Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pýtam sa ostatných poslancov, či majú procedurálne návrhy. Bohužiaľ, takto nemôžete mať vystúpenie, to je v poriadku, že ste sa pomýlili, ale ja som po pánovi poslancovi Halmešovi uzavrel možnosť sa prihlásiť.
Takže ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Húska, pripraví sa pán poslanec Bartoš.
Poslanec A. M. Húska:
Vážený pán predsedajúci,
vážení predstavitelia vlády,
vážené kolegyne a kolegovia,
pokračujem vo vystúpení, pretože v rámci tej hry na obmedzovanie možností opozície bola aj pre taký bod spoločne dôležitý aj pre koalíciu, aj pre opozíciu na prerokúvanie rozpočtu zase bola vytvorená časová zábrana, škrtenie možnosti vystúpení. Vystupujem teda s ústnym prihlásením a pokračujem v rozvádzaní mojich myšlienok, ako som to robil pri mojom prvom vystúpení. Aby nedošlo k ďalšej časovej strate, najprv uvediem pozmeňujúce návrhy. Chcem zdôrazniť, že pozmeňujúci návrh, ktorý predložila pani poslankyňa Podhradská, čo sa týka Matice slovenskej, plne podporujem a stotožňujem sa a pridávam sa k tomuto návrhu. Takisto sa stotožňujem aj s návrhom pána poslanca Jarjabka, ktorý taktiež na tému problematiky Matice slovenskej vystúpil. Podporujem tento návrh. Ďalej spoločne s pánom profesorom Kandráčom predkladám pozmeňujúce návrhy.
Prvým pozmeňujúcim návrhom navrhujeme zvýšenie rozpočtu pre vedu a vedecký výskum, ktorý sa realizuje na vysokých školách. Zvýšenie žiadame o 10 percent. Odôvodňujeme to tým, že doterajšie financovanie rozvoja vedy na vysokých školách je financované neprimerane a je veľmi akútne nebezpečenstvo, že veda a výskum na vysokých školách sa bude uskutočňovať na nedostatočnej úrovni a že poklesom jej intenzity poklesne, samozrejme, aj prienik nových myšlienok, nových poznatkov do samotného učebného procesu, lebo vlastne vo vnútri vysokoškolského výskumu sa generujú ďalšie poznatky, ktoré sa využívajú v školách.
Ako druhý pozmeňujúci návrh predkladám návrh na zvýšenie rozpočtu pre Slovenskú akadémiu vied o 13 percent na necelých 90 miliónov korún. Navrhovaný rozpočet zdôvodňujem upraviť preto, lebo nezabezpečuje dostatočný rozvoj vedy a techniky a vytvára nepriaznivú situáciu pre perspektívne generácie nových ľudí, ktorí sa budú konfrontovať s poznatkami a úrovňou európsky vzdelaných ľudí, a teda treba, aby sme ten posledný potenciál, ktorý máme v oblasti vedy organizovaný v Akadémii vied, každopádne zachovali a postupne začali zveľaďovať. Doterajšie postupy sú vlastne len ďalším a ďalším škrtením.
So zhubným účinkom rozpočtu na rok 2000 a 2001 súvisí rastúci pokles zahraničného kapitálu. Chcem totiž poukázať na niektoré súvislosti, ktoré nepriamo a sprostredkovane, ale veľmi výrazne ukazujú neatraktívnosť programu tejto vlády. Veď za Dzurindovej vlády poklesol podiel zahraničného investičného kapitálu o viac ako 50 percent. Pán Dzurinda tu s veľkou sebaistotou sľuboval, citujem: "Už na druhý deň po úspešných voľbách sa začne a tak ďalej liať zahraničný kapitál na Slovensko." Už nie je druhý deň, už je druhý rok skončený a výsledok je naopak trvalý pokles prílevu zahraničného kapitálu, ktorý je najlepším znakom toho, že dôvera v politiku tejto vlády ani zo strany zahraničného kapitálu tu nie je. Reštrikčný štátny rozpočet zadusil domácu konjunktúru a podlomil kúpnu silu obyvateľov. Obchod síce navonok je plný tovarov a sú vyhlasované ďalšie a ďalšie nové obchodné akcie, ktoré hlavne cez špekulatívne osvedčené zahraničné skúsenosti o splátkovom obchode a o lízingovom obchode síce pomáhajú "rozkurglovať" klesajúci obchodný obrat, ale nesú so sebou veľkú ťarchu zadlženia občanov a v konečnom dôsledku veľkú časť tohto splátkového obchodu občania budú musieť vlastne vrátiť, keď nebudú v stave plniť svoje záväzky.
Účinok stagflačnej politiky na Slovensku spôsobil, že sa teda veľmi rýchlo rúti pokles kúpnej sily obyvateľstva. Je síce pravda, že sa dokonca pán podpredseda vlády Mikloš hrdil tým, že pomôže znížiť aj verejnú, aj súkromnú spotrebu a tieto dva body naozaj táto vláda úspešne plní, ale to je vlastne katastrofa.
Pokles investičnej spôsobilosti u našich podnikateľov viedol a ďalej vedie k zmenšovaniu modernizácie a reštrukturalizácie priemyslu. Preto aj to, s čím sa hrdí táto vláda, že sa jej podarilo znížiť deficit, obchodný deficit, tak sa vlastne dosahuje iba tým, že v dôsledku mátožného stavu v našich podnikoch tieto obmedzujú nákup nových technológií, nerobia dôslednú reštrukturalizáciu, a teda, samozrejme, nečerpajú ani zdroje na zahraničné investície. Nebezpečenstvo zväčšovania schodku štátneho rozpočtu dokladá aj priznanie dôvodovej správy, kde sa doslova priznáva, citujem: "Kumulácia viacerých reformných opatrení spôsobila, že návrh zákona je konštruovaný so schodkom 37 miliárd korún a uplatnenie § 12 vytvára presne v špecifikovaných prípadoch priestor pre zvyšovanie schodku." Ó, aké vznešené konštatovanie. Ako veľmi ľahko sa zakryje takýmto spôsobom skutočnosť, ktorá len potvrdzuje, že návrh rozpočtu je nerealistický. Počíta s nerealistickým rastom tam, kde by ten rast mal byť a naopak počíta cudne s nižšími rastmi schodkov, než aké pravdepodobne nastanú. Chcem povedať, že nemôžeme nevidieť tu tento postup bez súvislosti, ako prebieha teraz privatizácia. Ako katastrofálne prebehla privatizácia slovenského Telekomu, kde znova opakujem, nám sa veľmi často hovorilo o tom, že robíme...
(Zaznel zvuk časosmiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Húska, vás čas uplynul.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
V poradí je prihlásený pán Bartoš.
Poslanec A. M. Húska:
Viete o časoch by bolo lepšie nehovoriť, pán podpredseda, koho čas sa končí a koho čas sa začína, to je ešte všetko vo hviezdach. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, ja som hovoril o vypršaní, nie o začatí alebo skončení.
Pán poslanec Kandráč.
Poslanec P. Kandráč:
Vážený pán predsedajúci,
kolegovia, kolegyne,
na margo vystúpenia pána profesora Húsku by som chcel urobiť dve poznámky. V Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky okrem iného je, že sa vláda bude snažiť vzdelávaním vytvoriť všestranne rozvitú osobnosť. Pýtam sa: Aká je skutočnosť? Skutočnosť je taká, že narastá nezamestnanosť, narastá to, že úroveň vzdelávania klesá, úroveň vedy klesá. A keď sa pozriete na čísla, ktoré sú v návrhu rozpočtu na tieto dve posledné kategórie, vedu a výskum na vysokých školách, ale aj na vedu v rámci jedinej inštitúcie, ktorá je určená pre vedecký výskum, je to žalostné. Pýtam sa, ako sa to dá urobiť, že by sme najnovšie vedecké poznatky pretransformúvali našim poslucháčom. Ja by som veľmi vás prosil, keby ste sa nad týmto zamysleli a vrátili vede na vysokej škole také postavenie, ako jej patrí, aby sme naozaj mohli najnovšie vedecké poznatky realizovať aj vo výučbe.
Druhá poznámka - je veľmi smutné, keď jediná inštitúcia, ktorej hlavnou náplňou je veda a vedecký výskum, musí si zháňať na svoju základnú činnosť prostriedky všelijakými inými činnosťami, len nie tými, na ktoré je určené.
Takže ešte raz, zvážte to, čo sme navrhovali aj s pánom profesorom Húskom, lebo neviem si predstaviť, že by všetky tieto vyhlásenia, tieto úlohy, ktoré sú v programovom vyhlásení vlády, bez vedy a výskumu a, samozrejme, bez vzdelania mohli byť realizované. Toto mi je nepochopiteľné. Potom sme asi takí čarodejníci, že sa budú od nás všetci na svete učiť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Bartoš, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec S. Bartoš:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
kolegovia, kolegyne,
v časti rozpravy písomne prihlásených som spolu s ďalšími poslancami predložil štyri pozmeňujúce návrhy. Tri z nich sa dotýkali zvýšenia výdavkov v kapitole Ministerstva školstva pre vysoké školy o vyše 258 miliónov Sk, ktoré slovenské vysoké školy potrebujú na naštartovanie reformy vysokých škôl. V priebehu rozpravy odznelo veľa ďalších dobre zdôvodnených návrhov na zvýšenie výdavkov v tejto i v iných kapitolách.
Uvedomujem si, že rezervy a možnosti zvýšenia sú obmedzené. A aj keď väčšina návrhov je veľmi dôležitá a potrebná, niektoré bude možné schváliť, niektoré však nie a budeme veľmi ťažko rozhodovať, čo je potrebnejšie, čo uprednostniť. Obávam sa, že pri tejto tlačenici sa na vysoké školy neujde, čo by veľmi vážne ohrozilo pripravovanú reformu vysokých škôl. Preto pre prípad, že nebudú schválené moje prvé pozmeňujúce návrhy, prichádzam s alternatívnym pozmeňujúcim návrhom na minimálne zvýšenie výdavkov v kapitole Ministerstva školstva pre vysoké školy, a to o sumu 163 349 tisíc Sk.
Táto suma 163 349 tisíc Sk sa získa presunom 63 349 tisíc Sk z kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy do kapitoly Ministerstva školstva a zvýšením príjmov zo správnych poplatkov o 100 miliónov za vydávanie víz, ktoré vytvárajú príjem štátneho rozpočtu v nedaňových príjmoch z administratívnych a iných poplatkov a platieb.
Pán spravodajca, odovzdávam pozmeňujúci návrh a dovoľte mi ešte jeden pozmeňujúci návrh, ktorý sa dotýka § 4 návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2001, kde v odseku 1 sa slová "v prílohách číslo 2, 3 a 4 písmeno d) a v prílohách číslo 5 a 6" nahrádzajú slovami "v prílohách číslo 2 až 6".
Tento návrh odôvodňujem tým, že v záujme zjednotenia a zosúladenia prístupu k jednotlivým dotáciám poskytovaným obciam navrhujeme spriechodniť možnosť prípadnej úpravy v priebehu roka aj dotácií uvedených v písmenách a, b a c prílohy číslo 4 zákona o štátnom rozpočte na rok 2001.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Baco sa hlási s faktickou poznámkou. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Poslanec P. Baco:
Vážený pán poslanec,
všetko bude záležať na tom, či ste statočný a či to, čo ste tu povedali, myslíte vážne alebo chcete tu farizejsky predvádzať pred verejnosťou, ako by ste boli ochotný vysokým školám nejako pomôcť. Ja som presvedčený, že poslanci vašej strany nebudú hlasovať za váš návrh. Prestaňte s touto hrou na nejakých sociálnych a socialistických bojovníkov pred verejnosťou, pretože skutočne vaše kroky sú deštruktívne, pravicové tak ako celá superpravicová reštriktívna finančná politika vašej pani ministerky.
Odporúčam vám vrele a chcem vás o to poprosiť, prestaňte s tými vládnymi pojmami reforma. Čo to je reforma, veď pod to skrývate, nič iné pod to neskrývate iba celý tento reštrikčný a úpadkový proces. Slovo reforma má zabaliť, vyvolať zdanie, že sa tu akoby niečo deje v tejto spoločnosti, že sa niečo rieši. Ale v každom jednom prípade vrátane školstva, vysokých škôl nie je za týmto slovom skryté nič iné iba reštrikcie, úpadok, rozklad a v konečnom dôsledku totálny rozpad.
Takže pán poslanec, pekne to vyzerá, čo hovoríte, ale nehnevajte sa, ja som opozičný poslanec a musím na to hlavne verejnosť upozorniť, že vy tu dávate návrhy, ale potom proti nim hlasujete.
Pýtam sa vás ešte raz: Podporí SDĽ tento váš návrh, bude hlasovať za takéto zvýšenie rozpočtu pre vysoké školy, alebo nepodporí?
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďalší v poradí prihlásený je pán poslanec Cabaj, ktorý nie je prítomný v rokovacej sále. Pán poslanec Galbavý tiež nie je prítomný v rokovacej sále. Pán poslanec Ošváth, pán poslanec Prokopovič.
Páni poslanci, lež príde pán poslanec Prokopovič, chcem vám oznámiť, že rokovanie 43. schôdze preruším po skončení prerokúvania bodu návrh zákona o štátnom rozpočte dnes. Budeme pokračovať v rokovaní 43. schôdze v utorok o 13.00 hodine prerokúvaním ďalších bodov programu, tak ako sú uvedené v programe 43. schôdze, a hlasovať o návrhu zákona o štátnom rozpočte budeme v stredu ráno ako prvý bod o 9.00 hodine.
Pán poslanec Gašparovič.
Poslanec I. Gašparovič:
Pán podpredseda, nebolo mi celkom jasné vaše vyjadrenie, keď ste povedali, že končíme, respektíve po skončení tohto bodu programu prerušujeme schôdzu. To znamená, že budeme aj hlasovať?
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nie, nie.
Poslanec I. Gašparovič:
Čiže po skončení rozpravy, tak ste to mysleli.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Po skončení rozpravy. A povedal som, že hlasovať budeme v stredu ráno o 9.00 hodine.
Pán poslanec Prokopovič, máte slovo.
Poslanec P. Prokopovič:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
páni ministri,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
žiadalo by sa mi na tomto mieste hovoriť o návrhu štátneho rozpočtu z pohľadu malého a stredného podnikania na Slovensku, ale nebudem dlho hovoriť, pretože ja som absolvoval tieto rozhovory, tieto debaty, tieto aj polemiky jednak na úrovni ministerstva hospodárstva, keď som sa podieľal alebo aktívne som vystupoval pri príprave návrhu štátneho rozpočtu za kapitolu Ministerstva hospodárstva, ktorý to tiež obsahuje, jednak dosť podrobne sme rozobrali túto otázku aj v Rade vlády pre malé a stredné podnikanie.
Takže len skutočne niekoľko poznámok k tomu a potom sa budem venovať druhej téme, pre ktorú som vystúpil a kde chcem aj povedať pozmeňujúci návrh z pozície alebo z titulu funkcie podpredsedu výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.
Najprv teda k štátnemu rozpočtu z pohľadu malého a stredného podnikania.
V čom je problém. Myslím si, že problém vo využívaní prostriedkov pre malé a stredné podnikanie nie je ani tak momentálne vo výške prostriedkov, ktoré sú na to určené, aj keď si myslím, že neuškodilo by, keby ich bolo viac. A, samozrejme, by som to privítal, ale, myslím si, že hlavný problém je vo využívaní, respektíve lepšie povedané v nevyužívaní týchto finančných prostriedkov. Aj z tohto miesta odmietam názor, ktorý prevláda niekedy aj v médiách, že za to, že nie sú vyčerpané finančné prostriedky pre malé a stredné podnikanie, sú na vine podnikatelia, živnostníci, ktorí dajú málo dobrých, kvalitných podnikateľských projektov alebo zámerov. Absolútne s tým nesúhlasím, pretože mám osobné skúsenosti, že projekty sú pomerne dobré, je ich dosť, chyba je niekde inde. Ja si myslím, že chyba je v takých dvoch rovinách.
Prvá rovina je presun finančných prostriedkov z ministerstva financií na jednotlivé kapitoly, respektíve účty. A druhá rovina je veľmi zložitá administratívna, byrokratická postupnosť alebo byrokratický postup pri vybavovaní akejkoľvek pôžičky, mikropôžičky, úveru od času podania projektu trebárs do Národnej agentúry pre malé stredné podnikanie až po finálne získanie úveru.
Poviem jeden príklad. V Rade vlády pre malé a stredné podnikanie pred dvoma týždňami sme boli informovaní od zástupcov ministerstva financií, že v roku 2000 z 225 miliónov korún určených na podporu podporných úverových programov malého a stredného podnikania bolo vyčerpaných 25 miliónov. Keď sme sa, samozrejme, zástupcovia, ktorí sme tam boli za podnikateľské subjekty, dosť zhrozili nad tým, ako je to možné, tak príčina bola v tom, že ministerstvo hospodárstva nepožiadalo písomne ministerstvo financií o presun týchto finančných prostriedkov.
To len dávam ako príklad, lebo potom sa začalo pingpongovať, kto je na vine, ministerstvo hospodárstva, či má dať žiadosť, či automaticky má dostať a podobne. Ale nie je to dôležité. Dôležitý je ten fakt, že toto sú príčiny, ktoré niekedy brzdia vo veľkej miere efektívne využívanie týchto prostriedkov.
Hovorím to z pohľadu štátneho rozpočtu, tak ako som povedal, že aj keď by som si želal, aby tých prostriedkov bolo viac, myslím si, že problém nie je v tom, že by ich bolo momentálne málo, ale problém je v tom, že musíme nájsť skutočne cestu, postup, dohodu, ako ich získať a efektívne využiť.
Toľko teda k tomu malému a strednému podnikaniu. Samozrejme vrátim sa k tomu pri prerokúvaní správy o stave malého a stredného podnikania kde, myslím si, že je parketa, aby sa problémy tohto stavu tam kompetentne prediskutovali.
Chcel by som niekoľko slov povedať k problematike, ktorú sme rozobrali vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ktorý sa týka Slovenského plynárenského priemyslu.
Štátny podnik Slovenský plynárenský priemysel Bratislava predpokladá v roku 2001 tvorbu hrubého zisku v rozsahu zhruba 1 miliardy korún aj to len za predpokladu priebežnej valorizácie predajných cien plynu zodpovedajúcej nárastu nákupných cien vrátane dosahov zmeny kurzu slovenskej koruny voči americkému doláru. Návrh zákona o štátnom rozpočte však ukladá podniku odviesť až 5 miliárd Sk ako dodatkový odvod do štátneho rozpočtu. Je zrejmé, že Slovenský plynárenský priemysel nebude schopný uhradiť tento odvod z vlastných zdrojov. Existuje dokonca reálna hrozba ohrozenia platobnej schopnosti SPP a následne schopnosti uhrádzať splátky prevzatých úverov, čo v konečnom dôsledku môže ohroziť aj strategický záujem štátu pri obchodných vzťahoch SPP so zahraničnými partnermi a finančnými inštitúciami, ako i zámer privatizácie SPP, ktorý vláda predpokladá v roku 2001.
Nakoľko zrejme nie je kvôli napätosti štátneho rozpočtu reálne znížiť výšku dodatkového odvodu, navrhujeme aspoň oddialenie termínov splatnosti odvodu, aby sa vytvoril časový priestor pre Slovenský plynárenský priemysel na získanie cudzích zdrojov na splátky odvodu.
Podotýkam, že sme pristupovali pri hodnotení aj pri vypracovaní tohto pozmeňujúceho návrhu veľmi zodpovedne, nechceme, aby tento návrh ovplyvnil deficit štátneho rozpočtu ani verejných financií v celkovom súhrne v roku 2001, len si myslím, že treba zreálniť tie dátumy, aby skutočne SPP si svoje záväzky, ktoré mu vyplývajú po schválení zákona o štátnom rozpočte, mohol splniť. Preto navrhujem v § 3 ods. 2 v písm. a) sa slová "do 28. februára 2001" nahrádzajú slovami "do 31. mája 2001" a v písm. b) sa slová "do 31. mája 2001" nahrádzajú slovami "do 30. novembra 2001".
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami sa hlási pán poslanec Cuper a Maxon. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Nech sa páči, pán poslanec Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Prokopovič, áno, o tom je to, z hľadiska podpory malého a stredného podnikania, ale potom to, čo si povedal, pán poslanec, treba trošku aj parametrizovať. Asi by bolo veľmi zaujímavé sa pozrieť, akú funkciu teraz plní Slovenská záručná a rozvojová banka a dovoľte mi ešte raz zopakovať ten údaj, ktorý som tu už uviedol, ekonomickými a predovšetkým cenovými opatreniami sa vám podarilo znížiť úrokové sadzby nie tak, ako hovoril predseda vlády na 8 percent, ale zhruba niekde na 10,5 percenta.
Dámy a páni, podnikateľské úvery k ultimu augusta poklesli oproti minulému roku o 62 percent. Takže o akej podpore aj cez úverové programy, prosím vás pekne, to hovoríte? No a celkom v závere diskusie sa vraciame k tomu, čo som už spomenul v mojom vystúpení, a je to otázka Slovenského plynárenského priemyslu. Nuž aj to je exemplárny prípad, ako je na Slovensku stabilizovaná ekonomika, ako tu všetko perfektne funguje. Nuž funguje to tak, že Slovenský plynárenský priemysel, keď bude mať rozpočtovaný odvod do štátneho rozpočtu 5 miliárd Sk, tak si bude na tento odvod musieť požičať. Tak to je exemplárny prípad makroekonomickej a podnikovej stabilizácie.
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán poslanec Prokopovič,
vaše vystúpenie pokladám za čisté farizejstvo, najmä váš pozmeňujúci návrh a strašenie občanov tohto štátu tým, že keď pani ministerka dá dodatočný odvod Slovenskému plynárenskému podniku 5 miliárd, že si na ne bude musieť požičať. To hovorte menej zasväteným, ale nie tomuto plénu, tomuto auditóriu. V konečnom dôsledku by aj tak zaplatili občania tohto štátu a zaplatia na zvýšených cenách dodávok plynu od nového roka. Ale mne to, táto vaša hra pripomína veľmi hru s Východoslovenskými železiarňami, kde sa zadlži úverovo podnik nejakými zahraničnými bankami a potom sa začne strašiť jeho likvidáciou cez vyhlásenie konkurzu, aby sa takto strčil zahraničným záujemcom.
Pán Prokopovič, povedzte občanom tohto štátu pravdu, že chcete jednoducho aj vy trošku participovať na privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu, a preto ste sa prepožičali na túto veľmi podivnú hru, ktorá má likvidovať slovenské plynárenské podniky, pripraviť Slovensko o ďalší zdroj, o ktorý by napĺňal štátny rozpočet, takže v tomto smere ste na tej istej lodi s pani ministerkou financií, ktorá podstrčila Východoslovenské železiarne svojmu priateľovi Eichlerovi, ktorý sa nabalil 300 miliónmi korún platu za dva roky a zmizol do Spojených štátov a podnik odovzdal svojim americkým kamarátom s tým, že desať rokov nebudú platiť dane.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Prokopovič.
Poslanec P. Prokopovič:
Ďakujem pekne.
Ja len v krátkosti ako reakciu na predchádzajúce dve vystúpenia.
K pánovi poslancovi Cuperovi. Pán poslanec, zodpovedne hovorím, nemám záujem ani teraz, ani v budúcnosti akokoľvek participovať na privatizácii SPP ani žiadneho strategického podniku. Berte to ako oficiálne vyhlásenie.
Čo sa týka pána poslanca Maxona, súhlasím s tebou, pán poslanec, že tých pôžičiek a úverov bolo dosť. Ja som to aj povedal aj na tom príklade, koľko bolo vyčerpaných do októbra, teda nie je reálne, aby tá suma sa do konca roka vyčerpala, ale myslím si, že to je parketa pre správu o stave malého a stredného podnikania, kde budeme hovoriť o problémoch, o príčinách, ktoré som tu len krátko načrtol. Súhlasím s tebou, že treba hovoriť aj o Slovenskej záručnej a rozvojovej banke. Áno, je to inštitúcia, ktorá má výrazným spôsobom vstúpiť do systému úverov, pôžičiek a podporných úverových programov, ale myslím si, že o tom budeme hovoriť budúci týždeň.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Rakús.
Poslanec A. Rakús:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
dovoľte mi, aby som podporil požiadavky zdravotníctva na príspevok štátu na takzvané nepoistiteľné riziká, kam sa zvyknú zaraďovať napríklad transplantácie orgánov a iné zvlášť finančne náročné výkony, ktoré zo základného zdravotného poistenia v rámci solidarity sa nedajú realizovať. Určité výkony zdravotnej starostlivosti sú spojené s vysokými finančnými nákladmi na špeciálny zdravotnícky materiál, lieky a zdravotnícku techniku. Financovanie takýchto výkonov z prostriedkov základného zdravotného poistenia v praxi znamená, že veľká časť týchto výkonov je pre ich finančnú náročnosť odsúvaná, predlžujú sa čakacie lehoty na tieto výkony, a tým sa nepriamo ohrozuje zdravotný stav pacienta, ktorému by sa ináč efektívne dalo pomôcť. Financovanie tohto typu vybratých výkonov sa v zahraničí vykonáva väčšinou priamo z príspevkov štátu. Medzi najčastejšie výkony, len tak na ilustráciu, možno spomenúť niektoré výkony v kardiológii, kardiochirurgii a cievnej chirurgii, ďalej transplantácie orgánov a tkanív a výkony s nimi spojené a implantáty a výkony s nimi spojené. Financovanie týchto zvlášť náročných výkonov sa ročne predpokladá v objeme cca 600 miliónov korún. Navrhujem, aby jedna tretina sa riešila cez zdravotné poisťovne z účelového fondu a dve tretiny zo štátneho rozpočtu zvýšením odvodu Národnej banky Slovenska.
Ďalej z uznesenia Národnej rady číslo 983 z 3. 7. 2000 vzišla požiadavka riešiť komplexné zabezpečenie zdravotnej starostlivosti o občanov a ústavných činiteľov Slovenskej republiky. Na základe poverenia ministra zdravotníctva bola ustanovená pracovná skupina na posúdenie úrovne poskytovania zdravotnej starostlivosti so zameraním na možnosti zabezpečenia zdravotnej starostlivosti o občanov a ústavných činiteľov. Výsledné materiály z auditu vybraných zdravotníckych zariadení sa prerokovali 23. novembra 2000. Po vyhodnotení výsledkov posudzovania úrovne zdravotnej starostlivosti v 12 ústavných zdravotníckych zariadeniach vybraných v jednotlivých regiónoch pracovná skupina rozhodla, že pre každý región sa určí zdravotnícke zariadenie alebo komplex zariadení, ktoré sú vhodné ako takzvané koncové zdravotnícke zariadenia na poskytovanie komplexnej zdravotnej starostlivosti.
Po zvážení výsledkov auditu sa ukázalo, že nijaké zdravotnícke zariadenie nie je schopné samostatne poskytovať celú škálu špecializovaných vyšetrení a ošetrení, a preto vzniklo odporúčanie tieto lôžkové zdravotnícke zariadenia po stavebných úpravách a dovybavení zdravotníckou a nezdravotníckou technikou vybaviť tak, aby mohli poskytovať adekvátnu zdravotnú starostlivosť, o ktorej som hovoril. Na dovybavenie uvedených nemocníc pre rok 2001 je oprávnená požiadavka výboru pre zdravotníctvo vo výške minimálne 200 miliónov korún. Vzhľadom na to, že vo výbore pre financie, rozpočet a menu nenašiel odozvu ani jeden z návrhov, ktoré zdravotnícky výbor predložil, dokonca ani také, ktoré finančne možno nie sú veľmi náročné, takže trošku si pripadáme ako takí hlupáci, ktorí sa do zdravotníctva nevyznajú, tak si dovoľujem v istej obmene podať pozmeňujúci návrh, ktorý sa tam ocitol, ale možno nebol celkom zreteľne formulovaný, tak teda by som si dovolil podať dva pozmeňujúce návrhy. Prvý v kapitole Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zvýšením odvodu Národnej banky Slovenska do štátneho rozpočtu zvýšiť výdavky o 400 miliónov Sk na dofinancovanie zvlášť náročných zdravotníckych výkonov a po druhé v kapitole Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zvýšením odvodu Národnej banky Slovenska do štátneho rozpočtu zvýšiť výdavky o 200 miliónov korún na dobudovanie špičkových zdravotníckych zariadení. Pozmeňujúce návrhy odovzdám. Prosil by som, keby sa o každom z týchto bodov potom pri hlasovaní hlasovalo osobitne.
A napokon ešte by som si dovolil predložiť návrh na uznesenie Národnej rady. Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby po prvé pri príprave rozpočtu pre rok 2002, teda pre ten ďalší rozpočet, zahrnula do výdavkov štátneho rozpočtu do zdravotníctva aj finančné prostriedky na
a) krytie potrieb rýchlej zdravotnej pomoci,
b) zvlášť náročné zdravotnícke výkony,
c) dobudovanie špičkových pracovísk,
d) úpravu vymeriavacieho základu zdravotného poistenia za osoby, za ktoré platí štát, respektíve Národný úrad práce vo výške 10 percent z minimálnej mzdy.
A po druhé uložila rozpočtovej kapitole Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky financovať investičné zámery v stavebnej činnosti a prístrojovej technike až nad 5 miliónov Sk jednotlivo.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Maxon - faktická poznámka.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Skôr to prichodí pani poslankyni Aibekovej, mojej kolegyni, ale chcel by som teda za ňu povedať, že tieto pozmeňujúce návrhy poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko v každom prípade podporí a stojí naozaj za zamyslenie to, čo povedal pán poslanec Rakús, že kto vlastne o tom zdravotníctve rozhoduje. Či ten, kto o zdravotníctve niečo vie, alebo ten, ktorý je úzkoprso limitovaný disponibilnými prostriedkami. Ja hlasovanie vo výbore pre financie, rozpočet a menu naozaj považujem za nezodpovedné, ale pán poslanec Rakús, viete, ako to bolo? Vo výbore pre financie, rozpočet a menu sa hlasovalo podľa toho, ako povedala ministerka financií Slovenskej republiky. V tej spoločnej správe, myslím si, existuje jedna alebo dve nepodstatné výnimky z tohto procesu. To nakoniec potvrdzuje to, čo ste povedali. Ja, samozrejme, nechcem vyvolávať akékoľvek napätie medzi členmi vlády, pretože toho napätia vzhľadom na politické rozloženie síl vo vláde už je dosť, ale na druhej strane považujem naozaj za nezodpovedné od ministra zdravotníctva, že tu v pléne Národnej rady objektívne nevysvetlil poslancom, aký je stav tohto rezortu a neuchádzal sa o priazeň poslancov Národnej rady, aby tomu tak ťažko skúšanému rezortu aspoň trošičku pomohli. Odpovedal len na pripomienky. Nič v jeho vystúpení nebolo v tom zmysle, aby sa tomuto rezortu pomohlo.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ako posledný prihlásený do rozpravy k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2001 je predseda poslaneckého klubu HZDS Tibor Cabaj.
Pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Pán predsedajúci,
torzo slovenskej vlády,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som aj ja vystúpil v rozprave k prerokúvaného návrhu zákona o štátnom rozpočte na budúci rok, pretože v tomto parlamente už pôsobím nejakú tú chvíľu, tak už som zažil dni, keď sa prerokúvali návrhy jednotlivých zákonov o štátnom rozpočte, skutočne bol to sviatok, lebo sa pripravoval zákon zákonov na ten najbližší rok. Aj v prijímaní tohto zákona vlastne vždy sa dával signál občanom Slovenskej republiky, čo ich v tom budúcom roku bude čakať. Nemyslíme si, že občania Slovenskej republiky si nevedia aj z tých jednotlivých vystúpení vybrať a dešifrovať, o čom sa hrajú politici. Niekedy sa hovorilo, že politika je pánske huncútstvo a len za tými huncútstvami potom vidieť sem-tam aj nejakú zmysluplnú robotu.
Pri prerokúvaní zákona o štátnom rozpočte toto pravidelne v parlamente takýmto spôsobom bývalo, aj keď treba povedať, že stalo sa aj v minulosti, že nie vždy všetci členovia vlády podporili účasťou prerokúvanie rozpočtu, ale taká slabá účasť zástupcov vlády, ako je pri prerokovaní tohto návrhu rozpočtu, v tomto parlamente ešte nebola. Navyše nebola ani najmenšia snaha zo strany väčšiny v tomto parlamente, aby poslanci podporili návrh uznesenia, o ktorom včera hlasovala Národná rada, aby predsedajúci zabezpečil účasť členov vlády na prerokúvaní rozpočtu. Veľmi málo ľudí je tu aj teraz a tí, čo tu náhodou včera boli, vedia, že tento návrh podporilo iba 40 poslancov, zo 150 poslancov Národnej rady podporilo iba 40, že má záujem, aby členovia vlády prišli na prerokúvanie.
Ja viem, že vo vládnej koalícii už ste mali niekoľko sedení či už v kinosále a v rôznych iných sálach v rámci Slovenska, kde prebehlo takzvané vymývanie mozgov a vysvetľovanie, prečo taký rozpočet musí byť. Pani ministerka vás označila za tlačidlových poslancov, takým sa ja necítim, to si musíte vy vydiskutovať medzi sebou, pretože pani ministerka veľmi často zabúda, odkiaľ vyšla a akým spôsobom ako poslankyňa pôsobila v tomto parlamente, ale to, chvalabohu, je už história. Len čo je nešťastie občanov Slovenskej republiky, že teraz pôsobí ako ministerka vo vláde, a to je veľmi zlé.
Takže toto je prerokúvanie rozpočtu. Samozrejme k tomu prispela ešte aj ďalšia skutočnosť. Je veľká snaha zo strany vedenia Národnej rady veľmi rýchlo ukončiť rozpravu o rozpočte, pretože niet o čom. Veď ste nedostali od koaličnej rady žiadne požehnanie na vykonanie zmien v rámci rozpočtu, pretože pani ministerka odkázala pri prerokúvaní zákona o daniach z príjmov, že ak poslanci prijmú tie navrhované pripomienky, ktoré predkladali, že jednoducho návrh stiahne, pretože ona ako predkladateľka nehodlá rešpektovať svojich poslancov. To všetko predchádzalo. To bola delostrelecká príprava na odpálenie návrhu zákona o štátnom rozpočte. Ja poviem úplne otvorene, vôbec nemám pochybnosť, že nakoniec rozpočet, tak ako vám to vláda predložila, si odhlasujete, pretože aj keď tu chýbajúci predseda Národnej rady už dopredu avizoval, že zlý rozpočet síce je zlý, ale vždy je lepší, ako keď nie je žiaden. Zrejme už tu bude prítomný, keď sa bude hlasovať o rozpočte a takýmto spôsobom sa podpíše aj pod tieto avizované závery, ktoré by mal tento parlament urobiť.
Samozrejme ja oceňujem napríklad aj vystúpenie, ako vystúpil pán doktor Rakús, pretože nezaprel v sebe svoje stavovské postavenie a v podstate vystupoval v tej oblasti, v ktorej je doma a tu sa snažil podporiť a hľadať možnosti riešenia. Mňa skôr ale prekvapuje iná súvislosť, keď som spomenul jeho, že v tomto parlamente pôsobí veľa zástupcov školského stavu, učiteľského či už od základných až po vysoké školy, a môžem úplne otvorene povedať, že necítia to naši občania, že títo ich zástupcovia ľudu by sa aj stavovsky správali a hľadali postupy krokov, ktoré by pomohli riešiť túto situáciu. Veľa ľudí v kuloároch hovorí o tom a sem-tam to zaznie aj tu od mikrofónu od koaličných poslancov, že investícia do školstva sa vždy oplatí, pretože to zakladáme pre budúcnosť. Bohužiaľ, ale skutek utek.
Ukážte mi konkrétne kroky, ktoré sa spravili, aby táto oblasť mohla byť zabezpečená, aby sme vypočuli tých, ktorí pôsobia v tejto oblasti a ktorí zastávajú názor, že veľmi rýchlo sa ponáhľame, pretože v školstve to horí. Zatiaľ sa to tu ešte neprejavilo. A preto aj ďalšie veci takým spôsobom zrejme aj dopadnú pri hlasovaní, lebo ináč to už nemôže byť.
Pán predseda vlády ako tradične prišiel, niečo tu porozprával a zase išiel po svojom. Koniec koncov za tie dva dni, čo sa prerokúvalo, ani tu nechýbal, pretože obyčajne jeho vystúpeniami vyvolá vlnu faktických poznámok, pretože narozpráva to, čo chce narozprávať a hádam už len on sám tomu verí, čo ešte rozpráva. To je tá situácia, v ktorej sa vždy ocitáme, a preto aj takým spôsobom vystúpil. Už kolegovia ho usvedčili z klamstiev, ktoré na bežiacom páse používa, a pritom si vôbec nepreštuduje materiál, pod ktorým je podpísaný ako predseda vlády. Totiž to ten návrh zákona o štátnom rozpočte podpísal Mikuláš Dzurinda, predseda vlády. Ten prerokúvame a vôbec už nevie, čo je v tomto návrhu zakotvené.
Samozrejme možno preto je taký veľký nezáujem zo strany členov vlády prerokovať toto v parlamente, pretože bola tu veľmi zaujímavá situácia, keď tí, ktorí včera a sebakriticky priznávam aj do vlastných radov zásluhou dvoch poslancov z nášho poslaneckého klubu odhlasovali, že sa bude pokračovať aj po 21.00 hodine a odhlasovali skrátenie limitu na 10 minút, jednoducho sa potom vytratili a v parlamente zostali tí, ktorí mali záujem niečo k rozpočtu povedať, niečo v tejto oblasti riešiť a pani ministerka si to tu v podstate odtrpela, pretože ostatní kolegovia vlády, akoby mali služby, občas dobehli, ukázali sa tu o chvíľu v rokovacej miestnosti a takýmto spôsobom to bežalo až do 7 minút po polnoci, keď bolo v noci prerušené rokovanie najmä aj z toho dôvodu, že bol predpoklad, že už o polnoci, respektíve o 22.00 hodine, keď sa zapisovalo do ústneho podania, že už tu nebude veľa poslancov a treba veľmi rýchlo takýmto spôsobom prerokúvanie, toto nedôstojné prerokúvanie skončiť. Preto bola aj taká situácia, aká bola, že tu občas bolo 10, niekedy 12 poslancov, ktorí si sem-tam boli niečo ochotní vypočuť alebo nejako si to podeliť, aby tu zastupovali. Dnes potom prišiel premiér a on tak ako tradične vždy ohlási dobré správy pre Slovensko.
Len mi dovoľte trocha parafrázovať, pretože keď som trochu spomenul tú históriu, ako to bežalo v parlamente, pamätám si, že prvý rozpočet samostatnej Slovenskej republiky bol predkladateľom nebohý profesor Kočtúch. Keď sme tento zákon po týždni prerokúvania v parlamente nakoniec prijali, tak profesor Kočtúch vtedy navrhol, aby sme si s hrdosťou a aj sme si hrdo zaspievali hymnu Slovenskej republiky. Keďže profesor Kočtúch už, bohužiaľ, medzi nami nie je a zrejme ani predkladateľ a spravodajca také ambície nemajú, tak zrejme v tomto parlamente po prijatí rozpočtu, tak ako ho predložila vláda, sa nebude spievať hymna, ale možno by sa mohla zaspievať tá pieseň Pec nám spadla, pec nám spadla. Premiér vystúpi a povie, že mám pozitívnu správu, dobrú správu pre občanov Slovenskej republiky - už s tou pecou nebudú problémy, už nám spadla. Nato vystúpi jeho podpredseda vlády Mikloš, občania nerobte si starosti, však my ten chlieb dovezieme. A keďže počítam, že už pri hlasovaní bude prítomný aj predseda Národnej rady, ktorý asi povedie toto hlasovanie tak, aby mohol ukončiť rokovanie o rozpočte tým jeho typickým úsmevom, aby mohol povedať, občania, je to tak, ako je, rozpočet je síce zlý, ale lepšie ako žiaden a zrejme sa to asi v tomto prípade skončí pozdravom daj pánboh česť práci. (Potlesk.)