Minister zdravotníctva SR R. Kováč:
Nebola to jedna doplňujúca otázka, bola ich celá séria, takže budem veľmi stručne odpovedať.
Súhlasím s vami, že jedným z dôležitých prvkov ďalšieho pokračovania transformácie zdravotníctva je prenos cenotvorby z ministerstva financií na ministerstvo zdravotníctva v tých oblastiach, kde ministerstvo zdravotníctva vlastne tieto ceny pomáha stanovovať. Myslím si, že by sme tak boli oveľa pružnejší v stanovovaní cien, bolo by tam menej byrokratizmu, lebo teraz sa to musí posudzovať osobitne na dvoch ministerstvách, a že ministerstvo, ktoré má v ruke istý balík peňazí, by veľmi starostlivo zvažovalo, ako by s týmto ekonomickým nástrojom, to znamená s cenou, ako by pracovalo. V tomto zmysle pripravujeme návrhy pre vládu, v tomto zmysle sú aj zapracované v materiáli, o ktorom sme doobeda hovorili, to znamená v ďalšom pokračovaní transformácie.
Pokiaľ sa týka rozšírenia indikácií pre ďalších špecialistov lekárov, my máme zatiaľ situáciu riešenú tak, že praktický lekár pre dospelých dostáva, či už v prepúšťacej správe alebo v lekárskom náleze, odporúčanie špecialistu aj geriatra alebo odporúčanie nemocnice na poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti. On je povinný ju ordinovať. Skôr si myslím, že koncepcia, aby ordinoval praktik, je zavedená preto, že praktik je človek, ktorý najlepšie môže kontrolovať výkon tejto činnosti.
Pre budúcnosť treba kalkulovať aj s rozšírením možnosti, aby priamo zdravotné sestry indikovali niektoré ošetrovateľské výkony, ale to prichádza do úvahy vtedy, keď v súlade so smernicami Európskej únie naše zdravotné sestry budú mať vysokoškolské vzdelanie na úrovni bakalariátu alebo magisterského titulu. A tam bude možné takto postupovať. Chcem povedať, že vo vyhláške, ktorú ministerstvo zdravotníctva prijalo, sme túto úlohu koncipovali tak, aby si do ôsmich rokov samostatne pracujúce sestry práve v agentúrach doplnili svoje vzdelanie týmto smerom. A nič nebráni tomu, aby bol ďalší rozvoj priamo indikácií, ktoré budú indikovať pracovníci.
Ja súhlasím s vami, že rozvoj agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti výrazne ekonomizuje zdravotníctvo. My dnes dosahujeme situáciu, že onedlho budeme mať vo všetkých okresoch minimálne jednu agentúru, ale chceme ísť teraz trošku ďalej, nielen na počet agentúr, ale aby sme si zistili, resp. vedeli stanoviť presné kritériá na istý počet obyvateľov, aby sme mali minimálne jednu sestru, tak ako to máme určené pre lekárske miesta, tak presne takisto to chceme určiť pre ADOS-ky. A v podstate nám bude jedno, či tá sestra bude pracovať, či päť sestier bude v jednej ADOS-ke, alebo budú rozdelené do viacerých ADOS-iek. Na tom už tak ďaleko nezáleží, len chceme mať zakotvenú starostlivosť ošetrovateľského typu.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi ministrovi za odpoveď.
Teraz prosím pána ministra Harnu, aby odpovedal na ďalšiu v poradí položenú otázku pána poslanca Sopka: "V akom štádiu legislatívneho konania je návrh zákona o regionálnom rozvoji?"
Pán minister, pýta sa vás pán poslanec, odpovedajte.
Minister výstavby a regionálneho rozvoja SR I. Harna:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
moja odpoveď na túto otázku je takáto: Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky vypracovalo návrh zákona o podpore regionálneho rozvoja na základe legislatívneho plánu práce vlády na tento rok. Návrh zákona prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním. Bol zaslaný Európskej komisii do Bruselu na hodnotenie. Bol predmetom rokovania Rady vlády Slovenskej republiky pre regionálnu politiku a bol prerokovaný aj v Rade hospodárskej a sociálnej dohody. Bol tiež prerokovaný v Legislatívnej rade vlády Slovenskej republiky. Návrh zákona vychádza zo súčasného právneho stavu územného a správneho usporiadania a pôsobnosti orgánov verejnej správy.
Vláda Slovenskej republiky už pri prerokúvaní legislatívneho zámeru návrhu zákona o regionálnom rozvoji 9. augusta v tomto roku poukázala na potrebu zosúladenia pripravovaného zákona so zákonmi súvisiacimi s reformou verejnej správy, ktoré doteraz ešte neboli predložené. Vzhľadom na to možno návrh zákona o podpore regionálneho rozvoja považovať v tomto štádiu reformy verejnej správy, ako aj v štádiu očakávanej realizácie novelizácie ústavy za predčasne predložený.
Legislatívna rada vlády odporučila súbežnú úpravu návrhu zákona o podpore regionálneho rozvoja v súlade s prijatými zákonmi v rámci prebiehajúcej reformy verejnej správy a opätovné predloženie návrhu zákona o podpore regionálneho rozvoja na rokovanie Legislatívnej rady. To znamená, aby som to zrekapituloval, že zákon o podpore regionálneho rozvoja bol prerokovaný v Legislatívnej rade vlády a na návrh Legislatívnej rady vlády bolo prerušené legislatívne konanie s tým, že zákon má byť dopracovaný v intenciách zákona o samospráve vyšších územných celkov a potom má byť opätovne predložený Legislatívnej rade a následne vláde Slovenskej republiky na schválenie.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Sopko chce položiť doplňujúcu otázku.
Poslanec V. Sopko:
Vážený pán minister,
v legislatívnom pláne vlády pre rok 2000 je napísaný zákon o regionálnom rozvoji. Jeho legislatívny zámer je celkom iný ako zákon o podpore regionálneho rozvoja, ktorého spracovateľom je vaše ministerstvo.
Zákon o regionálnom rozvoji by mal byť základnou právnou normou pre realizáciu štátnej koncepcie regionálneho rozvoja, pre zamedzenie disparít v jednotlivých regiónoch a to je rovnomerný rozvoj regiónov. Mne nejde o názov, mne ide o obsah. Zákon o podpore regionálneho rozvoja je pripravený tak, že neplní toto poslanie, a myslím si, že v tomto smere sa budeme rozumieť, to znamená, že stále bude u nás absentovať zákon o regionálnom rozvoji, ktorý by zamedzil okrem iného aj rozdielnemu sociálno-ekonomickému rozvoju jednotlivých území, to znamená, že v tomto smere by sme sa mali naozaj rozumieť, pretože tento účel vami pripravovaná právna norma nesplní.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán minister, máte slovo.
Minister výstavby a regionálneho rozvoja SR I. Harna:
Áno, prosím vás pekne, tento zákon, ktorý je pripravený a ktorý teda bol trošku zmenený v názve v tom, že ide o zákon o podpore regionálneho rozvoja, a nie o zákon o regionálnom rozvoji, má svoj logický dôvod. Totiž aj Česká republika predložila a vypracovala a Poslanecká snemovňa schválila zákon o podpore regionálneho rozvoja. Prečo došlo k tejto zmene? Totiž regionálny rozvoj sa jednoducho nedá uzákoniť. Tak ako nemôžete prijať zákon, ktorý by upravoval hospodársky rast alebo ekonomický rozvoj krajiny, takisto nemôžete prijať zákon, ktorý upravuje regionálny rozvoj krajiny. Jednoducho je to nelogické. Z toho dôvodu, opakujem, aj podľa vzoru zákona, ktorý prijala Česká republika, bol upravený názov zákona. Zákon sa volá zákon o podpore regionálneho rozvoja, lebo o tom je možné prijať zákon. Ale zákon sa nedá prijať na rozvoj ekonomiky alebo na rozvoj regiónov, čo je vlastne to isté, pretože stratégia regionálneho rozvoja je určitou alternatívou stratégie ekonomického rozvoja, a to alternatívou, ktorá je akceptovaná aj v oblasti teórie. Nahradzuje vlastne sektorový prístup rozvoja ekonomiky regionálnym prístupom.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi ministrovi Harnovi.
Ďalšia v poradí položená otázka je na pána ministra Ftáčnika od pani poslankyne Slavkovskej. Nie je prítomná v rokovacej sále, preto na ňu pán minister odpovedať nebude.
Takisto ako ani na otázku pána poslanca Hofbauera položenú pánovi ministrovi Čarnogurskému nedám odpovedať, lebo nie je prítomný v rokovacej sále.
V poradí ďalšia je pána poslanca Cupera na pána ministra Haracha. Pán minister, pán poslanec Cuper sa vás pýta: "Ako vyriešite problém telefonovania do Sita z vášho ministerstva?"
Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:
Vážený pán predsedajúci,
panie poslankyne, páni poslanci,
vážený pán poslanec Cuper,
interne som dal pokyn vyhotoviť výpisy telefonických hovorov z ministerstva hospodárstva. Zatiaľ nemám tento výpis k dispozícii. Je to otázka približne 14 dní vzhľadom na to, v akom štádiu je naša ústredňa. Po ich získaní prijmem opatrenia. Zároveň som už teraz vydal pokyn na zablokovanie volaní na audiotextové čísla na celom ministerstve.
V tejto súvislosti musím aj ja konštatovať, že ma osobne teší, ak sú na ministerstve ľudia, ktorí ma podporujú. Dobré vzťahy, vzájomnú podporu považujem za dôležitú pri plnení takých dôležitých úloh, pred ktorými teraz ministerstvo hospodárstva stojí.
Ak sa teda legálnou formou preukáže, že zamestnanci ministerstva hospodárstva telefonovali do relácie Sito televízie Markíza, som pripravený preukázateľné náklady, ktoré tým vznikli, osobne uhradiť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper, chcete sa opýtať ešte ďalej? Áno.
Poslanec J. Cuper:
Ďakujem pekne, pán minister.
Aj mňa to teší, že vás vaši pracovníci podporujú, len ma neteší to, že to robia za štátne peniaze, lebo tú istú možnosť nemajú poslanci alebo politici opozície, aby im mohol niekto za štátne peniaze telefonovať, aj keď s nimi sympatizuje. A táto vládna koalícia ožobráčila občanov Slovenskej republiky tak, že už naozaj poniektorí nemôžu vyjadriť ani svoje sympatie. A stalo sa to už pred 30 dňami. Pán minister, ja si myslím, že dnešná technika umožňuje najneskôr do 14 dní, ale vy to môžete urobiť takisto stlačením jedného gombíka, zistiť, koľko telefonátov bolo vo váš prospech z vášho ministerstva za peniaze dané zo štátneho rozpočtu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán minister.
Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:
Môžem len toľko, že opakujem: Naša technika, naša ústredňa je taká, že ja som požiadal o tento výpis. Zistím presne, kto telefonoval, odkiaľ sa telefonovalo, aký je to objem prostriedkov. Ten objem prostriedkov osobne uhradím a vyvodím príslušné konzekvencie.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalšia otázka je otázka pána poslanca Zlochu pánovi ministrovi pôdohospodárstva Koncošovi a je tohto znenia: "Ste presvedčený o tom, že problémy ochrany prírody v TANAP-e sa vyriešia presadením novely zákona o TANAP-e? Nebolo by jednoduchšie dodržať už schválené a platné zákony v oblasti ochrany prírody?"
Pán minister, nech sa páči.
Minister pôdohospodárstva SR P. Koncoš:
Áno, pán poslanec, som o tom presvedčený. A vrátim sa trochu do histórie do roku 1994, keď bol prijatý zákon 287 o ochrane prírody a krajiny. V tom čase bola nepísaná dohoda medzi ministerstvom životného prostredia a ministerstvom pôdohospodárstva, že aj po prijatí zákona zostane Tatranský národný park riadený tak ako za obdobie od jeho založenia. Bohužiaľ, po určitých rozhodnutiach aj na vašom ministerstve a osobne vašich sa riadenie ochrany prírody a Tatranského národného parku rozdelilo na dve organizácie: Štátne lesy TANAP-u v našom rezorte, v rezorte ministerstva pôdohospodárstva a Správu Tatranského národného parku v rezorte ministerstva životného prostredia. Je paradoxné, že na zhoršený vývoj ochrany prírody v TANAP-e práve od tohto momentu poukazujú aj ochrancovia prírody. Mám najmenej 30 vyjadrení renomovaných ochrancov prírody, ktorí, samozrejme, nie sú vzdelaním len lesníci, ale aj prírodovedci a zaoberajú sa naozaj profesionálne ochranou prírody v tomto smere. Myslím si, že týmto krokom, rozdelením teda kompetencií sa duplicitne plnia niektoré úlohy aj na úkor zvýšeného štátneho rozpočtu, ale na druhej strane sa Správa Tatranského národného parku dostala do dehonestujúceho postavenia na úroveň pracoviska bez právnej subjektivity.
Ďalej sa oslabil výkon starostlivosti o prírodu Tatranského národného parku aj vzhľadom na málo efektívnu právomoc a funkcie novej Správy TANAP-u. K destabilizácii doterajšej integrovanej ochrany prírody národného parku, k zníženiu autority slovenskej ochrany prírody v zahraničí vzhľadom na doteraz dobré prezentované výsledky TANAP-u a k odklonu od praxe k teóriám národných parkov vo vyspelých krajinách takisto došlo po rozdelení integrovanej správy. Prepukli nové pre prírodu národného parku nevhodné až škodlivé podnikateľské aktivity.
Vznikla územná diverzifikácia a odčlenili sa časti lesných pozemkov do užívania súkromných vlastníkov, čo je v úplnom poriadku, pretože lesy a lesné pozemky boli v rámci reštitúcie vrátené pôvodným vlastníkom, ale zapojili sa do podnikania aj iné organizácie a samosprávy najmä pri uskutočňovanej privatizácii objektov a treba veľmi otvorene povedať, že, žiaľ, aj z radov zodpovedajúcich za stav životného prostredia. Spomeniem len Chatu na Popradskom plese alebo Sliezsky dom. No a práve aj od týchto podnikateľských subjektov sú veľké tlaky a, samozrejme, snahy o znižovanie podmienok ochrany prírody v ich okolí.
Z pragmatického hľadiska za najúčelnejšie riešenie považujeme návrat k modelu integrovanej ochrany prírody. Takto chápaný model spravovania TANAP-u už historicky dokázal svoju opodstatnenosť a neobmedzuje výkon životného prostredia a štátnej správy ochrany prírody v zmysle ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 287/1994 Z. z. Vychádzame pritom aj z premisy, že starostlivosť o národný park musí byť postavená na komplexnej starostlivosti o všetky prírodné zložky. Takto to riešia aj v ochranársky vyspelých krajinách, aj v Spojených štátoch amerických, kde vznikol vôbec prvý národný park, preto podporujeme návrh skupiny poslancov, ktorý za zriaďovateľa novej príspevkovej organizácie zodpovednej za plnenie funkcií národného parku a úloh ochrany prírody ustanovuje Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, v prospech ktorého hovoria aj tieto argumenty: Po prvé, schopnosť bez väčších problémov nadviazať na stav pred rokom 1995. Vzhľadom na viac ako 96-percentný podiel lesného pôdneho fondu aj priamu zodpovednosť za starostlivosť o tento fond zabezpečuje ministerstvo pôdohospodárstva, kde je začlenené odvetvie lesníctva. Na území Tatranského národného parku ako v jedinom zo 7 národných parkov na Slovensku nie sú hospodárske lesy.
Zvýšené úlohy ochrany prírody budú financované aj z tržbovo-nosných činností novozriadenej príspevkovej organizácie. No a prijatie návrhu nevyvolá zvýšené požiadavky na štátny rozpočet.
Vonkoncom neobstojí vyjadrenie pána poslanca Langoša, ktorého som tu ešte pred chvíľou videl, v tlači, že obhajujem tento návrh najmä z toho dôvodu, že som sa spojil s poslancom Bacom a že chceme tam spoločne chodiť na poľovačky, využívať chaty a iné zariadenia.
Po prvé, ja nie som poľovník, ani sa ním nemienim stať. Nemám k tomu jednoducho vzťah.
Po druhé, v Tatrách som naposledy v nejakom tatranskom hoteli spal možno niekedy pred 20 rokmi. Zámerne sa vyhýbam ubytovaniu v Tatrách aj vtedy, keby to bolo žiaduce. Zámerne sa vyhýbam aj dovolenke s rodinou v Tatrách, aby nikto nemohol azda aj neoprávnene povedať a zneužívať, že toto je môj záujem, aby som v zariadeniach Tatranského národného parku využíval teda tieto zariadenia na rekreáciu alebo na oddych, alebo na nejaké panské huncútstva.
Vyprosím si od pána poslanca Langoša takéto vyjadrenia.
Takže skutočne ciele, o ktorých som hovoril, a záujem naozaj o ochranu prírody a krajiny v Tatranskom národnom parku nielen mňa, ale aj odborníkov z Lesníckej sekcie Ministerstva pôdohospodárstva, z ktorých predtým viacerí robili v ochranárskych organizáciách ako zamestnanci, niektorí riadili tieto ochranárske organizácie, vedie k tomu, aby sme podporovali aktivity poslancov pri znovuvytvorení jednotnej integrovanej organizácie v Tatranskom národnom parku.
Zatiaľ toľko z mojej strany.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi ministrovi.
Čas vyhradený na hodinu otázok uplynul, končím bod programu hodina otázok.
Ďakujem, pán minister aj ostatní členovia vlády, za odpovede na otázky poslancov.
Páni poslanci, vyhlasujem 10-minútovú prestávku. Budeme pokračovať o 15.20 hodine.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Vážení páni poslanci,
vážené panie poslankyne,
budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky rozpravou k štátnemu rozpočtu.
Žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej sály, aby sme mohli hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslanca Petráka.
Žiadam vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, páni poslanci.
Páni poslanci, prosím, aby ste prišli do rokovacej sály.
(Ruch v sále.)
Pokoj, pani poslankyňa.
Páni poslanci, budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Petráka.
Pán poslanec Petrák, prosím vás, keby ste predniesli znova svoje pozmeňujúce návrhy.
Nech sa páči, zapnite mikrofón poslancovi Petrákovi.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec F. Petrák:
V zmysle § 30 rokovacieho poriadku podávam návrh, aby sa Národná rada uzniesla na dĺžke rečníckeho času v rozprave na 10 minút.
A ďalej podávam návrh, aby Národná rada odsúhlasila, že bude rokovať po 21.00 hodine.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Budeme hlasovať najprv o prvom návrhu na skrátenie diskusie jedného vystúpenia v rozprave maximálne na 10 minút.
Prosím, páni poslanci, aby ste sa prezentovali, a hlasujte o tom, aby maximálna dĺžka rozpravy pre jedného poslanca bola 10 minút. Hlasujte, prosím, páni poslanci.
Prezentovalo sa 74 poslancov.
(Hlasy z pléna.)
Dávam hlasovať znova o tomto návrhu, potom, pán poslanec, vám dám slovo.
Ešte raz hlasujeme o návrhu na skrátenie maximálnej doby jedného vystúpenia v rozprave na 10 minút. Hlasujte, prosím.
Prezentovalo sa 74 poslancov.
Páni poslanci, v sále je viac ľudí.
Prosím skrutátorov, budeme hlasovať.
Kto je za návrh, ktorý som predložil, nech zdvihne ruku.
Hlasujte. Prosím, najprv zrátame hlasy v sále prítomných poslancov. Prezentujte sa, koľko je poslancov v sále.
Koľko? 78 prítomných poslancov.
Prosím, budeme hlasovať o predloženom návrhu.
Kto je za, aby bola dĺžka diskusného vystúpenia maximálne 10 minút, nech zdvihne ruku.
Za návrh je 76 poslancov.
Kto je proti?
Nikto.
Zdržal sa hlasovania?
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Prosím, budeme hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom návrhu, aby sme pokračovali v rokovaní po 21.00 hodine. Hlasujte.
Ten výsledok, samozrejme, predchádzajúceho hlasovania je taký, že sme návrh schválili.
Hlasujte o návrhu na rokovanie parlamentu po 21.00 hodine.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 76 poslancov.
Za návrh hlasovalo 76 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Ďakujem, návrh je schválený.
Páni poslanci, panie poslankyne, budeme pokračovať v rozprave k štátnemu rozpočtu na rok 2001, ktorý predkladá vláda Slovenskej republiky.
V rozprave vystúpi pani poslankyňa Kolláriková, pripraví sa pán poslanec Klemens.
Upozorňujem, že sme obmedzili dobu vystúpenia na 10 minút. Prosím, aby bola uvedená časomiera k vystúpeniam poslancov. Ďakujem.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
vážení predstavitelia vlády,
som doslova šokovaná z tohto divadla, ktoré tu robíte len preto, aby ste neumožnili poslancom sa vyjadrovať k skutočne najdôležitejšiemu zákonu roka, ktorým je rozpočet na rok 2001. Skutočne ste iba takí hlasovací panáčikovia, ktorí tlačíte tlačidlá, ako to povedala pani ministerka Schmögnerová o vás, že takí neodborní poslanci, akí sú teraz, ešte neboli, pretože nič iné nerobia, len tlačia tlačidlá na objednávku.
Vážení kolegovia, ešte raz opakujem...
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Páni poslanci, ja vás prosím o pokoj, pani poslankyňa, pokoj takisto.
(Hlasy z pléna.)
Poslankyňa M. Kolláriková:
Áno, som rozčúlená.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Buďte tak dobrí, neurážajme sa navzájom.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Vážení kolegovia, uvedomme si, že prerokúvame skutočne najdôležitejší zákon roka, ktorým je rozpočet. Pretože ide o tak závažný návrh zákona pre rok 2001, ktorý ovplyvní chod celej našej spoločnosti v tomto roku a bude mať dosah i na ďalšie roky, považujem negatívne a nesúhlasné stanoviská Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky, Združenia miest a obcí Slovenska, ako i Asociácie zamestnávateľských zväzov za veľmi zlý signál smerom k prerokúvanému návrhu o štátnom rozpočte na rok 2001. Rada hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky takisto nepodporila dohodu, čo len potvrdzuje, že spracúvaný materiál o štátnom rozpočte na rok 2001 skutočne nie je kvalitný.
Návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2001 počíta s príjmami vo výške 179 286 396 tis. korún a výdavkami vo výške 216 481 280 tis. korún. Predložený návrh štátneho rozpočtu sa predpokladá so schodkom 37 194 885 tis. korún, čo je 3,87 % predpokladanej tvorby hrubého domáceho produktu. Súhrnný schodok verejného rozpočtu sa predpokladá vo výške 37 848 885 tis. korún, čo predstavuje 3,94 % z predpokladanej tvorby hrubého domáceho produktu.
Pri určovaní štátneho rozpočtu vláda vychádzala len z predpokladaných ekonomických stanovísk, akými mali byť predpokladaný HDP vo výške 3,2 % z predpokladanej inflácie vo výške 7 % a z predpokladanej miery nezamestnanosti vo výške 16,3 %. Ako vidieť, rozpočet je založený len na samých predpokladoch. A keďže už máme negatívne skúsenosti so štátnymi rozpočtami na roky 1999 a 2000 tiež založenými na nadhodnotených predpokladoch, ktoré sa nenaplnili, tak i pri tomto rozpočte možno očakávať nárast schodku štátneho rozpočtu v roku 2001. Musím podotknúť, že výška plánovaného schodku štátneho rozpočtu na rok 2001 je viac ako dvojnásobná v porovnaní s rozpočtami v predošlých rokoch.
Pani ministerka, pri porovnávaní návrhu štátneho rozpočtu s rozpočtami v rokoch 1999 a 2000 pozrela som si i vaše vystúpenia k jednotlivým rozpočtom a musím priznať, že ma skutočne zaujali. Ak dovolíte pani ministerka, budem vás citovať: "Rozpočet na rok 1999 sme pripravili so schodkom 15 mld. korún. Ak sa nám podarí udržať tento schodok, bude to signál, že so znižovaním schodku to myslíme naozaj vážne. Podstatné je to, aby sa nám podarilo presadiť tendenciu jeho podstatného poklesu, ktorého dodržanie by malo v nasledujúcich rokoch priniesť pre naše finančné hospodárenie štátu významné výsledky. A náš zámer je rozpočtové hospodárenie do nulového schodku alebo dokonca prebytku."
Pani ministerka, vy ste nás skutočne presvedčili, že so znižovaním schodku to nemyslíte naozaj vážne, pretože namiesto 15 miliárd schodku v roku 1999 ste pre rok 2000 už naplánovali schodok štátneho rozpočtu o 3 miliardy vyšší, teda 18-miliardový schodok a pre rok 2001 ste naplánovali schodok štátneho rozpočtu dokonca vo výške viac ako 37 mld. korún. Táto vláda dokazuje skutočne významné výsledky, ale v smere nenapĺňania svojich sľubov. A to isté platí o vašich sľuboch na zvrátenie súčasného vývoja nezamestnanosti a inflácie.
Z charakteru rozpočtovaných príjmov vyplýva, že ich získanie malo byť podmienené nielen prijatím viacerých legislatívnych noriem, ale aj prijímaním základných a zásadných rozhodnutí počas roka. Pri využití zdrojov získaných z nedaňových príjmov, resp. predaja majetku ide v zásade o jednorazové neopakovateľné zdroje, preto nemôžeme pripustiť, aby sa stali súčasťou trvalej spotreby. Príjmy v roku 2001 by boli dokonca nižšie ako v predošlých rokoch, keby si vláda nepomohla zvyšovaním spotrebných daní a celým radom reštrikčných opatrení voči občanom. Dokedy vláda mieni prenášať ťarchu ekonomických opatrení na plecia občanov?
V štvrtej časti návrhu štátneho rozpočtu sú uvedené opatrenia zamerané na postupnú elimináciu deficitu verejných financií. Hlavným cieľom týchto opatrení je zabrániť nárastu schodku štátneho rozpočtu. Niektoré opatrenia sú potrebné, ale zásadne nemôžem súhlasiť s dvomi opatreniami.
Nemôžem súhlasiť s opätovným zavedením platieb pracujúcich dôchodcov do základného fondu dôchodkového zabezpečenia, čím by sa získalo do príjmovej časti štátneho rozpočtu asi 1,5 mld. korún. Považujem to za nehumánne riešenie. Dôchodcov núti popri dôchodku ešte pracovať ich zlá finančná situácia, vysoké životné náklady a k tomu nezodpovedajúce nízke dôchodky. Zamysleli ste sa na tým, pani ministerka i vy pán premiér?
Druhým zatiaľ pripravovaným opatrením, ktoré chystáte pre naše ženy, pre naše matky, je zvýšenie veku na odchod do dôchodku, a to vo veku 60 rokov. Pani ministerka sa k tomuto problému už vyjadrovala, lenže v uvedenom materiáli, ktorý máme k dispozícii, je uvedené, že táto zmena nadobúda účinnosť od 1. júla, čiže túto zmenu treba brať skutočne vážne.
Predlžovanie veku odchodu do dôchodku má zmysel robiť len v štátoch so silnou ekonomikou, kde dopyt po pracovnej sile vysoko prevažuje nad ponukou pracovnej sily, kde je veľmi nízka nezamestnanosť, a nie ako na Slovensku, kde v tomto roku sa nezamestnanosť pohybovala v rozmedzí od 17,8 % do 21 %. Pýtam sa vás, pani ministerka, kto zamestná 57-, 58-, 59-ročné ženy, ktoré, keď stratia zamestnanie, skončia na úrade práce. Toto chcete? Veď pri prijímaní do zamestnania sa stáva takou sťaženou vekovou hranicou už vek 45 rokov. Ak budeme predlžovať vek odchodu do dôchodku pri našej vysokej nezamestnanosti, pýtam sa, kde sa budú zamestnávať skončení absolventi stredných škôl a vysokých škôl, keď už za súčasných podmienok veľké percento z nich končí na úrade práce.
A teraz dovoľte, aby som prešla na problematiku verejnej správy. Už mám málo času, ale keď to nestihnem, tak sa prihlásim aj tak ešte raz pri ručnom prihlasovaní. V ďalšej časti svojho príspevku sa budem venovať problematike samosprávy z pohľadu finančných prostriedkov vyčlenených zo štátneho rozpočtu pre samosprávy. Zo štátneho rozpočtu sa v roku 2001 do rozpočtu obcí poskytujú dotácie v celkovej sume 2 170 mil. korún, a to 482 mil. korún na výkon samosprávnych funkcií s počtom obyvateľov na území obce do 3 tisíc na financovanie bežných výdavkov, 1 420 mil. korún na mestskú verejnú dopravu, 155 mil. korún na dokončovanie objektov základných škôl v rámci KBV a 113 mil. korún na riešenie individuálnych potrieb. Ďalším príjmom do rozpočtov obcí sú podiely na výnosoch republikových daní...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Ďakujem, že ste ma počúvali, prihlásim sa neskôr, lebo mám ešte aj pozmeňujúce návrhy a tie chcem predložiť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pani poslankyňa.
Faktické poznámky k vášmu vystúpeniu majú štyria páni poslanci, ako posledný pán poslanec Ošváth Peter. Končím možnosť uplatnenia prihlásenia sa do ďalších faktických poznámok.
Ako prvý má slovo pán poslanec Baco.
Poslanec P. Baco:
Pán predsedajúci, ja nemám faktickú pripomienku, ja mám procedurálny návrh.
Videli ste to presne na tomto vystúpení, ako to dopadne, budeme rokovať minimálne o 30 % dlhšie, keď budeme obmedzovať vystúpenie v rozprave na 10 minút, pretože každý si rozloží potom svoje vystúpenie do dvoch vystúpení a bude sa snažiť vyčerpať dvakrát 10 minút. Možnože mohol hovoriť 12 minút alebo 14, ale takto bude hovoriť dvakrát po 10 minút. Môj procedurálny návrh znie, aby ste dali hlasovať o tom, že sa neobmedzuje vystúpenie poslancov v rozprave časovo.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Dávam hlasovať o tomto návrhu.
Nech sa páči, hlasujte o návrhu, ktorý zaznel teraz ako procedurálny návrh, páni poslanci. Prosím, hlasujte.
Prezentovalo sa 37 poslancov.
Konštatujem nedostatočný počet na to, aby sme mohli hlasovať.
Prosím, budeme pokračovať ďalej.
(Hlasy z pléna.)
Nech sa páči, skrutátori, keď si prajete.
(Hlas poslanca Cupera z pléna.)
Takto si si to predstavoval, pán docent. Môžem, ďakujem aj ja. Trváte na tom, aby sme hlasovali? Ja si myslím, že nie.
Páni poslanci, 45 prítomných poslancov nestačí na to, aby sme hlasovali ani zdvihnutím ruky.
Pán poslanec Cuper, máte faktickú poznámku?
(Ruch v sále.)
Prosím pokoj.
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Chcem sa dotknúť tej časti vystúpenia pani poslankyne, v ktorej hovorila o praktikách, pán predsedajúci, ktoré tu zavádzate v súvislosti s prijímaním rozpočtu Národnej rady Slovenskej republiky na budúci rok. Ide o to, že rozpočet je naozaj jeden z najdôležitejších zákonov, ktorý sa cez rok v parlamente prijíma. Dotýka sa nie vládnej koalície ani opozície, dotýka sa občanov, podnikateľských subjektov, teda všetkých nás. A keďže my tu reprezentujeme isté politické spektrum, isté záujmy občanov, je celkom logické, že každý v demokracii chce povedať a vyjadriť záujmy týchto skupín v spoločnosti.
Pán predsedajúci, vy tu hráte divného patróna už dva roky - a celá Strana občianskeho porozumenia, inak nazývaná strana osobného prospechu Schustera. Pán Schuster nezabudol otapetovať celé Slovensko...
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec, hovorte k rozpočtu, lebo vypnem mikrofón.
Poslanec J. Cuper:
Reagujem faktickou poznámkou na vystúpenie.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
A neurážajte ani poslancov, ani prezidenta republiky.
Poslanec J. Cuper:
Reagujem na vystúpenie.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Nie, nereagujete.
Poslanec J. Cuper:
Oblepili ste celé Slovensko plagátmi, že budete dodržiavať demokraciu, a verejnosť ste o tom ubezpečovali.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím, vypnite pána poslanca Cupera.
Ďalej má faktickú poznámku pán poslanec Prokeš.
Nech sa páči.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci. Mierou demokracie je ochota koalície počúvať opozíciu.
(Hlas poslanca Cupera z pléna.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec, prestaňte ma urážať, lebo použijem paragraf z rokovacieho poriadku, prestaň... Hlavne ty.
Poslanec J. Prokeš:
Ja žiadam, aby som mal nový čas, pán predsedajúci.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Dajte pánovi poslancovi nový čas.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem.
Pán predsedajúci, dotknem sa troch častí vystúpenia pani poslankyne. Prvá sa týkala vlastne toho, že komentovala skrátenie vystúpenia pri našej rozprave. Chcem povedať, že mierou demokracie je ochota koalície počúvať opozíciu. Opakom miery demokracie je arogancia. To je jedna časť. Druhá časť, keď hovorila na konci, že ďakuje za to, že ju tu počúvali. Nepočúvala ju ani ministerka, pretože tu nebola.
A k tej časti, keď hovorila o predlžovaní veku odchodu do dôchodku žien, treba povedať, že toto v čase našej miery nezamestnanosti 20 % v našej krajine môže urobiť len ten, kto chce rozbiť celé hospodárstvo, pretože nie sme schopní poskytnúť pracovné miesta mladým ľuďom, ktorí vstupujú do života, a miesto toho, aby sme znovu obnovili inštitút možností odchodu do predčasného dôchodku, tak naopak, budeme blokovať pracovné miesta tým, že prinútime ženy, aby pracovali alebo boli v stave zamestnanosti do 60. roku svojho veku. Treba povedať aj to, že to nezodpovedá skutočnosti, ktorá je v západnej Európe, pretože priemerný vek u nás je podstatne kratší.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Ošváth.