Poslanec P. Ošváth:

Ďakujem pekne.

Z vystúpenia pána poslanca Gajdoša chcem zareagovať aspoň na tú časť, v ktorej sa dotkol problematiky letectva. Ja súhlasím s tým názorom, že v tej ekonomickej situácii, v akej sa nachádza náš štát, by bolo naozaj plytvaním prostriedkov, keby si teraz armáda dovoľovala kupovať ďalšie drahé lietadlá. A v tomto názore ma utvrdzuje aj štúdia generála Garetta, ktorý vo svojej štúdii konštatuje, že Slovensko by nemalo, resp. Armáda Slovenskej republiky by nemala najbližších 10 rokov nakupovať žiadne lietadlá, ale mala by znížiť letecké základne na 2 letecké základne. A peniaze, ktoré by vlastne takto ušetrila, by mala predovšetkým venovať do budovania infraštruktúry v armáde, budovania interoperability s armádami členských štátov NATO, a predovšetkým na výcvik a zabezpečenie týchto vojsk. To je vlastne aj otázka k tomu, čo spomenul pán poslanec Prokeš, že by sme snáď mali byť nahí, ale po zuby vyzbrojení, ako nám to Američania odporúčajú. Práve naopak, štúdia generála Garetta nám odporúča niečo celkom iné, aby sme tými prostriedkami neplytvali, ale venovali ich tam, kde to armáda skutočne potrebuje.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

O slovo sa prihlásil minister obrany.

Nech sa páči, pán minister Kanis, máte slovo.

Minister obrany SR P. Kanis:

Vážená Národná rada,

ctené dámy,

vážení páni,

vo všetkých parlamentoch, keď sa prerokúva štátny rozpočet, iste vzniká otázka pri nedostatku zdrojov, ako rozdeliť tieto zdroje tak, aby boli zabezpečené základné funkcie štátu a aby boli vytvorené predpoklady jednak spravodlivého rozdelenia zdrojov, ako aj takého vynaloženia zdrojov, ktoré prispievajú k rozvoju transformujúcej sa ekonomiky a spoločnosti. Žiadna spoločnosť nemôže vydať v mierových podmienkach na obranu a bezpečnosť viac, ako je istá suma, ktorá je adekvátna miere ohrozenia, rizikám, ako aj geopolitickej situácii priestoru, v ktorom sa štát nachádza. Také historické zmeny, ktoré sa udiali na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov, tie zmeny, ktoré vyvolali výraznú zmenu celých spoločenských systémov a jednotlivých štruktúr, jednotlivých oblastí a rezortov, tie potrebujú takisto historický čas na to, aby tieto zmeny viedli k stavu, ktorý bude spĺňať náročné kritériá fungujúcich štruktúr.

Nie inak to je aj v obrane. Práve pri obrane ide o to, aby sa parlament nečlenil na vládnu koalíciu a opozíciu. Obrana vlasti je jedna z najvyšších povinností, ku ktorej sa vyjadruje veľmi presne aj ústava a Branný zákon. A prosím, keby ste pochopili aj moje vystúpenie, že mi ide o to, aby sme spoločnými silami hľadali riešenie, bez ohľadu na to, kto je minister, a bez ohľadu na to, aká politická strana má tento post alebo kto je v koalícii, aby otázky bezpečnosti a obrany boli záležitosťou konsenzu strán, ktoré pôsobia v tomto štáte. Dovolím si to dať do popredia aj preto, že práve reformy vnášajú značný kus neistoty aj do armády, ako aj do spoločnosti. A ak by sa mala stať armáda a otázka obrany a bezpečnosti predmetom dajakého straníckeho zápasu, bolo by to obrovské nešťastie. Aj diskusie, ktoré prebiehali vo výbore pre obranu a bezpečnosť, ukázali, že je vôľa aj z koalície, aj opozície na takýto užší dialóg a hľadanie riešení.

Preto si tu dovolím navrhnúť práve v mene špecifických záležitostí, ktoré sa týkajú obrany krajiny, aby opozícia navrhla jedného človeka, ktorého by sme zobrali do kolégia ministra obrany, aby v rozhodovaní o základných veciach, ako aj v informovanosti o týchto veciach, keďže ide o veci, ktoré sú predsa len dlhodobejšieho charakteru, opozícia mala informácie z prvej ruky. Dávam teda ponuku do verejnosti aj tomuto parlamentu a opozícii, aby si nominovali nejakého svojho zástupcu, ktorý jednoducho bude pri zdroji informácií. A tým zamedzíme tomu, aby sa licitovalo alebo aby sa sporilo o veci, ktoré by nemali byť predmetom sporu, ale by mali byť predmetom hľadania najlepších riešení.

Z vystúpení jednotlivých poslancov nemám celý záznam pána poslanca Danka, iba jeho záver, preto ak by som sa pomýlil, čo povedal, prosím, aby sa to zobralo na vedomie, ale hovoril aj o systéme obranného plánovania. Myslím si, že k tejto záležitosti, čo tu on povedal, že ako vzniká preňho istá otázka, že prečo hlasovať za rozpočet, ktorý je na nejakej úrovni nie dobre obranného plánovania, treba povedať aj pár faktov.

Obranné plánovanie je záležitosťou, štátu a nie len rezortu obrany a armády. Každý rok keď sa navrhuje rozpočet, tak poslanci vo výbore pre obranu a bezpečnosť sa zaklínajú v tom, ako pomôžu, ako budú hlasovať. A keďže aj ja som pôsobil v tom výbore viem, že vždy keď dôjde na hlasovanie, tak potom vládni počúvnu hlas ministra alebo ministerky financií a jednoducho obrana musí ustúpiť. Stalo sa to už niekoľkokrát a ja to, samozrejme, chápem, ale jeden je fakt, že ak sa uplatňujú rovnaké metódy voči niektorým rezortom, tak v prípade rezortu obrany sú narušené tie funkcie a to poslanie, ktoré rezort má vzhľadom na obsah ústavy a zákonov plniť.

Čo sa týka obranného plánovania, myslím si, že sme v rezorte urobili kus práce. Rok 2000 bol nultým ročníkom obranného plánovania, vypracovali sa smernice na obranné plánovanie, vznikla rada pre obranné plánovanie, vláda schválila dokument obranné plánovanie, na základe ktorého sa má vytvoriť nadrezortná komisia vedená ministrom obrany. Myslím si, že začíname, ale obranné plánovanie v rezorte obrany je skutočne podmienené tým, či sú vytvorené predpoklady a podmienky zo strany štátu, a teda aj prístupu ministerstva financií. Celý štát sa musí pripravovať na prechod na takýto typ plánovania, a nie len náš rezort.

Chcel by som tu povedať aj pár slov o veci, ktorá sa mystifikuje v poslednom čase a nemala by sa mystifikovať, pretože je k dispozícii. Ide o Garettovu štúdiu. Ctené dámy, vážení páni, analýzy, ktoré vyšli z rezortu, boli oveľa tvrdšie k stavu slovenskej armády. Boli predložené vo výbore, možno nemali takú publicitu, ale jednoducho my sme nemali nejaké klapky na očiach. A napokon, ani správy, ktoré boli z predchádzajúceho obdobia, nemali dajaké klapky na očiach a upozorňovali na to, že jednoducho tie štruktúry, ktoré sú pri tých rozpočtoch, takpovediac budú odumierať. Preto je aj potreba, aby došlo k istému konsenzu náhľadov na reformu, lebo sa to týka nielen toho, čo je dnes, ale aj toho, čo bolo a čo bude, dajme tomu, aj po tomto volebnom období. My práve preto, že sú na vec rozdielne názory, my sme sa museli dať prečítať.

My v priebehu dvoch rokov musíme spraviť veľmi veľa zmien a jednoducho my nemáme taký potenciál a nemáme ani čas, aby sme sa sporili, ako to býva obyčajne pri zložitých a komplikovaných procesoch. Nuž a to je dôvod, prečo sme sa dali prečítať aj expertom z iných štátov. To nie je strácanie vlastnej suverenity, to neznamená, že sme nesvojprávny štát, ale naopak, získavame čas. A čo sa týka aj Garettovej správy a čo sa týka štúdie aj personálnych záležitostí od britských expertov, vždy sme mali už vlastné riešenia predtým a potrebovali sme si ich verifikovať práve cez ten zahraničný pohľad. A chcel by som zdôrazniť, že naši experti, ktorí sa na tom podieľali, vôbec nie sú nejaké padavky alebo nie sú to ľudia, ktorí by si nestáli za svojím názorom, a je celý rad rozdielnych názorov na to, čo sa píše v tých štúdiách a čo myslia naši ľudia. Ide, prirodzene, aj o to, aby sme takpovediac aj cez iné okuliare a cez iné oči hľadali najlepšie riešenia.

Ja som sa na návšteve ministra obrany Spojených štátov pána Cohena priamo spýtal generála Garetta, aké robili štúdie tohto charakteru. Robili štúdie vo všetkých krajinách, pričom štúdie slovenskej armády a slovinskej armády boli posledné a boli to najdokonalejšie štúdie. A v prípade Slovenska to bola takpovediac záverečná štúdia, na ktorej sa už prejavili aj ich skúsenosti z predchádzajúcich štúdií. Práve tento záujem signalizuje aj isté možnosti Slovenska, ktoré má lepšie ako iné štáty.

Čiže Garettovu štúdiu netreba chápať ako nejakú kritiku, ju treba chápať ako istú predstavu o tom, čo spraviť v rámci reformy, ale iste sú to konfliktné názory, ak my máme 4 letecké základne a niekto povie, že budú dve, alebo ak iná skupina - CUBIC - povie, že dajte preč všetky bojové lietadlá. No tak, samozrejme, je to situácia, v ktorej my sami musíme mať jasný názor aj o suverenite vlastného štátu v súčasnej geopolitickej situácii, aj o tom, aká vlastne armáda bude. Čiže tie názory také nejaké, že my komusi ustupujeme alebo podobne, nie sú vôbec namieste a kto to troška bližšie pozná, tak by to nepochybne mohol potvrdiť.

Pán poslanec Danko tu povedal aj o tom, že nie sú doriešené základné koncepčné otázky. No iste, koncepčných otázok je otvorených veľa, ale jeden je fakt, že sa podarilo vypracovať bezpečnostnú stratégiu obrannú, vojenskú stratégiu, že sú v koncovke isté základné zákony, po ktorých aj vy voláte, lebo ony sú skutočne kľúčom k tomu, ako čo ďalej bude, ale jednoducho tam my sme neprešvihli žiadne termíny. Treba si zobrať istý plán, ako majú tie zákony ísť, ako nadväzujú. A ja sa domnievam, že to ide tak, ako sme plánovali, alebo ak sa niečo odložilo, tak sa odložilo preto, že sa skomplikovali veci. Napríklad ústavný zákon o bezpečnosti predpokladal, že dôjde k novele ústavy, a teda na to bude nadväzovať. Nevieme teda, ako dopadne novela ústavy, ale musíme sa pripraviť aj na situáciu, že tento ústavný zákon bude predložený v podobe, ktorá nebude predpokladať novelu ústavy, pretože je to zákon, ktorý je pre tento štát potrebný.

Pán poslanec Gajdoš tu hovoril o neujasnenosti reformy v letectve a probléme v koncepcii vojenského letectva. Musím, žiaľ, konštatovať, že tu sa zanedbalo veľmi veľa, aj to, ako vznikla táto koncepcia. Vznikla takpovediac už vtedy, keď na jednom ministerskom kolégiu jednoducho som bol šokovaný tým, že vlastne príslušné štruktúry ani neuvažovali o dajakej inovácii predchádzajúcej koncepcie letectva. No a to by sa teda stávať nemalo.

Ja si myslím, že minister nie je na to, aby prichádzal s nejakými podnetmi, akú treba koncepciu vypracovať v takých odborných veciach, ako to je v tomto prípade. Čiže tu treba rešpektovať aj, aká je hierarchia, samozrejme, na čo je minister a na čo sú jednotlivé iné štruktúry. A preto si myslím, že by bolo veľmi dobré, ak by opozícia prijala ten návrh, ktorý som dal, aby jednoducho vyslala svojho človeka do kolégia ministra obrany a v podstate mala informácie takisto z prvej ruky. Ja nemôžem byť sudcom medzi dvomi rozdielnymi koncepciami, či sa ony medzi sebou hádajú a podobne. To je jednoducho situácia absolútne nenáležitá, pretože aj v takýchto veciach musí rozhodnúť jedno riešenie, a nie dajaké dve riešenia - a, minister, ty si vyber, čo podporíš. Jednoducho je to situácia, ktorá podľa môjho názoru aj z hľadiska riadenia je veľmi zlá. A naopak, treba pracovať na tom, aby sa dopracovali veci do jednotného videnia.

Čo sa týka investície do ľudí, ja si uvedomujem aj ako ľavicový politik, čo prináša reforma. Reforma prináša neistotu, prináša znižovanie štruktúr, prináša rušenie útvarov, čo je v dnešnej situácii veľmi bolestné. A azda nikdy tak ako dnes sa mestá alebo tie sídla posádok nebili za to, aby tam ostali tí vojaci. Má to celý rad pozitívnych výsledkov aj z hľadiska rôznych katastrof, kalamít a tak ďalej a tak ďalej, ale ak jednoducho my nemáme zdroje na také rozsiahle štruktúry, tak potom musíme zmenšovať tieto štruktúry, robiť dynamické štruktúry a brať aj ten sociálny ohľad, ktorý v tomto prípade je úplne namieste.

Nechcem rozoberať niektoré iné veci, pretože k celému rozpočtu mám iné vystúpenie, ktoré by som chcel povedať zajtra, a chápal som toto iba ako príležitosť reagovať práve na niektoré veci, ktoré tu boli vyslovené.

Chcel by som vám, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, povedať, že tento rozpočet aj z hľadiska metodiky, ako bol spravený, je istým pokrokom - myslím, že pán poslanec Gajdoš tu spomenul celý rad vecí, ktoré sú tu prvýkrát riešené -, že je to rozpočet, ktorý síce svojím rozsahom a objemom zďaleka nestačí, čo by bolo potrebné, ale, hovorím, ja som takisto realista a chápem, čo spoločnosť môže vydeliť na obranné výdavky.

Ďakujem vám za pozornosť.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána ministra s faktickými poznámkami sa hlásia traja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

Pán poslanec Prokeš, máte slovo.

Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Vážený pán minister,

veľmi pozorne som si vypočul najmä váš návrh a beriem vás za slovo. A dovolím si vám navrhnúť do vášho kolégia pána poslanca Siteka, vášho predchodcu na poste ministra. Ale v záujme dobrej spolupráce tu v Národnej rady si vás hneď dovolím poprosiť, aby ste svoju ponuku rozšírili na dve miesta, aby aj kolegovia z HZDS mohli navrhnúť svojho človeka.

Pán minister, ja viem, že otázka obranyschopnosti každej krajiny je veľmi dôležitá a prioritná. Koniec koncov, aj v predchádzajúcej vláde bol vždy súboj alebo zápas o rozpočet armády. Celý ten problém však spočíva v niečom inom, že ak máme príjem 100 a na prežitie potrebujeme z toho 99, tak nám ostane len jedna. Pre iné výdavky, keby sme mali 200 príjem a na prežitie potrebujeme 99, tak ľahko môžeme vydať 100. V tomto je ten základný problém, pred ktorým v tejto chvíli stojíme, aj keď, opakujem znovu, plne chápeme vašu veľmi zložitú situáciu.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Slavkovská.

Poslankyňa E. Slavkovská:

Ďakujem pekne.

Vážený pán minister,

je úplne samozrejme, že každý minister bojuje alebo mal by bojovať za svoj rezort a za finančné prostriedky, ktoré by dostal. Ja musím otvorene povedať, že nie kvôli vám, ale mne váš rezort nie je sympatický a škrie ma, že sa v ňom tie finančné prostriedky kumulujú. Omnoho radšej by som ich videla v rezorte školstva alebo v rezorte zdravotníctva.

No a keďže ste hovorili o koncepciách, tak ja by som vám dala dva také návrhy. Dnes ste sa verejne priznali, že ste hráčom a že ročne dokážete získať na hrách tak 400 tis. korún. Viete, mne sa takáto činnosť spája s predstavou hazardného hráča. No už keď ste sa na to dali, skúste hrať viacej a možnože si zabezpečíte ten rezort aj takto a môžete dať uvoľnené peniaze školstvu. No a potom ešte jeden návrh. Skúste použiť vo vašom rezorte zbrane typu KBT a DBT, ktoré sa používali vo Vietname a boli veľmi úspešné a oveľa lacnejšie.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Gajdoš, máte slovo.

Poslanec J. Gajdoš:

Ďakujem za slovo.

Pán minister, ja osobne vítam vašu ústretovosť a ponuku. Samozrejme, mne neprísluší o tejto ponuke rozhodnúť, poradíme sa v našich orgánoch a, samozrejme, ak bude pozitívne riešenie ako odozva na vašu ponuku, budem veľmi rád. Samozrejme, tá predstava spoluúčasti na rozhodovaní o veciach zásadných v rámci reformy armády je v tejto situácii príliš zjednodušená, pretože ak má človek pragmaticky a fundovane vstupovať do týchto procesov, musí mať aj spätnú väzbu na istý sumár opatrení a rozhodnutí, ktoré už prebehli, teda so spätnou platnosťou doštudovať isté materiály, aby potom bol v kurze a mohol prispievať v tom procese, o ktorom spolu hovoríme. Samozrejme, zase tu je potrebná potom aj vaša ústretovosť poskytnúť tieto materiály na štúdium. Časť materiálov koncepčného charakteru predkladáte v koncentrovanom obsahu do výboru, ale na takéto spolupôsobenie v kolégiu ministra je potrebný väčší sumár vedomostí. Takže ak by sa takéto pozitívne rozhodnutie udialo, ja by som bol osobne rád, keby som sa aj ja mohol zúčastňovať, ale hovorím, nezáleží to odo mňa.

Reforma armády je veľmi zložitý proces, náročný z časového i finančného hľadiska...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Podhradská, pripraví sa pán poslanec Kalman.

Nech sa páči.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem za slovo.

Ctené dámy,

vážení páni,

odznelo tu už množstvo príspevkov a niektorí kolegovia sa dotkli aj problematiky kultúry. Budem hovoriť o nej aj ja najmä kvôli tomu, že o kultúre sa v tomto parlamente hovorí naozaj veľmi málo a, čo je nemenej smutné, o kultúre sa mlčí aj na iných úrovniach, vo vláde či v spoločnosti vôbec. Je to paradox po veľkých hrmotoch neohrozených bojovníkov za záchranu kultúry v čase, keď sa pre kultúru skutočne niečo robilo. Dnes, keď, dovoľte mi, aby som zacitovala slová známej a populárnej slovenskej speváčky Beáty Dubasovej, "je kultúra ako prvá určená na odstrel," sa o kultúre mlčí a toto neprirodzené ticho sa začína podobať na mlčanie jahniat či skôr na mlčanie vystrašeného a oklamaného stáda oviec.

O mnohých aspektoch zničujúcej politiky súčasného vedenia rezortu tu už hovorili pán Jarjabek a pán Števček. Ja by som chcela povedať pár slov k tomu principiálnemu. Pán minister či vlastne celá vláda nás neustále ubezpečujú, že ich prioritou je vstup do európskych, a ešte neviem akých, štruktúr a že tejto priorite musíme zasvätiť a, zdá sa, že aj obetovať takmer všetko. "Sedíme za európskym rokovacím stolom a úspešne obhajujeme kapitolu za kapitolou," tvrdia. "Musíme prijať už len zákon o retransmisii," vyhlasuje pán minister, "a kapitolu kultúra už máme v suchu." Je to však naozaj tak? Keby pán minister skutočne poznal problémy a smerovanie kultúry v tvoriacom sa európskom zoskupení, nebol by takým optimistom.

Zdá sa, že pán minister netuší, že dnes v čase globalizácie sa špičkoví odborníci z Rady Európy veľmi vážne a neodkladne zaoberajú hľadaním riešenia garancií pre Európu tretieho tisícročia jednoducho preto, lebo toto tisícročie bude podľa prognóz expertov tisícročím kultúrnej spoločnosti. A keďže ľudská civilizácia je vlastne nepretržitým súbojom kultúr, kde, ako v každom súboji, má väčšiu šancu vyhrať ten silnejší, komisie expertov pracujú na vytvorení uvedomelého ochranného systému tých oslabených v záujme zachovania neopakovateľného kultúrneho genofondu ľudstva. Odborníci jednoducho vedia, že prežije iba to národné spoločenstvo, ktoré si uchová svoju kultúrnu identitu. Stačí si pripomenúť, aké ďalekosiahle dôsledky na národnú identitu Lužických Srbov mal fakt, že si osvojili industriálnu kultúru po nemecky, alebo si pripomeňme bývalý Sovietsky zväz. Odborné pramene uvádzajú až neuveriteľný údaj, keď podľa nich v útrobách tohto bývalého kolosu zmizlo takmer dvesto menších či väčších národov a, čuduj sa svete, nie preto že vymreli hladom alebo boli vyhubené, ale jednoducho preto, že si modernú industriálnu kultúru osvojili po rusky.

Takže, ak hovoríme o potrebe vytvorenia uvedomelého ochranného systému pre našu národnú kultúru, nie je to, dámy a páni, výmysel obmedzených a zaslepených slovenských nacionalistov ani výmysel našej krpčiarskej klaustrofóbie, ako to tvrdia a iste budú tvrdiť i dnes mnohí fanatici globalizácie. Nie iba my, ale aj špičkoví európski odborníci z Rady Európy odporúčajú vytvoriť tento uvedomelý ochranný systém. Pripomeniem, že jeho hlavné úsilie by malo byť nasmerované predovšetkým do vládnej, najmä finančnej, organizačnej a technologickej, podpory národnej kultúry.

A jedným z priestorov, kde by sa toto úsilie malo prejaviť výrazným spôsobom, je štátny rozpočet. Ak teda z takéhoto pohľadu hodnotíme návrh, ktorý nám tu vláda predložila, tak by sme jednoznačne museli povedať, že kým ekonomicky vyspelá demokratická Európa sa usiluje o to, aby dostala kultúru z okraja pozornosti spoločnosti do jej stredu, slovenská vláda a slovenský minister kultúry veľmi úspešne a vytrvalo vytláčajú našu kultúru na ten najkrajnejší okraj. Cez takzvané audity, ale i bez nich sa likvidujú ťažiskové národné kultúrne inštitúcie. Kohútik, ktorým do kultúry prichádzajú financie, sa čoraz viac uzatvára. Dotknutí budú iste namietať, že je tu veľa problémov v zdravotníctve, v školstve, v armáde, sú tu banky, ktoré treba oddlžiť. Je tu však jeden aspekt, na ktorý nemôže rezignovať nijaký štátny rozpočet, a to je zodpovednosť či, ak chcete, povinnosť štátu ochraňovať svoju kultúrnu identitu.

Chcem sa preto spýtať pani ministerky Schmögnerovej, prípadne pána ministra kultúry: Ako predložený štátny rozpočet pamätá na tieto veci? Ako sa do predloženého štátneho rozpočtu premietla napríklad potreba vybavenia kultúry modernými informačnými a komunikačnými technológiami umožňujúcimi nielen pružný vstup do existujúcich a vznikajúcich globálnych informačných sietí, ale aj rovnocennú komunikáciu s kultúrami iných, ekonomicky bohatších krajín? Ako sa doň premietla potreba vytvárania ekonomických a finančných zdrojov na podporu rozvoja kultúry? Možno mi pán minister odpovie, že v rozpočte je zakomponovaných niekoľko rozvojových projektov. Áno, našla som.

V návrhu rozpočtov kapitol v časti o kapitálových výdavkoch som sa dozvedela, že 150 mil. korún je smerovaných na rozvojový program dostavba Slovenského národného divadla v Bratislave a že ďalšia suma 450 mil. korún na tento program ide z mimorozpočtových zdrojov. Pripomeniem, že v minulom roku sa z privatizácie akcií Slovenských telekomunikácií na dostavbu divadla použilo 259 miliónov a z mimorozpočtových zdrojov 130 mil. korún. Všetka česť, pán minister, je to celkom slušná kôpka peňazí, avšak veľmi silno pochybujem, že dostavba Slovenského národného divadla je rozvojový program. Mohli by ste mi priblížiť, aká je predstava súčasného vedenia rezortu o tom, ako sa bude využívať tento kolos po úplnom dokončení a kto bude financovať jeho prevádzku, alebo sa nazdávate, že si na seba zarobí? Pochybujem o tom, že v čase, keď sa táto vláda chystá predať zahraničnému záujemcovi Transpetrol, teda niečo, čo do štátnej kasy prináša každoročne nemalý zisk, predstava o tom, že si ponechá a uživí tento kolos, SND, ktorý do štátneho rozpočtu neprinesie ani korunu, naopak, vyžiada si každoročne na prevádzku niekoľko desiatok miliónov korún, je viac ako naivná.

Pre desaťminútový limit, ktorý ste si tu odhlasovali, musím mnohé problematické okruhy, o ktorých som dnes chcela hovoriť, jednoducho vynechať, ale nedá mi, aby som sa nedotkla problému menšinových kultúr. Chápem, a moje pochopenie súvisí s tým, čo som tu dnes povedala o dôležitosti zachovania kultúrnej identity, snahy kolegov zo Strany maďarskej koalície o to, aby na podporu menšinovej kultúry získali v rozpočte čo najvyššiu sumu peňazí. Chápem a nezazlievam im to. Nechápem a zazlievam však tejto vláde, že vytvára veľký nepomer medzi financovaním menšinovej kultúry a národnej kultúry. Ako inak možno kvalifikovať fakt, že kým na jednej strane likviduje Maticu slovenskú a prostriedky na podporu národnej kultúry neustále kráti, prostriedky na podporu menšinovej kultúry jediné narastajú. Navyše zazlievam ministerstvu kultúry, že s týmito prostriedkami sa neuveriteľným spôsobom šafári. Pán minister bude iste namietať, že systém financovania menšinových kultúr na ministerstve kultúry je založený na grantovom systéme, že žiadosti skúma odborná komisia podľa kvality, dôležitosti a tak ďalej a tak ďalej.

O tom, aká je skutočnosť, hovoria konkrétne fakty z roku 1999. V tomto roku ministerstvo poskytlo inštitúciám zaoberajúcim sa problematikou menšinových kultúr takmer 54 mil. korún. Napríklad Jókaiho divadlo v Komárne dostalo takmer 8,7 mil. korún. Keď však chcete vedieť, koľko naozaj získalo Jókaiho divadlo peňazí, musíte si urobiť prierez všetkými kanálmi, ktorými peniaze z ministerstva prúdia, lebo je tu k dispozícii ešte ďalších 50 mil. korún z takzvaných účelových prostriedkov. A tak sa dozviete, že pod hlavičkou Menšinové občianske združenia išlo do Komárna ďalších 255 tisíc a cez iný kanál nazvaný tentoraz Občianske združenia menšinových kultúr ďalších 960 tis. korún, teda spolu 1 215 tis. korún.

Ale poďme k ďalšiemu príkladu. Súbor Mladé srdcia dostal jedným kanálom 4 449 tisíc, ale pri okružnej ceste ostatnými kanálmi zistíme, že cez akýsi fond Mladé srdcia dostal súbor z ministerstva ďalších 200 tisíc na miléniový večer ľudového tanca a 350 tisíc na podporu vystúpení súboru Mladé srdcia v malých obciach na juhu Slovenska, čo je spolu viac ako pol milióna korún. Šikovné, však?

Veľkej priazni ministerstva sa teší aj Sándor Márai, resp. jeho nadácia a iné satelity s ňou súvisiace, možno preto, že šéfom nadácie je len tak celkom náhodou syn generálnej riaditeľky sekcie menšinovej kultúry ministerstva kultúry. A tak ide z prostriedkov na podporu menšinovej kultúry na spomienkovú slávnosť Sándora Máraiho 50 tis. korún, ďalších 50 tisíc ide na projekt Domovina Sándora Máraiho a ďalších 60 tisíc na projekt Vlasť Sándora Máraiho. Možno by mi pán minister vedel vysvetliť, aký je rozdiel medzi domovinou a vlasťou, zdravý rozum hovorí, že žiaden. Ale v tabuľkách o financovaní menšinových kultúr, ktoré ponúka ministerstvo, nájdeme ďalšie pozoruhodnosti.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pani poslankyne sa s faktickou poznámkou hlási pán poslanec Jarjabek. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

Nech sa páči, máte slovo.

Poslanec D. Jarjabek:

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

V súvislosti s vystúpením pani Podhradskej mám len jednu otázku, ktorá sa týka pani ministerky financií. Pani ministerka financií, aké kultúrne podujatie, divadlo, koncert, výstava a tak ďalej ste naposledy navštívili?

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kalman, pripraví sa pán poslanec Oberhauser.

Poslanec J. Kalman:

Vážená pani ministerka,

vážený pán minister,

vážený pán predsedajúci,

vážená Národná rada,

rokujeme o štátnom rozpočte, rokujeme o tom, ako sa budú občania Slovenskej republiky mať na budúci rok, všade vo svete je to sviatok, všade vo svete žijú občania, politici a ďalší príslušníci v očakávaní. Je to sviatok v parlamente, je to sviatok vo vláde a, možno povedať, v celom štáte. Všade sa očakáva, čo sa prinesie pre rezort, pre príslušné regióny, pre samotného občana, aké problémy sa budú riešiť. Ako je to však u nás?

Dámy a páni, všetko je dohodnuté dopredu. Rozhodne politické grémium, a nie parlament. Rokovanie vlády i rokovanie parlamentu sa stáva fraškou, fraškou, ktorej sme svedkami aj v súčasnom období. Už dopredu sa signalizovalo, že sa nič nezmení a meniť nebude a zmeniť nemôže. Tým sa jasne dalo najavo, že rokovanie bude zbytočné. Tým sa dalo jasne najavo, že sa inštitút parlamentu, kompetencie parlamentu, práva poslancov potlačia a že je to vlastne zbytočné. Tým sa jasne dalo najavo, že vládna moc bude valcovať, nebude akceptovať požiadavky občanov, ktoré budú znášať jednotliví poslanci.

Obmedzili sa diskusné príspevky, vystúpenia na 10 minút. Je logické, že sa za 10 minút nedá povedať to, čo by každý chcel povedať a čo sa žiada povedať aj za súčasnej situácie, keď 70 % občanov Slovenskej republiky žije na pokraji chudoby, za súčasnej situácie, keď navrhovaný štátny rozpočet podľa prepočtov, tak ako sú pripravené, posunie ďalšiu krízu občanov Slovenska a zníži náročnosť o ďalších 15 až 20 %. Pôjde teda o ďalšie ožobračovanie našich občanov, napriek tejto skutočnosti takýto postup, takéto stanoviská.

Chcel som aj ja pôvodne hovoriť o tom, čo zlepšiť na Horehroní, pohovoriť o tom, že treba spraviť na Gemeri studne a vodovody, pretože je tam závadná voda. Chcel som hovoriť o problémoch vo Veľkom Krtíši, Rimavskej Sobote a ďalších. Chcel som hovoriť o tom, že štátny rozpočet v rozpore s tým, čo vláda deklaruje, to vôbec nerieši v súvislosti s rómskou problematikou. Chcel som hovoriť o tom, že postupne, ale isto, zlikvidujeme opatrenia prijaté v oblasti boja proti drogám. Chcel som hovoriť o tom, akým spôsobom zlepšiť zamestnanosť, akým spôsobom zlepšiť sociálno-ekonomickú situáciu našich občanov.

Keďže sme však pristúpili k takejto fraške, nemienim sa ani ja na tejto fraške podieľať, a preto od samého začiatku tohto prerokúvania tohto návrhu štátneho rozpočtu, ktorý je vlastne už dopredu schválený, sa ho v podstate aktívne nezúčastňujem a ani ďalej o ňom hovoriť nebudem. Považujte to, dámy a páni, ako môj osobný protest proti tomu, čo sa tu deje, proti tomu, akým spôsobom postupuje vláda, proti tomu, akým spôsobom vláda postupuje vo vzťahu k občanom Slovenskej republiky.

Dámy a páni, keď sme tu mali nočné rokovania v súvislosti s imunitou a v súvislosti s niektorými ďalšími otázkami, ktoré sa týkali poslancov, schvaľovali sa tu nočné rokovania ako tresty pre poslancov. Aj teraz je schválené nočné rokovanie. Pýtam sa: Koho trestáme? Veď rokujeme o občanoch. Trestáme občanov Slovenskej republiky. Toto je skutočne fraška, fraška, ktorá je potlačená alebo ktorá je opretá o apatiu ľudí v súčasnom období, ktorá je podopretá neexistenciou silného sociálneho partnera a silnou podporou zo zahraničia. Nemienim sa na tejto fraške ďalej zúčastňovať.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca sa s faktickou poznámkou hlási pán poslanec Gajdoš. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

Nech sa páči, máte slovo.

Poslanec J. Gajdoš:

Súhlasím s tebou, pán kolega poslanec, že je to fraška, ale nádej umiera posledná. Treba diskutovať, treba podávať pozmeňujúce návrhy. Čo keď sa pomýlia kolegovia koaliční poslanci a náhodou zahlasujú za náš návrh. Všetko sa môže stať.

Chcel by som využiť možnosť hovoriť k tvojmu vystúpeniu a osloviť pána guvernéra Národnej banky pána Juska, aby vysvetlil svoje konštatovania nielen teraz, ale aj v období pred referendom o tom, že ak pôjdu občania na referendum, padne koruna, ak bude rozprava o rozpočte taká búrlivá, aká je, bude padať koruna. Pán guvernér, to snáď nemyslíte vážne. Ja som si myslel, že vy ste naslovovzatý odborník. Vaše vystúpenia sú vždycky vyslovované s politickým podtextom. Páni koaliční poslanci si ich vzali vážne, nie sú aktívni v rozprave. No i to, že rozprava bola skrátená na 10 minút, je asi výsledok vašich konštatovaní. Bol by som veľmi rád, keby ste ma vyviedli z omylu.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Oberhauser, ktorý tu nie je, stráca poradie, pán poslanec Kandráč, nie je tu, stráca poradie, pán poslanec Kozlík, nie je tu, stráca poradie.

Pán poslanec Baco, čítam zo zoznamu tých poslancov, ktorí už raz stratili poradie.

Pán poslanec Baco, vy ste prvý, nech sa páči, máte slovo.

Poslanec P. Baco:

Pán predsedajúci,

pani ministerka,

vážené dámy,

vážení páni,

návrh štátneho rozpočtu na rok 2001 v kapitole ministerstva pôdohospodárstva, tak ako ho predložila vláda, je pre Hnutie za demokratické Slovensko neakceptovateľný, a to z týchto dôvodov:

1. Je to najhorší rozpočet pôdohospodárstva od prevratu v roku 1989.

2. Tento vládny návrh rozpočtu ministerstva pôdohospodárstva za rok 2001 je natoľko reštriktívny, že nepokrýva ani len normatívne výdavky súvisiace s ochranou ľudských životov pred povodňami, s ochranou ľudí a zvierat pred šírením nebezpečných chorôb a nákaz, neumožní zabezpečiť spotrebiteľom istotu o zdravotnej nezávadnosti potravín a neumožní zabrániť mnohomiliardovým majetkovým škodám, ktoré z týchto reštrikcií reálne hrozia.

3. Tento návrh rozpočtu je o 0,5 miliardy nižší oproti už zníženému rozpočtu, ktorý vláda sľubovala v koncepcii rozvoja do roku 2005.

4. Predložený návrh vlády Slovenskej republiky pre rezort ministerstva pôdohospodárstva je dokonca nominálne nižší ako pred 3 rokmi za Mečiarovej vlády, ako bol rozpočet vtedy.

5. Tento rozpočet je reálne nižší takmer o 6 miliárd oproti valorizovanému rozpočtu, tak teda takému, ako ho Národná rada Slovenskej republiky sľubovala voličom, ako ho uložila v programovom vyhlásení vlády vláde, ako ho uložila v osobitnom uznesení a k čomu sa zaviazala aj v novele zákona číslo 240 o poľnohospodárstve.

Z týchto dôvodov vo výbore pre pôdohospodárstvo poslanci za HZDS navrhli niektoré zmeny - ktoré boli ochotní osvojiť si aj poslanci koalície -, ako sú napríklad zvýšenie bežných výdavkov kapitoly o 1 miliardu, zvýšenie dotácií Štátnemu fondu zveľaďovania lesa o 140 miliónov a zvýšenie výdavkov na pozemkové úpravy o 160 miliónov. Takže toto sú naše návrhy, ktoré sme uplatnili vo výbore a na nich trváme.

Teda oproti už skôr spomínaným záväzkom, ktoré si vládna koalícia sama uložila, že bude teda valorizovať rozpočet pre pôdohospodárstvo, majú byť však výdavky kapitoly ministerstva pôdohospodárstva vyššie o ďalšie 4,5 miliardy. Samozrejme, otázka znie tak, že teda odkiaľ by mali byť takéto peniaze zabezpečené. Oznamujem vám, vážené kolegyne, kolegovia, že náš návrh je plno vykrytý už doteraz zvýšenými príjmami do štátneho rozpočtu na úkor poľnohospodárov v priebehu roku 2000. Tieto zvýšené antiagrárne odvody odhlasovala vládna koalícia v priebehu rokov 1999 a 2000 v jednotlivých zákonoch. Konkrétne cez zvýšenie dane z pridanej hodnoty za potraviny sa z poľnohospodárskej prvovýroby ročne odčerpáva okolo 2,5 mld. Sk. Ďalej, znížením vratky dane z uhľovodíkových palív sa poľnohospodárom odčerpáva do štátneho rozpočtu ďalších 0,8 miliardy a novozavedením napríklad zdaňovaní dotácií vládna koalícia od poľnohospodárov odčerpáva ročne okolo 1,2 miliardy, taktiež zvýšením štátom regulovaných cien vstupov do poľnohospodárstva, ako sú napríklad energie, a rastom ziskov a odvodov do štátneho rozpočtu dodávateľov týchto vstupov sa poľnohospodárom odčerpáva okolo 1,5 miliardy ročne.

Čiže otázka, odkiaľ vziať peniaze na zvýšenie podpory v rezorte pôdohospodárstva je nemiestna a zavádzajúca. V skutočnosti by išlo v takomto prípade iba o vrátenie poľnohospodárom tých peňazí, ktoré presiahli rozumnú mieru reštrikcie, ktoré im súčasná vládna moc zobrala. Je jasné, že túto chybu treba napraviť. Veď aj koaliční poslanci napríklad už odhlasovali úlohu pre vládu - pripraviť znova návrh, ako vrátiť zvyšovanú DPH za potraviny na pôvodnú úroveň, prípadne na nulu. Taktiež je známe, že sa uvažuje s opätovným zrušením nezmyselnej dane z dotácií, práve tak sa uvažuje zrušiť navýšenie dane za takzvanú bionaftu a podobne.

Zatiaľ sú však všetky tieto kroky len deklaratívne a zatiaľ len časť vládnej koalície sa tieto návrhy snaží demonštrovať, tak aby vyzeralo, že sa tu niečo ide napraviť, ale v skutočnosti sa nedeje nič. Práve preto je potrebné pre rok 2001 cez štátny rozpočet aspoň čiastočne tieto finančné reštrikcie vrátiť do rezortu pôdohospodárstva.

Okrem zbedačovania poľnohospodárov, potravinárov, lesníkov a vodohospodárov cez tieto rozpočtové a daňové reštrikcie sa na absolútnej finančnej nedokrvenosti hospodárenia v rezorte podieľa i neprimeraná úverová a cenová politika. Veď napríklad v poľnohospodárstve sa objem úverov znížil z 13 miliárd za dva roky na 7,5 miliardy. Ako tvrdia predstavitelia komerčných bánk, je to preto, lebo vládna moc sa pri programovom vyhlásení zriekla štatútu priority tohto rezortu, čím vyradila poľnohospodárstvo z rezortov, ktorým treba venovať osobitnú pozornosť.

Ďalej cez roztvorenie cenových nožníc sa možno za tieto 2 roky odčerpali poľnohospodárom takmer 3 mld. korún. Teda suma sumárum na finančnú obsluhu a aký-taký chod treba cez všetky tieto ekonomické kanály zabezpečiť vrátenie najmenej 15 mld. Sk, ktoré obsluhovali odvetvie poľnohospodárstva pred 2 rokmi navyše oproti súčasnému stavu, a minimálne 5 miliárd pre lesné a vodné hospodárstvo.

Osobitne úpadok poľnohospodárstva za ostatné roky je z týchto dôvodov najvyšší spomedzi všetkých odvetví národného hospodárstva. Je to práve preto, čo som spomínal, že aké reštrikcie sa vykonali nielen rozpočtové, ale vo všetkých hlavných ekonomických oblastiach, a že prekročila táto reštrikcia akúkoľvek rozumnú hranicu. Potvrdzuje to napríklad aj tohtoročná situácia s takzvanou úhradou za škody spôsobené poľnohospodárom suchom. Pritom nejde o škody spôsobené suchom, ale prevažne ide o škody spôsobené nezmyselnou reštrikčnou agrárnou politikou súčasnej vládnej moci.

Už som v Národnej rade Slovenskej republiky dokladoval, že aj za našej vlády boli veľmi nepriaznivé ročníky klimatické, dokonca aj horší, ako bol tento. Všeobecne sa zhoduje teoretická i odborná verejnosť, že nepriaznivé počasie v tomto roku malo vplyv na zníženie úrody len asi v rozsahu jednej štvrtiny a z troch štvrtín tento výpadok v úrodách bol spôsobený práve takouto zlou až zmlomyseľnou reštrikčnou politikou vo všetkých oblastiach. Boli to práve spomínané finančné reštrikcie, ktoré spôsobili takú nedokrvenosť poľnohospodárstva, že sa zasiali nekvalitné osivá. Nenahnojilo sa, práce sa vykonali nekvalitne. Z týchto dôvodov sa urodilo len 1,7 milióna ton obilia, čo je úroda na úrovni predvojnového stavu, na úrovni svetovej hospodárskej krízy v roku 1934.

Z týchto dôvodov musíme teraz dovážať 800 tisíc ton obilia. Z týchto dôvodov Slovensko nielenže prestalo byť sebestačné v potravinách, ale z týchto dôvodov Slovensko stratilo aj potravinovú bezpečnosť, pretože dnes si nevyrobíme ani 90 % potravín, ako je obilie a mäso. Z dôvodov zlej agrárnej politiky súčasnej koalície nebudeme mať potravinovú bezpečnosť zabezpečenú ani v najbližších rokoch a z týchto dôvodov je definitívne v každom prípade najmenej na 10 rokov pre Slovensko stratená myšlienka potravinovej sebestačnosti. Z týchto dôvodov, vážené dámy a páni, sa roztočil cenový kolotoč nárastu cien potravín a z dôvodov agrárnej politiky súčasnej vládnej moci budú ďalej rásť ceny potravín v najbližších mesiacoch prudkým tempom.

Nakoniec, keď už reštrikčnou politikou vlády sa poľnohospodárom na konci žatvy toho roku zdalo, že sa ani nezaloží budúca úroda, predsa sa poľnohospodárom už dostali osobitné rozpočtové zdroje v objeme asi 3 mld. korún. Treba však povedať, že práve doterajšia tvrdá, nekompromisná reštrikčná politika a tento krok sú dôkazom toho, typickým príkladom toho, že ak sa preženú reštrikcie, ako je to v prípade slovenského poľnohospodárstva po roku 1998, tieto chyby sa potom musia naprávať za každú cenu a s neprimeranými škodami.

Budem pokračovať. Prihlásim sa v ďalšej časti, ústne do diskusie.