Ôsmy deň rokovania
43. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
8. decembra 2000
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Otváram ôsmy rokovací deň 43. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa § 23 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní Národnej rady písomne požiadali títo poslanci: Brhel, Fehér, Fico, Kadlečíková, Petrák a Šimko. Na zahraničnej služobnej ceste je predseda Národnej rady Slovenskej republiky Jozef Migaš a poslanci Bárdos, Delinga, Fedoročko, Štefan Rusnák a Tkáč.
Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej rozprave o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na budúci rok. Ústne z prihlásených poslancov by teraz mal vystúpiť pán poslanec Gašparovič, ktorý tu nie je, stráca poradie, pán poslanec Rakús, nie je tu, stráca poradie, pán poslanec Hort, pripraví sa pán poslanec Hóka.
Poslanec M. Hort:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som sa vo svojom príspevku k rozprave o rozpočte na rok 2001 zameral v prvej časti na jednu oblasť, ktorá zatiaľ nie je uspokojivo riešená, a je to financovanie neštátneho školstva. Začnem trošku v krátkosti históriou.
Vieme, že od roku 1990 okrem štátneho školstva na Slovensku existuje takzvané alternatívne, to znamená neštátne školstvo, ktoré sa delí na cirkevné a súkromné školy a školské zariadenia. Tak ako máme za sebou ten počiatočný boom, keď vznikali tieto školy ako prejav demokratizácie našej spoločnosti, tak máme, bohužiaľ, za sebou aj diskusiu a rozpravu o tom, akým spôsobom dotiahnuť to najdôležitejšie, v čom sú tie ohrozené, a to je ich financovanie. Bohužiaľ, tie nožnice sa otvárali vo vzťahu k štátnym školám a v neprospech neštátnych škôl až do roku 1998, a to takým spôsobom, že napríklad máme kapitoly krajských úradov, keď v roku 1998 z niektorých týchto kapitol neštátne školy, konkrétne súkromné, sa nedostali ani do úrovne 40 percent financovania bežných výdavkov štátnych škôl a pri cirkevných školách máme prípady, keď to nedosahuje ani 70 percent.
Môžem povedať, že táto situácia je čiastočne pre roky 2002 a neskôr už dnes zažehnaná, pretože v minulom mesiaci po dlhoročných rozpravách a diskusiách došlo na ministerstve školstva za účasti predstaviteľa Konferencie biskupov Slovenska pána biskupa Baláža, predstaviteľa evanjelickej cirkvi pána biskupa Osuského a zástupcu Asociácie súkromných škôl k dohode návrhu novely zákona o financovaní základných a stredných škôl, na základe ktorej de facto tieto školy, keď budú dodržiavať podmienky stanovené ministerstvom školstva, sú, čo sa týka financovania, zrovnoprávnené.
Máme pred sebou rok 2001. Napriek tomu, že sa pri všetkej biede, do ktorej sa školstvo dostalo za roky 1992 až 1998, keď sa plat učiteľa dostal na 25. miesto vo všetkých povolaniach, čo sa týka jeho finančného ohodnotenia, tak napriek týmto skutočnostiam a tým problémom, ktoré v školstve existujú, sa podarilo ministerstvu školstva do rozpočtu dať vyššiu spravodlivosť vo vzťahu k neštátnym školách, tak ako tomu bolo v minulosti, ale predsa je tam ešte medzera, a preto by som chcel vo svojom prvom pozmeňujúcom návrhu dať návrh na to, aby sa zrovnoprávnilo financovanie neštátneho školstva tým spôsobom, že cirkevné školy dostanú 100 percent bežných výdavkov štátnych škôl a neštátne školy, súkromné školy a školské zariadenia sa dostanú takmer na úroveň 70 percent. Ešte to nie je celých 70 percent, lebo toľko zdrojov nemáme, ale tento návrh, ktorý predstavuje 60 miliónov korún, a nie je to niečo, čo by nebolo kryté v rozpočte, po dohode s ministerstvom školstva a s ministerstvom financií je možné túto položku zobrať z inej kapitoly. To znamená, že nebudeme týmto návrhom rozširovať dlh rozpočtu.
Čiže ak dovolíte, prečítam vám prvý pozmeňujúci návrh. Zvýšiť objem finančných prostriedkov vyčlenených v rámci vládneho návrhu štátneho rozpočtu na rok 2001 na zabezpečenie cirkevných a súkromných škôl a školských zariadení o 60 miliónov Sk v členení: 14 540 tisíc Sk pre cirkevné školy a školské zariadenia a 45 460 tisíc Sk pre súkromné školy a školské zariadenia.
Záväzné ukazovatele návrhu štátneho rozpočtu na rok 2001 navrhujeme upraviť takto: v kapitole Krajského úradu Bratislava zvýšiť bežné výdavky o 20 436 tisíc Sk, z toho pre cirkevné školy a školské zariadenia o 2 149 tisíc korún a pre súkromné školy a školské zariadenia o 18 287 tisíc Sk. V kraji Trnava je to celkom 7 875 tisíc Sk, z toho pre cirkevné školy 1 157 tisíc korún a pre súkromné školy 6 718 tisíc korún. V kraji Trenčín ide o celkové zvýšenie o 2 969 tisíc Sk, z toho cirkevné školy 1 294 tisíc Sk a súkromné školy 1 665 tisíc Sk. V kraji Nitra ide o zvýšenie celkom o 9 979 tisíc Sk, pričom cirkevné školy o 1 902 tisíc Sk a súkromné školy o 8 077 tisíc. Sk. Ďalej kraj Žilina celkové zvýšenie o 4 623 tisíc Sk, cirkevné školy o 2 269 tisíc Sk a súkromné školy o 2 354 tisíc Sk. Kraj Banská Bystrica celkové zvýšenie o 2 350 tisíc Sk, z toho cirkevné školstvo o 853 tisíc korún a súkromné školstvo o 1 497 tisíc Sk. Kraj Prešov celkom zvýšenie o 6 240 tisíc Sk, z toho 2 951 tisíc pre cirkevné školy a 3 289 tisíc pre súkromné školy. A nakoniec kraj Košice, celkové zvýšenie o 5 538 tisíc Sk, z toho cirkevné školstvo 1 965 tisíc Sk a súkromné školstvo 3 573 tisíc Sk.
V súvislosti s týmto návrhom v kapitole Všeobecná pokladničná správa skupina 8 položka 877 sumu 3 878 540 tisíc Sk znížiť o 60 miliónov Sk, z toho čiastku 64 265, to je dosah na riešenie nových zákonných úprav sumu 335 131 tisíc Sk znížiť o 60 miliónov Sk. Chcem podčiarknuť ešte raz, že týmto návrhom bude zabezpečené financovanie bežných výdavkov cirkevných škôl a školských zariadení do úrovne 100 percent štátnych škôl a školských zariadení a podstatne sa zmierni deficit financovania súkromných škôl a školských zariadení v roku 2001. Čiže nejde to na úkor štátnych škôl. Je to zvýšenie z inej kapitoly.
Dovoľte mi ešte ako podpredsedovi výboru pre verejnú správu dať jeden pozmeňujúci návrh. Ten sa týka zrejmej potreby, ako budeme riešiť aj v tomto rozpočte nárast finančných výdavkov pre mestá a obce. Dávam návrh na zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu, a to tak, že v § 2 sa suma 4 miliardy Sk zvyšuje na sumu 5 miliárd Sk. Vývoj príjmov na rok 2000 umožňuje nerealizovať odvod Národnej banky Slovenska rozpočtovaný na rok 2000 v plnej výške. Z uvedeného dôvodu, ako aj z dôvodu schválenia nových zákonných úprav s účinnosťou od roku 2001, ktoré nie sú v plnej výške rozpočtované vo výdavkoch na rok 2001, sa po dohode s Národnou bankou Slovenska zvyšuje odvod Národnej banky Slovenska na rok 2001.
Čiže toto by mali byť finančné prostriedky, z ktorých by sme chceli kryť aj to, o čom už rozprával pán poslanec Faič, ale aj čo je v niektorých bodoch spoločnej správy. Ide predovšetkým o 100 miliónov korún na samosprávne funkcie. Je to absolútne zvýšenie, ďalej 160 miliónov, ktoré bude predstavovať to zvýšenie podielu cestnej dane z 30 na 40 percent. O ostatnej výške zrejme bude ešte diskusia a konečné hlasovanie.
Takže ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Hóka. Pripraví sa pán poslanec Tarčák.
Poslanec L. Hóka:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážená Národná rada,
nebudem zneužívať vašu trpezlivosť a nebudem sa vyjadrovať ku všetkým kapitolám štátneho rozpočtu, ku ktorým mám určité výhrady. Niektoré oblasti moji predrečníci už aj tak podrobne rozoberali. Vo svojom vystúpení by som chcel upozorniť len na jednu veľmi konkrétnu kapitolu, na jednu veľmi konkrétnu oblasť. Ide o kapitolu Úradu pre verejné obstarávanie. Ako je vám určite iste známe, úrad vznikol v súlade s uznesením vlády číslo 1054 ešte z roku 1999, ktoré pochádza zo dňa z 1. decembra, ktorým bol stanovený počet zamestnancov úradu, a to v počte 110 ľudí. Od toho času sa úrad vlastne snaží zabezpečiť zodpovedajúci počet zamestnancov a, samozrejme, žiada aj príslušné rozpočtové prostriedky. Malo by to byť riešené formou dodatku delimitáciou z krajských úradov. Požiadavky úradu vychádzajú z toho spomínaného uznesenia vlády a z dôvodovej správy k návrhu zákona číslo 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a doplnení a zmene niektorých zákonov, ktorým bol zriadený úrad, kde je uvedené, že novozriadený úrad sa má personálne dobudovať delimitovaním zamestnancov z krajských úradov v počte 39 osôb a z ministerstva výstavby a verejných prác v počte 12 osôb a, samozrejme, je to ešte doplnené z kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy 59 ľuďmi.
Skutočnosť je však taká, že úrad na začiatku roka 2000 delimitoval len 30 zamestnancov z krajských úradov. A popri tom úrad na verejné obstarávanie požaduje zabezpečiť, samozrejme, tých 110 ľudí hlavne z toho dôvodu, lebo má veľmi veľa úloh, ktoré vyplývajú jednak zo zákona, a jednak z konkrétnych zistení skutočností. Nie je zabezpečené napríklad plnenie úloh v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, lebo samotná organizačná štruktúra, technické podmienky boli vytvorené, tak ako to uvažoval v prílohe pôvodný zákon. Úrad má povinnosť, samozrejme, od začiatku roka 2001 vydávať aj samostatný vestník. Musí realizovať národný školiaci program a vyškoliť na získanie odbornej spôsobilosti vo verejnom obstarávaní zhruba takých 6 tisíc ľudí, musí vytvoriť rôzne databázy, zoznam podnikateľov a tak ďalej a tak ďalej. Nedostatok pracovníkov, samozrejme, môže to spôsobiť, že tie úlohy, ktoré mu vyplývajú zo zákona, nebude môcť zabezpečiť v lehote určenej v zákone.
Keď si to skonkretizujeme, z doterajších skúseností úradu vyplýva, že rieši enormný počet námietok. Konkrétne len do 30. 11. 2000 bolo podaných 244 námietok a predpokladaný počet zamestnancov už len na úseku námietok teraz nestačí vybavovať námietky. Chcem takisto upriamiť vašu pozornosť na skutočnosť, že ide o nový nezávislý úrad, ktorý je v štádiu budovania. Ako vyplýva z hodnotenia Európskej komisie, veľmi pozitívne hodnotí zákon o verejnom obstarávaní, ale tiež je v správe zdôraznené, hlavne v dodatku k správe o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii, že nie je postačujúce len samostatné preberanie acquis do národnej legislatívy, ale je potrebné garantovať predovšetkým jeho implementáciu. Nevyhnutné je zabezpečiť dostatočnú kapacitu. Administratívna pripravenosť Slovenskej republiky na implementáciu práva Európskej únie patrí medzi prioritné otázky. Preto sa môžu vyskytnúť určité problémy pri zdôvodňovaní zníženia počtu zamestnancov ešte ani nedobudovaného úradu.
Mohol by som ešte povedať niektoré konkrétne veci ohľadne požiadavky, ale hovorím, nechcem zneužívať vašu trpezlivosť hlavne preto, lebo tieto konkrétne požiadavky úradu my sme už dosť podrobne vo výbore rozobrali, preto je trošku zarážajúce, že v spoločnej správe, aj keď sa vyskytujú naše požiadavky, gestorský výbor návrh výboru neodporúča schváliť. Preto po prvé by som chcel požiadať, aby sme o návrhu v spoločnej správe o bode číslo 9 časti C 4 - presuny medzi kapitolami hlasovali osobitne.
A keby sa to nepodarilo presadiť, navrhujem ešte, dodávam návrh uznesenia, čiže chcel by som predložiť pozmeňujúci návrh k návrhu, ktorý, ak si dovolíte, v krátkosti prečítam aj zdôvodním. Po prvé navrhujem vo svojom návrhu zabezpečiť stanovený počet zamestnancov a zodpovedajúce rozpočtové prostriedky potrebné na fungovanie úradu pre verejné obstarávanie v súlade s uznesením vlády číslo 1054 z roku 1999 a povinnosťami, ktoré vyplývajú zo zákona číslo 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní.
V kapitole Úradu pre verejné obstarávanie zvýšiť výdavky o 9 063 tisíc Sk a z toho bežné výdavky o 7 463 tisíc korún a kapitálové výdavky o 1 600 tisíc korún na zabezpečenie fungovania úradu presunom z kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy skupina 6 položka rezerva 6002. Svoj návrh zdôvodňujem hlavne tým, že Úrad pre verejné obstarávanie je nový úrad, ktorý vznikol po prijatí už citovaného zákona číslo 263. Organizačná štruktúra a technické podmienky boli vytvorené v súlade s uznesením vlády číslo 1054 z roku 1999. Uznesenie vlády stanovuje aj počet zamestnancov. Považujem preto za samozrejmé, že keď vláda chce dodržiavať vládny program v oblasti boja proti korupcii a zvýšiť transparentnosť využitia verejných výdavkov, zabezpečí aj vhodné podmienky, ako aj finančné prostriedky potrebné na fungovanie nezávislého inštitútu, akým Úrad pre verejné obstarávanie bezpochybne je. Finančné prostriedky navrhujem presunúť z kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy preto, lebo v kapitole je vytvorená rezerva na riešenie dosahov nových zákonných úprav a iných vplyvov.
Ďakujem za vašu pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami chcú reagovať dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.
Pán poslanec Prokopovič.
Poslanec P. Prokopovič:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
páni ministri,
kolegyne, kolegovia,
chcem nadviazať na vystúpenie pána poslanca Hóku a podporiť jeho návrh týkajúci sa zvýšenia finančných prostriedkov pre Úrad pre verejné obstarávanie. My sme túto otázku veľmi zodpovedne a pomerne aj dlho diskutovali vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Bolo nám podané vysvetlenie vrátane analýzy súčasného stavu a prevládol taký názor, že tento úrad, Úrad pre verejné obstarávanie bude mať čím ďalej tým väčšiu funkciu aj z hľadiska budúcich verejných súťaží, tendrov a podobne. Z tohto dôvodu si nemyslíme, že by tých zhruba 10 miliónov, ktoré požadujú na to, aby mohli dobudovať svoj úrad, by malo byť pre štátny rozpočet nejakým závažným problémom. Teda napriek tomu, že nie sme ani vo výbore, ani ja osobne zástancom narastania pracovníkov v štátnej správe, zvyšovanie finančných prostriedkov pre orgány štátnej správy, v tomto prípade si myslíme, že bolo by potrebné urobiť výnimku, pretože ide o dobudovanie. Nejde o nejaké zvyšovanie, ide skutočne iba o dobudovanie úradu, ktorý podľa nášho názoru má veľký význam. Teda ja osobne a môžem hovoriť aj za väčšinu členov nášho výboru podporujeme návrh pána poslanca Hóku.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci, ja nemám faktickú poznámku, ale procedurálny návrh.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Tak máte potom len minútu.
Poslanec J. Cuper:
To je dobre, ja viacej nepotrebujem.
Vážený pán predsedajúci, chcem dať procedurálny návrh, aby ste dali hlasovať o tom, že treba ísť zobudiť pána poslanca Petráka, ktorý dal včera procedurálny návrh, aby sme rokovali celú noc, aby dal aj dnes taký istý procedurálny návrh, aby sme rokovali až do 24.00 hodiny, pretože, a keď tu vidím pána ministra spravodlivosti Čarnogurského, mám taký pocit, že sa bude dnes odvolávať pán Harabin, a tým sa nedodrží slovo, ktoré bolo dané pánovi Cumaraswamymu, že sa počká najprv na jeho správu a potom sa bude odvolávať. Takže, prosím, dajte pána Petráka zobudiť, bude to asi zrejme potrebné.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, viete veľmi dobre, na základe rokovacieho poriadku by som vám mohol zobrať aj slovo. Nechal som vás hovoriť, ale, samozrejme, toto nebol procedurálny návrh. Nehnevajte sa, takýto procedurálny návrh dávajú ľudia, ktorí nepoznajú rokovací poriadok. Budeme ďalej pokračovať v rozprave.
Pán poslanec Tarčák, nech sa páči, máte slovo. Pripraví sa pani poslankyňa Slavkovská.
Poslanec J. Tarčák:
Vážená pani ministerka,
páni ministri,
kolegyne, kolegovia,
ak máme hodnotiť rozpočet na rok 2000, musíme konštatovať, že z obsahovej stránky je odrazom schopnosti či skôr neschopnosti vlády pána Dzurindu a z formálnotechnickej stránky cítiť, že ho predkladá pani ministerka, ktorá sa s istou nostalgiou pokúša prepasírovať niektoré prvky, ktoré boli tak typické, ale ešte z minulého obdobia spred roku 1989. Ak máme hodnotiť tento rozpočet, mali by sme vyjsť a každý rozpočet vychádza predovšetkým z makroukazovateľov. A tu musíme povedať hneď na začiatku, že sú to skôr zbožné želania vlády než reálne predpoklady na to, aby sa dalo s nimi pracovať ako s podkladmi, ktoré majú odpodstatnený charakter. Predovšetkým ak hovoríme o raste 3,2 percenta hrubého domáceho produktu, tak keď vieme, že v tomto roku je to ani nie polovica, je to skôr zbožné želanie, pretože ani v návrhu rozpočtu, ani v zákonoch, ktoré sú k tomu príbuzné, nie sú ani len náznaky toho, že by mohlo dôjsť k takému zásadnému vzrastu.
Ďalej čo sa týka inflácie, hovorí sa, že by mala byť na úrovni 7 percent. To mi iste dá za pravdu aj pani ministerka, že tomu sama neverí. Keď vieme, čo sa očakáva, tlmočil to tu pán Maxon, aké zdraženia, akých zásadných a podstatných položiek, ktoré sa dotkne každého občana tejto republiky. Taktiež nezamestnanosť, s ktorou pracuje ministerstvo financií na úrovni 16,3 percenta, že tomu tak nie je a že to nie je reálne, je dôkazom aj to, že úrad práce pracuje už momentálne vo svojom návrhu s cifrou, ktorá je o 1,5 percenta vyššia, a ak sa bude vyvíjať rozpočet podľa tohto predpokladu, tak pre Sociálnu poisťovňu to znamená výdavky vyššie v priemere o 100 miliónov mesačne.
Ak by sme sa mali pozrieť na rozpočty, ktoré tvoria verejný rozpočet, tak každá položka je alebo v schodku, alebo je veľmi napnutá a je veľký predpoklad, že skončí či už vo väčšom alebo v menšom schodku jeho hospodárenie počas roku.
Ak by sme chceli veľmi stručne zhrnúť a charakterizovať rozpočet, musíme povedať, že rozpočet na rok 2001 je reštriktívny, je antisociálny, je likvidačný pre niektoré oblasti, má isté prvky, ktoré charakterizuje predovšetkým snaha o rozpad fondov, návrat ešte niekde pred rok 1989 a je predovšetkým protiintegračný. Ak hovorím, že je reštriktívny, tak predovšetkým preto, že i keď som si vedomý toho, že nielen štátny rozpočet by mohol naštartovať isté procesy, ktoré by smerovali k oživeniu hospodárstva, ale keďže nie je ani len náznakom či v iných zákonoch povedané, že by tu štartoval súkromný sektor, tak sa pýtam, akým spôsobom sa chcú naplniť čísla, ktoré sú naznačené v rozpočte.
Ďalej, že je antisociálny, dotýka sa prakticky všetkých vrstiev obyvateľstva Slovenska, pretože i keď vieme, že inflácia prekročí viac ako 10 percent a bude nutné zvyšovať dôchodky, v Sociálnej poisťovni ani len s korunou sa neráta na to, aby mohli byť zvyšované dôchodky počas roku 2001. To isté ani len v náznakoch sa tu nehovorí o tom, ako sa chcú splniť sľuby, ktoré boli kladené študentom, mladým ľuďom, ale v konečnom dôsledku všetkým občanom v ich produktívnom veku, ktorým sa sľubovalo 100-percentné zvyšovanie platu a podobne. Poviem otvorene, že neviem pochopiť, pretože pani ministerka je z tej istej politickej strany ako pán Ftáčnik, a neviem si preto dobre predstaviť, prečo robí z pána ministra hrobára školstva, pretože rozpočet na školstvo je taký, že hrozí takisto tak ako v zdravotníctve jeho kolaps. Neobstojí to konštatovanie permanentne sa obracať do minulosti, že tu vznikli niektoré vysoké školy na úkor iných. Je to nezmysel a kto to hovorí, nevie, o čom rozpráva. Nič lepšie, ak chcete naplniť svoje proklamované zvyšovanie výšky alebo percenta populácie štúdia na vysokých školách, nemôžete to urobiť ináč ako tým, že sa presunú vysoké školy, tak ako sa to urobilo za vlády pána Mečiara, do krajských miest, kde sú na to oveľa lepšie podmienky. Lebo ak by sme to chceli urobiť v Bratislave, náklady na to sú diametrálne odlišné a sú niekoľkonásobne vyššie. Pretože bratislavské vysoké školy po novembri 1989 minimálne niektoré znásobili kapacity v tých istých priestoroch a niektoré možno strojnásobili. Čiže tu už vysoké školy praskajú, čo sa týka priestoru, ale predovšetkým čo sa týka ubytovania pre študentov. Tu nie je možnosť, a ak si uvedomujem, že náklady zo dňa na deň stúpajú, nie je reálne v krátkom horizonte zvýšiť zásadnejšiť spôsobom počty v bývalých centrách, teda v typických centrách, ako je Bratislava alebo Košice. Jediná cesta je vysunúť vysoké školy do krajských miest a tam predovšetkým využiť tie kapacity, ktoré nám ostávajú, čo sa týka ubytovania i po stredných odborných učilištiach, ktoré prechádzajú značnou reštrukturalizáciou.
O poľnohospodárstve, o dosahu tu hovoril veľmi podrobne pán Baco. Konštatujem, že to je ďalšia oblasť, ktorá zaváňa tým, že dôjde ku kolapsu. Ak som povedal, že tu sú isté prvky, ktoré sa vracajú spred roku 1989, mal som na mysli predovšetkým snahu, ktorú obsahuje návrh rozpočtu a taktiež zákon o rozpočtových pravidlách, a to snahu rozpustiť fondy. Nech by mi pani ministerka povedala, akým spôsobom to súvisí alebo dotvára tú skutočnosť, ktorá je tak proklamovaná, že chceme decentralizovať právomoci alebo rozhodovacie právomoci na samosprávu, alebo nižšie články, keď chceme likvidovať fondy. Ako príklad uvediem Fond telesnej kultúry a športu. V dnešnom čase o ňom rozhodujú alebo o istých častiach, alebo veľmi mizivom percente tých zdrojov, ktoré sú na to vyčlenené, odborníci z oblasti, ktorí tam pracujú roky.
Neviem, akým spôsobom môže úradník nahradiť erudovanosť ako osôb, ktoré tam zastupujú, 5 osôb olympijský výbor, 5 osôb záujmové a dobrovoľné organizácie telovýchovné a 5 osôb jednotlivých predstaviteľov ministerstiev. Toto zrušíme a bude rozhodovať jeho veličenstvo úradník na ministerstve financií. Tak toto je krok späť a je protiintegračný. Dávam vám na zváženie, že o vstupe do Európskej únie rozhodne predovšetkým ekonomická pripravenosť a že tomu tak je, sú toho dôkazom aj prieskumy verejnej mienky v krajinách Európskej únie. Ak vám ušlo pozornosti, tak z tých prieskumov vyplýva, že obyvatelia Európskej únie sú veľmi diametrálne odlišní, prístupní k tomu, koho pribrať do Európskej únie. Ak sa rozsah tejto pripravenosti pohybuje v tranzitívnych krajinách po bývalom socialistickom bloku v rozsahu 37 až 44 percent, najlepšie sú na tom Česi, horšie sme na tom my, tak záujem o vstup ekonomicky vyspelej krajiny Nórska sa pohybuje v rozsahu 70 percent. Čiže bez zdravej a dobrej ekonomiky o vstupe nebude rozhodovať, kto koho poplieska po ramene, kto komu povie takú alebo onakú poklonu, bude o tom rozhodovať pripravenosť tak zo stránky legislatívy, ale predovšetkým z ekonomickej stránky.
Na záver, keďže ste obmedzili naše vystúpenie, musím, teda chcem konštatovať, že nepredpokladám a nepredkladám žiaden návrh, pretože o rozpočte sa bude hlasovať zrejme v zmysle praxe, ktorá tu beží, že o rozpočte už rozhodlo koaličné politbyro a bude prijatý, tak ako je naškrtnutý, čo výstižne charakterizoval jeden z koaličných partnerov, pán predseda parlamentu, keď povedal, že radšej hocijaký rozpočet, aj zlý, ako žiaden. Čiže v duchu tohto bude zrejme prebiehať aj hlasovanie. Chcel by som len podporiť, že v plnom rozsahu podporujem návrh pána Muránskeho, lebo cesta z Oravy na Kysuce je skutočne potrebná a prosím a myslím si, že náš celý poslanecký klub podporí tento návrh, ktorý má skôr šancu, pretože ho navrhuje koaličný poslanec.
Na záver chcem konštatovať, že rozpočet je povediac terminológiou premiéra veľmi zlá správa pre zahraničie i obyvateľov Slovenska.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Slavkovská. Pripraví sa pán podpredseda Andel.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
keďže čas je limitujúci, ja chcem hovoriť o rozpočte Slovenskej akadémie vied, ale aby mi to vyšlo, tak najprv si dovolím prečítať pozmeňujúce návrhy, ktoré k tejto kapitole mám. Prvý pozmeňujúci návrh - zvýšiť rozpočet Slovenskej akadémie vied v kategórii 700 kapitálové výdavky o sumu 4 443 tisíc korún. Dôvod: Ústav experimentálnej endokrinológie Slovenskej akadémie vied je prvým Slovenským centrom excelencie Európskej únie. Získal toto ocenenie zo 185 európskych inštitúcií. Myslím si, že to je pre Slovensko veľké vyznamenanie, ale aby mohol byť tento projekt realizovaný, tak musí spolupracovať so zahraničnými partnermi a tam je potrebné vybaviť toto centrum skutočne najnutnejšou prístrojovou technikou. Ďalších 2 543 tisíc korún je potrebné na rozvoj počítačových sietí SANET, na čo Akadémia nemá ani korunu a mimochodom budovanie počítačových sietí je prioritou vyplývajúcou z programového vyhlásenia vlády.
Druhý môj pozmeňujúci návrh je zvýšiť v rozpočte Akadémie v kategórii 630 tovary a ďalšie služby 1 816 tisíc korún. Sú to prostriedky, ktoré chýbajú na laboratórny materiál, na nákup vedeckej literatúry a zaplatenie vstupeniek na činnosť rôznych medzinárodných organizácií.
Takže dovolím si podať tieto dva pozmeňujúce návrhy a teraz mi dovoľte určité vyjadrenie práve k rozpočtu Slovenskej akadémie vied. V rozpočte s porovnaní s týmto rokom došlo k zvýšeniu o 1,4 percenta, čo, samozrejme, je absolútne nulové zvýšenie, pretože v reálnych mzdách tu ide o pokles zhruba o 14 percent. Financie chýbajú absolútne vo všetkých kategóriách. Najnepochopiteľnejšie je to, že vláda neberie na vedomie ani to, že Slovenská akadémia vlastne zabezpečuje a už dávno to, čím sa táto vláda hrdí ako jediným svojím úspechom, a to sú kontakty v zahraničí. Medzinárodné kontakty Slovenskej akadémie vied, účasť v množstve medzinárodných dohôd, účasť v piatom rámcovom programe, účasť na medzinárodných i domácich vedeckých konferenciách usporiadaných aj z hľadiska európskej integrácie, myslím si, že to sú dôkazy toho, že Slovenská akadémia vied je skutočne špičkovým vedeckým pracoviskom, ktorému naozaj vláda by mala v niečom pomôcť. Pretože ak sa nadviazali kontakty s krajinami Európskej únie a teraz nie je možné zaplatiť vstupenky, tak mierne povedané vyzeráme veľmi zvláštne v očiach zahraničného partnera. Už som tu spomenula to Centrum excelencie, kde skutočne zo 185 európskych a špičkových inštitúcií sa ukázalo, že je možné takéto centrum budovať u nás, čo je vyznamenanie naozaj nielen pre Akadémiu, ale je to vyznamenanie aj pre celé Slovensko. A nedostatok rozpočtu Akadémie by nemal byť práve tým, pretože tie 4 milióny si myslím, že nie je až taká suma, ktorá by sa v tom štátnom rozpočte nenašla. No už nehovorím o ostatných kategóriách, nehovorím o kategórii mzdy, kde dokonca bola znížená táto kategória, a to v takom zmysle, že by pracovníci Akadémie si mali znižovať mzdy cirka okolo 400 korún, a nechcem sa zmieňovať o tom, že tam je najväčšia vzdelanostná úroveň, vyše 50 percent pracovníkov Akadémie sú pracovníci, ktorí majú nielen jeden, ale dva a viac vedeckých titulov a ich mzda už teraz pred tým znížením je nižšia ako priemerná mzda. A to si myslím, že naozaj nezodpovedá takejto inštitúcii.
Keď už mám slovo, tak si dovolím sa zmieniť aj o rozpočte jednotlivých krajských úradov, ktorý sa týka základných a stredných škôl. O tom tu už bolo, samozrejme, veľa hovorené, takže ja si to zoberiem asi z tohto hľadiska. Viete veľmi dobre, že v tomto kalendárnom roku sa školstvo, teda malé školstvo, zadlžilo do výšky okolo 900 až 1 miliardu a teraz muselo byť oddlžované. Keď si zoberieme to, že rozpočet pre základné a stredné školy bol znížený na budúci rok o 1 percento, keď si zoberieme to, že sa budú zvyšovať ceny všetkých energií, tak sa dá počítať, že na budúci rok tá zadlženosť nebude 1 miliarda, ale bude možno 1,5 miliardy. Čiže žiadny systémový krok tu neexistuje. Nepovažujem totiž za systémový krok to, že sa vytvorila racionalizačná komisia, ktorá v snahe ušetriť 23 miliónov, čo je smiešna suma, ruší školy aj také školy, ktoré by teda nemali byť zrušené. Samozrejme, ale na druhej strane sa zaraďujú do siete škôl iné školy, o ktorých by som si ja dovolila povedať, že to sú tie, ktoré dostali súhlas od tejto vlády.
Ak si zoberieme položku napríklad tovary a ďalšie služby, tak všetky krajské úrady konštatujú, že 85 percent financií z tejto položky minú na platenie energií. Ten zvyšok, ten sa minie na čistiace potreby a kancelárske potreby a už tam treba povedať, že ten zvyšok je taký malý, že už im to nestačí. Čistiace potreby musia kupovať rodičia, kancelárske potreby nosia učitelia, kriedy kupujú, výkresy kupujú učitelia a na nejaké učebné pomôcky, ktoré by sa v škole mali objavovať, už nezostáva, samozrejme, ani koruny.
Veľký zmätok, nehovorím o nedostatku, pretože ten nedostatok je všade, ale veľký zmätok je v kategórii miezd. Zopakujem už tú známu informáciu, že od 1. júla sa majú zvýšiť tarifné mzdy o 4 percentá a od 1. septembra o 3 percentá, ale na druhej strane sa už nehovorí o tom, že v nasledujúcom roku má byť prepustených 1,5 percenta pedagógov. Keď som dala túto otázku ministrovi školstva, že ak sa mu nepodarí týchto pedagógov prepustiť, čo urobí, pretože sa mu nepodarí, pretože ten prebytok učiteľov už nie je taký, tak povedal, že nebude reflektovať na 7-percentné zvýšenie miezd. Čiže aká hra sa tu hrá zase s pedagógmi? Na jednej strane sa im sľubuje, na druhej strane sa ich zneisťuje a vôbec teda nikto nevie, či to dostatnú alebo nedostanú. A to už nehovorím o tom, že vlastne absolútne nie sú pokryté mzdy tých pedagógov, ktorých sa nepodarilo, chvalabohu, v tomto roku prepustiť, pretože to percento 5 percent, ktoré bolo stanovené na tento rok, sa jednoducho naplniť nedalo. Ibaže mzdy na tých pedagógov už neboli, takže nakoniec sa to muselo v októbri vyrovnávať zo Všeobecnej pokladničnej správy. Ale znovu na budúci rok sa s týmito pedagógmi, ktorí zostali v tých školách, pretože už nebola možnosť ich prepustiť, znovu sa tam s tým nepočíta. Absolútne sa nepočíta napríklad s tým, že sa tam bude zvyšovať určitý počet miest aj v súvislosti s preraďovaním z 9. do 10. platovej triedy z dôvodu ukončenia prvej kvalifikačnej skúšky v zmysle vyhlášky 41 o odbornej a pedagogickej spôsobilosti. Takže aká je tu vlastne práca ministerstva školstva a ministerstva financií, ktorí vlastne takéto základné veci vôbec nezahrnujú?
Na záver by som chcela povedať toľko, že ja som už pozmeňujúce návrhy pre školstvo spomínala pri svojom prvom vystúpení, takže ich už opakovať nebudem, ale chcela by som povedať to, že mojím veľkým prekvapením bola tá konštatácia, že v návrhu štátneho rozpočtu sa minister obracia na poslancov, aby schválili rozpočet v predloženej polohe. Čiže zrejme mu vôbec nezáleží na tom a keby som nemyslela na školy, ale myslela by som iba naňho, tak by som vlastne žiadne pozmeňujúce návrhy nedala, pretože ak je spokojný, no tak mu treba tú spokojnosť nechať. Ale keďže myslím na učiteľov, tak som dala určité pozmeňujúce návrhy a bola by som veľmi vďačná, pretože tu skutočne ide o také sumy, ako som povedala pred chvíľou, cirka 4 milióny, nie sú to veľké sumy. Pri školstve som dokonca rátala iba s prerozdelením financií, ktoré ministerstvo školstva má, čiže nie so zvyšovaním štátneho rozpočtu, takže tu skutočne záleží len na tej ústretovosti, aby poslanci nemysleli v prvom rade na to, že tieto pozmeňujúce návrhy predkladá opozičný poslanec, a nie koaličný, ale aby sa iba trošku zamysleli nad tým, či majú tie pozmeňujúce návrhy racionálne jadro alebo nie. Ja dúfam, že žiadny poslanec nie je taký, ktorý by nezvažoval racionalitu toho-ktorého návrhu, ale zmietol by ho zo stola len z politických dôvodov. Ide o učiteľov, a ani nie o učiteľov, ide o školy, a ani nie o školy, ale v prvom rade ide o naše deti, ktoré do týchto škôl chodia a myslím si, že si zaslúžia, aby sme im venovali viacej svojej pozornosti.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Mušková. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.
Pani poslankyňa, máte slovo.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Chcela by som podporiť pani poslankyňu v jej vystúpení. Skutočne ministerstvo robí nevyspytateľné a nesystémové kroky. Chce teda akože oddlžovať školstvo, čo by bola, samozrejme, dobrá vec, ak by nebola pravda to, že toto oddlženie vlastne robí na základe toho, že predtým škrtilo rozpočet školstva.
Treba však tiež povedať, že tiež šetrí na stredných školách, ktoré ruší bez analýz. A ruší také školy ako napríklad teplická obchodná akadémia vybraná pred rokom do programu Infovek ako veľmi perspektívna škola a po roku túto školu ruší. Druhú školu by som mohla ako príklad použiť školu Haanovu v Petržalke, ktorá je jedinou školou vybranou ako športová škola, ktorá je tiež pripravená na zrušenie. Tak o akej koncepcii by sme mohli v súvislosti s ministerstvom školstva hovoriť?
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalej v rozprave vystúpi pán podpredseda Andel. Pripraví sa pán poslanec Suchár.
Nech sa páči.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
ja by som iba v krátkosti doplnil včerajšie moje vystúpenie. Keď som študoval tento rozpočet, výdavky štátneho rozpočtu na rok 2001 sa navrhujú v objeme 216 481 280 tisíc Sk. Keď som študoval tento materiál, tak na strane 45 a 46 212 Verejná spotreba obyvateľstva písm. h) ostatné výdavky na verejnú spotrebu obyvateľstva, je v komentári uvedené, že výdavky na telesnú výchovu a šport bez Štátneho fondu telesnej kultúry sa rozpočtujú v sume 513 100 miliónov Sk.
V materiáli tabuľková časť návrhu štátneho rozpočtu je v časti Všeobecná pokladničná správa strana 6 uvedené niečo iné. Výdavky na podporu telovýchovy, športu a športovej reprezentácie prostredníctvom Ministerstva školstva Slovenskej republiky vrátane športovej reprezentácie Ministerstva obrany Slovenskej republiky a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky predstavujú 525 miliónov Sk, z toho do Štátneho fondu telesnej kultúry 454 324 tisíc. Ak zrátame 513 100 tisíc Sk a 454 324 tisíc, potom nám vyjde suma 967 424 tisíc, čo nie je pol percenta z výdavkov štátneho rozpočtu, tak ako je to uvedené v zákone o telesnej kultúre. Na porovnanie, samozrejme, i v roku 2000, teda v tomto roku bol plán 930 alebo 940 miliónov, čo takisto bolo v rozpore s týmto zákonom.
Ak by sme chceli teda dodržať zákon o telesnej kultúre, potom by celková suma mala byť 1 082 miliónov korún. V kapitole Ministerstvo školstva Slovenskej republiky sú uvedené výdavky štátna športová reprezentácia 156 834 tisíc, v roku 2000 to bolo 192 miliónov, čiže tu ideme podstatne a citeľne dolu. Ďalej horská služba, pýtam sa ktorá, je 18 miliónov, v roku 2000 to bolo rovnako. Transfer občianskym združeniam v športe 47 700 tisíc rovnako ako v roku 2000. V poriadku, transfer do Štátneho fondu telesnej kultúry žiadny. V roku 2000 to bolo 18 miliónov, samozrejme, zrejme z toho dôvodu, že Štátny fond telesnej kultúry zaniká, zrejme tam žiadny transfer z toho dôvodu nepôjde.
Pravdou je, že vieme čítať, že Ministerstvo školstva Slovenskej republiky bude mať na šport 222 534 tisíc Sk, Štátny fond telesnej kultúry 454 324 tisíc, niečo bude mať Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky na športové stredné odborné učilištia a napriek tomu sa chcem spýtať, kde je chýbajúcich cirka asi 30 miliónov do sumy 967 424 tisíc. Ak sú v položke armády alebo vnútra, treba to uviesť, ale ja som sa nedočítal. Tu kolega Tarčák vystupoval a poukázal na nebezpečenstvo, ak nám zanikne Štátny fond telesnej kultúry, že o prostriedkoch, ktoré budú prerozdeľované do športovej sféry, budú rozhodovať štátni úradníci. Iste je tu obava, ale na druhej strane si treba aj uvedomiť, že aj keď existoval Štátny fond telesnej kultúry a tie zastúpenia, ktoré on menoval, v podstate viac-menej ten, kto bol silnejší, si schválil sumu a nakoniec nebolo to veľmi seriózne rozdeľované na celú telovýchovu. Boli dotované športové odvetvia, ktoré by mali mať viac-menej charakter hoby, a športové odvetvia, ktoré sú najmasovejšie, športové odvetvia, ktoré nám na medzinárodnej scéne zaznamenávajú úspech, bohužiaľ, sú často bez financií. I minulý rok sa stalo, že bol hokejový turnaj Corgoň cup v Poprade a hokejisti jednoducho nemali peniaze. Tu stálo lietadlo so zahraničnými výpravami a stálo to veľa, veľa roboty, kým sme obehali a presvedčili vládu, aby sa nejaké finančné prostriedky uvoľnili.
Tých peňazí, ktoré sa dávajú do telovýchovy, skutočne nie je veľa, v poriadku, ale trápi ma, keď niekedy s nimi narábame veľmi necitlivo a doslova niekedy ako keby sme tieto peniaze vyhadzovali von oknom. Zabúdame absolútne na mládež. Ako som spomínal na mládež, najmä v týchto masových športoch a jednoduchých športoch, ktoré sa môžu realizovať takmer v každej obci na Slovensku. Futbal nedostáva žiadnu dotáciu a Slovenský futbalový zväz pritom má cirka pol milióna členov. Tá dotácia, samozrejme, by nemusela byť veľká.
Prečo to kritizujem. Ak si zoberiem niektorých športových funkcionárov, tak skutočne, prepáčte mi, budem vulgárny, ale sa mi otvára nožík vo vrecku, keď títo za peniaze, za každú korunu, za ktorú sa tu my hádame, jednoducho zneužívajú na svoju športovú turistiku. Zoberme si napríklad iba športovcov a našu výpravu na olympiáde v Sydney. Táto výprava bola pomerne veľká. Bolo tam cirka 120 športovcov a neviem koľko funkcionárov, čiže výprava mala cirka 170 členov, čo ani za bývalej federácie, keď tých peňazí bolo trošku viac na šport, sme si jednoducho nedovolili takýmto spôsobom dávať. Treba sa pozrieť aj na niektorých funkcionárov, keď sa tu spomínal Slovenský olympijský výbor, aké sú ich cesty a za štyri roky by sme boli prekvapení, čo poniektorí funkcionári dokázali precestovať a skutočne to sú tie veci, že vyhadzujeme peniaze von oknom. A my sa tu hádame, skutočne sa tu hádame veľmi tvrdo za každú jednu korunu. Čiže i toto by si malo v budúcnosti najmä ministerstvo školstva, bohužiaľ, nie je tu pán minister školstva, všimnúť, vynakladanie, efektívne vynakladanie peňazí aj do oblasti športu.
Ďakujem za pozornosť.