Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Mesiarik - faktická poznámka.
Nech sa páči, pán poslanec Mesiarik.
Poslanec M. Mesiarik:
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Ja by som chcel len doplniť alebo nadviazať a reagovať na vystúpenie pána poslanca Dzuráka hlavne v tom, že už pri prerokúvaní predchádzajúcich podobných zákonov, ktoré sa týkali tejto oblasti, ale aj v úvodnom slove a materiáli uvádzame, že skutočne takouto zmenou zákona nie je ohrozené životné prostredie do takej miery, že by sme sa začali pohybovať pod normami Európskej únie alebo že by sme porušovali nejaké normy. Preto vás skutočne vyzývam, v súčasnej sociálno-ekonomickej situácii treba brať do úvahy všetky aspekty. Ja si myslím, že tento návrh, ktorý máme na stole, o ktorom rokujeme, dáva určité východiská, dáva určité perspektívy. Samozrejme, že my vychádzame aj z toho, že sprísnime dohľad a kontrolu aj nad ťažiarmi, ktorých sa to týka, a že nebudú môcť donekonečna vyžadovať len úľavy, ale budú musieť prijať určité opatrenia. Žiadam vás skutočne o podporu aj ja.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Maxon.
(Hlasy z pléna.)
Pán poslanec Zlocha bol posledný prihlásený do rozpravy.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Šimko ma požiadal, aby sme sa s mojím kolegom pánom poslancom Zlochom dohodli. Chcem vás ubezpečiť, že my nemáme problém sa dohodnúť, len by bolo veľmi dobré, keby sa vládna koalícia dohodla s vládou.
Neviem teraz, pán predsedajúci, či tú vašu poznámku mám brať vážne, alebo len zo žartu, lebo ste teraz povedali, že ste sa dohodli, a ak by ste sa dohodli, tak by vláda Slovenskej republiky musela dať súhlasné stanovisko k tomuto návrhu zákona, musela by brať ohľad na sociálne dosahy súvisiace s týmto zákonom, musela by brať ohľad na objem ťažby. Ale, vážení vládni poslanci, vy sami ste povedali, že vláde je to jedno, vláda dosahy súvisiace so súčasným znením zákona absolútne ignoruje. Takže ak niekoho vyzývate, aby sa dohodol, tak sa dohodnite, či táto vláda je ochotná niečo robiť v zmysle sociálneho postavenia, napríklad baníkov, alebo nie. Či táto vláda ortodoxne bude držať líniu Európskej únie, alebo či je ochotná ísť na Hornú Nitru a analyzovať tie problémy, ktoré s tým súvisia.
K meritu zákona nikto z nás nebude mať výhrady. Ale, dámy a páni, k tomu, čo robí táto vláda, výhrady musíme mať. Absolútne cynicky, bez akýchkoľvek ohľadov nám napíše, že s týmto zákonom nesúhlasí. Ak to myslí vláda vážne, tak nesúhlasí ani s tým, aby zobrala zodpovednosť za ten región a aby mala ochotu ten problém, ktorý v súvislosti s uplatňovaním súčasného znenia zákona má vyplynúť, aby vláda riešila.
Takže, pán predsedajúci, nevyzývajte Miroslava Maxona a Jozefa Zlochu, aby sa dohodli, ešte raz vás chcem ubezpečiť, že my sme dohodnutí. Skôr naozaj sa snažte vyzvať túto vládu, aby sa s vami, poslancami tohto zákonodarného zboru, od ktorého táto vláda závisí, dohodla. A to, čo napísala vo svojom stanovisku, tak to je v príkrom rozpore s akoukoľvek dohodou a sociálnym cítením, objektívne potrebným sociálnym cítením tejto vlády.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, máte slovo.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán podpredseda Národnej rady,
vážená Národná rada,
ja sa pokúsim na to ísť trošku ináč. Hnedé uhlie, ktoré na Slovensku máme, je skutočne našou takou reálnou základňou pre energetiku. Uhlie pokrýva asi 10 % našej energetickej potreby. Máme ešte trochu zemného plynu, ten pokrýva asi 5 % našej potreby a asi 0,5 % potreby národného hospodárstva pokrývajú naše prírodné zdroje ropy. Teda mali by sme si určitým spôsobom vážiť tento fakt, že máme aj uhlie, ale treba, samozrejme, povedať aj to, že toto uhlie nie je práve najlepšej kvality, má o niečo menšiu výhrevnosť a má, aspoň v niektorých ložiskách, hlavne na ložisku Nováky, zvýšené obsahy škodlivín. Samozrejme, že toto uhlie sa dá využívať, ale dá sa využívať za určitých podmienok. A tie podmienky, to je úroveň technológie, ktorá sa v tých elektrárňach používa a, samozrejme, je to aj úroveň zariadení, ktoré zachytávajú škodliviny.
Ja by som v žiadnom prípade nechcel obviňovať našu energetiku a našich energetikov, že nerobia nič v prospech zníženia emisií, ktoré sa vypúšťajú do ovzdušia. Môžem napríklad povedať, že napríklad v Zemianskych Kostoľanoch od roku 1993 na modernizáciu elektrárne investovali viac ako 8 mld. Sk. V Elektrárni Vojany, ale to je trošku iný prípad, lebo tam používajú čierne uhlie dovezené z Ukrajiny a Ruskej federácie, aj to deblokované uhlie a ropné produkty, aj tam investujú obrovské prostriedky na modernizáciu a zabezpečenie odsírenia.
V Elektrárni Zemianske Kostoľany je vybudované odsírovacie zariadenie a dva bloky elektrárne majú už technológiu tzv. fluidného spaľovania. Ďalšie dva bloky sú v podstate zastarané a o niekoľko rokov sa ich životnosť tak či tak skončí, a preto treba uvažovať s vybudovaním nejakého nového zariadenia. No a aké zariadenie to má byť a kde má byť, už sa v podstate baníci na Hornej Nitre dohodli, vybavujú zahraničný úver a chcú postaviť nové elektrárne, alebo novú elektráreň, ktorá bude, samozrejme, využívať technológiu fluidného spaľovania a tam nebudú mať vôbec problémy s emisnými limitmi.
Samozrejme, že je možné diskutovať alebo polemizovať aj so stanoviskom, ktoré je napísané v stanovisku vlády Slovenskej republiky. Uvádza sa, že bude to určitý spôsob poškodenia tých, ktorí sa vysporiadali s emisnými limitmi. Neplatí to celkom, lebo najväčší odberatelia tohto uhlia sú Elektráreň v Zemianskych Kostoľanoch alebo Elektráreň Nováky, a ako som už povedal, oni už investovali skoro 8 mld. Sk, ale, žiaľ, súčasná situácia je taká, že ďalšia modernizácia nebola možná.
Ďalšia výhrada, že nebudeme spĺňať alebo plniť medzinárodné dohody, nie je celkom podložená. Ak dovolíte, ja by som vám uviedol niekoľko údajov, ako je to s produkciou emisií škodlivín na Slovensku. Od roku 1989 sa napríklad emisie síry alebo množstvo emisií síry znížilo o viac ako 82 %. Takže nebudú v podstate porušované medzinárodné dohody alebo konvencie, ktoré sme podpísali - konvencia o znižovaní obsahu síry aj dodatočnú konvenciu -, pretože sme v ďalekom predstihu a nebude skutočne žiaden problém, aby sme tieto konvencie plnili. Ja mám skôr obavy z veľkej snahy plynofikovať a vyrábať elektrickú energiu a teplo z plynu, pretože tam zasa výrazne zvyšujeme množstvo oxidov dusíka a podľa monitoringu za rok 1998 práve tam sa z tých štyroch sledovaných zložiek množstvo emisií dusíka po 9 či 10 rokoch prvýkrát zvýšilo.
Emisie dusíka sa za to desaťročie znížili o 43,5 %, tuhé znečisťujúce látky dokonca o viac ako 82 % a oxid uhoľnatý o 36,28 %. Teda v žiadnom prípade nie je možné počítať s tým, že elektrárne zmenia technológiu a odpoja odsírovacie zariadenie a filtre a že budeme vypúšťať také množstvo škodlivín, ktoré by nám urobili zlé meno alebo pokazili dobré meno v medzinárodnom meradle.
Chcel by som zdôrazniť aj to, že v rámci Európskej únie otázka spoplatnenia emisií alebo vypúšťaných emisií nie je riešená, nie je ani prioritou. Každý štát si to rieši v podstate svojím spôsobom. Z toho dôvodu neporušíme žiadnu medzinárodnú dohodu, je to vecou toho-ktorého štátu. Teda našou prvoradou otázkou by mala byť otázka záchrany slovenského baníctva, podpory slovenskej energetiky alebo podpory energetiky, ktoré využívajú domáce suroviny a, samozrejme, aj riešenie zamestnanosti.
Ďalšia výhrada vo vládnom materiáli bola v tom, že sa nič nevyrieši, ale práve ten argument, že Hornonitrianske bane už projektujú novú elektráreň s modernou technológiou, práve tento prípad rieši. No a my by sme si mali uvedomiť aj to, že nájsť nových 4 tisíc pracovných príležitostí, to sa nedá urobiť zo dňa na deň a určite nie na Hornej Nitre.
Nedávno som čítal článok o priemyselných parkoch na Záhorí, uvádzalo sa tam, že pri jednom z nich sa bude investovať viac ako 2 mld. korún a že sa vytvorí 400 až 600 pracovných miest. To je na Záhorí, kde je najväčší záujem, do Hornej Nitry zrejme taký prúd investícií zo zahraničia zrejme nebude a ja si neviem dosť dobre predstaviť, za koľko rokov by sme tam a v čom vytvorili tieto nové pracovné príležitosti.
Práca baníka v predchádzajúcom období bola mimoriadne vysoko hodnotená, podľa môjho názoru aj oprávnene. Napriek tomu, že v baníctve nastupuje aj modernizácia aj mechanizácia, je to predsa práca pod zemou, je to práca v sťaženom prostredí, určite je to práca aj fyzicky namáhavá. A teda mali by sme oceniť aj prácu baníkov, ktorí v podstate vynakladajú pomerne veľa síl, aby toto uhlie spod zeme dostali na povrch a aby sme ich neodsúdili potom do roly nezamestnaných. Veď si nakoniec len zvážme, od roku 1993 sa zvýšila produktivita baníkov asi o 27 %, skoro o 27 %, ale napríklad priemerné platy sa znížili asi niečo nad 96 % oproti priemerným mzdám v roku 1993. Teda aj z tohto je vidieť, že baníci si túto prácu cenia, sú radi, že majú prácu, že nestoja pred úradmi práce a že neposilňujú rady nezamestnaných.
Keď sme v roku 1998 schvaľovali novelu zákona o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia, k výrazným zmenám došlo pri prerokúvaní tohto návrhu vo výbore pre životné prostredie, kde boli veľmi výrazne spevnené práve rôzne koeficienty pri výpočte výšky poplatkov. Tak napríklad kompenzačný poplatok sa každým rokom zvyšoval o 5 stotín percenta. Z 0,55 % v roku 1999 na 1,0 % v roku 2007. Ale čo je skutočne najhoršie a čo v podstate by mohlo zabiť prácu baníkov alebo zničiť túto prácu, je koeficient emisného limitu pri zaradení do triedy B. Teda to sú tie zdroje znečisťovania, ktoré neplnia emisné limity. V roku 1999 je určený limit 1,1, v roku 2002 2,5, v roku 2006 10 a v roku 2007 16. To znamená napríklad, že už v roku 2000 prakticky nebude možné prevádzkovať bane a predávať toto uhlie Slovenským elektrárňam tak, aby táto práca nebola stratová.
Podľa údajov, ktoré sme dostali od Hornonitrianskych baní, už v súčasnosti sa baníci podieľajú na splácaní poplatkov za vypúšťanie škodlivín do ovzdušia, a to splácanie je takéto:
V roku 2000 napríklad výška vypočítaného poplatku bola 72 mil. korún. V roku 2001 to má byť 112 mil. korún, v roku 2002 171 mil. korún a v roku 2003 258 mil. korún. Zasa podľa údajov, ktoré máme z Hornonitrianskych baní, polovicu týchto poplatkov platia baníci, teda Hornonitrianske bane. Samozrejme, že je to na úkor ich ziskov, podotýkam, že Hornonitrianske bane sú sprivatizované, ale je to aj na úkor prípravy ťažby, a mám taký dojem, že aj na úkor bezpečnosti alebo bezpečnostných opatrení pre baníkov.
Jednoznačne sa vyjadrujú tak, že už v roku 2003 by ťažiť nemohli, pretože výška tržieb neumožní, aby tieto poplatky mohli platiť. A to potom znamená, že by sa musela zatvoriť jedna baňa, s najväčšou pravdepodobnosťou Baňa Nováky, a prakticky zo dňa na deň by sme mali 4 tisíc nezamestnaných. Treba povedať aj to, že ak sa raz z niektorej bane odíde, ak sa baňa zatopí, tak potom len veľmi ťažko je možné ťažbu obnoviť. Samozrejme, že pred ukončením ťažby by išlo o pomerne vysoké náklady na zabezpečenie podzemia.
Teraz sme mali možnosť z médií sa dozvedieť, že ťažba na Hornej Nitre prechádza po obec Koš a aby sa zachránila taká najvzácnejšia pamiatka, oltár v kostole v tejto obci, tak bol zabezpečený presun. Niektorí sa pohybujete na ceste medzi Bojnicami a Košom, tak tam vidno už vplyvy poddolovania na povrchu. A, samozrejme, ak by sa baňa zastavila, práca v bani zastavila, ak by bola zatopená, tak potom, samozrejme, tam bude dochádzať k určitým závalom a prejavom aj na povrchu.
Z toho dôvodu by som vás chcel poprosiť, vážení páni poslanci, či z vládnej koalície, alebo z opozície, aby ste podporili túto novelu zákona už prinajmenšom v tom, aby bola zaradená do druhého čítania, aby baníctvo na Slovensku sa nedostalo do situácie, že dôjde k jeho postupnej likvidácii. Samozrejme, že budú páky, ktorými je možné vplývať na manažment Hornonitrianskych baní, aby robil také opatrenia, aby sa do Slovenských elektrární dostávalo kvalitnejšie uhlie a, samozrejme, aj v Slovenských elektrárňach aby robili opatrenia, aby sa množstvo emisií nezvyšovalo.
To je tiež určité vyjadrenie k stanovisku vlády, že sa bude zvyšovať množstvo emisií. Nebude sa zvyšovať, to bude stále také, ako sa produkuje teraz, pretože nové elektrárne sa nebudujú a takisto sa neplánuje ani so zvýšením ťažby. Takže ešte raz by som vás chcel poprosiť, aj opozíciu, aj koalíciu, aby ste s pochopením podporili túto novelu zákona, pretože tým podporíme prácu asi 4 tisíc baníkov, ktorí budú môcť ešte niekoľko rokov uhlie ťažiť.
Podľa údajov, ktoré máme k dispozícii, na Hornej Nitre sú zásoby uhlia ešte asi na 14 rokov v rámci celého Slovenska, teda aj s baňou na Záhorí máme zásoby ešte asi na 23 rokov. Podľa môjho názoru to naozaj stojí za to, aby sme sa tejto problematike venovali a aby sme vyšli trošku v ústrety našim baníkom.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Zlochu sa hlásia štyria páni poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok. Pán poslanec Köteles posledný.
Pán poslanec Jasovský prvý.
Máte slovo.
Poslanec J. Jasovský:
Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Isteže otázka ochrany životného prostredia, ovzdušia je otázkou veľmi dôležitou, ale obávam sa, že samotné prijatie zákona bude veľmi zložito riešiť tento problém, ak sa nebudeme dívať na ochranu ovzdušia ako na kontext fungovania tohto štátu. Ja som nemal prijatý pozmeňujúci návrh, ktorý hovoril k rozpočtu a hovoril o otázke elektrifikácie trate Zvolen - Banská Bystrica. Ja musím povedať, že na našich tratiach v smere od Zvolena na východ, kde trate nie sú elektrifikované, jazdia lokomotívy, ktorých emisné hodnoty spalín nie sú zrejme nízke, pretože železnice na opravu a údržbu majú dnes minimálne množstvo prostriedkov. Takže treba sa na to dívať naozaj ako na kontext fungovania tohto štátu.
Takisto otázka SAD, kde niekoľko rokov sa už naťahuje otázka výmeny autobusového parku, kde určite autobusy napriek údržbe a napriek snahám, ktoré vykonávajú pracovníci SAD, určite tieto hodnoty emisných splodín a spalín nie sú nízke. Takže azda by bolo potrebné zamyslieť sa nielen nad zákonom ako takým, ale bolo by sa treba zamyslieť aj pri vytváraní podmienok na to, aby takýto zákon mohol byť v samotnom štáte účinný. Ak totiž budeme zákon posudzovať a hodnotiť a využívať z hľadiska toho, či je ho možné použiť a či tvrdosťou takéhoto zákona nebudeme blokovať niektoré činnosti štátu, tak ako o tom hovoril aj pán poslanec Zlocha, napríklad otázku baní, vtedy tento zákon bude samoúčelný a budeme síce môcť hovoriť, že sa ním blížime k nejakým normám Európskej únie, ale jeho samotné fungovanie bude prijímané veľmi zložito.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Dzurák.
Poslanec Ľ. Dzurák:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Zlocha, myslím, veľmi presne a odborne pomenoval celý ten zákon a jeho filozofiu. Má skutočne pravdu, že nie je na Hornej Nitre pripravené náhradné riešenie zamestnanosti, a preto treba využiť tú možnosť, že prakticky uhlie tu bude do roku 2025 a prakticky do roku 2025 budeme mať zamestnaných 6,5 tisíc ľudí, a myslím, že to nie je zanedbateľné, aby sme toto jednoducho nevyužili.
Ďalšia vec, myslím, aj Horná Nitra a samotní baníci sa starajú o to, aby bolo zlepšenie životného prostredia i ovzdušia práve výstavbou možnože tej novej elektrárne, lebo vieme, že prakticky dva bloky ENO nie sú odsírené a končia životnosťou okolo roku 2002.
Ja by som chcel len poďakovať poslancom HZDS, aj pánovi Maxonovi, za ich vystúpenia, za podporu a veľmi ma mrzí, skutočne ma veľmi mrzí, že naša vláda sa k tomu postavila tak, ako sa k tomu postavila.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Tóthová.
Nech sa páči.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem za slovo.
Dovoľte mi, aby som nadviazala na stanovisko pána poslanca Zlochu, kde hovoril o baníkoch a o našom percente nezamestnanosti. Ja si myslím, že všetky otázky treba riešiť v kontexte a v systémovej súvislosti. Izolované riešenie tej-ktorej otázky nie je dobré. My si musíme uvedomiť, že Slovensko je jedna z krajín s najväčším percentom nezamestnanosti, musíme si uvedomiť, že to určitý pokles percenta ku koncu roku bol len vďaka VPP, je to prechodný jav, musíme si uvedomiť, že budúcoročný rozpočet, ktorý sme, resp. ktorý ste vy, koaliční poslanci, schválili dnes v tomto parlamente, vychádza zo 16,5 % nezamestnanosti, čo je skutočne nereálne. Tá nezamestnanosť bude oveľa vyššia, pretože v novinách čítame, tam Lodenice budú prepúšťať, železnice budú prepúšťať a nie 10, 20, ale stovky a tisícky svojich zamestnancov. Preto pokiaľ môžeme zachovať, áno, tých 4 tisíc a viac zamestnancov v baníctve, zvážme aj túto okolnosť. Štátny rozpočet neunesie také veľké percento nezamestnaných, aké na Slovensku, skutočne zdá sa, bude. My sa "vytešujeme" nejakému veľkému závodu, kde je 50 alebo 500 nových zamestnancov, ale kde nám klesá zamestnanosť a kde ju môžeme ešte udržať, to by sme si mali všímať a aj z tohto zorného uhla celú problematiku posudzovať.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Köteles.
Poslanec L. Köteles:
Ďakujem.
Vážená Národná rada,
chcel by som doplniť pána poslanca Zlochu, že na konci roka 1998 obratom sme museli zmeniť a zmierniť zákon o poplatkoch za znečistenie ovzdušia, inak keby sme brali pôvodný zákon ešte z mečiarovskej éry vážne, museli by sme zrušiť prevádzku niekoľkých elektrární, napríklad v Novákoch. Účel vtedy prijatého zákona bol, aby sme donútili znečisťovateľov, aby v dohľadnom čase vyriešili problémy znečisťovania, o ktorých sme vedeli už v 80. a v 90. rokoch a, žiaľ, ani jedna vláda dosiaľ nemala odvahu túto problematiku riešiť. Takže sociálne cítenie pána Maxona, žiaľ, veľmi ľutujem, že vtedy sa to neprejavilo. Ja nie som proti tomuto návrhu, ale musím to konštatovať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Zlocha.
Poslanec J. Zlocha:
K tomu, čo hovorí pán poslanec Köteles. Ja som si veľmi dobre porovnal tieto dva návrhy, prvý je z júna 1998, ktorý som ešte ja podpisoval, a druhý je z decembra. Skutočne, pán poslanec, preto som aj hovoril, v čom boli tie rozdiely, to boli tie zmeny tých kompenzačných koeficientov a zmeny potom pre zdroje znečistenia, ktoré neplnia emisné limity. Veľmi dobre viem, aj kto to navrhoval určite v dobrom úmysle, ale nevieme to tak rýchlo urobiť. Nie že sme to neriešili, riešilo sa to a nakoniec ten zákon bol pripravený v spolupráci s tými, ktorí znečisťujú.
Druhá vec, chcel by som povedať, že sú tu určité obavy, že sa produkujú škodliviny do ovzdušia, ktoré majú veľmi nepriaznivý vplyv na zdravotný stav. Jednoznačne vás môžem ubezpečiť, že to je pravda len čiastočná, pretože podľa výsledkov zdravotníckej štatistiky práve v centrách, kde je najväčšia produkcia v znečistení na obyvateľa, tam sú najvyššie priemerné veky dožitia sa. To je napríklad Bratislava, to sú napríklad Košice, to je Horná Nitra alebo Prievidza. Treba si pozrieť. A to nie je pre produkciu týchto emisií, ale je to preto, že je tam vyššia zdravotná starostlivosť a v týchto regiónoch žije aj viac ľudí so stredoškolským a vysokoškolským vzdelaním, ktorí sa viac venujú problematike zdravia.
Chcel by som vám ešte odporučiť, pokiaľ ste si zachovali alebo odložili správu o stave životného prostredia, ktorú aj v roku 1998 predložilo ministerstvo životného prostredia, tam sú tabuľky a je tam aj porovnanie produkcie v niekoľkých štátoch. Takže napríklad vás môžem ubezpečiť, nakoniec tú tabuľku mám aj hore, môžete si to pozrieť na mojom mieste, priemerne na obyvateľa sa na Slovensku vyprodukuje 33 kg oxidov síry. Ale napríklad v Rakúsku, Maďarsku, Poľsku, Česku a aj v priemere krajín Európskej únie je to viac. V oxidoch dusíka akurát Rakúšania majú v priemere na obyvateľa menej, ako má Slovenská republika, a ostatné republiky. Maďarská republika, priemer krajín Európskej únie, Česká republika, Poľsko majú viac. Pri oxidoch dusíka je to na jedného obyvateľa 22 kg. Pokiaľ zoberieme napríklad prach, tak je to len 10 kg na obyvateľa a oxid uhoľnatý je to 57 kg. Ale zasa je to porovnateľné s krajinami Európskej únie.
A teraz ešte niečo, ale neberte to ako, že by som chcel niečo spochybňovať, ale v každej krajine opatrenia, ktoré robia v rámci plnenia dohôd alebo zlepšenia životného prostredia, sa v prvom rade pýtajú, aký to bude mať dosah na ekonomiku toho-ktorého štátu a či si to môžu dovoliť. Nedávno sme mali možnosť sledovať konferenciu o klimatických zmenách, ktorá bola v Haagu a väčšina účastníckych krajín bola sklamaná práve prístupom veľkých znečisťovateľov alebo veľkých producentov skleníkových plynov, a to sú Spojené štáty americké, to je Ruská federácia, to je Čína a niektoré ďalšie priemyselné krajiny, ktoré nechcú na seba zobrať ten záväzok, že znížia množstvo skleníkových plynov o 8 %, tak ako napríklad Slovenská republika v Kjóte s tým súhlasila a s tým súhlasili aj krajiny Európskej únie.
Zasa môžem povedať, že pre mňa osobne bolo veľké sklamanie a veľké sklamanie to bolo aj pre delegátov mimoriadneho zasadnutia OSN pred konferenciou v Kjóte, kde sa veľmi čakalo, čo pre túto problematiku urobia Spojené štáty americké. A keď pán prezident Clinton vyhlásil, že neprijímajú zatiaľ žiaden záväzok, ale musia sa spýtať občanov Spojených štátov amerických, či s tým budú súhlasiť. Pritom Spojené štáty americké sú krajinou, ktoré majú azda najnižšiu nezamestnanosť na svete a v priemerných príjmoch na občana sú na tom, ak nie najlepšie, tak skoro najlepšie.
Z toho dôvodu by sme mali posudzovať túto novelu aj my a berme to tak, že to je akútne riešenie problému, ktorý sa vynoril, ale je to taký dôležitý problém, že pre Slovenskú republiku a pre jej občanov bude vhodnejšie, keď túto novelu prijmeme a v tomto prípade keď ju posunieme alebo odsúhlasíme na čítanie do druhého kola.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán poslanec.
Pani poslankyne, páni poslanci, odporúčam prerušiť rokovanie o tomto bode programu.
(Reakcia z pléna.)
Nech sa páči, pani poslankyňa, budeme hlasovať.
Pán poslanec Zlocha, prosím, aby ste uviedli prvý návrh na hlasovanie.
(Reakcia z pléna.)
V súlade s rokovacím poriadkom, pán poslanec.
Budeme pokračovať ďalej v rokovaní o ďalšom bode programu, tak je v rokovacom poriadku.
Pán poslanec Zlocha, nech sa páči.
(Reakcia poslanca.)
Nie, nie, nie. Návrh na uznesenie o odporúčaní prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.
Poslanec J. Zlocha:
V súlade s vystúpeniami v rozprave a s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že prerokuje návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia (tlač 811), v druhom čítaní.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa, páni poslanci, a hlasujme o návrhu pána poslanca, pána spoločného spravodajcu, prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.
Keď nás bude málo, budeme pokračovať v rokovaní o ďalšom bode programu.
(Reakcia z pléna.)
Pán poslanec, odhlasovali sme si do 21.00 hodiny.
Prezentovalo sa 36 poslancov.
Páni poslanci, nie je dostatočný počet prítomných poslancov v rokovacej sále, preto odporúčam...
(Reakcia poslanca z pléna.)
Pán poslanec, aj napriek skrutátorom je evidentný nedostatok poslancov prítomných v rokovacej sále.
Ja odporúčam, aby sme pristúpili k ďalšiemu rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorým je návrh zákona...
Ďakujem pánu poslancovi Zlochovi, zajtra by sme pokračovali v prerokúvaním tohto návrhu zákona, a to hlasovaním o tomto návrhu zákona.
Teraz prosím pána poslanca Maňku, ktorý je za skupinu poslancov povereným predložiť
návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady číslo 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 824),
aby z poverenia skupiny poslancov tento návrh zákona uviedol.
Máte slovo, pán poslanec.
Poslanec V. Maňka:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne poslankyne,
vážení kolegovia poslanci,
v posledných rokoch sa mnohonásobne zvýšil objem individuálnej automobilovej dopravy. K tomuto rozsahu však kapacitne nepostačujú súčasné miestne komunikácie a verejné priestranstvá, ktoré sú použiteľné na parkovanie vozidiel najmä v centrách miest. Nedostatok plôch na parkovanie a stále narastajúce požiadavky na parkovanie kladú orgány miestnej samosprávy miest a obcí pred zložitú úlohu - zabezpečiť tieto požiadavky v dostupnosti parkovania pre obyvateľov a návštevníkov miest.
Skúsenosti z európskych miest potvrdzujú, že najlepšie využitie a dostupnosť parkovania najmä v centrách miest pre široký okruh občanov je možné dosiahnuť časovým a cenovým regulovaním parkovania, preto sa mestá v rámci parkovacej politiky snažia o optimálne využitie disponibilných plôch, vytvárajú zóny s dopravnými obmedzeniami, pešie zóny, časovo a cenovo regulované parkovanie, jednosmerné cesty a podobne. Takéto riešenia umožňujú v dostatočnej miere regulovať využívanie dopravných plôch a zariadení, to je uličných a mimouličných kapacít, s cieľom ich rovnomernejšieho a primeraného využívania pre potreby či už obyvateľov, alebo návštevníkov miest. V prípade neexistencie takejto regulácie sú tieto priestory počas väčšej časti dňa a aj po celý rok využívané len malou časťou občanov, ktorí majú možnosť tieto priestory včas ráno a trvalo zaujať. Ostatní občania a návštevníci mesta nemajú potom žiadnu možnosť použiť tieto plochy na dočasné parkovanie, napríklad pri vybavovaní na úradoch, turizme a podobne.
Vychádzajúc z týchto poznatkov a súčasnej situácie v mestách, nie je možné ďalej odkladať prípravu a schválenie legislatívnej úpravy umožňujúcej mestám a obciam prijať účinné regulačné opatrenie na parkovanie. Po prijatí navrhovanej právnej úpravy budú môcť mestá a obce v parkovacej politike stanoviť všeobecne záväzným nariadením pravidlá, to znamená cenu, čas parkovania, výnimky z platenia poplatku a podobne a určiť plochy na parkovanie na zabezpečenie optimálneho využitia a dostupnosti centier miest. K tomu budú mestá musieť zabezpečiť nielen výber poplatkov za parkovanie, ale aj dopravné značenie, letné a zimné čistenie, úpravu povrchu, dohľad a podobne.
Ďalej súčasná právna úprava neumožňuje obciam zaviesť regulačné opatrenia na prieťahoch štátnych ciest obcami a mestami. Tieto prieťahy sú zvyčajne aj hlavnými obchodnými a verejnými priestormi územných sídiel. Prax potvrdzuje, že aj na týchto cestách je potrebné vytvoriť právny rámec regulácie parkovania pre obce a mestá, pokiaľ to bezpečnosť cestnej premávky umožní.
V záujme zabezpečenia právnej čistoty regulovania parkovania v obciach formou výberu poplatku za parkovanie a jeho časového obmedzenia obsahuje predkladaný návrh zákona novelizáciu zákona číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov a ďalej novelizáciu zákona číslo 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Hovorím to preto a zvýrazňujem to preto, že obce, ktoré doteraz používali svoje priestory na parkovanie, sú dnes nútené na základe toho, že prokuratúry, krajské, okresné, zistili, že nie je súlad s ústavou, sú nútené a už aj dnes rušia miesta na parkovanie a spôsobuje to dva problémy. Jeden veľký finančný postih obcí a miest, ktorý zhruba odhadom činí okolo 400 mil. korún ročne. A po druhé vlastne zahltenie tých miest na parkovanie takými, ktorí tam ráno prídu, zastanú si tam a parkujú tam celý deň, a návštevníci, ktorí by tam chceli prísť, pobudnúť hodinku, tak nemajú kde zaparkovať. Preto je nutná úprava v príslušnom zákone tak, ako ju navrhujú predkladatelia.
Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, chcel by som vás poprosiť o podporu posunutia tohto návrhu do druhého čítania.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi poslancovi za uvedenie návrhu.
Teraz prosím pána poslanca Anteckého, aby informoval Národnú radu o odporúčaní gestorského výboru.
Poslanec M. Antecký:
Vážený pán podpredseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
predložený návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady číslo 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 824), bol zaradený na rokovanie Národnej rady v zmysle rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 8. novembra 2000 a napĺňa podľa § 70 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1966 Zb. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov náležitosti a bol zaslaný vláde Slovenskej republiky so žiadosťou o zaujatie stanoviska v lehote do 30 dní. Teda predložený návrh spĺňa všetky náležitosti na prvé čítanie.
V uznesení navrhujem Národnej rade Slovenskej republiky prideliť na prerokovanie uvedený návrh zákona skupiny poslancov Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ďalej Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu.
Po druhé. Uznesenie určuje
a) k poslaneckému návrhu zákona ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie,
b) lehotu na prerokovanie poslaneckého návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch do 24. januára 2001 a v gestorskom výbore do 26. januára 2001.
Predložený návrh v uznesení odporúčam predložiť potom na schválenie do druhého čítania.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi poslancovi Anteckému.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa prítomných pánov poslancov a poslankýň, či sa chce niekto prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Jasovský. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.
Máte slovo, pán poslanec.
Poslanec J. Jasovský:
Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Otázka riešenia tohto zákona je otázkou, ktorá pokrýva, robí určitú pozlátku v problematike, v oblasti niektorých druhov dopráv na Slovensku. Celý problém totiž v tomto štáte súvisí s tým, že ešte stále nebola riešená otázka doktríny tohto štátu. Ešte stále tento štát nevyslovil svoj názor za obdobie svojho fungovania, akým štátom vlastne chce byť. Či budeme štátom, ktorý bude priemyselnej konfigurácie, alebo budeme štátom, ktorý bude budovať určitú agroturistiku napríklad, alebo budeme štátom, ktorý bude postavený azda na inej báze.
Prečo začínam svoje vystúpenie touto otázkou? Súvisí to aj s tým, že od takejto doktríny štátu sa bude odvíjať aj dopravná politika v tomto štáte. Nie je totiž jedno, či v štáte fungujú veľké priemyselné celky, do ktorých je potrebné zvážať pracovníkov z veľkých vzdialeností, alebo sa štát napríklad venuje kúpeľníctvu a agroturistike, kde sú potrebné prepravy ľudí za turistikou a len na malé vzdialenosti. Otázka dopravy ako takej je, samozrejme, otázkou veľmi dôležitou. Tu v tomto štáte ešte stále neprebehli diskusie na tému, aká doprava teda v štáte má byť. Čo a aké druhy dopravy v štáte budú prevládať? Či to bude verejná hromadná doprava? A domnievame sa v súčasnosti, ľudia, ktorí v doprave robia, že tento spôsob bude ešte prevládať minimálne jedno desaťročie. Alebo či pôjde o dopravu, ktorá bude výrazne preferovaná z hľadiska individuality ako takej. Ak doprava je individuálna, k tomu treba, samozrejme, riešiť otázku prístupu k mestám, prístupu k možnosti zamestnania a s tým je potrebné riešiť aj otázku napríklad parkovacích miest.
V tomto štáte ešte stále neprebehla diskusia, osobne mi je veľmi ľúto, že diskusie na túto tému boli zastavené na ministerstve dopravy, pôšt a telekomunikácií a samozrejme, že aj projekty tohto charakteru už nie sú riešené napríklad na Výskumnom ústave dopravnom, ktorý funguje v Žiline. Je to na veľkú škodu, pretože tieto diskusie mohli pripravovať pôdu aj na fungovanie tohto štátu do budúceho obdobia.
Treba povedať, že situácia v parkovaní vo veľkých mestách je katastrofálna a že aj táto pripravovaná novelizácia zákona môže čiastočne tento problém riešiť. Nie je správne, že parkovanie v mestách je riešené značne chaoticky, a osobne nie som spokojný ani s tým, že napríklad na území mesta Bratislavy je množstvo miest, ktoré sú blokované určitými zariadeniami, to znamená, že aj takéto parkovacie miesto je blokované napríklad aj po dlhé časové obdobie a nemôže účastník cestnej premávky toto parkovacie miesto využiť, pretože je blokované mechanickou zábranou. Túto otázku by som odporúčal, aby primátori miest a azda, možno je to aj otázka tohto zákona, aby tento problém mohol byť určitým spôsobom riešený.
Doteraz bolo parkovné, a preto aj vzniká tento zákon, alebo novelizácia tohto zákona, bolo vyberané bez nejakého právneho dôvodu. A iste si pamätáte spor, ktorý vznikol s ministerstvom dopravy a niektorými mestami, ktoré, samozrejme, parkovné vyberali. Napadlo to ministerstvo dopravy a Ústavný súd rozhodol precedentne, že všeobecné nariadenie mesta Trnavy o parkovaní je neústavné, a preto vzniká novelizácia tohto zákona.
Osobne môžem povedať, že nespokojnosť, ktorá vznikala, nesúvisela len s určitým odborným rozhodnutím ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, ale aj s tým, že v mestách a na území miest existovali tzv. strážené parkoviská. Pod stráženým parkoviskom si však každý motorista predstavil, že je to parkovisko, kde síce zaplatí poplatok za parkovanie, ale jeho osobné motorové vozidlo nie je strážené.
Ak si zoberieme napriek tomu, že dnes pán minister vnútra tu hovoril chválospevy o fungovaní svojho rezortu, ale zoberme si štatistiky ukradnutých áut na Slovensku a zistíme, aké percentá týchto áut sa nájdu. Je to skutočne veľmi malé a mizivé percento. Slovensko je totiž takou malou krajinou, že ukradnuté auto napríklad na území mesta Bratislavy, ale aj iných miest je za niekoľko minút, najviac niekoľko hodín mimo územia tohto štátu a samozrejme, že sa po ňom zľahne zem.
Takže návrh poslancov alebo skupiny poslancov rieši teda doplnenie predchádzajúceho zákona, proti tomuto zámeru sa namietať nedá, pretože to je podľa môjho názoru a podľa názoru odborníkov, ktorí tu so mnou pracujú v profesijnom klube, taký je svetový trend. Ale tak ako som hovoril s pánom poslancom Maňkom, ktorý tento návrh zákona predkladá, podľa môjho názoru by ho bolo dobre doplniť a trošku určitým spôsobom zlepšiť, pretože negatívna reakcia motoristov na tento zákon, samozrejme, existovať bude. Ale pokiaľ by sme vedeli prezentovať tento zákon, že prostriedky získané za parkovanie budú účelovo viazané a budú využívané napríklad na tvorbu nových parkovacích miest, na skutočné stráženie parkovísk, na dopravné značenie, na ktoré mestá a obce vo svojich intravilánoch určite zdroje nemajú, alebo azda v budúcnosti na budovanie podzemných garáží, ja garantujem, že motoristi by oveľa ľahšie dokázali toto parkovanie zaplatiť.
Myslím si, že motoristická verejnosť by privítala takúto novelizáciu zákona, doplnenie tejto novely zákona o tieto ustanovenia, a myslím si, že potom by nám ani občania tohto štátu nepovedali, že je to ďalšie zdražovanie v oblasti fungovania tohto štátu. A nakoniec si myslím, že už tá prezentácia tých zdražovaní za posledné obdobie nie je malá, nie je jednoduchá, a nebol by som rád, aby takéto relatívne odborné riešenie problému bolo brané ako bohapusté zdražovanie.
Ďakujem pekne.