Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán podpredseda Presperín.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Vážený pán podpredseda,
vážení páni poslanci, panie poslankyne,
k vystúpeniu ma istým spôsobom donútili dve skutočnosti, jednak tie, ktoré sa podľa môjho názoru nedôstojne odohrali zhruba pred dvoma hodinami v tejto Národnej rade a nie sú dobrou vizitkou práce nášho parlamentu. Chcem sa k nim zmieniť jednou-dvomi vetami nielen predsedajúceho, ale aj kolegov poslancov.
A druhá vec. Chcem predložiť tiež jeden pozmeňujúci návrh, na ktorom som zhodou okolností pracoval práve v tom období, keď som nebol teraz v rokovacej sále. A preto chcem vysvetliť aj pánu poslancovi Cuperovi, ktorý v predchádzajúcom diskusnom vystúpení oboznámil divákov, občanov na Slovensku, že som sa práve zobudil. Takže ubezpečujem ich, že nie je to tak, takisto ako u pána poslanca Petráka, ktorý pracuje v poslaneckom klube.
(Hlas poslanca Cupera z pléna.)
Pán predsedajúci, ja vás prosím, keby ste zabezpečili pokoj, aby som mohol normálne rozprávať a nebol rušený pánom poslancom Cuperom.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, páni poslanci, správajte sa dôstojne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Už je to istý druh nevychovanosti.
Druhú vec, ktorú chcem pánu poslancovi Cuperovi odkázať, že seminár v Badíne je už dávno dostavaný, takže mohol byť ten pozmeňujúci návrh oveľa konkrétnejší a presnejší, keď už ide o presun finančných prostriedkov priamo v Banskej Bystrici. Možno ste mohli požiadať o to, aby išli na dostavbu budovy právnickej fakulty v Banskej Bystrici, kde aj ty učíš, pán poslanec, čo by bolo bývalo určite hodnotnejšie, múdrejšie a z tvojho vystúpenia určite výstižnejšie.
Dovoľte mi, aby som vystúpil aj k rozprave k rozpočtu Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky na rok 2001 a súčasne podal pozmeňujúci návrh, ktorý upraví výdavky rozpočtu Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky bez nárokov na finančné zdroje, to je presunom z inej položky výdavkov štátneho rozpočtu v roku 2001.
Kancelária prezidenta Slovenskej republiky predložila Ministerstvu financií Slovenskej republiky požiadavku zakomponovať do rozpočtu štátu pre rok 2001 objem výdavkov v celkovej výške 164,317 mil. Sk. V tomto objeme celkových výdavkov bolo požadovaných na bežné výdavky 87,717 mil. Sk. Ministerstvo financií Slovenskej republiky rozporovalo tento požadovaný objem, na základe čoho Kancelária prezidenta predložila v auguste novú požiadavku, kde znížila svoj nárok na objem výdavkov spolu vo výške 132,118 mil. Sk, z toho bežné výdavky vo výške 66,018 mil. Sk. Návrh štátneho rozpočtu, ku ktorému v súčasnosti vedieme rozpravu, však navrhuje tieto parametre rozpočtu Kancelárie prezidenta takto: 89,814 mil. Sk ako výdavky spolu, z toho bežné výdavky 60,714 mil. Sk, mzdy, platy a ostatné osobné výdavky vo výške 20,439 mil. Sk a bežné transfery vo výške 2,61 mil. Sk, kapitálové ako posledné vo výške 29,1 mil. Sk. Návrh štátneho rozpočtu pre rok 2001 rozpočtuje prostredníctvom Všeobecnej pokladničnej správy na obstaranie rezidencie prezidenta Slovenskej republiky objem 27 mil. korún.
Vážená snemovňa, predkladám pozmeňujúci návrh osvedčený 16 podpismi, ktorý spočíva v presune prostriedkov na obstaranie rezidencie prezidenta republiky vo výške 27 mil. korún priamo do kapitálových výdavkov rozpočtu Kancelárie prezidenta SR zo skupiny 6002, položka 71205.
Môj pozmeňujúci návrh teda nenavyšuje výdavky štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2001, ale iba presúva z jednej položky výdavkov na inú. Tento spôsob sprehľadňuje rozpočet Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky. Chcem vám poďakovať za podporu k tomuto pozmeňujúcemu návrhu. Zároveň ho odovzdávam pánu spravodajcovi.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper sa hlási s faktickou poznámkou. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Máte slovo.
Poslanec J. Cuper:
Chcem reagovať na tú časť vystúpenia pána poslanca Presperína a podpredsedu tohto parlamentu, že nech si nepletie tento parlament so zasadaním mestskej rady v Banskej Bystrici a nech si nezvyká neustále peskovať poslancov podľa svojich predstáv a myslieť si, že on je ten najvychovanejší v tomto štáte a v tomto parlamente. Ak by nebol tento hlúpy návrh pána Petráka a nebol prvý - predtým ich dával Roman Kováč. Vy robíte z tohto parlamentu už dva roky, pán podpredseda, nedôstojné miesto, pretože nás tu nútite sedieť celé noci, lebo sa bojíte pravdy, aby sme vám ju nepovedali, lebo sa bojíte pravdy, pretože ju prenáša Slovenská televízia, aby sme nepovedali, akí ste neschopní vládnuť.
Na záver, pán predsedajúci, chcem dať návrh, aby bolo umožnené vystúpiť pánovi guvernérovi Národnej banky, aby mohol odpovedať na otázky poslancov. Takže, pán Presperín, máte šancu zariadiť, aby vaši poslanci, keď tak dali návrh dobre, aby sme sedeli tu celú noc, aby sa zobudili v parlamente a prišli doň a hlasovali tu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán podpredseda Presperín chce reagovať.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Chcem len reagovať na to, že to nebol návrh len pána poslanca Petráka, ale návrh troch poslaneckých klubov. A vy to veľmi dobre viete, pán poslanec. Takže nechcite kritizovať Stranu občianskeho porozumenia. A kto požiadal o to, aby pán guvernér vystúpil a bol prítomný, to ste vy.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o možnosti, aby pán guvernér Národnej banky mohol vystúpiť pred plénom Národnej rady Slovenskej republiky.
Páni poslanci, hlasujme.
Prezentovalo sa 45 poslancov.
Snemovňa nie je uznášaniaschopná.
Pán poslanec Prokeš, ako ďalší prihlásený do rozpravy.
Pán poslanec Prokeš, nech sa páči.
Poslanec J. Prokeš:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
páni a dámy kolegyne,
dovoľte mi, aby som sa obmedzil skutočne len na predloženie pozmeňujúceho návrhu. Dovoľte mi, aby som ho trošičku uviedol. V Nitre je rozostavaná čistiareň odpadových vôd už 10 rokov. Stavba bola zastavená v roku 1994 kvôli nedostatku finančných prostriedkov. Tohto roku sa podarilo získať 50 % finančných prostriedkov z fondu ISPA. Je potrebné druhých 50 % dofinancovať. Preto si vám dovolím predložiť nasledovný pozmeňujúci návrh: znížiť rozpočet v kapitole Slovenskej informačnej služby, v položke 600 Bežné výdavky o 200 mil. Sk a v kapitole ministerstva pôdohospodárstva zvýšiť kapitálové výdavky o 200 mil. Sk v programe "Obstarávanie a technické zhodnotenie stavieb verejnoprospešného charakteru v podnikoch vodární a kanalizácií" na zabezpečenie dofinancovania dostavby rozostavanej čistiarne odpadových vôd v Nitre.
Dámy a páni, chcem len upozorniť na to, že v roku 2002 budeme prechádzať na normy Európskej únie a už dnes čistiareň odpadových vôd, ktorá tam stojí, päťnásobne prekračuje normy v parametroch vypúšťaných odpadových vôd. Preto vás skutočne prosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.
Druhý pozmeňujúci návrh si dovolím predložiť spolu s pánom poslancom Moricom a dovolím si vám ho prečítať. Z kapitoly Tlačovej agentúry Slovenskej republiky, teda TASR, z bežných transferov presunúť 10 mil. Sk do kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a účelovo ich viazať na dostavbu Detského domova v Necpaloch pri Martine alebo - toto je alternatíva, čiže sú to dva návrhy, jeden alebo druhý - zo Všeobecnej pokladničnej správy, položka 8777 vyčleniť 10 mil. Sk, presunúť ich do kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a účelovo ich viazať na dostavbu Detského domova v Necpaloch, okres Martin. Podpísaných je tu 15 poslancov, odovzdávam takisto. Pán poslanec Moric v záujme aj urýchlenia nášho rokovania sa týmto vzdáva svojho vystúpenia.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Gašparovič.
Poslanec I. Gašparovič:
Pán podpredseda, ja som sa prihlásil predtým, ako pán Prokeš išiel vystupovať. A myslím si, že tým, že ste mi nedalo slovo, ste možno zmarili ten účel, ktorý som chcel sledovať mojím vystúpením, a to, pokiaľ išlo o návrh pána poslanca Cupera, aby mohol vystúpiť pán guvernér Národnej banky s tým, že snemovňa to musí odsúhlasiť. Vy ste dali hlasovať, hoci ste vedeli, že snemovňa nie je schopná hlasovať, pretože je tu málo poslancov. Chcem vás preto požiadať, keďže ide o vážnu vec, ako je rozpočet, a vystúpenie guvernéra zrejme má určitú hodnotu k tomuto vzťahu, žiadam vás, aby ste zabezpečili, aby guvernér tu bol prítomný vtedy, keď budeme hlasovať znovu o jeho možnosti vystúpiť, keď nás tu bude dosť. Guvernér neotvára rozpravu po skončení rozpravy, teda môže vystúpiť aj po skončení rozpravy. Preto vás žiadam, aby ste takto zabezpečili aspoň jeho vystúpenie.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalší v poradí prihlásený do rozpravy je pán poslanec Švantner.
Budem sa snažiť, pán poslanec Gašparovič, vyhovieť vašej požiadavke, aby pán guvernér Národnej banky vystúpil v Národnej rade Slovenskej republiky k bodu programu - návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2001 -, tak ako ste hovorili.
Len na to, aby mohol vystúpiť, naozaj je potrebný súhlas Národnej rady, tam nestačí len mlčanie, že nikto si nežiada hlasovať, takže...
Pán poslanec Švantner, nech sa páči.
Poslanec D. Švantner:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážení členovia vlády,
milé dámy,
vážení páni,
nie je dobré, že si vládna koalícia, poslanci vládnej koalície presadili skrátenie diskusného príspevku k rozpočtu na rok 2001, lebo je naozaj veľmi veľa problémov v rozpočte na budúci rok a je ťažké v tak krátkom čase vysvetliť pohľad na tento problém nielen kolegom poslancom, ale aj občanom Slovenskej republiky, ktorí sa nevedia dočkať pozitívnych ekonomických zmien a dvojnásobných platov.
Vzhľadom na časovú tieseň upozorním najprv na niektoré zvláštnosti, ktoré si v poslednom čase uvedomujem. K tejto zvláštnosti som sa dostal z toho dôvodu, že často počúvam o mínach, ktoré pripravila minulá vláda tejto vláde. Ale táto zvláštnosť je, že si aj terajšia vláda kladie ekonomické míny pre prítomnosť a tiež aj pre blízku budúcnosť. Keď by to bola záležitosť, že to robí niekomu inému, ešte by som to pochopil, ale tu ide o zakladanie problémov, ktoré sa prejavujú už dnes a budú sa prejavovať aj v budúcich rokoch.
Tieto míny sú vlastne zmluvy o predaji strategických podnikov, ktoré sú pripravené tým spôsobom, že vláda garantuje voči kupujúcemu všetko a investor, ak bude šikovný, dostane naše strategické podniky prakticky zadarmo. Rukolapným príkladom sú telekomunikácie, ktoré sme predali pod cenu. A aj uvádzaná cena je v skutočnosti nepravdivá, lebo Slovenská televízia a rozhlas musia podľa dnešných správ do 15. 12. 2000 splatiť 1,5 mld. korún telekomunikáciám a dlhy v telekomunikáciách majú aj ďalšie štátne inštitúcie. Podstatne horšia bude však situácia v SPP a elektrárňach, v ktorých sú zadlžené školy, nemocnice, štátne inštitúcie. A to sú ďalšie ekonomické míny, ktoré bude musieť odstraňovať buď táto vláda, možno aj vlády ďalšie. Prostriedky, samozrejme, bude musieť vláda znova získať jedine od občanov, ktorí už žijú naozaj z posledných halierov, a ohlasovaný blahobyt sa stráca v nedohľadne.
Milé dámy, vážení páni, vládna koalícia tvrdí tiež, že jednou z mín, ktoré musí ona riešiť, je aj referendum, ktoré bolo pred niekoľkými dňami. Tá mína spočíva v tom, že referendum stálo 160 mil. korún. Ja by som chcel vysvetliť občanom, že, samozrejme, napriek tomu, že to bolo rozhodnutie občanov, čiže nemali by sme o tom diskutovať, ale musím povedať toľko, že v skutočnosti zhruba 90 % prostriedkov z tých 160 mil. korún bolo použitých pre referendové komisie, v ktorých pracovali naši členovia čiže členovia SNS a HZDS, ale z 8 členov komisie bolo 6 členov komisie, ktorí boli z vládnej koalície. Čiže len 35 mil. korún bolo použitých pre, dalo by sa povedať, členov opozície a ďalších 115 mil. korún bolo použitých pre členov vládnej koalície. Čiže tri štvrtiny z prostriedkov boli vyplatené vašim členom, ktorí sú v základných organizáciách. Vy im závidíte tých niekoľko korún, ktoré dostali za ten jeden deň, ktorý boli pri referende?
Vážená pani ministerka, vážené poslankyne a vážení poslanci, tiež by som chcel poukázať na finančné prostriedky, ktoré nevyužívame alebo ktorých nevyužívanie možno aj vláde vyhovuje.
Česká republika tento týždeň uzavrela dohodou s Ruskou federáciou o splatení dlhu 3,5 mld. amerických dolárov v rokoch 2001 - 2003, teda zopakujem 3,5 mld. amerických dolárov za dva roky s tým, že nejde o deblokáciu, ale platením ropou. Tým, že nejde o deblokáciu, sa dlh zaplatí v plnej výške podľa svetovej ceny ropy, a tým pádom budú plynúť finančné prostriedky bez akejkoľvek straty do pokladnice v Českej republike.
Prečo som povedal, že to možno vláde vyhovuje. Dlh, ktorý má Ruská federácia voči Slovensku, je viac ako dvojnásobok finančných prostriedkov, ktoré štát dostane za privatizáciu Slovenských telekomunikácií, čiže zopakujem, ako keby sme sprivatizovali viac ako dvoje telekomunikácií. Vláda by nemohla odôvodňovať privatizáciu strategických podnikov tým, že nemá peniaze na výplatu dlhopisov pre občanov, lebo by dostala viac ako trojnásobok potreby na dlhopisy pre uvedených občanov.
Po druhé, vyhovuje jej to preto, lebo pri deblokáciách je tok finančných prostriedkov ťažko sledovateľný. A voľby sa blížia a vládne strany budú potrebovať finančné prostriedky na zrealizovanie nových volieb. To isté, samozrejme, platí pre túto vládu aj v prípade privatizácie, ktorá už asi jediná drží pohromade toto ľavicovo-pravicové zoskupenie.
Dovoľte mi otázku, kto pracuje na tom, aby sme dostali dlh z Ruska. Zároveň si odpoviem - ministerskí úradníci, ktorí už nie sú zaštítení ani štátnym tajomníkom, nieto pani ministerkou a už vôbec nie predsedom vlády. Načo? Je predsa jednoduchšie dlh dostať do Parížskeho klubu a potom zarobiť, keď aj iba polovicu z dlhu, na deblokáciách, je predsa jednoduchšie zvýšiť odvody do verejnoprávnych fondov, zvýšiť ceny, predĺžiť odchod do dôchodku, no proste stiahnuť posledné financie od obyvateľov Slovenska.
To však nie je všetko. Dobre som počúval podpredsedu Národnej rady pána kolegu Mariána Andela, ktorý upozorňoval vládu pri koncepcii zahraničnej politiky na nebezpečenstvo, ktoré vyplýva zo zavedenia vízovej povinnosti. Táto hrozba sa pomaly napĺňa. Obchodná bilancia s Ukrajinou sa zhoršila v neprospech Slovenska, ukrajinskí turisti chodia namiesto do slovenských Tatier do poľských Tatier, firmy, ktoré dobre prosperovali na týchto východných trhoch, vyrábajú na sklad alebo prepúšťajú zamestnancov, readmisná dohoda s Ukrajinou je v ohrození. Aj o tomto všetkom je návrh štátneho záverečného rozpočtu a jeho reštrikcia hlavne voči občanom Slovenska.
Vrátim sa však k privatizácii strategických podnikov, ktoré sú nezanedbateľným príjmom do štátnej kasy. Vláda odôvodňuje všetky predaje týchto podnikov vyplatením dlhopisov občanom, mlčí však o tom, že výmenou dlhopisov za akcie strategických podnikov môže vyriešiť problém dlhopisov a ešte akcionári budú dostávať každoročne dividendy a hodnotné firmy zostanú vo vlastníctve občanov, ktorí tieto firmy vybudovali.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Podhradská.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
A teraz sa pokúsim dokončiť to, čo som načala vo svojom prvom vystúpení. Hovorila som o financovaní menšinových kultúr a budem pokračovať.
V tabuľkách o financovaní menšinových kultúr, ktoré ministerstvo kultúry ponúka na internete, pri podrobnejšom a pozornom sledovaní nájdeme ďalšie pozoruhodnosti. Je pochopiteľné, ak žiadateľ, v jednom prípade napríklad Spolok ukrajinských spisovateľov na Slovensku žiada 438 380 korún na časopis Dukla a dostane iba 380 tis. korún. Peňazí jednoducho nie je dosť. Je pochopiteľné a výborné, ale, žiaľ, výnimočné, ak žiadateľ dostane príspevok v tej výške, ako žiada. Ale je prinajmenšom neobvyklé a nepochopiteľné, ak žiadateľ dostane viac, ako žiada.
(Hlasy z pléna.)
Neveríte. Tak sa pozrite na dotácie, resp. pridelené prostriedky z účelových transferov ministerstva kultúry na rok 1999. Napríklad Csemadok z Moldavy nad Bodvou žiadal príspevok 272 800 korún, dostal však až 286 300 korún. Rovnako napríklad divadelná spoločnosť Pódium z Komárna žiadala skromne iba 900 tis. korún a ministerstvo kultúry ocenilo túto skromnosť až na 960 tis. korún. Je to zábavné čítanie, však. Ale rovnako sa pobavíte, ak si napríklad prečítate, že Csemadok vo Fiľakovských Biskupiciach dostal príspevok "na slávnostnú spomienku". Na čo a na koho vo Fiľakovských Biskupiciach spomínali, to sa z prehľadu ministerstva kultúry nedozviete. Ale môžete si ďalej prečítať, že Csemadok vo Vlčanoch dostal príspevok na oslavy 70. výročia odhalenia pamätníka obetiam 1. svetovej vojny.
Nuž zdá sa, že aj pamätníky môžu mať svoje pamätníky. A tak peniaze raz kvapkajú, inokedy tečú a z prostriedkov na podporu menšinových kultúr sa financuje naozaj kadečo, aj oberačkové slávnosti a hody. A keď si vezmete do rúk papier a ceruzku, môžete dospieť k nemenej zaujímavým číslam, napríklad, že v roku 1999 Csemadok získal z prostriedkov ministerstva kultúry spolu celkom 4 869 tis. korún, z ktorých financoval aj už spomínané oberačkové slávnosti a hody - žeby kolotoče? -, ale aj množstvo obecných, okresných, regionálnych, celoslovenských, medzinárodných, svetových festivalov, prehliadok a stretnutí. Takže v každom týždni sa podľa frekvencie finančných prídelov v tabuľkách konali na Slovensku minimálne tri festivaly, ktoré organizoval Csemadok. Obdivuhodná aktivita, najmä vtedy, keď si ďalej zrátame, že na akési bližšie nedefinované režijné náklady dostal Csemadok ďalších skromných takmer 1,5 mil. korún.
Aj toto je, ctené poslankyne, vážení poslanci, pravda o financovaní menšinových kultúr. A to nikto netuší, aspoň ja určite nie, akým spôsobom sa v skutočnosti prideľujú peniaze účelovo viazané na menšinové kultúry v rozpočtoch krajských úradov. V roku 1999 to bolo 99 296 tis. korún, teda takmer 100 mil. korún. Chcela by som veriť tomu, že sa tu s nimi nehospodári tak ako na ministerstve kultúry.
A keď už spomínam rozpočty krajských úradov, v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2001 sa uvádza, že krajské úrady spolu majú na kultúru vyčlenených 805 mil. korún, z toho na zabezpečenie divadiel 223,2 milióna, knižníc 193,4 milióna, múzeí a galérií 196,9 mil. korún a zostávajúcou sumou bude zabezpečené financovanie archívov vo výške 56,7 mil. korún a ďalších činností patriacich do oblasti kultúry ako klubové zariadenia, umelecké agentúry, umeleckú súbory a tak ďalej. To som, prosím, citovala z návrhu rozpočtových kapitol. Zaujímavé je, že zrátaním položiek uvedených v návrhu dostaneme však len celkom 670,2 mil. korún. Na čo a ako sa použije zvyšných 134,8 mil. korún, o tom predložený návrh zatiaľ mlčí.
Dovoľte mi, aby som od tohto problému prešla k ďalšiemu balíku, ktorý je rovnako trpký a horký. Ja som tu už naznačovala, že vývoj rozpočtovej kapitoly ministerstva kultúry od roku 1999 nasvedčuje tomu, že ministerstvo kultúry rezignovalo na svoju základnú úlohu a tou je zabezpečenie ochrany a rozvoja národnej kultúry.
Už niekoľkí predrečníci spomínali v tejto rozprave Maticu slovenskú. Chcem o nej hovoriť aj aj a chcem hovoriť o nej najmä preto, že to, ako sa ministerstvo kultúry správa voči Matici slovenskej, je len dôkazom toho, čo som spomenula pred chvíľou. Matica vznikla v časoch, keď našu kultúrnu identitu ohrozovala maďarizácia. A keďže uhorská vláda dobre vedela, že pokiaľ bude Matica žiť a pôsobiť, ich zámer na vytvorenie jednotného uhorského národa nebude úspešný, práve preto Koloman Tisa, uhorský minister vnútra prikázal Maticu slovenskú a spolu s ňou tri slovenské gymnáziá zatvoriť. Hovorí sa, že sa história opakuje. V prípade Matice slovenskej to bolo už niekoľkokrát. Trčala v krku každej vláde, ktorej je slovenská kultúra cudzia, nielen uhorskej vláde, ale aj vládam česko-slovenským a tú normalizačnú po roku 1968 nevynímajúc. Niet preto divu, že trčí v krku aj vláde súčasnej. Preto ste sa rozhodli ju zlikvidovať, nie naraz a priamo ako Koloman Tisa pred 125 rokmi, ale o to zákernejšie, chladnokrvnejšie a cielenejšie.
Teda cielené ochromenie a následná likvidácia Matice sa začala už v rozpočtovom roku 1999, keď ministerstvo jednoducho nevyčlenilo finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu pre ďalšie ústavy a útvary Matice slovenskej vykonávajúce úlohy zverené štátom. Týmto postupom ministerstvo hrubo porušilo zákon číslo 68/1977 o Matici slovenskej, pretože taxatívne vymenované spolupôsobenie Matice pri plnení úloh štátu v oblasti vedy a kultúry môže zaniknúť len na základe zákona schváleného Národnou radou, a nie na základe rozhodnutia ministerstva. Zároveň ministerstvo vystavilo Maticu situácii, keď porušila Zákonník práce, pretože rozhodnutie bolo retroaktívne, čo zákon nepripúšťa. Napriek tomu bola Matica prinútená pristúpiť k hromadnému prepusteniu 139 zamestnancov a to sa nestalo v nijakej inej organizácii rezortu. A aj takto si pripravovalo ministerstvo pôdu na to, aby mohlo likvidáciu Matice slovenskej úspešne zavŕšiť. Ľudia v Matici zneisteli, začali sa báť o svoju budúcnosť.
A podobná situácia pokračovala aj v roku 2000. Matica rešpektovala zákon o Matici slovenskej a stanovy Matice, saturovala finančne nepokryté činnosti a potreby vyplývajúce z plnenia úloh zverených štátom, čím úplne vyčerpala naakumulované neštátne finančné prostriedky z predchádzajúcich rokov. A zopár karieristov a vláde oddaných využilo strach a neistotu časti pracovníkov a začalo podpisovú akciu, ktorá mala presvedčiť verejnosť, že veď matičiari sami nie sú spokojní a doslova si želajú, aby ich ministerstvo kultúry zlikvidovalo. A tak ministerstvo podnikne ďalšie kroky, najprv pamätník národnej kultúry, ktorý má vo svojej štruktúre 3 múzeá, v Martine, v Brodzanoch a v Modre, biografický ústav, archív literatúry a umenia aj národný cintorín pričlení k Slovenskej národnej knižnici a potom prostredníctvom takzvaného knižničného zákona Slovenskú národnú knižnicu Matici ukradne, okradne ju nielen o fondy, ale aj o budovy vrátane jej prvej historickej budovy. Matici ostane len matičný archív a aby táto fraška bola naozaj hodná svojho hlavného režiséra, ministra kultúry, ktorý je medzi pospolitým ľudom úspešne známy ako prezliekač politických kabátov, ponechávajú jej aj požičovňu kostýmov.
A návrh rozpočtu na rok 2000 pre okradnutú a vyplienenú Maticu vo výške 9 mil. korún je posledným dejstvom ministerskej frašky. Matici totiž ministerstvo tých 10 miliónov účelovo viaže, 2 milióny na činnosť už spomínanej šatnice či požičovne kostýmov a 7 miliónov do grantového systému na podporu vydávania periodickej a neperiodickej tlače.
Takýto rozpočet sa v podstate Matici ani netýka, a preto si dovolím predložiť vám pozmeňujúci návrh, ktorý zabráni tomu, aby sa ministerstvu kultúry podarilo Maticu slovenskú zlikvidovať.
Tento pozmeňujúci návrh spočíva vlastne v tom, aby sa zvýšili prostriedky pre Maticu slovenskú spolu o 34,19 mil. korún v rámci rozpočtovej kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a z rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa takto: z kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky zachovanie rozpočtu Slovenskej národnej knižnice na úrovni 100 % roku 2000, zníženie položky Bežné výdavky rozpočtových organizácií Ministerstva kultúry Slovenskej republiky o 8,803 mil. korún, zníženie z 235,686 milióna na 226,855 mil. korún oproti návrhu rozpočtu, prevod položky na podporu slovenskej kultúry na jazykovo zmiešaných územiach na domy a oblastné pracoviská Matice slovenskej plniace túto úlohu v rozsahu 10 mil. korún, zníženie položky na mimoriadne kultúrne aktivity Ministerstva kultúry Slovenskej republiky prostredníctvom neziskových organizácií o 1,5 mil. korún, zníženie položky pre občianske združenia pôsobiace v oblasti literatúry, divadelníctva, hudby a podobne o 900 tis. korún, zníženie položky na mimoriadne kultúrne aktivity Ministerstva kultúry Slovenskej republiky prostredníctvom podnikateľských subjektov o 2,6 mil. korún.
Z kapitoly Všeobecná pokladničná správa zo štvrtej podskupiny 422964254 čítam, prosím, návrh pozmeňujúceho návrhu...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa, sama ste vedeli, že máte k dispozícii 10 minút aj na podanie pozmeňujúcich návrhov.
Poslankyňa M. Podhradská:
Podľa rokovacieho poriadku mám predniesť pozmeňujúci návrh. A keď mi to nechcete dovoliť, tak...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prečítajte mi ustanovenie toho rokovacieho poriadku, pani poslankyňa, prečítajte mi to ustanovenie.
Poslankyňa M. Podhradská:
Nemám tu rokovací poriadok, tak ako ho vy máte pred sebou, a myslím si, že by ste ho mali aj ovládať, pán predsedajúci.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Tak by som vás prosil, aby ste mi to priniesli potom ukázať.
Pani poslankyňa, beriem vám slovo.
Pán poslanec Sopko, nech sa páči.
Predtým ešte s faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Köteles a Cuper. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Nech sa páči.
Poslanec L. Köteles:
Ďakujem.
Veľmi stručne by som reagoval na pani poslankyňu. Vážená pani poslankyňa, Csemadok dodnes má približne 50 tisíc členov. Koľko členov má Matica slovenská? Csemadok v tomto roku dostane režijné náklady vo výške približne milión korún. Koľko ich dostala Matica slovenská? Ja to nezávidím, ale okolo 30 mil. korún. A ešte k tomu: Csemadok dodnes nevydával pornografický časopis, čo Matica slovenská, žiaľ, cez svoje vydavateľstvo dokázala.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Keď tak človek počúva tieto údaje, pani poslankyňa Podhradská, tak má dojem, že naozaj menšinová kultúra je aj podľa pána ministra Kňažka menšinová. Ale k svojim položkám, ktoré zvýhodňujú maďarskú menšinu alebo maďarskú menšinu na Slovensku, treba pripočítať aj ďalšie. Je to vysielanie Slovenskej televízie v maďarskom jazyku, ktoré je takmer každý deň, a platí sa zo štátneho rozpočtu a my občania tohto štátu musíme cez káblovú televíziu platiť za tri maďarské programy, ktoré občania maďarskej národnosti na Slovensku si môžu sledovať vďaka tomu, že ja ako občan si nemôžem odhlásiť tri maďarské programy, i keď ich v živote nesledujem, a musím za ne platiť.
Takže, vážení páni poslanci maďarskej národnosti, vy tu máte nesmierne výhody. Vy ste jednoducho touto vládnou koalíciou protežovaní, preferovaní, nadmieru preferovaní. Takže uvedomte si, že tá cena, ktorú táto vládna koalícia prináša občanom tohto štátu na váš účet, je príliš vysoká. A jednoducho donekonečna sa takto Slováci znova príslušníkmi maďarskej národnosti vydierať nedajú. Tisíc rokov stačilo na to, aby ste nás neustále vydierali a ponižovali. Treba s tým jednoducho skončiť a pán minister Kňažko bude jedným z tých hrobárov slovenskej kultúry, ktorý sa zapíše neslávne do dejín. Ja len dúfam, že za ušetrené prostriedky, ktoré šetrí na slovenskej kultúre, ešte dúfam, že nebude dlho už cestovať do Paríža na časté súkromné cesty.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Podhradská.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som chcela reagovať na tých poslancov, ktorí vystúpili k tým slovám, ktoré som tu povedala.
Pán poslanec Cuper, budem trošku oponovať. Ja si myslím, že poslancov za Stranu maďarskej koalície treba len pochváliť za to, že sa usilujú pre svoju menšinovú kultúru získať v rozpočte čo najviac peňazí. Ale je hanba, že slovenská vláda a minister kultúry Slovenskej republiky sa vlastne podpisuje pod šafárenie s týmito finančnými prostriedkami. A to je chyba vlády, to je chyba ministra, to nie je chyba poslancov Strany maďarskej koalície. Treba si povedať pravdu o týchto veciach a treba v týchto veciach urobiť poriadok.
A ďalšia vec, pán poslanec Köteles, koľko je členov Matice a koľko je členov Csemadoku. Viete, koľko je členov Csemadoku, to mňa vôbec vlastne ani nezaujíma. Keď ste sa pýtali na to, koľko dostáva Matica v roku 2001 a koľko dostáva Csemadok, že Csemadok dostáva len milión korún, nuž nepočúvali ste ma dobre, pán poslanec. Matica na svoju prevádzku dostáva v roku 2001 nula, nula. Jednoducho dostáva na požičovňu kostýmov a dostáva na granty na vydávanie periodickej a neperiodickej tlače. Takže počúvajte druhý raz pozornejšie, čo tu poslanci hovoria, a potom si môžete odpustiť faktické poznámky, ktoré nemajú ani hlavu a ani pätu.
A na záver už len jednu vec. Chcela by som naozaj poprosiť všetkých poslancov, keď sa bude hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, aby podporili môj pozmeňujúci návrh na zvýšenie prostriedkov pre Maticu slovenskú. Tí, ktorí budú hlasovať proti alebo sa zbabelo zdržia hlasovania, pripoja jednoducho svoje meno do zoznamu likvidátorov Matice, ktorý pred 125 rokmi začal písať minister uhorskej vlády, minister vnútra Koloman Tisa.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalej vystúpi pán poslanec Sopko.
Nech sa páči.
Poslanec V. Sopko:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
vážené kolegyne, kolegovia poslanci,
diskutujeme o štátnom rozpočte, ale v konečnom dôsledku väčšina z nás podporí celkové rozpočtové rámce. Je však správne diskutovať o slabých miestach rozpočtu a uvedomiť si riziká rozpočtu, o ktorých v Národnej rade prebieha niekoľkodňová diskusia. Výdavky podľa kapitol sú predmetom ostrých rečníckych súbojov medzi lobistami rezortov a záujmových skupín, hranice kompromisov určíme však pri hlasovaní o pozmeňujúcich návrhoch. Diskusia doteraz bola veľmi kritická, v mnohom podnetná a aj ja by som ju chcel obohatiť o dva okruhy.
V prvom rade k štátnym fondom. V návrhu štátneho rozpočtu pre rok 2001 sú stanovené ciele na postupnú elimináciu deficitu verejných financií a na efektívnejšie využívanie rozpočtových zdrojov. V rámci operatívnych a systémových opatrení, ako sa v rozpočte hovorí, v reforme verejných investícií v roku 2001 sa počíta s bezprostredným zapojením hospodárenia štátnych fondov do systému štátneho rozpočtu. Inými slovami, je to zrušenie niektorých štátnych fondov v súčasnej podobe už v priebehu roku 2001. Je to zložitý proces, komplikovaný proces, o ktorom sa zmienil aj predseda Najvyššieho kontrolného úradu. Tomu musí predchádzať legislatíva, na základe ktorej štátne fondy inštitucionálne prestanú pôsobiť, ale ich funkcie by mali byť zachované v príslušných ústredných orgánoch vrátane príslušných rozpočtov.
Ide o veľmi vážne rozhodnutie vlády Slovenskej republiky, na základe ktorého štátne účelové fondy, na ktoré sme boli zvyknutí, v nasledujúcich mesiacoch v roku 2001, niektoré v priebehu roku 2002, zaniknú. Vláda Slovenskej republiky to zdôvodňuje nevyhnutnosťou zefektívniť hospodárenie s verejnými peniazmi. Tým chce zvýšiť finančnú disciplínu aj zodpovednosť za nakladanie so štátnymi prostriedkami. Štátne fondy sa budú integrovať do štátneho rozpočtu, ich prácu, ich činnosť prevezmú zakladateľské ministerstvá, ich finančné krytie bude vykazované v štátnom rozpočte. Harmonogram zániku štátnych fondov je nekompromisný a je postavený v podstate tak, že 9 štátnych fondov zanikne k 1. júlu 2001, ďalší ako Štátny fond životného prostredia k 1. januáru 2002, Štátny fond rozvoja bývania k 1. januáru 2003. Takže ešte raz zvýrazňujem, že ide o veľmi vážne rozhodnutia vlády.
Žiaľ, nepoznáme, ja som nepochopil k dnešnému dňu formu, ako po zániku týchto štátnych fondov budú ministerstvá zabezpečovať ich doterajšiu činnosť bezprostredne v praxi, a nie som celkom presvedčený, že tým sa skončia všetky deformácie aj zlé praktiky. Veď správcom štátnych fondov boli príslušní ministri. Je tu otázka, prečo nedokázali zabezpečiť či zaručiť efektívnu zodpovednosť, finančnú disciplínu pri nakladaní so štátnymi prostriedkami. Rady štátnych fondov boli len v pozícii poradných orgánov. Takže ostáva mi len veriť, že tie isté ministerstvá, tí istí ministri týmto opatrením naraz všetko radikálne zmenia k lepšiemu. Kiežby to tak bolo.
V druhej časti chcem hovoriť o Železniciach Slovenskej republiky, kde je finančná situácia naďalej charakterizovaná ako veľmi kritická. Kríza spôsobuje negatívne dopady na každodennú prevádzkovú činnosť Železníc a neustále prehlbuje a ohrozuje samotnú prevádzkyschopnosť tohto podniku. Pozitívne je to, že štát už uhradil svoje záväzky z osobnej dopravy za rok 1998, čiastočne za rok 1999, a pozitívne je aj to, že pravidelne včas sa poskytujú zálohy za výkony vo verejnom záujme v osobnej doprave za rok 2000. Napriek tomu je finančná situácia Železníc nepriaznivá. Dôvody sú zrejmé a vyplývajú z neustáleho rastu vstupných cien a z nízkej účasti štátu pri financovaní osobnej dopravy, ktorá je vykonávaná na základe zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme. Ceny osobnej dopravy sú regulované štátom a sú hlboko pod úrovňou, ktorá by pokryla náklady vynaložené na zabezpečenie prevádzky osobnej dopravy, to znamená, čo stále každým rokom konštatujeme, že Železnice plnia určitú sociálnu funkciu štátu pri preprave zamestnancov, študentov a dôchodcov za sociálne ceny.
Vláda Slovenskej republiky prijala uznesenie v júni 1999 k zabezpečeniu ekonomickej stabilizácie a transformácie Železníc. Vo vzťahu k uvedenému uzneseniu vlády, ale aj na základe súčasného vývoja je možné určiť potrebu Železníc v štátnom rozpočte pre rok 2001 pre osobnú železničnú dopravu, čo je vyčíslené sumou 5,144 mld. Sk. V štátnom rozpočte, ako ste postrehli, je uvažované len so sumou 4,344 mld. Sk. Takže rozdiel je 800 miliónov. Uvedené chýbajúce prostriedky dostávajú Železnice v roku 2001 do veľmi nepriaznivej finančnej situácie. Nepokrytie ekonomicky oprávnených nákladov vo výške 800 mil. Sk bude mať ďalekosiahly vplyv na prevádzku železničnej osobnej dopravy. To znamená zastavenie prevádzky na niektorých tratiach aj zrušenie viac ako 500 vlakov na hlavných tratiach.
Z dôvodu napätosti návrhu štátneho rozpočtu nenavrhujem zmenu, len pripomínam, že v priebehu roku 2001 bude musieť ministerstvo aj vláda Slovenskej republiky hľadať vhodné formy vykrytia oprávnených nákladov pre Železnice Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť.