Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Štyria páni poslanci sa hlásia s faktickými poznámkami, posledný pán poslanec Brňák. Pán poslanec Cuper je prvý.
Poslanec J. Cuper:
To si naozaj skutočne zaslúži obdiv, pán Orosz, ako dlho viete hovoriť o ničom. Jednoducho ste sa mohli pre pána Palka vyjadriť oveľa jednoduchšie. Pilát Pontský povedal sanhedrínu: "Odsúďte si ho, ja nenachádzam na ňom viny." Tomu by bol pán Palko rozumel oveľa zreteľnejšie ako vašim marxisticko-leninským vývodom, ktoré sú tak či tak hlúpou obhajobou vášho budúceho rozhodnutia, že budete súhlasiť, aby vládna koalícia zotrvala, takže budete hlasovať za konečný verdikt pána Palka. Ale raz to príde aj na vás.
Chápal by som vašu snahu, pán kolega Orosz, ako seriózny námet do diskusie vtedy, ak by ste jednoznačne povedali, že ak sa treba dopátrať spravodlivosti, tak by sa museli zrušiť aj amnestie Michala Kováča staršieho, ktoré dal korunným svedkom v tejto kauze a tomu, koho vy nazývate poškodeným, to znamená, svojmu synovi. Lebo bez vypočutia Fegyveresa, ktorého sľubujú už štyri roky vypočuť, ešte stále nebol vypočutý a pán Pittner sa posledný mesiac snažil vyhovoriť aj s pánom Ivorom nejakými nezmyselnosťami, ktorým sa budem venovať v pondelok, na to, ako nevypočuť Fegyveresa. Ale aj keby ho rovno vypočuli, on už dávno nie je vierohodným svedkom, lebo je amnestovaný.
Ďalej chcem povedať, že amnestia, milosť je len jednou z foriem amnestie, a ak to nevie jeden docent v tomto sneme, tak robí hanbu Univerzite Komenského. Mal by radšej mlčať a nehovoriť k veci, pretože už mi dva roky sľubuje nejaké definície amnestie od svojich amerických učiteľov a stále ich do tohto parlamentu nedoniesol. Bol by som rád, keby tiež nešíril demagógiu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Muránsky.
Poslanec P. Muránsky:
Ďakujem.
Pán poslanec Orosz, vy ste vymenovali v prvej časti svojho príspevku niekoľko nevýhod z toho, keď bude tento zákon prijatý, aj keď tento zákon prijatý nebude. Jednoznačne z vášho príhovoru vyplynulo, že je viac nevýhod, keď tento zákon nebude prijatý. Medzi nimi platí aj veta, ktorá je veľmi zrozumiteľná, že pokiaľ tento zákon teraz neprejde ústavnou väčšinou, tak už nikdy tí, ktorí sú aktérmi týchto činov, nebudú môcť byť potrestaní.
V každom období spoločnosti sú isté medzníky, keď musia byť isté princípy. Také princípy, ako je princíp dôvery v právo a princíp zákazu zneužívania práva a spravodlivosť viac než súčasné alebo aktuálne právo. Myslím si, že v tomto prípade ide presne o tento princíp alebo o vec a bude aj na Strane demokratickej ľavice a aj osobne na vás, či tento zákon prejde a či aktéri, o ktorých sa domnievame, podčiarkujem, domnievame, že stoja za týmito aktmi, budú môcť byť potrestaní, alebo nebudú môcť byť potrestaní. A to je to najpodstatnejšie, prečo KDH tento ústavný zákon do Národnej rady predložila.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kandráč.
Poslanec P. Kandráč:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja na margo vystúpenia pána poslanca Orosza s viacerými myšlienkami súhlasím, ale musím zdôrazniť jednu skutočnosť, ktorá určite nie je pre neho neznáma, že toto všetko je do budúcnosti, to nerieši prípad teraz.
Ďalej by som upozornil na nebezpečenstvo, on to spomenul, nebezpečenstvo retroaktivity a dôvera v právo, v právny systém.
Tretia moja poznámočka, návrh, ktorý predniesol, myslím si, že mení celú filozofiu zákona, takže neviem, či má charakter pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem pekne.
Chcel by som reagovať na vystúpenie pána poslanca Orosza v tom smere, že poslanci Hnutia za demokratické Slovensko už dali zásadné vystúpenie k tomuto návrhu v rámci predchádzajúceho návrhu ústavného zákona, ktorý bol presný a totožný s tým, o ktorom sa rokuje teraz. Ale chcel by som zareagovať na vyjadrenie, ktorým pán predseda ústavnoprávneho výboru reagoval z polohy akejsi právno-filozofickej. Hovoril o tom, že v podstate zákon je potrebné prispôsobiť princípu spravodlivosti.
Chcem sa opýtať, pán predseda, akým spôsobom je možné reagovať napríklad v takej kauze, keď v minulosti bola vzbura v Leopoldove, keď vrah Polgári beštiálnym krutým a neľudským spôsobom zavraždil viacerých ľudí. Prečo ste v tom čase práve z tohto princípu spravodlivosti nežiadali zmeniť náš právny poriadok a žiadať trest smrti pre tohto človeka? A zároveň si odpoviem: práve preto, lebo civilizovaný právny poriadok v rámci Európy hovorí o tom, že trest smrti sa nepripúšťa.
A presne taký civilizovaný právny poriadok Európy a v rámci celého sveta hovorí, že jednoducho amnestie nie je možné zrušiť, ani nie je možné zmeniť. A o to tu ide. Vy nemôžete z hľadiska ani vášho návrhu riešiť situáciu, ktorá bola v minulosti. Hovoril o tom práve predrečník pán Kandráč, keď povedal, že váš návrh sa tiež dotýka minulosti, tiež sa dotýka retroaktivity a tiež je totožný a presne taký istý, ako je uvedený v návrhu. Ak by ste vašu úvahu dali pro futuro de lege ferenda, z hľadiska budúcnosti môžeme uvažovať o vašom návrhu. Ale ak to chcete riešiť z hľadiska minulosti, neriešite veci tak, ako sa riešiť majú a ste v rozpore s...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Orosz chce reagovať na vystúpenia.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem pekne.
Stručne zareagujem na pána poslanca Cupera. Nech ctená snemovňa posúdi, kto vie dlhšie a lepšie rozprávať o ničom, či ja alebo pán poslanec Cuper. Chcem len priklincovať, že docent Cuper naozaj nedokáže rozlíšiť medzi milosťou a amnestiou. Nechcem opakovať to, čo už povedal pán poslanec Kresák.
Pánu poslancovi Muránskemu - súhlasím s tým, že treba riešiť tento problém a ja som naznačil v mene určitej skupiny poslancov riešenie, ktoré by mohlo byť schodné. Je na našom konečnom rozhodovaní, či sa k nemu prikloníme.
K vystúpeniu pána Kandráča sa nechcem obšírnejšie vyjadrovať. To sú problémy, o ktorých sa dá dlho diskutovať. V každom prípade vydaním rozhodnutí o amnestii z roku 1998 nastala absolútne neštandardná situácia a veľmi by sme chceli, aby sa také niečo u nás neopakovalo. Z toho hľadiska popri rokovaní o tomto ústavnom zákone treba hľadať iné mechanizmy v našom právnom poriadku, aby sa to, čo sa stalo, neopakovalo.
Pán poslanec Brňák takisto reagoval viacerými vecami, o ktorých sa dá veľmi veľa rozprávať. Zdôrazňujem, že som poukázal na to, že tak ako boli neštandardné amnestie, neštandardný je aj môj pozmeňujúci návrh. Je ale oveľa priechodnejší a oveľa prijateľnejší ako návrh, ktorý predkladá skupina poslancov za KDH.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Posledný do rozpravy prihlásený je pán poslanec Gašparovič.
Poslanec I. Gašparovič:
Ďakujem.
Vážený pán podpredseda,
kolegyne, kolegovia,
tento problém v rokovacej miestnosti pretrváva dlho. Dokonca raz sme už o ňom diskutovali a raz sme ho už zmietli zo stolov a neodporučili sme navrhovateľom predkladať takýto návrh. Národná rada vo všetkých výboroch už niekoľkokrát prerokovala tento návrh a výsledok je stále ten istý. Neodporúča až na jeden výbor, výbor kultúrny.
Panie poslankyne, páni poslanci, zase sme tu a opakujeme všetky argumenty, ktoré už toľkokrát odzneli. Nebudem všetky opakovať, ale pokúsim sa aspoň niekoľkými slovami povedať, že skutočne ide o návrh, ktorý nie je akceptovateľný pre nás poslancov Národnej rady.
Odzneli názory, že je rozdiel medzi milosťou a amnestiou. Chcem len povedať, že rozdiel je v názve, ale nie v obsahu, pretože aj amnestia je druh milosti. Ak mi to niekto chce vyvrátiť, že to nie je tak, prosím, nech mi povie. Panie poslankyne, páni poslaci, ak sa raz stane trestný čin z pohľadu práva činom, o ktorom sa nebude rozhodovať, za ktorý sa nebude ukladať trest, už nikdy sa nemôže znovu stať trestným činom. V trestnom práve sa tomu hovorí čin, inak trestný, čiže aj z pohľadu amnestie a milosti sa nehovorí, že skutok, ktorý sa stal, nie je trestným činom, je trestným činom, ale pozerá sa naň inak.
To inak znamená, z pohľadu prezidenta republiky využiť jeho právo a udeliť milosť alebo amnestiu. Udelenie milosti a amnestie je tak, ako to všetci povedali, nebudem to opakovať, nemenné. Nie je ju možné zrušiť. Nepamätám si z histórie, že by v niektorej krajine došlo k takejto situácii. Dokonca nepoznáme právnu normu ani u nás od ústavy až po nižšie normy, kde by prezident dostal z tohto pohľadu právo autoremedúry, čiže zmeniť svoje rozhodnutie. V iných inštitútoch, inštitúciách môže ten, kto vydá svoje rozhodnutie, po zvážení svoje rozhodnutie zmeniť. V tomto prípade sa ani prezidentovi takéto právo neumožňuje.
A meniť ústavu z hľadiska určitého konkrétneho jedného skutku vo vzťahu k určitej konkrétnej osobe je unikát, ktorý nepozná, myslím si, žiadne zákonodarstvo. Nestalo sa to nikde. Stalo sa to u nás, ale to nie je ústavný zákon. Obyčajný zákon, keď sme pred niekoľkými týždňami za 24 hodín alebo dokonca ešte kratšie prijali zmenu Trestného poriadku bolo účelové. Splnilo to možno svoj účel, ale bolo to neštandardné, netradičné a takto sa nedá už vôbec rokovať v rámci zmeny a novelizácie ústavy.
Návrh, ktorý predniesol pán poslanec Orosz, môže byť akceptovateľný z našej strany, ale tak, ako to už povedali predo mnou moji kolegovia, len ako návrh na nový zákon. Forma a navrhované doplnenie alebo ako pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu zákona, ktorý predkladajú kolegovia z KDH je absolútne legislatívne nemožný, neuskutočniteľný a ak, tak pôjdeme zase proti iným ustanoveniam zákona, napríklad zákona o rokovacom poriadku. Teda, páni poslanci, panie poslankyne, znovu budeme hlasovaním rozhodovať o tom, o čom sme už raz rozhodli a neprijali sme. Neprijali sme preto, lebo to nabúrava všetky demokratické princípy. Ja vás vyzývam, a povedali to už aj moji kolegovia, už len vzhľadom na to, že sú to princípy demokraktických štátov a demokratického práva aj v rámci Európskej únie, nemeňme tieto princípy a zachovajme ich.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Baco.
Poslanec P. Baco:
Ďakujem pekne.
Dovolím si doplniť pána kolegu Gašparoviča v tom zmysle, že celá táto kauza a jej riešenie v parlamente je dobré práve na jedno jediné, aby si občania Slovenskej republiky uvedomili, aký je rozdiel medzi súčasnou vládnou mocou a predchádzajúcou vládnou mocou. Predsa prvý skutok, že udelil amnestiu bez rozhodnutia súdu, bol skutok pána prezidenta Kováča svojmu synovi a jeho kumpánom. Keby sme sa správali tak ako vy, tak sme mohli z toho skutku ťažiť a vyvolávať takú traumu v spoločnosti, ako vy vyvolávate dnes. Venovali sme sa robote, nemárnili sme sily a čas takýmto smerom. Náš vtedajší premiér, zastupujúci prezident to vyriešil tak, že on dal tiež amnestiu na skutky, ktoré ešte neboli odsúdené s tým, že to bola, už som to tu hovoril raz, dámy a páni, podaná ruka. Týmto je to vyrovnané. Zabudnime na to, poďme sa venovať práci. Ale čo robíte vy? Tretí rok vládnete, tretí rok ste pri moci a neustále vyťahujete problém, ktorý vlastne neexistuje, ktorý už podľa mňa nielen týmto gestom, ale aj fakticky právne odborne je skutočne o ničom.
Dámy a páni, ale čo je najhoršie, skutočne vám berie sily hrabanie sa v týchto veciach, ktoré vôbec nie sú relevantné stavu spoločnosti. Počas vašej vlády klesla na Slovensku životná úroveň za dva roky o 12 %. Skutočne sa spamätajte. Pochopte gesto dobrej vôle, ktoré dal pán Mečiar a začnite sa venovať blahu a rozvoju spoločnosti.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kresák.
Poslanec P. Kresák:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Budem pomerne stručný. Veľa sa tu bavíme o obsahu amnestie a milosti. Kolega Gašparovič sa tiež o tom zmieňoval. Iba jeden príklad z histórie. Najstarší alebo jeden z najstarších zaznamenaných príkladov amnestií siaha do roku 403 p. n. l. do starovekého Grécka. Roku 403 v mestskom štáte Atény vládlo 30 tyranov. Roku 403 vládu 30 tyranov v Aténach zvrhol ľud. Nastúpil, ľud si vybral nového vládcu. Ten pán sa volal Trasivulus. Trasivulus dal prvú zaznamenanú amnestiu, ale Trasivulusova amnestia sa dotýkala občanov, nepadala na 30 tyranov. Zoberme si z toho poučenie.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
V každom prípade, pán docent Kresák, aj tí tyrani boli občania aténskeho štátu a aj tí ostatní boli, samozrejme, občanmi, takže ste zase nič nepovedali ako obyčajne. Chcem povedať, že sa tu zabúda na princíp vyrovnávajúcej spravodlivosti, ktorý sa vniesol do problematiky, ktorú začala vtedajšia opozícia, ktorá ovládala prezidenta Kováča tým, že dal amnestiu jednak svojmu synovi, jednak amnestoval korunných svedkov. Tým on prvý zabránil vyšetreniu prípadu. Keďže bolo jasné, že môže nastať to, čo tu dnes predvádzate v tomto sneme, bolo snahou zabrániť tomu, aby sa zneužíval tento prípad ešte aj po voľbách na terorizovanie niekoho. Ak ste to zle pochopili, tak je to váš problém.
Pánu predsedovi Oroszovi chcem povedať, že vždy pichal odzadu a pichá aj dnes. Naozaj tu mlátil dlho a o ničom prázdnu slamu, ktorú sa naučil mlátiť zrejme na Ústrednom výbore Komunistickej strany, kde pôsobil, kde pôsobil u pána prezidenta. Na rozdiel od neho ja som u pána Kováča nepôsobil a nevymýšľal si a nekrivil právo už v prezidentskej kancelárii s pánom Trimajom, lebo za zmareným referendom stojí práve on. A ja mám doma istý dokument, na ktorom je jasne jeho podpis, kde on z úradnej moci prikazoval Štatistickému úradu, aby znížili počet podpisov na petičných hárkoch z 367 na 313, aby Kováč nemohol vyhlásiť referendum. Tak kto z nás viac, pán Orosz, kriví právo a kto si viac vymýšľa a podvádza? Ja už s vami nechcem mať v tomto sneme nič spoločné.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Gašparovič chce reagovať.
Poslanec I. Gašparovič:
Ďakujem, pán podpredseda.
Pán poslanec Kresák išiel do starého Grécka. Mohli by sme ísť ešte ďalej, ale nemá význam, aby som opakoval niektoré veci, keď amnestia ako prvá bola udelená plebsu. Chcem však povedať niečo iné. Zabúdame na to, že udelenie amnestie má určité opodstatnenia a určité dôvody. Má ich prezident v ústave preto, aby mohol akceptovať, rešpektovať, a to sociálne dôvody, zdravotné dôvody, ekonomické dôvody aj politické dôvody. Ak z týchto hľadísk zistí, že by bolo prospešnejšie nevykonať trest alebo neodsúdiť niekoho, aby neboli porušené niektoré aspekty, ktoré som povedal. Čiže prezident nehovorí o tom, že ruší trest, ale hovorí, že dáva milosť, milosť, hoci rešpektuje, že sa trestný čin stal. V tomto prípade je táto amnestia jednoznačná.
Chcem ešte dodať aj to, ako chceme prinútiť Ústavný súd, aby zmenil rozhodnutie prezidenta. Porušil prezident ústavu alebo nejaký zákon? Ústava jednoznačne hovorí o tom, že prezident má právo udeliť milosť akéhokoľvek druhu. A čo teraz? Ústavný súd povie, že prezident republiky porušil ústavu? Na základe čoho? Prezident by sa v takomto prípade skutočne dostal do situácie, ak by sme uvažovali v celkom iných intenciách o ňom, akú funkciu má a čo z funkcie môže a nemôže. Hádam si nemyslíme, že by sme potom mohli povedať, že z tohto dôvodu je možné odvolať prezidenta. Ešte raz chcem povedať, prezident neporušil ústavu, a preto nie je možné, aby Ústavný súd o tom rozhodoval.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyne, páni poslanci, na požiadanie pána navrhovateľa vyhlasujem 5-minútovú prestávku.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, do rozpravy sa prihlásil ešte pán navrhovateľ pán poslanec Palko.
(Hlasy z pléna.)
Nie je, ja som rozpravu neskončil, páni poslanci.
Pán poslanec Palko, nech sa páči, máte slovo.
(Hlasy z pléna.)
Pán poslanec, ja som rozpravu neskončil, páni poslanci. Pozrite si novelizovaný rokovací poriadok, páni poslanci.
Pán poslanec Palko, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec V. Palko:
Vážený pán podpredseda,
vážené dámy,
vážení páni,
podávam pozmeňujúci návrh podľa § 83 ods. 2 rokovacieho poriadku tohto znenia: "Článok rímska III zákona znie: Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia."
Dôvodom tohto pozmeňujúceho návrhu je otázka, kedy bude vlastne hlasovanie o tomto zákone.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána navrhovateľa, či si žiada záverečné slovo. Áno.
Procedurálny návrh má pán poslanec Brňák.
Nech sa páči.
Poslanec P. Brňák:
Pán predsedajúci, dovoľte mi, aby sme protestovali proti tomuto postupu v zmysle procedurálneho návrhu, pretože posledným riadne prihláseným v tejto rozprave bol pán poslanec Gašparovič v rámci ústnej rozpravy a bola skončená rozprava. Nie je možné po jeho vystúpení predkladať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Prosím, ak by vznikli v tomto smere nejaké problémy alebo nejaké rozpornosti, aby bol vyžiadaný stenografický zápis a prípadne, aby sa táto nejasnosť odstránila.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Brňák, presne si pamätám, pán poslanec Gašparovič, resp. pán poslanec Orosz boli poslední ústne prihlásení do rozpravy. Počkajte, ja len dohovorím. Po skončení rozpravy som neuzatvoril rozpravu a pán navrhovateľ a pán spravodajca sa môžu kedykoľvek v rámci rozpravy prihlásiť do rozpravy. Pán navrhovateľ využil právo v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku a prihlásil sa do rozpravy. Bol ako posledný prihlásený. Pán poslanec, pozrite si rokovací poriadok.
Pán poslanec Gašparovič, nech sa páči.
Poslanec I. Gašparovič:
Pán predseda, ak dôjde k situácii, že ani predsedajúci, ani Národná rada nie je schopná sa na niečom dohodnúť v zmysle toho, že je iný názor na obsah znenia rokovacieho poriadku, žiadam, aby k tejto veci zasadol a rozhodol či už dnes alebo inokedy ústavnoprávny výbor. Na to má právo každý poslanec, to musíte odsúhlasiť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán poslanec, vašu pripomienku rešpektujem, požiadam ústavnoprávny výbor o zaujatie stanoviska.
Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave.
Nech sa páči.
Poslanec V. Palko:
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
už bolo povedané vari všetko k problematike tohto ústavného zákona, preto už nebudem dlho hovoriť, lebo by to bola kópia diskusie, ktorú sme absolvovali v prvom čítaní. Chcel by som sa len poďakovať pánu docentovi Kresákovi, ktorý ako právnik robil istú právnickú záštitu všetkým tým, ktorí sa snažili o prijatie tohto zákona. Poviem už iba jednu vec. Ovídius povedal kedysi dávno pred dvetisíc rokmi: "In de date leges de firmior omnia poset," "Preto sú dané zákony, aby silnejší nemohol všetko." A toto je presne taký zákon, a preto vás prosím, aby ste ho pri hlasovaní podporili.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.
Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom programu je
návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov,
ktorý ste dostali ako tlač 539.
Prosím teraz pána poslanca Fedoročka, aby informoval, aby odôvodnil predmetný návrh zákona v Národnej rade.
Poslanec D. Fedoročko:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som odôvodnil v druhom čítaní novelu zákona o zamestnanosti (tlač 539). Prvé čítanie prebehlo v marci tohto roku. S vaším súhlasom sme túto novelu posunuli do druhého čítania. Po tomto kroku sme s druhým predkladateľom, dnes ministrom zdravotníctva pánom Romanom Kováčom začali rokovanie s generálnym riaditeľom Národného úradu práce ohľadom organizačných zmien krajských úradov práce. Na týchto rokovaniach sme našli spoločnú reč s tým, že Národný úrad práce nás ubezpečil, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pripravuje novelu zákona o zamestnanosti, kde by sa mali riešiť aj otázky organizačných zmien Národného úradu práce. Do dnešného dňa však takýto zákon v Národnej rade predložený nebol, a preto v druhom čítaní predkladáme tento návrh na vaše odsúhlasenie.
Dovoľte mi trošku viac k predloženej novele zákona. Táto novela sa pokúša efektívnejšie využiť prostriedky, ktoré v problematike nezamestnanosti a predovšetkým v problematike Národného, resp. v rozpočte Národného úradu práce fungujú. Náš návrh sa skladá z dvoch častí.
Prvá časť hovorí o tom, aby sme zrušili krajské úrady práce ako nadbytočný orgán. K tomuto mi dovoľte krátke vysvetlenie. Súčasná organizačná štruktúra Úradu práce pozostáva z ústredných krajských a okresných zložiek v rámci samosprávnych výkonných orgánov, pričom nepochybne najdôležitejší význam má okresná zložka, ktorá je v priamom kontakte s nezamestnanými a vykonáva najväčšie množstvo funkcií, ktoré vykonávať má.
Na krajskej úrovni si môžeme pozrieť, čo zákon predpokladá. Zákon predpokladá na krajskej úrovni pre krajský úrad práce 17 úloh. Z toho je 6 úloh takých, ktoré sú zahľadené samy do seba. Mám na mysli teraz § 1a ods. 2, ktorý hovorí, čo patrí do pôsobnosti krajského úradu. Sú to úlohy, ktorými krajský úrad vlastne rieši svoju vlastnú existenciu. To znamená, schválenie vlastného rozpočtu, rozpracovať správu o činnosti krajského úradu, o jeho hospodárení, riadiť činnosť okresných úradov práce, hospodáriť s finančnými prostriedkami krajského úradu práce, predkladať generálnemu riaditeľovi návrh na zriadenie zariadení na plnenie úloh na úrovni kraja, predkladať generálnemu riaditeľovi návrhy na vymenovanie šéfa krajských úradov a tak ďalej.
Ďalšie dve úlohy sú určené na kontroly pre okresný úrad. Na kontrolnú činnosť voči okresným úradom v dvoch úlohách alebo dvoch miestnych krajský úrad rozhoduje. Rozhoduje o pokutách a rozhoduje o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu okresného úradu práce. Ďalej má ešte právo správna rada rozhodovať podľa § 96 o výberovom konaní a podľa § 95 o použití návratného príspevku. To sú 4 veci, o ktorých rozhoduje celý krajský úrad. Podotýkam, máme ich 8. Priemerný stav je približne 70 - 80 zamestnancov na týchto úradoch.
Rovnako by sme mohli hovoriť aj o správnej rade. Správna rada má 11 úloh, z ktorých 6 nesúvisí s riadením krajského úradu práce, 3 sú také, kde sa hovorí o koncepcii a podieľaní sa na stratégii. Myslím si, že usporiadanie, ktoré navrhujeme v našej novele, rieši, bude efektívnejšie, lepšie využije správny fond a zbavíme sa nadbytočných budov. Je samozrejmé, nechceme vytvárať nezamestnaných z pracovníkov krajskeho úradu práce. To by bolo neefektívne, sú to odborníci. Preto v bode 11 nášho návrhu chceme povedať, že body 1 - 10 alebo body 12 - 30 všetky sa týkajú problematiky rušenia krajských úradov práce.
V bode 11 sme do zákona zakotvili myšlienku, ktorú použil vlastne bývalý pán minister Tkáč pri havarijnej situácii na východnom Slovensku, keď bolo potrebné zriadiť detašované pracovisko, o ktorom ale zákon nepredpokladal, že má byť. Dnes sme ich dostali do zákona, že možnosti, kde je veľká nezamestnanosť extrémna, mohli by okresné úrady práce zriaďovať svoje detašované pracoviská. Tam sme dostali výčitku aj z ministerstva financií, že ideme nad rámec rozpočtu. Nuž, nemyslím si, že áno, pretože na jednej strane treba povedať, že šetríme prostriedky, ktoré sú dané krajským úradom práce. Ak ich zrušíme, na druhej strane ale vytvoríme detašované pracoviská, tieto prostriedky, aj keď pracovné sily môžeme vhodným spôsobom využiť tam, kde to nezamestnaní potrebujú. Nezamestnanému je málo platné, že niekto sedí na kraji a podieľa sa na príprave nejakého dokumentu, pre neho je najdôležitejšie, aby efektívne vykonával prácu pri hľadaní pracovného miesta, pri sprostredkovaní práce a podobne. To je tá prvá časť nášho návrhu.
Druhý problém je riešenie predovšetkým článku 31 nášho návrhu, problém, ktorý sa dotýka problematiky sezónnych pracovníkov. My vieme, že ak si urobíme štatistiku od roku 1994, sezónni pracovníci sa podieľajú na nezamestnanosti približne od 0,6 - do 2,5 % v čase po sezóne. Sezónni pracovníci sú prepúšťaní z práce, idú na úrad práce a poberajú podporu v nezamestnanosti. Sedia doma a dostávajú podporu, tak ako to určuje zákon. Zákon o zamestnanosti pozná inštitút, ktorý sa volá podpora na udržanie pracovného miesta.
V zákone sa pôvodne predpokladalo, že tento príspevok na udržanie pracovného miesta sa bude používať len vtedy, ak zamestnávateľ prechádza na inú technológiu a musel by prepustiť zamestnancov. My navrhujeme, aby okresný úrad práce mohol, podotýkam nemusel, ale mohol využiť pre niektorých sezónnych pracovníkov aj tento inštitút, pretože opäť dochádza k strate finančných zdrojov, tento príspevok by bol do výšky podpory v nezamestnanosti. Má to jednu výhodu, a to je, že nezamestnaný by nebol frustrovaný tým, že je prepustený z práce. Frustrovaný obavami, či ho znovu zamestnávateľ prijme na výkon sezónnych prác a po celý čas, keď sezónne práce nevykonáva, mohol by pre zamestnávateľa vykonávať práce, ktoré sú takpovediac málo efektívne.
Vážené kolegyne, kolegovia, prosím vás týmto, žiadam o podporu schválenia tejto novely zákona o zamestnanosti.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Mesiarik ako spoločný spravodajca, prosím, aby ste informovali Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu zákona vo výboroch, ako aj o stanovisku gestorského výboru.
Poslanec M. Mesiarik:
Vážený pán podpredseda,
vážené poslankyne, poslanci,
dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu výborov a gestorského výboru, ktorým bol zákon pridelený.
Pripomínam, že Národná rada uznesením 350 pridelila tento návrh zákona Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, ktorý poverila gestorstvom.
Gestorský výbor nedostal do 27. novembra, teda do svojho rokovania žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú z výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený.
Chcem vás informovať v spoločnej správe, že návrh zákona odporučil schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením 361 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Ústanoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijali uznesenie k tomuto návrhu zákona.
Z uznesenia výboru pre financie, rozpočet a menu vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, tak ako ich máte v bodoch 1 - 8 spoločnej správy. Chcel by som zdôrazniť, že spoločná správa bola prerokovaná a schválená výborom pre sociálne veci a bývanie uznesením 267. Zároveň gestorský výbor po rokovaní navrhuje hlasovať o bodoch 1 - 8 spoločnej správy spoločne a tieto body neschváliť a takisto navrhuje gestorský výbor Národnej rade, aby návrh zákona ako celok neschválila. Pokiaľ by Národná rada schválila tento zákon, upozorňujeme a navrhujeme v článku II zmeniť slová "1. júla 2000" na "1. apríla 2001". Je to účinnosť, pretože došlo k polročnému meškaniu rokovania o tomto zákone.
Ďakujem. Pán podpredseda, prosím, aby ste otvorili rozpravu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Engliš. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.
Máte slovo, pán poslanec.
Poslanec A. Engliš:
Pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
ale hlavne páni predkladatelia,
podľa mňa je návrh nekompetentný, nič neriešiaci a naopak zasahujúci do systému, ktorý je zakotvený v zákone 387/1996 o zamestnanosti. Stačí sa pozrieť len na to, čo tu pán predkladateľ hovoril. Zníži sa počet pracovníkov, pohybuje sa tam 80, nie je to pravda. Zbavíme sa budov. Akých budov? Krajské úrady, pokiaľ viem, niektoré, nebol som vo všetkých, sú v budovách, kde sídlia aj okresné úrady, čiže neviem, ako sa zbavíme budovy okresného úradu, keď navrhujeme, že niektoré kompetencie by prešli priamo na okresný úrad. Lepšie využijeme prostriedky. O tom sa pobavím na záver.
Ale vytvoríme detašované pracovisko. To je možnosť aj teraz, pretože sa upravil zákon 387 s tým, že o tom, kde má byť regionálne pracovisko alebo krajský úrad, rozhodne predstavenstvo. A myslím si, že keď už sme o tom debatovali, pretože na tejto pôde sa o tom debatovalo, a keď sa prijal taký návrh, že o tom bude rozhodovať predstavenstvo, tak asi sa už vedelo prečo. Pretože predstavenstvo najlepšie vie posúdiť, kde potrebuje regionálny úrad, pretože sú také úvahy, že sa to bude volať regionálny úrad, ale keďže hovoríme o krajskom úrade, čiže najlepšie vie posúdiť, kde tento krajský úrad má byť.
Je pravda, že nezamestnanému je jedno, kto sedí na kraji, aké dokumenty tam robí a podobne. To je pravda, jeho to nezaujíma. Nás ale musí zaujímať, kto dokumenty spracúva a či je výhodnejšie, že to spracuje niekto od zeleného stola, ktorý, bohužiaľ, aj z mojej praxe to veľmi dobre viem, ani nevie, kde sú napríklad Sobrance, čo sa tu včera prezentovali. Mnohokrát si Sobrance mýli s rezancami. Prepáčte mi, to je moja osobná skúsenosť s niektorými pracovníkmi ústredných orgánov, že nevedia, ako sa okres a okresné mesto nazýva. Žiaľ, na základe tohto alebo nejakých, neviem akých podnetov, skupina poslancov alebo predkladateľ predložil návrh, ktorý, hovorím, je podľa mňa nekompetentný. Osobne si myslím, že nielen nič nerieši, ale obávam sa, že napomáha niektoré praktiky, ktoré boli zaužívané v bývalom Fonde zamestnanosti, lebo keď povedal pán predkladateľ, že lepšie sa využívajú prostriedky, tak sa lepšie využívajú i prostriedky niekoho, pretože ich z Bratislavy niekto niekomu vždy dirigoval, a potom sa tu objavil Centrogel.
Takže sa obávam zasiahnutím do systému, ktorý je zakotvený v zákone o zamestnanosti. Zrušením krajských úradov, zistíme tu ďalšie Centrogely, a nielen v Martine, ale aj v Košiciach, pretože záujem niektorých ľudí z centra je jednoznačne riešiť finančné problémy v krajoch, okresoch, o ktorých ani nevedia kde, samozrejme, s tým, že vedia, prečo to robia. Takže pýtam sa aj predkladateľov, ktorí v tejto oblasti nikdy nerobili, kto ich do toho zainteresoval. Už tu bol určitý problém a ja to nepovažujem za problém, ale bolo tu dnes naznačené, že sú určité lobistické skupiny. Myslím si, že aj tento návrh je návrh, ktorý presadzuje určitá lobistická skupina, ktorá vie, prečo to robí. Pretože 10 mld. korún alebo 12 mld. korún, ktoré sa točia v Národnom úrade práce, vie, prečo a ako to má rozdeľovať tak, aby boli pri tom ľudia len z Bratislavy.
Ja som zásadne proti tomu, aby sme týmto zákonom zasiahli do systému, ktorý je zakotvený v zákone o zamestnanosti a myslím si, že aj samotní predstavitelia Národného úradu práce vedia, prečo bola novela urobená tak, ako bola, že oni majú právo zasiahnuť, ak by bolo nutné zrušiť určitý úrad, pretože pri diskusiách v kuloároch s predkladateľmi sme hovorili aj o tom, že niektoré krajské úrady nepracujú. A ak nepracujú krajské úrady, tak nemáme, myslím si, že nie je vhodné, aby sa menil celý zákon. Takže osobne si myslím, že je tu opäť nejaká lobistická skupina, ktorá má vyslovene záujem, aby finančné toky boli usmerňované tak, ako im to vyhovuje a obávam sa, nie obávam sa, ale myslím si, že predkladatelia asi naskočili možno nevedomky, možno vedomky, neviem to posúdiť, na lopatu tejto lobistickej skupine. Preto si myslím a vyzývam vás páni poslanci, aby ste tento návrh nepodporili a myslím si, že je to v súlade aj s tým, čo sme prerokúvali vo výbore pre sociálne veci a bývanie, pretože jednoducho tento návrh je nekompetentný a nič neriešiaci.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán navrhovateľ sa nechce vyjadriť k návrhu, pán spravodajca takisto.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Prerušujem rokovanie o návrhu skupiny poslancov.
Pristúpime k ďalšiemu bodu programu a prosil by som teraz, aby prišiel do rokovacej sály guvernér Exportno-importnej banky Ľubomír Šlahor, aby informoval Národnú radu o ďalšom návrhu bodu programu, ktorým je
návrh rozpočtu Exportno-importnej banky na rok 2001.
Pán guvernér, nech sa páči, máte slovo.
Guvernér Exportno-importnej banky SR Ľ. Šlahor:
Ďakujem za slovo.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
Eximbanka Slovenskej republiky predkladá návrh svojho rozpočtu na rok 2001 v zmysle § 31 zákona číslo 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v nadväznosti na termíny ustanovené a na spracovanie posudzovania a schvaľovanie návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2001.
Návrh rozpočtu Eximbanky Slovenskej republiky na rok 2001 koncentruje jej úsilie v roku 2001 na účinnejšie využívanie svojho ekonomického potenciálu na podporu vývozu. S vysokou dynamikou rastu počítame v návrhu rozpočtu najmä pri refinančných úveroch, pri eskonte bankových zmeniek, eskonte zmeniek klientov, teda pri produktoch v plnom rozsahu podporujúcich export slovenských podnikateľských subjektov.
Chceme sa v budúcom roku koncentrovať vo väčšej miere najmä na podporu segmentu malých a stredných podnikateľov - exportérov Slovenskej republiky. V nadväznosti na zmeny v štruktúre našich obchodovateľných aktív sa v návrhu rozpočtu na rok 2001 mení i štruktúra výnosov z finančných operácií v prospech výnosov z bankových činností na úkor výnosov z obchodovania na medzibankovom peňažnom trhu.
V návrhu rozpočtu predpokladáme, že celkové výnosy v roku 2001 by mali byť nižšie ako v roku 2000 približne o 18 % z dôvodu všeobecného poklesu úrokových výnosov z prevažujúcej časti obchodovateľných aktív.
Na druhej strane náklady Eximbanky sa v jej návrhu rozpočtu na rok 2001 rozpočtujú so znížením približne o 9 % pri miernom raste prevádzkových nákladov približne o 1 %. Daným štruktúrovaním rozpočtových nákladov sa zakladá ďalšia racionalizácia vnútornej činnosti banky, ako aj nevyhnutnosť prehĺbenia kvality rozhodovacích procesov v obchodných aktivitách Eximbanky. Taktiež v návrhu rozpočtu na rok 2001 uvažujeme s poklesom hospodárskeho výsledku oproti očakávaným výsledkom v roku 2000 približne o 35 %, pričom vlastne tento tvorí jediný zdroj prírastku majetku, resp. disponibilných zdrojov na zvýšenie podpory exportu. To znamená, že v tomto návrhu nerátame s dotáciou zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky ani so získaním cudzích zdrojov. Celkove návrh rozpočtu Eximbanky na rok 2001 ráta s podporou slovenského exportu v objeme približne 23 mld. Sk, pričom táto podpora by mala vzrásť oproti očakávaným výsledkom v roku 2000 pri takmer nezmenenom objeme zdrojov približne o 14 %.
Ak bude vami akceptovaný náš návrh rozpočtu na rok 2001, stane sa účinným nástrojom riadenia všetkých jej rozhodujúcich aktivít, pričom jeho proporcie vytvárajú tlak na vyššiu realizačnú schopnosť banky pri využívaní jej potenciálu na podporu exportu a na celkové zhospodárňovanie a racionalizáciu vlastnej činnosti.
Ďakujem za pozornosť.