Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, v zmysle schváleného doplňujúceho návrhu o rozšírení rokovania 43. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky teraz pristúpime k prerokúvaniu
zákona z 1. decembra 2000, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.
Materiál ste dostali ako tlač 855. Jeho súčasťou je aj rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky z 12. decembra o vrátení zákona, ako aj schválený zákon z 1. decembra.
Zákon bol rozhodnutím predsedu Národnej rady z 12. decembra číslo 900 pridelený na prerokovanie príslušným výborom Národnej rady.
Teraz prosím pána spoločného spravodajcu, člena gestorského výboru pre sociálne veci a bývanie poslanca Jozefa Krumpolca, aby podal správu o výsledku prerokúvania vráteného návrhu zákona vo výboroch.
Pán poslanec, prosím, máte slovo.
(Ruch v sále.)
Prosím o pokoj v rokovacej sále.
Poslanec J. Krumpolec:
Vážený pán predsedajúci,
vážení páni poslanci,
vážené panie poslankyne,
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor pri rokovaní o zákone z 1. decembra 2000, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou, podáva túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vráteného zákona.
Prezident Slovenskej republiky podľa článku 102 ods. 1 písm. n) Ústavy Slovenskej republiky vrátil Národnej rade zákon 1. decembra 2000, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, na opätovné prerokovanie.
Predseda Národnej rady rozhodnutím z 12. decembra 2000 pridelil vrátený zákon na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Gestorský výbor nedostal do 14. decembra 2000 žiadne stanovisko poslancov, ktorí nie sú členmi týchto výborov. Návrh prezidenta Slovenskej republiky k zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady o Sociálnej poisťovni, neodporučili schváliť: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením zo 14. decembra 2000 číslo 275 a ďalej Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením z 13. decembra 2000 pod číslom 578.
Zákon z 1. decembra 2000, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady, odporučili v pôvodnom znení schváliť: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením z 13. decembra pod číslom 578, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie zo 14. decembra pod číslom 275.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady vrátený zákon prerokoval dňa 13. decembra 2000, ale neprijal k nemu uznesenie.
Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu na prerokovanie vráteného zákona v druhom čítaní a v treťom čítaní v Národnej rade s tým, aby som informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov, odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru a aby som predložil Národnej rade návrhy podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k zákonu z 1. decembra 2000, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou, odporúča Národnej rade návrh prezidenta Slovenskej republiky neschváliť. Gestorský výbor odporúča Národnej rade vrátený zákon opätovne schváliť v pôvodnom znení.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní uvedeného návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského výboru zo 14. decembra 2000 pod číslom 276.
Prosím, pán predseda, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu pána prezidenta.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky, preto sa pýtam, či sa niekto z pánov poslancov hlási do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie je tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Panie poslankyne, páni poslanci, pýtam sa vás vzhľadom na to, že v rokovacej sále nie je v tejto chvíli dostatočný počet poslancov, aby bola Národná rada schopná prijímať rozhodnutia, či môžeme pristúpiť so súhlasom Národnej rady k prerokúvaniu ďalšieho bodu programu a hlasovať o prerokovanom bode budeme neskôr. Je všeobecný súhlas? Áno.
Preto pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je
návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 239/1994 Z. z. o obmedzení výdavkov politických strán a hnutí na propagáciu pred voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky,
ktorý ste dostali ako tlač 833. Súčasťou tohto návrhu je aj návrh pána predsedu na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom, ako aj určenie gestorského výboru.
Teraz prosím, aby za skupinu predkladateľov predmetný návrh zákona odôvodnil a uviedol predseda ústavnoprávneho výboru pán poslanec Orosz.
Pán poslanec, máte slovo.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som vám v mene skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predložil v rámci prvého čítania návrh novelizácie zákona číslo 239/1994 Z. z. o obmedzení výdavkov politických strán a hnutí na propagáciu pred voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky.
Zákon číslo 239/1994 Z. z. bol prijatý bezprostredne pred parlamentnými voľbami v roku 1994. Jeho základným cieľom bolo ustanoviť finančný limit na výdavky politických strán a hnutí na svoju propagáciu pred voľbami do parlamentu vrátane samotnej volebnej kampane. Žiaľ, schválený text zákona má celý rad vecných a technických nedostatkov, ktoré neumožňujú v praxi naplniť cieľ sledovaný navrhovateľmi tohto zákona. Hoci bol tento zákon platný a účinný už počas dvoch predchádzajúcich volebných kampaní pred voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky, a to v roku 1994 a v roku 1998, k jeho praktickej aplikácii nedošlo, a to napriek tomu, že existuje opodstatnené tvrdenie, že výdavky viacerých kandidujúcich politických strán výrazne prekročili limit, ktorý stanovuje tento zákon. Príčiny tohto stavu treba vidieť v nedostatkoch a medzerách tohto zákona, ktoré spočívajú okrem iného v nasledujúcom:
1. Platný zákon neustanovuje povinnosť politických strán a hnutí zverejňovať svoje výdavky na propagáciu pred voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky podľa režimu tohto zákona.
2. Vďaka absencii tejto povinnosti sa javí kontrolný mechanizmus tohto zákona ako neúčinný, pretože neumožňuje kontrolnému orgánu ministerstvu financií konfrontovať údaje obsiahnuté v oznámeniach vydavateľov periodickej tlače, prevádzkovateľov rozhlasového a televízneho vysielania a reklamných agentúr o výdavkoch jednotlivých politických strán na svoju propagáciu s komplexnými údajmi, ktorými disponujú len politické strany.
3. Sankcie, ktoré môže uložiť ministerstvo financií za prekročenie prípustnej sumy výdavkov na propagáciu, sú také nízke, že podľa môjho názoru nevyvíjajú dostatočný tlak na to, aby sa dodržiavala zákonná povinnosť. Sumarizujúc, je možné konštatovať, že platný text zákona vytvára priestor na jeho obchádzanie. Na nedostatky tohto zákona sa upozorňuje aj v Národnom programe boja s korupciou.
Vychádzajúc z týchto skutočností vám predkladáme návrh novely zákona číslo 239/1994 Z. z., prostredníctvom ktorej navrhujeme vykonať v platnom zákone najmä tieto zmeny:
1. Ustanoviť povinnosť kandidujúcich politických subjektov predkladať Národnej rade Slovenskej republiky a ministerstvu financií do 30 dní odo dňa volieb správu o svojich výdavkoch na propagáciu.
2. Umožňujeme kontrolným subjektom, to znamená ministerstvu financií a Národnej rade Slovenskej republiky, konfrontovať údaje o svojich výdavkoch predložené politickými stranami s údajmi právnických a fyzických osôb, u ktorých si politické strany objednali svoju propagáciu, čo by malo umožniť získať úplné a pravdivé informácie o údajoch, ktoré poskytli politické strany.
3. Navrhujeme stanoviť účinnejšie sankcie za nedodržanie povinností stanovených týmto zákonom vo forme finančných pokút a krátenia príspevkov získaných politickými stranami zo štátneho rozpočtu. Okrem iného sa navrhuje, aby bola politická strana povinná vrátiť dvojnásobok sumy, o ktorú prekročila zákonom stanovený limit výdavkov na svoju propagáciu.
4. Navrhujeme ustanoviť povinnosť prerokúvať správy politických strán o ich výdavkoch a takisto kontrolné zistenia ministerstva financií na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky s následnou povinnosťou zverejňovať ich v hromadných informačných prostriedkoch a na internete.
Týmto sa vytvorí priestor aj na verejnú kontrolu financovania volebných kampaní, čo zodpovedá verejnému záujmu. Verejnosti sa tým umožní aj kontrola využitia tých finančných prostriedkov, ktoré sú pridelené politickým stranám z prostriedkov štátneho rozpočtu. Sme presvedčení, že schválenie tejto novely výrazne skvalitní obsah zákona číslo 239/1994 Z. z. a zabezpečí aj podmienky na jeho riadnu aplikáciu v praxi. Zároveň túto novelu chápeme ako ďalší príspevok k zvyšovaniu transparentnosti a tým i dôveryhodnosti pôsobenia politických strán.
Je nesporné, že kvalitnejšia úprava v tomto zákone by mohla tiež obmedziť priestor na politickú korupciu a klientelizmus. Návrh zákona bol v doterajšom priebehu legislatívneho procesu prerokovaný jednak v Legislatívnej rade vlády Slovenskej republiky, ako aj v samotnej vláde Slovenskej republiky. Pri diskusii najmä na úrovni Legislatívnej rady sa poukázalo aj na ďalšie dva nedostatky platného zákona číslo 233/1994 Z. z.
Po prvé ide o spôsob aplikácie tohto zákona na volebné koalície a po druhé spôsob aplikácie tohto zákona na politické strany, ktorým nevznikol nárok na príspevok za hlasy, resp. príspevok na činnosť podľa osobitného zákona, t. j. zákon číslo 424/1991 Zb. o združovaní v politických stranách a politických hnutiach.
Oba tieto orgány, teda Legislatívna rada vlády, ako aj vláda Slovenskej republiky podmienili svoj súhlas so zapracovaním týchto pripomienok do návrhu novely zákona číslo 239/1994 Z. z. V tejto súvislosti chcem konštatovať, že navrhovatelia súhlasia v zmysle zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky s rozšírením svojho návrhu o zapracovanie týchto pripomienok a sami sme už predložili návrh riešenia tohto problému.
Návrh zákona je podľa nášho presvedčenia plne v súlade s Ústavou Slovenskej republiky i platnými medzinárodnými záväzkami, nevytvára dodatočné tlaky na štátny rozpočet, naopak, v príslušnom roku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky vytvára priestor na zvýšenie príjmovej zložky štátneho rozpočtu.
Vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na skutočnosti, ktoré som uviedol, ako aj ciele sledované touto legislatívnou iniciatívou by som chcel vyjadriť presvedčenie, že návrh získa v parlamente všeobecnú podporu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie návrhu. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.
Teraz prosím pána poslanca Kujana, ktorého určil gestorský výbor, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu zákona vo výbore. Pán poslanec Kujan, máte slovo.
Pán poslanec Orosz, prosím, aby ste si presadli na miesto navrhovateľov.
Vystúpi pán poslanec Kujan ako spravodajca.
Poslanec M. Kujan:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 239/1994 Z. z. o obmedzení výdavkov politických strán a hnutí na propagáciu pred voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 833), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred začatím schôdze Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 43. schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený vládny návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu zákona.
Vážený pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu k predmetnému návrhu zákona.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa niekto z pánov poslancov hlási do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Odporúčam, tak ako pri predchádzajúcom bode, prerušiť rokovanie o tomto bode programu a pokračovať v rokovaní ďalším bodom programu a hlasovať potom o jednotlivých prerokovaných bodoch.
Ďalším bodom programu by mal byť návrh skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona o skrátení volebného obdobia. Mám informáciu, že predkladateľ pán predseda poslaneckého klubu HZDS je v tejto chvíli na rokovaní iného orgánu Národnej rady, preto odporúčam, aby sme pristúpili k ďalšiemu v poradí schválenému bodu programu, ktorým je návrh poslanca Národnej rady pána Roberta Fica. Prosím pána poslanca Fica.
So všeobecným súhlasom odporúčam, aby sme pristúpili k ďalšiemu bodu programu, ktorým je návrh poslanca Národnej rady Petra Tatára.
Pardon, pán poslanec Tatár, pán poslanec Fico sa dostavil medzičasom do rokovacej sály, preto ho prosím, aby ako navrhovateľ uviedol
návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona o ochrannom dohľade,
ktorý ste dostali ako tlač 834.
Tento návrh budeme prerokúvať v prvom čítaní.
Súčasťou návrhu je aj návrh na prijatie uznesenia Národnej rady, ktorým predseda Národnej rady odporúča prideliť návrh zákona výborom, ako aj určiť gestorský výbor.
Teraz prosím pána poslanca Fica, ktorý je navrhovateľom zákona, aby odôvodnil zámer predkladaného návrhu.
Poslanec R. Fico:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
prepáčte mi to niekoľkosekundové meškanie, ale čakal som, ako sa vyvinie program Národnej rady, no bol som prítomný.
Dovoľte mi, vážené dámy a páni, aby som predložil návrh na vydanie zákona o ochrannom dohľade. Právnici, ktorí pôsobili pred rokom 1990, dobre si pamätajú, že v tomto období sme podobný zákon zrušili, a to predovšetkým z toho dôvodu, že mal vyvolávať určité otázky súladu s Ústavou Slovenskej republiky a s právnymi predpismi, ktoré vtedy platili v ústavnoprávnej oblasti.
Zákon o ochrannom dohľade, ktorý predkladám, vychádza z dobrých skúseností obdobia rokov 1973 až 1990, keď sme veľmi účinne pracovali s osobami, ktoré boli prepustené z výkonu trestu odňatia slobody. Ochranný dohľad zabezpečuje orgánom činným v trestnom konaní pokračovanie práce s týmito prepustenými predovšetkým v tom, že policajné orgány mali dostatok informácií o tom, kde sa prepustená osoba nachádza, informácie o tom, akým spôsobom si zarába na živobytie a všetky ďalšie cenné informácie, ktoré sú dôležité pri práci s ľuďmi, ktorí sú neustále v nebezpečenstve, že spáchajú ďalší trestný čin.
Keďže od roku 1990 do roku 1999 sa nám nepodarilo stabilizovať vývoj v oblasti kriminality a čím ďalej tým viac recidivistov a osôb prepustených z výkonu trestu odňatia slobody sa podieľalo na páchaní trestnej činnosti, vznikla myšlienka opätovne sa vrátiť k zákonu o ochrannom dohľade. Podľa kvalifikovaných prognóz sa predpokladá, že aj v budúcnosti bude na Slovensku ročne registrovaných okolo 100 tisíc trestných činov a že takmer 30 % všetkých trestných činov budú páchať recidivisti a viac ako jednu tretinu všetkých páchateľov budú predstavovať mladiství a deti.
Naďalej pokračuje a bude pokračovať situácia, že zlyhávame v štádiu prichádzajúcom po výkone trestu odňatia slobody, pretože neexistujúci systém tzv. postpenitenciárnej starostlivosti a formálna sieť sociálnych kurátorov vytvárajú podmienky na opakované páchanie trestnej činnosti a potom aj návrat páchateľov do výkonu trestu odňatia slobody.
Ako som už povedal, zákon o ochrannom dohľade z roku 1973 až do roku 1990 umožňoval pôsobenie na odsúdených aj po výkone trestu odňatia slobody a v súčinnosti s určitými prvkami postpenitenciárnej starostlivosti tvoril zaujímavý a vcelku efektívny mechanizmus dohľadu nad zvlášť narušenými osobami, ktoré aj napriek potrestaniu trestom odňatia slobody mali sklony k páchaniu ďalšej trestnej činnosti. Napriek tomu, že tento zákon z roku 1973 nebol vo svojom čase účinnosti, teda od roku 1973 do roku 1990, ani raz novelizovaný, objavovali sa úvahy o potrebe jeho zmien už v období pred rokom 1990.
Nový návrh zákona o ochrannom dohľade, ktorý je dnes pred vami a predkladá sa po 11 rokoch od jeho zrušenia, uvedenú kritiku plne zohľadňuje a prináša upravené znenie ustanovení o ochrannom dohľade. Skupina právnikov, ktorá pracovala na tomto zákone, si urobila analýzu teoretických a praktických výstupov právnikov, ktorí komentovali zákon o ochrannom dohľade v rokoch 1973 až 1990. Na základe praktických pripomienok, z ktorých mnohé boli naozaj užitočné, vznikol nový text zákona o ochrannom dohľade, ktorý vyhovuje nielen potrebám praxe, ale predovšetkým aj požiadavkám ochrany ľudských práv.
Za najvýznamnejšie zmeny, ak ho mám porovnať s predchádzajúcim zákonom, treba považovať vyradenie ochranného dohľadu zo systému ochranných opatrení v zmysle Trestného zákona, čo inštitút ochranného dohľadu posúva viac do sféry postpenitenciárnej starostlivosti.
Návrh zákona na rozdiel od zákona z roku 1973 umožňuje aj uloženie ochranného dohľadu mladistvým. Toto je podstatná zmena, pretože ochranný dohľad do roku 1990 bolo možné uložiť len a len dospelým páchateľom, ktorí boli zvlášť narušení. Ak však vychádzame z toho, že nám stúpa podiel mladistvých na páchaní trestnej činnosti a s mladistvými sa v podstate po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody vôbec nepracuje, zdá sa, že zavedenie ochranného dohľadu aj na túto skupinu páchateľov bude efektívne.
Vzhľadom na súčasný vývoj recidívy, kriminality a ťažkostí v postpenitenciárnej starostlivosti je nutné predložený návrh zákona považovať za spoločensky potrebný a užitočný. Nenaráža na žiadne ťažkosti z pohľadu ústavy ani iných medzinárodných predpisov, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh nemá žiadny vplyv na štátny rozpočet a nerozumiem, prečo vláda Slovenskej republiky vo svojom stanovisku, kde hovorí o dosahu na štátny rozpočet, nerešpektovala stanovisko ministerstva financií, ktoré je priložené v návrhu zákona a ktoré jednoznačne konštatuje, že tento návrh zákona nemá dosah na rozpočet obcí a miest, ani na štátny rozpočet.
Vážené dámy a páni, toto je podstata zákona, ktorý nám zabezpečí lepšiu prácu s prepustenými osobami, ktorý nám zabezpečí, že policajné orgány vykonávajúce tento zákon budú mať viac informácií a budú môcť viac vplývať na osoby, ktoré majú veľkú pravdepodobnosť opätovne vstúpiť do kriminálnej kariéry. Chcem vás poprosiť o podporu s tým, že sa vôbec nebránim potrebným zmenám, ak v rámci rokovania vo výboroch alebo počas rokovania v druhom čítaní sa zhodneme na ďalších úpravách tohto zákona, aby sme ich primeraným spôsobom zapracovali do textu. Prosím vás ešte raz o podporu. Myslím si, že ide o dôležitý zákon a dôležité zefektívnenie mechanizmu boja s páchateľmi trestných činov.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu poslancovi Ficovi, predkladateľovi návrhu zákona o ochrannom dohľade.
Dávam teraz slovo poverenému spravodajcovi ústavnoprávneho výboru pánu poslancovi Šimkovi a prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov a informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu zákona v ústavnoprávnom výbore.
Pán poslanec, nech sa páči.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán podpredseda.
Vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpil na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona o ochrannom dohľade (tlač 834).
Konštatujem, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Vzhľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán poslanec.
Otváram rozpravu. Hlási sa jediný pán poslanec Kandráč. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.
Pán poslanec Kandráč.
Poslanec P. Kandráč:
Vážený pán predsedajúci,
dámy, páni kolegovia,
budem veľmi stručný vo svojom vystúpení a začnem trošku netradične. Prichodí mi poblahoželať pánu poslancovi Ficovi za to, že ma predbehol, lebo taký istý zákon len s určitými obmenami som mienil predložiť do parlamentu ja. Aj ho mám v paragrafovanom znení hotový, ale, žiaľ, skúsenosť prvoposlanca je ďaleko za skúsenosťou poslanca, ktorý je už niekoľko rokov v tomto parlamente činný.
Cestou, keď som išiel dnes z Banskej Bystrice, vypočul som si správu a smutnú správu, že vláda na svojom zasadnutí zaujala negatívne stanovisko k predkladanému návrhu. A ja práve chcem začať programovým vyhlásením vlády, kde na strane 34 v časti, ktorá hovorí o vnútornej bezpečnosti, o spravodlivosti, sa hovorí: "Vláda bude presadzovať účinnú kontrolu asociálneho správania sa sociálne neprispôsobivých občanov, posúdi právne možnosti vytvorenia inštitútu dohľadu nad recidivistami."
Čiže vlastne pán poslanec Fico toto splnil, ale vláda z nepochopiteľných, nepochopiteľných aspoň pre mňa, dôvodov toto nechce akceptovať. Dovolil by som si predsa len z obsahového hľadiska uviesť niekoľko poznámok k predmetnému návrhu.
Iste, môžeme a ja budem polemizovať v druhom čítaní, ak návrh prejde do druhého čítania, s pánom poslancom Ficom, či to má byť ochranný dohľad alebo súdny dohľad, či ho majú realizovať policajné zložky alebo iné zložky. V tom sa jednoznačne nezhodujeme, ale v ostatných prípadoch až na malé výnimky áno.
Či je potrebný taký inštitút, ako je ochranný dohľad. Jednoznačne je potrebný. Máme skúsenosti z minulých rokov a môžem povedať, že na pomery v tom čase sa tento ochranný dohľad osvedčil a dodnes nechápem, prečo sa prijalo také opatrenie, že sa ochranný dohľad zrušil.
Čo vidím z pohľadu prijatia zákona o ochrannom dohľade? Vidím predovšetkým prehĺbenie ochrany spoločnosti, vidím prehĺbenie dovŕšenia nápravy páchateľov a po tretie vidím, a to tu už bolo spomínané v uvádzacej správe predkladateľa, začínajúci prvok postpenitenciárnej starostlivosti. Keď si pozriete programy skoro všetkých strán, toto obsahujú, ale je nepochopiteľné, že nikto sa nechce k tomu pridať. Veľmi zaujímavé je a dovolím si upriamiť vašu pozornosť na skutočnosť, voči komu je namierený tento zákon, ak bude prijatý. Predovšetkým je to namierené proti obzvlášť nebezpečným recidivistom, recidivistom a tým páchateľom odsúdeným na nepodmienečné tresty, ktorí žijú v nie dobrom sociálnom prostredí, čiže v prostredí, ktoré je jasné, že ich bude formovať ako budúcich páchateľov protispoločenskej činnosti.
Či predmetný zákon potrebujeme, či nie a čo jeho prijatím sledujeme? Jednoznačne tvrdím, že potrebujeme a vidím jeho úlohy v tom: po prvé chrániť spoločnosť, po druhé vidím jeho kontrolnú funkciu a po tretie výchovnopreventívnu. V čom vidím ochrannú úlohu? Vidím ju v tom, že vytvoríme určité vonkajšie prekážky na to, aby sa páchateľ mohol aktivizovať na budúcu trestnú činnosť, ďalej vidím v tom, že v páchateľovi vyvolávame vedomie, že je kontrolovaný. A predsa vedomie, že je kontrolovaný, je akýmsi takým činiteľom, ktorý ho azda bude odrádzať i od páchania trestnej činnosti. Na a preventívnovýchovnú úlohu vidím v tom, že asociálne živly, asociálni páchatelia sa budú musieť hlásiť, budeme vedieť o ich pobyte, o ich práci a podobne. Budú menšie problémy s vyšetrovaním ako napríklad pri dodržiavaní teraz platnej 24-hodinovej lehoty.
Toto sú všetko pozitíva, ktoré vidím v uvedenom návrhu zákona. Či je potrebná kontrola? Jednoznačne je potrebná kontrola nad osobami, ktoré vychádzajú z výkonu trestu, aj keď je dočasného charakteru. My môžeme veľmi dobre ovplyvňovať páchateľa, ak, samozrejme, vybudujeme určitý systém postpenitenciárnej starostlivosti. Či to už budú sociálni kurátori alebo aj iné inštitúcie, charitatívne spolky a podobne. Mám názor, že takýto návrh zákona nie je správne odmietnuť len preto, že to podáva niekto, kto nie je príslušníkom koalície.
Ja by som vás veľmi pekne prosil, páni poslanci, zamyslime sa nad tým a odporučme postúpenie tohto návrhu zákona do druhého čítania, lebo skutočne je prospešný pre spoločnosť a veľmi potrebný.
Ako opozičný poslanec to musím povedať, že si koalícia neplní úlohy, ktoré prijala v programovom vyhlásení vlády.
Ďakujem veľmi pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Faktická poznámka na vystúpenie pána poslanca Kandráča - pán poslanec Gašparovič.
Poslanec I. Gašparovič:
Ďakujem pekne za slovo.
Pán podpredseda, nie s pripomienkami k návrhu tohto zákona, ale s určitým pohľadom. Chcem povedať, že súhlasím aj s tým, čo povedal pán poslanec Kandráč, ako pomenovať, aký obsah a kto by sa mal starať v pozícii takéhoto, povedal by som, určitého dozoru alebo dohľadu nad tými, ktorí vychádzajú z nápravnovýchovných zariadení. Aj ja chcem povedať, že treba privítať takýto návrh zákona, hoci nejde o nič nové, je to prebraté z bývalého Trestného zákona ešte spred roku 1989. Tým to však vôbec nechcem dehonestovať, práve chcem podporiť myšlienku, že aj z minulého obdobia veci, ktoré boli dobré a dá sa povedať, sme ich bez akýchkoľvek úvah odhodili nabok, treba sa k nim vrátiť, ak sú v prospech spoločnosti. A návrh pána poslanca, myslím si, taký je. Treba diskutovať aj o tom, či sa nebude treba pozrieť aj na niektoré iné normy, ktoré zabezpečujú v rámci tejto oblasti ľudí. Už spomínal pán poslanec Kandráč kurátorov, pretože niekde vo svete je toto skumulované v tejto podobe. Takže chcem povedať len pre našich kolegov poslancov, aby podporili návrh zákona do druhého čítania a v druhom čítaní budeme môcť hovoriť konkrétnejšie ešte o niektorých veciach, ktoré by možno tento návrh zlepšili.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k vystúpeniu pána poslanca Kandráča? Áno.
Poslanec R. Fico:
Chcem sa iba poďakovať, vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni diskutujúci, aj pánu poslancovi Kandráčovi, aj pánu poslancovi Gašparovičovi preto, lebo obidvaja pôsobia profesionálne v oblasti trestného práva. Ak je to možné ešte v tomto štádiu, samozrejme, privítam každého, kto má záujem sa pridať k tomuto návrhu zákona a osobitne ďakujem pánu docentovi Kandráčovi, pretože aj ja som si tiež čítal programové vyhlásenie vlády a nenašiel som to tam, tak som asi nečítal dostatočne podrobne. O to silnejší argument na prijatie tohto zákona vám momentálne beží. Ďakujem pekne. Tiež súhlasím s tým, že v druhom čítaní môžeme niektoré veci prehĺbiť ďalej, ale bolo by dobré, keby sme zákon posunuli do druhého čítania.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Šimko - spoločný spravodajca.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán podpredseda.
Dal som návrh na to, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c), to znamená, aby sme odporučili, resp. aby sme rozhodli o tom, že sa návrh prerokuje v druhom čítaní a okrem toho navrhujem, aby sme v prípade, že takto rozhodneme, odporučili prerokovať návrh Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti. V súlade s návrhom predsedu Národnej rady navrhujem, aby úlohu gestorského výboru plnil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že pokiaľ ide o termíny, odporúčam, aby výbory, ktorým bude návrh zákona pridelený, ho prerokovali do 24. januára 2001 a gestorský ústavnoprávny výbor do 26. januára budúceho roku.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán poslanec.
Tak ako pri predchádzajúcich bodoch odporúčam aj o tomto bode prerušiť rokovanie a hlasovať spoločne so všetkými prerokovanými bodmi programu 43. schôdze Národnej rady.
Ďakujem pánu poslancovi Ficovi a Šimkovi, navrhovateľovi a spravodajcovi.
Prosím pána poslanca Tatára, ktorý je predkladateľom
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Tatára na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady číslo 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov,
ktorý ste dostali ako tlač 835, aby uviedol dôvody na vydanie tohto návrhu zákona.
Poslanec P. Tatár:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi uviesť dôvody, pre ktoré sme uvažovali o tom a pre ktoré som predložil takú stručnú novelu čerstvo prijatého vládneho návrhu o lotériách.
Najprv sa vrátim k rozprave, ktorá prebehla predpoludním o podobnej novele a na ktorej vystúpila aj pani ministerka financií, a rád by som zopakoval v jednoduchej didaktickej podobe niekoľko elementárnych, základných faktov. Meritom veci o spotrebiteľských lotériách sa nezaoberá len jeden okruh účastníkov, ale týka sa troch, v zásade troch subjektov. Každý je absolútne iný.
Ten najväčší subjekt alebo najväčšia množina, ktorej sa tento zákon týka, je celá populácia a v podstate všetci spotrebitelia a občania. Hovorilo sa tu o tom, že tento zákon, vládny návrh, ktorý je teraz platný, má ambíciu zároveň chrániť spotrebiteľa pred nejakým takým zámerom prevádzkovateľa, konkrétne spotrebiteľskej lotérie, ktorý by mu po skončení lotérie akýmsi podvodným spôsobom odmietol vyplatiť dosiahnutú alebo zaslúženú výhru alebo odmenu. Čiže toto je subjekt, na ktorý sa doteraz až do dnešného dňa v rozprave zabúdalo. Z tohto dôvodu považujem za logické, že pred niekoľkými mesiacmi parlament súhlasil s vládnou novelou zákona, pretože sa, aj keď nepriamo, spomína tento dôvod v dôvodovej správe zákona, ktorý novelizujeme.
Druhá skupina, druhý okruh subjektov, ktorého sa zákon týka, sú, nazvem to zjednodušene, obchodníci, teda tí, ktorí používajú dotyčné spotrebiteľské lotérie na marketingovú komunikáciu, na získavanie klientov, na podnecovanie a rozširovanie svojho miesta na trhu.
Z rozpravy a verejnej diskusie je známe, že vlastne sú dva typy zúčastnených obchodných subjektov, ktoré pôsobia na trhu, veľmi zjednodušene. Samozrejme, dalo by sa to rozčleniť zložitejšie. Jeden typ sú štandardní, rôzne pôsobiaci výrobcovia, predajcovia nejakých tovarov a druhý typ sú mediátori takéhoto predaja, a teda povedzme médiá samotné alebo subjekty pôsobiace v tomto okruhu. Médiá samotné môžu sprostredkovať nejaký ponúkaný tovar alebo služby iných subjektov alebo predávajú jednoducho samy seba. To znamená, zvyšujú svoju sledovanosť alebo svoj náklad.
Tretím subjektom je štát. Jednoducho rámec, legislatíva, v ktorom sa pohybujeme, môžeme ho nazvať regulátor. Chcem urobiť ešte jedno vysvetlenie a to je vysvetlenie, ktoré sa veľmi žiada v tejto súvislosti. My sme hovorili o spotrebiteľských lotériách ako o predmete trhu, predmete obchodu ako o istom druhu tovaru. Osobne rozlišujem pri tomto druhu tovaru veľmi špecifické parametre. Ak veľmi zjednodušene povieme, že bežný tovar má povedzme nejaké fyzikálne, chemické vlastnosti, úžitkové vlastnosti, samozrejme, má cenu a množstvo ďalších vlastností, tak samotná lotéria vo svojej podstate má jednu špecifickú vlastnosť, ktorá je pre ňu príznačná navyše, a to je vlastnosť psychologická alebo psycho-sociálna, alebo sociologická vlastnosť.
Lotéria je jednoducho vzbudzovanie očakávania. Je to pôsobenie vhodnou formou - oprávnenou, legitímnou formou - na vedomie aj podvedomie prípadného budúceho možného spotrebiteľa. A teda nepovažujem spotrebiteľskú lotériu za rovnocenný tovar, o ktorom sa dá povedať, že si nevyžaduje žiadnu reguláciu z tohto hľadiska. Čiže toľko na vysvetľujúci úvod.
Napriek tomu som osobne považoval dnes platný zákon v oblasti § 1 zákona, ktorý sa týka aj spotrebiteľských lotérií, ako už bolo povedané, aj prevádzkovania takýchto lotérií, konkrétne prostredníctvom internetu za zbytočne obmedzujúci pre pokojnú voľnú súťaž na trhu všetkých obchodníkov, ktorí sa uchádzajú o spotrebiteľa.
Som presvedčený, že celkom stačí, keď regulácia, pretože na rozdiel od paralelného alebo konkurenčného poslaneckého návrhu, ktorý tiež chce novelizovať zákon v podobnom zmysle, alebo ešte v prísnejšom zmysle, ako to robím ja, myslím si, že je potrebné zachovať reguláciu pre spotrebiteľské lotérie, ale som presvedčený, že nie je to nutné účasťou štátnej organizácie v týchto lotériách, že na to celkom stačí povoľovacie konanie na základe vyhlášky ministerstva financií. Napriek tomu, že v týchto dňoch sa precizujú tieto vyhlášky, vyhláška podľa dnes platného zákona je už vlastne hotová, myslím si, že po novelizácii, ktorú som predložil, je možné urobiť presnejšiu vyhlášku, ktorá môže naplniť tieto potreby.
Vlastne pri všetkých reklamných krokoch sa dnes bežne používa nejaká kontrola takýchto spotrebiteľských lotérií. Normálne je to tak pri slušných obchodníkoch, ktorí sa chcú naozaj otvorene uchádzať o svojich klientov, o svojich spotrebiteľov, že sa napíše štatút takejto hry, ktorý má vopred stanovené nejaké pravidlá a dodržiavanie týchto pravidiel osvedčí notár svojou prítomnosťou. A predpokladám, že približne takúto postupnosť krokov bude prísne vymedzovať podzákonná norma, ktorú vydá regulátor, čiže ministerstvo financií v mene štátu a že toto celkom postačuje.
Chcem sa zvlášť zmieniť o internete. Myslím si, že je to veľmi rozvíjajúce sa médium. Odbočím od lotérie a poviem, že sám sa budem zasadzovať o to, aby dve podstatné ekonomické zložky, a to je daň a prevádzková cena, teda poplatky za telekomunikácie v prípade, že budeme mať taký kvalitný trh, ktorý bude ponúkať kvalitné stránky a bude o to taký veľký záujem, že bude väčší obrat, aby potom na základe väčšieho obratu mohol regulátor, čiže Telekomunikačný úrad stanoviť špeciálne za dátové služby, ako je internet, nižšie ceny, aby sme podnietili jeho maximálny rozvoj aj v prospech vzdelanosti, ale aj v prospech rozvoja ekonomiky.
To som odbočil k internetu, ale teraz späť k regulácii, ktorá sa musí týkať aj internetu. Jednoducho si myslím, že všetky zákony, ktoré sa týkajú každodenného života a ktoré upravujú výskyt nežiaducich javov, v tomto prípade napríklad zákaz pyramídových hier a, samozrejme, aj na internete, sa musia týkať rovnako aj internetu. A ak je jednoducho neprípustné, aby sa všade inde okrem internetu propagoval z ideológie fašizmus alebo komunizmus, z nežiaducich javov šírili drogy alebo organizovaný zločin, alebo detská pornografia, tak také isté zákony, ktoré platia všeobecne, už aj dnes platia, samozrejme, pre internet, a tým aj zákon, ktorý reguluje lotérie, musí platiť pre internet. Samozrejme, je to veľmi rozsiahle médium, ktoré je ťažko technicky postihnúť, ale som presvedčený, že je možné regulovať všetky spoločenské javy aj v tomto médiu.
Z tohto hľadiska si myslím, že by sme mohli ciele, ktoré si kladie dnes platný vládny návrh zákona, to značí, čo najkorektnejšie voči spotrebiteľovi, ale aj voči kontrole štátu, napríklad nad odvodmi zo spotrebiteľských lotérií urobiť reguláciu. Je možné to urobiť aj takým spôsobom, ktorý navrhujem ja. Navyše v tomto prípade sa odstráni subjektívna zložka, pokiaľ sa dobre urobí vyhláška a tí, ktorí splnia podmienky, môžu prevádzkovať spotrebiteľské lotérie. Rozšíri sa pôsobenie na trhu, zachová sa korektná súťaž, bude garancia regulátora, že súťaž, do ktorej sa, znova opakujem, cez psychologickú zložku mnoho spotrebiteľov dostáva, bude súťaž voči nim korektná.
Nejdem, myslím si, ďalej vysvetľovať detaily. Diskusia doobeda bola veľmi rozsiahla, preto vás len prosím, aby sme podporili tento návrh do druhého čítania.
Ďakujem pekne.