Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Dámy a páni, prerušujem naše rokovanie.
Vyhlasujem obedňajšiu prestávku.
V rokovaní budeme pokračovať o 14.00 hodine.
Ďakujem.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
otváram odpoludňajšie rokovanie 43. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky pravidelným bodom -
hodina otázok.
Zo všetkých písomne položených otázok pánmi poslancami včera do 12.00 hodiny boli overovateľmi vyžrebované otázky, ktoré položili páni poslanci členom vlády, tak ako ich máte uvedené v písomnom materiáli.
Chcem vám oznámiť, že pán premiér sa z rokovania dnešného dňa ospravedlnil a poveril svojím zastupovaním pána podpredsedu vlády Ľubomíra Fogaša, ktorého zároveň prosím, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne že bude za nich odpovedať on sám.
Pán podpredseda, máte slovo.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Vážený pán podpredseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády Slovenskej republiky a v znení § 131 ods. 7 ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády z dôvodov ich pracovných ciest a oznámil ministrov poverených odpovedať na vaše otázky, teda ich zastupovaním. Za neprítomného podpredsedu vlády Mikloša bude odpovedať pani ministerka Machová, za neprítomného podpredsedu vlády Hamžíka bude odpovedať podpredseda vlády Fogaš, za neprítomného ministra Kukana minister Kňažko, za neprítomného ministra Magvašiho minister školstva Ftáčnik, za neprítomného ministra Macejka minister Harna a za neprítomnú ministerku Schmögnerovú podpredseda vlády Fogaš.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády za odpoveď, kto bude zastupovať neprítomných členov vlády.
Pristúpime teraz k otázkam, ktoré boli vyžrebované a ktoré boli položené predsedovi vlády.
Prvú z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Kadlečíková a je tohto znenia: "Ako sa plní zákonná povinnosť odvodu Fondu národného majetku Slovenskej republiky voči Štátnemu podpornému fondu pôdohospodárstva a potravinárstva vyplývajúca konkrétne z § 2 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 40/1994 Z. z.?"
Nech sa páči, pán podpredseda, môžete odpovedať.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vážená pani poslankyňa,
Fond národného majetku Slovenskej republiky eviduje svoj záväzok voči Štátnemu podpornému fondu pôdohospodárstva a potravinárstva od 26. 1. 1994, keď vstúpil do platnosti zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 40/1994 Z. z. o Štátnom podpornom fonde pôdohospodárstva a potravinárstva.
Podľa § 2 písm. a) sa konštatuje, že zdrojom štátneho fondu je 50-percentný podiel na výnose z privatizácie štátnych podnikov v pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky od Fondu národného majetku Slovenskej republiky a Slovenského pozemkového fondu.
K vyplácaniu Fond národného majetku Slovenskej republiky pristúpil už v roku 1996, keď došlo k nakumulovaniu väčšej sumy, ktorú fond v nasledujúcich rokoch postupne vyplácal, avšak nie v plnom rozsahu. Stalo sa tak aj v dôsledku toho, že časť platieb od nadobúdateľov privatizovaného majetku dostal Fond národného majetku Slovenskej republiky v dlhopisoch.
Záväzok evidovaný v súčasnosti pochádza ešte z obdobia spred rokov 1999 a je vo výške 699,35 mil. Sk. V rokoch 1999 a 2000 Fond národného majetku vyplatil do štátneho fondu, má sa na mysli teda Štátny podporný fond pôdohospodárstva a potravinárstva, po 50 mil. Sk. Zostávajúcu časť záväzku voči štátnemu fondu zahrnul Fond národného majetku Slovenskej republiky do rozpočtu v roku 2001. Predpokladáme, že k vyplateniu celej dlžnej sumy dôjde v priebehu roku 2001 po realizácii predaja jednotlivých podnikov v majetku štátu a majetkových účastí z portfólia fondu.
Len na ilustráciu by som rád uviedol, že v roku 1996 bolo postupne vyplatených 300 mil. Sk k 29. 5. 1996, 255 338 146 Sk k 1. 8. 1996, v roku 1996 ďalej to už potom bola 0, v roku 1997 to bolo dvakrát po 100 mil. Sk, v roku 1998 to bolo celkove 155 mil. Sk, v roku 1999 potom 50 mil. Sk a v roku 2000 tiež 50 mil. Sk. Celková suma tak predstavuje 1 010 338 146 Sk.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi podpredsedovi.
Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku.
Nech sa páči.
Poslankyňa M. Kadlečíková:
Vážený pán podpredseda vlády,
ja len chcem vysloviť presvedčenie, že sa to aj splní, pretože presne túto odpoveď, ktorú ste teraz uviedli, že je zahrnuté vyplácanie záväzkov Fondu národného majetku vo vzťahu k rezortu pôdohospodárstva, a to voči štátnemu podpornému fondu, sme už vlastne počuli, keď pán premiér odpovedal pred pol rokom na túto otázku a keď v podstate aj pánovi ministrovi odpovedal predseda výkonného výboru 8. februára roku 2000 tak, že je to zahrnuté v štátnom rozpočte pre rok 2000. Takže zostáva len vysloviť presvedčenie, že v roku 2001 bude Fond národného majetku dôslednejšie plniť svoje povinnosti vo vzťahu k štátnemu podpornému fondu.
Ďakujem.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Ďakujem pekne.
Pani poslankyňa, doplňujúcu otázku ste nepoložili. Dovoľte mi vyjadriť presvedčenie, že vzťah vlády Slovenskej republiky k poľnohospodárstvu a vôbec k podporným fondom je skutočne úprimný, a chceli by sme, aby sa tak, ako bude postupovať proces privatizácie, naozaj slová, ktoré som uviedol, naplnili.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, ešte predtým ako uvediem ďalšiu otázku, dovoľte, aby som na balkóne Národnej rady Slovenskej republiky privítal študentov 3. ročníka Obchodnej akadémie z Považskej Bystrice. Vitajte. (Potlesk.)
Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Slavkovská. Keďže nie je prítomná v rokovacej sále, pán podpredseda nebude na ňu odpovedať.
Pán poslanec Zlocha položil pánovi premiérovi otázku: "Čo pripravil Mikuláš, nie svätý, ale predseda vlády Mikuláš Dzurinda pre občanov Slovenskej republiky?"
Pán podpredseda, aj keď nie ste Mikuláš, pokúste sa odpovedať.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Vážený pán podpredseda,
vážený pán poslanec,
som splnomocnený uviesť nasledovné, lebo otázka je naozaj osobná. Musím len citovať:
"Vážený pán poslanec, vzhľadom na fakt, že skutočne len celkovo nedávno sme hovorili o hodnotení uplynulých dvoch rokov práce našej vlády, dovoľte mi osobitne vo vzťahu k tomu Mikulášovi odpovedať trošku odľahčene.
Spolu s manželkou som včera o 15.00 hodine navštívil celoslovenské centrum komplexnej starostlivosti o postihnuté deti a mládež Domov sociálnych služieb ROSA na Dúbravskej ceste tu v Bratislave. V tomto domove sa starajú o približne 180 detí, pričom využívajú i také netradičné progresívne liečebné metódy, ako je hypoterapia. Bolo to veľmi milé vidieť, ako to deťom nielen pomáha a lieči ich to, ale ako im to i evidentne robí radosť. Centrum navštevujú i deti z iných bratislavských ústavov a zamestnanci tohto centra odvádzajú naozaj obetavú a dobrú prácu. Veľmi dobre som sa medzi nimi cítil a keďže bolo naozaj Mikuláša, ako ste aj vy v otázke uviedli, venoval som im darček, ktorý im, ako sa vyjadrili, pomôže ešte viac skvalitniť liečebné postupy a starostlivosť o zverené deti. Venoval som im videokameru."
To je odpoveď pána premiéra.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Zlocha.
Poslanec J. Zlocha:
Samozrejme, pán predsedajúci, páni ministri, by som rád k tomu niečo povedal. Bol taký dobrý zvyk v minulosti, že Mikuláš nosil dobrým deťom alebo dobrým ľuďom niečo do topánky alebo do čižmy.
Moja otázka nebola, komu čo dá Mikuláš Dzurinda ako predseda vlády, ale čo prinesie občanom Slovenskej republiky. Mám taký dojem, že táto vláda pod vedením Mikuláša Dzurindu nepriniesla nič do čižiem, ale práve naopak, vyberala z nich, pretože prerokúvame teraz rozpočet na budúci rok a už sme sa dozvedeli, že sa všeličo bude zvyšovať, cena elektriny, cena plynu, tepla, poštovné, poplatky za telefón, poplatky za dopravu - autobusovú i nákladnú -, takže toho bude pomerne veľa, a zvyšujú sa koniec koncov aj ceny liekov, takže moja otázka na koniec je: Prečo Mikuláš ako predseda vlády, teda nie svätý Mikuláš vyťahuje občanom darčeky z čižiem a kedy sa vlastne polepší?
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán podpredseda vlády, kedy sa polepší Mikuláš?
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Ďakujem za tú otázku.
Myslím si, že Mikuláš na čele tejto vlády si veľmi dobre uvedomuje, že je potrebné, aby sa stabilizovali vzťahy v tejto krajine, aby sa postupne stabilizovala aj ekonomika a aby sa zharmonizovali nielen naše vzťahy navonok, ale aj dovnútra. Z tohto pohľadu prosí, aby sa chápali opatrenia, ktoré je nutné vykonať predovšetkým v záujme budúcnosti Slovenskej republiky. Myslím si, že sú také, že je možné dúfať, že v budúcnosti naozaj budeme na tom podstatne lepšie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalšia v poradí položená otázka je otázka pána poslanca Slobodníka, ktorý sa pýta pána premiéra: "Ste stúpenec toho, aby vznikla Komárňanská župa, ste stúpenec toho, aby vyššie územné celky mali a) svoju symboliku, b) možnosti nielen cezhraničných, ale aj medzinárodných stykov?"
Pán podpredseda vlády, nech sa páči.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Pán podpredseda, ďakujem.
Vážený pán poslanec,
ako iste dobre viete, Ústava Slovenskej republiky, na obsahu i samotnom schválení ktorej sa podieľalo i Hnutie za demokratické Slovensko, ktorého ste členom, obsahuje i článok 64 ods. 3, ktorý výslovne ustanovil, že: "Samosprávu vyšších územných celkov ustanoví zákon, a teda je i našou povinnosťou zriadiť na Slovensku vyššie územné celky."
"Vláda, na čele ktorej v súčasnom období stojím," citujem pána premiéra, "sa v programovom vyhlásení zaviazala zrealizovať tento záväzok a budúci rok chceme vykonať voľby do orgánov samosprávy vyšších územných celkov."
Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením schválila počet týchto vyšších územných celkov na počet 12. Zákon, samozrejme, bude predložený parlamentu a bude na vás, páni poslanci, ako rozhodnete.
"Tzv. Komárňanská župa," opäť citujem, "nespĺňa odborné a vecné kritériá na vyšší územný celok. Toto si nemyslím len ja ako premiér a politik, ale i väčšina odborníkov na danú problematiku."
Čo sa týka otázok spolupráce v paragrafovom znení návrhu zákona o samospráve vyšších územných celkov, ktorý zatiaľ pripravujú experti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a ktorý v najbližšom čase bude predmetom medzirezortného pripomienkového konania, sa predpokladá, že vyššie územné celky budú môcť v rozsahu svojej pôsobnosti, zdôrazňujem, v rozsahu svojej pôsobnosti spolupracovať a uzatvárať dohody o spolupráci s územnými celkami, teda nemali by to byť žiadne nadštátne dohody, alebo orgánmi štátov a vstupovať do medzinárodných združení za podmienok ustanovených zákonom. Takéto dohody alebo členstvo v medzinárodnom združení nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a nesmie byť v rozpore s verejnými záujmami. Navyše, takéto dohody budú môcť byť preskúmané súdom, ktorý by ako konečná inštancia rozhodol, či ide o ohrozenie verejného záujmu, zvrchovanosti či celistvosti Slovenskej republiky alebo možné narušenie vzťahov medzi obyvateľmi dotknutých území.
Spomenutý návrh zákona predpokladá, že vyššie územné celky budú mať svoje symboly, a to erb, vlajku, pečať. Myslím si, že toto nie je rozhodujúce z hľadiska chápania ich kompetencií, ale tieto symboly budú môcť používať pri výkone samosprávy. Návrh týchto symbolov bude predkladať vyšší územný celok Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky na zápis do heraldického registra Slovenskej republiky. O tom, aké tieto symboly budú, aké farby budú obsahovať, teda rozhodnú naši špičkoví odborníci na históriu a heraldiku.
Vážený pán poslanec, týmto považujem vaše otázky za zodpovedané. Ja iba dodávam k tejto odpovedi, že na to, aby sa mohlo prikročiť k prerokúvaniu samotného zákona, je predpoklad, že dôjde k zmene Ústavy Slovenskej republiky, pretože ako, pán poslanec, iste viete, je to tak, že súčasná úprava nepostačuje na to, aby mohli vyššie územné celky získať aj kompetencie, ktoré by im umožnili naozaj vykonávať určitý stupeň samosprávy na území, kde bude ich pôsobnosť. Keďže k zmene ústavy zatiaľ nedošlo, aj predloženie zákona je vlastne otázkou ďalšieho postupu Národnej rady Slovenskej republiky.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády.
Čas vyhradený na otázky premiérovi vlády sa skončil.
Pristúpime k otázkam, ktoré poslanci položili jednotlivým členom vlády.
Prvá z položených otázok je otázka pána poslanca Bohunického podpredsedovi vlády Pavlovi Hamžíkovi, ktorého zastupuje podpredseda vlády Ľubomír Fogaš, a preto ho prosím, aby na ňu odpovedal: "Koordinácia a monitorovanie predvstupových fondov z Európskej únie patrí do kompetencie Prípravného výboru pre štrukturálne fondy na ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja. Z akého dôvodu kompetencie tohto výboru prebral odbor pre rozvoj regiónov pri Úrade vlády Slovenskej republiky, koľko má pracovníkov a aký je horizont jeho pôsobenia?"
Môžete odpovedať, pán podpredseda.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Ďakujem, pán predsedajúci, za prečítanie otázky.
Dovoľujem si citovať odpoveď pána podpredsedu Hamžíka, lebo si myslím, že ide o problém, ktorý je naozaj citlivý. Týka sa kompetencie jednotlivých orgánov a štruktúr, ktoré majú čo hovoriť do čerpania predvstupových fondov Európskej únie. Takže citujem:
"Vzhľadom na skutočnosť, že odbor pre rozvoj regiónov Úradu vlády Slovenskej republiky sa nachádza v organizačnej štruktúre podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, menšiny a regionálny rozvoj Pála Csákyho, domnievam sa, že otázka týkajúca sa odboru pre rozvoj regiónov mala byť položená podpredsedovi vlády Csákymu.
Nie je pravda, že odbor pre rozvoj regiónov Úradu vlády Slovenskej republiky preberá kompetencie Prípravného výboru pre štrukturálne fondy Európskej únie, pričom riaditeľ pre rozvoj regiónov Úradu vlády Slovenskej republiky je podpredsedom Prípravného výboru pre štrukturálne fondy Európskej únie. Z toho vyplývajú pre tento odbor určité práva a povinnosti pri plnení úloh Prípravného výboru pre štrukturálne fondy v súvislosti s koordináciou a monitorovaním predvstupových fondov Európskej únie.
V súlade so závermi pracovného stretnutia, ktoré som zorganizoval s podpredsedom vlády Slovenskej republiky Pálom Csákym a ministrom výstavby a regionálneho rozvoja Istvánom Harnom vo veci inštitucionálneho zabezpečenia regionálneho rozvoja, sa pripravuje transformácia Prípravného výboru pre štrukturálne fondy Európskej únie na Národný riadiaci a monitorovací výbor. Tento bude v plnej miere zohľadňovať partnerský princíp pri definovaní stratégie regionálneho rozvoja, keďže jeho členmi sa stanú aj zástupcovia najdôležitejších sociálno-ekonomických partnerov, ako sú napr. Združenie miest a obcí Slovenska, SOPK a Asociácia zamestnávateľských zväzov a podobne."
Myslím si, že tá otázka je aspoň takto zodpovedaná.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec chce doplniť ešte svoju otázku.
Nech sa páči.
Poslanec P. Bohunický:
Pekne ďakujem, pán podpredseda.
Vaša odpoveď ma len utvrdila v tom, že skutočne štrukturálne fondy a prístupové fondy k Európskej únii sú koordinované z viacerých orgánov a viacerých ústredí. Nie náhodou som dal túto otázku, pretože nám bola vyčítaná táto vec aj v správe o priblížení Slovenska k Európskej únii, ktorú pravidelne robí Európska komisia.
Ja sa chcem preto v doplňujúcej otázke spýtať a chcem zároveň požiadať vás ako podpredsedu vlády pre legislatívu, aby ste svojou váhou zabezpečili to, aby národný úrad, ktorý to bude koordinovať ako jeden celok, vznikol čo najskôr. Nemusíte mi v tejto chvíli povedať, kedy vznikne, ale požiadal by som, aby vznikol čo najskôr, pretože takýmto spôsobom odstraňujeme vlastne výčitky Európskej komisie, ktoré sú zdrojom toho, že proste je určitá kritika na túto oblasť regionálnej politiky.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán podpredseda, nech sa páči.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Pán poslanec, vaša doplňujúca reč svedčí o tom, že naozaj ide o seriózny záujem, o to, aby sa tento problém riešil. My sme si vedomí celého obsahu správy, ktorú Európska komisia spracovala v súvislosti s naším prístupovým procesom. Prípravný výbor vznikol predovšetkým preto, aby sa postupne vytvorili predpoklady na plnohodnotné fungovanie štruktúr, ktoré budú jednoducho môcť nakladať s predvstupovými fondmi Európskej únie a nielen, myslím si, ekonomicky s nimi nakladať, ale najmä organizovať život okolo nich. Aj preto predpokladáme, že Národný riadiaci a monitorovací výbor bude vlastne výsledkom práce tohto prípravného výboru a ostatných subjektov, ktoré sa podieľajú práve na práci v tejto oblasti.
Ďakujem vám pekne za položenú otázku.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán podpredseda.
Ďalšia v poradí položená otázka je pána poslanca Engliša pánovi ministrovi Kňažkovi. A je tohto znenia: "Obec Iliašovce v Košickom kraji nemá televízny signál, kvalitný televízny signál, pričom občania platia riadne poplatky. Pán minister, čo budete robiť pre nápravu tohto stavu?"
Nech sa páči, môžete odpovedať.
Minister kultúry SR M. Kňažko:
Vážený pán podpredseda,
vážené panie poslankyne, poslanci,
vážený pán poslanec Engliš,
obec Iliašovce v Košickom kraji nie je jedinou obývanou lokalitou na území Slovenskej republiky bez kvalitného terestriálneho televízneho signálu. Zo zákona o koncesionárskych poplatkoch však jednoznačne vyplýva fyzickým osobám a právnickým osobám povinnosť platiť poplatok bez ohľadu na kvalitu televízneho signálu v mieste ich bydliska alebo sídla. Toto legislatívne riešenie je nevyhnutné aj vzhľadom na to, že nie je možné zákonom presne určiť mieru tzv. kvality signálu alebo skutočne vyžiareného výkonu jednotlivých televíznych prijímačov, a teda nie je možné na tento výkon viazať povinnosť platiť koncesionársky poplatok.
Kvalitu televízneho terestriálneho signálu zabezpečujú Slovenské telekomunikácie, akciová spoločnosť, ktorým jednotliví vysielatelia platia za služby prenosu a šírenia televízneho signálu. Je teda zrejmé, že kvalita a rozsah týchto služieb sú záležitosťou obchodného vzťahu medzi vysielateľmi a poskytovateľom telekomunikačných služieb.
Ministerstvo kultúry ako ústredný orgán štátnej správy má v zmysle svojich zákonom stanovených kompetencií vo svojej pôsobnosti legislatívnu iniciatívu vo vzťahu k mediálnemu prostrediu. V tejto súvislosti ministerstvo môže vypracovať návrh nového znenia zákona o koncesionárskych poplatkoch, ktorý však bude môcť riešiť iba otázky charakteru poplatku, spôsobu jeho výberu a ďalšie otázky súvisiace s režimom výberu a používania koncesionárskych poplatkov, nemôže však riešiť otázku kvality, rozsahu ani ceny za poskytovanie telekomunikačných služieb. Koncepčný a technologický rozvoj telekomunikačných služieb, a teda aj vytváranie podmienok na zvyšovanie kvality prenosu a šírenia televízneho terestriálneho signálu spadá do pôsobnosti ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Engliš chce položiť doplňujúcu otázku.
Nech sa páči.
Poslanec A. Engliš:
Ďakujem.
Pán minister, ja som si bol vedomý toho, čo ste hovorili. Preto som dal otázku aj pánu ministrovi Macejkovi. Ide práve o to, vy ste to sám povedali, že nie je to jediná obec. Títo ľudia musia platiť za niečo, čo nemajú. Čiže mne to pripadá ako keď napríklad človek, ktorý nemá kde bývať, nemá byt, musí platiť nájomné. Presne toto je to isté u ľudí, ktorí nemajú televízny signál, alebo ho majú taký, že v podstate sa nedá pozerať, čiže vlastne ho nemajú a musia za niečo platiť, čo nemajú.
Preto som chcel, aby ste sa vy vyjadrili, akým spôsobom to budete riešiť, či budete vzhľadom na to, že máte legislatívnu stránku na starosti, iniciovať napríklad zmiernenie týchto poplatkov. Alebo vôbec, myslím si, že by ste mali iniciovať rokovanie Rady pre vysielanie a retransmisiu k tomuto problému, pretože to je skutočne problém práve obcí, kde jednoducho ten signál nemajú. Čiže ja mám doplňujúcu otázku: Budete iniciovať aspoň rokovanie Rady pre vysielanie a retransmisiu a prípadne nápravu legislatívnou cestou?
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán minister.
Minister kultúry SR M. Kňažko:
Vážený pán poslanec,
ja som vám vysvetlil, čo je možné upraviť legislatívne a čo nie je možné upraviť zákonom. Koncesionársky poplatok sa platí za to, že ste majiteľom televízneho prijímača. Nie je možné zhodnotiť signál. Je pravdou, že treba vyvinúť maximálne úsilie, aby aj v niektorých obciach, ktorých je na Slovensku zatiaľ niekoľko, bol dostupný televízny signál, ale s touto otázkou sa skutočne musíte obrátiť už na ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií. Ani to, ani koordinácia tejto činnosti nie je v pôsobnosti ministerstva kultúry.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem vám za odpoveď, pán minister.
Ďalšia v poradí položená otázka je otázka pána poslanca Hofbauera, ktorý nie je prítomný v rokovacej sále; pardon, Šťastného: "Ako vyriešite problém telefonovania do Sita z vášho ministerstva, pán minister?"
Minister kultúry SR M. Kňažko:
Je prítomný pán poslanec, áno?
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Je.
Minister kultúry SR M. Kňažko:
Dobre.
Vážený pán podpredseda,
panie poslankyne, páni poslanci,
predovšetkým je potrebné zistiť, čo sa v skutočnosti stalo a či sa naozaj stalo tak, ako ste boli informovaní prostredníctvom súkromnej televízie, pretože súkromná firma, ktorá spoluorganizuje anonymnú telefonickú súťaž a potom výberovým spôsobom zverejní prostredníctvom vedenia televízie Markíza niektoré čísla niektorých účastníkov, je pre mňa veľmi nedôveryhodná, tak telefonická firma, ako, samozrejme, aj spomínaná televízia Markíza. Ako isto viete, je to navyše v rozpore s § 8 telekomunikačného zákona. Avšak polícia v súčasnosti toto podozrenie preveruje a momentálne čaká na stanovisko Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky. (Výkriky v sále.)
Nebudem sa teda podrobnejšie k tejto veci vyjadrovať a legalizovať takto nelegálny postup televízie Markíza. Zároveň vás chcem uistiť, že ak sa potvrdí podozrenie, že ma niektorí úradníci ministerstva svojím telefonovaním predsa len podporili, nebudem ich za to postihovať, lebo mňa teší, že aj na ministerstve sú ľudia, ktorí mi fandia a svoju podporu mi preukázali takýmto spôsobom. (Smiech v sále.)
Viem si predstaviť ministrov a niektorých určite aj z vás, ktorých podriadení by telefonovali jeho súperom, avšak ak sa to preukáže, samozrejme, takto vzniknutý dlh uhradím sám z vlastných peňazí. No to je po prvé. Aby k takýmto situáciám v budúcnosti nedochádzalo, vydal som pokyn na zablokovanie audiotextových čísiel na celom ministerstve.
(Neustály smiech v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Skončili ste, pán minister, s odpoveďou?
Minister kultúry SR M. Kňažko:
Áno, ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Šťastný chce položiť doplňujúcu otázku.
(Ruch v sále.)
Prosím o pokoj, páni poslanci.
Pán poslanec Šťastný.
Poslanec P. Šťastný:
Vážený pán minister,
myslím si, že ste svojím vyjadrením do istej miery spochybnili, alebo, no spochybnili objektivitu samotného Sita, samotnej relácie, pretože v tom prípade, ak sa potvrdí to, čo hovoríte, ja som si myslel, že už je to dávno došetrené a že viete, o čo ide. Tak si myslím, že tá objektivita by spočívala v tom, že by ste to sitko vrátili, pretože telefonovaniu, podporovaniu vlastne osoby, persony za štátne peniaze a nech tu ide o kohokoľvek, nielen o vás, ja si myslím, že by bolo veľmi seriózne, aby sa zabránilo. A v tomto prípade by bolo aj seriózne, keby sa to sitko vrátilo, pretože v tom je neobjektivita.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán minister.
Minister kultúry SR M. Kňažko:
Vážený pán poslanec,
napriek, by som povedal, vecnej úrovni vašej otázky mi iste uveríte, že keď som v priamom prenose v televízii, málokedy môžem súčasne telefonovať zo svojho ministerstva, to znamená, že spájať ma priamo fyzicky s niečím takým je nelogické a je vlastne nemožné. To je po prvé. (Smiech v sále.)
Po ďalšie, som vám zrozumiteľne povedal, že ak sa to preukáže, že dlh vrátim. Dovolím si dodať k tomu ešte to, že v oveľa vyššej hodnote, než je hodnota prípadne takýchto telefonátov, kupujem dar do detského domova, ktorý odovzdám budúci týždeň. Navyše, ako isto viete, neoprávnene získané prostriedky z odmien, ktoré sme dostali, v mojom prípade to činilo 90 tis. Sk, som vrátil bezprostredne po tom, ako sa zistilo, že nie sú v súlade so zákonom.
Dúfam, že váš úprimný záujem o to, aby sa hospodárilo so štátnymi peniazmi, tak ako sa má, vás primá k tomu, aby ste vyzvali svojich kolegov, z ktorých poniektorí sa tu smejú, ktorí neoprávnene poberali odmeny v hodnote 400 tis. až 800 tis. Sk počas vlády vášho predsedu hnutia a bývalého premiéra. Znovu opakujem, ja tieto prostriedky vrátim z vlastného plus kúpim dar do detského domova. Prosím vás, urobte podobne a potom máte morálne právo na otázky tohto druhu.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi ministrovi za odpoveď.
Ďalší v poradí je pán poslanec Hofbauer. Nie je prítomný v rokovacej sále.
Pani poslankyňa Kadlečíková položila otázku pánovi podpredsedovi vlády Miklošovi: "Vážený pán podpredseda vlády, máte pri vašich vystúpeniach v médiách k dispozícii hodnoverné údaje o výške rozpočtových výdavkov kapitoly ministerstva pôdohospodárstva?"
Prosím pani ministerku Machovú, aby odpovedala na položenú otázku v zastúpení pána podpredsedu vlády.
Ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku SR M. Machová:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani poslankyňa,
dámy poslankyne, páni poslanci,
pán podpredseda vlády pán Mikloš odpovedá na položenú otázku pani poslankyne takto:
"Pani poslankyňa, nespomínam si, že by som sa v poslednom čase vyjadroval k problematike poľnohospodárstva. Naposledy to tuším bolo počas diskusií o novej koncepcii poľnohospodárstva a o novelizácii zákona o poľnohospodárstve vo vysielaní Slovenského rozhlasu, a to vo vašej prítomnosti. Na tieto vystúpenia si, prirodzene, pripravujem podklady, ktoré zväčša vychádzajú z oficiálnych vládnych materiálov. V prípade rozpočtových prostriedkov pre poľnohospodárstvo čerpám údaje zo zákonov o štátnom rozpočte. Napriek tomu pripúšťam, že mohla nastať situácia, keď som v niektorom z médií v diskusiách o reformách či o novom návrhu štátneho rozpočtu mohol omylom použiť nesprávne číslo. Ak sa tak stalo, za chybu sa ospravedlňujem."
Toľko odpoveď pána podpredsedu vlády.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Kadlečíková, nech sa páči.
Poslankyňa M. Kadlečíková:
V mene pôdohospodárov za pekné ospravedlnenie ďakujem, ale chcela by som len pripomenúť, že v pondelkovej relácii televízneho vysielania Markízy Sito pán podpredseda vlády povedal, že rezort pôdohospodárstva zo štátneho rozpočtu dostáva ročne 14 mld. až 15 mld. Sk, čo by, samozrejme, pôdohospodári veľmi radi akceptovali, lenže je to sen, rezort pôdohospodárstva dostáva o 2,3 mld. Sk menej, a preto pri takýchto vyjadreniach treba mať úctu aj k číslam.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani ministerka, chcete reagovať?
Ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku SR M. Machová:
Áno, veľmi krátko: Pána podpredsedu vlády budem informovať o vašej doplňujúcej otázke a o tej poznámke a určite ešte nájde priestor a dôvod, aby s vami tento problém prekonzultoval znovu, teda ak je potrebné, aby sa ospravedlnil.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pani ministerke.
Teraz prosím pána ministra zdravotníctva Romana Kováča, aby odpovedal na ďalšiu v poradí položených a vyžrebovaných otázok, ktorou je otázka pani poslankyne Sabolovej: "Ako bude stanovený cenový výmer pre ADOS pre rok 2001, aké kritériá použijete pri jeho stanovovaní mimo kritéria počtu pacientov?"
Pán minister, nech sa páči.
Minister zdravotníctva SR R. Kováč:
Vážený pán podpredseda,
vážená pani poslankyňa,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
vážení hostia,
cenové opatrenie je jedným z najdôležitejších nástrojov dlhodobého riešenia štrukturálnych procesov v systéme zdravotnej starostlivosti a svojím významom a dosahmi sa radí k základným dokumentom ovplyvňujúcim činnosť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Takto ho vnímajú všetci poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, a preto príprava novely platného cenového opatrenia, alebo nové cenové opatrenie je predmetom širokého záujmu už vo fáze jeho tvorby.
Pripravovaná novela cenového opatrenia pre ADOS nebude meniť formu úhrady, to znamená, že zostane na princípe ohodnocovania realizovaných výkonov vo väzbe na Liečebný poriadok, avšak v súlade so zámermi Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky sa v súhrnnom bilančnom modeli predpokladá navýšenie prostriedkov pre ADOS, predovšetkým pre vznik nových agentúr v oblastiach, kde doteraz absentujú.
Ak sa pre rok 2000 vyhradilo na činnosť ADOS cca 46 mil. Sk, pre rok 2001 rátame s navýšením viac ako o 20 %. Ja už som hovoril v mojom doobedňajšom vystúpení, že tieto navyšovania musia ísť v súlade s poklesom počtu postelí v lôžkových zariadeniach, tak aby bola zmysluplnosť rozširovania ADOS-iek, aby agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti spolu s lekármi prvého kontaktu a špecialistami prevzali ambulantnú starostlivosť ošetrovateľského typu o pacientov, ktorí sú uvoľnení z nemocnice, ale aj o ostatných pacientov, ktorí takúto starostlivosť vyžadujú. Kritériá sú rozdelené do dvoch skupín. Je pravda, že jedno z kritérií je aj ekonomické. Samozrejme, to znamená, že tá otázka počtu pacientov je absolútne na mieste. Na druhej strane je aj otázka kvality poskytovanej služby a jej efektivity, preto si myslím, že v ohodnocovaní, tak ako dnes postupujeme, sa musia tieto kritériá objaviť.
My dnes vieme, že hodnoty alebo výkony sú ohodnotené rôznym počtom bodov a že zdravotné poisťovne majú istú vôľu pri určení rozpätia ceny bodu. To je práve ten priestor, ktorý by mal byť využitý pre uplatnenie kritéria kvality výkonu práce.
Jednotlivé kritériá kvality máme v tejto chvíli vypracované pre celú oblasť primárnej starostlivosti, dopracúvame špecializovanú zdravotnú starostlivosť aj starostlivosť ošetrovateľskej služby.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi ministrovi.
Pani poslankyňa Sabolová - doplňujúca otázka.
Máte slovo.
Poslankyňa M. Sabolová:
Ďakujem, pán minister, za jednu časť odpovede a to je vlastne akési poopravenie zhodnotenia finančných nákladov na novovznikajúce agentúry, pretože veľmi dobre vieme, že zo zdrojov, ktoré sú dnes - a máme v koncepcii zvýšenie počtu -, by nebolo možné zabezpečiť dobrú zdravotnú starostlivosť.
Je mi trošku ľúto, že na celoslovenskom sympóziu, ktoré sa konalo koncom novembra v Košiciach, sa nezúčastnili zástupcovia ministerstva financií a ministerstva zdravotníctva, pretože táto otázka sa netýka len ministerstva zdravotníctva, ale cenové výmery práve chystá ministerstvo financií. A myslím si, že koncepčne by bolo oveľa lepšie, a myslím si, že by lepšie zhodnocovalo potreby, ak by to bolo ministerstvo zdravotníctva a odobrené ministerstvom financií. Čiže myslím si, že aj toto by bolo potrebné do tej koncepcie zapracovať. Myslím si, že agentúry sú tie, ktoré zefektívňujú a zekonomizujú vlastne zdravotnú starostlivosť.
A chcela by som sa, pán minister, opýtať, či je dnes možné, aby agentúry pracovali len na základe odporúčania ošetrujúceho lekára prvého kontaktu. Stáva sa, že odporúčania robia aj geriatri, či je to teda možné a prípadne či je možné, a to zatiaľ zákon neumožňuje, aby aj na základe odporúčania odborného lekára, ktorý po hospitalizácii potrebuje ešte doliečiť pacienta v domácom zariadení, agentúry mohli vykonávať takúto starostlivosť.
A myslím si jednu vec nie k vašej otázke, ale k otázke skôr na stranu poisťovní: Bolo by možno vhodné, keby si poisťovne uvedomili, že vlastne agentúry šetria prostriedky a nikto týmto agentúram zatiaľ za takúto ich prácu nepoďakoval. Čiže bola by som ešte rada, pán minister, pretože zaznelo aj to, aby ste viac spolupracovali s...
(Zaznel zvuk časomiery.)