Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Maňka, pripraví sa pán poslanec Osuský.
Poslanec V. Maňka:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážený pán minister,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
vstup Slovenska do Európskej únie si vyžaduje celý rad prispôsobení sa európskemu štandardu. Týka sa to takmer všetkých oblastí politiky, teda aj finančnej politiky. Štandardy vo finančnej politike vypracovali členské štáty Európskej únie spoločne. Vyžadujú si od všetkých krajín vysokú mieru disciplíny. Príkladom je Európsky pakt stability a rozvoja. Účastníci eura sa v ňom zaviazali, že znížia štátny deficit, ktorý ešte v mnohých krajinách existuje, a zo strednodobého hľadiska predložia rozpočty, ktoré budú nielen vyrovnané, ale dokonca budú vyjadrovať a vykazovať prebytky. Cesta k tomuto cieľu je ťažká pre každú krajinu. Pozitívne je, že aj my sme v roku 1999 túto cestu nastúpili. Ak sa opýtame odborníkov, ekonómov, špičkových manažérov, vysvetlia nám, prečo cesta k cieľu je taká zložitá a nepopulárna, nepopulárna pre tú vládu, ktorá uprednostnila záujmy štátu pred vlastnou popularitou. Daňou za zodpovedný prístup je zložité prechodné obdobie, ktoré dnes žijeme.
Druhým pozitívom je, že zahraničie naše úspechy oceňuje. Prijatie Slovenska ako 30. člena do OECD je veľkým úspechom. Reformná politika Slovenska je v Európe vítaná, aj keď sprievodné problémy reformy, prirodzene, existujú - nezamestnanosť dosiahla v niektorých regiónoch 30 %, inflácia v dôsledku liberalizácie cien a pri odstraňovaní deformácií dosiahla relatívne vysoké hodnoty. Ak by sme však tento zvláštny faktor vynechali zo zreteľa, inflácia je skôr nízka. Výrazne sa zlepšil parameter zahraničného obchodu a to rovnako potvrdzuje, že Slovensko je na správnej ceste.
Na ceste pozitívneho ekonomického vývoja predstavuje prekážku vysoké štátne zadlženie. Splácanie úrokov a poplatkov voči tuzemským a zahraničným veriteľom v roku 2001 bude stáť našu republiku 15 % našich daňových príjmov. Tieto peniaze by sme, samozrejme, radšej vydali na iné účely, napríklad na vzdelávanie a vedu. Spôsob hospodárenia z minulosti nám to však neumožňuje. Výdavky na splácanie štátneho dlhu sa podarilo oproti roku 2000 znížiť o 1,2 mld. Sk. Výnosy z privatizácie vláda úplne oprávnene používa na umorovanie týchto dlhov. To je tá najlepšia investícia peňazí. Očakávame, že po roku 2001 dôjde k zmene kurzu finančnej politiky v prospech znižovania deficitu štátneho rozpočtu. Ak to máme zvládnuť, treba zachovávať striktnú výdavkovú disciplínu. Je potrebné, aby rast výdavkov bol nižší ako rast príjmov.
Napriek výdavkovej disciplíne je nutné, aby sme mali stanovené na strane výdavkov nové ťažiská. Zvýšené výdavky do oblasti vzdelávania a vedy predstavujú investície do budúcnosti. Podporujem preto pozmeňujúci návrh, ktorý predniesol pán poslanec Andrassy, kde vyčleňuje 200 mil. korún na projekt Infovek, aj keď je to len parciálne riešenie. Musíme sa postarať aj o riešenie problémov, ktoré sú zrejmé už dnes. Prispieva k nim nepriaznivý demografický vývoj. Zo starnutia spoločnosti vyplývajú značné problémy týkajúce sa zákonného dôchodkového poistenia.
Opatrenia, ktoré prijímame dnes, nie sú určite populárne, ale sú nevyhnutné. V minulom roku sme sa rozhodli, že výrazne znížime daň z príjmov. Na jednej strane sme tak pre rok 2001 stratili do rozpočtu štátu významné príjmy, ktoré nám dnes, samozrejme, chýbajú. Na druhej strane znížením daní podporujeme proces ekonomického rastu na Slovensku. Rozvíjajúce sa hospodárstvo uľahčí v blízkej budúcnosti úlohu štátu sanovať rozpočet. Rok 2001 je v tejto oblasti prechodný a prelomový, prechodný v tom duchu, že práve v rozpočtovom roku 2001 pocíti štátny rozpočet zníženie daní nepriaznivo. Podobnú skúsenosť má úspešne za sebou susedné Maďarsko. Verím, že v priebehu jedného, maximálne dvoch rokov predbehne v tejto oblasti príjem do štátneho rozpočtu úroveň z minulého roka a potom budeme môcť pokračovať znižovaním sadzby tejto dane. Sám by som bol rád, keby to bolo už v budúcom roku. Podnikatelia si určite želajú vyššie úľavy. Dnes by sme však ohrozili stabilitu štátnych financií a to má absolútnu prioritu. Novým zadlžením sa náš problém, ktorý z väčšej časti súvisí so starým zadlžením, riešiť nedá. Všetci ministri financií členských štátov Európskej únie sa zhodujú v názore, že daňové reformy nemôžu byť financované dlhmi.
Jedno posolstvo pre podnikateľskú sféru. Ak by dnes pri vykazovaní základu dane nepracovala šedá ekonomika, mohli by sme určite v budúcom roku opäť daň z príjmov znížiť. Vláda by mohla v tomto duchu prijať určité pravidlo, že napríklad zníži daň z príjmov za podmienky, že v roku 2001 dosiahne ziskovosť firiem konkrétnu hodnotu, ktorú nie je problém vypočítať. Ak vláda s týmto pravidlom dokáže oboznámiť podnikateľskú verejnosť, bude nádej na úspech. Priznajme si, že v motivácii verejnosti sú obrovské nevyužité rezervy. Stojí za to, aby vláda tejto oblasti venovala zvýšenú pozornosť.
Myslím si, že nikto v tejto sále ani pani ministerka financií nepovie, že s rozpočtom je spokojná. Ja by som rovnako ako ostatní obyvatelia Slovenskej republiky tiež rád videl viac peňazí na zdravotníctvo, školstvo, bývanie, dôchodkové zabezpečenie. Neverím, že občania si myslia, že niektorých členov vlády teší vysoká nezamestnanosť či relatívne nízke mzdy. Finančná politika štátu je a musí byť orientovaná dlhodobo a prekračuje rámec volebného obdobia. Odborníci to vnímajú a chápu.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca sa hlásia s faktickými poznámkami traja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Pán poslanec Prokeš, máte slovo.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Niet pochýb, že pán poslanec Maňka má pravdu, keď hovorí, že by si podnikatelia želali nižšie daňové zaťaženie, než ktoré je vyrubené. Ale ja sa ho spýtam, aj pani ministerky súčasne, ako sa to vlastne zhoduje, nedostatky v štátnom rozpočte, tlak na našich podnikateľov, s úľavami pre zahraničných investorov. Ja sa ho chcem spýtať, či sa mu nezdá neférové voči našim domácim podnikateľom, keď vlastne vlastný štát týmto zahraničným podnikateľom dáva konkurencielepšie podmienky než vlastným domácim.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Kužma.
Poslanec J. Kužma:
Chcel by som kolegu Maňku ako bývalého stavebného podnikateľa upozorniť, že snáď nemyslí vážne, že sa dá znižovať daň z príjmu na základe dopredu vypočítaného zisku firiem. To je absolútne nereálne. Tu treba prikročiť k inému spôsobu zdaňovania. Slušné štáty žijú napríklad z dane zo mzdy. Čiže nezáleží na tom, či tá daň momentálne teraz bude 39 % alebo 35 % alebo 40 %. Treba trošku zmeniť daňový systém a potom môžeme znižovať v nadväznosti na iné dane daň zo zisku.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pán poslanec Maňka, ja som si bol cez obedňajšiu prestávku zobrať doma knihu od česko-slovenského ekonóma Karla Engliša. A som rád, že som si ju doniesol, pretože vaša reč by tak bola zodpovedala vášmu straníckemu snemu. Ale aj keby ste akokoľvek chceli obhajovať to, že chcete jednoducho preniesť daňové bremeno na tých najjednoduchších obyčajných ľudí a na podnikateľov slovenských, to zodpovedá presne tomu, čo ten ekonóm Engliš píše tu, že spravodlivosť daní sa riadi ich individuálnou únosnosťou, nie nejakými straníckymi kritériami alebo niečím iným.
Jednoducho, keď ste vy zbavili daňového bremena zahraničných podnikateľov, keď sa pán Eichler nabalil vo Východoslovenských železiarňach za dva roky vyše 300 miliónmi za prácu, ktorú odviedol v prospech svojich terajších majiteľov nových, jednoducho tie peniaze budú v štátnom rozpočte vždy chýbať. A jednoducho musíte zodrať z kože slovenských občanov, tých najjednoduchších. Žiaľbohu, ich zodierate. Minule ste už tak boli bezcitní, že ste tu začali odierať z kože aj obyčajných postihnutých a tých najviac postihnutých, vozičkárov. Pán Maňka, netvárte sa ako strana, ktorá by tu obhajovala nejaké sociálne záujmy. Vy naozaj individuálnu únosnosť a spravodlivosť tých daní nevidíte. A to je tá najväčšia tragédia. A tým pádom neospravedlníte ministerku za jej daňovú sústavu ako celok. Aj to hovorí Karol Engliš.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Maňka, môžete reagovať.
Nech sa páči.
Poslanec V. Maňka:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán Prokeš, samozrejme, ja som rovnako ako vy za rovnaké pravidlá hry. Len v tomto prípade zrejme vláda počíta. A tie podmienky sú stanovené tak vysoko, že ak sa toho zahraniční investori chytia, ja dúfam a verím, že áno, tak tie podmienky a efekt bude pre Slovensko veľmi zaujímavý. A ja si myslím, že na tom sa stavať dá.
Druhá vec je pán poslanec Kužma. Ja si myslím, že to je jednoduchá matematika a ekonomika, že, samozrejme, sú ešte dnes daňové úniky. A keby podnikatelia vedeli, že tá daň bude klesať, myslím si, že mnohí z nich by to neuskutočňovali, tak ako to uskutočňujú, a preto sa dá veľmi jednoducho matematicky vypočítať, aká by musela byť daň, aký by musel byť príjem do štátneho rozpočtu, aby sme mohli znovu znížiť daň. To znamená, že keby sme vedeli, že príjem do štátneho rozpočtu bude dvojnásobný z dane z príjmu právnických osôb, to znamená, že vidíme, že ten efekt sa dostavuje a môžeme v tom ďalej pokračovať. Je to, ja si myslím, celkom jednoduchý vzorec.
Pán poslanec Cuper hovoril o daňovom bremene, že ho rozkladáme na tých obyčajných ľudí. Ja by som sa ho opýtal, že na koho by si on želal, aby bolo toto daňové bremeno rozložené.
(Hlas poslanca Cupera z pléna.)
Môžeme ho rozložiť len na toho, kto ho dokáže zniesť, lebo, bohužiaľ, tí, ktorí ho vytvorili, tak tí sú niekde nepostihnuteľní. A spravodlivosť daní, samozrejme, každý bude pociťovať, pán poslanec, inak.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Osuský, pripraví sa pán poslanec Benčat.
Poslanec P. Osuský:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážená Národná rada,
ako povedal môj kolega poslanec Tatár, Demokratická strana nie je strana, ktorej vôľou by bolo robiť diery do rozpočtu. Preto to, čomu venujem nasledujúcich 10 minút, by sa len povrchnému čitateľovi pozmeňujúceho návrhu mohlo zdať robením dier do rozpočtu. To, čomu sa budem venovať, nie je, aj keď to na prvý pohľad tak môže vyzerať, akési zvýšenie akýchsi platov. Ide o starú históriu. Tá história je stará viac ako tri roky a dovolím si v ďalšom voľne citovať stanovisko slovenských lekárskych fakúlt k prehliadaniu neprávneho stavu vo veci mzdových náležitostí zamestnancov lekárskych fakúlt, nevyfinancovania v zmysle nariadenia vlády 121/1997 Z. z. Tento stav sa, stručne povedané, týka prostého faktu, že tí lekári, ktorí popri výkone zdravotnej starostlivosti, ktorú poskytujú pacientom, majú za povinnosť aj učiť budúce generácie lekárov, sú "trestaní" tým, že majú nižšie platy ako ich zdravotnícki kolegovia, ktorí túto službu budúcnosti neposkytujú. V praxi to znamená, že profesor, doktor vied, ktorý vykonáva napríklad činnosť prednostu kliniky a operuje alebo lieči psychiatrických pacientov, má za rok sumárne asi o 65 tisíc korún nižší plat ako jemu podriadený primár, ktorý nemá honor viesť pedagogický proces budúcim generáciám lekárov. U mladého asistenta je táto suma asi 36 tisíc korún ročne. To, čo citujem, je materiál starý 3 roky. A prečo sa k nemu vraciam? Vraciam sa k nemu preto, lebo v tom čase narážalo naplnenie vládnych nariadení na formálny fakt, že v zákone o vysokých školách nebola zmienka o tom, že profesor Traubner, profesor Žucha alebo docent Matis aj liečia ľudí, živých ľudí, a to i vo chvíľach, keď pri nich nestoja medici, aby pozorovali "ars medicinae".
V novele vysokoškolského zákona, ktorú táto snemovňa prijala 11. novembra 1999, sa tento stav zmenil. V príslušnom paragrafe sa konštatuje, že zamestnanci lekárskej fakulty a farmaceutickej fakulty sa zúčastňujú na poskytovaní zdravotnej starostlivosti na pracoviskách podľa osobitného predpisu. Zdalo by sa, že týmto padne posledná bariéra, formálne vzaté zákonná, ktorá umožňovala, že sa neuznávalo, ba popieralo niečo, čo 30 rokov existovalo a fungovalo.
Ako zaujímavosť podčiarkujem, že v roku 1997 vo výbore pre vzdelanie, vedu, mládež a šport spoločne a jednomyseľne hlasmi vtedajšej opozície i koalície, pričom overovateľom zápisu bol poslanec Ftáčnik a podpísal ho predseda výboru Paška, poslanci uznali oprávnenosť zákonného nároku pedagógov lekárov lekárskych fakúlt. Pravda je taká, že sa to celé zastavilo na absencii odkazu vo vysokoškolskom zákone. Dnes tam tento text neodškriepiteľne je, ale stará história sa nad nami vznáša a sedimentuje v tej istej podobe, ako ju úspešne aplikovali minister financií Kozlík, ministerka Slavkovská a štátny tajomník Nemčok.
Mrzí ma, že to, čo považujem za niečo, čo by nemalo byť námetom pozmeňujúceho návrhu, musím ako pozmeňujúci návrh predkladať. Som presvedčený, že sumu, o ktorej budem hovoriť v tomto návrhu, by mali pracovníci lekárskych a farmaceutických fakúlt na Slovensku dostať automaticky, bez toho, aby poslanec Osuský musel prednášať pozmeňujúci návrh k rozpočtu. Pravda je taká, že dodnes sa tak nestalo a je to prvý, a verím, že aj posledný rozpočet, pri ktorom musím tento návrh predkladať ako pozmeňujúci návrh.
Výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, ktorého som členom, prijal viaceré pozmeňujúce návrhy, ktoré majú svoje nepochybné ratio. Verím, že o tom nepochybuje nikto v tomto parlamente bez ohľadu na politické tričko. To, že naše školy potrebujú počítačové vybavenie, je jasné. Návrhov a požiadaviek tohto druhu je tam viacej a všetky majú rozumné a racionálne jadro, ale je iba jedna, a to je tá, o ktorej hovorím vo svojom pozmeňujúcom návrhu, ktorá má nielen racionálne jadro, t. j. uznanie faktu, že vás profesor Traubner alebo profesor Žucha alebo iní kolegovia v Martine či Košiciach aj liečia, keď k nim prídete aj vtedy, keď tam nie sú medici, či už v ambulancii alebo na operačnej sále, ale je aj naplnením zákona. Ten zákon tu je, ten sa nedá oddiskutovať a nemal by sa riešiť pozmeňujúcim návrhom. Napriek tomu ten pozmeňujúci návrh predkladám, pretože inak nemôžem. Ten návrh hovorí o tom, že treba zvýšiť v kapitole Ministerstva školstva Slovenskej republiky pre vysoké školy účelovo viazané výdavky celkom o 21 136 tis. korún v položke bežné výdavky s určením na mzdy a odvody lekárov učiteľov, z toho mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné v sume 15 344 tis. Sk.
Zdôvodnenie je veľmi prosté. Uvedený návrh napĺňa oprávnený zákonný nárok vyplývajúci z § 27 ods. 3 zákona číslo 317/1999 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov.
Verím, že na budúci rok tu nebudem opäť musieť stáť ako autor pozmeňujúceho návrhu. Znova podčiarkujem, že mojou vôľou i vôľou mojich kolegov z Demokratickej strany nie je zvyšovať deficit rozpočtu. Napriek tomu musím povedať, že trvať na tom, aby sa v tejto krajine dodržiavali zákony - a trvám na tom, že táto požiadavka je zákonná -, musíme i za cenu, že nás to bude stáť 21 136 tis. korún pre všetkých pedagógov tohto druhu na Slovensku.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásili piati páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Pani poslankyňa Belohorská, máte slovo.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Napriek mnohým názorom, v ktorých sa s pánom poslancom Osuským líšime, tento jeho doplňujúci pozmeňujúci návrh plne podporujem a staviam sa za to skutočne, aby pedagogickí pracovníci lekárskych fakúlt, súčasne lekári, ktorí pôsobia na celom Slovensku, boli náležite odmenení, tak ako som to aj v predchádzajúcich svojich vystúpeniach alebo poznámkach k vystúpeniam uviedla. Nie je možné, aby na Slovensku univerzitný profesor, ešte raz hovorím, univerzitný profesor sa dostával do úlohy skoro sociálneho prípadu. Sú to ľudia, ktorí sú povinní študovať mnohé knihy, ktoré si zadovažujú zo zahraničia, sú nesmierne drahé, sú to ľudia, ktorí obetujú celý svoj život len lekárskej vede, medicíne a študentom, učili nás lekárov a liečia pacientov. Takže, pán poslanec, podporujem vás, držím vám palce a garantujem vám, že pri akejkoľvek dohode za tento váš pozmeňujúci návrh budem hlasovať.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem za slovo.
Trochu ma už predbehla pani poslankyňa Belohorská. Myslím si, že pán poslanec Osuský povedal tú históriu tak, ako vznikala naozaj, ale nielen výbor pre vedu, školstvo a tak ďalej, ako sa volal v minulom volebnom období, zapájal sa do tejto problematiky, ale aj náš výbor pre zdravotníctvo a sociálnu problematiku. Absolvovali sme viaceré rokovania so zástupcami lekárskej fakulty a pán poslanec si pamätá, že našiel podporu v našom výbore pre zdravotníctvo, keď predkladal tento pozmeňujúci návrh k vysokoškolskému zákonu. Takže našiel u nás vtedy, myslím si, úplne 100-percentnú podporu, bez ohľadu na koalíciu a opozíciu vo výbore pre zdravotníctvo. Takže má v tomto úplnú pravdu, že teraz to už vo vysokoškolskom zákone tou krátkou novelou, ktorú sme prijali, sa dostalo, ale nebolo to naplnené aj reálnymi krokmi, to znamená, finančnými prostriedkami.
Takže aj ja sa prihováram, keďže táto problematika je mi dobre známa. A hovorím, zaoberali sme sa ňou už dvakrát vo výbore, aj v súčasnom volebnom období, aj v minulom. Takže naozaj je najvyšší čas, aby sa tento návrh zákona naplnil a aby ľudia dostali tie peniaze, ktoré im zo zákona patria.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Nedá sa inak, iba súhlasiť s myšlienkou pána poslanca Osuského. Ale predsa tento jeho návrh obsahuje v sebe aj kus tragédie, ktorú sám pomenoval, že vlastne pozmeňujúcim návrhom sa musí domáhať naplnenia zákona. A potom je namieste otázka, prečo pán Osuský nehlasoval za odvolanie vlády, ktorá porušuje zákon.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Drobný.
Poslanec M. Drobný:
Pozmeňujúci návrh, ktorý dáva kolega Osuský, je, samozrejme, logickým dôsledkom toho, aká je realita vo fakultných nemocniciach ako výučbových bázach lekárskych fakúlt. Učitelia budúcich lekárov vykonávajú väčšinou preventívnu činnosť bez toho, že by bola náležite honorovaná. Ono to vyplýva z toho, čo tu bolo už mnoho razy riešené a čo sme navrhovali aj predtým ako akreditačná komisia vlády Vladimíra Mečiara, aby sa lekárske fakulty a ich výučbové bázy dostali pod jeden rezort. Vždy to budí jeden úsmev, pretože dvojrezortné riadenie to nikdy nevyrieši tak dokonale, ako to nevyriešilo doteraz. Takže sa musí koaličný poslanec uchádzať o naplnenie spravodlivosti vo finančnom odmeňovaní práve takýmto doplnkom rozpočtu, ktorý možnože nebude naplnený, ale my ho podporíme, to je jednoznačné. Len či bude aj ostatná časť snemovne za to, neviem, pretože sú tu isté direktívy.
Najmä keď sme robili novelu zákona o zdravotnej starostlivosti, sme boli takisto na jednej lodi, kolega Osuský, a predsa len boli tu divergentné záujmy koalície a náš klub chcel vyjsť v ústrety a nevedeli sme nájsť východisko z tohto dvojrezortného riadenia. To je taká komplikovaná vec, že nakoniec keď chceme dobre a dobre chcú tí, ktorí robia na týchto úsekoch nášho života, učitelia lekárskych fakúlt, tak nedá sa to skutočne z toho dvojrezortného vplyvu dostať a to drží ako chápadlo a nakoniec sa vždycky stane niečo takého, čo nie je dobré. Ja by som prijal, aby tento doplňujúci návrh - 21 mil. korún - do toho zašiel, aby bol schválený, ale aby bol aj súčasťou taríf a nielen dajakých vedľajších príjmov učiteľov, pretože to je zábezpeka trvalého príjmu pre týchto učiteľov.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Gajdoš.
Poslanec J. Gajdoš:
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Konečne racionálne, pragmatické vystúpenie, pán poslanec Osuský, bez síry a jedu voči HZDS, nie je možné ho nepodporiť, len si dovoľujem vysloviť maličkú pochybnosť o jeho prijatí, o jeho naplnení už i z toho titulu, že Demokratická strana stratila ten politický klobúk, to politické zastrešenie tým, že vystúpila z poslaneckého klubu SDK.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Osuský, môžete reagovať, nech sa páči.
Poslanec P. Osuský:
Ďakujem pekne.
Chcel by som znova zdôrazniť, že nejde o zvýšenie platov, ide len o dorovnanie platov na úroveň platov zdravotníkov lekárov, ktorí vykonávajú liečebno-preventívnu starostlivosť, tak ako ju poskytujú i pedagógovia popri tom, že učia. Znova teda chcem, aby nevznikol dojem, že vo všeobecne problematickej ekonomickej situácii krajiny žiadam niečo nad "normu". Žiadam len dorovnanie. Toľkoto teda, aby to zaznelo jasne. A z tohto dôvodu si myslím, že napriek spochybňovaniu zo strany opozície podpisy poslancov koalície všetkých klubov by mali byť garantom toho, že chápu môj zámer nejsť cestou zvyšovania požiadaviek do schodku rozpočtu, ale naplniť platný zákon.
Pánu poslancovi Drobnému odpovedám, že, samozrejme, toto je tabuľkové ohodnotenie, to znamená, malo by to znamenať tarifné prepracovanie, a nie riešenie systémom osobných príplatkov. Títo pedagógovia by sa mali ocitnúť v tej tabuľkovej kategórii, ktorá v súlade s platným nariadením vlády kvalifikuje prácu dotyčných pracovníkov podľa skutočného obsahu, teda podľa toho, a u toho sme, že poskytujú zdravotnú starostlivosť.
Budem rád, keď, ešte raz zdôrazňujem, nebudem musieť v budúcnosti takýto návrh podávať a napĺňanie zákona sa stane pravidlom s tým, že ďalšie zvyšovanie platov pracovníkov v zdravotníctve sa síce bude odvíjať od stavu ekonomiky, ale budú v budúcnosti kráčať ruka v ruke lekári pedagógovia i tí ich kolegovia na tých istých klinikách, ktorí spolu s nimi ľudí liečia.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Belohorská chce dať procedurálny návrh.
Nech sa páči.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne.
Pán predsedajúci, ja by som vás prosila, aby ste, keďže rokujeme od rána, dali takú krátku prestávku, lebo niektorí už strácajú pozornosť, ako aj bolo teraz vystúpenie pána Osuského, aby sme si trochu oddýchli alebo možno sa išli prejsť von alebo najesť, pretože nikto jeho návrh nespochybnil, my sme ho, práve naopak, podporili. Všetky vystúpenia boli na podporu, takže ak sa má tu hovoriť len do vetra, nesedí tu nikto z vlády, guvernér nám cez médiá odkazuje pokles koruny kvôli našim diskusiám tu, nech nám to sem príde vysvetliť, nie je tu nikto z členov vlády.
Pán predsedajúci, vy ste v predchádzajúcom parlamente boli poslancom, vy viete veľmi dobre, že náš predseda pán Gašparovič veľmi tvrdo tlačil na vládu a vláda tu sedela. Takže vidieť, že je tu len pán minister, jeho odvolanie je naplánované asi až na budúci týždeň, alebo kedy ho dáte do programu, takže, prosím vás, zabezpečte, o čo vás žiadam, a dajte prestávku.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa, už sa na tom robí, takže bude všetko zabezpečené. Možnože aj guvernér už je na ceste, pán podpredseda vlády Fogaš. Robí sa na tom a veľmi tvrdo.
(Hlas poslankyne z pléna.)
To sú členovia vlády, dokonca pán podpredseda Fogaš zastupuje pána premiéra.
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Benčat, pripraví sa pán poslanec Drobný.
Prípadne medzi tým alebo po vystúpení pána poslanca urobíme prestávku, aby ste sa mohli navečerať.
Poslanec J. Benčat:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
pani ministerka,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte aj mne pár slovami reagovať na predložený rozpočet a snáď na úvod použiť vo vzťahu k štátnemu rozpočtu hoci neštandardne aj trochu symboliky. Tento mimoriadne závažný dokument doručila vláda do parlamentu v onen nešťastný deň v piatok 13. októbra 2000. Nielen symbolikou, ale aj po preštudovaní štátneho rozpočtu sa dopracujeme k negatívnemu hodnoteniu. Hoci súčasný vládny kabinet predkladá v poradí už tretí rozpočet, možno smelo konštatovať, že vládny kabinet a) nie je schopný prekročiť svoj vlastný tieň, b) nie je schopný sebareflexie a c) nedokáže zostaviť prorastový rozpočet. Hluchota a slepota vlády nadobúda obludné rozmery, je totiž totálne imúnna voči akýmkoľvek odborným argumentom. V konečnom dôsledku doplatí na to aj ona sama. Demagogické tvrdenia, ktorými ohuruje odbornú a laickú verejnosť, postupne začínajú byť už neadresné a míňajú sa účinkom. Každého totiž zaujímajú konkrétne výsledky práce a tie sú katastrofálne.
Už teraz možno povedať, že rok 1999 bol najlepším, tým najlepším rokom, čo nám poskytla súčasná vládna garnitúra. Roky 2001 a 2002 budú takisto plné protirečení, ďalšieho sociálneho marazmu, stagnácie a prepadu ekonomiky. V plnej nahote sa odhaľuje hrubé zavádzanie vládneho kabinetu. V prvom rade ide o absolútne neplnenie volebných sľubov, v druhom rade ide o neplnenie ani vlastného programového vyhlásenia vlády, v treťom rade ide tu o vedomé zavádzanie v podobe ustavičného presúvania lepších zajtrajškov na ďalší rok. Pritom ekonomická a sociálna realita sa z roka na rok zhoršuje, ak nerátame parciálne, ale najmä krátkodobé zlepšenia. Čo by ste možno povedali, že 97 % ukazovateľov za pôsobenia Dzurindovho kabinetu sa zhoršilo a len 3 % sa zlepšili. Pôvodne rok 1999 mal byť rokom stabilizácie a rok 2000 mal byť v súlade s vyjadreniami premiéra Dzurindu rozvojovým. Podpredseda Mikloš bol opatrnejší a roky 1999 a 2000 mali byť podľa neho stabilizačné a roky 2001 a 2002 rozvojové. Najnovšie už však hovorí o špecifickom roku 2001.
Aj na základe týchto, ako aj ďalších vyjadrení, faktov a argumentácií možno dokumentovať hrubé zavádzanie zo strany vládneho kabinetu. Zbytočne sa popísali mnohé odborné články, zbytočne sa polemizovalo a ukazovalo na chybné kroky vlády s katastrofálnymi dopadmi na ekonomiku. Najmä stabilizácia je nijaká, nijaký rozvoj nebude, koncepcia strednodobej hospodárskej politiky je absolútne nereálna a je výsmechom odbornej a laickej verejnosti. Patrí do utopistického scenára Thomasa Moora, vláda samu seba usvedčuje z klamstva.
Situácia sa bude len a len zhoršovať, je úplne nereálne splnenie volebných sľubov, jednoducho nebude z čoho. Vláda bude mať len tri východiská, buď popredá všetko čo sa dá, alebo podstatne zvýši zahraničnú zadlženosť, alebo bude riešiť problém tým ďalším spôsobom, teda vyťahovaním peňazí od občanov a podnikateľov zvyšovaním cenovej hladiny alebo nepriameho daňového zaťaženia. Potvrdením týchto úvah sú už avizované zmeny k "lepšiemu", ako je aj samotný štátny rozpočet. Vládny kabinet pokračuje v drastických liečebných kúrach, ktoré začal v roku 1999. Stále vidí určité možnosti, ako ešte viac zaťažiť občanov a podnikateľov, ako ešte ukrojiť z toho mála, čo majú, presne v intenciách ministra Kukana, ktorý pre Financial Times povedal, a teraz počúvajte: "Slováci sa dajú ľahko ovládať, sú šťastní i s tým málom, čo majú, a keď sa im z toho trochu uberie, trochu budú menej šťastní, ale stále šťastní." Tak toto náš pán minister Kukan pre Financial Times uviedol.
Na zdravotne postihnutých ľuďoch chce ušetriť naša vláda 2 mld. Sk. Táto kategória patrí medzi najzraniteľnejšie a najviac odkázané. Už tento fakt svedčí o dobrom žalúdku našich špičkových reprezentantov.
Ďalším smerom úderu je vo vláde obľúbená kategória dôchodcov. Na pracujúcich penzistoch chce ušetriť 1,2 mld. korún, keďže majú platiť odvody do fondu dôchodkového zabezpečenia. Celá skupina dôchodcov ušetrí vláde niekoľko miliárd korún, keďže jej odmieta valorizovať v roku 2001 dôchodky v duchu hesla Lepšie žiť.
A teraz, vážené kolegyne, kolegovia, by som sa dotkol dvoch rezortov, pokiaľ mi to teda čas dovolí, stavebníctva a školstva. Už tu bolo veľa povedaných múdrych návrhov v oblasti vysokých škôl. Rád by som doplnil niektoré údaje.
Samozrejme, situácia v oboch rezortoch, čo som povedal, je veľmi vážna. V stavebníctve je to prepad v podstate od roku 1945 najväčší čo do výkonov a školstvo v podstate neviem, či žije, alebo živorí, takže obidva spolu súvisia. Ak by sa stavebníctvo naštartovalo, možnože by sa lepšie darilo aj v školstve. Bolo by viac peňazí, zrejme. Tým sa zaoberali predstavitelia všetkých škôl a akademickej obce a zhodli sa na tom, že vláda si neplní svoje programové vyhlásenie, v ktorom si za jednu zo svojich najvýznamnejších a trvalých priorít stanovila vzdelávanie.
Jedným z deklarovaných cieľov súčasnej vlády bolo postupne zvyšovať prostriedky určené na zabezpečenie školstva takým podielom z HDP, aby to bolo porovnateľné s krajinami Európskej únie. Realita svedčí o opaku. Od roku 1998 dochádza k poklesu financovania vysokých škôl, reálny rozpočet vysokých škôl sa znížil o 6 % v roku 1999 a o 9 % v roku 2000 v porovnaní s rokom 1998. Financovanie vysokých škôl zo strany štátu vo vyjadrení podielom z HDP predstavuje 0,76 %. Tak vidíte rapídny pokles prostriedkov z HDP na školstvo.
Znižovanie rozpočtu vysokých škôl je v protiklade so zvyšujúcou sa výkonnosťou vysokých škôl. V porovnaní s rokom 1998 dochádza v roku 1999 k 7-percentnému a v roku 2000 k 13-percentnému nárastu počtu študentov na slovenských vysokých školách. Študentov prijímame viacej, prostriedkov dávame menej. Zvyšujúca sa efektívnosť vysokých škôl potvrdzuje i skutočnosť, že sa pritom počet vedeckých pedagogických pracovníkov v roku 2000 znížil o 2 % v porovnaní s rokom 1998. Najviac, v dôsledku krátenia mzdových prostriedkov pre administratívno-technických pracovníkov na prelome rokov 1999 a 2000, o 10 %, museli vysoké školy znížiť finančné ohodnotenie pracovníkom alebo znížiť stavy týchto pracovníkov.
Nepriaznivý vývoj na vysokých školách je znásobený ich dlhodobo neadekvátnym financovaním zo štátneho rozpočtu. Na porovnanie. V roku 2000 študuje na slovenských vysokých školách temer dvojnásobný počet študentov oproti roku 1992. Reálny rozpočet v roku 2000 predstavuje 96 % rozpočtu z roku 1992. Vo vyjadrení podielom z HDP rozpočet klesá z hodnoty 1,05 % v roku 1992 na hodnotu 0,61 %, to je skoro polovica.
Mám tu ďalšie možnože grafy, ktoré ste videli. Možnože pre divákov by bolo zaujímavé, ako narastal počet študentov, ako klesali príjmy vysokých škôl zo štátneho rozpočtu.
K stavebníctvu niekoľko slov, zrejme už len niekoľko. Ak pre rok 2001 sú v programe verejných prác zadefinované ako zásadné priority verejné práce pre 10 rezortov - sú to zdravotníctvo, sociálna starostlivosť, diaľnice, výstavba železníc, vodohospodárske práce, životné prostredie, školstvo, justícia, výstavba pre štátnu správu a všeobecnú verejnú infraštruktúru -, treba však povedať, že do týchto priorít treba nasmerovať aj patričné finančné objemy. Rozdeľovanie systémom každý každému rezortu, kraju, okresu niečo zapríčiňuje narastanie rozostavanosti a predražovanie výstavby, nižšiu kvalitu stavieb a efektívnosť celej výstavby. V období posledných 5 rokov sa v kapitole Výdavky rezortov pohybovali tieto v objeme okolo 11 miliárd až 13 miliárd za rok, avšak reálne požiadavky boli pre tieto práce v sume okolo 35 mld. - 40 mld. korún.
Vzhľadom na čas vo svojom ďalšom vystúpení budem pokračovať po ústnom prihlásení.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia dvaja poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Pán poslanec Prokeš, máte slovo.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Plne súhlasím s predrečníkom, že najlepšie sa darilo dnešnej vládnej koalícii v roku 1999, a to z jednoduchého dôvodu, pretože ešte žila z výsledkov, resp. žala to, čo siala predchádzajúca vláda. Teraz však už by mala žať táto vládna koalícia z vlastnej sejby. A tu sa ukázala pravdivosť múdrosti našich predkov sformulovaná do príslovia "Reči sa hovoria, je sa chlieb" alebo preložená tak, aby tomu rozumela aj dnešná vláda: Z vašich rečí sa nikto nenaje a chlieb dorobiť neviete.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Kolláriková, máte slovo.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Ďakujem.
Je skutočne paradoxné, že vláda, ktorá zavádza jedno reštrikčné opatrenie za druhým, dokonca aj pre občanov zdravotne ťažko postihnutých, pre vozičkárov, akosi zabudla zaviesť reštrikčné opatrenia aj v ústredných orgánoch. Pamätáme si, keď sa v roku 1999 znižovali počty zamestnancov štátnej správy na okresoch, krajoch aj u učiteľov vo výške 7 %. Celkove štatisticky sa vyhodnotilo, že vlastne odišlo z tejto štátnej správy 750 pracovníkov. A je zaujímavé, že presne v tom istom čase v ústredných orgánoch sa počet pracovníkov zvýšil o 1 000, že teda ak sa zavádzajú reštrikčné opatrenia, tak v prvom rade by mali ich zavádzať u seba tí, ktorí tieto reštrikčné opatrenia zavádzajú.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ešte predtým, čo by teraz vystúpil pán poslanec Drobný, pýtam sa vás, bola tu jedna pripomienka pred chvíľočkou, že bolo by potrebné vyhlásiť prestávku na večeru, či chcete mať teraz prestávku na večeru. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas. Nie.
Takže budeme pokračovať.
Pán poslanec Drobný, nech sa páči, má slovo. Pripraví sa pán poslanec Binder.
Poslanec M. Drobný:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
kolegyne, kolegovia,
vo svojom príhovore sa dotknem niektorých problémov vysokých škôl, hlavne so zameraním na lekárske fakulty a dotknem sa aj časti zdravotnej starostlivosti a zdravotníckeho rezortu.
Nebudem poúčať, ale predsa len treba pripomenúť, že vzdelanostná úroveň národa je bohatstvo, ktoré sa premieta do praktického života vo všetkých oblastiach spoločenskej existencie. Tvorí všeobecný obraz národnoštátnych spoločenstiev a ponúka produkty týchto spoločenstiev duševné i materiálne ako produkty s primeranou značkou kvality na svetovom trhu. Vysokoškolskí vzdelanci tvoria špičku vzdelanostnej pyramídy a sú tvorcami tých najúspešnejších národných, ale aj globálnych projektov. Tvoria síce v produktívnej časti našej spoločnosti iba 3 %, ale sú najmenej postihnutí nezamestnanosťou, vedia sa uplatniť aj v našich ťažkých podmienkach na trhu práce.
Len nerozhľadení alebo národu neprajní politici by chceli vedome upierať právo nášho spoločenstva dosiahnuť 30-percentnú hladinu vysokoškolskej vzdelanosti, ktorá je normou v západných európskych demokraciách a ktorú nám v aproximačnom procese priam predpísali ako podmienku na bezkonfliktné existovanie v Európskej únii, ale aj ako základnú kvalitu trhu s pracovnou silou.
Štát do vysokoškolských vzdelancov síce investuje, ale získa spoločenskú vrstvu, s ktorou má najmenej problémov ako s pracovnou silou. Naopak, z kreativity tejto pracovnej sily trvale profituje nielen preto, že ona tvorí fungujúce projekty, ale aj preto, že tvorí imidž na svetovom trhu, je spoločensky flexibilnejšia, pohyblivejšia a menej stresogénna, samostatnejšia, a teda menej odkázaná na sociálne fondy.
Vláda Slovenskej republiky vychádzala pravdepodobne z týchto východiskových poznatkov, keď rozhodla, aby si vysoké školy "dobrovoľne" prijali 10 % poslucháčov do prvého ročníka naviac. Vysoké školy to urobili v nádeji, že vláda Mikuláša Dzurindu bude plniť programové vyhlásenie o tom, že vysoké školy budú počas celého volebného obdobia tejto vlády prioritou a že k navýšenému počtu poslucháčov sa navýšia aj rozpočty nielen nominálne, ale aj reálne. Ale ako ste videli, pán profesor Benčat ukázal graf, ktorý ukázal, že exponenciálny rast poslucháčov nie je sprevádzaný rastom ani nominálnych a reálnych rozpočtov už vôbec nie. Takže to sa neplní, a vzniká teda obrovsky krízová situácia na vysokých školách.
Tomu zodpovedá aj úroveň reálnych platov. Učitelia na vysokých školách využívajú preto možnosť nadpočetného učenia v platenom bakalárskom štúdiu a, bohužiaľ, nevenujú sa vedeckovýskumnej práci a nevenujú sa svojim povinnostiam v postgraduálnom štúdiu, a teda nevychovávajú ďalších svojich následníkov. Táto hrozivá situácia vo finančnom zabezpečení vysokých škôl vytvorila demografický hiatus 30- až 40-ročných ľudí, ktorí chýbajú na vysokých školách, ktorý, ak bude pokračovať situácia ďalej, sa buď rozšíri, alebo si vytvorí iný vekový demografický hiatus, a to bude už definitívny koniec s vysokoškolskou štruktúrou vzdelávania.
Keďže ani 10-percentné zvýšenie prijatých poslucháčov do prvého ročníka nebolo dostatočné pre požiadavky súčasných demografických skupín mladých ľudí, tak 2 185 ľudí mladých išlo študovať na vysoké školy do Českej republiky. Je to pre naše vysoké školy zlá vizitka, pretože toto číslo je príliš vysoké. Ale mladým ľuďom nezávidím ani túto možnosť zapadnúť do vysokoškolského prostredia na dobu 5 - 6 rokov. Tým sa odpútajú od negatívnych vplyvov prípadného záhaľčivého života, drog, neprimeraného relaxu vtedy, keď má mladý človek využiť svoje fyziologické prednosti človeka, ktorý má taký stav mozgu determinujúceho osobnosť človeka, že ho treba naplniť vedomosťami nielen encyklopedicky, ale naučiť aj implicitne riešiť situáciu, naučiť sa byť profesionálne zdatný a naučiť sa byť aj profesionálne kreatívny.
To sú veci, ktoré všetky ukazujú na to, že vysokoškolské štúdium by malo byť prioritou a vôbec školstvo by malo byť prioritou tejto vlády. A ako sme videli nie je prioritou, a preto z tejto oblasti by som veľmi rád povedal, že nemôžeme tolerovať ďalej to, že slovenské vysoké školy majú iba 1 - 2 % kapacity počítačovej siete susedov - Maďarskej republiky, Poľskej republiky, Českej republiky.
Ďalej, vedeckovýskumná výkonnosť slovenských vysokých škôl je len 10 % tých istých susedných štátov. Predtým sme však mali východiskovú pozíciu rovnakú. Na koncepciu rozvoja vedy nie je reálny finančný základ, to je veľmi negatívny jav.
Po štvrté, učitelia sa musia z existenčných dôvodov venovať nadpočetnému pedagogickému angažovaniu sa, a tým ich vedecká úroveň poklesáva. Požiadavky štátu na vysoké školy nekorelujú s prostriedkami, ktoré im štát prideľuje z rozpočtu. Týmito prostriedkami slovenské vysoké školy nemôžu ani pomýšľať na plánovanú reformu, a preto sa ona nekoná.
Dobre viete, že revolúciu a súčasnosť nám pripravili študenti. Martinská lekárska fakulta mala vtedy skutočne popredných revolucionárov a keď si na nich spomínam, a angažovali ma za dekana tejto fakulty v rokoch, keď sa to nikomu nechcelo robiť a keď to bolo nebezpečné, tak musím ľutovať, že ich následníci naozaj nemajú podmienky na štúdium, pretože sociálne štipendiá predstavujú položku len 10 mil. Sk. Ale ja by som túto položku nechcel ani zväčšiť, ale skôr by som navrhol pani ministerke, ona je tuná prítomná síce, ale rozpráva, že bolo by dobré jednu položku zvýšiť o 10 mil. Sk pre študentov, ktorí v poslednom ročníku vysokoškolského štúdia budú schopní vstúpiť do postgraduálneho štúdia. Je to zaslúžená, ale, ja myslím, veľmi povzbudivá možnosť, ktorú nakoniec vláda vo svojom programovom vyhlásení deklarovala, že bude každým spôsobom podporovať postgraduálne štúdium vysokoškolských vzdelancov. To sa nedeje, preto dávam pozmeňujúci návrh, že do rozpočtovej položky, ktorá k tomu patrí, ktorá je definovaná v tom návrhu, navrhujem pridať 10 mil. Sk, práve pre takýchto doktorandov, nadaných a talentovaných študentov v poslednom ročníku vysokoškolského štúdia.
V programovom vyhlásení vlády sa ďalej hovorí, že v roku 2000 bude prebiehať proces akreditácií v zdravotníctve. Mal prebiehať od jarných mesiacov, neprebieha. Neprebieha preto, lebo exminister, bohužiaľ, nemal čas sledovať to, že tento proces potrebuje trvalý tím, potrebuje tajomníka, ktorý je vzdelaný legislatívne a vie sa pohybovať v zdravotníckom prostredí, potrebuje sekretárku a PC databázu, ktorá bude udavačom kroku akreditačnej komisie.
Akreditačná komisia je pripravená, má audítorov, ktorí sú profesionálne zdatní, ale, bohužiaľ, proces akreditácií sa nekoná. Sám súčasný minister sa nad tým pozastavuje, a preto navrhujem, aby táto aktivita bola podporená zvýšením 1,2 mil. Sk na rozpočtovú položku ministerstva zdravotníctva, aby z tejto položky sa na budúci rok žilo a v ďalšom roku 2002 by táto položka už bola začlenená ako nová rozpočtová kapitola, ktorá sa bude používať práve na akreditačné účely.
Akreditácie v zdravotníckom rezorte sú postupy, ktoré majú zabezpečiť kvalitu výkonov, majú chrániť záujmy pacienta, to všetko sa vyžaduje v tejto spoločnosti. Samozrejme, v akreditačnom tíme, v ktorom pracujem, sú rôzne názory, a preto sa aj akreditácie neuskutočňujú. Je tam skupina liberálov, ktorí si myslia, že vstupné akreditácie zdravotníckych zariadení musia byť na úrovni svetovej. A ja im stále hovorím, stačí keď budú na špičkovej slovenskej úrovni, ako východiskové akreditácie. A z tohto východiskového bodu môžeme dosiahnuť potom úroveň aj európsku a svetovú. Tak by sme mali začať, aby sme naučili spoločenstvo zdravotníckych pracovníkov navyknúť si na akreditáciu, ktorá roztriedi pracoviská na akreditujúce, akreditované a tie, ktoré nie sú akreditované - a nad tými visí hrozba redukcie rozpočtu, hrozba, že im nebude poskytnutá ani primeraná dávka finančných prostriedkov z poistenia, a teda musia zápasiť o vyššiu kvalitu svojich výkonov.
Táto vec je nápomocná tomu, čo sa práve deje v rezorte zdravotníctva. Je to veľmi bolestne vnímaná reštrikcia, bolestne vnímaná pacientmi, ale bolestne vnímaná aj zdravotníckymi pracovníkmi. Avšak keby boli akreditačné objektívne posúdení, tak by iste si dopredu hľadali východisko z tejto situácie. Buď by zlepšili kvalitu svojich výkonov, alebo by si hľadali iné možnosti uplatnenia na trhu práce.
Ďakujem za pozornosť a odovzdávam zároveň tri pozmeňujúce návrhy spravodajcovi.