Poslanec P. Ošváth:
Ďakujem pekne za slovo.
Pani poslankyňa Kolláriková, zrejme budete prekvapená, ale ja s vaším, resp. s úvodom vášho vystúpenia skutočne súhlasím. Súhlasím s tým, že toto nie je dôstojné prostredie a atmosféra, v akej sa prerokúva najdôležitejší zákon roka, ktorým je zákon o štátnom rozpočte. Chcem poukázať aj na to, že ak sa prerokúva štátny rozpočet, tak by poslanci o ňom nemali rokovať v noci a nie s časovým obmedzením na 10 minút, ale aby mali dostatočný priestor a atmosféru na to, aby pracovali konštruktívne, pretože ide o najdôležitejší zákon roka, ktorý slúži v prospech občanov.
Vy ste trošku mylne interpretovali tam to vyjadrenie pani ministerky na adresu poslancov, ale nevadí, ja ho opravím. Podľa tých dostupných informácií, čo boli v médiách, tak bolo asi také, že poslanci nepotrebujú asistentov na stláčanie gombíkov, pretože niektorí ani nevedia to, o čom sa rokuje. Nuž tak pozrime sa teraz okolo seba, ako vyzerá situácia, a potom hodnoťme. Ale keď už o tom hovorím, tak by som chcel povedať toľko, svoj názor, že poslanci Národnej rady nemajú dôstojné ani prostredie, ani podmienky na svoju prácu. Stačí sa pozrieť, za akých podmienok pracujeme my, za akých podmienok bývame a žijeme v parlamente, porovnať s inými parlamentmi a potom hodnotiť, pretože v iných parlamentoch už majú dávno zákon o štátnom rozpočte schválený, poslanci pracovali v konštruktívnych podmienkach tak, aby mohli skutočne ho schváliť, ten najlepší, aký má byť. Žijú a pracujú v dôstojných podmienkach.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Cuper, aby ste videli moju ústretovosť, nech sa páči.
Poslanec J. Cuper:
Pán predsedajúci, vy nie ste ústretový, vy nemáte právo nikoho vychovávať k demokracii a rokovaciemu poriadku, pretože vy ho zneužívate každým cólom sám už dva roky. Na vašom mieste by som sa slušne predovšetkým poslancom ospravedlnil, pretože už aj Béla Bugár sa naučil slušnosti vo vzťahu k poslancom, ale vy neustále zneužívate svoje postavenie predsedajúceho.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Aj napriek tomu, že to nebolo k vystúpeniu pani poslankyne Kollárikovej, nebudem reagovať na toto vaše vystúpenie, pán poslanec.
(Hlasy z pléna.)
No nech sa páči, ale neboli ste prihlásená, až teraz, pani poslankyňa, čiže povinnosťou je sa prihlásiť.
Nech sa páči, slovo má pani poslankyňa Kolláriková.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Ďakujem.
Ja chcem ešte raz zopakovať, že každý poslanec, ktorý je tu v Národnej rade, by si mal uvedomiť, že zastupuje občanov Slovenskej republiky. A keď sa prerokúva takýto skutočne veľmi závažný zákon, návrh zákona, ktorý bude ovplyvňovať život v spoločnosti v ďalšom roku, tak mali by sa poslanci aj podľa toho správať a každý by mal dostať možnosť vyjadriť sa k tomuto problému bez obmedzenia času.
Ja sa chcem poďakovať kolegovi z koalície, kolegovi Ošváthovi, že skutočne sa správa ako poslanec, ktorý bol sem zvolený občanmi Slovenskej republiky a ktorý si uvedomuje, aký návrh zákona sa prerokúva.
A ešte k citácii pani ministerky. Ja ju môžem presne definovať, čo bolo v novinách, ako sa vyjadrila k poslancom koalície: "Na Slovensku máme na poslancov oveľa nižšie nároky." A dodala, že má "na mysli nacvičené stláčania gombíkov na hlasovacích zariadeniach, je veľa takých poslancov, ktorí ani nevedia, aký zákon sa vlastne prerokúva." Čiže to bola citácia z toho článku, takže, páni kolegovia, pani ministerka financií sa vám určite aj teraz poďakuje, ako ste stlačili gombíky, ako vás nezaujíma rozpočet.
To je všetko.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Klemens, po ňom pán poslanec Engliš.
Poslanec J. Klemens:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené kolegyne a kolegovia,
s prihliadnutím na vymedzený čas pokúsim sa byť maximálne stručný, a preto začnem hneď s mojím návrhom.
V rámci prerokúvaného rozpočtu na rok 2001 dovoľujem si predložiť návrh na zmenu v menovitom zozname stavieb financovaných z kapitálových výdavkov štátneho rozpočtu pre vodné hospodárstvo na rok 2001 v kapitole Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky.
Môj návrh zmeny pozostáva z doplnenia zoznamu novozačínaných verejných prác o stavbu Hliník nad Hronom, a to prívod vody Žiar nad Hronom, Žarnovica, Hronský Beňadik s finančným objemom 30 mil. korún pre rok 2001. Uvedené finančné prostriedky budú zabezpečené presunom zo stavby hlavné melioračné zariadenia, rekonštrukcia, rozšírenie a modernizácia z pôvodných 60 mil. korún na 30 mil. korún.
Dôvody na zaradenie uvedenej stavby, ktorá si nevyžaduje zvýšenie kapitálových výdavkov štátneho rozpočtu, pretože ide len o presun financií v rámci kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, sú nasledovné.
1. Daná lokalita je v súčasnosti zásobovaná pitnou vodou z nevyhovujúcich miestnych vodných zdrojov, v ktorých bol zistený zvýšený obsah arzénu. Na základe uvedeného rozhodnutím okresného hygienika bola voda vyhlásená za vodu úžitkovú so zákazom na pitné účely a priamy konzum. Núdzové zásobovanie sa vykonáva rozvozom vody cisternami. Z toho dôvodu je nevyhnutné zabezpečiť prívod vody zo Žiaru nad Hronom do danej oblasti zo zdrojov vodárenskej nádrže Turček.
2. Navrhované prívodné vodovodné potrubie bude možné využiť aj na zásobovanie pitnou vodou v obci Lovča, Dolná Trnávka, Dolná Ždaňa, Hrochoť, Prestavlky a Bzenica.
3. Po dobudovaní prívodu vodovodného potrubia až po Hronský Beňadik dôjde k prepojeniu stredoslovenskej a západoslovenskej vodárenskej sústavy, čím sa zabezpečí zásobovanie obcí pitnou vodou v ochrannom pásme Jadrovej elektrárne Mochovce zo severovýchodu.
4. Uvedená stavba je zaradená v rozvojovom programe priorít verejných prác na roky 2001 - 2003, ktorý vláda Slovenskej republiky schválila dňa 13. septembra 2000 uznesením číslo 719, ako i uznesením číslo 498 zo dňa 28. júna 2000, v ktorom vláda Slovenskej republiky uložila ministrovi Koncošovi zabezpečiť realizáciu predmetnej stavby.
Vážené kolegyne a kolegovia, ešte raz poznamenávam, že zaradenie predmetnej stavby Hliník nad Hronom, t. j. prívod vody Žiar nad Hronom, Žarnovica, Hronský Beňadik, si nevyžaduje zvýšenie navrhovaných kapitálových výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2001, ale len presun financií v rámci kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, na čo je potrebný váš súhlas. A o ten si vás dovoľujem požiadať.
Ďakujem za porozumenie a pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Je jedna faktická poznámka - pána poslanca Kozlíka. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.
Pán poslanec, máte slovo.
Poslanec S. Kozlík:
Áno, ďakujem pekne.
Ja chcem reagovať na predrečníka v tom zmysle, že reagoval v skrátenom čase. Je ešte 30 vystupujúcich. Vážení poslanci z vládnej koalície, skrátili ste čas vystúpenia na 10 minút a ešte blbovzdorne ste odsúhlasili, aby sa rokovalo aj po 21.00 hodine. Tých 30 vystupujúcich, to je 6 hodín vystúpenia, keď dáme k tomu faktické poznámky. Bez problémov, si myslím, ste mohli dosiahnuť aj pri normálnom rokovacom čase ukončenie toho rokovania alebo tej diskusie k štátnemu rozpočtu zajtrajšieho dňa. Ako sa správate dnes vy k predstaviteľom opozície, tak vlastne zasievate vietor a zožnete búrku možno v budúcom volebnom období v správaní vládnej koalície budúcej voči vám ako budúcej opozícii.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Engliš bude hovoriť.
(Ruch v sále.)
Prosím pokoj.
V rozprave po ňom vystúpi pán poslanec Húska a za ním pán poslanec Baco.
Poslanec A. Engliš:
Pán predsedajúci,
pani ministerka,
kolegyne, kolegovia,
aj pán minister školstva,
som pobúrený konaním tejto poslaneckej snemovne a považujem to za nehoráznosť a neúctu voči vlastnému poslaneckému stavu. Protestujem týmto proti obmedzeniam rozpravy o zákone zákonov, ako to nazývate, akým štátny rozpočet bezpochyby je. Čiže môžem povedať, že práca mnohých, ktorú na štátnom rozpočte robili, vlastne vyjde tým nazmar. Ja sa teda tiež len obmedzím na niektoré myšlienky, ktoré som chcel tlmočiť bez akýchkoľvek argumentov, pretože jednoducho čas na to nemám a ústne sa neprihlásim. Myslím si, že to nemá zmysel bojovať za niečo, čo ste si už vopred dohodli.
Návrh štátneho rozpočtu, pokiaľ ide o makroekonomické rámce jeho zostavenia, vychádza z príliš optimistických výsledkov vývoja slovenskej ekonomiky a prognóza vývoja základných makroekonomických ukazovateľov vychádza z výsledkov druhého štvrťroku 2000, čím sa východisková základňa na zostavenie návrhu štátneho rozpočtu stáva neistou. Predpokladaný vývoj v roku 2001 je nereálny vo väzbe na očakávaný vývoj v roku 2000, ktorým sa základný makroekonomický ukazovateľ značne odchyľuje od zámerov štátneho rozpočtu v roku 2000. Kým štátny rozpočet na rok 2000 vychádza z rastu HDP 2,5 %, podľa hodnotenia vlády sa očakáva medziročný rast 1,6 %, priemerná miera inflácie má dosiahnuť 12,1 % oproti 10 % podľa zámerov štátneho rozpočtu a priemerná miera nezamestnanosti 18,6 % v porovnaní so zámermi štátneho rozpočtu 16 % a 17 % a z tohto aspektu nemožno považovať prognózu vývoja na rok 2001, že je podložená reálnym zhodnotením východiskovej základne.
Východiskovú základňu na zostavenie návrhu štátneho rozpočtu na rok 2001 zhoršuje aj skutočnosť, že príjmovú stránku štátneho rozpočtu roku 2000 vo veľkom rozsahu ovplyvnili jednorazové a dočasné opatrenia, napríklad zvýšenie regulovaných cien, ktorých potenciál sa vyčerpal, a s efektmi nemožno počítať v ďalších rokoch. Absentujú rozvojové impulzy a zásadnejšie rozvojové programy, ktoré by mohli pozitívne ovplyvniť tak príjmovú stránku štátneho rozpočtu, ako aj riešenie zamestnanosti.
Návrh štátneho rozpočtu preukazuje, že súhrn verejných rozpočtov je poznačený krízou verejných financií, osobitne v oblasti sociálneho poistenia, ale aj zdravotného poistenia. Napriek zapojeniu mimorozpočtových zdrojov z privatizácie do riešenia deficitu v Sociálnej poisťovni a navrhovaným opatreniam legislatívneho charakteru na riešenie posilnenia príjmov a vynakladanie prostriedkov v Sociálnej poisťovni sa nepodarilo zabezpečiť vyrovnanosť hospodárenia, očakáva sa schodok v hospodárení bežného roku v sume 1,6 miliardy.
Návrh štátneho rozpočtu tak v príjmovej oblasti, ako aj vo výdavkoch, najmä sociálneho charakteru, napríklad v dávke sociálnej pomoci, vychádza z priemernej miery nezamestnanosti 16,3 %, pričom Národný úrad práce reálne očakáva mieru nezamestnanosti až 18,8 % a vo svojich úvahách s ňou pracuje aj Sociálna poisťovňa. Na pozitívne ovplyvnenie vývoja zamestnanosti chýbajú výraznejšie dlhodobé opatrenia. Opatrenia v oblasti verejnoprospešných prác riešia túto problematiku len s krátkodobými efektmi a verejnoprospešné práce sú najhorším nástrojom, ktorý zákon o zamestnanosti pozná. To, čo tu bolo hovorené, 1,5 mld. korún, je hodené doslova do jamy levovej, pretože na 5 mesiacov sa títo ľudia vyňali z evidencie nezamestnaných a opäť sa môžu vrátiť len vďaka zasa ďalším 1,5 mld. korún, čiže ak by sa 3 mld. korún dali do iného nástroja, tak by nebolo síce 55 000 ľudí vyňatých z nezamestnanosti, bolo by možno len 25 000 až 30 000, ale dlhodobo.
(Hlasy z pléna.)
Musím sa ponáhľať, pretože mi to nevyjde.
Čiže v porovnaní s rokom 2000 dochádza k zníženiu prostriedkov, ešte aj na to upozorňujem, na verejnoprospešné práce pre dlhodobo nezamestnaných z 2 mld. korún na 1,5 mld. korún. Aj keď mi je jasné, že vyčerpanie tých 2 mld. korún je už nereálne, tam sa, myslím, blíži k 1,5 mld. korún, v každom prípade je to len na 5, maximálne 6 mesiacov. Čiže toto isté bude aj v budúcom roku.
Napriek tomu, že je vážnym ekonomicko-sociálnym problémom na Slovensku vysoká nezamestnanosť a zlá sociálna situácia, riešenie problematiky nezamestnanosti z pohľadu vytvárania nových pracovných miest nie je zaradené medzi priority štátneho rozpočtu roku 2001, aj keď pani ministerka v úvode tvrdila, áno, akým spôsobom sa bude riešiť tento problém. V návrhu nie je naznačená reálna a konkrétna cesta riešenia nových pracovných miest a dlhodobých, nie krátkodobých. Opatrenia na podporu zamestnávania mladých ľudí, je tam 100 miliónov korún, nemožno považovať za dostačujúce na riešenie nezamestnanosti - a takisto ani spomínané verejnoprospešné práce. Návrhy, ktoré sú tam, sú skutočne len konštatované deklaratórne a neriešia v podstate zamestnanosť v tomto štáte.
Návrh výdavkov týkajúcich sa sociálnej sféry je poznačený výraznými reštrikciami, resp. snahou o ich ďalšie znižovanie, nepripustenie valorizácie životného minima, to sme predsa nedávno schvaľovali, nevalorizovanie dôchodkov požiadavkami na nemenenie podmienok poskytovania dávok, napríklad príspevky na bývanie a podobne. Takéto zásahy sa môžu veľmi negatívne odraziť na sociálnej situácii obyvateľstva a v niektorých prípadoch reštrikčné zásahy, napríklad pokiaľ ide o poskytovanie prídavkov na deti, nie sú v súlade s programovým vyhlásením vlády.
Opatrenia uvažované vo vzťahu k hospodáreniu v Sociálnej poisťovni, napríklad zvýšenie veku odchodu žien do dôchodku, vrátane ich účinnosti v roku 2001 nie sú plne zosúladené so zámermi ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Nie sú ani rovnako ponímané a akceptované v návrhu štátneho rozpočtu a návrhu rozpočtu v Sociálnej poisťovni. Na riešenie platobnej schopnosti poisťovní a Národného úradu práce nie je vytvorená rezerva v primeranej výške - keďže niet času, nemôžem to zdôvodňovať.
Občanov, najmä mladých rodín sa negatívne dotkne aj uvažované zníženie štátnej prémie stavebných sporiteľov zo 6 000 korún na 4 500 korún, aj keď chápem dôvod - vyrovnanie sa s ostatnými bankovými domami. Ale vo vzťahu k občanom jednoznačne sa ich to dotkne.
Stagnácia výdavkov na sociálne služby najmä v tovaroch a v ostatných službách a v príspevku neštátnym subjektom poskytujúcim sociálne služby s prihliadnutím na predpokladanú mieru inflácie spôsobí problémy v zabezpečení poskytovania týchto služieb. Neumožňuje rozvoj služieb poskytovaných neštátnymi subjektmi a môže reálne vyústiť do rastu neuhradených záväzkov. Môže vytvoriť aj nepriaznivú základňu na budúcu transformáciu zariadení sociálnych služieb v rámci reformy verejnej sféry.
Použitie zdrojov z privatizácie len v malej miere 5 % smeruje do rozvojových programov, teda je, samozrejme, nízke, a v rozhodujúcej miere je orientované na riešenie oddlženia riešeného štátneho dlhu.
Z tohto titulu vzhľadom na tieto závažné riziká ja nepodporím tento rozpočet.
Mám pozmeňujúci návrh. Rozpočet na účelové prostriedky základného školstva v Košickom kraji je výrazne poddimenzovaný a je obava, že Krajský úrad v Košiciach nebude vedieť zabezpečiť riadny chod školstva v Košickom kraji. Z toho titulu mám tu návrh na zvýšenie, pretože podľa našich prepočtov je podhodnotený až o 35 %. Žiadam hlasovať samostatne, pretože je tam záležitosť miezd, tovarov, služieb a podobne. V prípade, že napríklad nebudú zabezpečené mzdy, tak nie sú zabezpečené mzdy ani pre učiteľov do konca roku.
Ďakujem za pozornosť, návrh dávam pánu spravodajcovi.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Húska, po ňom pán poslanec Baco.
Pán poslanec Húska, máte slovo.
Poslanec A. M. Húska:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne a kolegovia,
pani ministerka,
budem hovoriť svoj príspevok, samozrejme, s ohľadom na časové reštrikcie. Celkom chápem, že pri prijímaní reštrikčného rozpočtu treba mať aj reštrikcie voči poslancom a treba im čo najviac obmedziť ich možnosť vystupovania, a pritom sa tváriť blahovoľne. Keď sa budú jednotlivo hlásiť jednotliví poslanci, prihlásim sa znova ústne.
Vo svojom príspevku sa sústredím na hlavné parametre štátneho rozpočtu, ktoré vytvárajú dynamiku celkového prostredia. Priznávam sa, že by stačilo povedať parafrázu Danteho pekla asi takto: Vstupujúci do tohto priestoru štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2001 vzdajte sa všetkých nádejí. Naozaj, keď sa vláda pána Dzurindu upísala tomu, že zvolila stagflačnú cestu, nemožno nič dobrého čakať. Vždy sa dá nájsť dôvod na opatrnosť, na reštrikciu, ale v podstate zakaždým ide o škrtenie dynamiky hospodárstva, ktorá je základom každej dobre fungujúcej spoločnosti.
Sústredím sa teraz na kľúčový parameter pohybu hospodárstva a tým je rast hrubého domáceho produktu. Prvý podvod na občanovi je v tom, že nerealistický návrh uvádza rastové očakávanie 3,2 %. Je to číslo neveľké, ale aj tak je nepravdivé. Porovnajme vývoj tohto parametra za vlády pána Mečiara a za vlády pána Dzurindu. V Mečiarovej vláde tento vývoj v roku 1995 bol 6,7 % rastu, v roku 1996 bol 6,2 %, v roku 1997 bol 6,2 %, v roku 1998 bol 4,1 %, t. j. za celé 4 roky bol priemerný ročný rast 5,9 %, teda zaokrúhlene 6 %. Koľko bolo, ak sa pamätáte, vtedy vyhlásení na Mečiarovu vládu, že si dovolila forsírované rozpočty, že prehriala ekonomiku, že to viedlo k podnieteniu inflácie. Ale ak sa dobre pozrieme na terajšie výsledky, teraz je brzdený hospodársky rozvoj, lebo len zhruba do 3 % sa ráta ešte stagnačný vývoj a od 3 % sa dá hovoriť o udržateľnom vývoji a od 5 % sa dá hovoriť o rastúcom vývoji.
Pozrime sa teraz na názory odborných miest. Dajme tomu, z akadémie vied odhadujú ukazovateľ rastu na 1,4 % hrubého domáceho produktu. A takisto odborné miesta z Infostatu uvádzajú možnosť rastu 2,2 %. Vláda napriek tomu uviedla 3,2 % a na tom konštruovala aj svoju príjmovú a výdavkovú časť, ale je to nerealistické a nepravdepodobné. Dokonca ak sa pozrieme lepšie na samotný priebeh vývoja tohto roku, tak namiesto 2 % je doterajší vývoj 1,6 %. Je celkom prirodzené, že muselo na základe stagflačnej politiky dôjsť k stagnácii hospodárstva sprevádzanej veľkou infláciou hospodárstva. Na prvý pohľad to celkom nevidíme dosť výrazne, pretože vláda v obavách pred referendom urobila také opatrenie, že posunula niektoré tzv. liberalizačné kroky v cenových hladinách na neskorší čas, ale o to citeľnejšie nás to zasiahne koncom roku a začiatkom budúceho roku.
Návrh počíta so 7-percentnou infláciou. To je takisto absolútne nezodpovedný odhad. Práve preto, že sa návrh nevymanil z toho stagflačného rámca, tak už len samotná liberalizácia cien energií a s nimi spojených cien služieb, hlavne bývania, bude mať taký efekt, že povedie celkom ostro k tzv. dvojnumerickej inflácii. Upozorňujem, že dvojnumerická alebo dvojčíselná inflácia, teda inflácia presahujúca 9 % je silným znamením toho, že vlastne sa silno stráca kúpna sila a, samozrejme, že prudko sa znehodnocuje úsporná schopnosť obyvateľstva, pretože de facto sa toto obyvateľstvo oberá o svoje úspory takou razantnou mierou inflácie. A toto je, vážení priatelia, hlavný tunelársky spôsob postupu v tomto rozpočte a vôbec v celej vládnej hospodárskej politike.
Znova si pripomeňme, ako sa tzv. ekonomickí experti Dzurindovej vlády na čele s pánom Miklošom rozplývali pred 3-4 rokmi v opise nebezpečia vládneho forsírovania verejných investícií. Nuž pripomeňme si, že práve štyri roky tohto forsírovania minulej vlády udržali sústavne inflačnú hladinu okolo hranice 6 %. To znamená, že nikdy neprekročili hranicu tempa rastu hrubého domáceho produktu. Toto je správny postup. To síce nehovoria neoliberalisti a všelijakí vševedkovia svetových ekonomických teórií, ale takto sa merajú parametre zdravej ekonomickej politiky. Vo vzťahu k týmto dvom parametrom dynamiky dá sa konštatovať, že asi Dzurindova vláda dokáže pravdivosť inej úmery. Totiž čím viac zabrzdíte ekonomiku, tým viac spôsobíte rast inflácie.
Z týchto dvoch kľúčových ukazovateľov dá sa povedať, že aj sociálna harmonizácia tohto návrhu je iba polovičatá a dokonca polovičatá aj doslova, lebo ak sa pozriete, ako sa správajú tzv. sociálni partneri v tripartite, tak takzvaná Konfederácia odborových zväzov nesúhlasí s návrhom štátneho rozpočtu a asociácia podnikateľských zastúpení podmienečne súhlasí alebo s výhradami súhlasí. No stačí pripomenúť, že aj tie odbory (to sú už domestikované odbory) papajú vláde z ruky, ako sa hovorí. Niekdajší veľký revolucionár Saktor jednoducho vedie odbory v takej politike, aby vlastne nekládli odpor celému stagnačnému pohybu.
Pripomínam, že je nám jasné, že je zložité dosiahnuť súčinnosť a harmonizáciu vlády a Národnej banky Slovenskej republiky. Národná banka musí totiž ustrážiť svoju nezávislosť od vlády a hlavne, samozrejme, strážiť možnosť kúpnej sily koruny. Keby však Dzurindova vláda neprijala taký, doslova nazývam, šialený model stagflácie, tak koruna by tak nepadala a nemusela by takým spôsobom intervenovať Národná banka. Veď len si pripomeňme podľa údajov ekonomických časopisov, na intervencie použila Národná banka vyše 3 mld. dolárov. To je spolu 150 mld. korún. Ak sa pozriete len na túto sumu a dáte ju, dajme tomu, do forsírovania výstavby diaľnic, tak by sme mali riešený problém.
Ďakujem za obmedzenie. Budem sa hlásiť ešte ústne na pokračovanie.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec Húska, za vaše vystúpenie.
Pani poslankyňa Mušková ako jediná bude fakticky reagovať. Končím možnosť ďalších prihlásení do faktických poznámok.
Dávam slovo pani poslankyni.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Pán poslanec Húska oznámil, ako v úvode, aj v závere, rozhodnutie, že sa musí opäť prihlásiť, pretože jeho vymedzený čas nebol dostatočný na to, aby vyjadril, čo chcel povedať k tomuto najdôležitejšiemu zákonu. Ako skrutátor chcem však spochybniť právoplatnosť takto skráteného rokovania času poslancom, ale aj rokovania nočného. Myslím si totiž, že o takomto nedôstojnom rokovaní rozhodol nedostatočný počet poslancov. Tento môj názor potvrdzuje fakt, že pri druhom hlasovaní o predĺžení času rokovania aj po 21.00 hodine ste, pán predsedajúci, nedali už hlasovať na technickom zariadení, ale opäť, hoci ste si už mysleli, že máte dostatočný počet poslancov, dali ste len hlasovať ručne a spočítavali to iba skrutátori vládnej koalície. Takáto manipulácia sa nestala prvýkrát a opäť spochybňujem takto prijaté rozhodnutie o nočnom rokovaní o takomto dôležitom zákone.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pani poslankyňa za vašu faktickú poznámku.
Ďalej bude vystupovať pán poslanec Baco. Pán poslanec Baco nie je v rokovacej miestnosti, stráca poradie.
Pán poslanec Andrassy, po ňom pán poslanec Köteles.
Poslanec Ľ. Andrassy:
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Dámy a páni,
moderná demokraticky fungujúca spoločnosť je založená na idei rovnosti. Občania na prelome storočí viac ako inokedy očakávajú rovnaké možnosti a výsledky, ktoré všeobecne považujú za spravodlivé. Vylúčenie rozsiahlych skupín spoluobčanov zo základných občianskych aktivít, zo základných možností uplatnenia sa v otvorenej ekonomike je indikátorom vážneho trhového neúspechu, ale, a to si musíme dnes pri prerokúvaní zákona o štátnom rozpočte na rok 2001 otvorene priznať, aj politického neúspechu.
Pri viac ako 16-percentnej armáde nezamestnaných, pri viac ako 10-percentnej hranici spoluobčanov žijúcich na hranici chudoby sa nemôžeme my ani vláda tváriť, že trh je všemohúci, že len trh vyrieši problémy zaostalých regiónov. Podľa mňa je práve v tomto prechodnom období úlohou štátu, úlohou vlády pomôcť občanom, pomôcť regiónom s vysokou mierou nezamestnanosti.
Hlavnou úlohou vlády Slovenskej republiky musí byť zvrátenie nebezpečného trendu smerujúceho k prehĺbeniu nerovnosti a vylúčeniu čoraz väčšej časti spoluobčanov zo spoločnosti.
Ak chceme začať vytvárať spoločnosť zajtrajška, musíme z verejných zdrojov podporovať prechod k ekonomike založenej na aplikácii a rozvoji vedomostí. Politika zajtrajška musí skutočne nielen slovne investovať do detí a mládeže, do výchovy a vzdelávania. Som hlboko presvedčený o tom, že len vytvorením nového systému vzdelávania umožníme mladým prosperovať v podmienkach nového storočia. Budúcnosť patrí tým, ktorí budú schopní prijímať, aplikovať a následne aj odovzdávať vedomosti či informácie. Nepružnosť, krátkozrakosť, bez ohľadu na to, či ide o občana, podnikateľa alebo vládu, a tiež posadnutosť čisto ekonomickými vstupmi a výstupmi v konečnom dôsledku znehodnocuje základnú ideu o práve každého jednotlivca na plnohodnotné členstvo v spoločnosti.
Som preto sklamaný zo skutočnosti, že vláda Slovenskej republiky nerešpektovala pri príprave zákona o štátnom rozpočte na rok 2001 ani svoje vlastné rozhodnutie v oblasti podpory slovenského školstva a rozpočet vysokých škôl navýšila len o 0,06 % z HDP namiesto očakávaných 0,1 %.
Preto budem pri záverečnom hlasovaní k návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok hlasovať za pozmeňujúci návrh zo spoločnej správy, ktorý požaduje navýšenie rozpočtu vysokých škôl. Aj preto požadujem, aby tento bod bol vyňatý na osobitné hlasovanie.
Vedomosti sa stali veľmi dôležitou súčasťou. A nebojím sa dnes otvorene povedať, že sa stali najdôležitejšou súčasťou ekonomického rastu rozvinutých ekonomík. Motorom ekonomického rastu už nie je nárast populácie, ťažba nerastných surovín, ale motorom sú vedomosti a informácie. Pokrok vo výpočtových a informačných technológiách vytvára nový modernejší svet. Mnohí z nás sú ešte zvyknutí na to, že príležitosť nie je zajac, že počká. Niektorí ešte stále čakajú jeden, dva, tri aj desať rokov. V novom svete, v svete informačnej spoločnosti je to však úplne ináč. Čo nechytíme teraz, zajtra už nebude.
Tento pohľad, pohľad na moderne fungujúcu informačnú spoločnosť priniesli do reálnej politiky aj mladí ľudia zo Strany demokratickej ľavice a za podpory predsedu Národnej rady Jozefa Migaša na nám v roku 1999 podarilo naštartovať projekt Infovek. Cieľom projektu je pripojiť všetky základné a stredné školy na internet a ich vybavenie potrebnou novou výpočtovou technikou. Verím, kolegyne, kolegovia, že v pléne niet pochýb o tom, že informácie a komunikačné technológie znamenajú pre 21. storočie to, čo znamenala mechanizácia pre priemyselnú revolúciu.
Projekt Infovek prináša pre slovenskú spoločnosť veľkú možnosť preto, aby škola v budúcnosti nevychovávala ďalších nezamestnaných, ale pripravila našu spoločnosť pre informačný vek, aby naša mladá generácia obstála v tvrdej konkurencii na európskom trhu práce. Projekt Infovek je v kontexte európskej politiky v tejto oblasti. Európska únia na svojom mimoriadnom summite v marci tohto roku v Lisabone stanovila členským štátom úlohu, aby do roku 2001 sa pripojili všetky školy na internet a mladí ľudia mohli pracovať s internetom.
S cieľom priblížiť Slovensko ku krajinám Európskej únie predkladám preto pozmeňujúci návrh k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2001 v nasledujúcom znení: Pre finančné zabezpečenie projektu Infovek v roku 2001 navrhujem presunúť z kapitoly Všeobecná pokladničná správa § 8703, podpoložka 81101 - rezerva na zabezpečenie platobnej schopnosti poisťovní a na krytie potrieb Národného úradu práce 200 mil. korún do kapitoly Ministerstva školstva Slovenskej republiky na hradenie finančných prostriedkov, ktoré sú určené na financovanie projektu Infovek.
Kolegyne, kolegovia, verím, že podporíte tento pozmeňujúci návrh, a tak naplníte očakávania tisícov mladých ľudí, študentov základných a stredných škôl, naplníte prosby pedagógov a rodičov z korešpondenčných lístkov, ktoré prichádzali v ostatnom období do parlamentu pre podporu realizácie projektu Infovek. Vaše áno pre pozmeňujúce návrhy znamená konkrétny krok vpred vo vytváraní spoločnosti zajtrajška, krok vpred v novom modernom vzdelávaní našich detí. Infovek prináša revolúciu nielen do škôl, ale prináša revolúciu aj do celej spoločnosti. V Európskej únii a vôbec vo vyspelom svete uspejeme len vtedy, keď budeme mať múdrych a zdravých občanov. Hlúpych a chorých nechcú totiž nikde.
Pri prerokovaní štátneho rozpočtu by som chcel vašu pozornosť upriamiť ešte na oblasť kultúry, záchrany historických pamiatok. Slovensko, aj keď sme malou krajinou v srdci Európy, patrí k najvýznamnejším krajinám v počte historických pamiatok. Tri mestá Vlkolínec, Banská Štiavnica a v neposlednom rade aj Bardejov sú zapísané do svetového kultúrneho dedičstva ľudskej civilizácie. Je podľa mňa povinnosťou spoločnosti, povinnosťou nás všetkých podporovať ochranu a obnovu pamiatok, ktoré sa svojou jedinečnosťou a historickou hodnotou začleňujú medzi skvosty v európskom, ale aj v celosvetovom meradle. Čo urobíme s takými skvostmi, ako sú drevené kostolíky na východnom Slovensku? Je to naše bohatstvo, ktorým vstúpime do Európskej únie. To sú piliere nášho budúceho aktívneho cestovného ruchu. Ďalšie historické rozvaliny si už nemôžeme dovoliť.
V návrhu štátneho rozpočtu sa aj preto ráta s podporou rekonštrukcie historických jadier v Levoči aj v Banskej Štiavnici. Pamiatkové objekty nachádzajúce sa v historickom centre mesta Bardejov si tiež zaslúžia podporu z verejných zdrojov, a preto navrhujem môj druhý pozmeňujúci návrh v tomto znení: V návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2001 navrhujem presunúť v kapitole Všeobecná pokladničná správa skupina 4, § 4229, podpoložka 64254 - podpora kultúry prostredníctvom ministerstva kultúry 10 mil. korún do skupiny 8, § 8101, podpoložka 72453 - financovanie akcií pre obce a mestá na záchranu historického jadra mesta Bardejov.
Dámy a páni, tento môj druhý pozmeňujúci návrh vychádza zo skutočností, že mesto Bardejov bolo v minulých dňoch zapísané do knihy Svetového a prírodného dedičstva a stalo sa mestom svetového civilizačného dedičstva. Dôkazom toho, že aj Bardejovčania majú záujem o starostlivosť a ochranu historických pamiatok, je udelenie európskej ceny Zlatej medaily Medzinárodným kuratóriom pri organizácii UNESCO, čím sa východoslovenské mesto Bardejov zapísalo medzi mestá, ktoré patria ku klenotom nielen slovenskej, ale aj celosvetovej kultúry.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, som pripravený podporiť návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2001. Som však nespokojný s tým, že rozpočet na budúci rok ešte stále neprináša potrebné rozvojové impulzy pre rozvoj zaostalých regiónov, pre riešenie otázok zamestnanosti, pre rozvoj vedy, výchovy, vzdelávania či kultúry. Dovoľujem si vás, kolegovia, ešte raz požiadať o podporu mojich dvoch pozmeňujúcich návrhov. Vaša podpora vzdelaniu a kultúre je podporou pre lepšiu budúcnosť mladej generácie, pre spoločnosť moderných informačných technológií, pre duchovnú a kultúrnu spoločnosť zajtrajška.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne, pán poslanec.
Sú dve faktické poznámky - pán poslanec Cuper, pani poslankyňa Mušková. Končím možnosť ďalších prihlásení sa do faktických poznámok a dávam slovo pánu poslancovi Cuperovi.
Poslanec J. Cuper:
Pán poslanec Andrassy, súhlasím s vami, že hlúpych a chorých naozaj nechcú nikde a najmä nie zo Slovenska v niektorých západných krajinách. Lenže tých hlúpych a chorých produkuje...
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Vypol si sa. Zapnite znova pána poslanca Cupera.
Poslanec J. Cuper:
... teda hlúpych a chorých produkuje predovšetkým školská politika vášho ministra školstva pána Ftáčnika, ktorý sa jednoducho o školstvo na Slovensku nestará, i keď bol najväčším kritikom školskej politiky predchádzajúcej vlády a pani ministerky Slavkovskej.
Zároveň odpovedám tým aj mnohým, ktorí sa cez internet vypytovali, prečo som ja, alebo niektorí iní moji kolegovia, nehlasoval za to, aby boli dané prostriedky na zavedenie internetu na školy. Odpovedám, nebolo o tom ešte hlasované, ale ak bude, áno, pán Andrassy, buďte spokojný, tento návrh podporíme, aj keď je to propagandistický ťah Strany demokratickej ľavice.
Obdobne podporím a pripájam sa aj k vášmu návrhu navýšiť rozpočet pre záchranu historického dedičstva a kultúrnych pamiatok v historickom meste Bardejov. Len znova podotýkam, pretože aj na mňa sa obrátil pán primátor, že tých 10 miliónov je jednoducho smiešna suma. A ja len dúfam, pán Andrassy, že naozaj nevystúpite pred samotným hlasovaním a nepoviete, že vzhľadom na to, že to bude mať dopad na štátny rozpočet, že sťahujem svoj návrh.
Ale aby to nebol iba propagandistický trik, na záchranu historického jadra Bardejova je potrebných oveľa viac peňazí. Pán Andrassy, prečo ste nenavrhli 20 mil., 30 mil. alebo 50 mil. korún, keď sa Strane maďarskej koalície vychádza v ústrety v oveľa väčšom merítku a dáva sa jej 50 mil. Sk, kdežto na rozvoj slovenských kultúrnych časopisov cestou Matice sa dáva 9 miliónov? Toto je vaše farizejstvo.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa Mušková.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Pán predsedajúci, chcela by som vás poprosiť, aby ste môj protest brali vážne. A aby nebola vládna koalícia upodozrievaná z nejakého manipulovania, z obchádzania zákona o rokovacom poriadku, chcem vás požiadať, aby ste dali hlasovať opäť o tom, či sa skracujú diskusné príspevky a či sa má rokovať v noci. A v tom prípade, ak tu opäť nebude dostatočný počet poslancov, ako, si myslím, nebol ani v prvom prípade, by som vás chcela poprosiť, aby diskusné príspevky mohli ísť, tak ako predtým, neobmedzene.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa, veľmi vážne beriem vaše upozornenia, ale musím vám vysvetliť, že už raz sme hlasovali o tomto návrhu a sme ho schválili. Nemôžeme o ňom hlasovať znova a nemôžem dať jednoducho možnosť rozprávať v neobmedzenom čase, aj napriek tomu, či tu sú alebo nie sú poslanci.
(Hlasy z pléna.)
Ani predĺženie alebo skrátenie rokovacieho dňa, aj ten sme odhlasovali - po 21.00 hodine.
(Neustále hlasy z pléna.)
Bolo kvórum. Bolo dostatočné množstvo, kvórum bolo, odhlasovali sme to prostredníctvom skrutátorov, platne. Vy dobre viete o tom.
Prosím, pán poslanec Andrassy, má slovo.
Poslanec Ľ. Andrassy:
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Chcem zareagovať na pána Cupera. Chcem poďakovať, že je pripravený podporiť ako pozmeňujúci návrh k projektu Infovek, takisto aj pozmeňujúci návrh, ktorý sa dotýka záchrany kultúrneho bohatstva Slovenska. Chcem mu však povedať, že ani školstvo ani kultúra nemôže patriť politickej strane, a preto my si ani projekt Infovek neprisvojujeme v Strane demokratickej ľavice, pretože do škôl chodia deti ako rodičov, ktorí sympatizujú s SDĽ, takisto aj rodičov, ktorí sympatizujú s HZDS alebo KDH.
Prečo som nedal viac na Bardejov? No preto, lebo chcem zachovať určitý princíp aj solidarity. Levoča dostáva 10,5 milióna, Banská Štiavnica 12 mil. korún a realisticky som sa dohodol aj s ministerstvom financií, aj s tými, ktorí pripravujú štátny rozpočet, že môžeme presunúť 10 mil. korún. Ja verím, že aj v rozpočte na rok 2002 sa bude rátať z verejných financií na podporu tých miest, ktoré sú zapísané do svetového kultúrneho a civilizačného dedičstva.
Druhá vaša poznámka smerovala k tomu, že najviac škody sa urobilo v školstve v tomto volebnom období. Musím vám jednoznačne povedať, že s tým nemôžem súhlasiť, pretože za účinkovania Milana Ftáčnika sa postúpilo v dobudovaní tých škôl, ktoré sa začali ešte v osemdesiatych, deväťdesiatych rokoch v komplexnej bytovej výstavbe. Štyri roky ste mali na to, aby ste to urobili. Neudialo sa to. Takisto sme postúpili v plynofikácii základných a stredných škôl a musím veľmi otvorene povedať, že sa začali robiť aj systémové zmeny, či už v oblasti základných a stredných škôl, alebo na rozdiel od vás, keď ste rozhodovali o systémových zmenách bez verejnosti, my sme posunuli na verejnú diskusiu aj systémové zmeny v oblasti vysokého školstva. Dnes táto diskusia prebieha vo vysokoškolskej obci a ja verím, že táto zmena prinesie posun aj vysokého školstva dopredu.