Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cabaj a pán poslanec Gajdoš sa hlásia s faktickou poznámkou. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Nech sa páči, pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
ja som veľmi rád, že kolega Sopko je z tej istej strany ako pani ministerka, že patrične jej pripomenul, akým spôsobom pristupuje súčasná vláda k praktickému výkonu a zabezpečeniu štátnej správy. Na jednej strane je veľa rečí a informácií o tom, ako sa skvalitní štátna správa a ako všetko bude fungovať, na druhej strane pani ministerka zrejme bola posmelená skúsenosťami, ktoré boli v minulosti, keď sme z bývalých národných výborov chodili s demižónmi a vybavovali si u ministerských úradníkov a podkláňali sa, aby aspoň niečo pre tie obce pomohli.
Dnes to bolo zrejme trochu komplikované, pretože boli správne rady jednotlivých fondov a tie posudzovali jednotlivé požiadavky a návrhy, ktoré si obce predkladali na skvalitnenie a zlepšenie, najmä v oblasti životného prostredia. Dnes zrejme je to zaujímavé a posunuté na ministrov.
Viete, ale mám veľkú pochybnosť o tom, že vôbec dôjde k nejakému skvalitneniu najmä preto, že ak aj v minulosti pri prerokúvaní rozpočtu chodili jednotliví členovia vlády a lobovali stále medzi poslancami a hľadali podporu, aby čo najviac prostriedkov zabezpečili, aby mohli zabezpečiť chod svojho rezortu, a tým vlastne si splniť úlohy, prečo na týchto ministerstvách berú platy a čo by mali svojím spôsobom odviesť. Ten nezáujem členov vlády je jednoznačný, pretože už dávno dopredu koaličná rada rozhodla, že jednoducho nevyhovie sa ani poslancom vládnej koalície, a preto je aj taký nezáujem vôbec o prerokúvanie rozpočtu, pretože už veľmi dávno je o tom rozhodnuté a pani ministerka už narobila krížiky, plusy a mínusy, za čo poslanci môžu hlasovať, za čo nemôžu hlasovať. Takže o čom vlastne celá rozprava tu je.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Gajdoš.
Poslanec J. Gajdoš:
Vážený pán poslanec Sopko, celý ten štátny rozpočet je o tom, že máme zreálniť náklady prevádzkovateľov, vláda sa im snaží vytvárať takéto predpoklady a má zabezpečiť návratnosť vynakladaných zdrojov. Ja sa vás pýtam, pán poslanec: A kto sa zastane občanov tohto štátu, kto im dá alebo bude garantovať toľko prostriedkov, aby mali na živobytie?
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Juriš, ako ďalší prihlásený do rozpravy.
Poslanec A. Juriš:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážení páni ministri,
kolegyne, kolegovia,
vážení hostia,
prijímanie návrhu zákona o štátnom rozpočte je snáď najdôležitejší zákon roka a tak by to malo byť v spoločnosti, ktorá je dlhodobo už zavedená, demokratická. No my sme mali viacero problémov po roku 1989, mnoho nových zákonov sa muselo prijímať, po roku 1993 zase ďalšie a teraz prístupová doba k Európskej únii nám zase prináša množstvo nových zákonných úprav alebo novely zákonov už existujúcich. Jedna vec je, že snáď nepoznám parlament, kde by opozícia schvaľovalo návrh rozpočtu. Oni vždy tvrdia: "My by sme to lepšie spravili." Je to normálne a prirodzené. Samozrejme, v tom rozpočte ani poslanci vládnej koalície nemôžu so všetkým súhlasiť, pretože vedeli by podľa svojich profesií, prípadne lokality, odkiaľ pochádzajú, niekde viac pridať.
Ale čo je zaujímavé, pokiaľ sme teraz preberali zákony, ktoré priamo súviseli s rozpočtom, drvivá väčšina kritiky bola, prečo zvyšujeme dane, prečo zvyšujeme odvody čiže príjmovú časť rozpočtu, čiže opozícia nechce zvyšovať príjmovú časť rozpočtu, ale výdavky, samozrejme, zvyšovať - čiže do kasičky menej, z kasičky viacej. No to už asi nepôjde, pretože ten štátny dlh, ktorý máme, je obrovský. A myslím si, že nemali by sme patriť medzi tie krajiny, aby sme prosili o odpúšťanie dlhov, ako to robia niektoré krajiny. Na druhej strane, keď si zoberieme rozpočet a dobre si ho preštudujeme, toho roku treba na štátny dlh zaplatiť asi 23,6 mld. Sk. Nie je to malá položka, vedeli by sme týmito peniazmi všeličo pokryť, či v školstve, v zdravotníctve alebo aj na kultúru, či menšinovú alebo väčšinovú. Tie peniaze by nám veľmi pomohli, ale, bohužiaľ, platíme úroky a istiny.
Je pochopiteľné, že štátny rozpočet by bolo dobré prijať do toho termínu, ako máme stanovené, do dvadsiateho druhého, aby to mohlo vyjsť v Zbierke zákonov, od nového roku aby príspevkové organizácie a rozpočtové organizácie mohli fungovať. Je jasné, že štátny rozpočet je vždy problémový, ako napríklad toho roku. Zvýšili sa svetové ceny ropy, plynu, no, samozrejme, opozícia to dáva na triko nám, že my zvyšujeme cenu benzínu, my zvyšujeme cenu plynu, my zvyšujeme cenu elektriky, ale ceny energie idú, bohužiaľ, hore, a že to bude mať dopad na štátny rozpočet, čo je pochopiteľné. Ja viem, že príde aj DPH, aj spotrebná daň, ale na druhej strane tie výdavky tých rozpočtových a príspevkových organizácií budú ďaleko vyššie.
Ja nebudem dávať nejaké pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, lebo viem, aký problém by to bol, aby sa to presadilo, ale vyjadrím sa len k niektorým bodom, aj to len jednej kapitoly, a to je VPS, čo je úplná drobnosť z toho rozpočtu.
Približne asi pred dvoma týždňami sa skončila svetová konferencia o klimatických zmenách v Haagu. Pokiaľ sme to sledovali, s neúspechom, čo je dosť problematické z dvoch dôvodov. Jeden je taký, že skutočne globálne klimatické zmeny sú tu, či chceme alebo nechceme, len voľáko ich nevieme akceptovať. My vieme, že behom niekoľkých dní sa zmení teplota o 15 - 20 stupňov, že behom niekoľkých dní je obrovské sucho a potom zase veľké teplo, my vieme, čo nám spravia povodne, veterné smršte alebo sucho. Na druhej strane trpia podniky, trpia ľudia, no a často aj ľudské životy, ktoré síce poisťovne vedia vyhodnotiť finančne, ten ľudský život, ale: Dá sa to v skutočnosti vyhodnotiť, keď zomrie alebo zahynie otec, mať pre dieťa alebo dieťa rodičom a podobne? Táto konferencia bola len pokračovaním svetových konferencií, čo boli v Riu de Janeiro alebo v Kjóte v roku 1997. Teraz snáď bude pokus o reparát tejto konferencie v Kanade.
No o čo vlastne ide? Ide o to, aby sa znížili plyny, najmä oxidy uhlíka v atmosfére, aby sa netvoril skleníkový efekt, pretože ten spôsobuje roztápanie ľadovcov, či vysoko v horách alebo v polárnych oblastiach, do atmosféry sa dostáva ďaleko viac vody, viac tepla, no a z toho dôvodu sú potom tie prudké zmeny počasia - povodne. My zatiaľ dávame peniaze hlavne na následky povodní, ale nie, aby sme zabránili tým príčinám. V rozpočte je to takisto. V kapitole a v položke 64265 je taký text: "Na riešenie ďalších dopadov nových zákonných úprav, na živelné pohromy, ich prevenciu, a iné vplyvy." Čiže dohromady sa dali úplne čudesné body: nové zákonné úpravy a živelné pohromy. Je naplánovaných 335 miliónov. Ja by som bol strašne rád, aby sme ich nevyčerpali na tie povodne alebo na tie suchá, ale na tú prevenciu. A je to dosť na tú prevenciu? Veď musíme si uvedomiť, aké sme mali povodne pred dvoma rokmi na východnom Slovensku, ale aj niekde inde. Máme také rieky ako Kysuca, Ipeľ, ktoré sú typicky povodňové, Laborec, Ondava, Bodrog a podobne.
Bolo tu už v rozprave povedané, že treba zadržať vodu v krajine. Voda bude mať ohromne dôležitý význam v budúcich desaťročiach. Kto bude mať vodu, myslím, hlavne pitnú, ale aj priemyselnú na závlahy, bude mať úrodu, bude mať krajinu, ktorá bude obývateľná. Kto to nespraví a nespraví to včas, tak bude trieť biedu. Pokiaľ chceme zadržať vodu, tak nie sú to len veľké priehrady. To je málo alebo je to príliš drahé. My potrebujeme zadržať vodu na celej krajine a na to sú najlepšie lesy, ktoré majú tú schopnosť pomaly ju uvoľňovať, dobre ju zadržať - pomaly sa roztápa sneh, voda neodíde hneď a je celkom iná klíma v tej krajine. Dávame zase peniaze na veľké vodné diela a tu by som trebárs povedal jednu takú perličku. Budovalo sa vodné dielo Žilina a pred niekoľkými dňami dali do prevádzky železničné mosty. Ale budovala to železnica, nebola to vyvolaná investícia skrz vodné dielo? Takisto budujeme vodovod k Mochovciam, ale zo štátnych peňazí. A nie je to vyvolaná investícia Slovenských elektrární, atómových elektrární. Čiže zakrývajú sa tie peniaze, kde by sa nemali.
Treba povedať, že rozumní predchádzajú následkom. Ja viem, že tento rok sa na príčiny sucha poľnohospodárom dalo vyše miliardy. A na rok možno budeme dávať na záplavy, na povodne. Bude to stačiť, tých 335 miliónov, ktoré sú tam? Z čoho ich zoberieme, keď nebudú stačiť?
A tu treba povedať ešte jedno. Je tu Fond zveľaďovania lesa. A do toho fondu roky nemôžeme dostať peniaze, a pritom keď chceme, aby ten les bol funkčný, potrebuje rásť minimálne 30 rokov, nehovorím, že by bol ideálnejší 50 - 60-ročný. A nemôžu sa tam dostať peniaze, a pritom by to boli hlavne peniaze na pestovanie sadeníc, výsadbu, ošetrovanie asi do 6. roku výsadby. Bolo by to zároveň zamestnanie pre okrajové oblasti, kde ďaleko ľudia majú dochádzať za prácou, nie sú kvalifikovaní, a pritom by sme spravili mnohorakú funkciu, verejnoprospešnú: zadržanie vody v krajine. Práca by bola...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne, pán poslanec.
Poslanec A. Juriš:
No, ešte som mal voľačo.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
K vášmu vystúpeniu sú dve faktické poznámky - pán poslanec Tibor Cabaj a pani poslankyňa Ľudmila Mušková. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.
Dávam slovo poslancovi Tiborovi Cabajovi.
Poslanec T. Cabaj:
Pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
kolega Juriš vystúpil a tak dojemne sa vyjadroval k postaveniu opozície. Veľmi dobre by to mal poznať, veď štyri roky sedel tuto v opozícii. A bol by som veľmi rád, keby si skôr, ako vystúpil dnes, bol vytiahol tie knižky, kde je doslovný záznam z vystúpení jednotlivých poslancov, a bol by si najskôr preštudoval, s čím tu vystupoval ako poslanec opozície, s čím tu vystupovala terajšia pani ministerka ako poslankyňa opozície, aké mali jednotlivé vystúpenia. Potom by možno trochu inak k tomu pristupoval a možno by nebol musel ani toľko ľutovať opozíciu a bol by mal čas možno dokončiť aj tie myšlienky, o ktorých povedal, že škoda, že to nestihol do konca.
Ale, pán kolega, rozdiel medzi vami a nami je asi v tom, že kým v minulosti ten priestor na diskusiu bol, na návrh vášho kolegu z vládnej väčšiny sa minulý rok prijalo uznesenie aj zaradenie do zákona o rozpočtových pravidlách, že vláda je povinná predložiť návrh rozpočtu do Národnej rady do 15. októbra, predtým to bolo do 15. novembra. Skutočne táto vláda sa pohrala a urobila si akési teoretické cvičenie, vypracovala návrh rozpočtu, formálne ho dala do parlamentu a potom ten rozpočet tu ležal mesiac na pôde Národnej rady, pretože nebolo o čom rokovať, a to z jednoduchého dôvodu, že iba minulý týždeň sa náhlil tento parlament, aby vôbec prijal zákony, na ktoré sa vlastne predložený návrh rozpočtu odvoláva a o ktorých aj kolega Juriš hovoril, že akým spôsobom bolo treba naplniť jednotlivé položky príjmovej časti rozpočtu. Tak, pán kolega, o tom to je - ak by sa bolo diskutovalo a rozoberali tieto problémy oveľa skôr, a nie tlačilo sa to na poslednú chvíľu. Teraz pre poslancov je málo času, treba to veľmi rýchlo odhlasovať. Nerozprávajte o tom, toto je zmysel.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pani poslankyňa Mušková.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Vážený pán poslanec,
opozícia by vôbec nič nenamietala proti tomu, keby do štátnej kasy vláda dokázala zabezpečiť väčší prílev financií, ale z rozvojových programov, ako to dokázala predchádzajúca vláda, vláda Vladimíra Mečiara. Samozrejme, opozícia nemôže súhlasiť s takým prílevom financií, ktoré táto vláda získava zdieraním občanov, šetrením na zdravotníctve, na školstve, na kultúre. Táto vláda namiesto toho, aby pokračovala v už rozbehnutých rozvojových programoch, takých projektoch, ako boli napríklad diaľnice, ktoré zabezpečovali zamestnanosť, všetko umŕtvila z nenávisti alebo, neviem, z nerozumu a teraz sa to veľmi ťažko rozbieha.
A s tými financiami za benzín, to tiež nie je celkom pravda, pretože Rusko nie je v OPEC-u a vlastne zvýšenie ceny benzínu spôsobil pád koruny, čo je tiež chybou tejto vlády.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Muránsky, po ňom pán poslanec Prokopovič, po ňom pán poslanec Zlocha.
Ešte predtým, pán poslanec Juriš, nech sa páči.
Poslanec A. Juriš:
Nuž ja napríklad všetky tie knižočky s tým stenografickým zápisom mám a mohol by som aj viackrát k tomu povedať. Napríklad minule tu hovorili vaši poslanci, myslím, z opozície o stavebnom sporení. Vy ste znižovali vtedy takisto percento na stavebné sporenie a ten istý poslanec tuto vystupoval proti tomu zníženiu. My sme ho medzičasom zvýšili po voľbách, ale ten istý vystupoval zase proti tomu zvýšeniu. Mohol by som to konfrontovať. Keby som mal asistenta, tak mu to dám vyhľadať a poviem: Pozrite sa, treba to percento zvýšiť a treba ho znížiť a hovoril to ten a ten poslanec. Bolo by to veľmi presné.
Čo sa týka pani Muškovej, to je pochopiteľné, rozvojové programy. Ale my teraz platíme tie štátne dlhy, ktoré boli vytvorené na diaľnice. My keby sme nabrali dlhy, no tak my by sme ich postavili veľmi rýchlo, len niekto druhý to bude musieť splácať. My tie rozvojové programy nemôžeme už brať len na krátkodobé úvery a na vysoké percento, ako ste to brali vy. V tom je celý ten špás. Nemôžeme nekonečne zadlžovať krajinu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Muránsky.
Poslanec P. Muránsky:
Vážený pán predsedajúci,
pani ministerka,
pán minister,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
chcem podať pozmeňujúci návrh k zákonu o štátnom rozpočte, a to v kapitole ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií účelovo viazať 100 mil. korún na realizáciu štátnej cesty II/520 Orava - Kysuce.
Chcel by som to odôvodniť nasledovne. V tejto oblasti od októbra prakticky do mája obyvatelia chodia dlhodobo od roku 1983 obchádzkovou trasou do Žiliny cez Dolný Kubín, čo je o 70 km ďalej. Čo sa týka nákladnej a autobusovej dopravy, je premávka celý rok obchádzkovou trasou. Toto sa stalo vybudovaním vodnej nádrže Nová Bystrica, kde bola sľúbená aj preložka štátnej cesty II/520, ktorá však bola prerušená. Od roku 1983 bol vypracovaný celý rad štúdií zaoberajúcich sa prepojením Oravy a Kysúc. Najkomplexnejšie bola prepracovaná jedna z alternatív, na ktorú bola vypracovaná aj projektová úloha, takzvaná fialová alternatíva v roku 1989. Táto sa však z rôznych príčin nerealizovala. Následne v roku 1993 sa z 5 variantov vybral takzvaný zelený variant, o ktorom sa uvádza, návratnosť investícií je 6,5 roka, na ktorý v roku 1999 bolo vydané taktiež územné rozhodnutie o umiestnení stavby. Do dnešného dňa v dôsledku nedostatku financií sa v tomto variante nepokračuje.
Právom sa občania v tejto oblasti Oravy pýtajú, ako sa má rozvíjať v tomto prihraničnom regióne vidiecky turizmus, znižovať nezamestnanosť, keď tam prichádzajú a následne odchádzajú investori s odôvodnením, že táto oblasť je odrezaná od sveta. Nielenže nemajú plyn, železnicu, ale nemajú ani tú cestu, ktorá spájala Oravu a Kysuce a ktorá tam bola pred 20 rokmi.
Vážené kolegyne, kolegovia, všetky politické strany prakticky, ktoré sa vystriedali na mítingoch nielen v roku 1998, ale aj v roku 1994 a v roku 1992, sľubovali obyvateľom týchto dvoch neľahkých regiónov Slovenska započatie výstavby tejto cesty, spojnice Orava - Kysuce. Prosím vás, aby sme tentokrát naposledy ich volanie vypočuli a aby sme naplnili aj sľuby, ktoré sme im dali.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Faktické poznámky dve - pani poslankyňa Kolláriková a pani poslankyňa Mušková. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.
Prvá, pani poslankyňa Kolláriková.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Ďakujem.
Súhlasím s tým, že je potrebné skutočne vybudovať novú komunikáciu medzi Kysucami a Oravou, pretože vieme, že tá pôvodná komunikácia bola zrušená kvôli výstavbe vodnej nádrže. Ide o oblasť Starej Bystrice. Občania, ktorí bývajú na Orave, skutočne majú problémy s dochádzkou, pretože tá časť cesty, ktorá bola zrušená, bola takou skratkou smerom na Kysuce a súčasná obchádzka, ktorá ide cez Dolný Kubín, tak je to predĺženie o niekoľko desiatok kilometrov, je to skoro 70 km. Preto aj ja sa prihováram za tento pozmeňujúci návrh a môžem povedať, že poslanci za Slovenskú národnú stranu tento návrh podporia.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pani poslankyňa Mušková.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Chcem takisto podporiť tento návrh a takisto poprosiť za všetkých Kysučanov i Oravčanov, aby ste podporili tento návrh, pretože vodná nádrž porušila túto cestu. Za minulej vlády sa vybudovala provizórna cesta, ktorú treba nahradiť štandardnou. Skutočne z Oravy na Kysuce a späť je naokolo veľmi ďaleko dochádzať.
Chcela by som ešte pánu poslancovi Jurišovi povedať len toľko, že by som mu veľmi odporúčala, aby si zohnal Čiernu knihu ministerstva dopravy, aby videl, aké sme my tie pôžičky brali. Teraz by ste boli určite radi, keby takéto pôžičky mala táto vláda. Investície do diaľnic sú investície návratné. A neviem, ako chceme ísť do Európskej únie, ak nebudeme mať vybudovanú infraštruktúru. A tiež chcem povedať, že tie investície nie sú také, ako teraz dávate na verejnoprospešné práce, ktoré týmto ľuďom však nezabezpečujú žiadnu perspektívu, pretože zasa sa dostanú len na ulicu po čase.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Prokopovič. Nie je prítomný v sále, stráca poradie.
Nasleduje pán poslanec Zlocha a po ňom pani poslankyňa Eva Rusnáková.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predsedajúci,
páni dvaja ministri,
vážená Národná rada,
ak by sme boli presvedčení o tom, že otázka ochrany a tvorby životného prostredia na Slovensku je len vecou ministerstva životného prostredia, tak by sme mohli byť aspoň trošku spokojní, pretože na rok 2001 sa rozpočet rezortu po dlhšom čase zvýšil dokonca o 225 468 tis. Sk.
Životné prostredie je však vecou nás všetkých, ale najmä hospodárskych rezortov, ktoré pri svojej činnosti, pri výrobe, produkciou plynných, kvapalných a tuhých odpadov životné prostredie poškodzujú. A keď sa pozrieme na ich kapitoly, tak zbadáme, že s tou ochranou to nebude také jednoduché. A údaje rezortov, ktorých kapitoly sú oproti minulému roku zvýšené o niekoľko stoviek miliónov korún, prípadne až o 1 miliardu či 2 miliardy, ako je to v rezortoch vnútra, výstavby a obrany, nás veľmi rýchle presvedčia o tom, že životné prostredie ešte dlho nebude u nás prioritou, napriek tomu, že v Európskej únii prioritou je a že v rámci predvstupovej stratégie sa obdobný prístup vyžaduje aj od kandidátskych krajín, teda aj od Slovenska.
Politici, členovia vlád s obľubou hovoria, že na životné prostredie, jeho ochranu a tvorbu, bude možné dávať viac finančných prostriedkov vtedy, ak bude výkonná ekonomika. Ale to už hovoríme desiaty rok, ako si nevieme nájsť viac prostriedkov na riešenie aktuálnych problémov, ale ani na riešenie starých skrytých záťaží.
Podniky nemajú dosť prostriedkov na plnenie si povinností voči štátu, a tak im toho veľa nezostáva na modernizáciu technológie čiže zachytávanie plynných a kvapalných nebezpečných odpadov. V areáloch mnohých závodov sa hromadia odpady, pretože ich nemajú kde uložiť či inak zlikvidovať. Zvýšené ceny plynu a elektrickej energie pravdepodobne budú príčinou krachu viacerých závodov, ktoré využívajú plyn ako palivo či ako surovinu. Ako príklad by bolo možné uviesť závod Siderit v Nižnej Slanej alebo Duslo Šaľa.
Nestihli sme sa vysporiadať ani s problematikou odpadov. Mnohé skládky sa zaplnili, termín na modernizáciu skládok, ktoré pracovali v osobitných podmienkach, uplynul, a tak sa nám po dlhšom čase začali znova objavovať čierne skládky v lesoch, pri potokoch a pri jazerách. Dokonca sa objavil nový fenomén - uskladnenie komunálneho odpadu v igelitových vreciach na autobusových zastávkach, či odpočívadlách pri cestách alebo v parkoch ako osobitný druh výzdoby.
Deklarované zámery vlády zabezpečiť zdravú pitnú vodu z vodovodov pre všetkých obyvateľov sa taktiež neplní. Vodou z vodovodov je zásobovaných len 82,4 % obyvateľov, aj to hlavne v mestách. V malých obciach či vidieckych okresoch je to výrazne horšie. Máme viacero okresov, spomeniem aspoň okresy Vranov nad Topľou, Sabinov, Bytča a Košice-okolie, kde je zásobovanosť obyvateľov nižšia ako 50 %.
S odkanalizovaním a čistením odpadových vôd je to priam biedne. Z 2 883 obcí a miest má verejnú kanalizáciu len 461 obcí a čistiarne odpadových vôd zabezpečuje len niečo cez 300 obcí. Celkove v domoch a bytoch napojených na kanalizáciu a čistiarne odpadových vôd býva len 54,3 % obyvateľov. Najhoršia situácia je v okresoch Zlaté Moravce, Komárno, Námestovo, Čadca, Košice-okolie a Trebišov, kde v domoch s kanalizáciou a čistením odpadových vôd býva menej ako 30 % obyvateľov.
Podotýkam, že v krajinách Európskej únie je zásobovanosť obyvateľov pitnou vodou samozrejmosťou. Podobne je to aj s odkanalizovaním a čistením odpadových vôd.
Pri všeobecnej finančnej mizérii, ktorá u nás už druhý rok panuje a ktorá sa chystá pokračovať aj v budúcom roku, v roku 2001, je priam nemožné očakávať zlepšenie situácie nielen v oblasti zásobovania vodou, ale aj odkanalizovania a čistenia odpadových vôd. Najhoršie je to, že v mnohých mestách sú technológie čistenia zlé, menej účinné, ďalšie čističky odpadových vôd sú hydraulicky preťažené. V mnohých mestách sú čistiarne rozostavané, ale rozpočty neumožňujú ani veľmi uvažovať s ich skorým dokončením.
V rezorte pôdohospodárstva na zabezpečenie výstavby v podnikoch Vodární a kanalizácií je vyčlenených len 394 mil. Sk. Z toho na financovanie prívodov a vodovodných sietí v ochrannom pásme Jadrovej elektrárne Mochovce je vyčlenených 250 mil. Sk. Koľko z toho ostane na vodovody, kanalizácie a čistiarne odpadových vôd na ostatnom území Slovenska a čo sa za to postaví? Musím povedať, že skoro nič.
Problémom, ktorý sa bude každým rokom zväčšovať, je problém zásobovania obyvateľov zdravou vodou v malých obciach, kde obecné úrady často nemajú prostriedky ani na zabezpečenie odvozu komunálneho odpadu, čistenie ulíc či prevádzku verejného osvetlenia, a tak občanom nezostane nič iné, len piť vodu obohatenú o dusičnany a nie raz aj o ťažké kovy - arzén, nikel a kadmium - a mnohé ďalšie. Vyčlenené prostriedky pre samosprávy sú akurát tak na živorenie, nie na rozvoj. Nemôžeme sa preto čudovať, že zdravotný stav obyvateľov Slovenska sa nezlepšuje, nezvyšuje sa ani priemerný vek obyvateľov a, čo je najhoršie, vidiek sa nám vyľudňuje, mnoho domov, často zánovných, je opustených alebo v nich žijú len starí ľudia, stovky, ba tisícky hektárov pôdy sú neobrobené.
Ak posudzujeme rezort životného prostredia v širších súvislostiach, tak nás zvýšenie rozpočtu o 225 mil. korún v žiadnom prípade nemôže uspokojiť. Získať kvalitné a hodnoverné údaje o stave jednotlivých zložiek životného prostredia je jednou zo základných úloh rezortu. Pridelené prostriedky neumožnia zmodernizovať a rozšíriť monitoring na európsku úroveň. Chcel by som pripomenúť, že pred pár dňami sme odsúhlasili prístup Slovenskej republiky do Európskej environmentálnej agentúry. A tam by sme mali posielať dostatok hodnoverných údajov, aby sme v tejto oblasti neboli hodnotení na úrovni rozvojových krajín.
Spomenul som už, že v krajinách Európskej únie je životné prostredie prioritou. Po pomerne sľubnom hodnotení v uplynulých rokoch, o čom nakoniec svedčí aj fakt, že ministerstvo životného prostredia už koncom roku 1997 splnilo podmienky pre prijatie do OECD, že sa postupne vypracúvali a zavádzali do života nové zákony o ochrane ovzdušia, o ochrane prírody a krajiny, nakladaní s odpadmi, posudzovaní vplyvov na životné prostredie, prístupe k informáciám o životnom prostredí - rozpracovaný bol zákon o ochrane vôd so všetkými súvisiacimi vykonávacími predpismi, ako aj zákon o územnom plánovaní, stavebnom poriadku a vyvlastnení, začalo sa s prípravou návrhu zákona o geneticky modifikovaných organizmoch, tiež zákona o chemických látkach a prípravkoch -, došlo v posledných rokoch k akémusi útlmu, znížila sa intenzita prípravy Slovenska na prístupový proces do Európskej únie v tejto kapitole. Zrejme je to aj odrazom prístupu celej vlády Mikuláša Dzurindu k riešeniu problémov životného prostredia.
Dôvodov na navýšenie rozpočtu pre ministerstvo životného prostredia je naozaj dosť. Do rezortu v posledných rokoch pribudli viaceré inštitúcie: Slovenské banské múzeum v Banskej Štiavnici, Zoologická záhrada Bojnice, Slovenské múzeum ochrany prírody a krajiny. Pribudlo aj veľa úloh, ktoré vyplynuli z uznesení vlády. Pribúdajú úlohy, ktoré súvisia s prístupom Slovenskej republiky do Európskej únie. Pre nízky rozpočet nebude možné doplniť inšpekciu životného prostredia pre územné plánovanie a stavebný poriadok, hoci jej doplnenie vyplýva z prijatej novely stavebného zákona. Finančne nie je zabezpečený program obnovy dediny. Nie je zabezpečený dostatok finančných prostriedkov na ochranu prírody a krajiny, najmä v správach národných parkov, kde je minimálny počet pracovníkov a vôbec nie sú prostriedky na strážcov prírody. Budú problémy s vyfinancovaním príspevkových organizácií najmä v dôsledku poklesu návštevnosti jaskýň a múzeí. Len čiastočne vo výške 113,7 mil. korún je zabezpečené financovanie úloh ochrany životného prostredia, ktoré boli schválené uznesením vlády číslo 664 z roku 2000 pre rok 2001.
Vážnym signálom by malo byť konštatovanie zástupcu riaditeľa pre životné prostredie z Európskej komisie, ktorý pri návšteve Slovenska konštatoval, že v životnom prostredí akosi zaostávame. Je iróniou osudu, paradoxom či nepochopením problému, keď chceme zmeniť aj to, čo je dobré. Myslím tým najmä zákon o ochrane prírody a krajiny, ktorý bol ako jediný už pred šiestimi rokmi hodnotený ako plne kompatibilný s právom Európskej únie. Vysoko bola hodnotená skutočnosť, že problematika ochrany prírody a krajiny je zabezpečovaná komplexne, jedným rezortom, podľa jednotnej metodiky, v súlade so svetovými trendmi.
Môžem konštatovať, že takýto návrh rozpočtu nepodporím.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec.
Jedna faktická poznámka. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.
Pán poslanec Ambróš, máte slovo.
Poslanec L. Ambróš:
Ďakujem pekne.
Ja som si zobral z vystúpenia pána poslanca Zlochu tie časti, ktoré hovoria o tom, že v oblasti životného prostredia nie je veľký rozdiel medzi tým, čo si o tom myslia poslanci opozície a vládnej koalície, ale nesúhlasil by som s ním, s tým jeho záverom, že nepodporí tento návrh štátneho rozpočtu, pretože aj slabý štátny rozpočet v oblasti životného prostredia je lepší ako rozpočtové provizórium. On ako bývalý minister životného prostredia to musí veľmi dobre vedieť.
A čo sa týka toho predchádzajúceho obdobia, ja chcem len pripomenúť, že keby nedošlo k integrácii štátnej správy a prepusteniu 600 pracovníkov štátnej správy v oblasti ochrany životného prostredia, tak by dnes Európska únia nemusela konštatovať, že nám títo ľudia chýbajú.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec.
Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Rusnáková a po nej pán poslanec Jozef Gajdoš.
Pardon, ešte pán poslanec Zlocha, ospravedlňujem sa, máte možnosť reagovať.
Poslanec J. Zlocha:
Ja v podstate môžem súhlasiť s tým, že problematika životného prostredia a riešenie týchto problémov by malo byť spoločnou úlohou koalície aj opozície, ale tieto stanoviská ku kvalite životného prostredia, ale aj k postupu prác som si nevymyslel. To bolo publikované v novinách od toho komisára. A nakoniec, už tu bolo povedané, ako sa vyjadrovali k úrovni pracovníkov v rezorte životného prostredia na rokovaniach v Bruseli.
Jednoznačne môžem povedať a stojím si na tom, že postup prípravy legislatívy počas týchto dvoch rokov sa výrazne spomalil. My sme mali už kompletne pripravený a odovzdaný návrh zákona o vodách aj s desiatimi súvisiacimi predpismi, zákon o odpadoch, zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, rozpracované boli ďalšie zákony a my až teraz dostávame prvýkrát dopracovaný po dvoch rokoch zákon o odpadoch. A toto ja pokladám za veľkú chybu, pretože za dva roky, som presvedčený o tom, sa dá vypracovať úplne nový zákon a, povedal by som, od nuly, a nie už zákon, ktorý bol kompletne vypracovaný a ktorý sa len prepracúva. V každom prípade toto hodnotím ako nedostatočnú prácu rezortu a pravdepodobne to vyplýva aj z nedostatku finančných prostriedkov, ale nie je hlavnou príčinou integrácie štátnej správy.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec.
Slovo má pani poslankyňa Rusnáková.
Nech sa páči.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi predložiť len veľmi stručný návrh, ktorý sa týka procedúry prerokúvania spoločnej správy. Navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie bod 3 spoločnej správy výborov k štátnemu rozpočtu na strane 12, ktorý sa týka pripomienok k jednotlivým kapitolám. Súčasne navrhujem, aby sa v bode 3 osobitne hlasovalo o písmene a) a b). Môj návrh smeruje predovšetkým k podpore písmena a), pretože gestorský výbor navrhol tento bod neprijať.
V súvislosti s podporou písmena a) chcem uviesť, že ide o priemerné platy pracovníkov Slovenskej akadémie vied, ktoré sú pod úrovňou priemerného platu v národnom hospodárstve Slovenskej republiky. Ide o zvýšenie bežných prostriedkov, a to tak, aby sa priemerný plat pracovníkov SAV mohol priblížiť k priemeru platu pracovníkov Slovenskej akadémie vied z roku 2000 a z roku 1999.
Treba poznamenať, že na úpravu platov pracovníkov Slovenskej akadémie vied, ktorých priemerný plat sa pohybuje vo výške 10 240 korún, by reálne bolo treba navŕšenie bežných výdavkov vo výške okolo 15 mil. korún. V tomto návrhu spoločnej správy v bode 3 sa hovorí o zvýšení len vo výške 3 milióny vrátane odvodov do poisťovní a do Národného úradu práce. Zvyšok zo 6,5-miliónovej sumy tvoria najnevyhnutnejšie náklady na tovary a ďalšie služby, ktoré sú reprezentované len bežnými výdavkami.
Prosím o podporu bodu 3a, aby mzdové náklady mohli zostať vo výške roku 1999.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pani poslankyni.
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Jozef Gajdoš, pripraví sa pán poslanec Vladimír Faič a pravdepodobne poslednou, tak aby sme skončili o 24.00 hodine, bude pani poslankyňa Kolláriková, pokiaľ je tu v sále.
Nech sa páči.
Poslanec J. Gajdoš:
Aby som šetril čas, bez oslovenia.
V druhej časti svojho vystúpenia sa chcem venovať zdrojom, ktoré štátny rozpočet poskytuje obciam.
Stotožňujem sa so stanoviskom Rady združenia miest a obcí Slovenska, ktorá na svojom zasadnutí už 13. septembra konštatovala, že navrhované objemy podielových daní a dotácií na samosprávne činnosti obcí pre rok 2001 sú pre obce hrozivé, skôr likvidačné než garantujúce aspoň ich prežitie.
Avizované zdraženia vo všeobecnosti sťažujú výkon samosprávnej funkcie obcí vo svojej podstate. Samospráva nebude schopná poskytnúť občanovi štandardné služby vo verejnom osvetlení, v údržbe a čistote obcí, vývoze tuhého domáceho odpadu, v ochrane životného prostredia, v údržbe obecných komunikácií v zimných podmienkach, v údržbe bytového fondu a tak ďalej.
Podiel investičných výdavkov na rozvoji obcí sa v budúcom roku v rozpočtoch obcí značne zníži. Pri úverovo zaťažených obciach bude nulový. Valorizácia platov zamestnancov obecných úradov je planým snom. Obce budú musieť radikálne znižovať výdavky na kultúrno-spoločenskú, športovú a osvetovú činnosť. Nepriamo tak budeme nútiť hlavne našu mládež tráviť svoj voľný čas po krčmách. Svetlá to perspektíva pre tento štát.
Reštriktívny štátny rozpočet nielen pre obce, vysoká miera nezamestnanosti občanov a chýbajúce prostriedky na živobytie vyvolávajú u mnohých občanov tendenciu vyhnúť sa plateniu majetkových daní a poplatkov, čo v konečnom dôsledku ohrozuje príjmy obcí do takej miery, že ohrozuje ich funkčnosť. To si zrejme vláda, ale zrejme ani parlament dostatočne neuvedomuje. V opačnom prípade by sa oprávnené požiadavky Združenia miest a obcí Slovenska museli premietnuť do štátneho rozpočtu.
Pokúsim sa osvojiť si niektoré tieto požiadavky a predniesť v zmysle § 29 ods. 1 rokovacieho poriadku pozmeňujúci návrh v tomto znení:
1. V § 1 ods. 5 písm. a) zvýšiť na sumu 582 mil. korún rozpočet dotácií na výkon samosprávnych funkcií obcí.
2. V § 5 ods. 1 zvýšiť na sumu 8,752 miliardy podiel obcí na výnose dane z príjmov fyzických osôb z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov.
3. V § 5 ods. 2 písm. a) zvýšiť príjem obcí z výnosu dane z príjmov právnických osôb na výšku 7,27 %.
4. V § 5 ods. 2 písm. d) zvýšiť príjem rozpočtov obcí na výnose cestnej dane z 30 % na 40 %.
5. V § 5 ods. 5 upraviť text nasledovne: "Časť výnosu dane, ktorá je príjmom rozpočtov obcí podľa ods. 2 písm. d) sa rozdelí obciam vo výške 30 % v rámci územného obvodu príslušného daňového úradu pomerne podľa počtu obyvateľov s trvalým pobytom na území obce podľa stavu k 31. decembru 1999 a vo výške 10 % pomerne podľa klimatických podmienok jednotlivých okresov a v rámci okresov pomerne podľa dĺžky miestnych komunikácií." Ďalej pokračuje pôvodný text.
6. § 5 doplniť o nový odsek 9 v znení: "V roku 2001 je výnos dane z dedičstva, darovania, prevodu a prechodu nehnuteľností príjmom rozpočtov obcí. Výnos dane sa rozdelí obciam pomerne podľa počtu obyvateľov s trvalým pobytom na území obce podľa stavu k 31. decembru 1999."
Žiadam, aby sa o každom bode tohto návrhu hlasovalo samostatne.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ak chceme do Európskej únie, a to iste všetci chceme, musia aj naše obce pripomínať kultivované ľudské sídla, a nie divoké skládky odpadu s množiacou sa chátrou a hlodavcami. Ak sa hrozíte takejto vízie tak ako ja, stlačte to správne tlačidlo na hlasovacom zariadení.
Pretože mi zostáva čas, dovoľte, aby som sa vrátil k svojmu pôvodnému vystúpeniu, k rozpočtu kapitoly Krajského úradu Prešov. Svoje vystúpenie som ukončil konštatovaním, že napriek mnohým interpeláciám členov vlády smerovaným na riešenie katastrofálnej situácie v autobusovej doprave v prihraničných obciach kraja, na riešenie vysokej miery nezamestnanosti, katastrofálneho stavu vo vybavení škôl a zdravotníckych zariadení v regióne sa situácia v Prešovskom kraji zhoršuje. O stave kultúrnych zariadení, pamiatkovo chránených objektov, o možnostiach kultúrneho vyžitia občanov regiónu vôbec nebudem ani hovoriť. Televízia, tam kde je príjem televízneho signálu, a krčma, to sú jediné "kultúrno-výchovné ustanovizne" pre občana a, bohužiaľ, stále vo väčšej miere pre mladého človeka.
Zdá sa mi, že rozpočet Krajského úradu Prešov aj iných krajských úradov je odrazom neschopnosti tejto vládnej koalície zjednotiť sa na koncepcii reformy verejnej správy, neschopnosti nájsť definitívne riešenie štrukturálneho usporiadania štátnej správy, a zabezpečiť tak ich plnohodnotné fungovanie aj finančné zabezpečenie. Preto sú tieto inštitúcie považované za príťaž, ich zamestnanci nemajú istotu a perspektívu a v mnohých prípadoch sa ich nervozita prenáša na vzťah k občanovi. Toto je dôsledok politickej roztrieštenosti, ale aj odbornej nespôsobilosti vládnej koalície riešiť závažné problémy spoločnosti. Ešte možno aj jeden takýto rozpočet a v mnohých obciach Prešovského kraja a nielen Prešovského kraja, v ktorých intenzívne napreduje proces vysídľovania, a budú si dávať dobrú noc len líšky.
Nejdem dávať v tejto kapitole pozmeňujúci návrh na zvýšenie rozpočtu, pretože to nemá cenu, len vás chcem, vážení, máloprítomní členovia vlády Slovenskej republiky, upozorniť, že na východe republiky ešte žijú ľudia.
Ďakujem za pozornosť.