minister, vy ste priamo spoluzodpovedný za tragédiu tejto rodiny. A vašu vinu v tomto smere nezmyje žiadna spoveď, pretože tu prišlo k ťažkému poškodeniu a ťažkému zločinu. A pokiaľ niekto vie argumentovať trestnými činmi pána Martinku, tak moja otázka znie, ako je aj možné, že rakúska strana na základe takých údajne hrozných obvinení ani na ume nemá pána Martinku vydať, pretože, ako rakúska strana zdôvodnila, argumenty slovenskej strany sa nezakladajú na žiadnej faktografii, sú proste o ničom.
Prečo ministerstvo vnútra neskúma, ale skutočne neskúma - finančná polícia a vyšetrovatelia -, ako sa zmenili finančné postavenia aj tohto poslaneckého zboru? Prečo ministerstvu kultúry po perfektnom zrekonštruovaní ministerskej budovy Ivanom Hudecom v minulom roku ju treba rekonštruovať v súčasnosti nákladom 40 miliónov a v budúcom roku nákladom 50 miliónov, ako je to obsiahnuté v štátnom rozpočte? Teda do perfektnej budovy sa ide napumpovať 90 mil. korún štátneho rozpočtu? Vysvetlenie je veľmi jednoduché. Choďte sa pozrieť pod Slavín a pozrite sa, čo si tam buduje minister Kňažko. To je rezidencia, ktorá nemá obdobu. To sú desiatky miliónov investovaných z akých zdrojov? Zo zdrojov ministra kultúry? Zo zdrojov poslanca? Nedajte sa vysmiať.
Odvolanie alebo odstúpenie ministra Kanisa nejdem komentovať, pretože v tejto plejáde miliardových káuz Kanisova vila sa mi javí ako smiešny detail. Hneď pred vilou pána ministra Kanisa, teda už bývalého ministra, sa nachádza ďalšia rozostavaná rezidencia za desiatky miliónov korún. Pán minister, povedzte odtiaľto z tejto tribúny, komu patrí. Akým spôsobom si dotyčný na to zarobil a ktorá je to osoba? Budete si to trúfať menovať? Tipujem, že nie.
Minister vnútra je zodpovedný za dopravnú politiku pri ministerstve dopravy, predovšetkým za to, čo sa deje na cestnej sieti. Tak sa pozrime, čo sa deje na cestnej sieti. Zahraničný občan, príslušník cudzieho štátu sa dopustil na území Bratislavy hrubého dopravného priestupku s dôsledkom ťažkej dopravnej nehody a s následkom smrteľného zranenia slovenského občana. Tento občan bol prakticky pol roka v komatickom stave, ďalšieho pol roka prácne boli jeho jednotlivé funkčné centrá oživované s dôsledkami jeho trvalého postihnutia. Hovorím o spevákovi Jozefovi Rážovi. Čo sa stalo s páchateľom? Okamžite po takomto hrubom dopravnom priestupku, po ťažkej dopravnej nehode s katastrofálnymi následkami bol bleskove vyexpedovaný za hranicu štátu, vylifrovaný za hranicu nášho štátu, aby tu nemohol byť stíhaný. A z Nemeckej republiky sa spokojne usmieva. V Nemecku bol odsúdený. Cena zmrzačenia Jozefa Ráža bola odhadnutá na jeho odškodnenioe vo výške 4,5 tisíca nemeckých mariek. Dámy a páni, slovenský občan v Nemecku má cenu 4,5 tisíca mariek.
Pán minister, ako je to možné, že za takýto čin tento nemecký občan nebol tu zadržaný, nebol daný do väzby, nebol súdený a nebol exemplárne potrestaný? Zahraniční účastníci si z cestnej siete Slovenskej republiky robia kovbojku a vedia, že tu sa im nič nemôže stať. Nech slovenský občan skúsi prejsť na červenú na prvej križovatke hoci len v Rakúsku.
Pán minister, ako dopadlo vyšetrenie ťažkej dopravnej nehody, ktorá sa stala pri návrate Gabriela Palacku, ministra dopravy, z flámu KDH z Košíc nad ránom, keď šofér hodiny čakal v aute, kedy odvezie ministra, a potom sa minister Palacka nadránom rozhodol, že si sadne predsa len do auta. Auto havarovalo, pravdepodobne v dôsledku sekundového spánku, s ťažkým dopravným následkom, s poraneniami a s obrovskými škodami. Z akých finančných prostriedkov bola platená cesta ministra Palacku, ktorý bol na plese KDH v Košiciach? To bola služobná cesta? To ste skúmali? Ako je to možné, že nie? Prečo sa to zahladilo?
Iba tri dni starý prípad je ťažká dopravná nehoda so smrteľnými úrazmi a s ťažkými zraneniami automobilom ministra Jána Čarnogurského šoférovaným jeho vodičom. Verzie, ktoré ministerstvo vnútra a polícia dávala do televízie, boli do popuku. Prvá verzia bola, že Lada sa zrazila s Aviou, Avia odhodila Ladu, ktorá následne vletela do ministrovho auta, a vlastne suma sumárum nič sa neudialo. Druhá verzia už bola úplne odlišná. Pri bezohľadnej jazde vodiča ministerského automobilu auto sa stalo neovládateľné, vyletelo do protismeru, zdemolovalo protiidúcu Ladu, kde prišlo k okamžitému usmrteniu dvoch ľudí a k ďalšiemu zraneniu ďalších účastníkov tejto reťazovej dopravnej nehody. Moja otázka znie - čo na to minister spravodlivosti Ján Čarnogurský? Ako je možné, že on všetkými masťami mazaný statočný a čestný človek, ako sám tu o sebe vyhlasuje, dovolí takéto pirátske jazdy, schvaľuje takéto správanie vodiča a je pozitívnym spoluúčastníkom tejto dopravnej nehody?
(Hlasy z pléna.)
Vy čušte a zdržte sa rečí. Nie ste tu na to, aby ste ma komentovali.
Polícia vyšetrila ťažkú dopravnú nehodu so smrteľným následkom syna ministra Ľudovíta Černáka? Stalo sa to na prechode pre chodcov v Karlovej Vsi. Chodec bol na mieste usmrtený, bol zabitý. Do dnešného dňa polícia nedala žiadne vyšetrenie, prípad je na najlepšej ceste k zahladeniu.
Takže, pán minister, vy nie ste obviňovaný len z toho, čo ste urobili. Ja vám pripomínam predovšetkým to, čo ste neurobili. Vy ste nezabezpečili na území Slovenskej republiky poriadok, právny stav, nezabezpečili ste to, aby ľudia mali k polícii dôveru, ale práve naopak, zabezpečili ste to, že občania na Policajný zbor pozerajú s krajnou nedôverou a s krajnými podozreniami.
Potom sa nie je možné čudovať, že novovznikajúca SDKÚ si stavia ako podpredsedu a financmajstra práve Gabriela Palacku, ktorý musel opustiť ministerský post z početných podozrení z korupcie a klientelizmu. Takže tá nová politická strana, ktorá má vzniknúť z tých istých osobností, ktoré majú zasvinené ruky až po lakte, sa idú etablovať do čela tejto politickej strany, to koho chcete presvedčiť z občanov Slovenskej republiky? Skutočne táto koalícia je presvedčená, že na Slovensku žijú takí ozembuchovia, ktorí si toto nepamätajú?
Ako je možné, že koalícia stavia do čela Sociálnej poisťovne pána Kureja, ktorý musel opustiť ministerstvo po klientelistických podozreniach z klientelistických afér a z korupčníckych afér?
Takže, dámy a páni, vy ak podržíte pri ministerskom kresle pána Pittnera, prispejete tým k zvýšeniu preferencií Hnutia za demokratické Slovensko a opozičných strán, pretože vlastne prispievate tým k naprostému spochybňovaniu svojej serióznosti.
Takže ja by som vlastne mal lobovať za to, aby ste si ho neodvolali. Bola by to však obrovská chyba, pretože občania tohto štátu nemôžu za to, čo ministerstvo vnútra vystrája. Nemôžu za pondelňajšie pondelníčky, kde sú oznamovaní stále noví a noví osočení občania tohto štátu bez dôkazov, len tak spakruky osočení preto, lebo sa to hodí z politických dôvodov a zámerov.
Dámy a páni, budem hlasovať za odvolanie pána ministra a veľmi ma mrzí, že sa od roku 1989 ľudsky, politicky aj profesijne takto pokazil.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)