Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem pánu poslancovi Tatárovi.

Teraz dávam slovo poverenému spravodajcovi pánu poslancovi Kujanovi. Prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania o tomto návrhu zákona v gestorskom výbore.

Poslanec M. Kujan:

Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci,

vážené kolegyne, kolegovia,

dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Tatára na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady číslo 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov (tlač 835), ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa má uskutočniť jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 43. schôdze Národnej rady.

Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený vládny návrh rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu zákona.

Vážený pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte k predmetnému návrhu zákona rozpravu.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Preto sa pýtam, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii.

Návrh ste dostali ako tlač 772.

Prosím teraz, aby za skupinu navrhovateľov predmetný návrh zákona uviedol predkladateľ pán poslanec Palko.

Nech sa páči.

Poslanec V. Palko:

Vážený pán predsedajúci,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

dovoľte mi, aby som odôvodnil návrh skupiny poslancov za Kresťanskodemokratické hnutie na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii.

Obsah tohto zákona je známy. Rieši sa problém niektorých trestných činov z minulosti, napríklad zavlečenia slovenského občana do zahraničia v roku 1995. Od prvého okamihu tohto trestného činu, ako sa začalo policajné vyšetrovanie, bolo zrejmé, že vyšetrovanie nebude môcť byť skončené, pretože vyšetrovatelia boli čoskoro odstránení z politických dôvodov. Vyšetrovanie bolo obnovené až po parlamentných voľbách 1998. Bolo skončené v roku 2000, vyšetrovací spis bol odovzdaný prokuratúre, pred niekoľkými týždňami prokurátor podal obžalobu na súde a čaká sa na súdne pojednávanie.

Dnes prinajmenšom niektorí z páchateľov tohto trestného činu alebo podozrivých nie sú trestne stíhateľní, napríklad bývalý zástupca riaditeľa Slovenskej informačnej služby Jaroslav Svěchota. Došlo k tomu tým, že predseda vlády Vladimír Mečiar v čase, keď vykonával niektoré právomoci prezidenta, vydal rozhodnutím 3. marca 1998 a neskôr 7. júla 1998 amnestiu všetkým páchateľom všetkých trestných činov súvisiacich s trestným činom zavlečenia a v súvislosti so zmareným referendom z mája 1997.

Predseda vlády Dzurinda tiež v čase, keď vykonával neskôr niektoré právomoci prezidenta, rozhodnutím z 8. decembra 1998 tieto amnestie zrušil. Viaceré osoby trestne stíhané za trestný čin zavlečenia sa odvolali na Ústavný súd a rôzne senáty Ústavného súdu rozhodli v týchto podnetoch rôzne. Napríklad Prvý senát Ústavného súdu, známy ako Šafárikov senát, v decembri 1999 vyhovel podaniu Jaroslava Svěchotu a zrušil uznesenie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia, pretože hľadel na rozdiel od iných senátov na Mečiarove amnestie ako na platné a účinné, prinajmenšom v prípade Jaroslava Svěchotu.

Mečiarove amnestie sa týkali trestného činu zmarenia referenda z mája 1997. Po zrušení príslušných článkov Mečiarových amnestií sa začalo i vyšetrovanie trestného činu zmarenia referenda. V roku 1999 vyšetrovateľ Policajného zboru vzniesol obvinenie voči bývalému ministrovi vnútra Gustávovi Krajčimu, prokurátor podal obžalobu, ale v júni tohto roku Okresný súd Bratislava I zastavil trestné stíhanie Gustáva Krajčiho s odvolaním sa na platnosť amnestií. Teda nemožno vylúčiť, že súd, ktorý sa bude zaoberať trestným činom únosu, tiež rozhodne o zastavení trestného stíhania z dôvodu amnestií.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, morálny problém v súvislosti s amnestiami spočíva najmä v tom, že človek, ktorý udelil amnestie, nebol takpovediac nad vecou, ale bol v samotnej veci zainteresovaný a nemožno vylúčiť, že sa podieľal na samotnom trestnom čine. Nie nadarmo boli jeho amnestie označené ako samoamnestie. Preto môžeme konštatovať, že v súvislosti s kauzou zavlečenia bol nielen zneužitý štátny orgán Slovenská informačná služba, ale bol zneužitý aj inštitút amnestie, bol zneužitý prezidentský úrad. Preto poslanci KDH predstupujú pred vás s návrhom ústavného zákona toho obsahu, že Národná rada by zrušila všetky tieto rozhodnutia o amnestii, čím by aj zanikli všetky také rozhodnutia štátnych orgánov, ktoré by bránili v trestnom stíhaní osôb, ktoré spáchali spomínané trestné činy.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v tejto súvislosti už tretíkrát vystupujem s návrhom na vydanie tohto zákona. Končím ako vždy konštatovaním, že amnestie, teda právo sa stalo na Slovensku v niektorých prípadoch prostriedkom nie na presadenie spravodlivosti, ale na presadenie nespravodlivosti. Preto sa zasaďme za to, aby sa právo opäť stalo prostriedkom na presadenie spravodlivosti. Tým sa obnoví dôvera občanov v štát aj česť Slovenskej republiky.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem pánu poslancovi Palkovi.

Poprosím teraz pána poslanca Šimka, ktorý je určený ako spoločný spravodajca gestorského výboru, aby informoval Národnú radu o prerokúvaní návrhu zákona vo výboroch, ako aj o stanovisku gestorského výboru.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec I. Šimko:

Ďakujem, pán podpredseda.

Dámy a páni,

spoločnú správu o rokovaní výborov Národnej rady k tomuto návrhu ústavného zákona máme pod číslom 772a. Nebudem ju celú čítať.

Dovoľte mi, aby som konštatoval, že v nej sa hovorí o tom, že Národná rada v prvom čítaní rozhodla o tom, že návrh prerokujú prakticky všetky výbory Národnej rady s výnimkou tých, ktoré bežné zákony neprerokúvajú, s výnimkou jedného. V ostatných výboroch tento návrh nezískal potrebnú trojpätinovú väčšinu hlasov. Jedine vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá návrh získal potrebnú trojpätinovú väčšinu a tento výbor odporučil návrh ústavného zákona schváliť bez pozmeňujúcich návrhov.

Gestorským výborom bol ústavnoprávny výbor a ten na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky rokovať o návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii (tlač 772) a o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch prednesených v rozprave bez toho, že by sám dal odporúčacie stanovisko.

Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Hlásia sa štyria páni poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Ako prvý vystúpi pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Cuper:

Dnes vyhovujem pánu poslancovi Fedoročkovi. Budem stručný.

Vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

v každej učebnici trestného práva, ale i v každom inom právnom dokumente, ktorý sa zaoberá problematikou amnestií, je povedané, že je to právo štátu upustiť od potrestania. Toto právo štátu, lebo štát je istá korporácia, sa vždy prenáša na konkrétnu osobu, teda štátneho úradníka. Môže to byť prezident, môže to byť predseda vlády, minister spravodlivosti. Ale mohli to byť aj iní úradníci. V minulosti to boli napríklad aj župani, ktorí mali súdne právomoci. Toto právo je okamžite vykonateľné a nikdy nikým nezrušiteľné.

Keď vychádzame z Heglovej filozofie, že morálka je právu imanentná, vychádza sa tu z toho, že sa otázka amnestií nedá posudzovať z hľadiska morálky a etiky tak, ako to robil pán Palko. Ale pán Palko nemá právnické školenia, preto to berie len z hľadiska etiky a morálky. Ale ak by bol dôsledný z hľadiska etiky a morálky, tak by musel povedať, že kauzu amnestií alebo udeľovania amnestií nezačal pán Mečiar, či už išlo o samoúnos Michala Kováča mladšieho alebo tzv. zmarené referendum. Túto problematiku jednak nevymyslel Mečiar, ani Hnutie za demokratické Slovensko, tieto kauzy, pán Palko, ste možno spolu vymýšľali vy, pán Pittner, pán Mitro a možno ešte niektorí ďalší páni ako pán Zemko, ktorý je šéfom Úradu na ochranu ústavných činiteľov. Vy ste ich vymysleli, vy ste ich aj zrealizovali.

Teraz hľadáte, lebo morálne ospravedlnenie nie je za tieto kauzy, vy ste nimi chceli terorizovať nás, chceli ste nimi terorizovať občanov tohto štátu. Teda to bola jedna zo súčastí vášho podvodu na občanoch tohto štátu. Skutočnosti vychádzajú najavo. Jedna už vyšla, že kauzu triptychu z Banskej Bystrice ste vymysleli i zrealizovali za pomoci možno niektorých dvojitých agentov, možno len vašich agentov vašich paralelných tajných služieb. Nepripisujte to, pán Palko, nám. Ja vás ubezpečujem, že história dá za pravdu nám a vy sa budete musieť zodpovedať pred tvárou Všemohúceho aj pred občanmi tohto štátu za to, čo ste vyviedli, a ak ste kresťan, aj hanbiť sa.

Môžem vás ubezpečiť, že aj pánu Pittnerovi, aj vám sa nedýcha zrejme ľahko, pretože začína vychádzať najavo skutočnosť, že naozaj ste tie kauzy vymysleli vy. Ja sa vám divím, že ešte stále máte morálnu drzosť obviňovať premiéra Hnutia za demokratické Slovensko, teda expremiéra pána Mečiara z toho, že tieto kauzy vymyslel on a že ich aj nechal zrealizovať a že toto je jediný z dôvodov, že sa dopúšťate ďalšej ohavnosti, ktorá sa nikde v civilizovanej krajine nerealizovala, aby sa zrušili amnestie. Jednoducho, to sa nestalo päťtisíc rokov, pán Palko, v civilizovaných krajinách, ale ani v menej civilizovaných, dokonca ani v diktátorských. Je to, nehnevajte sa, výmysel vášho choroboplodného mozgu. Inak sa to nedá nazvať, lebo ja som sa s takým ničím nestretol.

Jednoducho amnestie boli dané najprv pánom prezidentom Kováčom. Ten omilostil svojho syna, ktorý bol jedným z aktérov takzvaného únosu alebo, ak chcete, samoúnosu. Bol to aj istý pokus, ako zachrániť pána Michala Kováča mladšieho pred medzinárodným zatykačom, ale bola to aj vaša cesta vtedajšej opozície, ale najmä opozície, ktorú predstavujete dnes vy, ako manipulovať s osobou pána prezidenta, aby ste dosiahli volebné víťazstvo, aby ste sa zavďačili svojim zahraničným tútorom, ktorým išlo tiež o to, aby sa dostali k majetkom.

Dosiahli ste to, pán Palko. O čo vám ešte ide? Ak by vám išlo o spravodlivosť a o morálku, o etiku, ktorou sa oháňate, tak by ste sa museli pred tvárou Všemohúceho prinajlepšom červenať. Ale to vy asi neviete. No ubezpečujem vás, že história vás to naučí. Práve preto tento návrh zákona pokladám za absolútny nezmysel, za výmysel chorého mozgu, ktorý bude Slovensku robiť iba ďalšiu hanbu. Tak ako robí hanbu Slovensku skutočnosť, že chcete bez súdneho procesu odvolať predsedu Najvyššieho súdu. Ja vás ubezpečujem, že sa postaráme o to, že sa o vašich spôsoboch vládnutia dozvie aj zahraničie.

A na záver, pán Palko, vám odcitujem Anatola Franca, ktorý hovorí asi toľko: "Zákonnosť nie je nič iné než potvrdenie nastávajúcej nezákonnosti." Už ste niekedy videli, že by sa stavala proti víťazom a uzurpátorom a vy ste svojím spôsobom, pán Palko, dnešná vládna koalícia boli "uzurpátormi moci". Oklamali ste, surovo ste oklamali občanov tohto štátu. Zmocnili ste sa teda vlády nelegitímne - podvodom a terorizujete politickú opozíciu už dva roky.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďalší v poradí je prihlásený pán poslanec Húska.

Poslanec A. M. Húska:

Vážený pán predsedajúci,

vážené kolegyne a kolegovia,

chcem uplatniť svoj názor v tom zmysle slova, aby som apeloval na všetkých kolegov a kolegyne, aby jednoducho neakceptovali tento návrh, pretože nesie nielenže retroaktivitu, ktorá sa používa skutočne len doslova v krajných oblastiach, ale preto, že sa chce využiť právo, aby víťaz mohol upravovať právne pomery bez ohľadu na to, aké zásady v práve platia. Jednoducho nie je možné, aby bolo vyhlásené zrušenie amnestie. Je to právny nonsens. Okrem toho je zúčastnený a orientovaný v podstate len na určitú časť aktov amnestie.

Znova chcem opakovať, ako je možné, že človek blízky politickým kruhom z koalície bol rozhodnutím tejto vlády vymenovaný za zástupcu generálneho konzula v Mníchove, je to práve človek, ktorý telefonicky upozornil viedenskú políciu o takzvanom únose. Je celkom zrejmé, že išlo o určitý druh spravodajskej hry, ktorej všetky formy celkom nepoznáme, ale zrejme poznať budeme my alebo naši potomkovia, keď inak nie. Pre nás je dôležité to, že princíp amnestie je naozaj nie aktom spravodlivosti, ale aktom milosti. Je to skutočne akt veľkorysosti vo vnútri štátu, tobôž v oblastiach, kde ide o politicky spornú a veľmi zamotanú nezreteľnú záležitosť.

Takže z týchto dôvodov, pán poslanec Palko, myslím si, bolo by lepšie, keby ste boli už doteraz vypočuté argumenty akceptovali. Pán poslanec Kandráč pri minulom vystúpení vysvetlil aj právnu stránku tejto problematiky a ukázal, že vlastne v tomto zmysle slova právo ani zákon o zrušení nejakých amnestií nemá právnu podloženosť. Preto sa prihováram za to, aby sme v záujme zlepšenia vzájomných politických pomerov jednoducho nepristupovali k takejto takzvanej trestnej justícii, k takémuto spôsobu politického atakovania. Upozorňujem, že potom nasleduje logika reťazca, že za každou príčinou príde následok, za každým následkom ďalšia príčina, vlastne sa rozohňuje nezmieriteľnosť táborov. To sú predsa veci, ktoré by sme nemali podporovať. A preto vás vyzývam, pán poslanec, aby ste vyvodili z toho konzekvencie, veľkorysé konzekvencie, a nie také, ktoré, naopak, vás vlastne dostávajú do tábora podporovateľov takéhoto čudného typu pomstychtivej justície.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickými poznámkami sa hlási Peter Muránsky a pán poslanec Stanislav Husár. Končím možnosť ďalších poznámok.

Nech sa páči.

Poslanec P. Muránsky:

Pán poslanec Húska,

ak ste povedali, že udelenie amnestie je viac aktom milosti ako aktom spravodlivosti, možno s tým súhlasiť, ale bolo potrebné udeliť amnestiu po tom, ako boli známi tí, ktorým má byť udelená milosť, čo v prípade ani zavlečenia, ani v prípade samoúnosu, ako vy to hovoríte, bol to únos, a nie samoúnos, alebo v tom druhom prípade, zmareného referenda, tak potom tým konkrétnym aktérom po vyšetrení činov mala byť udelená milosť. Ale nie dopredu.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Husár.

Poslanec S. Husár:

Chcem nadviazať na pána poslanca Húsku.

Pán kolega Palko, ja som ochotný akceptovať vašu myšlienku aj názor, že nie každá dobre myslená myšlienka, a teda aj amnestia sa musí hlave štátu vydariť a nemyslím len v tomto konkrétnom prípade, ale aj v mnohých iných. Ale pochopte, prosím, aj vy skutočnosti, ktoré nie je možné obísť. Kompetencie hlavy štátu sú v právnej teórii aj v ústave delené na čestné a výsostné. Právo milosti je zaradené medzi výsostné. Právo milosti vo forme amnestie je výlučne výsostnou kompetenciou hlavy štátu.

Týmto krokom, ktorý by sme urobili, odnímame v konkrétnom prípade túto výsostnú kompetenciu hlave štátu. Ak chcete niečo dobré pre budúcnosť urobiť, je potrebné urobiť jedno jediné - pri zmene ústavy zakotviť do ústavy, aby v dôvodných prípadoch z dôvodov morálnych, etických alebo právnych mal parlament ústavným zákonom právo takúto amnestiu zrušiť. To jediné je momentálne možné. Všetko iné, nebudem spomínať to, čo veľmi dobre viete, princíp retroaktivity, delenia moci a tak ďalej, je protiprávne a protiústavné.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Kandráč je ďalší prihlásený do rozpravy.

Ešte predtým odpoveď na faktické poznámky - pán poslanec Húska.

Máte slovo.

Poslanec A. M. Húska:

Ďakujem.

Chcem reagovať na poznámku pána poslanca Muránskeho predovšetkým tým, že v podstate je to stále pokus riešiť veci tak, že niektorí vydavatelia amnestií môžu urobiť všetko, ale druhí nie. A zároveň chcem upozorniť pána poslanca Muránskeho, že akt milosti je skutočne akt, ktorý je mimochodom odvodený, alebo keď nie odvodený, tak celkom určite inšpirovaný kresťanskými ideálmi. Nehnevajte sa, ale pri tomto návrhu zákona túto inšpiráciu necítim.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán docent Kandráč, nech sa páči.

Poslanec P. Kandráč:

Vážený pán predsedajúci,

vážené kolegyne, kolegovia,

dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci návrh podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady. Môj pozmeňujúci návrh znie:

Navrhujem, aby sa o návrhu ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii ďalej nerokovalo.

Zdôvodnenie. V prípade, že by sme prijali tento predmetný ústavný zákon, Národná rada Slovenskej republiky by sa dopustila protiústavného konania vzhľadom na to, že rozhodnutie prezidenta republiky o amnestii je nezrušiteľné a je to právo, ktoré je dané len prezidentovi republiky ústavou.

V súvislosti s tým by som si ešte dovolil uviesť tri poznámky. K samotnému inštitútu amnestie. Pri prvom čítaní som vystupoval a tvrdil som, že problém zrušenia amnestie je problém právny, svoje tvrdenie som zdôvodnil. Dostali sme sa do sféry morálky. Škoda, že väčšina poslancov si nechce osvojiť fakt, že amnestia je nezrušiteľná. Viem veľmi dobre, pán poslanec Kresák, že právo je aj odrazom morálky, to je mi jasné, ale právne a morálne normy nie sú identické, nie každá morálna norma nájde odraz v právnej norme. Takže pýtam sa, je inštitút amnestie morálny? Je obsahom našej ústavy? Je. Je to výlučné právo prezidenta. Je naša ústava morálna? A práve tu súhlasím s pánom poslancom Šimkom, keď povedal, amnestia - a sám som to tvrdil -, amnestia je milosrdenstvo. Je povýšená nad spravodlivosť, čo je samozrejmé. A preto konštatujem, že sa dovolávame ústavy, ale súčasne kladiem otázku, či postupujeme podľa nej.

Ďalšia poznámka je, že amnestia je rozhodnutie. Rozhodnutie, ale sui generis, to znamená, že prislúcha určitému subjektu, a to v danom prípade len prezidentovi republiky. Len prezidentovi republiky! A je nezrušiteľná! Je okamžite vykonateľná a účinná. Jej zvláštnosť je v tom, že neexistuje voči takému rozhodnutiu opravný prostriedok. Pýtam sa, čo chceme zrušiť? Chceme odňať právomoc prezidentovi republiky udeľovať amnestie? Alebo amnestiu? Takže treba si zvážiť, čo chceme odňať. Chceme posudzovať rozpor svedomia prezidenta s ústavou? Toto má posudzovať Ústavný súd? Ako to posúdi? Áno, môže rozhodnúť, ale bude to rozhodnutie nie pre súčasnosť, ale do budúcna.

Takže ja by som vás, páni poslanci, prosil, aby sme sa zamysleli nad tým, aký postoj k veci zaujmeme. A podľa akej morálky chceme posudzovať? Podľa tej, že niekto môže byť predsedom dvoch strán? Podľa tej, že zloženie parlamentu už nezodpovedá výsledku volieb? Veď predsa rozhodovanie musí byť na základe niečoho, i preto sa vytvorilo právo, aby sa mohlo rozhodovať na základe niečoho, čo si spoločnosť osvojila.

Posledná poznámočka je otázka politickej roviny. S tým, ako to chceme riešiť, nemôžem absolútne súhlasiť, lebo je to protiústavné, je to nezákonné a nesprávne. A čo vytvárame? Jeden politický nezmyselný precedens tým, že zrušíme amnestiu prezidenta republiky. To nie je Mečiarova amnestia, to nie je Kováčova amnestia, to je amnestia prezidenta republiky. Uvedomme si. To, že ju udelili ako zastupujúci prezidenti, je v poriadku, ale je to vždy amnestia prezidenta republiky. Veľmi pekne prosím, zamyslime sa nad tým. V čom vidím politický nezmysel? Veď vytvárame precedens pre budúcu vládnu moc, ktorá bude chcieť náš chybný a nesprávny nezákonný protiústavný krok napraviť. Zase bude zrušovať amnestie? Uvedomte si, že pre občana, pre štát, pre spoločnosť to nič neprináša.

Preto, páni poslanci, opätovne tvrdím, je to problém právny, lebo len právom sa dá vyriešiť. Veľmi prosím, zvažujme, čo do budúcnosti vytvárame, a opätovne sa zamyslime nad tým, aby sme sa ako zákonodarný orgán v budúcnosti nehanbili, že sme nevedeli vyriešiť taký vážny právny problém.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Faktické poznámky - páni poslanci Cuper, Tatár a Kresák. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Cuper:

Chcem doplniť pána poslanca Kandráča v tom, že je tu ešte aj štvrtý rozmer, a to rozmer ten, že Slovensko sa chce integrovať do európskych štruktúr. A také ústavné zákony, aké chystá táto vládna koalícia, ale aj všeobecne úroveň zákonov, ktoré schvaľujeme, je naozaj taká, že nemá nič spoločné s civilizovaným vývojom európskeho práva. Ak teda vládna koalícia stále tvrdí, že jej tak veľmi záleží na tom, aby sme sa integrovali do Európskej únie, tak toto bude zákon, ktorý nás tam určite jednoducho neposunie, lebo nemá nič spoločné, ako tu bolo povedané, s civilizovaným vývojom, nemá nič spoločné s vedou trestného práva.

Je to, pán Palko, jednoducho akt vašej pomsty, pomsty vtedajšej opozície. A ja by som tak trochu povedal, že je to aj akt vašej neschopnosti zahladiť za sebou stopy svojej opozičnej politiky, ktorá bola nezmieriteľná s vtedajšou vládou, ktorou ste ju jednoducho, teda nás Hnutie za demokratické Slovensko, terorizovali a snažíte sa terorizovať aj teraz. Ako kresťan katolík by ste sa mali nad tým zamyslieť a mali by ste z toho vyvodiť aj konzekvencie, mali by ste začať rozmýšľať o tom, čo som včera naznačil svojím pozmeňujúcim návrhom k štátnemu rozpočtu, že by sme sa konečne mali ako politické subjekty zmieriť a začať väčšmi myslieť v prospech tohto národa, ako vymýšľať to, ako sa doviesť k samoskaze.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Tatár.

Poslanec P. Tatár:

Pán poslanec Kandráč, chcem sa vás spýtať, prečo ste ako právnik v čase, keď vtedajší zástupujúci premiér Mečiar udeľoval amnestiu, nepovedali mu, že jednoducho nech to nerobí z právnych aj morálnych, aj politických dôvodov. Myslím si, že teraz je neskoro takto argumentovať. Zároveň chcem povedať, že Demokratická strana podporí tento návrh zákona. A myslím si, že keby sa našlo dostatočne veľa politickej vôle očistiť tento nedávny politický hriech, tak by sme našli aj dostatočný právny spôsob, ako to naplniť.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Kresák.

Poslanec P. Kresák:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Tiež pokladám za potrebné stručne zareagovať na to, čo predniesol pán kolega Kandráč, ale aj niektorí ďalší kolegovia na obhajobu toho, čo sa chystáme zmeniť alebo zrušiť. Musím povedať, že z tohto miesta sa mi nie najlepšie počúva, keď kolegovia právnici - a robia to sústavne - nechcú a nevedia rozlíšiť medzi amnestiou a milosťou. Toto rozlišovanie je veľmi, veľmi dôležité. Dovolím si pána kolegu Cupera uviesť do správnych medzí iba v tom, že amnestia je niečo, čo sa vzťahuje na...

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Mikloško, prosím, aby ste išli telefonovať mimo rokovacej sály.

Poslanec P. Kresák:

... milosť, vzťahuje sa na konkrétnu osobu. Zamieňanie týchto dvoch inštitútov hovorí o pomerne vysokej neznalosti práva. Ale pôjdem troška ďalej. Chcem sa dotknúť toho, čo otvoril pán poslanec Kandráč...

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Mikloško, choďte telefonovať mimo rokovacej miestnosti.

Poslanec P. Kresák:

... podľa akej morálky chce táto Národná rada rozhodovať? Nuž, musím povedať podľa morálky, na základe ktorej v demokratickom štáte nikto, kto zastáva verejný úrad alebo verejnú funkciu, nezíska oprávnenie zneužívať kompetencie, ktoré získal touto funkciou a úradom na získavanie osobných výhod, alebo dokonca na zakrývanie trestnej činnosti samotného štátu. Ak dôjde k tomuto, tak to rozhodnutie, na základe ktorého k takémuto činu došlo, je vlastne ničotné. My sa dnes nesnažíme zrušiť amnestie, snažíme sa alebo sa bavíme o zrušení niečoho, čo sa iba nazýva amnestia. (Potlesk.) No obsahom a svojím charakterom to bolo hrubé zneužitie moci.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Posledný je do rozpravy prihlásený... (Hlasy v sále.)

Páni, ja som nehovoril, že nemôže reagovať, ja som len chcel povedať, že posledný prihlásený do rozpravy je pán poslanec Orosz. Ešte predtým bude reagovať pán poslanec Kandráč.

Poslanec P. Kandráč:

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

Chcel by som reagovať na pána Tatára. Pán Tatár, veľmi jednoduchá odpoveď. Nebol som poslancom v minulosti, nemohol som sa k tomu na tejto pôde vyjadrovať. Nenadávajte mi tu! Buďte slušný.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ivan Šimko.

Poslanec P. Kandráč:

Pánu docentovi Kresákovi azda len toľko. O aké právo sa chcete oprieť? O aký právny predpis sa chcete oprieť, keď žiadnych právnych predpisov niet, žiaden opravný prostriedok voči zrušeniu amnestie. Veľmi dobre viem, čo je milosť a čo je amnestia. Takže o tom nechcem polemizovať, ale raz si uvedomme, aj vy ste ústavný právnik, že amnestia je skutočne akt nezrušiteľný a je okamžite vykonateľný, nedá sa napravovať. Do budúcna môžeme brať do úvahy rozhodnutie Najvyššieho súdu.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Gašparovič.

Neviem, v akom poradí ste, prepáčte mi.

Pán poslanec Orosz, nech sa páči.

Poslanec L. Orosz:

Vážený pán podpredseda,

vážené kolegyne, kolegovia,

ctení hostia,

o kauze zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny a o kauze zmareného referenda sa v tejto rokovacej sále, v hromadných informačných prostriedkoch a takisto vo verejnosti v posledných dvoch rokoch už veľa porozprávalo. V dnešnej rozprave sa už ťažko mohli objaviť niektoré nové momenty. Myslím si, že je potrebné na úrovni tohto parlamentu prijať konečné rozhodnutie.

Máme v podstate tri možnosti. Prvá možnosť spočíva v odmietnutí prijatia návrhu ústavného zákona poslancov za KDH, a tým pravdepodobne rezignovať na vyšetrenie týchto trestných činov, a tým i potrestanie vinníkov. To hovorím aj napriek tomu, že je všeobecne známe stanovisko Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, v zmysle ktorého sa amnestie Vladimíra Mečiara nevzťahovali na samotnú kauzu zavlečenia Michala Kováča, mladšieho, ale len na činy súvisiace s oznámením tohto skutku. Dovolím si povedať, že aj tento právny názor smerujúci k riešeniu problému je legitímny.

Žiaľ práve predloženie tohto ústavného zákona poslancami za KDH túto cestu viac-menej uzatvára, resp. spochybňuje a vytvára pre orgány činné v trestnom konaní barličku, aby sa priklonili k tomu právnemu názoru, že podľa súčasného stavu nie je možné pokračovať v trestnom stíhaní. Nečinnosťou poškodeného v rozhodnom čase Michala Kováča mladšieho sa vyčerpala aj ďalšia možnosť legitímneho riešenia tejto kauzy, ktorej sme, priznám sa, pootvorili dvierka novelizáciou zákona číslo 38/1993 Z. z. Táto možnosť sa opierala o využitie medzinárodnoprávnych mechanizmov ochrany ľudských práv, resp. o ich pružnejšie prepojenie na vnútroštátne mechanizmy.

Za týchto okolností bude neschválenie tohto ústavného zákona pravdepodobne znamenať bodku za ďalším stíhaním obvinených v predmetných kauzách. Neprijatie tohto ústavného zákona má svoje klady a zápory. Tá prednosť spočíva v tom, že by sa týmto skončila spoločenská diskusia o tejto otázke, ktorá nesporne spoločnosť polarizuje a traumatizuje. Tých nevýhod je viac. Nejde len o to, že sa tým rezignuje na spravodlivé potrestanie vinníkov týchto trestných činov bez ohľadu na to, kto to je, ale nevýhoda spočíva aj v tom, že sa do budúcnosti vytvára nebezpečný precedens, v zmysle ktorého by sa každá odchádzajúca moc mohla pokúsiť o podobný prístup, to znamená, prostredníctvom inštitútu milosti, resp. amnestie omilostiť akékoľvek zneužitie moci, resp. potlačenie základných ľudských práv a slobôd. Tomuto potenciálnemu nebezpečenstvu sa prirodzene dá predísť zásadnou zmenou inštitútu milosti, resp. amnestie v Ústave Slovenskej republiky. Ale na to je potrebná vôľa ústavnej väčšiny poslancov.

Druhá možnosť, ktorú máme k dispozícii, spočíva v schválení tohto ústavného zákona v predloženom znení. Na úskalia tohto postupu som poukázal vo svojom vystúpení v rámci prvého čítania, ja ich v tejto chvíli len stručne zopakujem.

1. Schválením tohto ústavného zákona sa nesporne prelomia niektoré princípy právneho štátu, osobitne princíp zákazu retroaktivity, princíp deľby moci a zrejme tiež princíp právnej istoty v záujme uprednostnenia iných princípov právneho štátu, ako je princíp dôvery v právo, princíp slušnosti a spravodlivosti v práve a najmä zákaz zneužívania práva.

2. Schválením tohto ústavného zákona by sa vytvoril nebezpečný precedens, ktorý by na základe analogickej argumentácie umožňoval v budúcnosti mocensky zneužívať ústavnú väčšinu v parlamente.

3. Konečné rozhodnutie o tomto zložitom ústavnopolitickom spore by bolo v rukách politického orgánu, orgánu nášho parlamentu, ktorý je iste možné objektívne podozrievať z určitého politicky účelového konania.

Vo svojom vystúpení v rámci prvého čítania som nepriamo naznačil, že poslanci za SDĽ nie sú pripravení podporiť takéto ústavne drastické riešenie a ponúkol som alternatívu, ku ktorej je možné, a to nepopieram, tiež formulovať určité výhrady takpovediac zľava i sprava, teda aj od zástancov prijatia tohto ústavného zákona, aj od odporcov prijatia tohto ústavného zákona. Ide teda v podstate o tretie možné riešenie problému, ktoré spočíva v ustanovení osobitnej právomoci pre Ústavný súd Slovenskej republiky posúdiť na základe návrhu oprávnených subjektov, či boli rozhodnutia Vladimíra Mečiara o udelení amnestie z roku 1998 vydané v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

Dovoľte mi, aby som sa predtým, ako predložím oficiálny text tohto pozmeňujúceho návrhu, vyjadril k niektorým výhradám, ktoré dosiaľ k nemu z úst politikov, ale i publicistov zazneli.

1. Ide tiež o retroaktívne riešenie. I keď sa dá s týmto názorom do určitej miery polemizovať, uznávam, že je tento argument čiastočne opodstatnený. Je fakt, že v čase, keď boli vydané inkriminované rozhodnutia o amnestii Vladimíra Mečiara, nebola v ústavnom systéme Slovenskej republiky výslovne zakotvená ústavná právomoc Ústavného súdu Slovenskej republiky posudzovať ústavnosť amnestií. Prirodzene, ak sa neprikloníme k niektorým právnym názorom, napríklad pána JUDr. Drgonca, že rozhodnutie o amnestii je tiež všeobecne záväzným právnym predpisom, pretože v takom prípade by bolo možné uplatniť čl. 130 ústavy. Hovorím, že ja sa s týmto názorom nestotožňujem. Napriek tomu je možné povedať aj to, že nepriamo bolo možné prinútiť v tom dobrom zmysle slova Ústavný súd k tomu, aby posudzoval ústavnosť vydania týchto amnestií, a to na základe ústavnej sťažnosti, resp. skôr podnetu poškodeného na základe článku 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Je fakt, že poškodený v tejto kauze túto možnosť nevyužil.

2. Druhá výhrada spočíva v tom, že ide o alibistické rozhodnutie, ktoré presúva zodpovednosť za rozhodnutie z parlamentu na iný ústavný orgán. S touto výhradou nesúhlasím. Parlament sa pri aplikácii pozmeňujúceho návrhu, ktorý chcem predložiť, nezbavuje zodpovednosti. To by sa stalo len v tom prípade, ak by jednoducho rezignoval na riešenie tohto problému. Tým, že by schválil pozmeňujúce návrhy, by prebral aj časť zodpovednosti. Zdôrazňujem alebo opakujem, že aj pozmeňujúci návrh, ktorý predložím, je svojím spôsobom neštandardný. Jeho nesporná prednosť oproti riešeniu, ktoré navrhujú predkladatelia, je v tom, že zveruje rozhodnutie o ústavnosti amnestií do rúk ústavného orgánu, ktorý je na to povolaný, do rúk orgánu, ktorý je povolaný na posudzovanie ústavnosti a ochranu ústavnosti, teda Ústavného súdu Slovenskej republiky. A tento prístup je v súlade s princípom deľby moci ako jedným z princípov právneho štátu. Pri riešení, ktoré navrhujú poslanci za KDH, sa tradičná právomoc orgánu súdneho typu presúva na parlament. Pri našom riešení to tak nie je, zveruje sa to do rúk orgánu, ktorý je na to povolaný.

3. Objavila sa výhrada, že ide o komplikované a zdĺhavé riešenie. Ani s touto výhradou nesúhlasím. V takom komplikovanom prípade, ako je kauza zavlečenia Michala Kováča mladšieho v kontexte s amnestiami, ktoré boli vydané, jednoduché riešenie neexistuje. Chcem veriť, že pod touto výhradou sa neskrýva nedôvera v nezávislosť orgánov činných v trestnom konaní po prípadnej zmene mocenských pomerov.

4. Štvrtá výhrada, ktorá sa tiež objavila, spočíva v tom, že Ústavný súd by nemusel prípadne vo svojom rozhodnutí vysloviť nesúlad vydania rozhodnutí o amnestii s Ústavou Slovenskej republiky. Áno, takáto situácia jednoducho môže nastať. V tomto prípade je ale potrebné rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky rešpektovať, takýto postoj je plne v súlade s rešpektovaním nezávislosti súdnej moci a ostatných princípov právneho štátu.

Dovoľte mi teraz, aby som predložil pozmeňujúci, resp. pozmeňujúce návrhy.

1. V názve zákona sa slovo "zrušení" nahrádza slovami "posúdení ústavnosti".

2. V článku I - článok I znie:

(1) Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodne na návrh najmenej pätiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky alebo vlády Slovenskej republiky o súlade článku 5 a článku 6 rozhodnutia o amnestii z 3. marca 1998 uverejneného pod číslom 55/1998 Z. z. a rozhodnutia o amnestii zo 7. júla 1998 uverejneného pod číslom 214/1998 Z. z. s Ústavou Slovenskej republiky.

(2) Návrh podľa ods. 1 sa môže podať do 6 mesiacov odo dňa účinnosti tohto ústavného zákona, inak na neho Ústavný súd Slovenskej republiky neprihliada.

(3) O návrhu podľa ods. 1 rozhodne Ústavný súd Slovenskej republiky v pléne.

3. V článku II sa slová "účinnosťou tohto ústavného zákona" nahrádzajú slovami "právoplatnosťou rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorým vysloví nesúlad článku 5 a článku 6 rozhodnutia o amnestii z 3. marca 1998, uverejneného pod číslom 55/1998 Z. z. a rozhodnutia o amnestii zo 7. júla 1998, uverejneného pod číslom 214/1998 Z. z., s Ústavou Slovenskej republiky".

Tento návrh je v súlade s rokovacím poriadkom podpísaný všetkými prítomnými poslancami z poslaneckého klubu SDĽ. Týmto pozmeňujúcim návrhom vyjadrujú aj svoj postoj ku konečnému hlasovaniu o tomto ústavnom zákone.

Ďakujem za pozornosť.