Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalší v poradí prihlásený do rozpravy je pán poslanec Halmeš.
Ešte predtým sa hlási s faktickou poznámkou pán poslanec Klemens. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Pán poslanec, máte slovo.
Poslanec J. Klemens:
Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Baco, si špičkový odborník z rezortu poľnohospodárstva. Na rozdiel od niektorých iných, ktorí sa k tomuto rezortu vyjadrujú, ty vieš, o čom hovoríš. Správne poukazuješ a aj zdôvodňuješ súčasnú krízu a neutešený stav v tomto prioritnom rezorte národného hospodárstva včítane požiadavky jeho rozpočtového navýšenia. Ale jedným z článkov, ako krízu zastaviť, bol aj návrh vlády na prijatie koncepcie agropotravinárstva do roku 2005. Preto ma mrzí, že ty si ju hlasovaním nepodporil, škoda, pretože koncepcia dávala návod na postupné kroky pre poľnohospodárov a potravinárov včítane financií, ako v priebehu piatich rokov dostať tento rezort na konkurenčnú úroveň krajín Európskej únie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Baco.
Poslanec P. Baco:
Pán poslanec Klemens, škoda, že táto koncepcia nebola tak dobrá, aby ju podporili koaliční poslanci. Podporilo ju totižto len 43 poslancov a vás je 92. Neviem, o čom to rozprávaš, čo sa tu snažíš komu nahovoriť. My sme schvaľovali v roku 1993 koncepciu. Predtým, než sme ju dali do vlády a do parlamentu, sme diskutovali so všetkými silami politickými vtedajšími v parlamente, až sme dospeli k spoločenskej dohode. Pretože koncepcia v poľnohospodárstve musí byť výsledkom spoločenskej dohody, tak potom sme ju predložili. Jediný jeden hlas nebol v parlamente proti.
Takže zamysli sa nad tým, ako ste postupovali pri príprave tejto koncepcie. Zamysli si nad tým, prečo koncepciu nepodporili vaši poslanci. Ešte raz opakujem, je vás 92 a dostala len 43 hlasov.
Hádzať vinu na opozíciu za to, že nebola táto koncepcia schválená, je absolútne neseriózne. My sme mali voči nej výhrady, máme, tie sme zverejnili a takisto sme ponúkli konštruktívnu spoluprácu pri jej dopracovaní, pretože už naozaj nebola aktuálna, lebo pracovala s číslami spred dvoch rokov, spred roka a pol a dnes je situácia úplne iná, pretože došlo k tej reštrikcii finančnej, ku ktorej došlo, ktorú som tu spomínal, a z toho dôvodu je reálna situácia východisková v roku 2000 úplne iná, ako je v tejto koncepcii. Takže treba ju zreálniť a sme pripravení kedykoľvek spolupracovať na tom.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalší v poradí prihlásený do rozpravy je pán poslanec Halmeš. Nie je prítomný v rokovacej sále, preto stráca možnosť vystúpiť ako písomne prihlásený do rozpravy.
Pani poslankyňa Angelovičová.
Poslankyňa M. Angelovičová:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
ctená snemovňa,
dovoľte mi zaujať stanovisko k návrhu zákona. Pri prerokúvaní programového vyhlásenia vlády pre druhé volebné obdobie som vystúpila na parlamentnej pôde ku kapitole Ministerstva školstva Slovenskej republiky, konkrétne k vysokým školám. Hneď v úvode som vysoko pozitívne hodnotila zámer súčasnej vlády Slovenskej republiky - vypracovanie dlhodobej koncepcie rozvoja výchovy a vzdelávania oproti viacerým čiastkovým koncepciám, z ktorých vysoké školy s niektorými sa nestotožnili. Vysoko pozitívne som hodnotila súčasnú vládu Slovenskej republiky, že je pripravená akceptovať opodstatnené pripomienky a stanoviská verejnosti. Kritizovala som predchádzajúcu vládu, že nedostatočne podporila materiálno-technické vybavenie vysokých škôl.
Z právnych predpisov, ktoré boli prijaté v prvom volebnom období, prevažná väčšina akademickej obce negatívne hodnotila tri zákony, ktoré riešili zriadenie troch nových univerzít a niekoľko fakúlt už pri existujúcich vysokých školách. Čo bolo negatívne na zriadení týchto vysokých škôl? Že vznikli na úkor existujúcich vysokých škôl, a čo som zdôraznila v rozprave, existujúcich vysokých škôl už vtedy živoriacich.
Aj dnes chcem zdôrazniť, že nepriaznivý vývoj na vysokých školách je znásobený ich dlhodobo neadekvátnym financovaním zo štátneho rozpočtu. Že to je pravda a nie je to iba môj poznatok ani zavádzanie vás, ctená snemovňa, ani verejnosti, tak je to uvedené vo výzve predstaviteľov slovenských vysokých škôl poslancom Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2001 na strane 1 ods. 3 hneď v prvej vete.
Vedomá som si toho, keby boli naplnené príjmy štátneho rozpočtu v duchu výdavkových požiadaviek, pre pani ministerku financií bol by jednoduchý úkon, uspokojila by potrebné požiadavky. Zostaviť štátny rozpočet na rok 2001 v tak ťažkej sociálno-ekonomickej situácii, v akej sa dnes Slovenská republika nachádza, pri vysokých vnútroštátnych nárokoch a vo vzťahu k európskym štruktúram si zasluhuje veľké uznanie. Kto má úctu k práci, k zodpovednosti a k človeku, musí ju mať aj k pani ministerke financií a k jej spolupracovníkom na ministerstve financií za vypracovaný návrh štátneho rozpočtu na rok 2001.
Z predloženého návrhu štátneho rozpočtu cítiť na jednej strane napätosť príjmovej a výdavkovej časti, ale na druhej strane cítiť trend určitej istoty a v malej miere aj rozvojových programov.
V rukách mám písomnú naliehavú prosbu rektora Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, hneď vám ho prečítam. Ctená snemovňa, dovoľte mi prečítať tento list, aby ste pochopili, že to nie je úradná požiadavka, ale prosba o pomoc: "Touto cestou sa obraciam na vás, vážená pani poslankyňa Národnej rady, s prosbou o pomoc a podporu požiadavky Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre vo veci zabezpečenia minimálne nutných finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre rok 2001 potrebných na začatie výstavby Mechanizačnej fakulty Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Výstavba menovanej fakulty je bezpodmienečne nutná z dôvodov náhrad za preukázateľné reštituované nehnuteľnosti, misijný dom Nitra Kalvária Spoločnosti Božieho slova - verbalisti. V reštituovaných priestoroch, ktoré Slovenská poľnohospodárska univerzita v zmysle zákona je povinná ku dňu 1. 8. 2001 uvoľniť, sú v súčasnosti umiestnené tri katedry, laboratóriá a výučbové priestory."
Predkladám písomne pozmeňujúci návrh, pre ktorý som poprosila poslancov o podpisy. Odovzdám ho.
Zároveň predkladám ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý je k pôdohospodárstvu. Gestorský výbor súhlasil so znížením z kapitoly pre ministerstvo pôdohospodárstva o 25 mil. Sk z bežných výdavkov na vedu a 12 535 tisíc Sk na akciu Slatinka - presídlenie. Podpísaní poslanci nesúhlasia s touto podporou alebo schválením gestorského výboru.
Odôvodnenie: Výdavky v kapitole ministerstva pôdohospodárstva na vedu a techniku pre rok 2001 sa v podstate navrhujú na úrovni výdavkov roku 2000. Zvýšenie o 17 mil. Sk je určené na zabezpečenie výdavkov Národného referenčného laboratória pre vodu. Navrhovaným znížením výdavkov o 25 mil. Sk by došlo k zastaveniu riešenia niektorých úloh a takisto aj niektorých medzinárodných projektov. Bude nutné zrušiť uznesenie vlády Slovenskej republiky číslo 539 z roku 1998 a číslo 832 z roku 2000, podľa ktorých sa malo zabezpečovať riešenie úloh protipovodňovej ochrany a projektov Národného programu podpory zdravia. Ak sa podporí zníženie, bude nutné o túto čiastku znížiť príjmy kapitoly ministerstva pôdohospodárstva.
K druhému. Zásadne nesúhlasíme s návrhom zníženia výdavkov v položke 20720 - obstarávanie a technické zhodnotenie stavieb verejnoprospešného charakteru vodohospodárstva o sumu 12 535 tis. Sk na akciu Slatinka - presídlenie, Vodohospodárska výstavba Bratislava, z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ako aj oneskoreného rozhodnutia o pridelení ročného limitu na rok 2000. Nebolo možné úplné ukončenie stavebných prác na rodinných domoch a súvisiacich objektoch.
Ctená snemovňa, ak podporíte tieto návrhy, budem vám veľmi povďačná.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Cuper, pán poslanec Jarjabek a pani poslankyňa Mušková. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Nech sa páči, pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážená pani poslankyňa,
veľmi rád by som podporil vaše návrhy, ale bez toho, čo ste povedali, čo im predchádzalo. Od vás, pani Angelovičová, docentky na vysokej škole by človek očakával serióznejšiu reč. O čom to rozprávate, keď tu hovoríte, že novozriadené vysoké školy, na ktorých deti slovenských občanov, ktorí môžu im jedine dať to vzdelanie, môžu študovať, že vznikli na úkor tých existujúcich? S tým som sa stretol iba raz, keď tu chodila istá mládežnícka skupina Demokratickej strany brojiť proti rozdeleniu košickej univerzity na prešovskú a košickú. Od vás, od ľavicovej političky by človek také niečo neočakával.
Prečo obhajujete absolútne neschopného ministra školstva pána Ftáčnika? Veď od jeho účinkovania alebo od počiatkov jeho účinkovania na ministerstve školstva to ide so slovenským školstvom absolútne dole vodou. Nevybojoval ani jednu korunu, ktorá by poslúžila rozvoju slovenského stredného, základného i vysokého školstva.
Prečo hovoríte o tom, že niet peňazí na školstvo? Áno, ak by pani Schmögnerová, vaša ďalšia ministerka nerozdávala naše majetky svojim kunčaftom, trebárs Eichlerovcom a všelijakým ďalším, a nedávala im daňové prázdniny, bolo by aj v štátnom rozpočte na slovenské školstvo. Takže láskavo si uvedomte, že už nehovoríte pred dvomi rokmi, doba sa zmenila, teraz vy ste zodpovední za vládnutie, a už veľmi dlho nato, aby ste boli išli dopredu, ale vy idete stále naspäť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Jarjabek.
Poslanec D. Jarjabek:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Samozrejme, pani poslankyňa, podporím vaše návrhy, čo sa týka vysokých škôl. Vy ste sa vo svojom príhovore odvolávali na to, ako ste vysoko hodnotili všetko možné, ale by som vám chcel pripomenúť aj to, že ste vysoko hodnotili aj návrh na zrušenie Akadémie umení v Banskej Bystrici, a pritom možnože vám je už známe, že táto akadémia získala, teda fakulta tejto akadémie už získala medzinárodnú akreditáciu. Čiže ja by som naozaj parafrázoval a by som vás prosil - vysoko prehodnoťte svoje vysoké hodnotenie.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Mušková.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Pani poslankyňa, to, že ste kritizovali pred dvoma rokmi vznik univerzít, dalo sa prepáčiť, boli ste v opozícii. Choďte sa spýtať študentov, čo povedia tí, ktorí študujú na týchto univerzitách, na vašu kritiku aj po dvoch rokoch.
Myslím si, že potrebu zvyšovať vysokoškolsky vzdelaných ľudí vlastne nepriamo potvrdil aj váš pán minister školstva, keď prinútil vysoké školy, aby o 10 % zvýšili počet študentov na vysokých školách.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Angelovičová chce reagovať na faktické poznámky.
Nech sa páči.
Poslankyňa M. Angelovičová:
Ďakujem pekne.
K pánovi poslancovi Cuperovi.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper, pani poslankyňa vám odpovedá na vaše otázky.
Poslankyňa M. Angelovičová:
Nielen pred tými dvomi rokmi som upozorňovala, v akej situácii sa nachádza školstvo. Neustále som upozorňovala na niektoré chyby. Ani dnes nie som spokojná, v akej situácii sa nachádza. Ale, žiaľbohu, v akej situácii sme ho prebrali?
Čo sa týka pána poslanca Jarjabka, samozrejmá vec je, že budem naďalej týmto vaším odporúčaním sa zaoberať, ale ja hodnotím a prehodnocujem túto situáciu.
Čo sa týka pani poslankyne Muškovej, pred dvomi rokmi, keď som sem prišla, ja som prišla práve spoza katedry a viem, v akej situácii sa naše školstvo nachádzalo. Môžem zopakovať iba to, čo som zopakovala pánovi poslancovi Cuperovi.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Šlachta vystúpi ako ďalší v poradí prihlásených do rozpravy.
Nech sa páči.
Poslanec Š. Šlachta:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážená snemovňa,
ocitli sme sa v parlamentných kreslách ako reprezentanti našej dnešnej spoločnosti. Hoci hovoríme dneska najmä o peniazoch, o rozpočte budúceho roku, rozhodujeme zároveň aj o charaktere a smerovaní tejto spoločnosti v budúcnosti, teda nielen o roku 2001, ale aj o investíciách do nasledujúcich niekoľkých rokov. Tento fakt si treba zvlášť uvedomiť pri rozdeľovaní peňazí pre školstvo, pre vzdelávanie, vedu a mládež. Je smutným a neodškriepiteľným faktom, že pri rozdeľovaní peňazí v minulých rokoch bolo školstvo tým, komu sa dostávali iba odrobinky, ktoré na stole ostávali. Bola to skromnosť učiteľov, ich láska k povolaniu a ochota angažovať sa alebo ich neschopnosť tvrdšie sa domáhať potrebných prostriedkov tak pre seba, ako aj pre potreby kvalitnej výučby? Iste, bolo to jedno aj druhé.
Je tu však oveľa vážnejší, dôležitejší fenomén, o ktorom by som chcel dnes v súvislosti s rozpočtom povedať pár slov, a to je vzťah dnešnej spoločnosti k vzdelávaniu mládeže, spoločenské postavenie učiteľov, pedagógov, vzdelancov, inteligencie, o tom, ako si dnes spoločnosť váži intelekt, ako si spoločnosť váži duchovné hodnoty, pravdu, dobro, lásku. Tento vzťah je nepochybne poznačený minulosťou rokov celej druhej polovičky tohto storočia. Komunistický režim nepotreboval vzdelaných, rozhľadených ľudí. Uvítal skôr takých, ktorí boli ochotní mu slúžiť a ktorých vzdelanie bolo ochotné podriadiť sa jeho ideológii, ktorí boli vzdelaní, ale nepotrebovali byť slobodní. Ostatných nemilosrdne likvidoval. Bacílek či Biľak vzdelaných ľudí nepotrebovali.
Dnes však mladí, vzdelaní ľudia odchádzajú, žiaľbohu, tak ako v minulosti opäť za hranice. Odchádzajú mladí, talentovaní, nadaní študenti. Myslíte si, že z tých, ktorí odišli študovať na české školy, sa vráti aspoň polovica? Dovolím si povedať, že ak by sa aj vrátila, dúfajme, že sa vráti tá polovička, v čo osobne ja neverím, znamená to, že rok čo rok stratíme možno 1 000 alebo viacej najšikovnejších mladých ľudí. A uvedomme si, čo to pre Slovensko znamená. Budeme ich nahrádzať afganskými, čínskymi alebo ukrajinskými emigrantmi. A náš inteligenčný potenciál poznačený emigráciou v minulosti bude klesať naďalej. V socializme platilo - ja som baník, kto je viac. V budúcej Európe budú iste potrební aj baníci. Ale chceme byť len baníci?
Bez kvalitného vzdelania nebudú budúce generácie Slovákov primeranými a rovnocennými partnermi Dánom, Fínom či iným a, rád by som zdôraznil, bez kvalitného vzdelania. Dnes totiž už nemôžeme hovoriť len o práve na vzdelanie, dnes treba hovoriť o práve na kvalitné vzdelanie. A, žiaľ, dnes musíme konštatovať, že kvalita nášho školstva veľmi rýchlo upadá a je nepochybné, že výnimky, ktoré sú. Sú, ale do škôl zateká, školy nemajú tie najzákladnejšie vybavenie, odchádzajú z nich dobrí pedagógovia a tak ďalej a tak ďalej. Školstvo, prosím vás, neskolabuje. Znamená to však, že úroveň potichu, ale stále bude klesať. Spoločnosť a parlament, ktorý toto nevidí alebo nechce vidieť, je slepý, je slepý k vlastnej budúcnosti, k budúcnosti tohto národa.
Kvalita vzdelania a vedeckého výskumu je, žiaľbohu, zviazaná s investíciami, ktoré do nich spoločnosť vkladá. Tieto investície sa však vracajú aj v raste ekonomiky a v raste životnej úrovne. Fínov je cirka 5 miliónov tak ako nás. Ich prírodné aj životné podmienky sú oveľa ťažšie. Na začiatku 20. storočia to bola veľmi chudobná krajina. Dnes, mnohí možno viete, je to naopak. Je to nielen racionálnosť a ich cieľavedomosť, ale sú to aj investície, ktoré tento národ vkladá do vzdelania. Ja som si povedal, že nebudem hovoriť o číslach, ale uviedol by som predsa len jedno číslo. Dnes dávajú na vysoké školy 2,2 % HDP. My sme vlani dali ani nie 0,7 % HDP. A aby som vám tie čísla zreálnil, v našich korunách je to rozdiel 12 mld. korún len pre vysoké školy. Ak dnes vysoké školy žiadajú zvýšenie rozpočtu aspoň o 0,1 % HDP, dobehneme Fínov za 15 rokov, keby sme aj infláciu do toho nerátali.
Ak táto snemovňa odsúhlasila valorizáciu dotácií pre poľnohospodárstvo a nebude vedieť odsúhlasiť potrebné peniaze pre školstvo, ak sme vlani dali poľnohospodárom, armáde aj zdravotníctvu miliardy, potom pochybujem o budúcnosti Slovenska.
My všetci sme pyšní na našich hokejistov v profesionálnej lige. Denne informujeme, kto dal gól a kto na gól prihral. Stali sa pýchou národa. Ja, pravdu povediac, by som bol oveľa pyšnejší, keby sme mali nositeľa Nobelovej ceny, prípadne keby Slovák vynašiel liek proti rakovine. A, samozrejme, nepochybujem o rozdiele, ktorý by bol aj v prínose pre naše hospodárstvo a pre rozpočet. Skúste preto porozmýšľať, koľko nám do rozpočtu prinesú neúspešní futbalisti a koľko prináša vedecký objav ako napríklad penový hliník so zváračského ústavu. Moje presvedčenie je, že tu nie sme preto, aby sme podporovali neúspešných futbalistov, ale úspešných vedeckých pracovníkov. A aby sme ich mali, potrebujeme ich vychovať, od základnej školy, cez gymnázium alebo priemyslovku až po vysokú školu.
A, samozrejme, treba im zabezpečiť podmienky dôstojné aj pre doktorandské štúdium. Ak za prestupy dorastencov vo futbale platíme miliónové čiastky, doktorandi žijú zo štipendia 5 700 korún. A aj toto je o vzťahu tejto spoločnosti k vzdelaniu a vede.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budúcim rokom vstupujeme do novej éry, do nového storočia, nového tisícročia. Je to skutočne mimoriadny čas, ktorého nám, dúfajme, bude dopriate všetkým dožiť. Nechcem byť patetický, ale chcem povedať, že náš parlament na malom Slovensku má šancu urobiť významné rozhodnutie - nasledovať tých múdrych, ktorí pochopili, že vzdelanie je budúcnosťou, ktorí nielen slovami, ale aj činmi podporovali školstvo a vedu, ktorí múdrymi boli aj preto, že si vzdelanie a vzdelaných ľudí vážili. Je v našich rukách, aby sme vrátili vzdelanosti to spoločenské postavenie, ktoré si zaslúži. Aj preto vás prosím o podporu návrhov výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, ktoré sú v spoločnej správe.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Piati páni poslanci sa hlásia na vystúpenie pána poslanca Šlachtu. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Pán poslanec Dzurák.
Poslanec Ľ. Dzurák:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Nechcem polemizovať s vystúpením pána poslanca Šlachtu, len by som sa chcel opýtať, keď povedal, že minulý režim nepotreboval vzdelaných ľudí, kde on zobral to vzdelanie a kde vlastne zobrala vzdelanie väčšina tejto snemovne.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pravda je taká, že každý režim potrebuje vzdelaných ľudí, ale najmä každý národ potrebuje vzdelaných ľudí a inteligenciu, lebo bez nej nemôže existovať, ale mňa neteší, že vládna koalícia v otázke podpory školstva je ako nie príliš dobrý záprah - jeden čihi, druhý hota.
Pani poslankyňa Angelovičová nás tu pred chvíľou presviedčala, že máme príliš veľa vysokých škôl a nebodaj ešte aj príliš veľa študentov na nich študujúcich, i keď štatistiky hovoria absolútne o niečom inom.
A pán rektor hovorí o tom, hovorí pravdu, žiaľbohu, že väčšina študentov alebo väčšina schopných musí ísť študovať na české vysoké školy, áno, a väčšina sa z nich ani nevráti. A, žiaľbohu, problém je v tom, že ak bude exodus inteligencie, jednoducho tento priestor nikto nevyplní a slovenský národ ako národ bez inteligencie bude musieť žiť ako každý iný národ bez inteligencie a to sú väčšinou národy v banánových republikách.
Na záver svojho vystúpenia chcem poprosiť pána Juska, keďže už je tu dávnejšie a vypočul naše prosby, pána guvernéra Národnej banky. Ja by som ho tiež prosil, aby odpovedal na otázku, na ktorú mi odmietla pani ministerka financií odpovedať, prečo vrátila Národná banka Medzinárodnému menovému fondu skôr o 3 roky 330 mil. dolárov, teda pred splatnosťou, aké dôvody na to boli. Tiež si myslím, že mohli byť len politické, lebo každý dobrý hospodár by pôžičku užíval až teda do vypršania platnosti.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán podpredseda Andel.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Pán profesor Šlachta, súhlasím s tvojím vystúpením, len škoda toho príkladu. Ja neviem, prečo sa tuná spomínajú futbalisti, zrejme sú aj niektoré iné odvetvia, ktoré by sme mohli spomínať, pretože futbal je najmasovejší šport a mládež na dedine, ak, tak robí šport, robí futbal. Ak by nám nerobila futbal, tak ešte väčšia by bola drogová závislosť mládeže a tak ďalej a tak ďalej. Sú tu i iné športy, trebárs také, čo ja viem, také akvabely, ktoré boli v Sydney. A nám tam len minuli nejakých 3,5 mil. korún. Bolo ich tam 6, z toho sa jedna topila, ale mali zážitok, že boli na olympijských hrách. A tieto decká chúďatká nedostávajú od štátu ani korunu, tak nekritizujme ich.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Mušková.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Chcem súhlasiť s pánom poslancom. Myslím si, že vlastne splnil to, čo hovoril vo výbore, že treba zabojovať za školstvo. Vlastne tento jeho príspevok bol o tom. Chcem len pripomenúť, pán poslanec, že za dva roky tejto vlády sa príspevok na školstvo znížil oproti hrubému domácemu produktu o 0,4 %. Je tu mizerné financovanie školstva, viazanie finančných prostriedkov, neexistencia štandardov na financovanie, navyšovanie úväzkov učiteľov a aj vlastne ich dobrovoľný odchod, pretože sú skutočne málo finančne zabezpečení. Prepúšťanie pedagogických pracovníkov, napriek tomu, že je málo kvalifikovaných pracovníkov, rušenie stredných škôl a učilíšť, ktoré je absolútne nesystémové a bez patričných analýz, nepripravenosť legislatívy, to sú všetko kroky, ktoré znižujú úroveň školstva u nás a aj spôsobujú odliv študentov do zahraničia. Bohužiaľ, ani tento ročný rozpočet nezabezpečí ten sľubovaný rast financovania školstva z vášho programového vyhlásenia vlády.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Baco.
Poslanec P. Baco:
Pán kolega Šlachta, pán poslanec, viete ono, keď takým spôsobom sa budú obhajovať záujmy školstva a vedy, ako to robíte vy, ani sa nie je možné diviť, že to nedopadne dobre. Vy obhajujete nie vašu myšlienku a druhých urážate, ponižujete a snažíte sa na ich úkor získať. Hovoríte o poľnohospodárstve. Keby ste trošku počúvali, čo tu hovoríme dva roky, tak by ste vedeli, že poľnohospodárstvo, lesníctvo a vodné hospodárstvo dnes nemá ani 10 % štátnej podpory z úrovní 10 rokov dozadu, ani 10 %, školstvo má 96 %. To je len taký príklad.
Ja, samozrejme, tvrdím, že školstvo a veda má málo, preto sme aj my z našich peňazí rezortných napríklad dali 400 mil. korún na rozvoj programu biotechnológií. Lenže to už dva roky takisto neplatí za vašej vlády.
Keby ste sa, pán poslanec, trošku starali, politicky pracovali vo vašom klube a v koalícii na podporu vedy a techniky, by to bolo účinnejšie, ale stavať do protikladu úspechy v športe s úspechmi vo vede, nehnevajte sa. Ja som si myslel, že vy ctíte jednotu ducha a tela a že vám vadí, že by sme nemali v telesnej oblasti vynikať, ale vynikať v duševnej oblasti, ja tomu nerozumiem, prečo sa tieto veci stavajú do nejakého paradoxu. Ja som zrovna tak pyšný na nášho úspešného športovca ako na úspešného vedca.
Takisto ak dovolíte, v rámci tej kultúrnosti by som chcel poprosiť, aby boli častejšie prestávky pre pani ministerku, aby mohla si svoje biologické potreby plniť, pretože raňajkovala hneď na začiatku rokovania, teraz zasa...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Šlachta chce reagovať.
Poslanec Š. Šlachta:
Ďakujem veľmi pekne za diskusiu.
Nechcem reagovať, chcem odpovedať len pánu kolegovi Dzurákovi. Pán kolega, ja som vyštudoval tu, ale z mojich 7 súrodencov sa na vysokú školu ani jeden už nedostal.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, ďalší v poradí prihlásený do rozpravy je pán poslanec Oberhauser, ktorý nie je prítomný v rokovacej sále, preto stráca možnosť vystúpiť. Pán poslanec Kandráč, taktiež nie je prítomný v rokovacej sále, stráca poradie. Pán poslanec Kozlík, tiež nie je prítomný v rokovacej sále.
Všetci páni poslanci, ktorí boli prihlásení písomne do rozpravy, vystúpili, preto sa pýtam, kto z prítomných pánov poslancov sa hlási do rozpravy ústne? Pán poslanec Cuper, pán poslanec Prokeš, pán poslanec Švantner, pani poslankyňa Podhradská, páni poslanci Sopko, Juriš, Muránsky, Prokopovič, Zlocha. Posledného mám zapísaného pána poslanca Zlochu. Ďalej sa hlásia pani poslankyňa Rusnáková, pán poslanec Gajdoš, pán poslanec Faič, pani poslankyňa Kolláriková, páni poslanci Jarjabek, Gašparovič, Rakús, Hort, Hóka. Prosím, posuňte tabuľu - pán poslanec Tarčák, Slavkovská, pán podpredseda Andel, pán poslanec Moric.
(Ruch v sále.)
Prosím pokoj, páni poslanci.
Suchár, Húska, Bartoš, Cabaj, Galbavý, Ošváth, pán poslanec Gašparovič.
Panie poslankyne, páni poslanci, končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy k návrhu zákona o štátnom rozpočte. Prečítam poradie ústne prihlásených pánov poslancov: Cuper, Prokeš, Švantner, Podhradská, Sopko, Juriš, Muránsky, Prokopovič, Zlocha, Rusnáková, Gajdoš, Faič, Kolláriková, Jarjabek, Gašparovič, Rakús, Hort, Hóka, Tarčák, Slavkovská, Andel, Moric, Suchár, Húska, Bartoš, Cabaj, Galbavý a pán poslanec Ošváth.
Pán poslanec Cuper vystúpi ako prvý ústne prihlásený do rozpravy.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Cuper:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážený pán predsedajúci,
o 6 minút bude 22.00 hodina. Keďže sa už vrátil aj pán podpredseda parlamentu Igor Presperín, prosil by som vás, pán predsedajúci, aby ste dali zobudiť aj pána Petráka zo SOP, ktorý tieto nezmyselné návrhy namiesto pána bývalého poslanca a terajšieho ministra zdravotníctva Romana Kováča v parlamente predkladá, aby nás tu nútil nedôstojne rokovať už asi po štyridsiatykrát v neskorých nočných hodinách. Je to nedôstojné a, myslím si, nectí to absolútne tento parlament a prácu vládnej koalície. Je to už, žiaľbohu, anachronizmus, ktorý sa znáša len preto, že tí, ktorí za touto vládnou koalíciou stáli, teda zahraniční tútori, to veľmi radi znášajú, pretože zatiaľ sa plní to, na čo bola táto vládna koalícia z ich vôle ustanovená.
Ľudia boli oklamaní a táto vládna koalícia im sľubovala už v predchádzajúcom roku, že rozpočet bude rozvojový. Nestalo sa tak. Aj tento rozpočet je hlboko reštriktívny. Ani v jednej kapitole nedáva nádej na dôstojné prežitie a existenciu jednotlivých odvetví slovenskej spoločnosti, do ktorej štát prostredníctvom rozpočtu ingeruje. Nie je to tak ani v kapitole ministerstva školstva, v ktorej len pre vysoké školstvo, aby boli splnené všetky jeho požiadavky, by bolo potrebné navýšiť takmer o celú jednu miliardu, ale toľko nedostane ani celé ministerstvo. Pán minister školstva Ľubomír Ftáčnik bol jedným z najväčších kritikov...
(Hlasy z pléna.)
Pardon, vidíte, už je tak dlho ministrom, že sme zabudli, ako sa volal, keď bol poslanec. To je tiež dôvod, aby sme ho vymenili.
Pán Milan Ftáčnik sľuboval a bol jedným z najväčších kritikov pani ministerky Slavkovskej. A musím povedať, že za existencie jej ministrovania bola schopná zabezpečiť oveľa väčšie sumy pre fungovanie slovenského vysokého, základného i stredného školstva.
Pán minister sa zaoberá iba ako za starých čias, keď bol ešte členom ÚV KSS, návrhom koncepcií a novelizácií. Tie koncepcie sú často rozsiahle a obávame sa vždy, ak nám ich pán dekan dá posúdiť, pretože tak ako tie predchádzajúce za bývalého režimu nehovoria o ničom. Jednoducho sú zakrývaním existujúcej biedy.
Pán minister sa jednoducho nie je schopný vo vláde postaviť za to, aby išlo do rozpočtovej kapitoly ministerstva školstva viacej peňazí. Je to istý druh farizejskej politiky, keď potom učiteľom alebo pracovníkom v školstve hovoril o tom, že sa ich platy zvýšia, že sa ich platy navýšia, že dostanú 13., 14. plat. A v skutočnosti každé zvýšenie je vlastne znížením ich existenčných možností. Posledné zvýšenie platov na vysokých školách v realite znamenalo u každého vysokoškolského učiteľa zhruba mínus 1 000 korún. Nie je to malá čiastka. A to išlo o údajné zvýšenie.
Obdobne by sa dalo hovoriť aj o výsledkoch na stredných a základných školách. To je istý druh odmeny pre tých, ktorí pred voľbami hovorili, že voľte SDĽ, voľte pána Ftáčnika, pretože on zabezpečí rozvoj stredného, základného i vysokého školstva. Zatiaľ sme svedkami iba likvidácie učňovského.
Ale tohoročný rozpočet je likvidačný aj pre vysoké školy a nedáva im šancu na reálnu existenciu. Ak si pozriete jednotlivé položky v kapitole ministerstva školstva, tak zistíte, že to naozaj nedáva šancu na absolútne reálne prežitie. Relatívne najväčšie položky sa dávajú na integračné programy - 120 miliónov.
Ale chcem sa opýtať pána ministra aj pani ministerky financií, ako sa má použiť suma 135 mil. Sk, ktoré majú byť dané na výdavky na novozačínané a havarijné stavby v roku 2001, keď iba stavba alebo prístavba právnickej fakulty v Banskej Bystrici by potrebovala na svoje dokončenie okolo 80 miliónov. Ak zoberieme havarijný stav starej budovy, tak celkové výdavky by museli byť okolo 100 mil. korún, aby sme mohli ako-tak existovať dôstojne ako škola.
V obdobnom stave sú mnohé ďalšie školy. A to nehovorím, že z toho majú byť pokryté výdavky všetkých škôl - stredných aj zrejme základných. To len na margo toho, že tu bolo povedané, že pán minister sa postará a postaral o to, aby boli pokryté, myslím, pán Andrassy hovoril o tom, aby boli pokryté havarijné výdavky na všetky školy a školské budovy, ktoré sú v správe ministerstva školstva.
Zároveň by som sa chcel opýtať pána ministra, keďže značná časť prostriedkov ministerstva školstva je istým spôsobom transferovaná na neštátne organizácie a spolky, čo je to za inštitúciu Občianske združenie založené na podporu a ochranu mládeže a na činnosť komisie J. W. Fulbrighta, kde sa má vyčleniť čiastka 2 mil. korún. Myslím si, že aj položka na rozvoj ďalších združení a inštitúcií, kde sa jednotlivo navrhuje ich podpora voči iným inštitúciám, ktoré plnia také isté úlohy, je nespravodlivá, pretože je to istý politický protekcionizmus, ktorý pán minister uplatňuje zrejme podľa princípu - bližšia košeľa ako kabát.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keďže mi ostáva už iba minúta, chcem predložiť aj jeden pozmeňujúci návrh k rozpočtu, ktorým navrhujem, aby sa urobil transfer alebo predisponovali prostriedky v sume 10 mil. Sk z kapitoly Slovenskej informačnej služby do kapitoly Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, do jej podkapitoly kapitálové výdavky.
Túto sumu 10 mil. Sk v kapitole Národnej rady navrhujem viazať na zakúpenie triptychu Klaňanie sa troch kráľov od Banskobystrického diecézneho úradu s tým, že Banskobystrický diecézny úrad tieto prostriedky použije na dostavbu seminára v Badíne. Týmto spôsobom sa pomôže študentom bohosloveckých fakúlt. Zakúpený triptych bude umiestnený v kaplnke Bratislavského hradu a bude symbolizovať akt zmierenia medzi slovenskou opozíciou a vládnou koalíciou.
Vážený pán predsedajúci...
(Hlasy z pléna.)
Budem musieť dokončiť, tak to hovorí rokovák.
Bude tvoriť základ kultúrneho dedičstva zbierok Bratislavského hradu, v neposlednom rade bude teda slúžiť tak poslancom, ako aj občanom, ale aj návštevníkom Bratislavského hradu. Suma 10 mil. Sk zároveň pomôže Banskobystrickému diecéznemu úradu dostavať seminár v Badíne. Takto sa stane triptych Klaňanie sa troch kráľov, ktorý bol zneužitý na politické ciele v predchádzajúcom volebnom období terajšou vládnou koalíciou, symbolom trvalého zmierenia duchovnej obrody slovenského duchovného i politického života.
Ďakujem za pozornosť, pán predsedajúci, aj za vašu zhovievavosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Prokeš, ako ďalší v poradí prihlásený do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec.
Pardon, ešte predtým pán podpredseda Presperín.
S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Podhradská.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Súhlasím s pánom poslancom Cuperom, keď pred niekoľkými minútami povedal, že naozaj je nehorázny spôsob, akým nás núti vládna koalícia rokovať o takom závažnom zákone, ako je návrh štátneho rozpočtu. A chcem k tomu dodať ešte to, že je nehorázne aj to, že ste si tu odhlasovali skrátenie vystúpení na 10 minút pre poslancov. Vieme veľmi dobre, že toto hlasovanie, resp. toto rozhodnutie je namierené najmä proti opozícii. Na jednej strane tvrdíte, že opozícia nemá čo dodať, resp. mláti prázdnu slamu a na druhej strane robíte všetko preto, aby ste zabránili opozičným poslancom vysloviť všetky slabiny, ktoré má navrhovaný štátny rozpočet na rok 2001.
Ja som práve z toho dôvodu, že bol skrátený limit vystúpenia poslanca na 10 minút, musela zo svojho vystúpenia vyhodiť, resp. vynechať také závažné problémy, ako je napríklad zadlženosť v ochrane národného kultúrneho dedičstva, či sa to týka nehnuteľných alebo hnuteľných pamiatok, o ktorom tento štátny rozpočet nehovorí ani mäkké "f", a ďalšie a ďalšie problémy, ktoré sú v rezorte kultúry a ktoré táto vláda jednoducho prehliada. Aj to je obraz toho, ako vás vlastne zaujíma vývoj v slovenskej spoločnosti v každom ohľade, nielen v kultúre.