Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Suchár. Pripraví sa pán poslanec Húska.
Nech sa páči.
Poslanec M. Suchár:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán premiér,
pani ministerka,
pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
vo svojom diskusnom príspevku sa chcem dotknúť problematiky školstva. V školstve, ako aj v iných odvetviach ťaháme so sebou dedičstvo minulosti nerovnomerného financovania jednotlivých krajov, škôl a dokonca aj príspevkov na žiaka či študenta. Tento problém rezonoval i pri prerokúvaní rozpočtu krajských úradov vo výbore pre verejnú správu. Sú veľké rozdiely vo financovaní a svojím pozmeňujúcim návrhom by som chcel prispieť k riešeniu tohto problému. Navrhujem zvýšiť rozpočet pre školstvo o niečo viac ako 97 miliónov, a to pre najhoršie financované kraje - pre kraj Banskobystrický, Prešovský a Košický.
Dovoľte mi, aby som prečítal pozmeňujúci návrh. Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu v kapitolách krajských úradov upraviť nasledovne: Krajský úrad Banská Bystrica zvýšiť výdavky celkom o 18 746 tisíc korún, z toho bežné výdavky o 18 746 tisíc korún a z toho kategóriu bežných transferov zvýšiť o 7 620 tisíc korún. Krajský úrad Prešov zvýšiť výdavky celkove o 73 434 tisíc korún, z toho bežné výdavky o 73 434 tisíc korún, z toho kategóriu bežných transferov zvýšiť o 40 336 tisíc korún a Krajský úrad Košice zvýšiť výdavky celkom o 5 501 tisíc korún, z toho bežné výdavky o 5 501 tisíc korún.
Potrebnú sumu 97 681 tisíc korún navrhujem presunúť do uvedených kapitol krajských úradov z kapitoly pre Všeobecnú pokladničnú správu. Tieto čísla sú odsúhlasené s ministerstvom financií a mal som pripravenú ešte druhú alternatívu, že by sme túto sumu 97 miliónov získali presunom z kapitol iných krajských úradov, ale, žiaľ, nestretla sa s podporou tohto poslaneckého zboru, preto predkladám len prvú alternatívu.
Chcem na záver podotknúť, že investovanie do školstva, investovanie do vzdelania sú najlepšie investované peniaze, preto prosím kolegov a kolegyne o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
O slovo sa prihlásil premiér Slovenskej republiky.
Nech sa páči, pán predseda vlády, máte slovo.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
rozhodol som sa vystúpiť k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2001 z dvoch dôvodov. Po prvé preto, aby som aj ja vám ponúkol svoj pohľad na obsah štátneho rozpočtu, a po druhé, aby som vás požiadal o jeho podporu pri hlasovaní.
Ten môj pohľad, pochopiteľne, bude v širších súvislostiach, pretože na jednotlivosti nepochybne odpovedajú jednotliví členovia vlády, predovšetkým predkladateľ, pani ministerka financií. Mojou úlohou je skôr dať štátny rozpočet do širšieho kontextu, predovšetkým kontextu ekonomického, makroekonomického.
Je nesporné, že teraz tesne po polovici volebného obdobia máme za sebou ťažké obdobie stabilizácie slovenskej ekonomiky. Nepopulárne opatrenia, najmä tie z mája minulého roku, zaúčinkovali možno aj lepšie, ako sme sa nádejali. V priebehu jedného roka sa podarilo narovnať obrovské, prakticky tri roky predchádzajúce sa tvoriace makroekonomické nerovnováhy. Zásadne sme napríklad znížili deficit zahraničného obchodu. Keby ste si pozreli roky 1996, 1997, 1998, videli by ste, že deficit zahraničnoobchodnej bilancie bol vyšší ako 10 percent voči hrubému domácemu produktu. Ale už v prvom polroku 2000 to bolo iba 0,1 percenta. Toto bol veľmi významný posun, ktorý sa, samozrejme, nemohol pozitívne neodraziť v celom rade ďalších ukazovateľov.
Po druhé chcem povedať, že sme dokázali posilniť a následne stabilizovať kurz slovenskej meny. Keď sa pozrieme na vývoj voči euro, na ktoré je slovenská koruna naviazaná, tak vidíme, že kurz koruny a eura je na rovnakej úrovni ako na začiatku roku 1999. Spomenul by som aj ďalší ukazovateľ, ktorý má významný dosah na chod ekonomiky, na tvorbu podnikateľského prostredia, a to sú nesporne úrokové sadzby a ich vývoj. Pripomínam, že v októbri 1998 boli takéto úrokové sadzby priemerne na úrovni 28 percent. V súčasnosti je to už iba 8 percent, myslím si, že je neoddiskutovaľný a veľmi výrazný obrat a posun za obdobie dvoch rokov.
Nechcem ale, samozrejme, ponúkať tieto makroekonomické indikátory ako presvedčovanie, že všetko ide hladko a všetko je v najlepšom poriadku. Jednak to obdobie nebolo nejako ľahké, najmä pre občanov, ale na strane druhej videli sme aj javy, ktorým sme sa nemohli ani tešiť, ani prizerať. Narástla nezamestnanosť, najmä regionálne, poklesli reálne mzdy a poklesla aj spotreba domácností. Bola to cena opatrení, ktoré sme museli urobiť predovšetkým v tom máji minulého roku, bola to cena za stabilizáciu. Ale opäť uvedomujúc si tieto ťažkosti skúsme si porovnať, akú cenu za stabilizáciu zaplatili napríklad iné krajiny, ktoré prechádzali podobným obdobím, keď bolo treba sa vyrovnať s veľkým deficitom zahraničnoobchodnej bilancie, platobnej bilancie a stabilizovať ekonomiku. Najlepšie je porovnávať sa s tými, s ktorými chcem vstúpiť do Európskej únie, ktorých chcem dohnať v tom prístupom procese. Tak napríklad v susednom Maďarsku zaznamenali napríklad v roku 1995 pokles reálnych miezd o 12,4 percenta. Vieme dobre, že u nás to bolo najviac 7,3 percenta. Vieme, že keď Česi prechádzali takýmto obdobím stabilizácie, bolo to v rokoch 1995, 1996, 1997, tri roky po sebe mali hospodársky pokles. Nedokázali zabezpečiť hospodársky rast. V tomto zmysle je potrebné povedať, že hospodársky rast sa počas stabilizačného obdobia na Slovensku spomalil, ale nikdy sme nemali hospodársky pokles, aj v tomto významnom ukazovateli teda cenu za stabilizáciu na Slovensku sme zaplatili nižšiu.
Náklady stabilizácie teda boli na Slovensku podstatne nižšie, naša ekonomika síce rástla v poslednom období pomalšie, ale rástla. Slovensko nezaznamenalo, tak ako hovorím, ekonomický pokles a myslím si, že môžeme pokojne povedať, že mimoriadne komplikovanú makroekonomickú situáciu zvládlo dobre a podarilo sa to, čo ekonómovia nazývajú ako pristátie v týchto veľmi ťažkých ekonomických opatreniach.
Rád by som ešte ponúkol aj iný pohľad, ktorý mi ponúka pani ministerka financií každú stredu na rokovaniach vlády, keď začíname od prvého dňa, čo sme vo vláde, bilanciou, krátkou bilanciou štátneho rozpočtu. Chcem vám povedať, že preč sú tie časy, keď pani ministerka okrem deficitu nám hovorila, koľko faktúr neuhradených, čakajúcich na zaplatenie je v takzvanej kartotéke jeden, kartotéke dva. Ja si už rok nepamätám, že by ste boli spomínali niečo o nejakých kartotékach. Chcem tým teda povedať, že sa podarilo zvládnuť rozpočtové hospodárenie tak, že je zabezpečované plynule, že platíme faktúry, že zabezpečujeme chod našich štátnych organizácií bez nejakých výraznejších výkyvov. Aj to je, myslím si, veľmi, veľmi významné.
Panie poslankyne, páni poslanci, chcel by som vyhlásiť, že posledné mesiace na Slovensku prinášajú jednoznačné signály oživenia. Tieto signály oživenia by som vám chcel ponúknuť opäť na niektorých konkrétnych oblastiach, na niektorých konkrétnych číslach. Myslím si, že sa zhodneme, že jednou z oblastí, ktorá je braná ako oblasť, na ktorej sa interpretuje oživenie alebo stagnácia, je oblasť stavebníctva. Stavebníctvo na Slovensku vykazuje rast od júla tohto roku, v septembri dokonca bol rast stavebnej produkcie, samozrejme, v stálych cenách o 11,6 percenta.
Druhá oblasť, na ktorej sa dokumentuje oživenie ekonomiky, je oblasť priemyslu. Tu by som vás chcel upozorniť, a môžete sa o tom sami presvedčiť napríklad na internetovej stránke Štatistického úradu, že priemyselná produkcia na Slovensku rastie už od februára a v septembri dokonca narástla o 15,4 percenta v stálych cenách. Mimochodom pozrel som si popri tom veľkom náraste priemyselnej produkcie, ako sa vyvíjala zamestnanosť v priemysle, bola nižšia, ako bolo tempo rastu priemyselnej produkcie, rovnako bol nižší rast nominálnych miezd, čo hovorí o tom, že sa darí zabezpečovať rast produktivity práce.
Ďalším indikátorom je indikátor inflácie. Chcem vás informovať, že z marca, keď bola inflácia 16,6 percenta, poklesla na októbrovú hodnotu 8,5 percenta. To sú pozitíva, ale zároveň opäť rád by som si uvedomil aj druhú stranu mince a síce, že tieto pozitíva sa nemohli a nestačili prejaviť na konkrétnej skúsenosti väčšiny občanov. Tu ale opäť je potrebné byť aj trpezlivý, aj pravdivý a myslím si, že pravda je v tom, že zlom prichádza aj v tejto oblasti iba postupne. Nemôže to byť rýchlejšie, ako sú objektívne možnosti. Zlom prichádza aj v takej citlivej oblasti, ako je oblasť zamestnanosti alebo nezamestnanosti. Iste si pamätáte, keď sme sa báli hrozby hranice 20 percent, a preto nás teší, že v októbri miera nezamestnanosti poklesla na tú známu hodnotu 16,2 percenta. Tým, že dochádza k pravidelnému poklesu miery inflácie, tým že dochádza k miernemu nárastu nominálnych miezd, vytvárame predpoklady na to, aby už v druhej polovici tohto roku bola šanca na vykázanie rastu reálnych miezd.
Vrátim sa ešte k problematike, prečo tie nesporne pozitívne makroekonomické výsledky nepociťujú občania konkrétne na svojej každodennej skúsenosti. Je to z toho dôvodu, že výsledky v ozdravovaní ekonomiky sa nemôžu dostaviť zo dňa na deň, ako by sme si to nepochybne všetci želali. Je to preto, že národné hospodárstvo je obrovský a komplikovaný celok, v ktorom sa každá zmena prejavuje s istým časovým posunom. My sme to videli v rokoch 1995, 1996, 1997 aj 1998, že sa nerobila zodpovedná hospodárska politika, ale ekonomika to dokázala vlastne tri roky znášať a kríza sa naplno prejavila v septembri 1998, keď musela Národná banka Slovenska vyhlásiť devalváciu koruny, a tým, že v poslednom štvrťroku 1998 ekonomika zaznamenala rast iba 0,1 percenta. Bolo evidentné, že ekonomika sa dostáva do veľkej krízy. Pripomínam, že štát si vtedy požičiaval na štátne pokladničné poukážky za neuveriteľných 30 percent a bolo jasné, že ekonomika sa dostáva do veľkej, veľkej finančnej krízy.
Takisto, samozrejme, ako ten negatívny vývoj trval niekoľko rokov, kým vypukol a naplno sa prejavil, aj ten čas stabilizácie a hospodárskeho oživenia istý čas trvá, kým sa pozitívne prejaví v skúsenosti občanov. Veľmi dobre si uvedomujem, že mnohí by ste privítali, keby už dnes výrazne rástli mzdy aj zamestnanosť, tešila by nás narastajúca dôvera občanov, ale umelo urýchľovať ekonomický vývoj by bolo nebezpečné a ako sa ukázalo práve na období rokov 1995 - 1997 veľmi, veľmi kontraproduktívne.
Máme pred sebou druhú polovicu volebného obdobia, vytvorili sme všetky predpoklady na to, aby ten pozitívny vývoj sa mohol obrátiť, máme mnohé signály, ktoré by nás mali podnietiť k tomu, aby to obdobie oživenia prinášalo pre občanov konkrétne výsledky. Čítal som vystúpenie komisára Veerheugena, pretože viete, že teraz prebieha summit Európskej únie v Nice, ja som sa tam včera zúčastnil na konferencii premiérov európskej pätnástky s premiérmi asociovaných krajín a prečítal som si, ako pri predstavovaní hodnotiacej správy Európskej komisie 8. 11., 8. novembra na pôde Európskeho parlamentu komisár pre rozšírenie pán Veerheugen poukázal na veľmi ťažkú štartovaciu pozíciu Slovenska, to bol jeho citát. No zároveň nevylúčil, že Slovensko bude medzi, opäť je to citát, najlepšími krajinami, s ktorými bude možné prístupové rokovania uzavrieť v priebehu roku 2002. Toto je hodnotenie komisára Európskej únie pre rozšírenie, ktoré, myslím si, je objektívne a dáva nám aj dobré šance.
Obrat k lepšiemu chceme urýchliť, ale môžeme to robiť iba postupne. Podstatné však je, že nastal, svedčia o tom opäť mnohé čísla, ja uvediem aspoň jeden, náš odhad rastu hrubého domáceho produktu na rok 2001 bol 3,2 percenta, Medzinárodný menový fond hovorí ale dokonca o raste 3,5 percenta. Budeme konať tak, aby tá cesta, ktorá bola nastúpená, cesta stabilného vývoja pokračovala, aby bola stabilizovaná mena, aby sa ďalej znižovali úroky, aby pokračovalo oživenie priemyslu a stavebníctva. Som presvedčený, že štátny rozpočet, ktorý vám vláda predložila, prispieva v tejto ceste.
Ešte krátko k téme, ktorú som počúval, aj keď som sa pozeral na monitor z rokovacej miestnosti, a to je téma oživenia našej ekonomiky. Hovorili o tom najmä poslanci opozície. My sme sa rozhodli, že tam, kde vláda má účinné efektívne páky, že proces oživenia budeme aj my, samozrejme, podporovať. Vieme veľmi dobre, že od 1. januára 2001 sa nebude platiť dovozná prirážka. Občania aj firmy tak získajú pre seba do svojho vrecka 10 miliárd Sk, ktoré museli vlastne v minulom období odvádzať do štátneho rozpočtu. Všetci veľmi dobre vieme, že práve od 1. januára 2001 sa zároveň naplno prejaví nielen zníženie dane z príjmov fyzických osôb, ale aj právnických osôb. Viete, že sme znižovali daň zo 40 na 29 percent, ktorá nadobudne reálne stimuly práve od 1. januára 2001. A toto je, myslím si, veľmi silný impulz pre firmy, aby mohli podnikať, aby sa ťahali za ziskom, aby mohli potom časť tohto zisku efektívne investovať.
Opäť to teda bude znamenať miliardy korún, ktoré nepôjdu do štátneho rozpočtu, ale zostanú občanom a firmám na rozvoj. A som absolútne presvedčený, že práve tieto samotné firmy dokážu najlepšie posúdiť a najlepšie využiť tieto peniaze na investovanie, na tvorbu nových pracovných miest, ktoré budú v nasledujúcich rokoch potom následne spätne prinášať aj vyššie príjmy do štátneho rozpočtu.
Tieto opatrenia podporia zdravý ekonomický rast, ktorý nebude založený na investíciách štátu, ale na rozvoji súkromného sektora. Toto je cesta k trvalejšiemu a zdravému hospodárskemu rastu.
Faktom je, že v krátkodobom hľadisku, a to je najmä v roku 2001, spôsobujú znížené príjmy a naše problémy v štátnom rozpočte. Faktom je, že chýbajúce miliardy spôsobili, že zostaviť rozpočet na rok 2001 bolo mimoriadne zložité, a preto nie som tak rád, ako by som rád chcel byť, že by som predkladal rozpočet vyrovnaný, preto je tam taký deficit, aký je, deficit, ktorý nezabrzdí, ale na strane druhej neohrozí ani tú ekonomickú stabilitu, ktorej som sa venoval v prvej časti svojho vystúpenia.
Vládny návrh štátneho rozpočtu zabezpečí, že štát si bude plniť aj svoje základné úlohy. Čo ma veľmi teší, pokryté aspoň z významnej časti sú aj oblasti, na ktorých nám všetkým eminentne záleží, a to je integrácia do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie.
Hoci za základný rozvojový impulz považujem to, čo som už uviedol, a síce zníženie daňového zaťaženia najmä zrušením dovoznej prirážky a znížením daní z príjmov, v rozpočte sú vyčlenené aj priame peniaze na kontinuálny rozvoj našej diaľničnej siete, na to, aby sme plnili harmonogram výstavby a odovzdávania bytov a po prvýkrát v štátnom rozpočte sú aj priame peniaze na podporu štátu pre oblasť rozvoja priemyselných parkov.
Opäť by som rád zvýraznil myšlienku, že bol by som veľmi rád, keby som mohol Národnej rade predložiť vyrovnaný štátny rozpočet. Je deficitný, tak ako ho máte pred sebou. Nemám z toho, samozrejme, radosť, ale rovnako vás chcem upozorniť, že deficit je nižší, ako bol skutočný v rokoch 1997, 1998, keď dosahoval hodnoty päť a viac percent z hodnoty hrubého domáceho produktu.
Podčiarknem to, čo som povedal, a síce svoje presvedčenie, presvedčenie vlády, že navrhovaný deficit pre rok 2001 nespôsobí narušenie makroekonomickej stability, nespôsobí pokles kurzu koruny ani nárast úrokových mier. My sme tieto parametre a tieto záležitosti konzultovali so všetkými medzinárodnými inštitúciami, budeme tak, samozrejme, robiť, aby sme získali posilnenie dôvery v naše opatrenia pre nasledujúce obdobie našich reforiem.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
máme za sebou väčšiu časť súčasného volebného obdobia, pred sebou ešte takmer 22 mesiacov. Budeme konať aj v oblasti rozpočtového hospodárenia, v oblasti tvorby podnikateľského prostredia tak, aby keď budeme skladať účty, väčšina občanov pociťovala dnes dosahované makroekonomické výsledky aj na svojej konkrétnej osobnej skúsenosti. Možno tá peňaženka, o ktorej radi všetci hovoríme, nebude tak plná, ako keby sme teraz v štátnom rozpočte uvoľnili miliardy korún napríklad na zvýšenie miezd štátnych zamestnancov, ale chceme, aby tá peňaženka sa mohla zväčšovať stabilne, postupne, bez prudších po alebo predvolebných výkyvov.
Zabúdať nemožno ani na to, že vláda musí do roku 2002 doviesť stabilizovanú ekonomiku. Iba taká ekonomika totiž môže už v nasledujúcom volebnom období vstúpiť do Európskej únie. Konsolidované, nie vysoko deficitné verejné financie sú jednou zo základných podmienok vstupu. Aj včera, keď som počúval premiérov európskej pätnástky, bolo úplne jasné, že to základné, čo sa bude hodnotiť okrem politickej stability, je stabilita hospodárstva, je schopnosť rozvíjať kompatibilné konkurencieschopné ekonomiky.
V týchto hodinách nepochybne prebieha jedna z najťažších diskusií na summite Európskej únie, ale všetci veríme, že dopadne dobre a že medzivládna konferencia sa skončí dohodou, čo nepochybne bude znamenať obrovský impulz pre kandidátske krajiny do dvoch rokov sa tlačiť na tú čiaru, z ktorej sa budú prijímať do Európskej únie prví členovia. Pre nás všetkých, pre vládnu koalíciu, ale aj pre opozíciu a najmä pre občanov by to mal byť obrovský impulz, aby sme s chladnou hlavou veľmi vecne, veľmi racionálne posudzovali také témy, ako je tvorba, zostava a schvaľovanie štátneho rozpočtu.
Pevne verím, že sa tomu tak deje aj v slovenskom parlamente a že schválite rozpočet, ktorý nám dá šance plniť podmienky členstva tak, aby keď sa bude prijímať, aj Slovensko bolo medzi krajinami, ktoré budú prizvané.
Pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás v mene vlády Slovenskej republiky aj v mene svojom požiadať a poprosiť o podporu pre schválenie štátneho rozpočtu na rok 2001.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána premiéra s faktickými poznámkami chcú reagovať 11 poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Jedenásty posledný je pán poslanec Halmeš.
Pán poslanec Cabaj, máte slovo.
Poslanec T. Cabaj:
Mrzí ma, pán predseda vlády, že zdržiavate tento parlament, pretože predsedajúci v tomto parlamente šturmujú a naháňajú tak, aby sa rokovanie skončilo veľmi rýchlo, pretože sa tu rokovalo do polnoci, skrátili sa vystúpenia poslancov na 10 minút a vy prídete ráno, aby ste tu rozprávali rozprávky. Ak by to bolo bývalo o polnoci, bol by som to vedel prijať.
Pozrite sa do svojho stredu, tam, kde pôsobí váš titanik zvaný SDK, mali ste tu prítomných 14 poslancov, ktorí vôbec boli ochotní vás počúvať, tak prečo zaťažujete tých ostatných a nenecháte priestor, aby tí, ktorí využili v zmysle rokovacieho poriadku možnosť, sa prihlásili do rozpravy a mohli sa k tomuto nešťastnému rozpočtu vyjadriť.
Hovorili ste tu o rôznych víziách, o signáloch oživenia, ja si celkom neviem predstaviť, ako to biologicky môže byť, že by politické mŕtvoly mali ešte nejaké oživenie. Ako môžu dať oživenie občanom Slovenskej republiky. Takže zabúdate na to, čo ste vlastne pripravili, aký rozpočet, návrh rozpočtu ste posunuli do parlamentu a aké podmienky ste v rámci koaličnej rady vytvorili aj poslancov vládnej koalície. Zoberte si prepis vystúpení jednotlivých poslancov, tak ako reagovali tí, ktorí mali podporovať váš rozpočet. Budú len takí, ako to povedala pani ministerka, poslanci, ktorí sú tlačidloví, ona to tak potrebuje.
A nedá mi ešte jednu vec nepovedať. Ak ste hodnotili, aký úspech je to, že zrušíme od nového roku dovoznú prirážku, čo z toho budú mať občania, ako podnikatelia budú môcť rozvíjať. No vďaka tomu, že ste sa poklonili zahraničiu, tak jednoducho hovoríte, že majú priestor naši podnikatelia, aby sa ďalej rozvíjali, rozdiel je ale v tom, že kým slovenským podnikateľom to tak nepriamo odkazujete, že budú mať možnosť rozvoja, zahraničným dávate 10-ročné daňové prázdniny. Ak by ste to dali Slovákom, určite dokážu viacej ako tí, len nebudete mať zahraničné provízie v devízach, tak ako to máte pri tých zahraničných, ktorým ste to urobili.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda vlády,
spomínali ste, že ste boli včera vo francúzskom Nice, nuž ja som presvedčený, že vám omylom pribalili francúzsky rozpočet a rozprávali ste o hospodárskej politike Francúzska alebo nejakej inej krajiny Európskej únie.
Vážený pán ministerský predseda, snívate tu sen o makroekonomickej stabilizácii. Prebuďte sa. Makroekonomická stabilizácia nemá 19-percentnú mieru nezamestnanosti. Pri makroekonomickej stabilizácii sa nerobí 435-miliardový verejný dlh. To je 100 percent roku oproti roku 2000. Okrem toho, vážený pán predseda vlády, klamete. Za tú chvíľu ste povedali toľko lží, že by si to zaslúžilo najmenej hodinový komentár.
Vážený pán predseda vlády, nesplácajú sa percentá z hľadiska schodku štátneho rozpočtu, spláca sa absolútna istina tohto schodku. Ak ste si ešte nevšimli, tak navrhovaný schodok v roku 2001 je absolútne najvyšším schodkom v histórii Slovenskej republiky. Ak vám to tam zabudli napísať, tak má hodnotu 38 miliárd Sk. Takýto schodok v tejto krajine nebol ešte nikdy navrhovaný, ani takto nevyzerá makroekonomická stabilizácia.
Vážený pán predseda vlády, výnos z dovoznej prirážky bol hlboko pod 10 miliárd Sk, aj to je klamstvo.
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Vážený pán predseda,
na vás mám otázku: Kde sú ministri z oblasti ekonómie a hospodárstva? Vy ako predseda vlády by ste mali trvať na tom, aby pri takom vážnom dokumente tu sedeli. To je po prvé.
Po druhé rozpočet je zákon o faktoch a číslach, a nie znáška krasorečnenia, ktorú ste nám tu predviedli, z čoho nebude viac chleba ani dlhšie klobásy. A realita, ktorá je, je nie taká, ako vy ju krásne maľujete na ružovo, ale je proste nasledovná. V roku 1998 Svetová banka veľmi pozitívne hodnotila ekonómiu Slovenska, to som už viackrát uviedla, dnes v tomto roku hovorí o úpadku slovenského hospodárstva. Vysoký komisár Veerheugen uviedol, že Slovensko v minulosti malo prosperujúce hospodárstvo. Dnes hospodárstvo upadá. Prosím vás, necítite vinu za tento stav? Ako riadite túto spoločnosť. Veď občania zo dňa na deň majú horšiu ekonomickú situáciu a vy sa vytešujete nejakými víziami, ktoré sú absolútne z reálnej existencie dnes klamom. Klamete túto spoločnosť a politicky ubiehate od zodpovednosti s politikárčením a vytváraním ďalšieho politického subjektu a vy sa budete tváriť, že to my nie SDKÚ, to tá bývalá koalícia. Ale ja si myslím, že túto zodpovednosť za tento rozpočet a to, čo bude sledovať, budete musieť niesť.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda,
pripájam sa k hlasu pána poslanca Maxona, ktorý sa vás pýtal, že o akom rozpočte ste vlastne hovorili. Pán predseda, ja tu mám ten materiál, ku ktorému ste vystupovali, hovorili ste, že kurz koruny voči doláru je stabilný, že je na rovnakej úrovni ako v roku 1999, ale z vášho materiálu rozpočtu je jasne napísané, že v roku 1999 to bolo 41,36 koruny, priemerne za rok 2000 44,27 koruny a keď si pozriete dnešný kurzový lístok, je to v devízach takmer 50, je to 49 korún aj niečo.
Ale ja sa chcem vyjadriť predovšetkým k otázke nezamestnanosti. Vy ste tu uvádzali číslo 16,3 percenta za tento rok, ale znova ste nehovorili pravdu, pán premiér, a váš vlastný materiál, respektíve materiál ministerstva financií hovorí o niečom inom. Tu je, prosím, v tomto vašom materiáli, a to je rozpočet, ktorý ste predložili, je priemerná miera nezamestnanosti za rok 2000 19,1 percenta. To, že okamžite sa troška znížila v posledných mesiacoch nezamestnanosť, musíte vedieť, že je to iba vďaka verejnoprospešným prácam. Títo ľudia budú znova v evidencii už v januári 2000. Vy ste hovorili o čísle na rok 2001, kde očakávate takúto nezamestnanosť, ale veľmi dobre viete, že to je nereálne číslo, pretože ste znova vyčlenili iba finančné prostriedky na verejnoprospešné práce, ale nedarí sa vám riešiť aktívnu politiku zamestnanosti, to znamená, že ľudia nezískavajú reálne hodnotu, teda reálne zamestnanie, ale sú iba dočasne presunutí na verejnoprospešné práce.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán predseda vlády,
teraz vás moji kolegovia prichytili ako malého chlapca na drobných klamstvách. Budem hodnotiť váš prejav po prvý raz ako prejav za celé vaše obdobie, ako prejav politika, ktorý negestikuloval, nekričal tu na nás, neobviňoval nás, ale jednoducho zasa iným spôsobom sa snažil nás oklamať. Pán predseda vlády, vaše vystúpenie končiace s prosbou o podporu tohto rozpočtu, ktorý predkladá pani ministerka, mal odznieť na úvod. Ja počkám, dúfam, že mi zastavia aj čas. Ten mal odznieť na úvod. Máte tu aj vo svojich politických stranách kolegov, dokonca pán Mikloško predsedal parlamentu, tak nech vám povedia, vy ste znivelizovali nielen všetky tieto hodnoty od dolára, ale vy ste znivelizovali parlament ako taký a aj úctu ako politika pred volenými zástupcami. Nikdy počas parlamentu nebolo také torzo vlády, ako je dnes. To je vaša hanba, to je výsledok vašej povrchnej práce. Vždy, nech už bol premiérom premiér Mečiar alebo pán Mikloško, alebo pán Čarnogurský, nech vám povie, sedela celá vláda, takže neusmievajte sa na mňa, ja už, žiaľ, na váš úsmev nenaletím. Naleteli občania.
Pán predseda, vy ste znivelizovali úroveň tejto vlády, vy ste znivelizovali úroveň aj svojich ministrov. Včera na tomto rokovaní a pred nami mal stáť a o európskej integrácii nám mal hovoriť pán podpredseda vlády. Vy, samozrejme, kde blýskajú kamery, tam sa ukážete a potom pred parlament predstúpite s klamstvami, ktoré vám dokázali z materiálu, ktoré máme na stole. Ako vám majú veriť občania.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Slobodník.
Poslanec D. Slobodník:
Ďakujem pekne.
Pán premiér, ani vy, ani váš vicepremiér pre ekonomiku, ani pani ministerka financií mi ani raz neodpovedali na otázku, ktorá je v rozpore s tým, čo povedal pán Verheugen, ktorého ste citovali. Ten tvrdil, že Slovensko vychádza zo zlej situácie. Ako viete, v Agende 2000 bolo Slovensko spomedzi východo- a stredoeurópskych krajín hodnotené na treťom mieste, čo sa týka jeho ekonomickej úrovne pred Maďarskom, pred Poľskom, pred Estónskom a ďalšími krajinami a len za Slovinskom a Českom. Teraz, ako zasa dobre viete, ak odrátame tie dve krajiny Maltu a Cyprus, tak sme na siedmom, ôsmom mieste. Z tretieho miesta kleslo Slovensko na siedme, ôsme miesto. A vy hovoríte, že je to zlepšenie. My si želáme, aby sa vyvíjalo Slovensko lepšie. O tom nemôže byť sporu, ale nemali by ste skutočne operovať nereálnymi číslami a nereálnymi hodnotami. Veď to nie je pravda jednoducho.
Keď hovorím o celkovej svetovej situácii, samozrejme, nezabúdam na tú situáciu domácu, ktorá je veľmi ťažká. Ako sa môžu zhodovať vaše slová o stabilite, o pokroku, ekonomickom a tak ďalej so situáciou, keď všetky noviny, nie opozičné noviny, tie sú zredukované na minimum, ale všetky noviny píšu o tom, o čo sa bude drahšie žiť od nového roku. Elektrina, plyn, dopravné, nájomné, no jednoducho pomaly z tohto systémového bloku nenájdete jednu položku, ktorá bola horšia. Na jednej strane svetová situácia Slovenska sa ekonomicky nezlepšuje, možno politicky, to uznávam, lebo ste si to vedeli získať, aj keď to nezodpovedá reálnej situácii, ale ekonomicky určite nie. Nemali by ste slovenským občanom hovoriť veci, ktoré nezodpovedajú pravde. Bolo by to lepšie.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Mušková.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Pán predseda, povedali ste, že cena za stabilizáciu je nižšia, ako bola v Čechách, keď sa stabilizovalo tam. Možno sa to zdá vám, ak by ste porovnali životnú úroveň nášho občana a občana Čiech počas stabilizácie, zistili by ste, o koľko ste znížili občanom Slovenska ich životnú úroveň za tieto dva roky vašej vlády. Nedá sa to porovnať. Ak by ste boli predsedom vlády v Čechách, tak by vás už boli dávno občania defenestrovali. Bohužiaľ, my Slováci sme asi príliš holubičí národ. Vyčítali ste našej vláde, že neznížila nezamestnanosť pod 10 percent. Vám sa podarilo nezamestnanosť zdvojnásobiť a účelovo zníženie nezamestnanosti v októbri, verejnoprospešné práce vôbec neriešia situáciu v nezamestnanosti.
Pán predseda, chýba mi vo vašom vystúpení obvyklé chválenie sa zabezpečením zahraničných firiem na Slovensko, a tým aj zamestnanosti. V poslednom období ste často a rád spomínali, ako ste pomohli dolným Kysuciam s firmou INA. Chcem podotknúť, že firma INA prišla na Slovensko za vlády predsedu Vladimíra Mečiara. Je v poriadku, ak nám prichádzajú zahraničné firmy, áno, pozrite si to, ak prichádza zahraničný kapitál, je to v poriadku. Pán predseda vlády, chcem vás však upozorniť, že nie je v poriadku, ak krachujú slovenské firmy a vy sa na to prizeráte. Neviem, či je vám známe, že KLF ZVL v Kysuckom Novom Meste prepúšťa zamestnancov od septembra, 300 zamestnancov prepustila v septembri, síce boli s časom zamestnania na čas určitý, ale teraz prepúšťa od januára 850 zamestnancov a chystá sa ďalšie prepúšťanie. Budem veľmi rada, pán predseda, ak pomôžete Kysuciam skutočne a pomôžete aj firme ZVL Kysucké Nové Mesto.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Oberhauser.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán predseda vlády,
iste vaše povinnosti v Nice boli v mene Slovenska veľmi dôležité, a preto je pochopiteľné, že ste nemohli byť na rokovaní o rozpočte Slovenskej republiky, o štátnom rozpočte na rok 2001. Musím vás však ale informovať, odznelo to aj z úst mojich kolegov, že toto rokovanie sa nieslo naďalej v mimoriadne nekonštruktívnom duchu, nakoľko naozaj vládna koalícia nemá záujem počúvať ani konštruktívne návrhy, ktoré celý svet počúva a ktoré má záujem riešiť. Ja som navrhol do programu len jednu vec, aby sa riešil problém nákazy hovädzieho dobytka a ochrany Slovenska. Všetky okolité štáty sa tým zaoberajú, ale tento parlament zato, že to navrhol opozičný poslanec, to odmietol prerokovať. A takto isto sa rokovalo aj o štátnom rozpočte. A to je mimoriadne zlá správa pre Slovensko, že tu nie je konštruktívny prístup na skutočné riešenie problémov.
A druhá vec, ktorú by som chcel upozorniť, že s tým deficitom by to bola pravda, 38 miliárd deficit verejných financií, ale treba k tomu prirátať 105 miliárd reštrukturalizácia bánk a celková hrozba, že celé zadlženie narastie nad 400 miliárd. Neurobil sa audit úverov, ktoré sa presúvali do Konsolidačnej banky a do Slovenskej konsolidačnej. Neurobili sa opatrenia, aby sa získali peniaze za tie pohľadávky, ktoré sa tam takto presúvali. Jednoducho sa hádže toto na bedrá občanov a už teraz je signál, že Slovenská sporiteľňa sa asi nepredá za viac ako 20 miliárd, a to je najlepšia banka z tých troch, ktoré sa majú predávať. Čiže sa nezarobí 105 miliárd, tie zostanú na bedrách občanov a toto treba riešiť a o tom treba aj hovoriť. A to by som bol rád, keby ste zmenili svoj názor.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Šťastný.
Poslanec P. Šťastný:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán premiér,
povedali ste, že vás teší, že je rozpočet v takom štádiu alebo v takej podobe, v akej je. Prekvapuje ma, že vás teší to, že vzhľadom na opatrenia, ktoré prídu po prvom januári, bude otázna riadna prevádzka škôl, nehovoriac o tom, že rozpočet, ak zostane v nezmenenej podobe pre vysoké školy, tieto nebudú schopné možno otvoriť semester, zimný semester roku 2001, 2002. Nehovoriac o tom, že sa nebude môcť z investícií do školstva a vedy použiť prakticky nič, respektíve že sa nič neukončí. Nehovoriac o tom, čo je v sociálne sfére a v zdravotníctve. Preto som prekvapený, ja som na rozdiel od vás prekvapený, že vás teší, že takýto rozpočet, pretože takýto rozpočet nemôže jednoducho zabezpečiť normálny chod, normálne aspoň v niektorých rezortoch povedzme z tretieho sektora takpovediac neproduktívneho. Nehovoriac o tom, že sú to, tak ako aj včera tu bolo mnoho razy povedané, svojím spôsobom nášľapné míny pre ďalšiu existenciu tejto republiky.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Krajči.
Poslanec G. Krajči:
Ďakujem pekne.
So záujmom som si vypočul pohľad premiéra tejto krajiny na rozpočet roku 2001. Z jeho vystúpenia mi vyplynulo niekoľko faktov. Fakt číslo 1 - je to najhorší rozpočet za existencie Slovenskej republiky. Fakt číslo 2 - zdroje príjmovej časti štátneho rozpočtu by mali ísť cez rozvoj ekonomiky. Rozpočet na rok 2001 je však hlboko reštriktívny. Fakt číslo 3 - najhorší vývoj slovenskej koruny od vzniku Slovenskej republiky vo vzťahu voči doláru, kde za jeden dolár platíme dnes 50 korún. Fakt číslo 4 - je tu najväčší deficit štátneho rozpočtu za existencie Slovenskej republiky 38 miliárd Sk. Fakt číslo 5 - zlepšenie salda zahraničného obchodu je predovšetkým výsledkom obmedzení dovozu a jeho zdraženia znehodnotením slovenskej koruny. Fakt číslo 6 - reálne mzdy už dva roky po sebe klesajú a tento rozpočet nenaznačuje, že by stúpli ani do roku 2003. Fakt číslo 7 - štátny rozpočet nezabezpečuje rast starobných dôchodkov, hoci už dnes štát porušuje zákon. Ide o štátnu diskrimináciu časti tejto spoločnosti. Fakt číslo 8 - najväčšia nezamestnanosť, aká kedy na Slovensku od vzniku republiky bola. Fakt číslo 9 - Dzurinda sa raz musí vrátiť medzi ľudí, aj na Spiš, odkiaľ vyšiel. A fakt číslo 10 - podľa vystúpenia Dzurindu za všetko môže Mečiarova vláda. Dzurinda teda za dva roky neurobil nič, je to Hopkirk.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ako posledný vystúpi pán poslanec Halmeš.
Poslanec F. Halmeš:
Ďakujem.
Pán premiér, s naprostou väčšinou vašich reálno-optimistických konštatovaní, ktoré sa týkajú predovšetkým rastu produktivity v niektorých oblastiach a v nadväznosti na tento rast aj perspektívnej tvorby pracovných miest a ďalších pozitívno-ekonomických ukazovateľov, súhlasím. V jednej veci sa však nestotožňujem s vaším pomerne optimistickým prístupom, a to je otázka poklesu miery nezamestnanosti. Vychádzam predovšetkým zo skutočnosti, že vláda neurobila dostatočne razantnú prozamestnaneckú politiku. Myslím si, že rezerva spočíva predovšetkým v takej úprave legislatívy, ktorá napríklad "vyčistí" štatistiku, ktorá vytvorí ešte lepšie podmienky na rozvoj malého a stredného podnikania, ktorá pomôže inštitúciám na trhu práce, aby lepšie zodpovedali potrebám trhu práce. Dúfam tiež, že sa pripravujú opatrenia na radikálne zníženie čiernej práce a následne aj šedej ekonomiky. To sú všetko podmienky, ktoré sú predpokladom dosiahnutia cieľa, ktorý ste naplánovali v štátnom rozpočte.
Pán premiér, viacerí vás vyzývajú na mnohé zmeny či už v riadení alebo personálne zmeny. Ja mám tiež jeden návrh pre vás pre budúci rok. Veľmi by som si želal, aby ste sa stali premiérom novej vlády, vlády, ktorá bude mať 19 ministrov práce. To je podmienka na splnenie našich zámerov v tejto oblasti.