Predseda NR SR J. Migaš:
Tak 57 sekúnd, aspoň prečítam otázku pána poslanca Andrejčáka. Pán poslanec chcel položiť otázku, alebo položil otázku pánu predsedovi vlády, ktorá znie: "Aké dôsledky ste vyvodili z toho, že pre nerešpektovanie stanoviska velenia NATO ministrom pánom Kanisom ste boli pozvaný na koberec do Bruselu? Kedy vás z podobného dôvodu pozvú zase?"
31 sekúnd.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Pán poslanec, nepotrebujem ani oveľa viac času, pretože vaša otázka nestojí na racionálnom základe, alebo je to hlboké nedorozumenie. Nikto ma nikam nepozýval. Naopak, možno si spomínate, moja prvá cesta ako premiéra viedla do centrály NATO. Teraz tak trošku aj symbolicky v polčase po dvoch rokoch som si sám naplánoval túto cestu, pretože viem, viete to aj vy, že rok 2001 bude rozhodujúci z pohľadu našich ašpirácií dostať pozvanie ako krajina rozširujúca Severoatlantickú alianciu. Takže bola to moja aktivita, moja iniciatíva.
Ďakujem pekne, panie poslankyne a páni poslanci. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec, čas vymedzený...
(Hlasy z pléna: Advent.)
Jednu vetu, pán poslanec, jednu vetu.
Zapnite pána poslanca, chce povedať jednu vetu.
Nech sa páči.
Poslanec I. Andrejčák:
Pán predseda vlády, blahoželám. Dosiahli ste prvé miesto, ste prvým slovenským premiérom od nežnej revolúcie, ktorý označil správu Slobodnej Európy za klamstvo, blahoželám, aspoň v niečom ste prvý. (Smiech v sále.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Tak, panie poslankyne, páni poslanci, čas vymedzený na odpovede predsedu vlády na otázky poslancov uplynul.
Teraz pristúpime k odpovediam členov vlády na otázky poslancov.
Prvú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Andrejčák ministrovi obrany Pavlovi Kanisovi. Otázka znie: "Aké úlohy vám uložil premiér Dzurinda po tom, čo bol informovaný štátnymi tajomníkmi ministerstva zahraničných vecí a ministerstva obrany o výčitke na vašu adresu za nerešpektovanie odporúčania veliteľa NATO?"
Odpovedá minister obrany.
Nech sa páči.
Minister obrany SR P. Kanis:
Ďakujem, pán poslanec, za otázku.
Premiér Dzurinda mi neuložil žiadne úlohy. O žiadnej výčitke na moju adresu neviem. Ak vedia o nej nejakí iní členovia vlády, môžu odpovedať. Možno odpovedia po týchto otázkach alebo po interpeláciách.
A čo sa týka odporúčania, bolo isté odporúčanie, ktoré sa týkalo personálnych vecí. Chcel by som povedať otvorene, že ide o otázku ľudí, ktorí sú na postoch, ako aj ľudí, ktorí vyštudovali v zahraničí. Čo sa týka ľudí, ktorí vyštudovali v zahraničí, myslím na tých najvyšších stupňoch, ide o okolo 30 ľudí. Spolu s náčelníkom Generálneho štábu sme prešli zoznam týchto ľudí, ako aj posty, na ktorých sú. Všetci sú na adekvátnych postoch zodpovedajúcich ich vzdelaniu a praxi, ktorú v armáde majú. Nemôžem za to, že niekto má vyššie ambície, ako má schopnosti, to už nie je v moci vyslyšať všetkých. Ale aj tí, ktorí sa vrátili v poslednom čase, sú na miestach, ktoré sú adekvátne aj ich novému vzdelaniu.
Čo sa týka tých ľudí, ktorí sú na svojich postoch, mám na mysli predovšetkým tých rozhodujúcich, generalitu tejto armády, aj keď nemajú zahraničné školy, sú to schopní vojaci, ktorí si zastanú svoje miesto. Prechádzame zložitými procesmi, koncentrovanými vo veľmi krátkom čase, každý z nich mal možnosť dokázať svoje schopnosti. Robili sme personálny audit a spoločne vyvodíme z toho isté závery.
Chcel by som však zdôrazniť, že personálne veci sú záležitosťou ministra obrany. Ja nebudem vymieňať ľudí len preto, že sú v spore so štátnym tajomníkom. Rozhodovanie ministra je aj suverénnym rozhodovaním a jeho rozhodovanie má do činenia aj so suverenitou tohto štátu.
A poslanci, ktorí boli v Bruseli, na príslušnú otázku dostali odpoveď aj z NATO: "Nebudeme sa miešať do vašich personálnych záležitostí."
Toľko odpoveď, pán poslanec.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Andrejčák chce položiť doplňujúcu otázku.
Nech sa páči.
Poslanec I. Andrejčák:
Ďakujem za odpoveď, pán minister.
Potvrdili ste mi, že štátni tajomníci, ktorí na základe pokynu predsedu vlády išli za neho na ten koberec, ktorý oznámila Slobodná Európa, buď predsedovi vlády nedali informáciu a zatajili stanovisko NATO, alebo pán predseda ju vám nedal, ale výsledok je, tak ako ste povedali, že žiadne úlohy vám predseda vlády neuložil a o žiadnej výčitke neviete. Je to možné.
Chcem iba povedať, že za nás na základe domácej objednávky vláda dostávala demarše, teraz sme sa dočkali pozvania na koberec predsedu vlády. Druhé pozvanie nás čaká hneď teraz, a to chcem, aby pán premiér tiež počul, lebo čakám, že to bude v blízkom období: Ministerstvo obrany nesplnilo program, ktorý malo, tzv. partnerské ciele na rok 2000, a NATO pochybuje, že je reálny program na rok 2001. Vyžaduje nesmierne finančné prostriedky, ktoré si ministerstvo - a slovenská vláda mu to potvrdila - postavilo. A hrozí nebezpečenstvo. A je v NATO nedôvera v jeho splnenie. A zasa nás upozorňuje na to redakcia Slobodnej Európy.
Preto, pán minister, dávam takúto druhú otázku: Ste ochotný v krátkom čase dať písomnú informáciu do výboru alebo na plenárnu schôdzu Národnej rady o tom, kto a kedy vás osobne informoval a aké úlohy ste dostali pre výčitku pre neplnenie programu prístupu k NATO a aké termíny a úlohy ste vy pre vašich podriadených postavili a kedy budú splnené?
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán minister, nech sa páči.
Minister obrany SR P. Kanis:
Ďakujem, pán poslanec, za doplňujúcu otázku.
Celý tento proces je pomerne známy. Vychádza z toho, že vláda si dala vo svojom programovom vyhlásení za cieľ, že bude každoročne zvyšovať výdavky na obranu o 0,1 % z HDP. Ide o sumu asi 3 mld. Sk. Hneď ako sa táto časť programového vyhlásenia vlády neplní, nemôžu sa plniť následné programy, ktoré z toho vychádzajú. Obranní plánovači vychádzali z toho, že ak je v programovom vyhlásení vlády obsiahnutý rast výdavkov na obranu o 0,1 % HDP, že na tejto cifre postavia aj plán partnerských cieľov. Bolo prijatých 64 partnerských cieľov, kde sa predpokladala suma vyše 3 mld. Sk, rezort obrany však nedostal na to ani 1 miliardu. Pri takomto štátnom rozpočte nie je šanca splniť pôvodný program partnerských cieľov, ktorý je na roky 2001 až 2006. Na túto skutočnosť som upozorňoval veľakrát vo vláde, upozorňoval som na to aj vo výbore pre obranu a bezpečnosť.
Variant, ktorý išiel do centrály aliancie a ktorý pripravovali štátni tajomníci z viacerých rezortov, som spochybnil, že nie je reálne finančne krytý, ale nebol som vypočutý. Pána ministra Kukana som tri dni pred odoslaním tohto materiálu upozornil, že treba zoškrtať tento program, pretože jednoducho nie je krytý a nie je šanca, aby rozpočet priniesol také zdroje, aké sú v tomto programe. Upozorňoval som na to aj premiéra vo vláde, ministerku financií, všetkých, že nebude možné splniť takýto program, ak bude takýto rozpočet.
Ak sa táto vec vracia na stôl, je v štádiu, že treba spraviť prepracovanie tohto programu, treba stanoviť priority z priorít, niektoré presunúť do ďalších rokov, keďže ide o program až po rok 2006, a jednoducho dať do programu to, čo je reálne splniteľné. Tento postoj je mojím postojom počas celého procesu tvorby tohto programu.
Ďakujem vám za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Skôr ako prejdem k ďalšej otázke, chcem upozorniť na jednu vec, ktorá je ako nedorozumenie alebo zlý výklad rokovacieho poriadku: Podľa platného rokovacieho poriadku ak člen vlády nechce odpovedať počas hodiny otázok na otázku poslanca, musí do stanovenej lehoty odpovedať písomne, preto žiadam členov vlády, aby toto ustanovenie rokovacieho poriadku rešpektovali a v praktickej realizácii na hodine otázok potom aj dodržiavali.
Toľko, pokiaľ ide o procedúru, rokovací poriadok.
Druhá otázka na ministra životného prostredia je od pána poslanca Jozefa Zlochu. Otázka znie: "Nové čierne skládky odpadov vznikajú v poslednom čase ako huby po daždi. Ako príklad môžem uviesť skládku na halde zeminy neďaleko diaľnice za Trenčínom. Kto je za to zodpovedný?"
Otázka pána poslanca Zlochu pre pána ministra Miklósa.
Nech sa páči.
Minister životného prostredia SR L. Miklós:
Vážený pán predseda,
vážený pán poslanec Zlocha,
vážené poslankyne, poslanci,
z tohto opisu totiž neďaleko diaľnice za Trenčínom sme nevedeli za ten krátky čas celkom presne identifikovať, o ktorú lokalitu ide, ale zrejme ide o skládku v Adamovských Kochanovciach-Pasienkoch, ktorá bola prevádzkovaná za osobitných podmienok do 31. 7. 2000 a v súčasnosti sa rekultivuje v zmysle usmernenia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.
Čiže nejde o čiernu skládku, keď hovoríme o tej istej skládke. Ale keďže nevieme presne túto lokalitu identifikovať, tak by som chcel povedať trošku všeobecnejšie o tejto otázke: Áno, naozaj ide o to, že od 1. augusta sa uzatvorili tie skládky, ktoré fungovali podľa tzv. osobitných podmienok, to znamená, že nezodpovedali technickým požiadavkám. A naozaj boli také signály, resp. ako som chodil po krajine, boli také signály, že sa budú množiť čierne skládky. Po prvé musím povedať, že tieto obavy sa nenaplnili.
A monitorujeme túto situáciu, tak musím povedať, pán poslanec, že v žiadnom prípade to nie je ako huby po daždi, aj keď tohto roku tých húb nebolo tak veľa.
(Nezrozumiteľná reakcia poslanca.)
Nebolo ich veľa, lebo neviem, kde vy ste chodili, pán poslanec, na huby. V každom prípade tých skládok, resp. čiernych skládok bolo menej ako húb po daždi. A myslím si, že je to výsledok aj toho, že Ministerstvo životného prostredia podpísalo tzv. environmentálnu dohodu s 23 najvýznamnejšími prevádzkovateľmi skládok v Slovenskej republike, ktorí sa dobrovoľne zaviazali, že v nasledujúcich troch rokoch nebudú zvyšovať náklady na skládkovanie ani na dopravu. To bol ústretový krok voči obciam, aby na ne tie možné zvýšené náklady nedopadli naraz.
Druhú vec by som chcel povedať nasledovnú. Naozaj predtým, ako sme uzatvorili tie skládky, tak sa šírili tie informácie, že však uvidíte, choďte potom po poľných cestách a uvidíte, koľko bude skládok v nasledujúcom období. Tak, žiaľ, museli sme odpovedať na to aj systémovo, a to tým spôsobom, že prosím vás, páni starostovia, koho strašíte s tým, že budete mať vo svojom katastri veľa drobných skládok alebo skôr smetísk, lebo to už žiadne skládky nie sú, to sú smetiská: Ministra životného prostredia alebo koho s týmto strašíme? Koho s tým ja nastraším, že mám špinavú košeľu? To jedine sám seba môžem strašiť. A jednoducho si myslím aj to, že v súčasnosti už občania a obce pochopili, že jednoducho, keď produkujeme "špinu", tak musíme znášať aj určité náklady na to, aby sme tú "špinu" odstránili.
Ale ešte raz hovorím, všeobecne poznáme situáciu a urobili sme všetko pre to, aby ten dosah na občanov v dôsledku uzatvárania skládok nebol taký veľký.
A ešte jedno číslo vám poviem: V súčasnosti je v prevádzke niečo nad 140 skládok, ktoré zodpovedajú technickým požiadavkám na skládkovanie, a vo výstavbe je ďalších 20 skládok. Prosím vás pekne, keď počítame, že je u nás 79 okresov, to sú okolo 2 skládky na okres. Myslíme si, že by sme potrebovali viac smetísk na Slovensku ako dve na okres? Ja si myslím, že nie. A okrem toho, ako vieme, skládkovanie nepatrí medzi prioritný spôsob likvidácie odpadov. Takže si myslím, že tá obava zo šírenia skládok ako húb po daždi nie je celkom opodstatnená a verím, že občania, obce si zvyknú na túto novú situáciu. Je to riešené. V každom okrese je nový program prúdov odpadov, je to riešené.
Ešte by som chcel jednu vec pripomenúť. Zanedlho budete mať tu pred sebou nový zákon o odpadoch, ktorý tiež obsahuje určité ustanovenia, ktoré by mohli túto situáciu riešiť.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Áno.
Nech sa páči.
Poslanec J. Zlocha:
Pán predsedajúci,
vážená vláda,
určite sa pokúsim položiť aj doplňujúcu otázku, ale pravdepodobne máme na mysli rôzne skládky. Ja som to videl pri ceste na diaľnici pri rýchlosti asi 120 km za hodinu a zrejme som nezachytil, ktorá je to obec, ale tú veľkú haldu zeminy áno a na nej ako čiapočku zo šľahačky vrstvu plastov, papiera, ktoré už tam vietor veselo rozfukuje.
No a v prvom rade mi, samozrejme, napadlo, či je to dôsledok nového programu odpadového hospodárstva, ktorý mimochodom ministerstvo zatiaľ nevypracovalo. Ten posledný bol do roku 2000 alebo nových organizačných zmien. Ten odbor odpadov sa presunul do manažmentu rizík a myslel som si, že sa pravdepodobne ešte neprispôsobili podmienkam.
Ale ja si stojím za tým, že nám rastú skládky ako huby po daždi, samozrejme, pokiaľ do úvahy budeme brať aj tie rôzne smetiská, ako si ty hovoril, pán minister, a potom vrecia, ktoré sa už bežne vyhadzujú z áut alebo sa ukladajú na parkoviská, do čakární a podobne. Treba si len dobre všímať, keď človek chodí po Slovensku, ako to v skutočnosti je.
V každom prípade nesvedčí to o dobrej práci odborov životného prostredia na okresoch, pretože z programov by malo byť jednoznačné, kto, koľko a čoho vyprodukuje a potom by mali z toho robiť aj príslušné opatrenia. Teda pýtam sa: Zrušenie odboru odpadov na ministerstve nebude mať nepriaznivý vplyv na program odpadového hospodárstva na Slovensku?
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán minister, nech sa páči.
Minister životného prostredia SR L. Miklós:
Ďakujem pekne.
Nešlo o zrušenie odboru odpadov, ale o racionalizáciu štruktúry ministerstva životného prostredia v zmysle auditu, ktorý bol vykonaný minulý rok. Všetky pôsobnosti odboru odpadov sa zachovali v rámci tohto nového a myslím si, že komplexnejšieho odboru. Čiže tu absolútne nejde o žiadnu zmenu v tomto smere.
A teraz tvrdenie, pán exminister Zlocha, ja tvrdím, že vôbec sa nerozmnožujú čierne skládky. A keby sme sa chceli naozaj hádať, tak by sme asi mali ísť do terénu a počítať, koľko je nových smetísk. Ja tiež chodím do terénu a nezisťujem, že by to bolo tak, ako hovoríš. Ale to je len tvrdenie na tvrdenie, čiže to nie je podstatné. Podstatné je naozaj to, že je viditeľný posun obcí a občanov v tom, že naozaj skládky, resp. hospodárenie s odpadom treba riešiť a hospodárenie s odpadom treba racionalizovať.
Ja znovu tvrdím, že som presvedčený o tom, že dve skládky na okres v priemere - samozrejme, nie je to úplne rovnomerne rozložené -, že dve skládky na okres stačia. Druhá vec je, keď jednotlivec urobí naozaj tak, ako ty hovoríš, že si vyhodí nejaké vrecko z auta. Tomu sa dá už veľmi ťažko zabrániť, ale v zásade za skládkovanie a vôbec za vznik nelegálnych skládok nie je zodpovedné ministerstvo, ako ty veľmi dobre vieš, ale obec, resp. ten, kto je pôvodca odpadov.
Takže ja by som rád uzavrel túto debatu tým, že podľa našich informácií z terénu, z okresov sa nezvyšuje počet nelegálnych skládok. To, koľko ľudí vyhodí z auta igelitové vrecúška, si myslím, že ťažko možno spočítať. Ale nevieme, že by to malo byť teraz viacej ako predtým. A verím, že nový zákon o odpadoch bude riešiť aj túto situáciu.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi ministrovi.
Teraz prosím pána ministra Ftáčnika, ktorému položil otázku pán poslanec Zlocha: "Ako sa prejaví rast cien plynu na riešení zadlženosti školstva?"
Pán minister, máte slovo.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Vážený pán poslanec, najprv som vašu otázku pochopil úzko a chcel som vám povedať, že nijako, pretože rast cien plynu nemôže vyriešiť zadlženosť školstva. Ale keď si ju zodpoviem zo širšieho hľadiska, a to ste zrejme mali na mysli, tak musím odpovedať, že sa prejaví negatívne na zadlženosti školstva, pretože vychádzam z toho, že schválený rozpočet na rok 2001 v kategórii tovary a služby, z ktorých sa platia na školách výdavky na energie, je rozpočtovaný zhruba na úrovni roku 2000. A z toho vyplýva moje konštatovanie, ktoré možno rozšíriť aj na oblasť bežných transferov, z ktorých sa financujú najmä stredné odborné učilištia.
Možno viete, možno nie, ale ministerstvo školstva pri príprave rozpočtu požadovalo zvýšenie pre kapitoly krajských úradov v kategórii tovarov a ďalších služieb najmenej o 600 mil. Sk a v kategórii bežných transferov o 200 mil. Sk, pričom tieto sumy neuvažovali s ďalším rastom cien energií. Včerajší výsledok hlasovania poznáte, školstvo v kapitolách krajských úradov dostane oproti pôvodne navrhovaným číslam o 157 mil. Sk viac, ktoré čiastočne zmiernia ten tlak, ale nemôžu ho vyriešiť.
Na druhej strane chcem povedať, že k tým pozitívnym faktorom z hľadiska rozpočtového hospodárenia v rozpočtovom roku 2001 určite prispeje rozhodnutie vlády o oddlžení škôl a školských zariadení na záver rozpočtového roku 2000, pretože na rozdiel od tohto kalendárneho roku, teda roku 2000, keď sme z minulého rozpočtového roku prešli z roku do roku s dlhmi vo výške 450 mil. Sk, tak očakávame, že v januári 2001 tie dlhy, ktoré si prípadne školy a školské zariadenia prinesú z minulého roku, budú maximálne za mesiac december, pretože sa nám podarí oddlžiť vlastne školy až do úrovne novembra 2000, to znamená, že tá východisková základňa bude predsa len o čosi lepšia pre hospodárenie v roku 2001, ako bola v roku 2000.
Situáciu na vysokých školách môže v súvislosti s úhradou faktúr za dodávky energií ovplyvniť použitie skutočne dosiahnutých nadplánovaných príjmov na účte tzv. osobitného financovania, samozrejme, aj použitie ďalších mimorozpočtových zdrojov.
V porovnaní s rokom 2000 sa v roku 2001 predpokladá aj absolútne zvýšenie výdavkov na prevádzku vysokých škôl, tak ako to bolo včera schválené, čiže ony tiež budú mať o niečo lepšiu východiskovú situáciu, aby čelili rastu cien plynu aj ďalších energií.
Toľko odpoveď na vašu otázku.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Zlocha chce položiť doplňujúcu otázku.
Poslanec J. Zlocha:
Samozrejme, pán predsedajúci.
V tom sme sa zhodli, pán minister, že rast cien plynu sa jednoznačne prejaví v zhoršovaní zadlženosti škôl. Neviem presné číslo, ale aj vy ste spomenuli, že je to niekoľko stovák miliónov Sk. A ak sa nám zvýšia ceny plynu o 15 % až 30 %, a pritom si dovolím tvrdiť, že väčšina škôl a školských objektov je plynofikovaná, tak to bude výrazná položka v hospodárení škôl. A ešte ďalej zhorší situáciu.
Neviem, či o tom viete, pán minister, ale na mnohých školách sa učitelia obracajú na rodičov o sponzorské dary a, samozrejme, každý rodič, aj ten, kto je finančne slabší, sa snaží niečím prispieť, ale to je v rozpore s našou ústavou. Tam sa hovorí, že financovanie vzdelávania, štúdium je bezplatné. Aby sme sa nedostali do takej situácie, že o krátky čas budú školy vyberať poplatky aj za teplo, alebo nechajú deti mrznúť.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Vážený pán poslanec, dovoľte krátku reakciu. Ja rozhodne nepovažujem za riešenie tejto situácie to, aby školy vyberali od rodičov nejaké príspevky na zabezpečenie základných potrieb, ktoré má zabezpečiť v zmysle ústavy štát. Jednoznačne je povinnosťou štátu to urobiť. My sme teraz v rozpočtovom roku 2000 uvoľnili prostriedky na krytie dlhov práve preto, že sme si vedomí tejto zodpovednosti, a predpokladám, že sa niečo podobné bude musieť udiať aj v roku 2001, ale bez toho, že by sme týmto podporovali nehospodárne správanie škôl a školských zariadení. Čiže tu nepôjde o nejaké automatické oddlžovanie, ale o riešenie problémov tam, kde finančné prostriedky nestačia pokryť tie objektívne potreby, ktoré škola má. Po dvoch rokoch vieme dnes povedať, aké tie potreby sú, pretože sme urobili dôkladnú analýzu údajov o kúrení, potrebe teplej úžitkovej vody a ďalších energií na jednotlivých okresoch a na jednotlivých školách. Z toho budeme odvádzať naše návrhy na normatívne financovanie od rozpočtového roku 2002, ale najprv musíme zvládnuť rozpočtový rok 2001.
Čiže štát sa nemôže zbaviť svojej zodpovednosti, v tom s vami súhlasím, a tú nemôžu zaňho prebrať na svoje plecia rodičia. Predpokladám, že ten priebeh alebo vývoj rozpočtového roku 2001 nám umožní, aby sme túto situáciu v priebehu roku zvládli skôr, než sa nám to darí urobiť v roku 2000.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Mesiarik. Otázka je pre ministra zdravotníctva Kováča. Otázka znie: "Nemyslíte si, že je nehumánne zdôvodňovať chorobu cukrovku prežieraním?"
Minister zdravotníctva SR R. Kováč:
Vážený pán poslanec, sú dva typy cukrovky. Prvý typ vyžaduje podávanie inzulínu. A v etiopatogenéze tohto typu ochorenia zvýšený prívod potravy nezohráva rozhodujúcu úlohu. Hlavnou príčinou ochorenia je nedostatočná tvorba inzulínu. Oveľa častejší je však druhý typ cukrovky, ktorý býva zvyčajne komplikáciou obezity. A v tomto prípade býva prioritnou príčinou ochorenia zvýšený prívod potravy a znížený výdaj energie. Z dôvodu nerovnováhy medzi prívodom a výdajom dochádza k vzniku obezity, ktorá vedie k zvýšeným nárokom na tvorbu inzulínu a postupne k zníženej bunkovej odpovedi na jeho účinok. Práve v tomto prípade zníženie telesnej hmotnosti vedie k úprave zvýšenej glykémie a je predpokladom liečby cukrovky.
Preto dôležitou súčasťou prevencie mnohých ochorení vrátane tohto typu cukrovky je primeraná hmotnosť, ktorej nadváha je často následkom nadmerného prívodu potravy. Je známou skutočnosťou, že zhruba 1,5 mil. obyvateľov Slovenskej republiky trpí nadváhou. Tento trend však nie je len trendom na Slovensku, ale je to celosvetový problém, dokonca bolo spočítané, že ak by výskyt obezity v Spojených štátoch pokračoval tým tempom ako doteraz, tak takmer všetci obyvatelia Spojených štátov v roku 2025 budú obézni. Z uvedeného vyplýva, že stravovací režim má zásadný význam pri mnohých ochoreniach, ale aj pri vzniku cukrovky druhého typu. Je to však odborný problém a aplikovanie etiky na stravovanie je v tomto prípade neadekvátne.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Mesiarik, nech sa páči, doplňujúca otázka.
Poslanec M. Mesiarik:
Ja chcem poďakovať pánovi ministrovi za odpoveď. Nemám ani doplňujúcu otázku, len by som chcel poprosiť jednak pána ministra, ale aj ďalších ministrov, že skutočne v precitlivenom období, keď nemáme prostriedky pre občanov tak, ako by sme chceli, keď schvaľujeme úsporný rozpočet, keď sa hádame pre problémy v sociálnej oblasti, kde nemáme na to, aby sme splnili všetky veci voči občanom podľa zákona, je potrebné vážiť každé slovo, že by sa argumentácie vždy volili tak, aby sme neurážali tú skupinu ľudí, ktorých sa to týka. Takže nemám voči vašej odpovedi žiadnu námietku, pretože je zrejme podložená skutočnosťou.
Ďakujem.
Minister zdravotníctva SR R. Kováč:
Vážený pán poslanec, chcem povedať, že ja som úpravu životosprávy vo svojich vystúpeniach do tohto vystúpenia nikdy nespájal s diagnózou cukrovky. Hovoril som o skúsenosti výskumného tímu, ktorý chcel klinicky vyskúšať nový liek na úpravu hladiny tuku v krvi. A tento výskumný tím dospel k presvedčeniu, že po trojmesačnej diéte, dodržiavaní prostého dodržiavania diéty s nízkym prívodom tuku malo normálnu hodnotu 42 % ľudí.
Upozornil som na to, že to je prvý krok, ktorý je oveľa jednoduchší a oveľa menej škodlivý, ako od začiatku užívať látky, ktoré umelo znižujú obsah tuku v krvi. A preto som hovoril, že diéta je jeden z rozhodujúcich faktorov aj pri liečbe vysokej hladiny tuku v krvi, aj pri liečbe cukrovky, a myslím si, že na tomto sa dá odborne trvať.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalšiu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Zlocha pre ministra vnútra pána Pittnera. Otázka znie: "Kto dal súhlas na použitie trhaviny pri dobýjaní penziónu Elektra v Trenčianskych Tepliciach?"
Nech sa páči, pán minister.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
vážený pán poslanec,
o nasadenie policajtov v službe osobitného určenia v súvislosti s predvedením Vladimíra Mečiara požiadal policajný orgán. Prezident Policajného zboru po zvážení všetkých okolností v súlade s ustanovením § 67 ods. 3 zákona číslo 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore vyhovel žiadosti policajného orgánu. O použití špeciálnych donucovacích prostriedkov alebo špeciálnych zbraní pri služobných zákrokoch policajtov v službe osobitného určenia podľa § 68 ods. 2 zákona číslo 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore rozhoduje veliteľ zákroku. Pri služobnom zákroku v súvislosti s predvedením Vladimíra Mečiara boli špeciálne donucovacie prostriedky použité v súlade s týmto ustanovením.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Zlocha, nech sa páči, doplňujúca otázka.
Poslanec J. Zlocha:
Dám aj doplňujúcu otázku, pán predseda, ale najskôr by som chcel povedať toľko: Podľa zákona číslo 51/1988 o banskej činnosti, výbušninách a štátnej banskej správe v znení ďalších zákonov trhacie práce alebo ohňostrojové práce možno vykonávať len na základe povolenia obvodného banského úradu. Bez povolenia možno trhacie práce vykonávať len v prípadoch, keď je to nevyhnutne potrebné na záchranu ľudských životov alebo majetku a hrozí nebezpečenstvo z omeškania. Podľa môjho názoru ani jedna z týchto podmienok nebola splnená. Zásahová jednotka, ktorá tam bola, skôr ohrozovala životy, a niežeby išla životy zachraňovať.
Nakoniec moja otázka by znela asi takto: Mal generálny prokurátor iný zákon, alebo držal sa podľa iného zákona, keď sa vyjadril, že na použitie trhaviny v prípade násilného vniknutia alebo dobýjania pevnosti Elektra v Trenčianskych Tepliciach je iný zákon? Ale aj tak sa pýtam: Prečo bol porušený banský zákon a súvisiace predpisy, prečo si príslušní organizátori nevyžiadali povolenie od obvodného banského úradu?
Minister vnútra SR L. Pittner:
Vážený pán poslanec, ja som vám odcitoval zákon a jednotlivé paragrafy, ktoré umožnili tento postup. Viete, že proti tomuto postupu pôvodne namietala krajská prokurátorka. Jej námietka bola Generálnou prokuratúrou zrušená.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Mesiarik pre ministerku financií. Pani ministerka, otázka znie: "Prečo neplníte uznesenie vlády Slovenskej republiky číslo 1 026/1999?"
Odpovedá ministerka financií, nech sa páči.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne.
Uznesenie vlády Slovenskej republiky pod číslom 1 026 vláda prijala 25. novembra 1999. Je veľmi obsiahle, ministerke financií kladie úlohy B.4, B.5, B.6, B.7 a B.8. Preto je potrebné, aby som vás o každej tejto úlohe informovala, pán poslanec, osobitne.
Prvá úloha bola podľa možností zdrojov premietnuť do návrhu rozpočtu na roky 2001 a 2002 požiadavku ministra výstavby a verejných prác na zabezpečenie rozvoja bytovej výstavby. V tejto chvíli sa schválil štátny rozpočet na rok 2001 a myslím si, že treba len zrekapitulovať, v akom rozsahu sme poskytli prostriedky na podporu rozvoja bytovej výstavby. Pre Štátny fond rozvoja bývania sme poskytli 2,7 mld. Sk. Na zabezpečenie programu poskytovania dotácií na výstavbu technickej vybavenosti sme poskytli 1,15 mld. Sk. Na zabezpečenie programu poskytovania dotácií na odstraňovanie systémových porúch bytových domov sme poskytli 120 mil. Sk. Formou bankových záruk bude realizovaný program rozvoja bytovej výstavby za úvery 400 mil. Sk, program výstavby nájomných bytov vo výške 800 mil. Sk. Môžem zhruba povedať, že tieto prostriedky v porovnaní s rokom 2000 sú vyššie asi o 1,2 mld. Sk, ak do toho ešte zahrniem aj ďalšie formy podpory rozvoja bývania, a to sú podpora hypotekárneho úverovania a podpora stavebného sporenia. Dohromady tieto dve položky predstavujú 2,22 mld. Sk. Myslím si, že skutočne v rámci možností rozpočtu na rok 2001 sme na podporu rozvoja bývania dali toľko prostriedkov, aby sme aj v roku 2001 mohli na ročnej báze splniť programové vyhlásenie vlády.
Ďalšia úloha sa týkala B.5: Vypracovať a predložiť na rokovanie vlády návrh novely zákona číslo 182/1993 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, ktorá určí obdobie, po ktoré bude platiť povinnosť obcí prevádzať byty do vlastníctva užívateľov bytov. Novela zákona číslo 182/1993, ktorá určí obdobie, po ktoré bude platiť povinnosť obcí prevádzať byty do vlastníctva užívateľov bytov, je pripravená, bola prerokovaná na porade ministerstva financií a v týchto dňoch ju dávame do vlády Slovenskej republiky. Termín plnenia je 31. decembra 2000.
Ďalšia úloha sa týkala pod značkou B.6 takéhoto znenia: Vypracovať a predložiť na rokovanie vlády návrh novely zákona o daniach z príjmov, ktorá umožní daňové úľavy pre fyzické a právnické osoby, ktoré investovali v bytovej výstavbe a v obnove bytového fondu. Túto úlohu splnilo ministerstvo financií schválením zákona číslo 366/1999. Ňou sa podpora rozvoja bytovej výstavby zabezpečuje takým spôsobom, že od dane sú oslobodené úroky z hypotekárnych záložných listov, čím sme vlastne vytvorili možnosť, aby sa generovali dlhé zdroje, z ktorých sa potom budú financovať hypotekárne úvery.
Ďalšou formou nepriamej podpory je zvýšenie nezdaniteľných častí, ktoré znižujú základ dane fyzickej osoby, úprava daňových pásiem, zníženie sadzby dane z príjmov fyzických, ako aj právnických osôb. Ďalej, od dane sú oslobodené príjmy bytových družstiev z nájomného za družstevné byty a za družstevné garáže a poplatky za výkon správy bytov vo vlastníctve bytových družstiev a za výkon správy bytov spoločenstvami vlastníkov bytov. Od dane z príjmov je tiež oslobodený príjem z predaja bytu alebo obytného domu vrátane súvisiaceho pozemku, ak ho predávajúci vlastnil a súčasne mal na ňom trvalý pobyt najmenej počas dvoch rokov bezprostredne pred predajom. Uvedené opatrenia sa podľa zákona uplatňujú s účinnosťou od 1. 1. 2000.
Úloha B.7 znela takto: Vypracovať a predložiť na rokovanie vlády návrh novely zákona číslo 317/1992 o dani z nehnuteľností, ktorá umožní obciam zvýšenie daní v prípade nevyužívania pozemku na účel ustanovený v územnoplánovacej dokumentácii s dôrazom na zainvestovaný pozemok.
Táto úloha sa plní takto: Ministerstvo financií vypracovalo návrh nového zákona o dani z nehnuteľností, ktorý 9. 10. predložilo na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Návrhom tohto nového zákona v súlade s citovanou úlohou B.7 uznesenia vlády sa dáva správcom dane z nehnuteľnosti, t. j. obciam právomoc na vyššie zákonom určené sadzby dane z pozemkov až o 100 %. Účinnosť predmetného zákona sa predpokladala od 1. 1. 2001. Musím však dodať, že zatiaľ tento zákon nebol definitívne vládou Slovenskej republiky schválený, pretože sa ukázal určitý konflikt alebo určitý rozpor medzi Združením miest a obcí Slovenska a ministerstvom pôdohospodárstva. Až do vyriešenia tohto konfliktu - a ja predpokladám, že to nebude trvať veľmi dlho - vláda bude môcť opakovane prerokovať tento zákon a posunúť ho na ďalšie legislatívne pokračovanie.
Posledná úloha, ktorá bola určená mne týmto uznesením pod označením B.8, sa dotýkala tohto: Legislatívne upraviť podmienky na výpočet nájomného v existujúcom nájomnom bytovom fonde a v novopostavených bytoch. Úloha je splnená v termíne schválenom vládou Slovenskej republiky, t. j. do 31. decembra 1999. Výpočet nájomného v existujúcom bytovom fonde a v novopostavených bytoch ministerstvo financií upravilo s účinnosťou od 1. 1. 2000 svojím opatrením z 21. decembra 1999 pod číslom R-11/99. Týmto opatrením sa vykonal prvý krok úpravy cien nájmu bytu v súlade so strednodobým programom, resp. s kalendárom úprav regulovaných cien. Vláda tento program prerokovala a schválila 31. mája 1999.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani ministerka, posledná minúta.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ako z uvedeného vidieť, na podporu rozvoja bytovej výstavby ministerstvo financií vykonalo viacero postupných krokov. Možno by bolo ešte potrebné povedať aj to, že sme v minulom roku novelizovali zákon o stavebnom sporení, ktorý podstatne zlepšil prístup stavebných sporiteľov k úverom. Rovnako sme tento rok pokročili pri ďalšej novelizácii zákona o stavebnom sporení.
V súčasnosti sa s ďalšími rozpočtovými či daňovými zvýhodneniami neuvažuje, a to nielen vzhľadom na to, že sme schválili štátny rozpočet, ale aj vzhľadom na to, že chceme v tomto smere slovenskú legislatívu približovať k európskej legislatíve. A podľa odporúčaní odborníkov, expertov títo neodporúčajú, aby sme ďalej rozširovali okruh daňou odpočitateľných položiek, ale aby sme aj na podporu rozvoja bývania používali priamu podporu, tak ako ju realizujeme aj prostredníctvom bonifikácie úrokov v prípade hypotekárneho úverovania, ďalej prostredníctvom štátnej prémie, ktorá je poskytovaná každoročne zo štátneho rozpočtu, ale aj prostredníctvom priamych dotácií, ktoré idú na ministerstvo, resp. do štátneho fondu, kde sa ďalej používajú na podporu rozvoja bývania rôznymi spôsobmi, či už je to cez nájomné byty, sociálne byty, služobné byty a podobne.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pekne, pani ministerka.
Čas vymedzený na hodinu otázok sme vyčerpali, končím bod programu hodina otázok.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi predtým, ako prejdeme k ďalšiemu bodu programu, aby som sa na vás obrátil s výzvou, aby sme podobne ako pred rokom i v tomto roku podporili projekt Nadácie pre deti Slovenska Hodina deťom a venovali svoj posledný hodinový zárobok tohto roku, storočia a tisícročia deťom, ktoré sú našou budúcnosťou a ktoré našu pomoc vyjadrenú i takýmto spôsobom potrebujú.
Vážené dámy, vážení páni, pevne verím, že táto výzva nenechá nikoho z nás ľahostajným, a tak vás chcem ešte poprosiť, aby ste či už za celé poslanecké kluby alebo osobne dali pokyn cez mzdovú učtáreň, aby vaša posledná hodinová mzda mohla byť poukázaná na účet Nadácie pre deti Slovenska.
Za vašu podporu sa vám chcem poďakovať.
Teraz prejdeme k ďalšiemu bodu rokovania.
Prosím podpredsedu Národnej rady pána Hrušovského, aby viedol ďalšie rokovanie.
Ďakujem.