Trinásty deň rokovania
43. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
18. decembra 2000
Po prerušení rokovania 44. schôdze pokračovala 43. schôdza NR SR.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Vážení páni poslanci, panie poslankyne,
otváram 13. rokovací deň 43. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: Peter Brňák, Peter Finďo, Anton Hoffmann, Ivan Hudec, Dušan Kovačič, Vladimír Maňka, Ferdinand Petrák, Pavol Prokopovič, Milan Rehák a Ján Šimko. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky František Šebej a Peter Weiss.
Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej rozprave o návrhu na odvolanie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorú máte ako tlač 726.
Prosím pána spravodajcu poslanca Petra Zajaca, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
Zároveň pána ministra Čarnogurského, ktorý bol za vládu navrhovateľom, bude zastupovať v zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky pán minister Pittner.
Prítomný je už aj pán predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Chcem oznámiť, že do rozpravy sú ešte písomne prihlásení títo poslanci v tomto poradí: pán poslanec Zelník, pán poslanec Sitek, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Baco a pán poslanec Krajči.
Predtým, ako dám slovo prvému poslancovi, pánu poslancovi Zelníkovi, chce vystúpiť s procedurálnym návrhom pani poslankyňa Kolláriková.
Nech sa páči.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Ďakujem.
Pán predsedajúci, rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky o odvolaní predsedu Najvyššieho súdu malo byť určené na utorok, to znamená na zajtra. Ak presúvate tento termín, tak ja mám procedurálny návrh, pretože treba o tom hlasovať. Dajte hlasovať, či sa má dnes otvoriť rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky o odvolaní predsedu Najvyššieho súdu. Dajte o tom hlasovať.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Páni poslanci, nech sa páči, hlasujte o tomto návrhu. Prosím, hlasujte, páni poslanci.
Prezentovalo sa 35 poslancov, čo nie je dostatočné množstvo.
Žiadam, páni poslanci aj, aby ste sa dostavili do rokovacej sály.
Páni poslanci, panie poslankyne, nie je dostatok poslancov v sále. Predseda Národnej rady však určuje, kedy bude pokračovať schôdza. Keďže na obed ohlásil, že bude pokračovať dnes, budeme pokračovať rozpravou, ale o pokračovaní schôdze nerozhodujeme, páni poslanci, my, ale rozhoduje predseda Národnej rady. Pokiaľ chcete k tomu diskusiu v poslaneckom grémiu, môžeme ho, samozrejme, zvolať, ale myslím si, že v tomto prípade je skutočne bezpredmetná.
Pán poslanec Paška, len ešte raz oznamujem a spresňujem, že program určuje predseda Národnej rady, ktorý jasne oznámil, že dnes budeme rokovať o tomto bode programu do 19.00 hodiny.
Prosím, pani poslankyňa Kolláriková, ešte raz.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Pán predsedajúci, ja som dala procedurálny návrh a trvám na tom, aby sa opäť o ňom hlasovalo. Pretože tento môj návrh prvýkrát neprešiel, ja trvám na tom alebo potom trvajte vy na tom, že keď neprešiel, tak to musíte zobrať na vedomie, alebo si potom zvolajte grémium.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa, dal som hlasovať o vašom návrhu, ak ste si určite všimli. Ak nie je dostatočný počet poslancov, pokračujeme v rokovaní, a dám hlasovať vtedy, keď je dostatočný počet poslancov. Áno, je to tak v rokovacom poriadku.
Páni poslanci, mám vašu žiadosť chápať ako požiadavku na zvolanie poslaneckého grémia za SNS?
Pán poslanec Cuper.
(Ruch v sále.)
Prosím pokoj, páni poslanci, pokoj.
Poslanec J. Cuper:
Pán predsedajúci, v prvom rade by si to malo uvedomiť vedenie tohto parlamentu, nemeniť na nočných zasadaniach program, ktorý bol odsúhlasený a schválený. Odsúhlasené bolo a tak aj informoval posledný predsedajúci Béla Bugár, že sa bude pokračovať v utorok, takže požiadavka pani poslankyne Kollárikovej je podľa mňa legitímna a v súlade s rokovacím poriadkom. Ak pán predseda parlamentu povedal, že sa bude o tom rokovať dnes, mal si to dať odhlasovať ako zmenu programu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Všetko?
Pani poslankyňa Tóthová, prosím.
Všetko sú to procedurálne návrhy.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Pán predsedajúci, dozaista aj vy, tak ako my, viete, že pán predseda zvolal schôdzu na utorok a v piatok to aj vyhlásil v tomto zmysle. A keď je zvolaná schôdza na utorok, jej iné konanie je už nie zvolanie schôdze, ale zmena. A pre zmenu už platí rokovací poriadok, ako nastupuje zmena. Takže ja si myslím, aj v tlači to bolo, aj v mäkkých médiách, že zajtra sa má konať rokovanie. Mimoriadna dnes v pondelok a riadna pokračuje v utorok a toto je pokračovanie v riadnej schôdzi.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Húska, nech sa páči.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím vás o pokoj.
Poslanec A. M. Húska:
Pán predsedajúci, mám pochopenie preto, že treba využívať aj čas, ale na druhej strane je celkom jednoducho nie možné, aby predseda nejakým odkazom zmenil rozhodnutie, ktoré tu prijala Národná rada. My sme sa aj na základe jeho avíza všetci pripravovali na utorok, takže treba s tým rátať.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec, len na spresnenie: Nebol to odkaz, bolo to riadne oznámené v úvode dnešného rokovacieho dňa predsedom Národnej rady a nemám právo to meniť.
Pán poslanec Paška, nech sa páči.
Poslanec J. Paška:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím pokoj, nepočujeme sa.
Poslanec J. Paška:
Navrhujem v mene poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany, a predpokladám, že sa k nám pridá Hnutie za demokratické Slovensko, aby sme zvolali poslanecké grémium a prerokovali ďalšie pokračovanie tejto schôdze, pretože viacerí poslanci prihlásení do rozpravy sú na služobnej ceste vo Vatikáne a nemôžu v rozprave vystúpiť napriek tomu, že sú prihlásení. Počítali s tým, že sa o tomto bode bude rokovať v utorok, preto by som chcel požiadať o podporu zmeny postupu v programe.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa Kolláriková, znova?
Páni poslanci, ja nepredpokladám, že by sme rozpravu k tomuto bodu ukončili dnes. Myslím si, že bude pokračovať aj zajtra. V žiadnom prípade nie je tu záujem, aby niektorý z prihlásených poslancov nemohol vystúpiť alebo sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Znamená to, že napriek procedurálnym návrhom dávam slovo prvému v rozprave, ktorým je poslanec Zelník.
Poslanec Zelník a poslanec Sitek tu nie sú, dávam slovo pani poslankyni Tóthovej.
Nech sa páči.
Pani poslankyňa, chcete vystúpiť v rozprave?
Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči, máte slovo v rozprave.
Po nej vystúpia pán poslanec Baco a pán poslanec Krajči.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážení prítomní,
je mi veľmi smutno, že prerokúvame dnes otázku, ktorá je podľa môjho názoru jednoznačne protiústavnou záležitosťou. Je mi veľmi smutno, že vlastne prerokúvame túto otázku predtým, než by sme počkali na odborné stanovisko pána pána Cumaraswamyho.
Pokiaľ som bola na rokovaní ústavnoprávneho výboru, jednoznačne som vnímala nasledujúcu skutočnosť, ktorá je veľmi poľutovaniahodná, že sa stala v tomto parlamente. Poslanci tohto parlamentu odsúhlasili vystúpenie pána Cumaraswamyho v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, a to deň pred konaním výboru, resp. Ústavnoprávneho výboru Národnej rady. To boli dva dni, keď tu bol menovaný v Slovenskej republike. V ústavnoprávnom výbore bola tomuto vysokému komisárovi pre ľudské práva položená otázka, či mu bola daná informácia, že poslanci Národnej rady odsúhlasili jeho vystúpenie a želajú si ho vypočuť.
Vážení, je to neuveriteľné, ale pán Cumaraswamy nedostal žiadnu informáciu o tejto skutočnosti. Myslím, že toto hovorí veľmi veľa. Inokedy v iných prípadoch, niekde nejaký komisár šuchne nejaký názor a vláda, parlament, politické subjekty sa týmto názorom oháňajú. Publikujú ho, zdôvodňujú ho. A naraz vysoký komisár je tu, prejaví ochotu vystúpiť a ani nedostane informáciu, že poslanci tohto parlamentu vyjadrili želanie vypočuť si jeho názor. Ja si myslím, že zo strany vedenia parlamentu to nebolo korektné, to nebolo dôstojné.
Preto dovoľte, aby som vám skôr, ako začnem svoje stanovisko, prečítala stanovisko pána Cumaraswamyho, ktorý si dovolil napísať 18. decembra ministrovi zahraničných vecí:
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa, prosím vás, prepáčte.
Páni poslanci, buďte tak dobrí, pokiaľ nechcete počúvať rečníka v rozprave, nerušte aspoň pani poslankyňu pri tom, čo rozpráva, páni poslanci po ľavej ruke, pán predseda Najvyššieho súdu. Buďte tak láskaví, nechajte priestor tomu, kto rozpráva v rozprave.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa K. Tóthová:
Opakujem, je to list písaný priamo ministrovi zahraničných vecí: "Vaša excelencia," ja skrátim prvý odsek, v ktorom je informovanie, že sa začal proces odvolávania predsedu Najvyššieho súdu a že vlastne predložil v parlamente minister Čarnogurský tento návrh a vláda vraj sa vyjadrila, že nebude čakať na list, na jeho stanovisko, ktoré uviedol, že zašle. A teraz doslova čítam text:
"Rád by som vyjadril moje hlboké znepokojenie nad týmto vývojom. Na mojom stretnutí s podpredsedom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 29. novembra 2000 mi tento indikoval, že nie je potrebné, aby som v danej záležitosti vystúpil pred parlamentom, ako to žiada väčšina poslancov. Odsúhlasilo sa, že moja správa by bola dostatočnou na zváženie uvedenej veci zo strany poslancov. Potom som sa opýtal, kedy Národná rada pravdepodobne prijme rozhodnutie.
Podpredseda Národnej rady indikoval, že návrh na odvolanie predsedu Najvyššieho súdu nie je na súčasnom rokovaní Národnej rady, opakujem, nie je na súčasnom rokovaní Národnej rady signifikantný, pretože hlavnou problematikou pred zasadnutím bola diskusia o rozpočte. Potom som sa opýtal, či by mohol byť návrh na odvolanie časovo odložený na budúce zasadnutie, ktoré, viem, sa má začať v januári 2001, aby som mal možnosť predložiť moju správu. Podpredseda Národnej rady odpovedal, že nie je na ňom, aby sa vyjadril, pretože odloženie tejto záležitosti si vyžaduje hlasovanie poslancov Národnej rady. V ten istý deň som sa stretol s predstaviteľmi ústavnoprávneho výboru. Predseda mi indikoval, že popri iných tento výbor požiadal, aby moja korešpondencia s vládou k danej veci a moja správa o misii boli začlenené do podkladových materiálov. Takisto ma uistil, že výbor predloží moju žiadosť na plenárne zasadnutie, aby sa odložila diskusia o tejto otázke na tomto zasadnutí.
Na základe toho, ako ma informovali tieto vysokopostavené osobnosti Národnej rady, som prekvapený, že vládny návrh na odvolanie predsedu Najvyššieho súdu sa prerokúva na tomto zasadnutí bez ohľadu na moju správu. Je možné, že minister spravodlivosti nevie o rozhovoroch, ktoré som mal s podpredsedom parlamentu a predstaviteľmi Ústavnoprávneho výboru Národnej rady?
Rád by som tu zdôraznil, že som sa nesnažil a ani sa nesnažím žiadnym spôsobom zasahovať do postupov národného zákonodarného orgánu suverénneho štátu. Žiadosť o odloženie diskusie o odvolaní vznikla z dôvodu vážnych dôsledkov takéhoto odvolania na nezávislosť súdnictva a demokracie na Slovensku vo všeobecnosti a z dôvodu môjho postupu pri snahe zabrániť radšej akémukoľvek poškodeniu, než pristúpiť ku kontrolovanému poškodeniu. Navyše, väčšina poslancov požiadala, aby som počas mojej misie vystúpil v parlamente, čo podpredseda pokladal za nepotrebné.
Vo svetle takéhoto vývoja udalostí, potom ako bol predseda Najvyššieho súdu ústavne zvolený parlamentom spomedzi sudcov Najvyššieho súdu, predtým ako vyprší jeho päťročný ústavou zabezpečený výkon úradu predsedu Najvyššieho súdu, a bez toho, aby mu bol poskytnutý riadny postup, ako sa uvádza aj v ústave, aj v základných princípoch nezávislosti súdnictva OSN a v článku 6 Európskej konvencie o ľudských právach, ako bolo uplatnené vo vyhlásení v Budapešti v roku 1998 o záveroch pre záruky nezávislosti sudcov, trvanie vlády na pokračovaní procesu odvolania JUDr. Štefana Harabina z funkcie predsedu Najvyššieho súdu bude chápané doma aj v zahraničí ako politické a nelegálne.
Pristupovanie k predsedovi Najvyššieho súdu Slovenska ako k púhemu administratívnemu funkcionárovi exekutívnej ruky vlády, ktorý sa odlišuje od jeho funkcie sudcu, znamená porušovanie samotnej podstaty separácie moci, ktorá je základom demokracie a právneho princípu, na ktorých stojí ústava Slovenska. Za takýchto okolností nemožno vnímať súdnictvo na Slovensku ako nezávislé. Vaša excelencia, prijmite, prosím, uistenie o mojom najvyššom uznaní, pán Cumaraswamy a tak ďalej, zvláštny spravodajca OSN pre nezávislosť sudcov a právnikov."
Vážené dámy, vážení páni, ja si myslím, že tento list hovorí viac, ako povedali poslanci Hnutia za demokratické Slovensko a poslanci Slovenskej národnej strany. Tento list hovorí jednoznačne, ako bude chápané odvolanie predsedu Najvyššieho súdu. Tento list jednoznačne hovorí, že odvolanie predsedu Najvyššieho súdu je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ktorú príslušný orgán podrobne preštudoval, pretože mal túto ústavu v predklade k dispozícii. Tento list naviac hovorí, že takýto postup nie je len v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ale je v rozpore s ďalšími medzinárodnými dokumentmi. A čo je ešte závažnejšie, tento list jednoznačne uvádza, ako sa takýto krok bude chápať.
Pán minister, ja som veľmi podivená, že ste prijali funkciu predkladateľa tohto návrhu, pretože dnes je situácia jednoznačne jasná, že argumenty, ktoré boli uvádzané opozíciou, neboli politické argumenty, ale boli právne argumenty.
Ja okrem tohto listu, ktorý je podľa mňa silným demaršom, ale, samozrejme, táto vládna moc to ako demarš nebude vnímať, nebude príslušného pána Cumaraswamyho vnímať ako vysokého komisára OSN, bude hovoriť, ako naznačovala o nejakom subalternom úradníkovi, takže vaše sprostredkúvanie informácií bude pokračovať tým spôsobom, ako to tu už dva roky beží - ale fakt ostane faktom, tento list je podľa môjho názoru veľmi silným prejavením nespokojnosti a demaršom -, ďalej dovoľte, aby som sa vyjadrila k vystúpeniu pána ministra minulý týždeň pri predkladaní tohto návrhu. To, čo uvádzal o konštrukcii súdnictva, predsedov a podpredsedov súdov, je absolútne nepochopenie súčasnej platnej právnej úpravy.
Je mi veľmi ľúto, že minister spravodlivosti, minister s právnickým vzdelaním nechápe to, čo bežní právnici bez problémov chápu, a síce, že náš právny poriadok je postavený na konštrukcii, že predsedovia okresných a krajských súdov sú sčasti aj vykonávatelia štátnej správy a že ich má kompetenciu menovať a odvolávať minister spravodlivosti, ale túto kompetenciu nemá k predsedovi Najvyššieho súdu, pretože jeho postavenie je iné.
Môže vláda dať návrh do parlamentu, ale ústava zakotvuje podmienky takéhoto návrhu pred uplynutím päťročnej lehoty, na ktorú je predseda Najvyššieho súdu volený. Tie podmienky sú dve: disciplinárne rozhodnutie kárneho senátu alebo rozhodnutie súdu v trestnom konaní. Ale aj tieto dve podmienky sú len základom na odvolanie z funkcie sudcu. A až potom, keď už príslušná osoba nie je sudcom, zákon príslušný v § 52 dáva podklad pre ministra spravodlivosti, aby predložil návrh na jeho odvolanie. Teda funkcia predsedu Najvyššieho súdu zaniká s funkciou zániku sudcu a potom už len je možnosť spraviť ten formálny krok, ale uvádzam a zdôrazňujem, jedine v prípade, ak sú splnené ústavné podmienky pre zánik funkcie sudcu.
Ďalej by som sa chcela vyjadriť k vystúpeniu pána ministra spravodlivosti, ktorý uvádzal také dôvody na odvolanie, ktoré nepozná žiadny právny predpis, ako strata autority, morálny profil. A ja sa pýtam: Kto posúdil stratu autority? Kto posúdil morálny profil? Tu boli predložené dôkazy takého charakteru, ako bolo falšovanie kolaudačného rozhodnutia.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, k tejto otázke som sa už vyjadrila ako exministerka spravodlivosti. V čase, keď som bola vo funkcii, došlo k jednej nemilej záležitosti v budove, v ktorej sedel Najvyšší súd, prokuratúra a ministerstvo spravodlivosti. Chcela som to ako ministerka spravodlivosti riešiť a požiadala som, aby prišiel za mnou správca budovy, ten, kto uskutočňuje správu. A prišiel predseda Krajského súdu v Bratislave pán JUDr. Stanislav Lehoťák. Veľmi som sa počudovala, prečo. Bolo mi vysvetlené, že správu robí krajský súd z toho dôvodu, že je také rozhodnutie, že budova je v správe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a keďže tento súd nemá svoju správnu administratívnu zložku, tak touto správou zmocnil krajský súd.
Čo z toho vyplýva. Vyplýva, že boli dve rozhodnutia. Už v tom čase v roku 1993. Teda nie predseda Najvyššieho súdu sfalšoval, to už také existovalo. Neviem kto, ale v tom čase som sa jednoznačne obrátila, resp. dala som pokyn obrátiť sa na stavebný úrad a zistiť otázku. A po zistení správy som rozhodla, že správa budovy, teda, v ktorej sídlilo ministerstvo spravodlivosti, pôjde pod správu ministerstva spravodlivosti, keďže kolaudačné rozhodnutie bolo aj v jej prospech. Takže toto všetko s tým kolaudačným rozhodnutím podľa môjho názoru je kamufláž a už som sa vyjadrila, že špinavá kamufláž.
A keby aj nebolo tej situácie, ktorú som ja tu naznačila a ktorá vlastne podľa môjho názoru výrazne spochybňuje tvrdenie pána ministra Čarnogurského, a preto aj v svojej predkladacej správe v parlamente sa len stručne jednou myšlienočkou dotkol tejto problematiky, hoci predtým, pred predložením tohto návrhu do vlády široko rozvádzal v tlači túto okolnosť, tak aj keby táto skutočnosť nebola, ja sa pýtam: Kto preukázal, že práve JUDr. Harabin ako predseda Najvyššieho súdu falšoval túto listinu? Kto to konštatoval? Pán minister spravodlivosti? Je on kompetentná osoba, aby takéto mohol konštatovať a na základe svojho konštatovania vyvodzovať zodpovednosť? No jednoznačne nie. Prečo sa neobrátil na súd? No preto, že on robí politické kroky. To už urobil aj so Štefankom ako podpredsedom Najvyššieho súdu. Keď som bola ministerkou spravodlivosti, tiež som mala záujem o príslušné priestory - vyprázdniť pre tých, ktorí prichádzajú stážovať na Najvyšší súd. Ale postupovala som v zmysle práva. Dala som návrh na súd, ktorý by rozhodol o tom, že podpredseda Najvyššieho súdu Jozef Štefanko nemôže užívať príslušné priestory.
Pán minister Čarnogurský takto nepostupoval. Vytvoril kauzu sekera, a tým vlastne spravil profil pre podpredsedu Najvyššieho súdu a v tomto parlamente ho dal odvolať.
Ale uvedomme si, to, čo dnes píše vysoký komisár Cumaraswamy, to platí aj o podpredsedovi Najvyššieho súdu pánovi Jozefovi Štefankovi.
Takže situácia podľa mňa je jednoznačne taká, že sa tu deformuje právo, že sa tu nerešpektuje ústava a že sa tu hrá na jednu vec: "My to urobíme i napriek ústave." A má to súvis s vyhlásením onoho času na námestí Slovenského národného povstania: "My sa ich naučíme báť." A toto je vlastne postup, ktorý má politické pozadie, ktorý vlastne demonštruje moc, zásah do nezávislosti súdnictva bez ohľadu na platný právny poriadok.
A keď si spojíme myšlienky, ktoré tu nedávno zazneli pri odvolávaní pána ministra Pittnera, a vôbec túto kauzu, tak nič nám nevychodí iné, ako konštatovať, že Slovensko je na najlepšej ceste, ak už aj tam nie je, stať sa policajným štátom, pretože takéto postupy sa v demokratickej spoločnosti nerobia.
Pán minister, vy ste za onoho času spomínali, že ste pracovali v disente, aby nastala demokracia na Slovensku. Pán minister: Toto je demokracia? Toto sú postupy v demokratickom štáte, v rozpore s právnym poriadkom? Veď je tu evidentná snaha podmaniť si súdnictvo, zasahovať do súdnej moci, zastrašovať.
Dovolím si pripomenúť protest predsedníctva advokátskej komory, ktorá ešte, myslím, začiatkom tohto roku alebo koncom minulého, teraz presne vám nepoviem dátum, ale pokiaľ bude záujem, zajtra to môžem presne uviesť, ktorá protestovala proti stotožňovaniu advokátov s politickým tričkom ich klientov. Čo to je iné? To je zastrašovanie advokátov.
A ako označiť inak postup Okresného výboru Demokratickej strany v Bratislave, ktorý, neviem, či vylúčil, ale rozhodne dal návrh na vylúčenie JUDr. Trokana z radov svojich členov za to, že prijal funkciu obhajcu Ivana Lexu. Čo to je, ak nie politická perzekúcia? Čo to je, ak nie postih advokáta, ktorý prevezme obhajobu vášho politického protivníka?
A ako charakterizovať, teraz sa obraciam na pána poslanca Zajaca opätovne, výrok predsedu Demokratickej strany, teda politického subjektu, ktorý sedí tu v parlamente, ktorý po určitom rozhodnutí Najvyššieho súdu vyhlási, že za toto tí sudcovia ponesú zodpovednosť. Máme to vyhlásenie, máme dátum a jeho odpublikovania. A mám obavy, že v rámci kampane 65-ročných práve títo sudcovia budú odvolaní z Najvyššieho súdu, pretože si dovolili rozhodnúť inak ako sa to politickej moci ľúbi a ako si to želala.
A ani neviem, či aj pán Jozef Štefanko nenesie dedičný hriech za to, že o nehnuteľnosti, ktorú si súdne prisvojoval pán súčasný minister Čarnogurský, na Najvyššom súde rozhodol tak, že nebolo to rozhodnutie v prospech pána Čarnogurského. Aj tu je možné niečo cítiť, možno tu niečo zaváňa, možno nie, ale rozhodne vyjadrenie predsedu Demokratickej strany, že sudcovia ponesú zodpovednosť, je vyjadrenie, ktoré jednoznačne nepatrí do štátu, ktorý si hovorí právny štát.
A už vonkoncom nechcem spochybňovať alebo kritizovať, že tak citlivú právnu otázku predkladá pán poslanec Zajac, ktorý nie je právnik, ale ja si myslím, že to právo má, len ma to udivuje. Udivuje ma to preto, že niektoré právne záležitosti ako gestorský výbor dostane výbor pre obranu a bezpečnosť, a nie ústavnoprávny výbor, ktorý vlastne združuje zastúpenie právnikov tohto parlamentu, ale ich dostane výbor, kde právnik nie je predseda a väčšina, takmer skoro všetci členovia, myslím, jedna členka je tam právnička. Ale nehnevajte sa, pani poslankyňa, ešte som vás nepočula k právnej agende vystúpiť v parlamente. Ale verím, že po tom, čo ste to mali, tak budete aj v právnej agende vystupovať.
Čo povedať na záver, vážené panie poslankyne a poslanci? No myslím, že veľa netreba argumentovať. List, ktorý som mala možnosť prečítať, ktorý zaslal tomuto parlamentu vysoký komisár pán Cumaraswamy, hovorí veľmi jasnou rečou. Nehovorí v obale, nehovorí náznakmi, ale vyjadruje podstatu problému dnešného.
Mám obavy, že tento parlament v záujme "zrovnania" Najvyššieho súdu alebo, dajme tomu, nazvime to, stvárnenia Najvyššieho súdu podľa predstáv súčasnej moci oželie aj výčitky z viacerých medzinárodných inštitúcií. Ak by sa to stalo, som presvedčená, že to bude hanbou tohto parlamentu.
Preto si myslím, že poslanci tohto parlamentu by sa mali veľmi dôsledne oboznámiť s listom vysokého komisára a vziať si do rúk ústavu, aby zistili, že návrh, ktorý predkladal pán minister Čarnogurský do parlamentu a ktorý teraz, dúfam, na základe uznesenia vlády tu predkladá pán minister Pittner, je skutočne protiústavný, protidemokratický a bude, rozhodne bude hanbou tohto parlamentu pre budúcnosť.
A ja verím, že nájdete v sebe toľko sily a budete hlasovať podľa svojich skutočných síl, znalostí a hlavne svedomia, pretože už sme takmer v rokoch päťdesiatych a tak, ako prišli rehabilitácie a naprávanie chýb po rokoch päťdesiatych, ak takto budeme pokračovať, tak znovu príde obdobie, kde budeme musieť povedať, pardon, schybilo sa, a naprávať.
A chcem povedať len toľko, že ja jednoznačne nemôžem hlasovať za takýto návrh a budem veľmi sklamaná, že budem v parlamente sedieť s ľuďmi, ktorí vlastne deformujú právo a hlasujú proti Ústave Slovenskej republiky, pretože tento návrh je jednoznačne rozporný s jej príslušným článkom.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Húska bude mať slovo ako jediný s faktickou poznámkou. Končím možnosť ďalších prihlásení sa do faktických poznámok.
Prosím, pán poslanec.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
Chcem podčiarknuť vystúpenie pani poslankyne Tóthovej, a to hlavne v tej časti, v ktorej uvádzala list osobitného raportéra OSN pre nezávislosť sudcov a právnikov pána Cumaraswamyho. Totiž tam sa nekonštatuje podmienečne, že by takýto čin, teda odvolanie pred uplynutím zákonnej lehoty mohlo poškodiť záujmy, ale sa hovorí doslova, že ich poškodzuje. Znova citujem: "Trvanie vlády na pokračovaní procesu odvolávania JUDr. Štefana Harabina z funkcie predsedu Najvyššieho súdu bude chápané aj doma, aj v zahraničí ako politické a nelegálne." To znamená, že Dzurindova vláda už teraz sa blamovala pred svetovou odbornou verejnosťou a zúčastňuje sa sama na poškodzovaní mena Slovenska v zahraničí. V takomto zmysle slova si teda myslím, že všetci poslanci musíme dôkladne zvážiť, či tomuto blamovaniu sa Slovenska budeme pomáhať. Bolo by správne hlasovať jednoznačne proti takémuto rozhodnutiu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Baco. Nie je prítomný.
V rozprave vystúpi pán poslanec Krajči.
Nech sa páči.
Poslanec G. Krajči:
Pán predsedajúci,
dámy a páni,
pán minister,
dovoľte aj mne v krátkosti, aby som vystúpil k tomu, čo sa deje v tomto parlamente. Pred chvíľkou sme mali bod programu, v ktorom sme chceli odvolať člena vlády a dopredu sme vedeli, že ho neodvoláme. Teraz máme bod programu, v ktorom odvolávame alebo máme odvolať predsedu Najvyššieho súdu a vieme, že ho odvoláme. Takže rozdiel je len v tom, aký bude výsledok týchto rokovaní. A treba si aj zanalyzovať, prečo je to tak, že takýto výsledok bude. Samozrejme, to bude ďalšie medzinárodné fiasko, ktoré čaká Slovenskú republiku po bode programu alebo po tom, ako predseda vlády Mikuláš Dzurinda uznesením zrušil amnestie svojho predchodcu, a toto je ďalšie obdobné medzinárodné fiasko, ktoré nás čaká a ktoré si Slovenská republika nezapíše teda do knihy pochvál, ale skôr do knihy sťažností.
Prečo takáto situácia vznikla, môžeme si vysvetliť na základe toho, ako je delená štátna moc v demokratickej spoločnosti. A iste je vám dobre známe, že trojdelenie štátnej moci je postavené na troch základných pilieroch, to je zákonodarná moc, výkonná a súdna moc. Zanalyzujme si, ako po voľbách v roku 1998 došlo k narušeniu tejto rovnováhy a čo sa vlastne udialo.
Čo sa týka zákonodarnej moci, tak v tomto parlamente je už jasné, že deväťdesiatdvojka, ktorá tu vládne, odhlasuje všetky potrebné politické návrhy. A jednoducho sa to dá nazvať, že je tu teror väčšiny. Za dva roky sme sa presvedčili, že ani jeden, resp. jeden, dva návrhy opozičných poslancov, pričom ich bolo viac ako tisíc, prešli, aj to len za to, že vyhovovali aj súčasnej koalícii. To znamená, že v tejto zákonodarnej snemovni nie je možné presadzovať vlastné návrhy, aj keď sú v prospech občanov Slovenskej republiky.
Pokiaľ ide o výkonnú moc, tá je jednoznačne v rukách súčasnej vládnej koalície a predovšetkým ide o ovládnutie silových rezortov, ktoré majú rozhodovať o tom, ako sa bude postupovať v prípade procesov, ktoré sú nastolené, a jednoducho je potrebné, aby tie sľuby, ktoré boli dávané v roku 1998, sa realizovali. Zatiaľ sa to nedarí a nedarí sa to vďaka len tomu, že existuje súdna nezávislá moc, ktorá odoláva týmto politickým tlakom a jednoducho sa snaží v týchto kauzách zaujímať objektívne stanovisko.
Preto je úloha, politická úloha pána ministra Čarnogurského, aby zlomil aj tento článok trojdelenia štátnej moci a jednoducho aby celý kruh sa uzatvoril tým, že všetky kauzy, ktoré je potrebné veľmi rýchle vyriešiť, silový rezort ministerstva vnútra predloží, vyšetrovateľ ho posúdi ako objektívny, predloží ho prokurátorovi, ktorý vznesie obžalobu, a teraz je potrebné zabezpečiť, aby aj na súdoch tieto veci prechádzali, pretože také fiasko, aké zažil minister vnútra aj teraz v tom poslednom prípade týkajúcom sa vraždy Jána Duckého, je veľmi nepríjemné a, samozrejme, lepšie by bolo, keby to bolo dopredu predrokované. Avšak toto, čo sa deje, nemôžeme nijako nazvať, že ide o demokratické princípy, pretože demokratické princípy hovoria absolútne niečo iné.
Kontrola a vyrovnávanie moci znamená oddelenie právomocí, ktoré osnovatelia americkej ústavy v roku 1789 s takou námahou uzákonili na zabezpečenie, aby sa politická moc nesústredila v jednej vetve vlády. James Madison, ústredná postava návrhu ústavy a neskôr štvrtý prezident Spojených štátov napísal: "Sústredenie všetkej moci, legislatívnej, výkonnej i justičnej, v jedných rukách by sa oprávnene mohlo nazvať tyraniou."
Tento scenár, ktorý som vám teraz povedal, alebo to, čo sa udialo a čo vlastne existuje v literatúre ako overený fakt, sa deje na Slovensku. A skutočne, keď sa udeje tento posledný krok, to znamená ovládnutie justičnej moci, nastáva na Slovensku obdobie tyranie a veľmi ťažké bude naprávať všetky krivdy, ktoré sa v období takéhoto vládnutia napáchajú. Samozrejme, je potrebné si uvedomiť aj to, že existuje akási politická kultúra a demokratická etika, ktorá hovorí, že vzájomne by sme sa ku sebe mali správať trošku ináč a keď voľby rozhodli, že jedna skupina vyhrala, postavila vládu, dostala sa k moci, neznamená, že tú druhú skupinu treba likvidovať. Je to však veľmi ťažké pochopiť hlavne v týchto krajinách, kde sa dlhé obdobie vládlo silou a bodákmi.
Jednou z najťažšie pochopiteľných predstáv pre niektorých, najmä z krajín, kde sa prechod moci v dejinách vždy odohrával pod bodákmi, je predstava lojálnej opozície. Je to však životne dôležitá koncepcia. V podstate znamená, že v demokracii všetky strany sú spoločne oddané istým základným hodnotám. Politickí protivníci sa nemusia mať navzájom nevyhnutne radi, ale musia sa tolerovať a uznávať, že každý má legitímnu a významnú úlohu. Navyše, základné pravidlá v spoločnosti musia viesť občanov k tolerancii a kultúre vo verejných diskusiách. Keď je po voľbách, tí, čo prehrali, prijmú rozsudok voličov. Ak prehrá vedúca strana, odovzdá moc pokojne. Bez ohľadu na to, kto vyhrá, obe strany sa dohodnú na spolupráci v mene riešenia problémov v spoločnosti. Tí, čo prehrali, teda politická opozícia, vedia, že neprídu o život a nepôjdu do väzenia. Naopak, či opozícia pozostáva z jednej strany alebo mnohých, ďalej sa zúčastňuje verejného života s vedomím, že jej úloha je dôležitá v každej demokracii hodnej tohto mena. Opozičné strany sú lojálne nie voči konkrétnej politike vlády, ale voči zásadnej legitímnosti štátu a vlastnému demokratickému procesu.
Keď si to premietneme na súčasnú situáciu na Slovensku, mám obavy, že niektoré z týchto vecí nám nevychádzajú. Preto je naozaj zarážajúce, že s takou vehemenciou sa tu dnes snažíme odvolať predsedu Najvyššieho súdu, preukázať mu dokonca trestnú činnosť a na základe toho ho kompromitovať tak, aby nemohol vykonávať túto funkciu. Myslím si, že dosť dôvodov som povedal na to, že si môžeme myslieť, že je to činnosť úmyselná, zameraná na to, aby na Slovensku bol nastolený nedemokratický systém.
V predchádzajúcom období sa poslanci opozície veľmi často obracali na západné inštitúcie, v ktorých hľadali podporu a tú podporu nachádzali. Treba povedať, že Slovenská republika dostala niekoľko demaršov v súvislosti s politickými krokmi, ktoré uskutočnila predchádzajúca vláda. Myslím si, že to, čo sa deje dnes na Slovensku, si zaslúži tiež minimálne niekoľko demaršov a v každom prípade nápravu tejto skutočnosti.
Je skutočne nepochopiteľné, keď predstavitelia súčasnej vlády nepočúvajú osobného spravodajcu pre nezávislosť sudcov a právnikov Dato´Parama Cumaraswamyho, ktorý navštívil Slovensko a osobne dostal prísľub, že bude môcť dokonca vystúpiť v tomto parlamente a podať svoje názory v tejto veci.
Dovoľte preto, aby som prečítal jeho list, ktorý 13. októbra 2000 napísal ministrovi zahraničných vecí (nie je to ten istý, ktorý čítala pani poslankyňa Tóthová): "Mám tu česť obrátiť sa na vás z titulu svojej funkcie osobitného spravodajcu pre nezávislosť sudcov a právnikov na základe rezolúcie číslo 1994/41 zo dňa 4. marca. Mandát ustanovený v rezolúcii žiadal od osobitného spravodajcu medzi iným aj preskúmať akékoľvek podstatné sťažnosti, ktoré dostal, a informovať o výsledku zistenia. Na základe tohto mandátu by som chcel zopakovať moju súrnu žiadosť zo dňa 28. septembra 2000, na ktorú som nedostal odpoveď a ktorá sa týka úsilia o odvolanie predsedu Najvyššieho súdu z funkcie. Teraz som sa dozvedel, že vláda zdôvodňuje tento krok ako odvolanie JUDr. Štefana Harabina z funkcie predsedu Najvyššieho súdu, nie ako odvolanie z funkcie sudcu. Ak je toto tvrdenie pravdivé, tak je dôvodom na obavy.
Menovanie do funkcie podpredsedu alebo predsedu súdu je povýšením v rámci systému a keď sú sudcovia menovaní na takéto miesto na zaručené 5-ročné funkčné obdobie, potom by sa nemali dať odvolať z funkcie iným spôsobom než v súlade s ústavou. Ak sa dá menovanie do takejto funkcie jednoducho zrušiť uznesením Národnej rady z dôvodov iných než ustanovených v ústave a iným postupom než ustanoveným v ústave, tak päťročné obdobie, na ktoré sú menovaní, stráca zmysel. Zaručenie funkčného obdobia je základom nezávislosti súdnictva. Ak funkcie predsedu alebo podpredsedu Najvyššieho súdu ako vedúcich činiteľov súdnictva nemožno považovať za zaručené, tak potom sa súdnictvo Slovenskej republiky nemôže považovať za nezávislé." Tento list pokračuje ďalej, v závere je: "Bol by som rád, keby som mohol dostať odpoveď vlády na uvedené tvrdenia čo najskôr, ako to bude možné."
Žiaľbohu, aj napriek takémuto stanovisku, ktoré by v opačnom prípade iste zavážilo, táto mašinéria rozbehnutá v roku 1998 sa zastaviť nechce. Teda vieme, čo bude nasledovať, ale som presvedčený, že aspoň tým, že občania budú informovaní, aká je skutočná pravda, dôjde k náprave v otázke spoločenského vedomia a k úprave vedomia občanov, ktorí pochopia, kde ich táto vláda zaviedla.
Ja chcem vysloviť presvedčenie, že aj medzi koaličnými poslancami sedia takí, ktorí si uvedomujú to, že keď nabúrame posledný princíp demokratického delenia štátnej moci, a to je súdnictvo, budú ohrození aj oni, bude ohrozený celý systém, budú ohrození všetci občania, ktorí stratia právne istoty. Preto ich vyzývam v záujme ich poslaneckého svedomia, aby nehlasovali za odvolanie predsedu Najvyššieho súdu.
Ďakujem.