Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Oberhauser, máte slovo.
Poslanec V. Oberhauser:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
celý svet v nedávnych dňoch sledoval súboj kandidátov na prezidentov Spojených štátov amerických a videli ste, že tento súboj, ktorý bol napnutý do posledných chvíľ, lebo sa rozhodovalo ozaj na lekárskych váhach, v ktorom štáte koľko získa ten-ktorý kandidát hlasov, nakoniec mal dohru pred Najvyšším súdom Spojených štátov amerických. A či už na úrovni jednotlivých štátov alebo tých štátov, ktorých sa to dotýkalo, tak aj potom na Najvyššom súde si celá Amerika s hlbokou úctou vážila práve stanoviská sudcov, ktorí dali konečný verdikt, preukázali sa naozaj ako nezávislá moc v štáte. A jednoducho ich rozhodnutie bolo absolútne rešpektované a práve Najvyšší súd zohral v tej chvíli, keď Amerika aj celý svet sa díval so znepokojením na priebeh tejto situácie, zohral tú pozitívnu úlohu. Totiž urobil to rozuzlenie, lebo jedného dňa treba jednoznačne povedať "dosť" v záujme celej spoločnosti, lebo nie je možné, aby sa takýto spor naťahoval donekonečna a vnášal destabilitu do systému.
A takisto keď v týchto dňoch sa zaoberáme témou odvolávania predsedu Najvyššieho súdu, iste aj naši občania sa zamýšľajú nad tým, či súdna moc zohráva tú úlohu v Slovenskej republike, aby mala takúto autoritu, a čo, kto pre ňu robí. Niektorí kritizujú sudcov, iní kritizujú štátnikov, ktorí zasahujú do právomoci súdov. A myslím si, že naozaj v tejto diskusii by bolo dobré prísť k takému záveru, aby bol ten akýsi pevný bod, ktorý by pomohol v nerozhodných situáciách z takého nadstraníckeho hľadiska priniesť do rozhodnutia v štáte nový hlas. Niektorí povedia, že možno je to ten Ústavný súd, ktorý by prinášal takýto hlas, ale nie je to exekutíva. Ústavný súd má iné poslanie aj v štruktúre našej ústavy a iné poslanie má aj v celom justičnom a zákonodarnom a s tým súvisiacom zákonnom systéme.
Čiže v tejto súvislosti si myslím, že je potrebné, aby súdnictvo našlo svoju novú tvár. A z takéhoto pohľadu sa treba pozerať aj na kroky súčasného ministerstva spravodlivosti, či sú príspevkom k tomu, aby v rodiacej sa demokracii po roku 1989 súdnictvo takúto novú tvár nadobudlo. Žiaľ, treba povedať, že doterajšie kroky ministerstva spravodlivosti nešli tým smerom, aby sa v justícii vyriešili veľmi závažné problémy, ktoré súvisia s prieťahmi procesov, ktoré súvisia s rýchlejším rozhodovaním vo veci, ale ktoré súvisia aj s väčšou spravodlivosťou a s presnejším definovaním zákonov a jednoducho aj celých tých procesných otázok, ako je to doteraz.
A v tomto ministerstvo spravodlivosti jednoducho nenaplnilo očakávania. Naopak, pán minister a celá jeho exekutíva sa skoncentrovali na súboj s predsedom Najvyššieho súdu a vôbec s vedením Najvyššieho súdu. A tam ako keby sa vybíjali v tom, aby ukázali, ako by to súdnictvo malo vyzerať. Ale je to úplne pomýlená cesta, ktorá vôbec nevedie k skvalitneniu procesov okolo súdnictva, ktoré očakávajú občania Slovenskej republiky, lebo jednoducho tu treba otvorene povedať: Nech je predsedom Najvyššieho súdu pán Štefan Harabin alebo niekto iný, to bude mať vplyv len na Najvyšší súd, ako sa tam bude pracovať, ale ťažko to bude mať vplyv na celú štruktúru súdnictva v Slovenskej republike. Mnohí občania sa s ľuďmi na Najvyššom súde v celom svojom živote ani nestretnú. Ich oveľa viac zaujíma stav na okresných a krajských súdoch. A tam sa veci absolútne zo strany ministerstva spravodlivosti neriešili. Iste, povie sa tu, že boli prijaté nejaké zákonné zmeny, ale tieto zákonné zmeny sú kozmetické proti tomu, čo by ministerstvo spravodlivosti v tomto smere malo urobiť.
Toľko teda z hľadiska celkového toho stavu a serióznosti ministerstva spravodlivosti k riešeniu problémov súdnictva na Slovensku.
Najvyšší súd má reprezentovať však určitú silu súdnej moci na Slovensku, a preto tu boli zavedené niektoré pravidlá, ktoré jednoducho majú vytvoriť podmienky, aby takto mohol fungovať. Preto došlo k určitému prelínaniu volebných období predsedu Najvyššieho súdu naprieč volebnými obdobiami poslancov.
Druhá taká záležitosť je, že vedenie Najvyššieho súdu by malo byť nadstranícke alebo aspoň predsa len kus pod vplyvom opozície, ktorá tam, pretože bola v predošlom volebnom období vládnou koalíciou, v nasledujúcom stráca vplyv na menovanie toho predsedu Najvyššieho súdu. No a na druhej strane vedenie alebo vôbec tá funkčnosť Najvyššieho súdu by mala byť určitým charakteristikom nezávislosti súdnej moci.
A tu keď sa pozrieme na súčasnú situáciu, na to, že sa má vlastne zabezpečiť, aby jedna vládna koalícia presadila celoplošne do všetkých funkcií svojich kandidátov aj na Najvyššom súde Slovenskej republiky ako poslednej inštancii, v ktorej ešte nezískala svoje pôsobenie, vlastne porušuje ten prvý princíp prekrývania alebo prelínania funkčných období. Tým, že chce svojho kandidáta dostať do funkcie predsedu, presadzuje aj straníckosť na obsadzovaní tohto postu predsedu Najvyššieho súdu. A nezávislosť súdnej moci jednoducho v tých všetkých pokusoch, ktoré doteraz boli - samostatný rozpočet pre ministerstvo spravodlivosti, vlastná budova a vytvorenie pracovných podmienok pre Najvyšší súd, pardon, aj v tom prvom prípade -, to všetko jasne ukazuje, že nemá záujem ani, aby tento Najvyšší súd pracoval nezávisle a mal vytvorené dostatočné podmienky pre svoju funkčnosť. Čiže to sú dôvody, prečo máme pochybnosti, že tieto návrhy sú neúprimné a nesmerujú skutočne k zlepšeniu situácie súdnictva a na Najvyššom súde, ale sú len účelové na presadenie svojich čiastkových záujmov na Najvyššom súde. Pokus o odvolanie...
(Ruch v sále.)
Mám pokračovať?
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pokračujte ďalej, áno.
Poslanec V. Oberhauser:
Ale nie je tu pán spravodajca ani pán predkladateľ.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, ale vy môžete pokračovať.
Pán poslanec, nech sa páči, pokračujte ďalej.
Poslanec V. Oberhauser:
No, vážení občania, budem hovoriť zrejme len pre vás, keď prídete k televíznym obrazovkám, lebo ani pán spravodajca, ani predkladateľ nie je prítomný, takže zrejme je to len pre občanov Slovenskej republiky, ktorí sa bezmocne dívajú na to, že Národná rada sa jednoducho rozpráva cez televíznu obrazovku s nimi a so zvyšným torzom poslancov v sále.
Jednoducho pokus o odvolanie je teda výsledkom skôr presadzovania straníckych záujmov a presadzovania vlastného záujmu ministerstva spravodlivosti, prípadne pána ministra ako takého.
Keď si zoberieme jednu z káuz, ktoré sa otvorili pri návrhu na odvolanie Štefana Harabina, dotkol by som sa len tejto - a to je kauza súvisiaca so spravovaním budovy Najvyššieho súdu. Treba jednoznačne povedať, že nejde o majetok ministerstva spravodlivosti, samozrejme, ani o majetok Najvyššieho súdu. Je to majetok Slovenskej republiky ako štátu. A ktorýkoľvek z týchto orgánov ho len spravuje, ak mu ministerstvo financií uloží takéto povinnosti.
To, že Najvyšší súd nespravoval svoju vlastnú budovu, bolo z jednoduchého dôvodu, lebo Najvyšší súd nemal vytvorenú štruktúru pracovníkov, ktorí by spravovali ako hospodárska správa túto budovu. Koncentroval sa len na výkony súvisiace so súdnymi procesmi, ktoré riešil na Najvyššom súde. A na začiatku to celkom tak vyzeralo, že v tomto smere ani nevznikne nejaká kolízia. Ale ako sa postupne ukázalo, tak kolízia vznikla.
A jednoducho ministerstvo spravodlivosti začalo expandovať, začalo rozširovať svoj počet pracovníkov, dnes ich má vyše 300. Zrazu mu budova začala byť malá a začalo vytesňovať Najvyšší súd, pre ktorý sa postavila táto budova. A začala sa stavať ešte v totalitnom systéme. Už ten mal zmysel pre to, že Najvyšší súd by mal mať svoju budovu, aby aspoň opticky vytváral pocit demokracie. Ale postupne, ako vidno, ministerstvu spravodlivosti už nezáleží tak na proste takejto charakteristike nezávislosti súdnictva a nepotrebuje ani verejne deklarovať, že Najvyšší súd má svoju vlastnú budovu.
Predstavte si, v Spojených štátoch amerických, o ktorých som hovoril na začiatku, by zobrali budovu Najvyššiemu súdu. No asi je to absolútne nepredstaviteľná vec, ale na Slovensku sa to zrejme takto môže. A jednoducho Najvyšší súd, pre ktorý tam boli špeciálne pripravované rokovacie sály a tak ďalej, dneska sa tiesni niekde v kúte a byrokrati sa rozťahujú v celej budove. To je realita súčasného stavu.
A predseda Najvyššieho súdu, ktorý sa postavil proti takémuto vývoju, je odvolávaný, ktorý chcel len to normálne, pre svojich spolupracovníkov reálne pracovné podmienky, aby mohli lepšie pracovať, rýchlejšie riešiť súdne spory a tak ďalej.
Predseda Najvyššieho súdu bol v súčasnej výkonnej štátnej moci nepríjemný aj tým, že žiadal aby mal rozpočet, aby mal viacej počítačov, aby mal lepšie pracovné podmienky pre svojich pracovníkov, ktorí riešia najvážnejšie kauzy právneho systému Slovenskej republiky.
A takisto bol mimoriadne nepríjemný, keď chcel rozhodovať o rozpočte, ktorý má mať k dispozícii a ktorým so svojím kolektívom má spravovať Najvyšší súd. To sú významné veci, ktoré sa ukázali, že sa nakoniec postavili proti nemu, a za ktoré je dneska odvolávaný.
A čo sa týka vlastného zápisu v katastri, môžem preukázať pred všetkými občanmi Slovenskej republiky aj pred týmto parlamentom, že pán Čarnogurský, keď som ho interpeloval v súvislosti s kauzou JUDr. Štefanka, sám mi poslal výpis z katastra nehnuteľností, na ktorom nebol zápis budovy Najvyššieho súdu v katastri nehnuteľností. A až po termíne tejto interpelácie pán vedúci úradu pán Lipšic žiadal kataster listom, ktorý zase viem dokladovať, že žiada kataster, aby tieto zápisy boli v katastri vykonané.
Čiže jednoducho všetky veci v katastri boli falšované v určitom období. My nevieme posúdiť, kto bol za to vinný, to je otázka naozaj orgánov činných v trestnom konaní, aby takéto veci vyhodnotili, alebo ministerstva vnútra, ktoré môže nazrieť do dokladov príslušného okresného úradu. A to môže povedať, kto vlastne klamal.
Ale naše presvedčenie jednoznačne znie, pokiaľ nedôjde k preukazným dôkazom príslušných orgánov, a to súdnych orgánov, alebo trestných orgánov, ak došlo k trestnému činu, prípadne kárneho senátu, ak došlo k porušeniu určitých pravidiel, v ktorých by mala byť posudzovaná činnosť sudcov Najvyššieho súdu, a tým aj pána predsedu Najvyššieho súdu, Národná rada Slovenskej republiky nemôže povedať v tomto, že vina je na strane pána Štefana Harabina.
A preto môžem povedať jednoznačne, že každý, kto bude hlasovať iným spôsobom, nielenže porušuje ústavu, o ktorej sa tu doteraz veľa hovorilo, a rôzne zákonné normy, nielenže sklame očakávanie v zahraničí, ale jednoducho nekoná ani v súlade s morálkou a etickými pravidlami.
A preto si myslím, že pán Štefan Harabin nemôže byť na základe takýchto argumentov odvolávaný. A podľa môjho názoru jednoznačný verdikt musí byť - zotrvanie vo funkcii predsedu Najvyššieho súdu. A k tomu, samozrejme, chcem vyzvať aj všetkých svojich kolegov a upozorniť na to aj občanov Slovenskej republiky. Bude to akási skúška, či sa tu konečne začnú dodržiavať určité pravidlá demokracie, alebo nie.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Oberhauser ukončil svojím vystúpením 18. rokovací deň 43. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Prerušujem rokovanie do zajtra do 9.00 hodiny.
Budeme pokračovať rozpravou o tomto bode programu a po rozprave uskutočníme všetky hlasovania prerokovaných bodov, ako aj hlasovanie 44. schôdze, ktorej predmetom bol návrh skupiny poslancov na odvolanie pána ministra vnútra Ladislava Pittnera.
Prerušujem teda rokovanie do 9.00 hodiny.
Prajem vám všetkým príjemnú dobrú noc, dovidenia, páni poslanci.