Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem, pani kolegyňa.
S faktickými poznámkami sa prihlásili traja poslanci. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok.
Ako prvá vystúpi pani Belohorská, nech sa páči.
Pardon, prepáčte, pani ministerka, ja som si nevšimol, samozrejme, máte slovo.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Pani poslankyňa, ak dovolíte, pani poslankyňa Aibeková, môžem prosiť o vašu pozornosť? Chcem sa vyjadriť práve k tej časti na strane 14. Ja sa nazdávam, že vy veľmi dobre viete, že príprava na prechod na zvýšenie veku na odchod do dôchodku si vyžaduje určitý čas a práve preto sa vláda Slovenskej republiky rozhodla začať s týmto procesom od 1. júla 2001. Neviem o tom, že by rozhodla nejakým iným spôsobom. A je to presne takto uvedené na strane 14 návrhu štátneho rozpočtu.
Zároveň by som chcela povedať, že zrejme tu došlo k nepochopeniu, a chcela by som to vysvetliť. Prirodzene, pôjde o dlhodobý proces a je predpoklad, že každým rokom sa bude zvyšovať hranica na odchod do dôchodku iba o 3 mesiace. Takže to nie je predsa mysliteľné, aby jednorazovo sa to mohlo z jedného roka na druhý uskutočniť tak, ako sa to mnohí, nie vy, ale mnohí pred vami, snažili vysvetliť. Tak to nebude. Skutočne ten zámer je postupné zvyšovanie hranice veku na odchod do dôchodku aj pre ženy. Myslím, že je to všeobecná vývojová tendencia, ktorá odpovedá zvyšovaniu priemernej hranice života a Slovenská republika má ambície stať sa členom Európskej únie, kde už takáto hranica je aj ustanovená, takže postupne.
Druhá poznámka sa týka toho, a tu už došlo zrejme aj u vás, pani poslankyňa, k nepochopeniu. My sme práve preto, že už počítame, že o prvé tri mesiace by sa zvýšila hranica na odchod do dôchodku v budúcom roku, počítali s úsporami v Sociálnej poisťovni. Takže ja nemôžem to prerozdeliť niekde inde, pretože tá položka vyzerá trošku inak.
Všetko, ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem, pani ministerka.
Nech sa páči, slovo má pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Teraz som sa dostala do dilemy, či mám teraz reagovať na pani Aibekovú alebo na vystúpenie pani ministerky, ale môžem to dať do jedného balíka týchto problémov. Som veľmi rada práve tomuto vysvetleniu, ktoré dala pani ministerka, len by bolo veľmi dobré, keby ho dala verejne, možno v rámci večernej desaťminútovky v televízii, aby to takto pochopili ľudia, pretože skutočne ten odchod žien do dôchodku je dávaný a vysvetľovaný štátnymi úradníkmi tak, že dôjde k tomu nie postupne, ale naraz.
K vystúpeniu. Áno, tak je to aj v dnešných médiách. Čiže bolo by veľmi dobré - pretože u mňa ako u predsedníčky Únie žien sa tieto ponosy kumulujú a ja som povinná - potom s týmto v parlamente vystúpiť na ochranu žien.
Ale dovolila by som si poznamenať ešte k pani poslankyni Aibekovej ohľadom situácie lekárov a zdravotníckeho personálu, teda nielen zdravotných sestier. Posledné zvýšenie platu mali za vlády pána premiéra Mečiara. Lekárska komora uzavrela tzv. pakt stability v roku 1999, ktorý sa už však skončil, pretože mal ročné trvanie. A lekári verili, že minister si dostojí svojmu slovu. Pán minister odstúpil a slovu si nedostál. Jeho pokračovateľ ponúka štvorpercentné zvýšenie platov pre lekárov, čo nebude kryť ani infláciu.
Skutočne by bolo dobré okrem toho, že dávame tabuľky, koľko sa spotrebuje liekov u nás a koľko v zahraničí, aby sme porovnali platy lekárov v štátoch Európskej únie a na Slovensku, ktoré sú na Slovensku mizerné. A potom by sme sa nedostali k takej situácii, ako bolo napríklad neprávom obvinenie poslancov HZDS, že boli vypískaní na Lekárskom odborovom združení.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Slovo má pani poslankyňa Keltošová.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo.
Vážená pani ministerka,
pán minister,
chcela by som povedať pár slov k situácii v zdravotníctve a nadviažem na to, čo povedala pani Aibeková predo mnou.
Ja súhlasím, že platy v zdravotníctve sú nízke. Ja súhlasím s tým, že platby za lieky pre slabšie sociálne skupiny budú veľkou záťažou. Ale, pán minister, keď sme prerokúvali pred dvomi alebo tromi týždňami tu v Národnej rade materiál o stave zdravotníctva, ja som si vtedy robila márne nádeje, že do rozpočtu dodáte sľubovaný vecný a časový harmonogram reformy zdravotníctva, aby sme vedeli, kam tie miliardy, či už z privatizácie alebo zo štátneho rozpočtu, alebo z poisťovní, kam tie miliardy pôjdu. Nedočkali sme sa. Preto my tu tápeme. Preto jeden z nás navrhne zvýšiť platy sestričkám, druhý lekárom, tretí robiť niečo s kapitálovými výdavkami, štvrtý má dobrú snahu pomôcť Červenému krížu, ale to je nesystémové. Pán minister, pokiaľ nedodáte, znovu opakujem, časový a vecný harmonogram reformy, to znamená postup krokov, ich financovanie, ich dopady na zdravotníctvo, pochybujem o tom, že sa zdravotníctvo z tohto krízového stavu spamätá. A hovorili ste o tom spolu s vaším predchodcom štyri roky, keď ste boli v opozícii, a hovoríte a hovoríte a hovoríte o tom už dva roky, čo ste vo vláde.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem pani poslankyňa.
Slovo teraz má pán poslanec Zelník.
Poslanec Š. Zelník:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážená pani ministerka,
vážení páni ministri,
vážené pani ministerky,
vážené kolegyne, kolegovia,
chcem podporiť pani poslankyňu Aibekovú a obraciam sa v prvom rade na vás poslancov vládnej koalície, aby ste venovali väčšiu pozornosť rozpočtu pre rezort zdravotníctva. Reštrikcie v zdravotníctve totiž môžu pôsobiť na šetrenie financií do istej miery, pretože vysvetlím, ako to myslím. Ak pacient nebude adekvátne liečený alebo príde tá liečba neskoro, nastanú také komplikácie, že potom následná liečba bude stáť podstatne viacej, nehovoriac o závažných dôsledkoch, ktoré môžu z tohto pre dotyčného pacienta nastať.
Chcem upozorniť, že pri nedostatku financií v zdravotníctve nebude ani možné a vlastne sa ani neplní programové vyhlásenie vlády v tej časti, kde "vláda bude presadzovať orientáciu zdravotníctva na prevenciu a včasnú diagnostiku". Takéto programy a naštartovanie takýchto programov, samozrejme, vyžaduje prvotnú finančnú injekciu. Tá prvotná finančná injekcia a efekt z tohto, samozrejme, bude až za niekoľko rokov, pretože pri včasnom zistení a odstránení alebo predchádzaní ochorení sa až neskôr objaví v zdravotníctve, že zdravotníctvo nebude potrebovať taký obrovský nárast finančných prostriedkov, pretože včasné liečenie a včasná diagnostika bude podstatne jednoduchšia a lacnejšia ako potom následné riešenie komplikácií.
K platom v zdravotníctve len toľko, že niekedy sa zdá, akoby naši zdravotníci chceli niečo, čo je nemožné. Keď sa skutočne pozrieme na koeficienty, aké sú platy v krajinách Európskej únie a platy iných zamestnancov, treba to prepočítať a zistíme, že naši pracovníci zdravotníci sú na tom najhoršie.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem, pán poslanec.
Reagovať chce pani poslankyňa Aibeková.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
Poslankyňa M. Aibeková:
Áno, ďakujem všetkým kolegom za doplnenie.
A, pani ministerka, je dobre, že ste toto vysvetlili, ten odchod do dôchodku, ale bola to chyba vašich úradníkov, pretože tam stačilo do zátvorky sa odvolať na tú koncepciu, preto som ju ja tu pomenovala, a dať tam to číslo prerokúvania a nemusel okolo toho vzniknúť tento chaos, lebo tá formulácia je nešťastná.
A keď som hovorila o tých 200 miliónoch. Áno, to je úspora, s ktorou počítate v Sociálnej poisťovni na základe toho. A tá by skutočne mohla byť potom použitá napríklad na dôchodky alebo na tú kúpeľnú starostlivosť, pretože to je riešené zo Sociálnej poisťovne. Takže o tomto som hovorila. Možnože to bolo trošku aj v inom kontexte, ale toto som myslela.
A naozaj sa dnes štátna tajomníčka ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny vyjadrila tak, že to bude tá reforma čiže tá koncepcia, o ktorej som hovorila a od roku 2003. Takže nie je dobré, keď jeden rezort vystupuje proti druhému.
A myslím si, že naozaj veľmi správne moji kolegovia upozornili na reformu v zdravotníctve. A napríklad súhlasím aj s vami, pani ministerka, že kým neprebehne komplexná reforma v zdravotníctve, že tie peniaze nie sú vynaložené tak, ako by mali byť, dostatočne efektívne. Ale súhlasím aj s ministrom, keď žiada viac peňazí, pretože pravda je aj taká, že každá reforma si vyžaduje na začiatku istú vyššiu sumu peňazí. Ale pravda sú aj vaše kritické výhrady, že je tretí rok vlády a že v tom zdravotníctve sa nič nehýbe, že teraz vymyslel pán minister prerod na tie verejnoprospešné neziskové organizácie. Ale ako vidíte, nebude to možné, pretože druhý rezort, pod gesciu ktorého to spadá, jasne povedal, že v tomto stave to nie je možné urobiť. Tak by aj minister mal povedať to, čo hovorila pani Keltošová, jasné a chlapské slovo.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem veľmi pekne.
Teraz podľa podľa § 28 ods. 1 rokovacieho poriadku udeľujem slovo ministrovi zdravotníctva pánu Kováčovi.
Pán minister, máte slovo.
Minister zdravotníctva SR R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
kolegyne, kolegovia,
idem robiť veľké vystúpenie. Rád by som reagoval na príspevok pani poslankyne a na príspevky, ktoré odzneli a ktoré sú zamerané smerom do zdravotníctva. Možno budem hovoriť k niektorým otázkam aj ostatných poslancov, ktorí sa dotkli problému zdravotníctva, a niektoré veci by som rád vysvetlil.
Najprv by som sa dotkol vystúpenia pani poslankyne Keltošovej. Pani poslankyňa, ja som svoj sľub splnil. V pondelok poslanci výboru pre zdravotníctvo dostali spomínaný materiál, mám ho u seba. Skrátil som termín o 10 dní, ktorý mi dala vláda. Materiál je predložený. Vláda o ňom ešte nerokovala, ale poslanci výboru už ho majú. Vláda o ňom bude rokovať v stredu budúci týždeň a potom bude dodaný aj do parlamentu.
(Hlasy z pléna.)
Majú ho poslanci aj vo vašom klube, nech sa páči, buďte taká láskavá, ak máte záujem, pred schválením rozpočtu, pred začatím rokovania o rozpočte bol tu. To je len na vysvetlenie. Takže buďte takí láskaví a možnože si treba informačné šumy odstrániť vnútri. To je odpoveď. Áno, samozrejme, situácia, ktorá je v zdravotníctve, je situácia, ktorá hovorí o jednej zásadnej veci: Ak chceme s týmito finančnými prostriedkami, ktoré projektuje rozpočet, vydržať v zdravotníctve, je nevyhnutné urobiť radikálne zmeny v transformácii zdravotníctva. Je to nevyhnutné. Tie zmeny ak chcete nazvať systémové, budem rád, keď ich budeme volať systémové, a môžeme sa o nich veľmi-veľmi starostlivo porozprávať. My sme tie zmeny navrhli a nielenže navrhli, ale my už robíme krok za krokom legislatívne kroky také, aby takéto zmeny mohli byť uskutočnené.
Ja, ak dovolíte, pre stručnosť zhrniem tie systémové zmeny do štyroch zásadných oblastí a poviem, čo je hotové:
1. Je to úprava vlastníckych vzťahov dôslednou deetatizáciou zdravotníckych zariadení s využitím všetkých foriem súkromného vlastníctva vrátane vlastníctva obcí a vlastníctva regiónov i vlastníctva neziskových organizácií, spolu s úpravou organizácie riadenia, kde chceme odstrániť centralistické prvky a nahradiť ich riadením s posilnením odbornej zdravotníckej samosprávy.
2. Je to redukcia lôžkového fondu spojená s posilnením ambulantnej starostlivosti lekárskej i ošetrovateľskej v novodefinovanej sieti akreditovaných zdravotníckych zariadení.
Ak hovorím o razancii, dovoľte v tejto chvíli uviesť príklad. Po analýze redukcie lôžkového fondu slovenského zdravotníctva vám môžem povedať predbežné výsledky hodnotenia za rok, za 12 mesiacov, dvoch vyhodnotení - 30. júna 1999, 30. júna 2000. To je posledný relevantný údaj, ktorý máme z našich štatistických pracovísk. Toľko prenasledovaná Bratislava, kde sa stále hovorí o bratislavocentrizme, Bratislava začne sama od seba a potom až choď redukovať fondy na ostatné kraje. V tomto roku redukovala o 400 postelí, 397 postelí. Na rozdiel od toho ten terén vyzerá nasledovne: Trnavský kraj o 105, Trenčiansky 172, Žilinský 145, Nitriansky už lepšie 370, Banskobystrický a Prešovský zhodne 530, resp. 531 a Košický kraj redukoval o 32 postelí. To nie je razantná transformácia.
My nemôžeme rozvíjať ambulantnú starostlivosť a rozvoj agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti, kým sú tí pacienti v nemocnici. Ja vám uvediem príklad. Opäť je to z Košického kraja. V celoslovenskom priemere máme na jedného pediatra 889 detí, čo je zodpovedajúci postup, ktorý vyhovuje zásadnej požiadavke transformácie. My ju nerobíme pre zdravotníckych pracovníkov. To hovorím veľmi otvorene a jasne. Robíme transformáciu v prospech pacienta. A pacientov záujem nie je ležať v nemocnici. Záujem dieťaťa nie je byť v nemocnici, ale je záujem dieťaťa byť doma u svojej mamy - a lekár nech ho chodí ošetrovať domov - a iba v nevyhnutných prípadoch a na nevyhnutný čas hospitalizovať dieťa. Ak my máme celoštátny priemer 889 detí, povedzme, v Trebišovskom okrese máme 2 500. Potom je jasné, že musíme mať vysoký podiel postieľok v nemocnici, pretože lekár ich nie je schopný ošetriť.
Teda razantný nástup znamená skutočne spojiť tie dve cesty - rozšíriť ambulantnú starostlivosť a ošetrovateľskú starostlivosť úpravou lôžkového fondu oveľa rýchlejšie. A je to v súlade s tým, čo som povedal ako zásadný transformačný krok, to znamená otázka redukcie lôžkového fondu spojená s posilnením ambulantnej starostlivosti. Tým aj dávam odpoveď na to, kde sa tí lekári podejú. Nuž niektorí sa budú musieť rekvalifikovať na inú profesiu, pretože nebude možné ich zamestnať v pôvodnej profesii, ale, opakujem znovu, my tu ambulantnú starostlivosť máme zatiaľ veľmi slabú, nezodpovedajúcu.
3. Je to zavedenie doplnkového zdravotného poistenia a zdravotného pripoistenia a týmto krokom zabezpečenie väčšej miery spolurozhodovania pacienta o jeho zdravotnom stave a o jeho riešení, tohto zdravotného stavu.
Ak my robíme transformáciu pre pacienta, potom pacient musí byť aktívne vtiahnutý do tohto procesu. Veď si pozrite, ako sa pohybuje pacient v súčasnom zdravotníctve. Zákon zaňho rozhoduje, čo dostane zaplatené, zákon mu určí, čo musí odovzdať do poisťovne, lekár zaňho rozhoduje, akú dostane službu, poisťovňa rozhoduje, čo sa zaňho zaplatí, a on tam chudák stojí v strede tohto trojuholníka a nevie vôbec reagovať, pretože nemá na to oprávnenie ani zo zákona. Chceme ho vtiahnuť do systému, aby on bol jeden z rozhodujúcich prvkov o tom, ako sa bude ďalej pohybovať.
4. No a konečne ten posledný bod je zvýšenie efektivity zdravotného poisťovníctva skvalitnením systémov informatiky, kontroly, zavedenie osobných účtov.
A konečný náš cieľ je postupný plánovitý prechod na rodinný typ poistenia s cieľom alebo s tým primárnym cieľom odpojiť sa čo najviac od štátneho rozpočtu. Tento cieľ je podmienený transformáciou aj celej sociálnej sféry. Nemôžeme ho dosiahnuť sami, potrebujeme na to dlhší časový interval. Rátam, že dosiahnuteľný je tak až okolo roku 2005.
Všetky tie kroky sú obsiahnuté v spomínanom materiáli, takpovediac rozrobené do drobných, aj s určením termínov, aj s určením zodpovednosti, takže všade ich tam nájdete. Ten materiál je takto pripravený.
Vrátim sa teraz k poznámkam, ktoré predniesla pani poslankyňa Aibeková. Na niektoré by som rád dal odpoveď.
Tento rok sme prvýkrát uviedli reálny vymeriavací základ. Vážené kolegyne, kolegovia, vy určite viete o tom, že v predchádzajúcich obdobiach sme svojím spôsobom kamuflovali, čo je to vymeriavací základ. Povedali sme síce, že vymeriavací základ je minimálna mzda, ale nie celá, ale iba 50 % a aj to nie súčasne platná, ale tá, ktorá platila pred dvomi rokmi, alebo sme povedali, vymeriavací základ je 2 700 korún, ale nie celý, ale iba 76,5 % a z toho 13,4 %. My sme sa rozhodli, ja som požiadal pani ministerku, aby sme tento rok prvýkrát prestali občana zavádzať, aby sme povedali, vymeriavací základ je 2 400 korún a z neho platíme 14 % za osoby, za ktoré má poistné platiť štát. Preto sa vizuálne zdá, že ten vymeriavací základ neklesol. On neklesol, reálne stúpol, čoho dokladom je aj to, že štát platí o 2 miliardy viac, len poctivo sme priznali na rozdiel od predchádzajúcich rokov, že takáto je realita, žiadne znížené, skrátené platné pred 5 rokmi, ale takáto je objektívna realita.
Netvrdím, že som s týmto riešením spokojný aj pre budúce roky. My musíme nájsť mechanizmus, ktorý bude mať v sebe skrytú nejakú logiku. Ak hovoríme, že poistné sa platí zo mzdy, potom sa nám tu ponúka rôzna výška príspevku, ale z pevne stanovenej sumy. A tou by mala byť minimálna mzda, netvrdím, že 14 %, viem si predstaviť iné percentá, ale mala by byť pre budúce roky minimálna mzda.
Druhý bod, ktorého ste sa dotkli, pani poslankyňa, je veľmi vážny, a to je otázka liekov. Ja by som chcel povedať, aby sme si vysvetlili, aby sme sa nezavádzali jeden druhého. Kategorizácia, ktorá bola vydaná na začiatku tohto roku zákonom, lebo je to právna norma, i keď to nie je zákon, ale je to vládne nariadenie, ale je to právna norma, teda právnou normou zabezpečila občanom 1 070 liekov plne hradených poisťovňou. Netvrdím, že je to veľa, netvrdím, že je to málo. Vzhľadom na prílev nových liekov sa nám zdalo, že tento počet je nedostatočný, a súčasná právna úprava zvýšila zákonom garantované lieky o 300. To znamená, máme v tejto chvíli 1 387 liekov, ktoré sú hradené plne zo zdravotného poistenia, ale garantované zákonnou normou.
Samozrejme, počas existencie týchto kategorizácií sa odohráva ďalší dej. Firmy zistili, že lieky, na ktoré musí pacient priplácať, sú nepredajné, a preto reagujú veľmi logicky. Znížia cenu lieku o to, čo pacient má priplácať. Tým sa zdanlivo dostávajú ďalšie bezplatné lieky do predaja, ale nikto nevie garantovať, že tento týždeň bezplatné budú, na budúci týždeň bezplatné nebudú, lebo to je slobodné rozhodnutie firmy. Preto my sme išli cestou garantovania zvýšenia počtu liekov zákonne a, samozrejme, vytvárame znovu tlak na firmy, pretože firmy reagujú veľmi promptne. Napríklad po minulej kategorizácii už 600 ďalších liekov odškrtli to, čo doplácal pacient, a odškrtli obrovskú sumu - až 2 400 korún na jedno balenie. Takýto príplatok odškrtli, aby sa dostali do pásma, kde pacient nemusí priplácať, kde takýto liek môže lekár smelo odporúčať. Čakáme, že rovnaký jav bude aj tento rok. A ak to bude 600 liekov, mali by sme sa za takých 8, možno 12 mesiacov dostať do situácie, že tých liekov by mohlo byť okolo 2 000, na ktoré pacient nebude musieť priplácať.
Chcem povedať jednu vec. Kategorizácia liekov je veľmi silný nástroj, ktorým sa snažíme dotlačiť firmy k nižším cenám. Ak sa tu hovorilo o úspore, a správne ste hovorili, pani poslankyňa, o úspore 700 mil. korún, ten rozdiel je v jedinom. To je úspora pre zdravotné poisťovne, ale to neznamená, že to musí zaplatiť pacient. Ani to nezaplatí, pretože my sme do kategorizácie dostali lieky, ktoré sú oveľa lacnejšie, napríklad statíny, ktoré dnes predstavujú obrovský boom v liekovej politike Slovenska, ktoré predstavujú veľký nárast. Všetci to poznáte ako lieky, ktoré znižujú hladinu cholesterolu a tukov. Jediným opatrením, že sme zaviedli medzi lieky prvý generický liek, usporíme Slovensku 60 mil. korún. Zavedením ďalších inzulínov usporíme Slovensku ďalších 20 mil. korún. To je to, čo je v tej sume 700 miliónov úspora, teda tá úspora sa nedeje na úkor pacienta, ale deje sa predovšetkým na úkor nových generík. A rozumná spoločnosť radšej usporí peniaze na týchto liekoch, pretože tých 600 miliónov dokážeme využiť v detskej kardiochirurgii, v detskej onkológii, na platenie transplantačných programov a v ďalších a v ďalších oblastiach.
Máte pravdu, že najväčšia hrozba pred zdravotníctvom len čaká, a to je otázka exekúcií a zákona o konkurze a vyrovnaní. Treba povedať, že sme to neboli my, kto dal zákon na Ústavný súd, ale to v tejto chvíli nejdem skúmať. Pôjdem sa pozrieť na podpisy. Len otázka je v tejto chvíli taká. To riešenie skutočne nie je jednoduché a aby som možno aj vyslal istý signál, dohodli sme sa v podstate, že riešenie nebude jednoduché a nebude asi jednotné. My máme pripravené spoločné rokovanie ministerstva financií, ministerstva spravodlivosti, možno Generálnej prokuratúry, ministerstva zdravotníctva a hľadáme riešenie v tejto oblasti v niekoľkých možnostiach. Samozrejme, možnosť ekonomická, o tej sme hovorili, ale aj možnosť právna, možnosť možno niektorých organizačných opatrení, takže my o tomto probléme, samozrejme, vieme. A rovnako ako vy sa bojíte, že by mohol viesť k zlyhaniu zdravotníctva, tento strach mám aj ja, skutočne mám. A práve preto robíme všetky kroky pre to, aby sme sa takémuto kroku vyhli.
Vážené dámy a páni, uvedomte si, dlh zdravotníctva je viac ako 10 mld. korún. Exekučný poplatok za vymoženie 10 miliárd sú 2 miliardy. Tu sa bojuje o 2 miliardy, ktoré chce niekto strčiť vo forme exekučného poplatku do vrecka. A ten boj nie je ľahký, lebo 2 miliardy je veľmi lákavá suma. Exekútorov v oblasti zdravotníctva však poznáme, tých mien sa pohybuje okolo 50, 50 ľudí pracuje na tom, aby získali 2 miliardy prostým zablokovaním účtu v banke.
(Hlasy z pléna.)
To je iné. Istina je iné, ale exekučný poplatok je iný, pani poslankyňa. Exekučný poplatok je niečo úplne iného. Nebudeme asi teraz diskutovať takto, ale môžem vám to potom vysvetliť, o čo tu ide.
Chcem povedať aj o otázke modernizácie. Ja viem, že my nemáme dostatok finančných prostriedkov na to, aby sme kupovali, ale chcem povedať, že ani tam nie sme úplne negatívne a celý ten problém nie je zastavený. Máme, dokupovali sme v minulom roku ultrazvuky s farebným dopplerom, ultrazvuky čiernobiele, biochemické analyzátory. Niektoré pracoviská dostali nové počítačové tomografy, teda tu sa nezastavil vývoj.
Robíme rozumnejšiu politiku, dávame malú akontáciu, rozložíme ich do viacerých splátok, ale fakt je, že to, čomu hovoríme vnútorný dlh zdravotníckych zariadení, to nám rastie. Tá klasická údržba nemocníc, tá je veľmi komplikovaná. Prispelo k tomu aj to, že sme trošku rozšafným spôsobom začali dostavovať nemocnice a otvárať nové stavby, kde už je toľko preinvestovaného, že už to ukončite. A my vlastne tie lôžka potrebovať nebudeme. Naším cieľom je skôr lepšie využiť lôžka, rýchlo obrátiť pacienta na tom lôžku. Uvedomme si, že Slovensko v tejto chvíli využíva lôžkový fond na 69 %, 30 % postelí každý deň je na celom Slovensku voľných. To nemôže ufinancovať žiadna poisťovňa. My držíme pacienta v nemocnici v priemere 9 dní. Vo svete je to 6 dní. Opäť hovorím, toto nie je schopná žiadna poisťovňa na svete ufinancovať.
Ak neurobíme opatrenia na skrátenie hospitalizácie, ak neurobíme opatrenia na lepšie využitie posteľového fondu, neufinancujeme to. Hovorím to veľmi otvorene. My sme robili prepočty. Skrátenie o 1 deň hospitalizácie a využitie posteľového fondu na 75 %, to znamená, pripúšťame, štvrtina postelí bude voľná a pacient nebude ležať dlhšie ako 8 dní, znamená v tejto chvíli zrušiť 7 700 postelí, samozrejme, s adekvátnym množstvom miest personálu. Takže toto je cesta, podľa ktorej my sme išli.
Pokiaľ sa týka mzdových požiadaviek, ja myslím, že tu nenarážame na problém výšky. Tu je len predstava, že znovu po socialisticky každý dostane rovnako. A ja som zásadne proti tomu. My máme, tak ako v každej profesii, máme dobrých lekárov a máme zlých lekárov. Dobrý lekár nech zarobí dosť, ale zlý lekár nebude zarábať. Žiadne štandardné zvyšovanie nejakých tarifných zložiek, tam, kde si zaslúžiš, zarob, kde si nezaslúžiš, hlboko ľutujem.
No a konečne sa dotknem toho posledného bodu a to je otázka, že mi pani poslankyňa povedala, že nebude možné zavádzať verejnoprospešné inštitúcie, pretože ministerstvo spravodlivosti pripravuje zákon až v novembri. No my sme, samozrejme, túto situáciu už zachytili a môžem vám povedať, že máme zákon hotový v paragrafovom znení pre zdravotnícke zariadenia. Pôjde do medzirezortného pripomienkového konania a pokúsime sa, aby prešiel cez parlament čo najskôr, aby nemocnice skutočne mohli začať takto efektívne a po novom hospodáriť.
Určite som nevyčerpal všetko, ale predsa len by som sa chcel dotknúť jednej veci, ktorá tu vyplynula. Myslím si, že občan by sa mal dozvedieť, koľko platí na zdravotníctvo a koľko zo zdravotníctva čerpá. Je to skutočne kľúčová otázka, otázka osobných účtov. Málokto si možno uvedomuje, že pri sume viac ako 50 miliárd, ktorá vstupuje do zdravotníctva, vlastne na jedného občana my ročne dávame 10 tisíc na zdravotníctvo. Kto z nás si to uvedomuje, že každý jeden z nás utráca 10 tis. korún na zdravotnícke potreby?
(Hlasy z pléna.)
To je priemerné číslo. Samozrejme, kto neutratí nič, ten prispieva tomu, kto utratí 100 tisíc, ale aby sme si uvedomili, aká to je veľká, aká to je skutočne veľká suma.
A dovoľte, aby som vám povedal príklad, prečo si myslím, že takýto postup nie je dobrý a že pacient musí byť trošku vtiahnutý do rozhodovania o svojom zdravotnom stave. Pri snahe liečiť pacientov na vysokú hladinu cholesterolu a tukov bol urobený zásadný pokus: Začnime ich liečiť diétou. A ajhľa, zistilo sa, že namiesto dávania liekov prostá diéta vyčistila takpovediac to krvné riečište u 42 % pacientov. Spočítajte si, kde pacient svojím vlastným zodpovedným prístupom k svojmu zdraviu môže vstúpiť do procesu riadenia zdravotnej starostlivosti.
Prepáčte mi trošku dlhší vstup. Ja sa ešte pripravím a komplexnejšie ešte odpoviem aj na viaceré otázky, ale trošku dlho som rozprával. Odpustite.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem, pán minister.
Chcem sa spýtať: Vyhlásim obedňajšiu prestávku alebo chcete ešte faktickými poznámkami reagovať?
(Hlasy z pléna.)
Pani ministerka má dohodnuté stretnutie na 12.00 hodinu, takže... Ale vy vlastne reagujete na pána ministra?
Nech sa páči, pani Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Končím možnosť prihlasovania sa do faktických poznámok.
Nech sa páči.
Poslankyňa I. Belohorská:
Áno, len mne ide čas a chcela by som, aby pán minister počúval. Keď som vo svojom vystúpení hovorila napríklad o výške platov lekárov a dehonestujúcom postavení vôbec zdravotníckych pracovníkov, ja som nehovorila o stave, ktorý je v zdravotníctve. A to by sme si mali uvedomiť. Keď v tomto parlamente predkladala ministerka spravodlivosti návrh na zvýšenie platu sudcov, my sme nehovorili o stave vo väzniciach, my sme nehovorili o tom, či sú sudcovia dobrí alebo zlí, ale hovorili sme o princípe odmeňovania tohto stavu. Takže nebola by som rada, aby znovu sa tu populisticky hovorilo o tom, že robíme všetko v prospech pacienta. Samozrejme, zdravotníctvo by ináč nemuselo fungovať, keby sme nerobili všetko v prospech pacienta, ale v prospech pacienta je, že udržíme dobrých lekárov v tejto republike, že nepripustíme, aby našich 27 - 30 stredných zdravotníckych škôl chrlilo zdravotné sestry, ktoré odchádzajú do Rakúska a do iných štátov sveta. Takže o tom to je, my nehovorme teraz o stave v zdravotníctve, lebo to si môžeme rozobrať ináč.
Je vždy zaujímavé, že pán minister nám tu verejne ponúkne, aby sme sa išli zúčastniť takých a onakých rozhodovaní. Pán minister, bolo by dobré, aby ste vy hovorili s lekárskym stavom, Lekárskym odborovým združením a inými stavovskými organizáciami. Teraz sa napríklad ruší alma mater, tam, kde ste vlastne vy aj ja, aj ostatní slovenskí lekári študovali, tým, že ich rozprskáme ako 7 havranov po celej Bratislave. O tom hovorme, o takýchto rozostavaných prioritných stavbách, a tú tvrdosť treba dokázať, tak ako ju dokázal minister Kňažko.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Pán poslanec Gajdoš, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Gajdoš:
Ďakujem pekne za slovo.
Pán minister, k vašej poznámke o liečivých účinkoch diéty by som chcel poznamenať, že už sa stalo a týmto rozpočtom, ktorý vláda predkladá na schválenie parlamentu, vlastne ordinujete väčšine občanov Slovenska permanentnú diétu počas celého roku, takže asi im to prospeje. Ale nie to je podstatou mojej faktickej poznámky.
Je nesporné, že zdravotníctvo má mnoho problémov a nedostatok finančných zdrojov. Bolo tu niekoľko pokusov naznačiť isté systémové alebo prijať isté systémové riešenia a nie všetky tieto pokusy boli úspešné. Ja vám chcem položiť otázku, kedy vy alebo prípadne kto z vládnych činiteľov nájde odvahu zvolať otvorené fórum odborníkov v zdravotníctve, na základe tohto otvoreného fóra kto nájde odvahu zriadiť odborné komisie, ktoré vypracujú koncept rozvoja zdravotnej starostlivosti na Slovensku, dlhodobý koncept rozvoja, podložia ho ekonomickou rozvahou a časovou postupnosťou riešenia problémov, dajú ho schváliť, pripravia k nemu legislatívu a budú schopní v krátkej budúcnosti celý tento proces naštartovať. Všetky ad hoc riešenia sa míňajú účinku. Finančná priepasť sa prehlbuje. Je skutočne najvyšší čas, aby sa takéto fórum zvolalo a aby sa opieralo o fundovanú odbornú základňu, ktorá bezpochyby v našom slovenskom zdravotníctve je.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Pán poslanec Drobný, nech sa páči.
Poslanec M. Drobný:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán minister, zabudli ste na tretiu kategóriu lekárov, ktorí nie sú ani hlúpi, ani múdri, ale sú šikovní a dohodnú sa s regionálnou poisťovňou a vychádza im to. Tam treba kontrolu, tam treba akreditácie. To, bohužiaľ, nebeží a to sme mali robiť už tohto roku. Bol taký bod vládneho vyhlásenia. Mali sme s tým začať. Ja budem navrhovať aj zvýšiť peniaze na akreditačnú komisiu. To je jedna vec.
Druhá vec, neboj sa ty o statíny, ony sa čoskoro zdiskreditujú a budú také isté ako klofibrát. Zbierame veľmi malígne polyneuropatie po nich. Áno, ony sú teraz boomom, ale o chvíľu sa pacienti zbadajú a bude po nich. Ale prosím ťa pekne o antiepileptiká. To by bola kategorizácia a skupina liekov, ktoré by všetky mali byť kompletne hradené, aj taloxa, i keď je drahá. To sú lieky, ktoré sa nikdy nezdiskreditujú, tie zostanú stále potrebné, pretože pacienti trpia epizodickými stavmi, behaviorálnymi, ktoré ich diskvalifikujú zo spoločnosti, a tam používame, čo môžeme. Ale keď máme napríklad liek taloxa, tak draho platený, tak nemôžeme ho, bohužiaľ, indikovať.
Takže to sú veci, ktoré by som len pripomenul odborne k tvojmu vystúpeniu, ale treba si povedať, že akreditačná komisia mohla už dávno roztriediť ľudí a oddelenia a kliniky, ktoré nemajú obložnosť, pretože ony nevykonávajú, a to je hlavné kritérium, isté úkony v takom počte, ako treba. A tam by bola jednoznačná klasifikácia buď evaluačná alebo akreditačná, že páni nie ste schopní vykonávať dané úkony, a bola by veľmi jednoduchá transformácia.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem za slovo.
Pán minister, ja túto transformáciu dobre poznám, ale dobre, že odznela aj pre širšiu verejnosť. A viete, že ja som sa opakovane vyjadrila ešte na adresu vášho predchodcu, že s mnohými krokmi súhlasíme bez ohľadu na to, či sme opozícia alebo koalícia. Lenže váš predchodca o všetkom iba hovoril. My sme tu mali toľko materiálu, že ja ho už ani nevládzem, nemám miesta naň, aby som ho doma mala, ale z toho sa nerealizovalo nič, iba chaotické kroky, iba chaotické kroky. A všetko to, čo ste teraz vy hovorili a s čím sa napríklad v tej transformácii dá súhlasiť, tak to doteraz bolo iba na papieri a nerealizovalo sa.
Čo sa týka ohodnotenia zdravotníckych pracovníkov. Vy veľmi dobre viete, že keď sú tak hlboko poddimenzovaní, vlastne aj pod celoslovenský priemer, najprv im musíte upraviť slušne platy a potom robiť diferenciáciu, pretože ako určíte, kto je dobrý a kto je zlý lekár? Ten je dobrý, čo veľa robí a čo má na pacienta 2 minúty, ale bude si vykazovať množstvo teda prijatých prípadov? To je dobrý lekár alebo jeden, ktorý sa venuje systematicky, ale má nižší výkon? Čiže kvantitatívny ukazovateľ je o ničom. Kvalitatívny, ako budete hodnotiť, jeho kvalitu, na základe čoho, keď on musí odkladať operácie, lebo nemá peniaze, musí odkladať operácie, pretože nemá zdravotnícky materiál, pretože vieme, aká je situácia, že môže byť problém s krvou a tak ďalej? Čiže vy môžete tieto ukazovatele práce lekára vypracovať až vtedy, ak bude zmenený systém, tak ako ste ho pomenovali. A s tým ja súhlasím, že to sa musí udiať.
A čo sa týka verejnoprospešných organizácií, neziskových, škoda, že na ten seminár neprišiel zástupca vášho rezortu, hoci bol pozvaný a mal zapísanú aj prednášku. Tieto veci sa mohli tam navzájom vyjasniť, lebo jeden rezort hovorí jedno, druhý druhé.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Pán poslanec Husár.
Poslanec S. Husár:
Pán minister, ja som si veľmi pozorne vypočul vaše vystúpenie a hlavne tú časť, v ktorej ste hovorili o príprave reformy, jej hlavných cieľoch. A poviem otvorene, že som ich pochopil a s mnohými plne súhlasím. Ale zákonite sa mi vynára otázka, prečo toto všetko dva roky mešká. Vynára sa mi v súvislosti s tým otázka, kto je autorom tohto projektu, či kolektív pracovníkov ministerstva alebo vy a realizujú vaše myšlienky. Ak je to tak, pýtam sa potom: Bol prekážkou týchto riešení exminister Šagát? Ako predseda kompetentného výboru ste mali možnosť, právo a povinnosť ovplyvňovať tieto skutočnosti. A zároveň teda sa mi vynára trošku hlúpa otázka, či všetky tieto riešenia ste si nechávali a odkladali až na moment nástupu do funkcie, ktorú dnes zastávate, pretože, bohužiaľ, aj bez zlomyseľnosti to vyzerá takto. Pretože navrhované kroky sú logické, sú potrebné a sú nevyhnutné. A v prípade, že pán exminister Šagát tieto vaše názory, myšlienky vo výbore a v kontakte, kde ako politickí súpútnici ste mali naozaj možnosť o týchto problémoch hovoriť otvorene, pracovne a vecne, ignoroval, myslím, že nesie veľkú osobnú zodpovednosť za zameškané dva roky.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Pani poslankyňa Záborská, máte slovo.
Poslankyňa A. Záborská:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
uvažovala som, či mám vystúpiť vo faktickej poznámke, pretože sa mala týkať pána ministra a minimálne rovnakou mierou aj pani ministerky financií.
Pán minister nám tu v štyroch bodoch povedal, ako si predstavuje transformáciu zdravotníctva, ale ak tu nebude všeobecná politická vôľa celej vlády, celej Národnej rady, ak sa z tohto systému začnú po jednom vyťahovať tehličky z dôvodu neochoty verejnosti alebo nedostatku financií, alebo nejakých iných dôvodov, tak ten systém sa zrúti a nebude funkčný a my zistíme po dvoch-troch rokoch, že sme prijali transformáciu, ktorá nepriniesla do systému žiadne finančné prostriedky.
Ďakujem.