Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Gašparovič má slovo.
Poslanec I. Gašparovič:
Pán podpredseda, ja reagujem len kvôli tomu, ako ste odpovedali pani poslankyni Muškovej. Veď predsa poslanecké grémium u predsedu Národnej rady rozhodlo o tom, že budeme každý deň rokovať do 21.00 hodiny. Čiže to je porušenie rozhodnutia z politického grémia. A pred vami dal hlasovať pán podpredseda Hrušovský o tom, aby sa pokračovalo po 21.00 hodine, aby sa skrátilo vystúpenie poslanca na 10 minút, a neprešlo to. Vy ste dali tretíkrát hlasovať, keď ste mali poslancov, aby to prešlo. Takže nevidím dôvod, prečo by ste nemali akceptovať aj návrh pani poslankyne Muškovej.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec, znova zopakoval svoj návrh pán poslanec Petrák, nedal som teda hlasovať o tých istých, aj keď formálne áno, ale predložil znova Petrák, poslanec Národnej rady tie isté návrhy. Čiže som o nich znova dal hlasovať.
Čo sa týka návrhu pani poslankyne Muškovej, vysvetlil som to. Ak sme raz schválili pokračovanie po 21.00 hodine, mám dať znova hlasovať o tom, že ideme hlasovať o týchto veciach? Ak na tom veľmomoci trváte, prosím.
(Hlasy z pléna.)
No schválili sme, ale Národná rada predsa rozhodla väčšinou hlasov o tom, že budeme pokračovať po 21.00 hodine napriek tomu, že sa poslanecké grémium dohodlo inak. Pýtam sa, ktorý orgán v tomto prípade rozhoduje. Nuž Národná rada svojím hlasovaním. Nemám absolútne pocit, že v rámci rokovacieho poriadku som porušil čokoľvek. Neporušil som absolútne nič.
Pani poslankyňa Mušková, podajte procedurálny návrh jasne a presne.
Nech sa vám páči.
Zapnite mikrofón pani poslankyni Muškovej. Technici, prosím, mikrofón pre pani poslankyňu Muškovú.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Bohužiaľ, ako vidím, je tu zasa nedostatočný počet poslancov, tak, samozrejme, môj návrh neprejde. Napriek tomu navrhujem, aby sme rokovali maximálne do 22.00 hodiny.
Prosím vás, pán predsedajúci, keby ste dali hlasovať až po zaznení gongov, ako ste to robili predtým.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Nech sa páči, môžete povedať, kedy mám prestať zvoniť.
Páni poslanci, je tu procedurálny návrh pani poslankyne Muškovej, aby sme dnes rokovali do 22.00 hodiny.
Prosím, páni poslanci, aby ste sa dostavili na hlasovanie o tomto návrhu pani poslankyne.
Páni poslanci, budeme hlasovať o predloženom procedurálnom návrhu pani poslankyne Muškovej, o tom, aby sme rokovali do 22.00 hodiny.
Prosím, hlasujte. Hlasujte o tomto návrhu.
Prezentovalo sa 55 poslancov.
Konštatujem nedostatočný počet.
(Hlasy z pléna.)
Prosím, môžu aj skrutátori, ale budeme robiť šašoviny, podľa môjho názoru.
Nech sa páči, prosím, páni skrutátori, pre zápis z tohto rokovania, aby existoval, porátajte počet poslancov v rokovacej miestnosti.
Evidentne vidíte sami, aj tí, ktorí o to žiadate, že je tu nedostatok poslancov.
(Ruch v sále.)
Žiadnu prestávku, pán poslanec. Rokovať môžeme ďalej, nehlasujeme. Žiadnu prestávku dať nemusím.
(Hlasy z pléna.)
Akože nie sú? Nevidíte ich? 54 poslancov.
Budeme pokračovať v rozprave ďalej.
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Köteles, ktorý nie je momentálne v rokovacej miestnosti, ďalej pán poslanec Halmeš, ktorý tiež nie je v rokovacej miestnosti, strácajú teda poradie. Pani poslankyňa Angelovičová, nie je v rokovacej miestnosti, stráca poradie.
Pán poslanec Ambróš vystúpi v rozprave.
Oznamujem, že pán poslanec Köteles, Halmeš, pani poslankyňa Angelovičová strácajú poradie, ktoré bolo v tomto prípade pri ich menách, a vystúpi teraz pán poslanec Ambróš.
Nech sa páči.
Poslanec L. Ambróš:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani neprítomná ministerka,
vážený pán podpredseda vlády,
kolegyne, kolegovia,
hlavným cieľom štátu je zabezpečovať trvalý rast životnej úrovne jeho obyvateľov vo všetkých jej oblastiach, v hospodárskej, sociálnej, environmentálnej, kultúrnej a duchovnej. Vieme však, aká je skutočnosť. A doterajšia diskusia k návrhu štátneho rozpočtu to vlastne aj plne potvrdila.
Ja by som sa chcel podrobnejšie venovať oblasti životného prostredia. Splnenie piatich podmienok Európskej únie v oblasti životného prostredia nemôžeme brať len ako nevyhnutnú podmienku prípravy pre vstup do európskych štruktúr, ale aj ako prejav úrovne nášho environmentálneho a kultúrneho povedomia.
Prvou kľúčovou oblasťou, ktorú Európska únia spomína, je ochrana zdravia obyvateľstva pred environmentálnymi rizikami, akými sú znečistenie ovzdušia vo veľkomestách, obsah toxínov v materskom mlieku a ďalšie.
Druhou prioritou by mala byť ochrana európskych vôd. Myslím si, že ak chceme hovoriť o tom, že je to priorita aj pre nás, urýchlene by sme mali pristúpiť k novele zákona o vodách a dať tejto ochrane aj patričný význam.
Nemôžem súhlasiť s pánom poslancom Hofbauerom, že tá ochrana vôd by sa mala presadzovať takým spôsobom, že budeme stavať ďalšie veľké priehrady. Naopak, mali by sme investovať do toho, aby naši občania dostávali zdravú pitnú vodu ako jeden zo základných predpokladov zdravého života.
Treťou prioritou je prevencia proti chemickému znečisteniu. Doterajšie pravidlá, ktoré platia na Slovensku, nie sú postačujúce, potrebujeme nové pravidlá, ktoré zabránia tomu, aby sa tieto chemikálie dostávali do potravinových reťazcov.
Štvrtou prioritou, a tu musím podotknúť, že to cítiť vlastne dodnes aj v našom parlamente, je zahojenie rán po rozdelení Európy, pretože to rozdelenie Európy aj my nesieme ako traumu a prenáša sa to aj do rozdelenia medzi opozíciou a koalíciou aj pri rokovaní v tomto parlamente a mnohokrát do nekultúrnej diskusie, ktorej prejavom je aj to, že sa vlastne nepočúvame. Keď sa pozrieme, ja som vlastne úspešný teraz, pretože je tu viac ako 50 poslancov, ale prebiehala tu diskusia, keď tu bolo možno len 20 poslancov.
Piatou a poslednou prioritou je boj proti klimatickým zmenám, rozširovaniu púští, búrok, záplav a nárastu hladiny oceánov. Nás sa možno priamo ten nárast hladiny oceánov nedotýka, ale čo sa týka veľkých požiarov a veľkých povodní určite mali sme ich možnosť zažiť už aj na Slovensku aj s veľkými následkami na ľudských životoch.
Pre rezort životného prostredia je preto veľmi ťažko akceptovateľné, že je prakticky jediným rezortom, ktorému sa od roku 1990 trvalo znižoval rozpočet a aj tento rok v podstate bol zaznamenaný nárast len o 219 199 tis. korún. Aj v absolútnej hodnote má najnižší rozpočet, pričom medzitým ministerstvo životného prostredia pribralo predtým samostatnú kapitolu Geologického úradu a niekoľkých rozpočtových a príspevkových organizácií a štátny rozpočet za ten čas trvalo stúpa. Pritom kapitola životného prostredia sa považuje za druhú až tretiu najvýznamnejšiu v prístupovom procese do Európskej únie. Kapitolu životného prostredia podľa trendu, rozpočtu, teda vláda vôbec nepovažuje za prioritnú a nielenže ju považuje za priemernú, ale možno za najmenej významnú. Preto politickou prioritou rezortu ministerstva životného prostredia bolo a je dať do súladu rozpočet sektora životného prostredia s postavením problematiky životného prostredia v Európskej únii a s požiadavkami Európskej únie.
Do rozpočtu kapitoly ministerstva životného prostredia prípadne do rozpočtu kapitoly Všeobecná pokladničná správa žiadalo ministerstvo životného prostredia zapracovať nad rámec návrhu ministerstva financií rozpočtové prostriedky na prioritné úlohy rezortu výdavky vyplývajúce, a to podotýkam len:
a) z už schválenej a pripravovanej legislatívy,
b) z transpozície a implementácie práva Európskej únie v súlade s aproximačným procesom Európskej únie,
c) z úloh schválených uzneseniami vlády.
Medzi nezaradenými sú to výdavky v týchto oblastiach: vybudovanie a prevádzka stavebnej inšpekcie v rámci Slovenskej inšpekcie životného prostredia, finančné prostriedky na uplatňovanie zákona o odpadoch v praxi, ktorý by sme mali schvaľovať na prvej schôdzi na budúci rok v prvom čítaní, ďalej rozširovanie informácií o životnom prostredí a environmentálne vzdelávanie, program rozvoja obratového financovania Štátneho fondu životného prostredia, ktorý sa tak ťažko rozbiehal a ktorého nedofinancovanie bude znamenať, že nepríde dostatočné množstvo ani finančných prostriedkov zo Západu, o ktoré v podstate, sa mi zdá, ani nemáme záujem.
Ďalej, nebol vyfinancovaný akčný plán pre dopravu a životné prostredie, akčný plán pre životné prostredie a zdravie obyvateľov, úloha vyplývajúca z uznesenia vlády ku koncepcii nového spôsobu financovania životného prostredia, zriadenie centra ekonomiky životného prostredia pri agentúre životného prostredia, zavádzanie systémov environmentálneho manažmentu a auditu v malých a stredných podnikoch, ktoré vlastne hovorí o tom, že tieto podniky by sa mali pripraviť na tvrdý konkurenčný boj, ktorého prostriedkom je aj otázka vzťahu k životnému prostrediu - a môže sa stať, že po našom vstupe do Európskej únie vzhľadom na to, že tieto podniky manažment v životnom prostredí nemajú dostatočný, jednoducho skrachujú -, ďalej Národný program environmentálneho hodnotenia a označovania výrobkov.
Okrem uvedených nezaradených priorít nie je primerane zabezpečený program obnovy dediny a ani jeho zosúladenie s programom obnovy vidieka.
Na margo rozpočtu chcem na záver podotknúť, že štruktúru štátneho rozpočtu treba zásadne zmeniť, tak aby zabezpečoval komplexnosť a vyváženosť rozvoja. Som rád, že strednodobý finančný výhľad do roku 2003 tento rozpočet obsahuje, ale pri zostavovaní návrhu rozpočtu by mala byť zabezpečená aj dlhodobosť finančných výhľadov na 15 - 20 rokov, keďže aj podporné programy z Európskej únie ISPA, PHARE a SAPARD uvažujú so siedmimi rokmi.
Na záver chcem podať dva návrhy: V kapitole C-IV Presun medzi kapitolami, na strane 16, vyňať body 1 a 2 na osobitné hlasovanie a predkladám pozmeňujúci návrh ku kapitole ministerstva obrany časť Sanačné a monitorovacie práce, kde chcem vyčlenenú sumu 150 mil. korún účelovo viazať na tento účel. Prikladám podpisy 20 poslancov.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec, za vystúpenie v rozprave.
Tri faktické poznámky, posledný pán poslanec Binder. Končím možnosť faktických poznámok, prihlásení sa do nich.
Ako prvý pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
súhlasím s predrečníkom, poslancom Ambróšom, že návrh rozpočtu je veľmi dôležitá vec. Odvolávajúc sa na článok 85 Ústavy Slovenskej republiky, že na požiadanie Národnej rady alebo jej orgánov sa člen vlády Slovenskej republiky alebo vedúci iného orgánu štátnej správy musí zúčastniť na jej schôdzi alebo na schôdzi jej orgánu, a na § 20 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, žiadam vás, pán predsedajúci, aby ste neodkladne zabezpečili účasť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri prerokovaní štátneho rozpočtu guvernéra Národnej banky Slovenskej republiky, už aj vzhľadom na to, že pani ministerka sa včera odvolávala na to, že na niektoré otázky je kompetentný odpovedať iba guvernér Národnej banky Slovenskej republiky. Dovtedy než pán minister, pardon, pán guvernér Národnej banky príde a bude schopný odpovedať na otázky, ktoré snemovňa určite na neho bude mať, žiadam, aby ste vyhlásili prestávku.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Prokeš, nech sa páči.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Rád by som povedal pánovi poslancovi Ambróšovi, že čo sa týka tých priehrad, mal by si uvedomiť, že práve také priehrady ako Gabčíkovo nám zabezpečujú podstatnú časť pitnej vody, ktorú nám závidí celá Európa.
A čo sa týka tej traumy rozdelenia Európy, tak tá sa neprejavuje na našej snemovni, tá sa prejavuje na vládnej koalícii. To je trauma vládnej koalície.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Binder.
Poslanec J. Binder:
Chcel by som doplniť pána predsedu výboru pre životné prostredie a povedať mu, že sa veľmi mýli. Zabezpečiť dostatok kvalitnej pitnej vody iným spôsobom ako výstavbou rezervoárov nádrží na účely pitnej vody najmä na východnom Slovensku sa nedá. Pán poslanec povedal a, nech povie b, ako a za koľko. Prípad na Tichom Potoku sme videli, čo urobil pán Kravčík z Tichého Potoka.
Ale nádrže nie sú len zásobovanie pitnou vodou. Nádrže sú viacúčelové. Ak si pozriete zelenú správu, zistíte, že povodne spôsobili na Slovensku škodu v roku 1997 za 2,4 mld. korún, v roku 1998 za 1,1 mld. korún, v roku 1999 za 4,5 mld. korún, v roku 2000 jarné vody spôsobili škodu za 1,2 mld. korún. To sa riešiť iným spôsobom ako výstavbou akumulácií nedá, či suchými poldermi, či iným spôsobom, ale bez prostriedkov sa to nedá urobiť. Ministerstvo pôdohospodárstva požadovalo na rok 2001 v štátnom rozpočte 8 mld. korún, aby boli riešené problémy pitnej vody. Každý má dokument, koľko vodné hospodárstvo dostalo. My sa zahrávame so zdravím ľudí, zahrávame sa s ich bezpečnosťou a určite veľmi skoro sa to objaví na našom území i na zdraví obyvateľstva.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Ambróš má možnosť sa vyjadriť.
Poslanec L. Ambróš:
Ďakujem pekne.
Na pána poslanca Prokeša chcem povedať, že je to hlboké nedorozumenie, čo tu povedal, pretože gabčíkovská priehrada je postavená na rezervoári pitnej vody, najväčšom v strednej Európe, ktorý predstavuje Žitný ostrov. A samotná existencia gabčíkovskej priehrady vlastne ohrozuje kvalitu tejto pitnej vody. A museli byť investované obrovské miliardy korún na to, vlastne celá nádrž je zaasfaltovaná, aby nánosy a kontaminované usadeniny sa do rezervoáru pitnej vody nedostali. Čiže neprekresľujte históriu. Ten rezervoár pitnej vody je tu milióny rokov a bude aj po gabčíkovskej priehrade.
Čo sa týka zelenej správy, uznám, že jeden z príkladov, ktorý hovorí o medzirezortnej spolupráci, je vlastne zahrnutý aj v rozpočte, v tomto rozpočte. To znamená, je to systém protipovodňovej ochrany, ktorý je zahrnutý tak do rozpočtu ministerstva pôdohospodárstva, ako aj ministerstva životného prostredia. Naším cieľom bude, samozrejme, aby sa tieto opatrenia aj realizovali. Ale v každom prípade nemôžem súhlasiť s tým, že najlepšou ochranou proti povodniam je výstavba veľkých priehrad, pretože je to podľa môjho názoru vyhadzovanie peňazí, ktoré vlastne neprinesú taký úžitok, ako by mali. Teraz je doba, keď budeme potrebovať neúmerne vysoké náklady na to, aby sme vyčistili tie priehrady, ktoré sme za posledných 60 rokov na Slovensku postavili, pretože sú už zanesené.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďalej pán poslanec Šlachta, neprítomný v sále.
Pán poslanec Bartoš vystúpi v rozprave. Oznamujem ďalšie poradie rečníkov - pán poslanec Faič, pán poslanec Kužma, pán poslanec Maňka, pán poslanec Osuský - a potom oznámim ďalších.
Prosím, pán poslanec Cuper má procedurálny návrh.
Poslanec J. Cuper:
Pán predsedajúci, ja nemám procedurálny návrh. Ja vás žiadam, aby ste zabezpečili požiadavku Národnej rady, tak ako som ju predniesol v zmysle článku 85 ústavy a § 20 ods. 3 rokovacieho poriadku. Žiadam vás znova, aby ste zabezpečili na schôdzi tejto Národnej rady účasť guvernéra Národnej banky a členov vlády, pretože ste dali odhlasovať rokovanie po 21.00 hodine. My sme chceli klásť otázky zajtra jednotlivým ministrom a guvernérovi Národnej banky. Nemáme túto možnosť. Ide o zákon, ktorý je veľmi vážny, a preto vás ešte raz vyzývam v mene celého poslaneckého klubu, aby ste si splnili povinnosť, ktorú má Národná rada, v mene celej opozície, pretože je to legitímna požiadavka opretá o ústavu a rokovací poriadok. Takže netvárte sa, že naozaj sme nevzniesli nijakú požiadavku.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Netvárim sa, pán poslanec, že ste nič nevzniesli.
(Hlas poslanca Cupera z pléna.)
A ja by som rád dopovedal, pán poslanec. Naučte sa už, že keď dohovoríte, aj druhý má slovo a dajte mu dohovoriť.
(Znovu hlas poslanca Cupera z pléna.)
No veď to je škoda, lebo by ste sa mohli dačo naučiť.
Pán poslanec Cuper, keďže ste dali takýto návrh alebo požiadavku, rešpektujem ju, samozrejme, a požiadam, aby tu boli členovia vlády, aj pán guvernér Národnej banky Slovenska Jusko. Ale nebráni nám v tom, aby sme nepokračovali v rozprave, pán poslanec. To, dúfam, je vám jasné.
Pán poslanec Cuper, ešte raz, nech sa páči, budeme si asi vymieňať názory.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
prečítajte si bezodkladne, to znamená, ak poslanecký klub aj druhý poslanecký klub SNS má tú istú legitímnu požiadavku, pretože ide o orgány Národnej rady, jednoducho je potrebné, aby ste zabezpečili účasť guvernéra aj jednotlivých ministrov, pretože my chceme komunikovať s nimi a my nemáme tu možnosť. To znamená, je vašou povinnosťou prerušiť schôdzu a požiadať ich, aby sa dostavili okamžite do Národnej rady. Tak hovorí ústava a zákon tohto štátu. A prestaňte urážať, zneužívať svoje postavenie predsedajúceho a zapínať si mikrofón. Jednoducho sa to nepatrí - a ešte sa robiť slušným a múdrym. Naučil sa to aj pán Bugár, aj pán Hrušovský. Naučte sa to aj vy.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Poškolil si nás, pán poslanec. Ďakujem za školenie, napriek tomu budeme pokračovať v rozprave.
Nech sa páči, pán poslanec Gašparovič.
Poslanec I. Gašparovič:
Pán podpredseda, uvedomujete si jednu vec, že vy bránite tomu, aby sem prišla vláda?
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ja tomu bránim, pán poslanec?
Poslanec I. Gašparovič:
Oznámili ste vláde, po tom, čo sme sa tu rozhodli, že rokujeme celú noc?
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Áno, oznámil som to vláde.
Poslanec I. Gašparovič:
Ako viem, ste odtiaľto neodišli, čiže to vláda nevie. Preto nepostavte Národnú radu do toho svetla, aby vám vláda mohla povedať, že vôbec nevedela o tom, že sa prerokúva rozpočet.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Páni poslanci, pán poslanec Gašparovič aj pán poslanec Cuper, požiadal som pani ministerku, teda prostredníctvom nej som požiadal, aby prišli členovia vlády, a požiadal som aj pána guvernéra Národnej banky Slovenska, aby sa dostavil na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Viac momentálne nemôžem urobiť v tom, aby sme ďalej pokračovali.
(Hlasy z pléna.)
Ale, pán poslanec.
Pán poslanec Bartoš.
(Neustále hlasy z pléna.)
Ale ja som ju požiadal. Môžeme sa hrať na slovíčka, pán poslanec. Máte eminentný záujem blokovať toto rokovanie.
Pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcem vás ubezpečiť, že nikto nemá záujem tu blokovať rokovanie, ale chceme rokovať normálne a dôstojne. To je celý problém. Existuje čosi, ako je psychohygiena. Ak sa týka poslancov vládnej koalície to, čo povedala pani ministerka, že sú jednoducho panáci tlačiaci gombíky, tak sa to netýka opozície. My chceme vážne diskutovať k rozpočtu. Ale aby ste nepovedali, dám procedurálny návrh, aby sa rokovalo do 21.10 hodiny.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Dávam hlasovať o tomto návrhu. Hlasujte.
Inak, musím skonštatovať, že dávate návrhy, páni poslanci opoziční, a je vás tu 20 dokopy, tak neviem, s kým to chcete podporiť.
Prezentovalo sa 32 poslancov.
Nie je dostatočný počet na hlasovanie.
Pán poslanec Bartoš, nech sa páči.
Poslanec S. Bartoš:
Vážený pán podpredseda,
vážené dámy,
vážení páni,
vážení kolegovia,
mám štyri procedurálne návrhy. Chcel by som ich odôvodniť. Týkajú sa vlastne dvoch problémov.
Prvý sa týka záchrany Národného domu v Martine. Chcel by som povedať, že v auguste tohto roku uplynulo už 110 rokov od odovzdania Národného domu do služieb verejnosti. Divadlo Slovenského národného povstania, ktoré v súčasnej dobe v budove Národného domu sídli, začalo v roku 1987 s prácami na obnove celého areálu, ktorých prvou etapou bola prístavba štúdia divadla určeného aj za náhradný priestor na činnosť divadla v čase obnovy starej budovy. Obnovu financovalo ministerstvo kultúry, ktoré po otvorení štúdia v roku 1994 ďalšie rekonštrukčné práce zastavilo.
Národný dom bez zveličovania patrí k najvýznamnejším strediskám kultúrneho a spoločenského diania nielen v histórii mesta Martin, ale celého slovenského národa. Ak by sme použili názorné porovnanie, tak to, čo pre český kultúrny život znamenala budova Národného divadla v Prahe, znamenala pre Slovákov budova Národného domu v Martine. Dokonca aj spôsob vzniku je obdobný, pretože financovanie výstavby sa uskutočnilo formou celonárodnej zbierky v čase, keď boli zatvorené všetky národné kultúrne a vzdelávacie inštitúcie, vrátane Matice slovenskej. V tejto budove sa sústreďoval národný život v čase rakúsko-uhorskej monarchie a pôsobili tu mnohí významní slovenskí dejatelia od Vajanského cez Škultétyho až po Hviezdoslava.
Technický stav budovy je kritický a v súčasnej dobe po vybudovaní pešej zóny v centre mesta a obnove okolitých budov, v ktorých sídlia finančné silné organizácie ako Tatra banka, Investičná a rozvojová banka, Globtel a podobne, je výzor budovy Národného domu výzvou všetkým zodpovedným za zachovanie kultúrneho dedičstva. Ja k svojmu návrhu prikladám aj fotografiu budovy.
Budova Národného domu bola vrcholným dielom architekta Blažeja Bullu. Úplne dokončená bola v roku 1889. Národný dom sa financoval zo zbierok celého národa, ako aj príspevkov národne orientovaných spolkov. V roku 1910 bolo podľa plánov pristavené na pravej strane ďalšie krídlo. Budova Národného domu sa viackrát renovovala a najmä priľahlé priestory prestavovali. V roku 1927 bol odstránený drevený strop vo veľkej dvorane a vyhotovený nový, železobetónový kazetový strop. V rokoch 1941 a 1942 sa uskutočnili dielčie úpravy pre potreby ďalšej funkcie kina. Po prevzatí budovy armádnym divadlom sa národný dom prestaval len pre funkciu divadla. V rokoch 1988 - 1991 sa realizovala nová prístavba zo severnej strany pre funkciu štúdia v priamej väzbe na pôvodný objekt divadla.
Na základe zjednodušeného historického prehľadu budovania Národného domu až po terajšiu funkciu Divadla Slovenského národného povstania je nutné konštatovať, že stavebnotechnický stav je v časti bývalého Národného domu havarijný. Ide o potrebu realizácie záchrannej etapy rozčlenenú na jednotlivé časti záchrany historickej pamiatkovej podstaty Národného domu v Martine. Toho času je nedôstojnou vizitkou slovenského národa. V prvej etape je nutné preinvestovať zhruba 50 mil. korún na to, aby sa uskutočnila generálna oprava strechy, okien, dverí, reštaurátorské opravy a tak ďalej. Je samozrejmé a uvedomujem si, že týchto 50 miliónov momentálne nie je možné na to vyčleniť.
Domnievam sa, že by bolo potrebné na záchranu Národného domu pre budúci rok vyčleniť 15 mil. korún. Navrhujem tieto prostriedky v sume 15 mil. korún získať presunom v kapitole Všeobecná pokladničná správa zo skupiny 4, položky 4229, podpoložky 64254 do skupiny 8, položky 8101, podpoložky 72453 a záchranu domu v Martine zaradiť medzi také akcie, ako je záchrana historického jadra v Banskej Štiavnici, obnova kultúrnych pamiatok v Bratislave i záchrana historického jadra v Levoči.
Druhý pozmeňujúci návrh sa týka požiadavky na navýšenie rozpočtu vysokých škôl na rok 2001 o sumu 258 349 tisíc. Tento návrh odôvodňujem nasledovne. 30. augusta 2000, a chcem len podotknúť, že vystúpili viacerí predrečníci k tomuto problému, vláda Slovenskej republiky schválila koncepciu ďalšieho rozvoja vysokého školstva na Slovensku pre 21. storočie, ktorá obsahuje návrh zásadnej reformy slovenského vysokého školstva. Reforma slovenského vysokého školstva je nevyhnutná, pretože za uplynulé desaťročia vrátane obdobia od roku 1990 sa v ňom nahromadilo množstvo problémov, z ktorých niektoré bezprostredne ohrozujú jeho základné fungovanie. Medzi takéto problémy patrí dlhodobé nedofinancovanie činnosti vysokých škôl.
Podľa medzinárodne publikovaných štatistík patrí slovenské vysoké školstvo medzi 3 najhoršie financované vysokoškolské systémy v Európe. Ak sa slovenské vysoké školstvo má vyhnúť kolapsu a nemá úplne zaostať za európskym vývojom, je nevyhnutné, aby sa už od roku 2001 začal zvyšovať objem finančných prostriedkov poskytovaných vysokým školám zo štátneho rozpočtu, a tom tak, aby sa jeho podiel na HDP postupne približoval k situácii v rozvinutých krajinách Európy a sveta.
Vychádzajúc z očakávanej výšky HDP, predstavuje objem prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu vysokým školám v roku 2000 podiel len 0,6 %, čo je o 40 % menej, ako je akceptovateľný medzinárodný štandard. Preto ministerstvo školstva i Slovenská rektorská konferencia pokladajú za nevyhnutné v každom z nasledujúcich troch rokov zvýšiť objem prostriedkov poskytnutých vysokým školám zo štátneho rozpočtu o 0,1 % HDP. Požadovanému nárastu o 0,1 % HDP pre rok 2001, ktorý predstavuje približne 900 mil. korún, je možné uviesť nasledovnú kvantifikáciu. Pri očakávanej miere inflácie a rozpočte vysokých škôl na úrovni 5,7 miliardy bude takmer polovica z nárastu potrebná len na pokrytie inflácie. Pri príprave návrhu rozpočtu na rok 2001 vysoké školy v oblasti bežných výdavkov podrobne zdôvodnili potrebu 1,716 mld. korún a v oblasti kapitálových výdavkov 1,741 miliardy, v nepokrytých požiadavkách pre rok 2001. Z toho vyplýva, že celkový deficit vysokých škôl pre budúci rok predstavuje okolo 3,5 mld. Sk. Požadovaný nárast v objeme 900 miliónov pokrýva z neho iba 25 %.
Kritickou situáciou vo financovaní vysokého školstva sa na podnet ministerstva školstva, ako i vysokoškolskej komunity reprezentovanej najmä Slovenskou rektorskou konferenciou viackrát zaoberala i vláda a prijala v roku 2000 na jej čiastočné zlepšenie niekoľko opatrení. Časť prijatých opatrení sa prejavila i v predloženom návrhu rozpočtu na rok 2001, ktorý pre vysoké školy prináša zvýšenie od roku 2000 o takmer 650 miliónov. Toto pozostáva najmä zo zvýšenia mzdových prostriedkov vyvolaného dopadom valorizácie platov a z kapitálových prostriedkov na rozvojové aktivity v oblasti informačných technológií na vysokých školách.
Do nárastu o 900 miliónov, ktoré je potrebné pokladať za nutné minimum na úspešný štart reformy, chýba v návrhu rozpočtu 258 349 tis. korún. So žiadosťou o navýšenie rozpočtu na rok 2001 obsahujúcou i túto čiastku sa vysoké školy zastúpené Slovenskou rektorskou konferenciou, Radou vysokých škôl i Študentskou radou vysokých škôl, Klubom dekanov a Odborovým zväzom pracovníkov vedy a školstva obrátili na poslancov Národnej rady. Výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport žiadosť vysokých škôl podporil a odporučil ju zvýšiť až na takmer 478 miliónov, čo však gestorský výbor nepodporil. A zdá sa, že v súčasnej zložitej situácii je táto požiadavka naozaj nereálna. Preto predkladám návrh na navýšenie toho najnutnejšieho, teda zvýšenie o sumu 258 349 tis. korún.
Odporúčam tieto prostriedky získať jednak tým, že zvýšime príjmy štátneho rozpočtu v nedaňových príjmoch, z administratívnych a iných poplatkov a platieb o 100 mil. korún, a to preto, lebo sa očakávajú vyššie príjmy zo správnych poplatkov za vydávanie víz, ktoré cez ministerstvo zahraničných vecí a ÚDR vytvárajú príjem štátneho rozpočtu v nedaňových príjmoch z administratívnych a iných poplatkov a platieb o uvedenú sumu.
Ďalej odporúčam znížiť výdavky v kapitole Všeobecná pokladničná správa v skupine 8, položke 8703 o sumu 100 mil. korún a v skupine 8, položke 8707, podpoložke 64265 o sumu 58 349 tisíc a tieto teda použiť a presunúť do kapitoly ministerstva školstva pre vysoké školy, čo som už predtým zdôvodnil.
Pán spravodajca, odovzdávam vám tento návrh.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia dvaja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Pán poslanec Cuper, máte slovo.
Poslanec J. Cuper:
V rámci reagencie na vystúpenie pána poslanca Bartoša chcem pánovi podpredsedovi Presperínovi po tom, čo zaviedol nočný režim, ktorý už je jeho špecialitou v tomto parlamente, popriať dobrú noc, aby sa dobre vyspal,lebo on si ide pospať a my tu musíme sedieť od rána do rána.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, ale to nie je reakcia.
Poslanec J. Cuper:
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Drobný, máte slovo.
Poslanec M. Drobný:
V reakcii na predrečníka by som rád povedal, že trošku snáď predsa len je mierny pri hodnotení celkovej situácie školstva. Ono to už krachlo, pretože to, čo nám Slovenská rektorská konferencia predložila včera, ten graf jasne ukazuje, že divergencia hrubého domáceho produktu a percentá hrubého domáceho produktu, ktoré sa venujú na školstvo, je zreteľná. Hodnota percent hrubého domáceho produktu na školstvo najmä za posledné dva roky ide strmo dolu. A treba si uvedomiť, pritom ide exponenciálne nahor počet prijatých poslucháčov, ja som to už včera hovoril. A to je obrovský debakel ekonomický, ktorý školstvo postihol.
A z tohto nemôže byť takáto jednoduchá východisková pozícia, akú tu kolega navrhol. Je tu síce istý prístup pozitívny, ale to by musel byť poriadny finančný príspevok, ktorý by túto katastrofu oddialil. Ja to považujem za rozbitý hrniec, ktorý sa ešte drží silou vôle a dajakou fyzikálnou zotrvačnosťou, ale on sa už každú chvíľu rozpadne. A čo potom s tým budeme robiť ďalej, neviem, pretože tie počty, ktoré si navrhol, kolega, sú síce pekné, ony nebudú schválené, ale to by mali byť podstatne väčšie rozpočtové celky a rozpočtové folusy. To by musela byť miliarda korún, ktorá by vzkriesila školstvo z tej situácie, v ktorej je. Je to zomieranie, je to predlžovanie agónie školstva. A neviem, či si to ľudia uvedomujú, lebo tí, čo tam v tom školstve žijeme, to vidíme lepšie ako tí, ktorí sa na to pozeráte len z lavíc poslancov. Treba si školy navštíviť a rektorská konferencia nám to včera povedala absolútne bez pátosu, bez emócií. A povedali nám to zreteľne, my sme v krachu. Treba si to uvedomiť. Ten váš návrh budem podporovať, ale, bohužiaľ, to je len taká slabá náplasť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Faič. Nie je tu. Stráca poradie.
Pán poslanec Kužma, nech sa páči. Pripraví sa pán poslanec Maňka.
Poslanec J. Kužma:
Vážený pán predsedajúci,
vážení páni ministri,
vážené dámy a páni,
dovoľte mi, aby som sa krátko vyjadril k návrhu štátneho rozpočtu v roku 2001 vo väzbe na verejnoprávne médiá, a to na Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas, o ktorých sa píše na stranách 111 až 115.
Hneď na úvod chcem konštatovať, že zriadenie výboru pre kultúru a médiá došlo k zhode medzi koaličnými a opozičnými poslancami, že je potrebné urýchlene dosiahnuť oddelenie verejnoprávnych médií, a to Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu od štátneho rozpočtu, tak aby už znova nemohli byť zneužité víťazmi vo voľbách, ako to bolo v roku 1994 - 1998.
Nepriaznivá ekonomická realita, ktorá v týchto médiách vznikla v období zvýšenia poplatkov za frekvenciu, a zvýšenie platby DPH vytvorilo dlh týchto médií voči telekomunikáciám cirka 800 mil. korún, ktorý v súčasnosti dosahuje až 1,1 mld. Sk. Návrh rozpočtu je však riešený financovaním z Fondu národného majetku z ceny za odpredaj jeho majetku, čo by sčasti mohlo byť riešením starého problémy týchto médií, avšak z časového hľadiska pôvodný dlh 800 miliónov neustále rastie.
Nechápem, prečo dlh nebol zrovnaný, kým ešte telekomunikácie boli štátne a štát by bol platil sám sebe ako pri Železniciach. Pre odbornú, ale aj laickú verejnosť je najcitlivejšou otázkou kvalita programov Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, ale aj výška poplatkov, ktoré občania majú za tieto služby platiť. Na základe auditu v Slovenskej televízii bolo dokázané, že hlavne v tomto médiu sú vnútorné rezervy vo výške cirka 10 % nákladov, čo predstavuje ročne 200 mil. až 400 mil. korún.
Organizačnými zmenami, zlepšením kvality riadenia, ale aj hospodárskymi aktivitami verejnoprávnych médií je v budúcnosti možné reálne vytvoriť prevádzkové predpoklady na budúcu ekonomickú a politickú nezávislosť bez toho, aby tieto médiá museli znížiť kvalitu, ale aj kvantitu vysielania.
Tu musím konštatovať, že ak má dôjsť k naplneniu mojich predstáv a slov už v roku 2001 v súlade so stanoviskom výboru pre médiá a kultúru, je potrebné v roku 2001 navýšiť rozpočet Slovenskej televízie cirka o 150 mil. korún a Slovenského rozhlasu o 30 mil. korún z dôvodov straty navýšenia DPH v predchádzajúcich obdobiach. Keďže na základe politickej dohody klubov tento návrh na navýšenie nemôžem predložiť, žiadam vás, pani ministerka, aby ste v spolupráci s ministrom kultúry Kňažkom presadili v roku 2001 vo vláde tieto kroky:
1. prevod majetku štátu, ktorý v súčasnosti spravuje Slovenská televízia a Slovenský rozhlas, do vlastníctva týchto inštitúcií,
2. konštituovať tzv. dozorné rady v týchto verejnoprávnych médiách ako kontrolné orgány s kompetenciou kontrolovať ich hospodárenie s majetkom,
3. jednoznačne upraviť výšku koncesionárskeho poplatku s ohľadom na možnosť čiastočného odpojenia týchto médií od štátneho rozpočtu a ich možnú ročnú valorizáciu vo väzbe na infláciu a nárast cien energií,
4. náhradu za osoby oslobodené od platenia koncesionárskych poplatkov.
Na záver konštatujem, že moja osobná predstava je tá, že je potrebné Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas, ale ako verejnoprávne inštitúcie financovať v budúcnosti z týchto zdrojov:
1. z výnosov koncesionárskych poplatkov,
2. z príjmu predaja a prenájmu majetku Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu,
3. z príjmu od štátu za oslobodené osoby vo výške riadneho koncesionárskeho poplatku Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu,
4. z príjmu z podnikateľskej činnosti Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu,
5. z reklamy,
6. z príjmu z grantov, ktoré vypíše štát v súlade s koncepciou štátnej mediálnej politiky, napríklad na programy školské, vzdelávacie a prírodopisné, ktorými sa tieto médiá môžu potom zaoberať, ktoré tieto programy potom môžu aj zároveň tvoriť.
Týmto mojím návrhom môže dôjsť k tomu, že už mimo zvýšenia rozpočtov Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu dôjde v druhej polovici roku 2001 k zvýšeniu ich príjmov a nedôjde už v budúcnosti v rozpočtoch takýchto inštitúcií verejnoprávnych k ich odsekávaniu a zamedzovaniu vlastnej tvorby v týchto inštitúciách.
Ďakujem.