Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Jedna faktická poznámka - pani poslankyňa Kolláriková. Končím možnosť ďalších prihlásení sa do faktických poznámok.
Máte slovo, pani poslankyňa.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Návrh na odvolanie predsedu Najvyššieho súdu pána Harabina je skutkovo nepodložený. Na základe čoho má byť odvolaný predseda Najvyššieho súdu? Na základe nejakých antipatií ministra spravodlivosti Čarnogurského voči predsedovi Najvyššieho súdu? Je to skutočne otázka na zamyslenie. Ak sa budú subjektívne pocity nadraďovať nad zákonmi, potom môžeme prestať hovoriť o Slovenskej republike ako o právnom štáte.
Slovenská únia nezávislého súdnictva pri Najvyššom súde Slovenskej republiky považuje návrh na odvolanie predsedu Najvyššieho súdu za nepodložený, účelový a politicky vykonštruovaný a dokonca i v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Dokonca i vysoký predstaviteľ OSN za oblasť súdnictva pán Cumaraswamy prejavil určitý podiv nad zasahovaním štátu do samostatného súdnictva.
Vážení, uvedomme si, že ak odvoláme predsedu Najvyššieho súdu, tak vlastne spochybňujeme nezávislosť súdnictva a zavádzame precedens na Slovensku, čo sa nám skutočne môže vypomstiť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne, pani poslankyňa.
Vrátim sa k prihláseným do rozpravy, ktorí stratili poradie - pán poslanec Zelník. Konštatujem, že pán poslanec Zelník nie je prítomný v rokovacej sále.
Pán poslanec Sitek vystúpi teraz v rozprave a po ňom pán poslanec Baco.
Poslanec J. Sitek:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
v prvom rade chcem potvrdiť to, čo tu už povedal predrečník pán poslanec Brňák, že predseda Najvyššieho súdu je odvolávaný jedine z politických dôvodov. Tak ako som to už povedal, prvá, ktorá to nadniesla, to bola Demokratická strana na svojej tlačovke. To znamená, že nie sú žiadne dôvody na to, aby bol predseda Najvyššieho súdu odvolaný.
Ešte kým sa začnem zaoberať tými dôvodmi, ktoré tu predložil pán minister spravodlivosti. Pán premiér zrejme už rozhodol v koaličnej štvorke, ako sa bude hlasovať, lebo aj v liste, ktorý píše predsedovi Najvyššieho súdu, keď mal byť predvolaný na vládu a odôvodniť tento návrh, tak mu bolo povedané, že bude mu umožnené vystúpiť v parlamente. Ja neviem, či pán premiér rozhoduje, kto vystúpi v parlamente. Pokiaľ viem, platí rokovací poriadok, to znamená, že Národná rada má rozhodnúť či vystúpi predseda Najvyššieho súdu alebo nevystúpi. Čiže pán predseda vlády, myslím si, by mal poznať zákony a v tomto smere aj rokovací poriadok Národnej rady.
JUDr. Štefan Harabin bol zvolený do funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Národnou radou Slovenskej republiky vo februári 1998. Rád by som pripomenul, že zo 101 prítomných poslancov dalo Harabinovi vtedy svoj hlas 83 poslancov. Za jeho zvolenie do funkcie predsedu Najvyššieho súdu hlasovali poslanci vtedajšej koalície, ako aj opozície.
16. augusta 2000 vláda schválila návrh na jeho odvolanie z funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Dnes by Národná rada Slovenskej republiky alebo zajtra mala v tajnom hlasovaní rozhodnúť o tom, či Štefan Harabin zostane vo funkcii prvého muža slovenského súdnictva alebo bude odvolaný z funkcie predsedu Najvyššieho súdu a zostane vo funkcii predsedu trestného senátu Najvyššieho súdu.
Pri tejto príležitosti by som si dovolil upriamiť pozornosť poslancov najmä na medzinárodnoprávny aspekt tohto problému. Preto je nevyhnutné si uvedomiť, že to, čo je v slovenskom právnom poriadku možné, resp. niektorí poslanci tvrdia, že je možné odvolať predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa § 50 ods. 2 zákona číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov, nie je akceptovateľné z hľadiska medzinárodného práva a štandardov.
Je potrebné jednoznačne povedať, že predsedu Najvyššieho súdu nie je možné odvolať pred uplynutím 5-ročného funkčného obdobia, na ktoré bol riadne zvolený Národnou radou Slovenskej republiky bez impeachmentu. Predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky má právo ako každý občan na spravodlivý proces, disciplinárny alebo trestný. Návrh na odvolanie z funkcie nemožno opierať iba o tvrdenie, aj to v štádiu domnienok, že si neplní svoje profesijné povinnosti v súlade s etickými princípmi. Je nepochybné, že z hľadiska vnútroštátnej, ale aj medzinárodnoprávnej úpravy len tvrdenia na odvolanie predsedu Najvyššieho súdu na ústavné odvolanie nemôžu stačiť a nestačia. Ústava Slovenskej republiky a komentár k ústave sú v tomto smere jednoznačné. Predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pred uplynutím funkčného obdobia je neodvolateľný.
Nie je náhoda, že už minuloročná hodnotiaca správa Európskej komisie vyslovila vážne obavy o nezávislosť slovenskej justície. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podľa nej disponuje príliš veľkými právomocami vo vzťahu k slovenským súdom. V tohtoročnej správe je ešte vážnejšie varovanie, ktoré sa premietlo do tvrdenia, že "sa vyskytli správy o korupcii v súdnictve a o politickom tlaku na sudcov a je v ňom zmienka aj o kauze Harabin. Vláda žiada odvolanie len na základe tvrdení, že si neplní profesijné povinnosti". Je sama osebe veľmi výrečná. Z pohľadu Európskej únie tvrdenia na odvolanie nestačia.
Tvrdenia na odvolanie jednoznačne nestačia ani pánovi Cumaraswamymu, ktorého sa viacerí novinári, ale i poslanci snažili posunúť do roviny bezvýznamného úradníčka. Pán Cumaraswamy je osobitným spravodajcom pre nezávislosť sudcov a právnikov. Je to tretí muž v diplomatickom ponímaní po generálnom tajomníkovi Kofim Annanovi a nepodceňujme jeho slová, ktoré adresoval vláde Slovenskej republiky 13. októbra 2000, kde zdôraznil, že zaručenie funkčného obdobia je základom nezávislosti súdnictva. Ak funkcie predsedu alebo podpredsedu Najvyššieho súdu nemožno považovať za zaručené, tak potom sa súdnictvo Slovenskej republiky nebude považovať za nezávislé. Súčasne upozornil na platnosť základných zásad Organizácie Spojených národov pre nezávislosť súdnictva.
Rád by som obrátil vašu pozornosť na ustanovenie článku 145 Ústavy Slovenskej republiky. V základnom zákone štátu sa nič nehovorí o odvolaní predstaviteľov Najvyššieho súdu, ale len o ich voľbe. Prečítajte si ešte raz pozorne toto ustanovenie. Nie je potrebné byť ani legislatívcom, aby sme pochopili, že pri tvorbe tohto ustanovenia článku ústavy nešlo o náhodu, ale zámer. Ten je zrejmý z komentára k ústave, ktorý konštatuje, že predseda Najvyššieho súdu počas funkčného obdobia je neodvolateľný. Ústava pritom rieši, uvádza dôvody, kedy možno odvolať sudcu, ale nie predsedu Najvyššieho súdu. Postup vlády sa opiera o zákon z roku 1991, ale ústava je účinná od roku 1993. Dochádza tu ku kolízii, ktorá právna norma sa má uplatňovať. Tento problém vyrieši zásada alebo po slovensky - neskorší zákon ruší skorší. Táto zásada je o to významnejšia, že ide o vzťah zákona a ústavy.
Vážení páni poslanci odvolávate predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Nie je dôležité meno osoby, ktorá toho času zastáva post predsedu Najvyššieho súdu. Dôležité je uvedomiť si, o aký dôležitý inštitút v krajine ide. Návrh, ktorý máme všetci pred sebou, nie je založený na nijakých relevantných dôvodoch, ktoré sú obsiahnuté v ústave. Z hľadiska medzinárodných štandardov tvrdenia či argumenty proti zotrvaniu predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na jeho poste majú význam a váhu len vtedy, ak ich posúdi a zhodnotí ústavou určený orgán. A to je disciplinárny senát.
Skutočnosť, že voči súčasnému predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nebolo začaté disciplinárne ani trestné konanie, vyvoláva dojem, v tejto súvislosti by som mohol použiť aj v poslednej dobe frekventovaný výraz slovenských vyšetrovateľov, pravdepodobnosti hraničiacej s istotou, že jedinou silou na odvolanie Štefana Harabina sú predovšetkým politické a ďalšie bližšie nešpecifikované dôvody. Jedným z nich je i snaha dosadiť na post predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky človeka absolútne lojálneho súčasnej koalícii. Mať svojho človeka na tomto poste je tým hlavným dôvodom na odvolanie súčasného predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Napriek tomu, že niektorí politici označili Harabina za nominanta bývalej vlády, dovolím si tvrdiť nasledovné. Harabin na poste predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky si zachoval nezávislosť, nestrannosť a apolitickosť. Harabin si vždy ctil zákon. Ak si pán minister spravodlivosti myslí, že táto skutočnosť je pre súčasného predsedu málo, že sa očakáva od neho ešte viac, ja sa pýtam, čo možno očakávať viac od predsedu Najvyššieho súdu ako to, že striktne dodržiava platný právny stav. To je dôvod skôr na obdiv ako na výčitku.
Pre vašu informáciu by som rád ďalej uviedol, že sudcovské rady krajských súdov s výnimkou sudcovskej rady Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorí odmietli rokovať o návrhu na odvolanie Harabina z funkcie predsedu Najvyššieho súdu s odôvodnením, že ide o protiústavný návrh, sudcovský ľud v Slovenskej republike je proti tomu, aby v rozpore s ústavou bol Štefan Harabin odvolaný z funkcie predsedu Najvyššieho súdu. Sudcovský zbor podporuje snahy predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré smerujú k ekonomickému osamostatneniu justície ako celku, k zachovaniu nezávislosti a nestrannosti súdnictva a k rešpektovaniu trojdelenia štátnej moci.
Pán predsedajúci je podpredseda parlamentu a jeden z dôvodov je i to, že poslanci Národnej rady Slovenskej republiky predložili novelu zákona. A je to odôvodnené tým, že za týmto bol schovaný predseda Najvyššieho súdu. Tak ja sa pýtam, ako niekto môže spochybniť návrh zákona, ktorý môže predložiť jedine vláda a poslanci. A dokonca tam boli podpísaní nielen opoziční poslanci, ale aj koaliční. Je to jeden z dôvodov, ktorý sa uvádza. To znamená, že spochybňujú právo poslancov na predloženie zákona, to znamená, že vláda spochybňuje podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je tam takisto podpísaný.
Slovenská únia nezávislého súdnictva ako druhá najsilnejšia stavovská organizácia opakovane a jednoznačne podporila súčasného predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Predseda Harabin má podporu aj u radových členov Združenia sudcov Slovenska na okresných a krajských súdoch. Tu by som sa trocha pozastavil. Vtedy, keď obhajoval to, že vláda prijala opatrenia, kde nemala záujem zvyšovať platy na súdoch a sudcov, jedine predseda Najvyššieho súdu sa postavil tvrdo proti vláde a obhajoval nezávislosť súdnictva s tým, že nemôžu znižovať platy, lebo je to zasahovanie do moci súdnictva. A sa pýtam, kde bol vtedy predseda Združenia sudcov Slovenska. Vtedy mlčal a bol niekde schovaný. Neviem, koho zastupoval a koho zastupuje teraz.
Rada sudcov Slovenskej republiky v prevažnej miere stojí tiež na jeho strane. Asi sa opýtate, kto okrem ministra spravodlivosti je proti nemu. Je to skupina niekoľkých členov vedenia Združenia sudcov Slovenska, ktorá s pánom ministrom spravodlivosti úzko kooperuje. Túto skupinu zastrešuje súčasný prezident Združenia sudcov Slovenska Juraj Majchrák, ktorý bol nominovaný ministrom spravodlivosti a protiústavným spôsobom dosadený do funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu. Je zaujímavé, že za tento návrh hlasovali aj poslanci z KDH. A minule som mal možnosť čítať v SME, že pán podpredseda Najvyššieho súdu Majchrák bol bývalý veľký priaznivec komunistickej strany a dokonca aj členom. K tlači 726 je pripojené vyhlásenie podpredsedu sudcovskej rady Najvyššieho súdu Juraja Majchráka. Toto vyhlásenie podpísalo 8 sudcov z 82 sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Navyše, toto vyhlásenie 8 sudcov z celkového počtu 1 300 sudcov Slovenskej republiky sa nezaoberá meritom problému - a tým je ústavnosť alebo neústavnosť odvolávania predsedu Najvyššieho súdu.
Pozornosť si zaslúži aj stanovisko sekcie Združenia sudcov Slovenska pri Najvyššom súde Slovenskej republiky podpísané Jozefom Kanderom. Mne osobne chýbajú ďalšie podpisy pod týmto stanoviskom, resp. minimálne podpisy všetkých členov Združenia sudcov Slovenska pri Najvyššom súde Slovenskej republiky, ktorých je súčasne približne 10. Je zaujímavé, že stanovisko 8 sudcov z celkového počtu 82 sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorí si posedeli na neuznášaniaschopnej sudcovskej rade Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dňa 30. 11. 2000, tak operatívne sa stalo súčasťou návrhu na odvolanie Harabina z funkcie. Zasadnutie veľkej sudcovskej rady bolo zmarené niektorými jej členmi, čo bolo vopred primerane medializované zo strany predsedu Krajského súdu Banská Bystrica pána Bradáča. Zasadnutie malej sudcovskej rady na Najvyššom súde bolo zmarené pre obštrukcie zo strany JUDr. Majchráka, ktorý požadoval účasť všetkých členov rady, hoci táto bola uznášaniaschopná. Keď predseda sudcovskej rady akceptoval túto požiadavku a rokovanie rady odročil pre chorobu sudkyne a členky rady JUDr. Žákovej, nasledovalo už citované vyhlásenie podpredsedu pána Majchráka.
Ešte by som sa pozastavil, ako sa prerokúval návrh vo výbore ústavnoprávnom, kde sa pán JUDr. Majchrák zúčastnil a vystupoval, že toto odvolanie je ústavnoprávne. Ja sa čudujem a dokonca v podstate som sa pýtal, či sa toto môže niekde odohrať v zahraničí. Tak to je výsmech, aby podriadený prišiel do výboru, do ústavnoprávneho výboru a vyjadroval sa k nadriadenému. To sa môže stať jedine v Slovenskej republike. A neviem, ako si môže pán predseda výboru Orosz toto dovoliť. A dokonca sa tam hlásil akademik Čič, bývalý predseda Ústavného súdu, ktorému nebolo udelené slovo.
Ešte pár slov k sporu slovenského a európskeho či medzinárodného ponímania kauzy Harabin. Presvedčenie vlády nie je pri odvolávaní predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky relevantnou skutočnosťou. O tom, či existujú dôvody na odvolanie najvyššieho funkcionára Najvyššieho súdu, nesmie rozhodovať exekutíva, ale nezávislý súdny orgán. V spore európskeho, slovenského alebo medzinárodného hľadiska môže to medzinárodné pripadať ako, poviem to jednoducho, prehnane právne, ktoré zákonné procesy a postupy uprednostňujú pred vecným a meritórnym pohľadom. Tu je potrebné však vidieť, že práve striktne právne procedurálne vnímanie odvolávania znemožňuje jeho zneužívanie na politické a iné zištné dôvody. V tomto práve prerokúvanom prípade nejde o sudcu Harabina, tu ide o post predsedu najvyššieho orgánu súdnej moci. Tu ide o to, vážené panie poslankyne a páni poslanci, že sa podkopáva exekutívou, žiaľ, aj za prispenia zákonodarného zboru nezávislosť súdnictva.
Pri tomto by som sa chcel pozastaviť, lebo viackrát bola otázka postavená pánovi ministrovi spravodlivosti, či prejde odvolanie predsedu Najvyššieho súdu v parlamente. Povedal: "To ja za to nezodpovedám, na to sú poslanci." To znamená, že pán minister dal ruky nabok a v podstate to dáva všetkým tým, ktorí budú hlasovať za odvolanie, a vlastne oni budú niesť potom celú zodpovednosť.
Samozrejme, aj súčasný predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je odvolateľný, ale iba za situácie, keby spáchal trestný čin a bol by právoplatným verdiktom súdu uznaný vinným alebo by spáchal disciplinárny delikt a toto by konštatoval právoplatne disciplinárny súd. Z tohto titulu by stratil funkciu sudcu, a tým aj funkciu predsedu Najvyššieho súdu. Jedno ani druhé sa však dosiaľ nestalo.
Odporúčam, vážené panie poslankyne a páni poslanci, vyčkať avizovanú správu pána Cumaraswamyho, osobitného spravodajcu OSN, ktorú prisľúbil na záver svojej misie zaslať vláde Slovenskej republiky. Zamyslime sa ešte raz spoločne nad predbežnými závermi a poznámkami tohto vysokého úradníka, ktoré vyslovil po skončení rokovaní s významnými predstaviteľmi Slovenskej republiky. Pripomenul, že jeho mandát sa v OSN dotýka tak ochrany ľudských práv a slobôd, ako aj nezávislosti súdnictva a postihuje celý svet.
Na základe nevyvrátiteľných skutočností dospel k niektorým predbežným záverom. Dovoľte, aby som vám ich pripomenul, i keď boli široko medializované. Predovšetkým ho znepokojila skutočnosť, že vláda robí rozdiel medzi odvolaním sudcu a predsedu Najvyššieho súdu. Tento stav považuje za neudržateľný. Pre nezávislosť súdnictva na celom svete má zásadný význam istota funkčného obdobia sudcu. Ústavný pojem pevného funkčného obdobia stráca význam, ak je možné odvolať predsedu Najvyššieho súdu podľa vôle vlády. Aj sudcovia majú právo na spravodlivý a náležitý súdny proces. Snaha odvolať sudcu z tak významnej funkcie bez toho, aby dostal možnosť využiť všetky náležitosti riadneho súdneho procesu, znamená odmietnuť mu spravodlivosť. Skutočnosť, že v minulosti už došlo k odvolaniu podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, nedáva vláde právo konať protiprávne. To, že vláda odmieta predložiť obvinenia riadnemu disciplinárnemu senátu, vzbudzuje dojem, že hybnou silou odvolávania predsedu sú politické, resp. iné skryté motívy, dokonca určitá neúprimnosť.
Keďže tu zastupuje predkladateľa pán minister vnútra, ja by som sa ho chcel opýtať, v akom štádiu je prieskum, ktorý bol uskutočnený na okresnom úrade, lebo vy menujete prednostu okresného úradu ohľadom falšovania listín, lebo je to jeden z dôvodov. Ak som mal možnosť, tak televízia uvádzala, že jedine orgány činné v trestnom konaní môžu vydať právoplatný rozsudok, a vy takisto toto máte pod kuratelou, to znamená, že mali by ste odpovedať, v akom stave je tento prieskum, lebo my v materiáloch nemáme závery prieskumu, a jeden z dôvodov je aj prieskum ohľadom falšovania úradných listín.
Pri tejto príležitosti by som sa pozastavil nad tým, že je závažné, že keď minister alebo predseda Najvyššieho súdu, alebo Najvyšší súd žiada úradnou listinou ministerstvo financií ohľadom vydaní kolaudačného rozhodnutia a uvádza, že budova je ministerstva spravodlivosti, potom je proti logike, aby ten istý list išiel na ministerstvo spravodlivosti s tým, že budova je Najvyššieho súdu. Čiže to je vlastne, ako je falšovaná listina, tak v podstate dáva hneď odpoveď, kto to mohol falšovať. Keď ste tu, pán minister, tak by som vás vyzval, aby ste odpovedali, lebo je to jeden z dôvodov, a myslím si, že poslanci by radi vedeli, v akom je to štádiu.
"Odvolanie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky minulý rok" - stále citujem pána Cumaraswamyho - "a snaha odvolať predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky teraz by vyslala negatívne signály obyvateľom Slovenskej republiky aj do zahraničia. Navodilo by to dojem, že vláda podkopáva nezávislosť súdnictva. V každom demokratickom zriadení a právnom štáte má zásadný význam nezávislosť justície. Ak vzniká dojem, že zo strany vlády dochádza k jeho narušeniu, vzniká zároveň dojem, že dochádza k ohrozeniu právneho štátu. Slovenská republika má integračné snahy do medzinárodných štruktúr, do Európskej únie, a preto sa domnievam, že by si mala sama dať záležať na tom, aby všetky zákony boli v súlade s medzinárodnými právnymi normami, aby všetky zainteresované strany rešpektovali tieto princípy a aby nedošlo k ich obetovaniu len kvôli krátkodobým účelovým cieľom."
Odporúčam vyčkať na záverečnú správu komisie OSN reprezentovanú pánom Cumaraswamym. Som presvedčený, že znalosť jej záverov a odporúčaní bude dobrým základom pre nás všetkých, aby sme mohli spravodlivo, meritórne a bezchybne rozhodnúť hlasovaním o tomto návrhu.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi Sitekovi.
Sú tri faktické poznámky - posledný pán poslanec Hofbauer. Končím možnosť ďalších prihlásení sa do faktických poznámok.
Prvá, pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Ešte raz si prosím čas, nemôžem hovoriť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Áno.
Poslankyňa K. Tóthová:
Áno, ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážení prítomní,
Európska únia už vo svojom stanovisku vyjadrila pochybnosť o nezávislosti súdnictva. Myslím, že táto vláda robí vehementne všetko preto, aby presvedčila zahraničie, že nezávislosť súdnictva na Slovensku je skutočne vec, ktorá neexistuje. Možno sa občania nejako do tejto otázky nezapájajú, ale veľmi rýchlo pochopia, že tie politické procesy sa budú týkať aj ich, a keď nie konkrétne v súdnom konaní, tak pri vstupe do Európskej únie, pretože viackrát bolo zdôraznené, že Slovenská republika svoje hospodárske parametre pohoršila. Konečne, z druhej skupiny ekonomicky prosperujúcich krajín sme sa dostali do štvrtej, takmer na chvost pred Bulharsko a ešte, myslím, pred nejakú krajinu. To znamená, že ekonomické podmienky nespĺňame, stále sa vzďaľujeme a vzďaľujeme sa aj z hľadiska politických podmienok, pretože konštatovanie neexistencie nezávislosti súdnictva nemožno napraviť z jedného dňa na druhý. To znovu bude trvať roky.
To, čo vy zavádzate teraz v justícii, tie maniere, ktoré poškodzujú nezávislosť súdnictva, sa budú veľmi ťažko naprávať. Čiže vy odďaľujete týmto postupom vstup do Európskej únie. Ale to vám nevadí, aby ste sa všade bili do pŕs, ako bojujete za vstup a aký právny štát vy budujete.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Gajdoš.
Poslanec J. Gajdoš:
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Nemal som tú česť osobne poznať pána predsedu Harabina. Imponoval mi spôsob, ako sa tvrdošijne bil za nezávislosť súdnictva. Niekedy to možno preháňal, samozrejme, ale to patrí k istej profesionálnej erudícii. Takže to nepovažujem za negatívum. Poslanec Sitek hovoril, že Harabin si ctil zákon. To mu slúži ku cti, len jemu osobne je na príťaž, ak ho občas obhajujú ľudia, ktorí tak v minulosti nečinili, o ktorých sa to vie a ktorí si dokázali zákon a spravodlivosť kúpiť.
Ďakujem, všetko.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ako posledný, pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Celé toto rokovanie mi pripadá ako zlý sen. Pripomeňme si to. Podpredsedu Najvyššieho súdu Štefanka odvolal tento parlament na základe lživého osočenia uplatneného ministrom spravodlivosti Čarnogurským, a to na základe klamstiev vedúceho úradu toho istého ministerstva Daniela Lipšica. Výmenu predsedu Združenia sudcov Slovenska si zabezpečil pán Čarnogurský za pána Majchráka, ktorý je jemu subalterne poriadený, a preto od pána Majchráka a jemu spriazneného sudcu nie je obtiažne získať kladné stanovisko k odvolaniu predsedu Najvyššieho súdu.
Toto rokovanie uvádza minister vnútra, ktorého sme pred chvíľou dve hodiny prepierali veľmi konkrétnymi výhradami a obvineniami, na základe ktorých je navrhovaná nedôvera ministrovi vnútra. A ten istý minister uvádza návrh na odvolanie predsedu Najvyššieho súdu. No tak to je totálna absurdita.
Dámy a páni, z akého dôvodu minister spravodlivosti nie je tu prítomný. No lebo išiel autom na odovzdávanie futbalovej ceny cez víkend a bezohľadnou jazdou na opancierovanej limuzíne táto jazda stála životy dvoch nevinných ľudí a siedmim spôsobilo ťažké zranenie. Je úplne bezpredmetné uvádzať nejaké ďalšie argumentácie, pretože toto dokumentuje, že Slovensko sa neposúva na hranu právneho štátu, Slovensko už je dávno-pradávno za hranicami právneho štátu.
Pokiaľ to neviete postrehnúť, tak minister spravodlivosti v prvom okruhu svojho pôvodného poslania mal úlohu rozložiť najsilnejší kresťanský subjekt KDH, v druhom okruhu rezort spravodlivosti, v treťom okruhu políciu. Tieto kroky koná.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Sitek má možnosť vyjadriť sa.
(Ruch v sále.)
Pokoj.
Poslanec J. Sitek:
Ďakujem.
Ja chcem reagovať na pani poslankyňu Tóthovú, ktorá sa vyjadrila k tomu, že Európska únia má veľké výhrady v kapitole súdnictva, ale by som chcel ešte zvýrazniť to, že už sú prvé indície s tým, že nielen v oblasti súdnictva, ale v oblasti aj zahraničného kapitálu. To znamená, že ak zistia investori, že tu je spolitizované súdnictvo, a už sú prvé indície, tak žiadny zahraničný kapitál tu nebudú investovať. Čiže všetci tí, ktorí budete hlasovať za odvolanie Harabina, tak bude to mať aj nedozerné ekonomické účinky. A myslím si, že za to budete veľmi dobre pochválení. V regiónoch, kde je veľká nezamestnanosť a kde sú nejaké sľúbené fondy z Európskej únie, tak žiadne neprídu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Páni poslanci, panie poslankyne, všetci, ktorí boli prihlásení písomne, vystúpili.
Ešte pán poslanec Zelník, to je opätovne tretíkrát vyzývaný, nie je v rokovacej sále, takisto ako pán poslanec Baco.
Dávam možnosť prihlásiť sa teraz do rozpravy ústne. Nech sa páči, páni poslanci, na svetelnej tabuli sa hlásia ústne do rozpravy páni poslanci Húska, Cuper, Oberhauser, Sitek, Tóthová, pán poslanec Slota, ako posledný. Končím možnosť uplatnenia prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu ústne.
A dávam slovo v rozprave ako prvému ústne prihlásenému poslancovi pánu poslancovi Húskovi.
Pripraví sa pán poslanec Cuper.
Nech sa páči.
Poslanec A. M. Húska:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
kolegyne a kolegovia,
práve na konci minulého týždňa sme preberali návrh zákona, ktorý mal zrušiť amnestiu a ktorý mal všetky znaky toho, že je to návrh porušujúci ústavu. Vtedy pán poslanec Palko vystúpil a citoval, ak si spomínate, rímskeho básnika Ovídia, kde doslova hovorí, že "moc nemôže všetko". Aj toto je znova taký istý obraz pokusu moci, ktorá chce odstraňovať nepohodlných, nepríjemných alebo ľudí z inej politickej krvnej skupiny. Takýmto spôsobom terajšia moc chce vytvárať neodporujúcu zónu v celom spoločenskom priestore a aj tam, kde sa má strážiť spravodlivosť a nestrannosť. Sem patrí i pozícia predsedu Najvyššieho súdu.
Samozrejme, nemôžeme vylúčiť, aby niektorým ľuďom niektorí iní ľudia neboli sympatickí a iným zase sympatickí, pretože otázka sympatie a antipatie je vlastne záležitosť podmienená náležitým pocitom bez toho, že by sa ďalej usudzovalo o veci, takže je v podstate predsudkom. Beriem na vedomie, že má pán minister spravodlivosti predsudky voči predsedovi Najvyššieho súdu. Nemôžeme akceptovať "argumenty", lebo tie argumenty sú naozaj veľmi chabé. Nemôžeme akceptovať ani princíp takéhoto postupu, aby sa jednoducho pred uplynutím 5-ročného funkčného obdobia konaného na základe regulárnych volieb odvolával človek len preto, že niekomu politicky nie je sympatický alebo že ho nechce akceptovať.
Minule sa s veľkou slávou hovorilo o takzvanom falšovaní kolaudačného rozhodnutia. Tak, ako predtým v prípade pána Štefanka, sa hovorilo o skoro bezpríčetnom vlámaní sa do bytu a zakaždým išlo o holú lož, resp. ukombinovanú pravdu, ktorá s pravdou nemala nič spoločné. A tento postup sa v moderných podmienkach moci, samozrejme, veľmi často používa. Jeden významný americký vedec, možnože niektorí ho poznáte ako veľmi nezávislého mysliteľa a kritika súčasných foriem moci, Noam Chomsky povedal, že metóda škandalizovania je jedna z hlavných metód, pomocou ktorej sa pokúša vláda upevniť svoju moc. Nazýva to Management by scandalizing. A myslím, že je to skutočne tak.
Každopádne odmietam tento postup a myslím, že vyjadrujem názor týchto poslancov, ktorí sa vzoprú tomuto návrhu, budú hlasovať proti, a vyzývam k tomu aj všetkých poslancov, ktorí sú v stave ešte rozhodovať o svojej vôli nezávislejšie. Ja si uvedomujem, že determinácia tak v koaličnom, ako aj v opozičnom tábore je veľká, ale na druhej strane naozaj nepovažujem za správne, aby sa v tomto ďalej pokračovalo.
Chcem zdôrazniť, že práve správa osobitného raportéra OSN veľmi zreteľne ukázala, že ide o blamážny postup, že ide o postup, ktorý by nemal nastať a pán predseda Najvyššieho súdu by mal zotrvať vo svojej funkcii, až dokedy v zákone neuplynie lehota jeho zvolenia do tejto funkcie.
Z takýchto dôvodov som už zdôraznil v jednej poznámke k diskusii, že veľmi si cením osobnú guráž pána predsedu Najvyššieho súdu, že jednoducho sa nedal opantať takým spôsobom, aby sa pod tlakom všelijakých zmanipulovaných informácií stiahol a čakal na tento valec 92-poslaneckej väčšiny. Je celkom správne, že sa postavil proti tomu, je správne, že to uviedol na medzinárodnú arénu a že sa vlastne potvrdilo, že guráž k odporu proti snahe vlády zmanipulovať si všetky sféry spoločenského života sa vypláca, je dobré ju mať, aj z dlhodobého hľadiska. Koniec koncov týmto demonštrujeme občanom, že guráž máme a že budeme vzdorovať tomuto postupu. Občania si zbilancujú výsledky a rozhodnú sa iste tak, že budú vo voľbách korigovať svoje predchádzajúce väčšinové rozhodnutia.
Vážené kolegyne a kolegovia, navrhujem, aby sme sa postavili proti týmto metódam, aby sme nehlasovali za tento návrh, ktorý má všetky stránky manipulačného, podvodného postupu. Jednoducho veľmi rád znova opakujem Ovídiove slová: "Moc nemôže všetko." A to platí, samozrejme, aj pre terajšiu moc.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper, nech sa páči, máte slovo.
Faktická poznámka - pán poslanec Sitek.
Poslanec J. Sitek:
Ďakujem.
Ja doplním pána poslanca Húsku v tom, že tie dôvody, ktoré sú predložené, nie sú adekvátne. A ešte raz vyzývam pána ministra vnútra, ktorý je tu ako za predkladateľa, aby oboznámil poslancov s tým poslaneckým prieskumom ohľadom falšovania úradnej listiny, lebo myslím si, že je tu a mal by to oznámiť, lebo je to jeden z kardinálnych dôvodov na odvolanie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, lebo stále tu máme nejaké tvrdenia a nie sú ničím podložené. Čiže, pán minister, keby ste boli taký dobrý a oboznámili nás, ako dopadol tento poslanecký prieskum, lebo odvolávate a menujete prednostu a máte aj orgány činné v trestnom konaní. Čiže ak sa tým zaoberajú orgány činné v trestnom konaní, tak nás oboznámte s týmto alebo či je tento prípad uzavretý.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán minister, nech sa páči.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Keď dovolíte, chcem len odpovedať. Neviem o tom nič, čiže zajtra, keď tu o 9.00 hodine mám zastupovať pána Čarnogurského, dúfam, že mi zoženie informáciu, v akom je to stave.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán minister.
Nech sa páči, pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
milé dámy,
vážení páni,
chcem povedať, že som mal vystúpiť, pán predsedajúci, ako prvý, pretože ja som svoje vystúpenie neskončil v piatok, ja som iba povedal, že budem pokračovať v utorok, pretože pán Bugár o druhej schôdzu skončil. To je po prvé.
Po druhé, nedodržuje sa rokovací poriadok už tradične. Rokovanie malo byť v utorok. Taká bola dohoda politického grémia, tak bola odhlasovaná zmena programu. Ale pán Migaš sa cez noc rozhodol, zrejme keď bol na prechádzke so svojím novým psom, že sa rokovať bude len predsa o Harabinovi v pondelok. To sú také postkomunistické alebo komunistické spôsoby, keď sa politbyro, teda ja sám, predseda parlamentu rozhodnem, že zmením program a vy poslanci sa tomu prispôsobujte. Ale pravda je taká, že o tom ste mali dať, pán predsedajúci, hlasovať na návrh pani poslankyne Kollárikovej.
A ďalšia irónia, pán minister, vidíte, pred chvíľou ste boli odvolávaný, teraz ste navrhovateľom na odvolanie tuná pána predsedu. Taká je komédia, ktorú táto vládna koalícia hrá s občanmi Slovenskej republiky, s demokraciou v tomto štáte. To nie je o živote, pán minister, to je jednoducho komédia, ktorú potom tí vaši komedianti v televízii a všade posvätia tým, že budú dehonestovať zasa len nás, a nie vás, aby zakryli vaše podvody, vašu neschopnosť ponúkať efektívne riešenia.
Chcem pokračovať teda v tom, kde som skončil v piatok. Keď bol na návšteve vysoký komisár Organizácie Spojených národov pán Cumaraswamy na rokovaní ústavnoprávneho výboru, jeho otázka na predsedu a členov ústavnoprávneho výboru: "Vy ste vyšetrovací senát, máte súdne právomoci?" Zmätený pán predseda ústavnoprávneho výboru Orosz odpovedal, že nie. Pán Cumaraswamy pokračoval v tom, že teda nie je možné, aby teda ste boli sudcami alebo orgánom súdnym, ktorý má súdiť pána Harabina za to, čo mu vytýka vláda Slovenskej republiky.
Ďalšia otázka znela pánovi Oroszovi, či teda vláda je takým orgánom so sudcovskými právomocami. Odpoveď znova bola, nie, nie je vláda takýmto orgánom, ktorý by mal sudcovské právomoci. Ide totiž o to, že v každom demokratickom a civilizovanom štáte, pán predkladateľ, sa ctí inštitút impeachmentu. To znamená, že ak sa ide odvolať nejaký ústavný činiteľ alebo predseda Najvyššieho súdu alebo Ústavného súdu alebo prezident republiky, skôr ako mu uplynie funkčné obdobie, musí byť uplatnený inštitút teda ústavnej žaloby. A o tej ústavnej žalobe môže rozhodnúť súdny orgán. Takým orgánom by mohol byť senát napríklad v prípade impeachmentu uplatneného proti predsedovi Najvyššieho súdu Spojených štátov. U nás túto funkciu môže plniť iba kárny senát Najvyššieho súdu, pred ktorý mohol byť Harabin postavený, a ten by prerokoval tie skutky, z ktorých bol pán Harabin obvinený pred vládou Slovenskej republiky.
Ja som prekvapený, že v demokratickom a údajne aj v právnom štáte môže pán minister spravodlivosti predložiť niečo také, ako tu mám pred sebou, dôvody na odvolanie Štefana Harabina z funkcie predsedu Najvyššieho súdu. Pán minister spravodlivosti to skoncipoval ako žalobu a, samozrejme, navrhuje aj jednotlivé dôkazné prostriedky. Musím vám povedať, pán minister Pittner, odkážte svojmu ministrovi spravodlivosti a vášmu súpútnikovi z politického disentu, že tak to nerobila ani inkvizícia v stredoveku. Pán minister sa postavil do úlohy aj žalobcu a na vláde potom aj sudcu, ktorý odsúdil pána Harabina za skutky, ktoré nespáchal a z ktorých je obvinený.
V tej dôvodovej správe na odvolanie Štefana Harabina v prvom bode sa hovorí o tom, že v júni 1999 podpredseda Najvyššieho súdu Jozef Štefanko sa násilím vlámal do priestorov ubytovne ministerstva spravodlivosti a fyzicky inzultoval generálneho riaditeľa všeobecnej správy ministerstva spravodlivosti inžiniera Štefana Nozdrovického. Bývalý podpredseda Najvyššieho súdu sa k svojmu konaniu priznal, a v médiách argumentujúc, že konal v krajnej núdzi. Nuž, pán minister spravodlivosti, ak je toto pravda, tak potom je pravda aj to, že z vás bude prezident Slovenskej republiky.
Je zaujímavé, že v tejto kauze konal kárny senát Najvyššieho súdu. Nič také sa nepreukázalo, že by pán podpredseda bývalý Najvyššieho súdu Štefanko bol inzultoval niekoho, že by bol vyruboval dvere do svojho služobného bytu na Najvyššom súde. Opak je pravdou. Konanie kárneho senátu bolo zastavené. Pánovi Štefankovi nebolo nič také preukázané, a preto pán Štefanko, pán minister vnútra, nemal byť odvolaný protiústavným spôsobom, pretože článok 147 Ústavy Slovenskej republiky a rokovací poriadok Národnej rady, ktorý je normou na odvolávanie predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu, jednoznačne hovoria, že je potrebné, aby predseda alebo podpredseda, alebo sudca Najvyššieho súdu bol právoplatným rozsudkom odsúdený za úmyselný trestný čin, pán minister, nestačilo by ani to, čo sa stalo pánovi ministrovi spravodlivosti, že teda nie on, ale jeho sudca bol účastníkom dopravnej nehody a zapríčinil dopravnú nehodu. To znamená, že nestačil by ani trestný čin nedbanlivosti. Obdobne teda mohlo byť nahradené toto rozhodnutie disciplinárnym konaním. Nič také sa proti sudcovi Štefankovi neviedlo.
Ja obdivujem odvahu pána ministra spravodlivosti, že sa tu tieto lži a klamstvá, z ktorých obvinil sudcu Štefanka, opovážil písať aj do návrhu na odvolanie pána predsedu Harabina a ešte nimi aj argumentovať. Ja som pána ministra spravodlivosti niekoľkokrát prosil, aby sa ospravedlnil občanom Slovenskej republiky, že ich klamal, aby sa ospravedlnil sudcovi, dnes už sudcovi, teda bývalému podpredsedovi Najvyššieho súdu Štefankovi za to, že ho dehonestoval v očiach verejnosti. A dodnes tento človek musí trpieť za hriechy pána ministra. Ale ja som pánovi ministrovi povedal ešte v piatok o druhej, že všemohúci sa nemôže dívať na tie klamstvá a výmysly, ktorými obdarúva túto spoločnosť vo funkcii ministra spravodlivosti.
Pán minister spravodlivosti v druhom bode hovorí o tom, že vyzdvihuje svoje zásluhy alebo argumentuje Združením sudcov Slovenskej republiky ako stavovskou organizáciou, ktorá teda je za odvolanie sudcu, teda predsedu Najvyššieho súdu pána Harabina.
Pán minister, mám tu list pána Michala Mlyneka, sudcu Krajského súdu v Bratislave, ktorým sa obrátil na pána Orosza a členov ústavnoprávneho výboru. Tento človek bol proskribovaný v sedemdesiatych rokoch, bol predsedom komisie, ako píše, ktorá vyhodnocovala to, čo pán minister nazval konkurzom na miesta predsedov krajských a okresných súdov. Tento pán Mlynek píše, že: "Stratégiou pána Čarnogurského pri vstupe do vlády a po sadnutí do kresla ministra spravodlivosti bolo politicky ovládnuť justíciu a zo sudcov urobiť zastrašených a poslušných konateľov jeho želaní. Na dosiahnutie tohto cieľa použil tieto kroky."
Medziiným pán Mlynek hovorí aj o Združení sudcov Slovenskej republiky, ktoré nazýva propagandistickým orgánom presadzujúcim vôľu pána ministra, presnejšie je to konkrétne vedúca špička Združenia sudcov Slovenskej republiky.
Predchádzajúci predseda Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. Ondrej Golema na oficiálnom zasadnutí krajskej pobočky Združenia sudcov Slovenskej republiky v Banskej Bystrici výstižne povedal: "V Združení sudcov Slovenska vládne kvarteto," - bol som tam prítomný a dal som mu plne za pravdu - "toto združenie neobhajuje, nepresadzuje stavovské záujmy sudcov, ale je interpretátorom záujmov pána ministra skôr, ako ich vysloví. Za túto lokajskú poslušnosť sa im pán minister odpláca výhodami, ktoré patria len vedeniu Združenia sudcov Slovenska. Doslova ich korumpuje poskytovaním pracovných úľav a veľkopanskými služobnými cestami do zahraničia za naše peniaze. Lakonicky Združenie sudcov Slovenska disponuje 30 mil. Sk v tomto roku, čo je rozpočet troch veľkých okresných súdov. Masmédiá kritizovali predsedu Národnej rady za jeho cestu do Austrálie v čase, keď dvaja členovia vedenia Združenia sudcov Slovenskej republiky cestovali do Brazílie, následne do Portugalska a Estónska."
Pán minister, musím povedať, že pán Mlynek má pravdu. Už 10. 2. 1999 Soňa Bullová, to je tiež vaša komplicka, ktorá vám slúžila a slúži,...
(Hlasy z pléna.)
To neviem, to hovorí pán Hofbauer, ja neviem, komu slúži zo zahraničia, ale vám určite slúži oddane.
... uvádzala váš demarš Lexovi a Krajčimu, že budú postavení pred mandátový a imunitný výbor a budú, samozrejme, odsúdení za spáchané zločiny, ktorých sa v skutočnosti nikdy nedopustili. Len tak náhodou odznela správa, aby si páni sudcovia uvedomili, že môžu, samozrejme, byť stíhaní za odvahu neslúžiť pánovi ministrovi spravodlivosti. Cituje sa tu: "Národná rada sa nebude zaoberať žiadosťou vyšetrovateľa Policajného zboru o zbavení imunity 4 sudkýň."
Pán minister, vaši smutne známi vyšetrovatelia nezastrašovali len poslancov Národnej rady, pána Krajčiho, pána Lexu, zastrašovali hneď po prevzatí moci aj sudcov súdov Slovenskej republiky. To nie je pekná vizitka, samozrejme, bez príslušných dôkazov.
Najsmiešnejšie vyznieva vystúpenie tuná, žiaľbohu, neprítomného predsedu mandátového a imunitného výboru 11. 2. 1999 Viliama Sopka, keď hovorí doslova: "Uviedol som, že pán minister Pittner ho milo prekvapil s tým, že mu sľúbil, že v pondelok v dopoludňajších hodinách im doloží nevyhnutné podklady, ktoré by mali byť postačujúce na rokovanie mandátového a imunitného výboru." Áno, pán minister, pán Sopko sa vás mal dôvod báť. Keď sa pán Čarnogurský postavil pred haldu uhlia v Čiernej nad Tisou deblokovaného pánom predsedom mandátového a imunitného výboru Sopkom, iste vedel, o čom je reč. Zaobstarali ste mu príslušné doklady na vydieranie. Aj tento teda dôvod, ktorý uviedol pán minister Čarnogurský na odvolanie pána Harabina, jednoducho je podvodom a neobstojí v ničom.
Obdobne ako voči pánovi predsedovi Najvyššieho súdu Harabinovi bolo Združenie sudcov Slovenskej republiky zneužívané aj v kauze, ktorá sa tu uvádza proti sudcovi Okresného súdu vo Veľkom Krtíši pánovi Cimermanovi, ktorý je tiež za záhadných okolností perzekvovaný pánom ministrom, Združením sudcov v Banskej Bystrici a jeho čelnými predstaviteľmi.
Ďalšie dôvody, ktoré vyčíta pán minister pánovi predsedovi Najvyššieho súdu, sú prinajlepšom smiešne. Pán minister vyčíta pánovi Harabinovi jeho postoje k novele Ústavy Slovenskej republiky.
Vážený pán minister, povedzte mi, ak ste čítali ten návrh novely Ústavy Slovenskej republiky, v čom je taký geniálny a vynikajúci, aby ho mal pán Harabin podporovať. Ja si myslím, že pán Harabin o tom návrhu hovorí len pravdu. Návrh v ničom neprospieva občanom Slovenskej republiky. Je veľkou megalomániou pána docenta Kresáka a pána Orosza, ktorí sa chceli jednoducho zapísať do dejín aj za cenu toho, že do ústavy zavádzajú inštitúty, ktoré jednoducho môžu byť zneužité proti integrite a územnej celistvosti Slovenskej republiky. Neriešia problémy, ktoré by mali súvisieť alebo ktoré by mali harmonizovať Ústavu Slovenskej republiky, vychádzajú v ústrety znova iba vládnej moci, posilňujú vládnu moc, najmä vo vzťahu k integračným procesom, čo by samo osebe nebol problém. Ale, pán minister, rozhodovanie o tom, či sa občania Slovenskej republiky budú integrovať do nejakých nadštátnych organizácií, to treba ponechať na občanov.
Samotný návrh Ústavy Slovenskej republiky nie je dobrý, podporuje ho iba vládna koalícia. V každej civilizovanej spoločnosti je návrh novely ústavy vždy výsledným kompromisom všetkých politických síl, ba dokonca v niektorých demokratických krajinách západnej Európy, ktoré sú pre nás vzorom alebo mali by byť, pán minister, je systém taký, že novela ústavy sa môže prijať len vtedy, ak ju prijme starý parlament, a musí ju odhlasovať aj nový parlament, teda musí byť vyšší konsenzus.
Toto tvrdenie a obviňovanie pána Harabina pokladám znova za politicky vykonštruované a neobstojí. Pán Harabin, pokiaľ ja viem, presadzuje to, do čoho sa iste vyzná a čo mu patrí presadzovať - nezávislosť slovenskej justície. A to, myslím, robí, a preto to ešte neznamená, že musí súhlasiť s každou politickou ohavnosťou vládnej koalície, má právo aj na vlastný názor.
Ďalší problém, ktorý mu pán minister vytýka, je to nešťastné kolaudačné rozhodnutie, ktoré nectí pána ministra a jeho hlavného úradníka na ministerstve pána Lipšica. Pán minister, zúčastnil som sa údajne toho poslaneckého prieskumu, nikdy som nebol tak hlboko presvedčený, i keď dávam to do podoby hypotézy, pretože som povedal, že nie sme justičným orgánom, a ak pán minister bol presvedčený, že pán Harabin kolaudačné rozhodnutie falšoval, alebo jeho úradníci, bolo jeho svätou povinnosťou dať žalobu na neznámeho páchateľa alebo na konkrétne predsedu Najvyššieho súdu a až po rozhodnutí hovoriť o tom, že niekto z Najvyššieho súdu falšoval kolaudačné rozhodnutie. Prezumpcia viny platí aj pre pána ministra spravodlivosti, lebo on má byť jej obhajcom.
Ale pravda je taká, že tie kľúče, ako som už povedal v piatok, sú na tej vrátnici, najlepší prístup k nim majú ochrankári alebo policajti, ktorí sú podriadení pánovi vrchnému úradníkovi na ministerstve spravodlivosti Lipšicovi. Zrejme on mal jediný možnosť to sfalšované kolaudačné rozhodnutie do archívu Najvyššieho súdu dopraviť, jedine on mohol mať záujem na tom, aby sa to sfalšované kolaudačné rozhodnutie v archíve ocitlo, jedine on s pánom ministrom začali medializovať toto kolaudačné rozhodnutie sfalšované cez médiá. Znova by som mohol čítať výstupy mediálne v tejto kauze, a práve preto si myslím, že znova pán minister nie celkom správne vystúpil s tým, že pán predseda Najvyššieho súdu falšoval kolaudačné rozhodnutie.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na záver rokovania s ústavnoprávnym výborom vysoký komisár Organizácie Spojených národov Cumaraswamy povedal, že v nijakom demokratickom štáte nie je možné odvolať predsedu alebo podpredsedu Najvyššieho súdu bez súdneho rozsudku alebo bez rozhodnutia kárneho senátu. Nič také v prípade osoby pána Harabina neexistuje, teda neexistuje ani ústavnoprávny, ani právny dôvod na jeho odvolanie.
Ak vládna koalícia ide tak ďaleko, že je ochotná aj za cenu toho, čo povedal pán Cumaraswamy, či si uvedomuje tento parlament, že ak odvolá predsedu Najvyššieho súdu pána Harabina bez takéhoto rozsudku, že Slovensko sa dostane do izolácie od okolitých krajín, ale aj v rámci Organizácie Spojených národov, tak pravdou je to, že zrejme po dnešnom demarši, ktorý pán Cumaraswamy poslal vláde Slovenskej republiky, pretože pán Orosz dal prísľub pánovi Cumaraswamymu, že rokovanie o tejto kauze sa neuskutoční na decembrovej schôdzi.
Pán minister, povedzte mi, aké morálne oprávnenie mala táto vláda porušiť tento prísľub daný najvyššej svetovej medzinárodnej organizácii, akú pozíciu bude mať v očiach týchto úradníkov slovenská vláda, ktorá takýmto vierolomným spôsobom ako albánski separatisti v Juhoslávii, v Kosove porušuje dohodnuté pravidlá. Ja sa vás pýtam. Musíte si byť vedomý toho, že aj pán predseda Najvyššieho súdu, aj parlamentná opozícia v slovenskom parlamente bude musieť, samozrejme, dať odpoveď príslušným inštitúciám, že ste jednoducho ako Albánci alebo niektorí iní menej civilizovaní porušili pravidlá a jednoducho ste začali rokovanie za každú cenu bez toho, že by ste tento prísľub dodržali. Nectí to slovenskú vládu.
Ak ste hovorili, že zavediete nové pravidlá, že tu bude demokracia a právny štát, tak toto nemá nič spoločné ani s demokraciou, ani s právnym štátom, ani s prestížou Slovenska vo svete. Ja si myslím, že toto politizovanie justície, za každú cenu sa jej zmocnenie, pán minister, a to, že vy tu sedíte namiesto pána Čarnogurského, nič tak nedokumentuje politizáciu justície a váš osobný záujem vás dvoch na tom, aby ste dosadili do vedenia justičných orgánov takých ľudí, ktorí by vám boli nápomocní v tom likvidovaní stôp tých vašich káuz, ktoré ste vymysleli, ktoré ste zrealizovali a o ktorých sme hovorili pri vašom odvolávaní.
Druhý dôvod politizácie justície je už len ten, že sa snažíte ovládnuť justíciu preto, aby sa vaši politickí priaznivci dostali k reprivatizovaným majetkom, najmä kúpeľom. Ide o Kúpele Sliač, ktoré ste sľúbili niektorým slovenským hokejistom a nejakým americkým finančným loby. Ide o Piešťanské kúpele a nie je pravda, ak niekto v Národnej obrode obhajuje, že rodina Čarnogurských nemala záujem o kúpele Piešťany. Stačí, aby si zainteresovaný prelistoval niekoľko čísiel, a bolo ich okolo 10, Nového Slováka, kde istý už nebohý pán redaktor Mistrík písal o tom, aké kroky robila rodina Čarnogurských, aby sa dostala k privatizácii Kúpeľov Sliač. Iste, mohli ste sa dohodnúť, pán minister, a to je tá najväčšia irónia osudu, že disent kresťanský sa pritom dokáže spojiť aj s tvrdými bývalými komunistami, s tvrdým komunistickým jadrom, len aby sa k majetkom dostal. To je ten druhý dôvod, prečo chcete politizovať slovenskú justíciu.
Ani jeden dôvod, ani druhý nie je v prospech slovenskej justície ani v prospech občanov Slovenskej republiky. Tak KDH, ako aj SDĽ zrejme ním sleduje svoje úzko stranícke politické záujmy a, ešte užšie povedané, sledujete svoje záujmy vy a pán Čarnogurský, aby ste sa mohli za pomoci vám oddaných sudcov v Slovenskej republike, ktorí majú súdiť v mene Slovenskej republiky, očistili pred tou spravodlivosťou, ktorej sa hovorí historická. Ale, pán minister, musíte si byť vedomý, že pred tou sa človek neschová. Pred tou sa naozaj schovať nedá.
Ďakujem za pozornosť.