Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia dvaja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Pán poslanec Prokeš, máte slovo.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja si myslím, že treba podporiť vystúpenie pána poslanca Finďa. Skutočne je problém dofinancovania zdravotníctva na tú úroveň, aby bola zabezpečená potrebná starostlivosť, vážnym problémom. A nepochybujem aj, že minister sa usiluje, čo mu sily stačia. Na druhej strane však treba povedať, že nám akosi uniká kontrola nakladania s finančnými prostriedkami v jednotlivých zdravotných poisťovniach a možno, hovorím možno, práve preto, že tú kontrolu nemáme celkom jasnú. V týchto finančných inštitúciách sú dostatočné rezervy, aby sme mohli dofinancovať aspoň sčasti ťažko skúšané zdravotníctvo bez toho, aby to malo dopad vo zvyšovaní odvodov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Drobný.
Poslanec M. Drobný:
Ďakujem za slovo.
Kolegovi Finďovi chcem zaujať stanovisko k dvom veciam, či by iná vláda bola schopná inak štruktúrovať rozpočet, to neviem, možnože horšie, ale ja si tu viem predstaviť vládu, ktorá by bojovala všetkými silami o to, aby bol väčší objem rozpočtu. Takú vládu by som poznal. Ale napríklad aj individuálny prístup jednotlivých ministrov tejto koalície, ako vidieť, je rozdielny. Súčasný minister má podstatne iný názor a iné zásahy k absolútnemu množstvu rozpočtových prostriedkov. Tam vidieť jeho ťah na bránku. Jeho predchodca nebol taký. A tam sa práve stratili dva roky, ktoré teraz chýbajú. Takže chýba nám tu objem rozpočtových prostriedkov, ktorý sa snažíme kdekoľvek nájsť, ale dva roky stratené sa nedajú ľahko dohnať.
Čo sa týka toho, čo kolega Finďo hovoril o pregraduáli a postgraduáli u nás, tak nemáte pravdu, že lekárske fakulty nemajú spätnú väzbu o tom, čo vyprodukovali. My máme presnú spätnú väzbu. My presne vieme, ako máme svoje kurikulá a svoje výučbové plány meniť. Veď neustále sa stretávame s našimi absolventmi, neustále s nimi komunikujeme, neustále si s nimi držíme písomné a iné živé kontakty, takže tam spätná väzba je.
Ale čo u nás chýba, to je prepojenie pregraduálu a postgraduálu. Pregraduál a postgraduál môže ako všade na svete kultúrne na vysokej úrovni robiť len akademická pôda. A SPAM nie je akademickou pôdou. Chýba mu akademická obec, chýbajú mu volené orgány, chýbajú mu vedecké bázy, teoretické ústavy. A preto čakáme, kedy sa SPAM pretransformuje na jednu z lekárskych fakúlt, pretože stále platí zásada svetovej organizácie - na jeden milión obyvateľov jedna lekárska fakulta. Také sú normy a potom je dobrá výučba. Také sú normy preto, lebo takto to je v kultúrnom svete zabehané, takto to je v Spojených štátoch, tak je to na Kube, ale na Slovensku to tak nie je.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Finďo, môžete reagovať.
Poslanec P. Finďo:
Ďakujem pekne za podporu aj zo strany opozície. Ja si myslím, že zdravotníctvo je jedna zo vzácnych oblastí, kde sa vieme pomerne dobre dohodnúť na mnohých veciach. Potvrdzujem to, že v súčasnom vedení ministerstva zdravotníctva vidieť priamejší ťah na bránu. Samozrejme, je tu potrebná aj určitá odvaha na to. Tie prostriedky, ktoré zdravotníctvo dostane, aj keď nie sú azda také, ako by sme si mnohí želali, ale sú azda odrazom možností našej ekonomiky. Je tu, samozrejme, aj odraz politickej vôle. Tá politická vôľa zo strany ministra určite nechýbala, azda nechýbala ani zo strany vlády, ale tak trochu pokrivkáva naša ekonomika, ktorá nevygeneruje dostatočné zdroje na to, aby sme mohli porovnateľné percentá hrubého domáceho produktu poskytnúť zdravotníkom, ako ich poskytujú v civilizovaných krajinách západnej Európy.
K tej otázke vzdelávania mám veľmi srdcový vzťah a musím povedať, že vidím určitý nepokoj aj na ministerstve zdravotníctva a nespokojnosť s tým, v akej situácii je momentálne vzťah medzi lekárskymi fakultami a SPAM-om. Ja si myslím, že tam by bolo potrebné, aby z oboch strán bola väčšia ústretovosť a potom aj ten produkt vzdelávania či už v pregraduáli alebo postgraduáli aby bol lepšie napojený navzájom. Ja som nechcel povedať ani uraziť lekárske fakulty, že si svoje kurikulá neobnovujú a neupravujú podľa aktuálnych požiadaviek doby. Ale druhá otázka je tá, do akej miery učiteľ, ktorý učí v pregraduáli a neprichádza ku konfrontácii s kvalifikovaným odborníkom v postgraduáli, môže udržať svoju kondíciu odbornú.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vyhlasujem 30-minútovú prestávku do 19.40 hodiny pre tých, ktorí ešte nemali možnosť si dať aspoň večeru alebo niečo pod zub, takže prajem vám dobrú chuť. Budeme pokračovať o 19.40 hodine vystúpením pána poslanca Ošvátha, potom bude nasledovať pán poslanec Gajdoš.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rozprave k rozpočtu na budúci rok. Podľa § 28 sa prihlásil do rozpravy pán podpredseda Andel.
Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
kolegyne, kolegovia,
som 10. rok v parlamente a vlastne sa zúčastňujem 11. krát rokovania o štátnom rozpočte. Musím však konštatovať, že, bohužiaľ, ešte sa nestalo za tých 11 rokov, že by vládna garnitúra bola v tak slabej zostave, v akej je. Ja si cením pani ministerku, že tu musí sedieť, musí počúvať tie naše všelijaké názory, či už rozumnejšie, menej rozumné, ale skutočne je to urážka nielen opozičných poslancov, ale je to urážka parlamentu a koaličných poslancov takisto. Páči sa mi, že i moji kolegovia, podpredseda parlamentu sú toho istého názoru. Skutočne je to podcenenie nás všetkých, ktorí sme v tomto parlamente. Tak ešte raz klobúk dolu, pani ministerka, že dokážete byť trpezlivá a počúvať tie naše rôzne názory.
Dovoľte mi, kolegyne, kolegovia, vysloviť zopár postrehov k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2001. Chcel by som povedať, že budem kritický, ale, samozrejme, nechcem urážať a chcem byť vecný.
Štátny rozpočet, tak ako tu neraz odznelo, je jeden z hlavných, ak nie najhlavnejší ukazovateľ predpokladu, resp. plánu hospodárskeho vývoja štátu na príslušný rok. Keď si pozriete moje predošlé vystúpenia z minulých rokov k návrhom štátneho rozpočtu, zistíte, že moje vízie, resp. vízie mojich kolegov sa napĺňajú. Nechcel by som však, aby sa na 100 % aj naplnila moja vízia na štátny rozpočet na rok 2001, pretože pre Slovensko by to bola zlá správa.
(Hlasy z pléna.)
Pani kolegyňa, keď si vystupovala ja som ťa počúval. Ďakujem za pochopenie.
Pamätám si, vážení koaliční poslanci, že v predvolebnom období ste našim občanom sľubovali ekonomický rozbeh Slovenska, zvýšenie príjmov obyvateľstva, zníženie korupcie a tak ďalej a tak ďalej. Po zostavení vlády nastalo čiastočné vytriezvenie, začali sa robiť rôzne Čierne knihy a viacerí členovia vlády vyhlasovali, že rok 1999 je rokom uťahovania opaskov, rok 2000 je rokom stabilizácie a roky 2001 a 2002 budú rokmi rozvoja. Upozorňoval som, že sa ľahšie tlačí rozbehnutý vlak ako vlak, ktorý zabrzdíme a ktorý sa potom snažíme dať do pohybu. Je ťažké hovoriť, samozrejme, o chybách v tomto procese ekonomického rozvoja Slovenska, je ťažké hovoriť o chybách jednej vlády, lebo každá z vládnych garnitúr, ktorá tu doteraz bola, samozrejme, dopustila sa určitých chýb, ale, bohužiaľ, musím konštatovať, že chyby, ktorých sa dopustila doterajšia vládna garnitúra v hospodársko-ekonomických vzťahoch, by stačili minimálne na desať rokov.
Ale pokúsim sa byť, samozrejme, konkrétny.
Za dvojročné vládnutie tejto koalície klesol reálny príjem občanov Slovenskej republiky o 37,2 %. I keď sa sprivatizoval jeden z troch najdôležitejších strategických podnikov, sú zvýšené príjmy z fondu Európskej únie a zastavili sa alebo sa podstatne obmedzili rozvojové programy a investície, pritom všetkom však, bohužiaľ, zadlženosť Slovenskej republiky neustále rastie. Dolár stúpol z 34 korún na 50 korún oproti minulosti a nie je to len tým, čím to odôvodňuje vláda, že stúpol dolár aj oproti euru. Ak si zoberieme podobný príklad v Českej republike, samozrejme, i tam stúpol dolár, ale ten proces alebo ten priebeh má trošku inú charakteristiku ako u nás. A keď hovorím o českej korune, môžeme si všímať, že stúpa aj kurz českej koruny voči slovenskej korune. Čiže nie je to iba tým, že neustále rastie cena dolára. Obdobne by sme mohli porovnávať nielen českú korunu, ale aj rast eura za posledné dva roky. Je to dané najmä tým, že je u nás veľmi nízka ochrana našej domácej meny. Štát, ktorý je malý, tak ako Slovenská republika, a transformujúci sa, nemôže mať plávajúci kurz z viacerých dôvodov. Plávajúci kurz vyhovuje hlavne Národnej banke Slovenskej republiky kvôli administratíve a aj zisku.
Investície štátu klesli na 34,7 % v stálych cenách roku 1995. Tým sa stráca zamestnanosť, teda zvyšuje sa nezamestnanosť, ale i podpora rozvoja, zvyšujú sa neprogresívne verejné výdavky, či už zbytočnými výdavkami na neúčelné nepriame podpory obmedzenia nezamestnanosti, pozri kurzy, školenia, rôzne rekvalifikácie a podobne, alebo aj politickými zásahmi do verejných prác bez výrazného zvýšenia zaradených investícií, administratívnymi spôsobmi...
(Ruch v sále.)
Čo keby si rozprával trošku tichšie.
... sa znižuje vykazovanie nezamestnaných preradením z úradu práce na sociálnu odkázanosť a neproduktívnymi, tak to môžem nazvať, verejnými prácami.
Tým, že bol zastavený rozvoj, sú hlavné ukazovatele na rok 2001 minimálne nedôveryhodné. Prečo:
1. Priemerná miera inflácie na úrovni 7 %. Po odhlasovaní toho všetkého, čo sme prijali a čo sa všetko má zvýšiť v roku 2001 od elektrickej energie, plynu a tak ďalej, jednoducho nie je možné, nie je reálne udržať mieru inflácie na 7 %. To jednoducho nie je reálne.
2. Medziročný rast hrubého domáceho produktu na úrovni 3,2 %. Zoberme si i tuná, podniková sféra je v rozpade, 84,1 % podnikov nevykazuje zisk alebo vykazuje zisk, ktorý sa v podstate však ziskom nazvať nedá.
3. Priemerná miera nezamestnanosti na úrovni 16,3 %. Podľa môjho názoru tento ukazovateľ je zo všetkých ukazovateľov najmenej reálny, teda je najnereálnejší. Momentálna nezamestnanosť pri spočítaní reálnej nezamestnanosti, sociálnej odkázanosti a dočasných neproduktívnych verejných prác prekročila, neviem, či si to uvedomujeme, ale skutočne prekročila 20-percentnú hranicu. Po dopade zvýšených cien, ako som už spomínal najmä v oblasti energetiky, a vyššieho predpokladaného rozpadu podnikovej sféry hrozí zvýšenie nezamestnanosti v Slovenskej republike v roku 2001 alebo v druhej polovici roku 2001 až na 25 - 30 %.
Ďalej, v príjmoch sú veľké riziká v daniach, hlavne fyzických osôb z podnikania, kde sa predpokladá zvýšenie príjmu aj oproti roku 2000, pričom len do 30. 6. 2000 podľa údajov Slovenského štatistického úradu došlo k zániku podnikajúcich fyzických osôb o 21 675. To isté hrozí i pri verejných fondoch i napriek podstatnému zvýšeniu odvodu štátu.
Po roku 1999 a roku 2000, keď v stálych cenách i mzda prvý raz po roku 1994 klesla, je plánovaný nepatrný nárast o 1,3 %, no reálna mzda klesla znova v plánoch cirka o 6 %, no môj predpoklad a predpoklad môjho kolektívu je, že v podstate klesla cirka až o 10 %. Čiže kúpyschopnosť obyvateľstva sa opäť podstatne zníži, čo sa čiastočne vykompenzuje vyplatením dlhopisov, z ktorých však už veľkú časť majú v majetku právnické osoby.
Dám síce nereálny, ale pre uvedomenie si reality návrh pre vládnych a, samozrejme, i nás ústavných činiteľov, aby sme sa namiesto štátnej turistiky pokúsili žiť v podobných podmienkach tak ako priemerný občan Slovenskej republiky aspoň jeden mesiac. Vieme veľmi dobre, že Štatistický úrad konštatoval, že cirka 12 % občanov Slovenskej republiky je zaradených v kategórii chudobných, bohužiaľ.
Myslím si, že ak by sa inak privatizovalo, ak by sa inak využíval štátny majetok, ktorý máme k dispozícii, inak by sa využíval dubiózny majetok, ktorý máme k dispozícii, inak keby sa nakladalo so štátnymi prostriedkami, ak by si inak vážili riadiaci pracovníci ľudí, ktorí prispievajú finančne do štátu a verejných fondov, myslím si, že tá situácia i v dnešnej situácii by sa dala zlepšiť. A myslím si, že tie východiská by boli oveľa-oveľa lepšie.
Skúsim vám navrhnúť niektoré riešenia, resp. prečo si myslím, že by to malo byť lepšie:
1. Treba zvýšiť hrubý domáci produkt. Nie je možné mať spotrebu štátu bez odvodov do samospráv a verejných fondov na úrovni 27 %. Myslím si, že v našej situácii netreba sa báť prehriatia ekonomiky pri jej takej malej výkonnosti, akú má Slovenská republika, bohužiaľ, akú malú má Slovenská republika.
2. Znížiť stav zamestnancov v príspevkových a rozpočtových organizáciách, čím by sa v podstate znížila byrokracia a administratívna náročnosť.
Dámy a páni, poviem vám zopár čísel a skúsme sa nad tým zamyslieť. Len v rozpočtových organizáciách bez ozbrojených zložiek je zamestnaných 227 757 pracovníkov, pričom v rozpočtových a príspevkových organizáciách vrátane teda aj ozbrojených zložiek je to viac ako 360 000 pracovníkov, čo je pri 2,7 milióna práceschopného obyvateľstva a pri viac ako 600 000 nezamestnaných z tohto počtu, vysokej prezamestnanosti v štátnej správe veľmi-veľmi vysoké percento, ktoré sa blíži až k 18 %. Ja už som raz na túto tému vystupoval. A keď chceme ísť do Európskej únie, v krajinách Európskej únie je to cirka, myslím, 6 - 7 %. Len v roku 2001 oproti roku 2000 pri znížení stavu pracovníkov v školstve a v zdravotníctve, tuná sme išli znižovať, je nárast v štátnej správe okolo 1 000 pracovníkov. Na jednej strane znižujeme v zdravotníctve a v školstve a na strane druhej posilňujeme štátnu byrokraciu. Samozrejme, týmto spôsobom sa určite nie efektívne znižuje nezamestnanosť. Tým sa zvyšuje podniková zaťaženosť, zvyšuje sa zaťaženosť fyzických osôb, zvyšuje sa tlak na likvidáciu podnikania, a tým, samozrejme, nepriamo sa zvyšuje aj nezamestnanosť.
3. Pri relatívne nízkych príjmoch sú pracovníci nútení podvádzať, kradnúť, brať úplatky a vlastne rôznou trestnou činnosťou poškodzovať štát a podniky.
4. Pracovníci v rozpočtových a príspevkových organizáciách nie sú úkolovaní na pomoc a poradenstvo, ale ľudia, ktorí sú s nimi v styku, normálny občan Slovenskej republiky, ktorý si potrebuje niečo vybaviť, konštatuje, že títo ľudia sú arogantní, sú to byrokrati, ktorí si nevážia toho skutočného tvorcu hodnôt, čím nastáva letargia v podnikaní. Preto by som si myslel, že niektorí pracovníci v tejto štátnej správe by mali okúsiť, ako chutí chlieb nezamestnaného človeka.
5. Na Slovensko prúdi množstvo spotrebného tovaru bez platenia cla, DPH, a tým aj dane zo zisku. Tento tovar sa predáva na trhoviskách a, samozrejme, nie iba tam. Predpokladaný únik ročný je cirka 12 mld. korún. Samozrejme, uvedomujem si, že nie je to ľahká záležitosť a táto problematika sa nedá jednoducho zlikvidovať. Ale ak by sa nám podarilo cirka na 50 % poriešiť tento problém, už máme 6 miliárd do štátneho rozpočtu.
6. Predávajú sa lukratívne podniky za relatívne nízke ceny, pričom dubiózny majetok štátu iba požiera finančné prostriedky, ktoré by mohli byť použité na nové rozvojové programy. Hodnota dubiózneho majetku, ktorý má štát v rukách alebo k dispozícii, je cirka 75 mld. Sk. Opäť, ak by sme dokázali aspoň na 50 % sa zbaviť tohto dubiózneho majetku, opäť by to bol citeľný príjem do štátneho rozpočtu.
7. I za cenu prechodného zadlženia treba extenzívne, no i intenzívne zvýšiť výrobu, čím sa oživí podnikanie a čím, samozrejme, by sa i znížila nezamestnanosť.
8. Prestať napĺňať kasu jednoduchými zvyšovaniami odvodov, zvyšovaním cien, čím sa ožobračuje pracujúci človek. Je potrebné komplexom opatrení šetriť neproduktívne náklady a rozmarné míňanie štátnymi úradníkmi. Príkladov by som vedel uviesť pomerne veľa. Ako jeden z mnohých uvediem príklad prednostu Krajského úradu Prešov pána Polačka a jeho nákup áut a neseriózne šarapatenie s finančnými prostriedkami tohto štátu.
9. Rozmyslenou dlhodobou alebo najmä - keď už nie dlhodobou - napríklad strednodobou hospodárskou politikou smerovať vývoj Slovenska k nemenným alebo málo menným pravidlám v oblasti ekonomiky a hospodárstva. Je potrebné reformovať ekonomické, daňové, účtovné a právne predpisy, ktoré by nám oživovali rozvoj, ktoré by nám vlastne podporovali rozvojové programy.
10. Zamedziť korupcii a klientelizmu - nakoniec, vláda to má vo svojom programovom vyhlásení - tvrdými opatreniami a následne extrémne tvrdými postihnutiami trestať skorumpovaných, najmä štátnych zamestnancov. Možno v tomto zmysle slova alebo v tejto oblasti zrejme by tu bolo vhodné doviesť aj inštitút štátnych zamestnancov na dlhodobý zamestnanecký pomer, t. j. štátnu definitívu.
11. Zaviesť príspevky do fondov cez nepriame dane ako pri odvode DPH, čím by do fondov prispievali aj dovozcovia tovarov na Slovensko. Dovoz na Slovensko činí v súčasnosti cirka 480 mld. Sk. Pri odpustení odvodov na energetické a strategické suroviny, ktoré predstavujú cirka jednu tretinu dovozu, by sa fondy a daň zo závislej činnosti zvýšili cirka o 23 mld. Sk, pričom domáci podnikateľ by nebol až tak veľmi zaťažený, cena práce by klesla a zárobok pracovníka by automaticky stúpol. Zároveň by sa vytvorili nepriame podmienky prinútenia zahraničného kapitálu, ktorý sa chce predávať, resp. realizovať na Slovensku.
Týchto návrhov mám ja a môj kolektív viac, žiaľ, naša vláda akosi nepočúva, zrejme je neomylná, nepotrebuje počuť názory aj iných ľudí. Nehovorím, že tieto názory sú stopercentné, že sa nemôžeme mýliť, ale treba počúvať aj názory tej druhej strany, treba počúvať i názory opozície. Prepáčte, ale ináč to nazvať neviem.
Vážené dámy a páni, navrhnutý štátny rozpočet považujem za reštriktívny, no i napriek tejto reštriktivite za veľmi-veľmi mimoriadne rizikový. Vláda sa síce chváli, že znížila úrokovú mieru, ale ja sa pýtam: Koľko podnikateľov aj s dobrým ručením a s dobrým biznisplánom dostane úver, pokiaľ nie je tento podnikateľ vyvolený tejto vládnej moci.
Tento rozpočet ďalej ochudobňuje Slovensko a občanov Slovenskej republiky. Nevytvára rozvojové programy a ani dlhodobú, dokonca ani strednodobú vidinu rozvoja. Štát sa správa ako 92-ročný dôchodca, ktorý má rakovinu a vie, že o 2, o 3 roky zomrie, bohužiaľ. No a z týchto dôvodov, samozrejme, tento rozpočet nepodporím.
Ďakujem za trpezlivosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ošváth, pripraví sa pán poslanec Gajdoš.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec P. Ošváth:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážení páni ministri,
kolegyne, kolegovia,
jedným z najdôležitejších cieľov, ktoré si vláda Slovenskej republiky zapracovala v roku 1998 do svojho programového vyhlásenia, bolo úsilie o integráciu do ekonomických a bezpečnostných štruktúr vyspelých krajín, t. j. do Európskej únie a do NATO. Často sa prostriedok na dosiahnutie cieľa zamieňa so samotným cieľom. Cieľom je totiž dosiahnutie vyššej životnej úrovne a bezpečnosti našich občanov, to znamená prijatie Slovenska do Európskej únie a do NATO, ktoré je vlastne len prostriedkom na dosiahnutie týchto cieľov. Samozrejme, predpokladom musí byť, že aj my samotní budeme pre tieto ekonomické a bezpečnostné štruktúry prínosom a nebudeme len ich pasívnym konzumentom. Čím skôr si túto skutočnosť uvedomíme, tým skôr a väčšie šance na úspech pre integráciu máme.
Práve tieto úvodné myšlienky som považoval za potrebné uviesť pri mojom vystúpení v rozprave k návrhu zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 2001. Bude sa týkať najmä nášho úsilia o zaistenie bezpečnosti a integráciu do Severoatlantickej aliancie ako významného predpokladu na integráciu do NATO. Európa sa totiž spája nielen ekonomicky, ale aj bezpečnostne.
Podľa článku číslo 10 Severoatlantickej zmluvy dvere k členstvu v NATO zostávajú naďalej otvorené pre všetkých uchádzačov. Aj preto sa naďalej rozvíja akčný plán členstva, ktorý má pomôcť ašpirujúcim krajinám v ich príprave na členstvo. Tento akčný plán obsahuje 5 kapitol. Prvá je politické a ekonomické otázky, druhá obranné vojenské otázky, tretia otázky zdrojov, štvrtá bezpečnostné otázky a piata právne otázky. Najmä teda z časových dôvodov sa budem venovať len tej tretej otázke a to je otázka zdrojov.
Od nových členov aliancie, ako sa konštatuje v článku číslo 10 Severoatlantickej zmluvy, sa bude očakávať, že sa zaviažu vyčleniť dostatočné rozpočtové zdroje, ktoré by im umožnili splniť záväzky spojené s možným členstvom v NATO. Takým nepísaným rozpočtovým zdrojom, ktorý sa požaduje alebo odporúča ako pre členov Severoatlantického paktu, tak aj pre uchádzačov, sú 2 % z hrubého domáceho produktu. Generálny tajomník NATO v jednom svojom vyhlásení po zasadaní rady Severoatlantického paktu išiel až tak ďaleko, že kritizoval tých členov Severoatlantickej aliancie, ktorí neplnia túto podmienku, to znamená 2 % z hrubého domáceho produktu, a veľmi jednoducho a výstižne im odkázal, že aliancia papierové armády nepotrebuje. Ukázalo sa to napríklad pri kríze na Balkáne v Kosove, keď Severoatlantická aliancia s veľkou námahou dala potrebný počet ozbrojených príslušníkov, ktorí mali zasiahnuť a vyriešiť tento konflikt. Bolo to spojené s určitými ťažkosťami, ktoré plynú aj z tých rozpočtových zdrojov.
Samozrejme, tieto problémy sa týkajú členov NATO, ale napriek tomu si dovolím poukázať na to, že Slovensko ako ašpirujúca krajina by taktiež mala vychádzať z týchto predpokladov, pokiaľ mieni svoje úmysly začleniť sa do bezpečnostných a ekonomických štruktúr v Európe vážne, pretože, ako som už spomenul, bezpečnostné a ekonomické štruktúry v Európe sa navzájom prepájajú. A ak chceme byť v Európskej únii, zaistiť vyšší životný štandard našim občanom, tak predpokladom na to je aj členstvo v bezpečnostnej štruktúre.
Nebudem, samozrejme, na tomto mieste apelovať alebo lobovať za to, aby práve armáda bola tým rezortom, ktorý by mal dostať najviac zdrojov, pretože určite by to bolo neetické odo mňa, keby som na toto apeloval s prihliadnutím na to, že v našom štáte sú značné problémy s financovaním zdravotníctva, značné problémy s financovaním školstva, sociálnych potrieb a tak ďalej. Tie všetky problémy, ktoré sú s tým spojené, sú, samozrejme, pre našich občanov najbolestivejšie a musia sa riešiť prioritne. Nesmieme však pritom zabúdať, že predpokladom na ich vyriešenie, prípadné budúce začlenenie do skupiny najvyspelejších krajín v Európe a vzájomnú kooperáciu je aj to, aby sme boli my dostatočne pripravení na to, že budeme pre tieto organizácie prínosom a nebudeme len pasívnym konzumentom, či už ekonomickej prosperity alebo bezpečnosti.
V programovom vyhlásení vlády sa vláda zaviazala, že bude medziročne zvyšovať rozpočet pre rezort ministerstva obrany o 0,1 % z HDP. Keďže v roku 1998 to bolo 1,8 %, tak podľa toho by už v roku 2001 to malo byť 2,1 %.
(Hlasy z pléna.)
2,15 %, áno, keď ideme na dve desatinné miesta.
Samozrejme, tento rozpočet taký nie je v tejto dobe a armáda, resp. rezort ministerstva obrany zápasí s týmito rozpočtovými zdrojmi. Musí akosi riešiť ten rozpor medzi požiadavkami pre rozpočet a skutočnými možnosťami, ktoré im rozpočet poskytuje. Aj z toho plynú potom rôzne problémy, kritika na adresu rezortu, niekedy adresná, niekedy účelová. A sme svedkami toho, že naozaj sa niekedy tá diskusia rozvíja, zachádza do takých sfér, kam naozaj nepatrí, a to práve na škodu nás samotných.
Môžem v tej súvislosti poukázať, aj napríklad v parlamente bola založená z iniciatívy poslanca Šebeja iniciatívna skupina poslancov za urýchlené alebo urýchlenie členstva Slovenskej republiky do NATO. Vyvíjala už určité aktivity, my sme mali rokovania prednedávnom v centrále NATO. Boli nám, samozrejme, určité veci odporúčané, čo je potrebné urobiť. Hovorí o tom napríklad Garettova štúdia, štúdia britských expertov vedená pplk. Clarkom, personálny audit a tak ďalej a tak ďalej.
Ale čo je najdôležitejšie a na čo teda nesmieme zabúdať, že tým prvoradým zdrojom alebo prvoradou podmienkou pre to, aby sa Slovensko mohlo začleniť do NATO, je splniť a permanentne spĺňať politické kritériá. Tie sú zo všetkého najdôležitejšie.
A ďalším aspektom a podmienkou je tá skutočnosť, aby sme si vždycky uvedomili dve veci. Tá prvá vec je tá, že my nemôžeme byť pre Severoatlantickú alianciu príťažou, to znamená, nemôžeme tam vstúpiť ako nejaký prívesok, ale musíme byť pre Severoatlantickú alianciu takým členom, aby sme neboli len pasívnym konzumentom bezpečnosti, ale aj aktívnym spolutvorcom.
A čo sa týka tých politických kritérií, tak veľmi často počujeme v zahraničí taký názor, ktorý sa vyslovuje, alebo otázku, či je naše rozhodnutie o vstupe do Severoatlantickej aliancie nemenné alebo je to len názor súčasnej vlády. Tam je naozaj niekedy zložité vysvetľovať, že naozaj to je tak, a vysvetľovať niektoré veci, prečo sa to tak nedeje.
Vzhľadom na krátkosť času naozaj sa nemôžem ku všetkému vyjadriť, ale len budem teda finišovať. Chcem poukázať na to, že je potrebné v čo najkratšej dobe prijať, ako už hovorili niektorí predrečníci predo mnou, preto aby sa mohli v armáde a v bezpečnosti aplikovať určité systémové zmeny, ústavný zákon o bezpečnosti Slovenskej republiky, zákon o obrane a zákon o ozbrojených silách.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca sa s faktickou poznámkou hlási pán poslanec Prokeš. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vôbec sa netajím, že na otázku vstupu Slovenskej republiky do NATO mám úplne iný názor ako pán kolega Ošváth. Je to, samozrejme, normálna diferencia v názoroch. Myslím si však, že pokiaľ už máme vydávať nejaké prostriedky na armádu, tak by sme nemali kŕmiť americké zbrojovky, ale vybavovať sa zbrojnými systémami vyrobenými u nás. Potom môžeme hovoriť aj o tom, že sa ekonomická situácia u nás zlepší. Bol by som veľmi nerád, aby sme totiž skončili ako Amor, nahí, ale ozbrojení, a strieľali v mene lásky.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalej vystúpi v rozprave pán poslanec Gajdoš, pripraví sa pani poslankyňa Podhradská.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Gajdoš:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené torzo vlády,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
budem veľmi rýchly. Rozpočet pre rezort obrany Slovenskej republiky predstavuje oproti roku 2000 navýšenie o 1,6 mld. korún. Napriek tomu to nie je programovým vyhlásením vlády deklarované 0,1-percentné zvýšenie z HDP. Aby tu vznikol aspoň klamlivý dojem zo snahy tento záväzok plniť, tak sa v návrhu rozpočtov kapitol na strane 23 konštatuje, že k tomu došlo aspoň v bežných výdavkoch v rozpočte tovarov a služieb rezortu. Ak pozorne sledujeme dianie v rezorte a ak sa ešte prípadne stotožníme s deklarovanými cieľmi, ktoré chce armáda dosiahnuť v integračnom procese a v reforme armády, musíme jednoznačne konštatovať rozpor v predstavách a v možnostiach.
Ak zoberieme do úvahy vnútorný deficit zdrojov, a tento problém je dlhodobý, potom musíme konštatovať že aj toto je pre Armádu Slovenskej republiky rozpočet na prežitie, a nie na rozvoj, nie na úspešné pokračovanie reformy a už vôbec nie na rozsiahlejšiu modernizáciu a intenzívnejší výcvik vojsk. Objektívne je potrebné kvitovať mierne zlepšenie v oblasti miezd a platov a služobných príjmov, kde sú rozpočtované prostriedky na vyplatenie 13. platu, a uvažuje sa i s finančnými prostriedkami na zvýšenie počtov profesionálnych vojakov v rámci nevyhnutnej postupnej profesionalizácie armády.
Tak ako ani jeden z rozpočtov kapitol ani rozpočet rezortu obrany nezohľadňuje vo svojej štruktúre tvrdé dopady reštriktívnych opatrení, ktoré budú hospodárenie rezortov sprevádzať hneď od začiatku roku. Všeobecné zdražovanie cien palív a energií, poštovného a dopravy bude mať aj na zámery armády negatívny vplyv, s ktorým sa bude ťažko dať vysporiadať. Viaceré negatívne vplyvy, ktorým sa armáda nevyhne, budú reálnu finančnú situáciu v roku 2001 sťažovať. Sú to predovšetkým skrátenie vojenskej základnej a náhradnej služby, redislokácia a likvidácia niektorých útvarov a zariadení, pomerne značná odchodovosť vojakov profesionálov do zálohy, neustále zhoršovanie technického stavu bojovej a hlavne leteckej techniky a prostriedkov protivzdušnej obrany štátu. Zo subjektívnych faktorov najviac demotivujúco na službu v armáde, na jej perfektný výkon bude aj naďalej vplývať netransparentnosť a neujasnenosť reformných krokov hlavne v oblasti letectva.
Ak odbočím do oblasti personálnej zodpovednosti za spomínané nedostatky v reforme armády, zvlášť letectva, tak jednoznačná vina nielen z dôvodu omeškania, ale aj značných finančných strát je na strane štátneho tajomníka ministerstva obrany Jozefa Pivarčiho, ktorý ako generál letectva, bývalý veliteľ zboru sa tejto problematike nevenoval alebo skôr venoval príliš jednostranne. On totiž počas svojho štúdia vo Veľkej Británii nadviazal isté kontakty v istých kruhoch ovládajúcich biznis s leteckou technikou. Tieto väzby sa prehĺbili počas podivnej jeho a ďalších generálov bezodplatnej účasti v jazykovom kurze vo Veľkej Británii do takej miery, že interne nepripúšťa napriek varovaniu a neodporúčaniu takéhoto riešenia generálom Garettom iné koncepčné riešenie problémov letectva než takzvaným ofsetovým nákupom podzvukových lietadiel HAWK. Ak by sa našla výdatnejšia podpora myšlienkam štátneho tajomníka, ktorý sa dva roky viac venoval hľadaniu možností, ako mňa dostať za mreže, než vojensko-odborným problémom, ktoré mu ako bývalému profesionálovi do kompetencie nepochybne patria, zruinovalo by to nielen rozpočet rezortu, ale i štátu.
Nechcem pri tejto príležitosti hovoriť o slávnom Dzurindovom antikorupčnom programe. Budem netrpezlivo čakať na niekoľkokrát avizované predloženie - do výboru pre obranu a bezpečnosť - koncepčného riešenia reformy letectva Armády Slovenskej republiky, ktorého realizácia sa, samozrejme, oddiali o ďalší rok z dôvodu, že rozpočet rezortu s ním nepočíta.
Ak som pri letectve, chcel by som poukázať na riziko neskorého zabezpečenia finančných prostriedkov na opravy leteckých motorov zo zdrojov získaných z privatizácie.
(Ruch v sále.)
Z privatizácie čoho, pani ministerka?
Ak tieto peniaze prídu do rezortu v septembri alebo v októbri, tak je po opravách motorov a koeficient bojaschopnosti leteckej techniky sa priblíži k nule.
Pozitívne chcem hodnotiť skutočnosť, že napriek napätým finančným vzťahom rozpočet rezortu venuje pozornosť sanačným a monitorovacím prácam na odstránení ekologických škôd po bývalých vojskách Sovietskej armády, že sa konečne našli prostriedky, aj keď minimálne, na majetkové vysporiadanie vo VVP Javorina, ale hlavne na oživenie investičnej bytovej výstavby, bez ktorej sa profesionalizácia armády nepohne. Rozpočet zabezpečuje aj účasť príslušníkov armády v aktivitách SFOR a KFOR v miere maximálnej únosnosti pre štát. V kapitole Všeobecnej pokladničnej správy je na integráciu do NATO - na národný program PRENAME - vyčlenená suma 1,2 mld. Sk. Žiaľ, neviem odhadnúť, do akej miery sa bude na čerpaní tejto čiastky podieľať Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.
Z pohľadu vyváženosti zdrojov na reformu armády a integráciu prevládajú zdroje na integráciu, čo by sa dalo hodnotiť pozitívne, ak by sa vlastná pripravenosť armády vo všetkých kritériách približovala požiadavkám na vstup. Pretože to tak nie je, som v rozpakoch. Ja som zástancom toho, že Armáda Slovenskej republiky po naplnení integračného úsilia musí mať v NATO dôstojné postavenie. Z toho dôvodu je potrebné reforme armády venovať väčšiu pozornosť, teda aj finančnú.
Preto, že aj rozpočty kapitol iných rezortov, hlavne zdravotníctva a školstva, sú poddimenzované, ale aj preto, že ani v iných rokoch som nebol úspešný, nejdem predkladať doplňujúci návrh na zvýšenie rozpočtu kapitoly ministerstva obrany.
Vláda, ale aj parlament berie na seba svoj diel zodpovednosti za to, že armáda nebude schopná v zákonom stanovenom rozsahu ani na budúci rok splniť svoje poslanie. Na ministrovi a jeho úradníkoch zostala zodpovednosť za maximálne, efektívne zhodnotenie vyčlenených prostriedkov pre armádu. Ako člen výboru pre obranu a bezpečnosť to budem pozorne sledovať.
Chcel by som sa ešte narýchlo vyjadriť k rozpočtu kapitoly Krajského úradu Prešov. Návrh rozpočtu na rok 2001 predstavuje zvýšenie o 1,1 mld. Sk oproti roku 2000 - zdanlivo pozitívny krok vlády k nešťastnému regiónu, ktorý kvária všetky neduhy hospodárskej krízy. Ak si do tohto rozpočtu premietneme všetky dlhy a záväzky štátnej správy voči dodávateľským subjektom, vnútorný deficit okresných úradov a krajského úradu, infláciu a neradostný stav regiónu, tak sa čísla z čiastky 7 972 240 tis. korún rozplývajú v slzách viac ako 20 % nezamestnaných, sociálne odkázaných a zdravotne postihnutých občanov, ktorým pri všeobecnom zdražovaní ešte krátite prostriedky na podporu a pomoc v ich trápení.
Rozlohou najväčší kraj s členitou konfiguráciou terénu, s krušnými klimatickými podmienkami, s najhoršie vybudovanou infraštruktúrou, s dezolátnym stavom cestnej siete, s katastrofálnym stavom prevažnej časti školských a zdravotníckych zariadení, s najhoršími podmienkami na podnikanie, s rozvráteným pôdohospodárstvom, ktoré nie je schopné plnohodnotne zamestnávať a produkovať, má vo svojej rozpočtovej kapitole vyčlenených len 240 mil. korún na kapitálové výdavky. Nemá ani korunu špecificky účelovo vyčlenených prostriedkov na podporu malého a stredného podnikania v regióne. Neviem z neho vyčítať účelové zdroje na podporu regionálnych projektov rozvoja. Totiž prostriedky, ktoré sú vo fondoch, nie sú účelovo usmernené pre jednotlivé kraje, sa cez lobizmus poslancov vládnej koalície a iných vplyvných lobistov na východ spravidla nedostanú.
Napriek mnohým interpeláciám členov vlády smerovaným na riešenie katastrofálnej situácie v autobusovej doprave v prihraničných obciach kraja, na riešenie vysokej miery nezamestnanosti, katastrofálneho stavu vo vybavení škôl a zdravotníckych zariadení v regióne sa situácia v Prešovskom kraji zhoršuje. Žiaľ, nemôžem ani túto časť svojho vystúpenia dokončiť, snáď na budúce.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca sa hlási s faktickou poznámkou jeden pán poslanec. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Nech sa páči, pán poslanec Ošváth.
Hlási sa aj pán minister.