Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia traja poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.
Pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán poslanec Hudec v podstate vo svojom vystúpení práve v spojitosti s Maticou slovenskou poukázal aj na "zásluhy" pani ministerky financií v celom tomto probléme. Myslím si, že tieto zásluhy sa nedotýkajú iba pani ministerky, ale dosť vážne a významné sú aj vo vzťahu práve k ministrovi kultúry pánovi Kňažkovi. Domnievam sa, že pán Kňažko v budúcnosti, pretože história býva niekedy pomerne aj krutá, možno zbadá, že jeho osoba, povedzme, nebude o nejakých 10 až 15 rokov známa ako osoba, ktorá reprezentovala napríklad v nejakom filme kapitána Nálepku, alebo ako tribúna revolučných udalostí v roku 1989, ale že tá história môže ho zaznamenať, a podľa môjho názoru ho aj zaznamená, po boku takých významných činovníkov, aj z hľadiska histórie, ktorí sa pričinili, treba povedať, v menšom rozsahu o neprospech Matice slovenskej ako on. Chcem povedať, že ten panteón môže byť vcelku taký, že bude stáť po boku napríklad bývalého prezidenta Česko-slovenskej socialistickej republiky v tomto smere.
Takže ten hlavný problém v spojitosti práve s Maticou slovenskou nespočíva ani tak v tom, že je to jednoducho politický atak a politická odplata tejto vládnej koalície za činnosť Matice slovenskej v uplynulom období aj z hľadiska národnoemancipačného snaženia Slovákov, ale ten hlavný problém podľa mňa spočíva jednoducho v tom, že existuje a je doteraz v platnosti a účinnosti zákon o Matici slovenskej a že Matica má právo a má povinnosť plniť isté úlohy štátu, ktoré jej štát zveril. A aj týmto rozpočtom sa tento zákon o Matici slovenskej jednoducho porušuje a sa obchádza. Toto je...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Jarjabek.
Poslanec D. Jarjabek:
V nadväznosti na slová pána poslanca Hudeca by som chcel povedať len jednu vec.
Kultúra na Slovensku je dnes nielen vo finančnej kríze, ale hlavne v spoločenskej kríze, čo je ešte horšie preto, lebo tá finančná kríza sa dá nejakým spôsobom perspektívne riešiť, ale tá spoločenská kríza, to je čosi, čo je v nás, čosi, čo sa tu naozaj zakoreňuje posledné dva roky. To je kríza vzťahu tejto vládnej garnitúry, ktorá je reprezentovaná ministrom kultúry, ale hlavne pani ministerkou financií. Toto je zrkadlo tejto garnitúry.
A pre mňa skutočne nastáva len jedna otázka, či to je nechcenie ministra kultúry riešiť vzťahy v kultúre, o čom veľmi silno pochybujem, a či to nie je náhodou vzťah ministra kultúry a ministerky financií. A možno tento vzťah, respektíve nevzťah pani ministerky financií súvisí aj s jej kedysi umeleckými ambíciami, možno nenaplnenými podľa jej predstáv, v každom prípade pani ministerka sa správa ku kultúre nielen macošsky, ale vlastne tak, ako keby tá kultúra sama ani neexistovala. Hovorím ešte raz, je to vzťah ministerky financií k rezortu ministerstva kultúry.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Hudec na začiatku vystúpenia uviedol, že som mu prepustila svoje poradie. Áno, a chcem vás, dámy a páni, informovať, že pán poslanec Hudec odchádza do Prahy, kde mu na Václavskom námestí bude pokrstená kniha, táto kniha sa volá pekným názvom Experiment láska. Tak mi dovoľte, aby som mu k takémuto kroku zablahoželala, pretože nie je to len jeho úspech, ale aj úspech Nitranov, ako hovorí pán poslanec Mikloško, ale myslím si, že je to aj úspech parlamentu a že mu spolu k tomuto zablahoželajme. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Samozrejme, všetci sa pripájame.
Pán poslanec Hudec, máte slovo.
Poslanec I. Hudec:
Inak neviem, či to nie je zakázaná reklama, ale rád by som povedal jednu vec, ktorá akosi vyplýva zo všetkých súvetí mojich predrečníkov, pretože naozaj na Slovensku sme doteraz nemali vládu, ktorá by žičila kultúre s maličkou výnimkou. A tú výnimku...
(Hlas poslanca F. Mikloška z pléna.)
Áno, budeš sa čudovať, pozri si finančné prostriedky, Ferko Mikloško, ktoré dal, napríklad pán bývalý minister Kozlík na kultúru aj z iných rozpočtových zdrojov. Nešlo to do malty, ako sa to teraz snaží pretaviť pán minister kultúry, neviem prečo, ale išlo to na skutočné kultúrne aktivity.
Bojím sa jednej veci. Ani tá vláda ešte nebola dostatočne kultúrna, to upozorňujem, ale to, čo sa teraz robí, to je prepad. Prečo sa sťažujeme alebo nariekame, keď máme vedomie o národnom sebavedomí v európskom rebríčku, ktoré je na poslednom alebo predposlednom mieste? Prečo sa sťažujeme, keď my sami na to nedávame peniaze? Pozrite sa, aký je maďarský rozpočet, koľko dávajú na školstvo, kultúru, aj školstvo a kultúru v zahraničí. Toto je svedomie, toto je vyznamenanie súčasnej vlády, že ešte aj toto nízke minimum znížila a drasticky ho obmedzila. Nebudeme mať čo Európe ponúknuť. Zemiaky chceme doniesť do Európskej únie? Čo chceme doniesť, kapustu, žito? Ďakujem pekne, to vedia vyrobiť všetci. Náš duch tu mizne. Načo sem prišiel Konštantín Filozof a Metod? Načo sem prišli? To si túto otázku nikto nepoloží. Prečo Slovensko vypestovalo troch osnovateľov európskych jazykov, ukrajinského, českého a chorvátskeho? Načo to bolo všetko, keď my sa správame ako barbari? Pani ministerka, to platí v prvom rade o vás.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani ministerka, nech sa páči, máte slovo.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ak dovolíte, neviem o tom, že by Hnutie za demokratické Slovensko malo určitú zásluhu za to, že sem prišli vierozvestcovia Cyril a Metod.
Druhú poznámku, ktorú by som rada povedať, pán bývalý minister kultúry, je pre mňa prekvapením, že neviete, akým spôsobom sa financuje Matica slovenská. Skutočne neviem, či ste robili ministra kultúry a či ste sa pozerali aj na štruktúru svojich výdavkov, ale pokiaľ viem, Matica slovenská sa odjakživa financovala z kapitoly ministerstva kultúry. Takže ja ako ministerka financií nemôžem zasahovať do kapitoly ministerstva kultúry. Všetky vaše osočovania sú účelové a sú nepravdivé. Pre mňa je nepochopiteľné, že človek od kultúry dokonca je schopný nepravdivo informovať verejnosť. A zrejme to nezakryje ani ten fakt, že budete môcť krstiť svoju knihu v Prahe. Nepochybne vám k tomu blahoželám. Svoj vzťah ku kultúre nebudem osvedčovať žiadnymi frázami a žiadnymi hlúpymi rečami. Mojím vzťahom ku kultúre je to, že si ju nesmierne vážim a že sa pokladám za kultúrneho človeka a pokúšam sa to demonštrovať na každom mieste.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pani ministerky s faktickými poznámkami sa hlásia dvaja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Pán poslanec Hudec.
Poslanec I. Hudec:
Odpusťte mi, pani ministerka, vážim si vás ako dámu a ešte raz to zopakujem, ale nič ste nepovedali. Vôbec to nie je pravda, čo ste tu tvrdili, pretože sú čísla, ktoré nepustia. Keby ste si ako financministerka pozreli tie čísla, tak nikdy by ste takto vystúpiť nemohli. Dokonca poviem, ešte ste takmer neboli ani v politike a postaral som sa o to, aby váš príspevok o perspektívach sociálnej demokracie vyšiel v istom zborníku. A viete veľmi dobre o tom, že som si vás nesmierne vážil, ale tie kroky, ktoré teraz robíte, pani ministerka, vôbec nesvedčia o tom, že milujete kultúru. Možno súkromne ju znášate, možno, ale ten verejný prejav je nulový. Likvidujete kultúru. Keby vzniklo nové hnutie "Zachráňte kultúru", už nemá čo zachraňovať. Záchrancovia kultúry, tzv. baywatcháci ju jednoducho zlikvidovali a vy ste im k tomu výdatne pomohli. Mrzí ma to, ale je to pravda. To musia počuť všetci ľudia tohto štátu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Jarjabek.
Poslanec D. Jarjabek:
Pani ministerka, porovnajte si, čo z hľadiska kultúry a kultúrnych inštitúcií na Slovensku je dnes, aké kultúrne spektrum sa na Slovensku prevádza dnes, a porovnajte si ho len s tými dvomi rokmi, ktoré tak strašne nemáte rada, s tým obdobím spred dvoch rokov. Jednoznačne ste za toto zodpovedná vy ako ministerka financií. Tejto zodpovednosti sa nevyhnete, vy posväcujete rozpočet, vy navrhujete rozpočet a vy môžete ovplyvniť kapitolu rozpočtu kultúry. Čiže akékoľvek výhovorky z vašej strany, akékoľvek vyhýbanie sa zodpovednosti v tomto smere je absolútne neadekvátne.
Svoju kultúrnosť, o ktorej ste práve hovorili, môžete v tejto chvíli podporiť, bohužiaľ, v rámci tohto rozpočtu už je neskoro, svoju kultúrnosť môžete podporiť, respektíve mohli ste podporiť rozpočtom, ktorý ste predložili do parlamentu. A ten je v tejto chvíli nieže nekultúrny, ten je v tejto chvíli likvidačný. A je to len a len vaša zodpovednosť, pani ministerka, a budeme sa o tom určite ešte v priebehu tohto volebného obdobia baviť.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Kadlečíková, pripraví sa pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Kadlečíková:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
každé hodnotenie predkladaného dokumentu vraj má byť formulované taktikou bozku a facky. Osobne uprednostňujem pri hodnotení ľudí tú prvú časť taktiky. A keď už musím kritizovať, tak zásadne začínam pochvalou, a preto, pani ministerka, aj keď teraz nepočúvate, ale chcem povedať, že si vás vážim ako političku, ale sme v politickom ringu, schvaľujeme štátny rozpočet a my poslanci máme v snemovni právo aj dolaďovať ten štátny rozpočet, aby sme nemali pocit, že sme len mechanickými vykonávateľmi určitej vôle. Takže tak, prosím, chápte aj môj ďalší komentár.
Viem, že nech je určitý programový dokument akokoľvek osvietený a sústredene vypracovaný, výsledný efekt môže byť frustrujúci. Sú veci, ktoré stoja nad dobre mieneným úsilím tvorcov ekonomiky, a práve tie môžu pokaziť aj ten najlepší zámer. Raz to môžu byť finančné krízy, nepriaznivý vývoj kurzu koruny alebo v pôdohospodárstve, a to platí dvojnásobne, aj dopady klimatických zmien.
Pri všetkej úcte k tvorcom štátneho rozpočtu na začiatku svojho vystúpenia chcem uviesť, že z doteraz pripravovaných 3 štátnych rozpočtov je práve tento najrizikovejší a, povedala by som, aj úzkostlivý. Je to škoda, lebo vstupujeme do 3. roku nášho koaličného vládnutia a občania Slovenskej republiky od nás právom očakávajú objavenie sa svetla na konci tunela. Každý ľudský jedinec je totiž stavaný tak, že je pripravený aj strádať, ak vie, že to má svoj význam a že po odriekaní príde nielen oživenie ekonomiky štátu, ale aj zlepšenie jeho ekonomického postavenia. Mrzí ma, že sme túto úlohu nedokázali zvládnuť práve v štátnom rozpočte pre rok 2001.
Napriek rôznym politicky nepopulárnym stabilizačným krokom ktoré boli realizované, ukazuje sa, že miera ich efektu je nízka a ani rozpočet na rok 2001 neprináša perspektívu naštartovania ekonomického rastu, a tým ani zamestnanosti. Schodok štátneho rozpočtu je vysoký, rast HDP je o niečo optimistický ako pre rok 2000. Pri takom vysokom schodku štátneho rozpočtu nám predložený dokument veľa optimizmu nedáva.
Pripájam sa preto k stanovisku Strany občianskeho porozumenia, že práve v tomto rozpočte je nedostatočná podpora malého a stredného podnikania, že príjmová časť rozpočtu je značne podhodnotená. A pýtam sa, prečo sa predkladatelia návrhu štátneho rozpočtu postavili negatívne voči pozitívnym dopadom zníženej dane z príjmov, resp. voči zrušeniu dovoznej prirážky, prečo s nimi neuvažujú v príjmovej časti rozpočtu, veď takéto opatrenia v každej ekonomike vedú k jej revitalizácii, k novým pracovným príležitostiam, čím sa zníži nezamestnanosť, ale predovšetkým bude stimulovaný ekonomický rast krajiny. Prečo sa to však neobjavuje v príjmoch štátneho rozpočtu? Potvrdzuje sa však, že podnikatelia, ale aj občania budú mať aj naďalej veľa starostí.
Je na škodu všetkých, že sa v našich súvislostiach nedoceňuje sila mikroekonomickej sféry a že sa jednoznačne vidí a preferuje len rola makroekonomiky. Na jednej strane sa v rozpočte správame veľkoryso voči ozdravovaniu bankových subjektov, na strane druhej sme voči reštrukturalizácii podnikateľskej sféry úzkoprsí. Ozdravenie bankového sektora nestačí, ak okamžite nebude naštartovaná reštrukturalizácia podnikateľskej sféry, podotýkam, nie likvidujúcimi konkurzmi či exekúciami. Potom všetky prostriedky vynaložené na bankové subjekty aj z tohto štátneho rozpočtu sú zbytočné. V nezdravom podnikateľskom prostredí to bude mať na ekonomický vývoj našej krajiny len dočasný význam a zdrvujúci dopad tak, ako to bolo do roku 1999.
Vo vzťahu ku kapitole rezortu pôdohospodárstva oceňujem skutočnosť, že boli zvýšené prostriedky voči kapitálovým transferom, čo zakladá reálne možnosti na zvýšené investovanie. Oceňujem aj zvýšenie príspevku pre Štátny fond vodného hospodárstva. Zrejme negatívne dopady tohtoročného sucha boli dostatočným stimulujúcim faktorom pre tvorcov štátneho rozpočtu na navýšenie tejto kapitoly.
Výbor pre pôdohospodárstvo venoval sústredenú pozornosť práve kapitole Pôdohospodárstvo a, dovolím si poznamenať, aj kapitole Životné prostredie, a to vzhľadom na predvstupovú prípravu Slovenskej republiky do európskych štruktúr, rešpektujúc pritom skutočnosť, že v budúcom roku sa otvoria rokovania o jednej z najdôležitejších kapitol Poľnohospodárstvo. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo preto navrhol zvýšiť výdavky v kapitole Ministerstva pôdohospodárstva na kapitálové transfery na rekonštrukciu skladovej a pozberovej úpravy v záhradníctve, v ovocinárstve, vo vinohradníctve, ako aj na obnovenie výsadby vinohradov a ovocných sadov. Týmto riešením dôjde k úspore devízových potrieb na dovoz ovocia, zeleniny a vína o 450 mil. korún a zároveň sa zvýši export týchto komodít.
Okrem toho výbor odporúčal zvýšenie výdavkov do zveľaďovania lesa o 140 mil. korún. Už dlhé roky sa doplnkový zdroj zo štátneho rozpočtu nemení, nadväzne na rasty cien vstupov sa preukazne zanedbávajú verejnoprospešné práce v lesoch, súčasné zdroje neumožňujú zabezpečenie nevyhnutnej pestovateľskej činnosti, nezabezpečuje sa protipovodňová ochrana na lesných tokoch, nezabezpečujú sa nevyhnutné opravy a údržby lesných ciest. Tento stav znamená znižovanie nezamestnanosti v severných regiónoch Slovenska. Zvýšenie transferu pre uvedený štátny fond bude znamenať 1 300 pracovných miest pri celoročnom pracovnom pomere, resp. 2 600 pracovných miest pri sezónnom pracovnom pomere.
Vzhľadom na komplikovanú situáciu v rezorte životného prostredia členovia výboru predložili návrh na zvýšenie bežného transferu ako doplnkového zdroja zo štátneho rozpočtu do Štátneho fondu životného prostredia o 300 mil. korún. Nadväzne na prípravu vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie bude treba zabezpečiť požiadavky zakotvené v Smernici rady 91 271 Európskej komisie týkajúce sa čistenia komunálnych odpadových vôd vo všetkých obciach nad 2 000 obyvateľov, ktoré dosiaľ nemajú vybudovanú verejnú kanalizáciu a zodpovedajúce čistenie odpadových vôd. Rovnako je dôležité budovanie verejných vodovodov v obciach, ktorých zásobovanie je dosiaľ riešené z domových studní mnohokrát nevyhovujúcej kvality.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, z toho dôvodu vás žiadam, aby bod 3 zo spoločnej správy v časti C-IV bol vyňatý na osobitné hlasovanie. Prosím vás o jeho podporu. V prípade, že by tento návrh neprešiel v poslaneckej snemovni, potom predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý by uvažoval so zvýšením kapitálových transferov do rezortu pôdohospodárstva na účely už vymenované o 100 mil. korún.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, rovnako žiadam o osobitné hlasovanie pri bode 8 časti C-III zo spoločnej správy výborov - ide o zvýšenie rozpočtu kapitoly ministerstva školstva o 30 mil. korún - a tieto prostriedky účelovo viazať na prístavbu pre mechanizačnú fakultu k pavilónu S Slovenskej poľnohospodárskej univerzity. Ide o náhradné priestory na vzdelávacie účely študentov Mechanizačnej fakulty Slovenskej poľnohospodárskej univerzity, ktoré sa uvoľňujú na Kalvárii a ktoré sú postavené súčasným vedením a bývalým vedením univerzity na pozemkoch Spoločnosti Božieho slova. Tieto priestory musia byť uvoľnené do konca roku 2001, a pre SPU - Slovenskú poľnohospodársku univerzitu - tak vzniká neriešiteľná situácia.
Vážená poslanecká snemovňa, už som uviedla, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo pristúpil k rokovaniu o štátnom rozpočte zodpovedne, to znamená, že vo vzťahu k zvýšeným výdavkom štátneho rozpočtu sa hľadajú aj zdroje na zvýšenie príjmov, a tak sa odporúča zabezpečiť uvedené výdavky zo zvýšeného výberu daní z liehu v objeme 650 mil. korún. Uvedený nový zdroj sa získa prijatím nového zákona o obehu liehu. Uvedenou novelou zákona sa zvýši a zdokonalí aj mechanizmus výberu spotrebnej dane z liehu.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zároveň prosím o osobitné hlasovanie zo spoločnej správy, bodoch 2 a 3 v časti C-II Návrhy na zníženie výdavkov kapitol. Pri hlasovaní o týchto bodoch navrhujem tieto body zo spoločnej správy neschváliť.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami sa prihlásili traja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Pán poslanec Maxon, máte slovo.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Vo vzťahu k tomu, čo povedala predsedníčka výboru pani Mária Kadlečíková, mi dovoľte, aby som oficiálne požiadal ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky Pavla Koncoša, aby vysvetlil svoje dôvody, prečo nepodporil vládny návrh zákona štátneho rozpočtu na rok 2001. To je poznámka číslo 1.
Poznámka číslo 2. Pani predsedníčka výboru, so všetkým, čo ste povedali, súhlasím a s najväčšou pravdepodobnosťou s tým bude súhlasiť aj poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko a predpokladám, že tie návrhy budú mať našu podporu. Čo ma však na tom všetkom trápi, že už o tom hovoríte dva roky bez reálneho efektu realizovať to, čo často oprávnene kritizujete tu na pôde Národnej rady. Pani predsedníčka, v decembri 1998 bol predmetom diskusie revitalizačný zákon. Vtedy ste všetkých tu v snemovni a celú agrárnu verejnosť ubezpečili, že máte relevantné riešenia a že tento netransparentný zákon treba zamietnuť a prídete s riešeniami. Chodíte s týmito riešeniami dva roky. Dnes ste tu v tejto snemovni povedali, že ak sa okamžite s týmto procesom nezačne, tak možno očakávať katastrofu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Klemens.
Poslanec J. Klemens:
Ďakujem za slovo.
Chcem podporiť myšlienku pani poslankyne Kadlečíkovej, ktorá sa dotýkala potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti Slovenskej republiky, v nadväznosti na rozpočet kapitoly rezortu Ministerstva pôdohospodárstva. Faktom zostáva skutočnosť, že sme doviezli do Slovenskej republiky potraviny za 32 mld. korún, z toho za 25 miliárd takých, ktoré si dokážeme vyrobiť sami z vlastnej produkcie pri ich vysokej kvalite, čo o zahraničných potravinách nie vždy možno povedať.
Chcem upozorniť, že len fungujúce vlastné poľnohospodárstvo a potravinárstvo je schopné bezproblémovo zabezpečiť potravinovú bezpečnosť a sebestačnosť. Preto sa nespoliehajme na dovoz potravín zo zahraničia, ale rozumne a hlavne účelne podporme dotáciami poľnohospodárov a potravinárov Slovenskej republiky, pretože v nich je záruka našej potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Baco.
Poslanec P. Baco:
Pani kolegyňa Kadlečíková, to vystúpenie sa mi v podstate páčilo a bol by som na teba hrdý, keby bola predvolebná kampaň, agituješ voličov proti tejto vládnej koalícii, aby jej už viac nedali hlasy a aby podporili nejakú inú stranu, nejakú inú politickú silu. Ty si sa vyjadrila, že je to zlé v pôdohospodárstve a podľa stavu, ktorý tu je, že to nebude ani lepšie na budúci rok, podľa aj toho rozpočtového návrhu a tak ďalej. Nuž čo mám povedať, keď predseda výboru pôdohospodárskeho veci takto hodnotí. Pokiaľ viem, tak nebola si v referende podporiť, aby táto vláda skrátila volebné obdobie, lebo tvoje vystúpenie smerovalo k tomu, teda že je to zlé a ani na budúci rok sa to nevyrieši. Takže ja neviem, ako môžete takto vládnuť, ako môžete takto sa normálne postaviť pred občanov a takéto veci občanom predostrieť.
Takisto by som chcel nadviazať na myšlienku sebestačnosti a bezpečnosti. Vašou agrárnou politikou alebo nepolitikou, lebo politikou "kade ho hnal, tade utekal", čo sa tu dva roky realizuje, ste Slovensko skutočne dostali z myšlienky potravinovej sebestačnosti, na desaťročia ste ho vzdialili. Stratili sme aj potravinovú bezpečnosť. Za niekoľko rokov sa k nej nevrátime a v potravinovej sebestačnosti, ešte raz opakujem, tým, čo ste tu urobili, sebestačnosť sa nevráti na Slovensko ani za desaťročia.
Pani predsedníčka, ja len to chcem povedať, ak to myslíš úprimne, čo si tu hovorila, tak presvedč aspoň tvoj poslanecký klub SOP, aby hlasoval za tieto tvoje myšlienky a návrhy. Doteraz to totiž bolo vždy inak. Inak si hovorila a za iné klub hlasoval.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani predsedníčka Kadlečíková, môžete reagovať.
Poslankyňa M. Kadlečíková:
Ďakujem pekne predovšetkým tým pánom poslancom, ktorí podporili niektoré návrhy z môjho vystúpenia, resp. teda návrhy Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.
Pán poslanec Maxon, hovoríte o revitalizačnom zákone. Chcem povedať len toľko, že to riešenie je tu a v priebehu koncepcie pán minister pôdohospodárstva predstavil toto riešenie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo bude o týchto otázkach hovoriť na budúci týždeň, ale riešenie je už prijaté a už sa aj realizuje.
Ďalšia otázka, pán poslanec Baco. Ja len využívam priestor, ktorý mám ako poslankyňa v rámci rozpravy k návrhu štátneho zákona o rozpočte, pretože vlastne takýmto spôsobom prezentujem to, čo je pre pôdohospodárov, pre Slovenskú poľnohospodársku a potravinársku komoru, pre podnikateľské subjekty potrebné. Nie som tu za seba a Strana občianskeho porozumenia sa nestavia k pôdohospodárstvu negatívne, pretože minulý týždeň prijala program oživenia pôdohospodárstva. Ja som sa referendovej kampane zúčastnila, a to dokonca aktívne a aby som v rámci Strany občianskeho porozumenia podporila reformné kroky súčasnej vládnej koalície, ale tie, ktoré vytvoria prostriedky na rozumné vynakladanie aj so štátnymi prostriedkami, ale najmä na oživenie ekonomiky, aby na Slovensku zavládol optimizmus.
A chcem ešte jednu vec povedať. Ja svoju rétoriku nemením. A Strana občianskeho porozumenia podporuje názory a vôbec aj programy výboru pre pôdohospodárstvo.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Aibeková, pripraví sa pani poslankyňa Kolláriková.
Ďalšie rokovanie bude viesť pán podpredseda Andel.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán podpredseda parlamentu,
vážení páni ministri,
pán minister,
ja by som vás teraz prosila, pretože budem hovoriť predovšetkým o rozpočtovej kapitole ministerstva zdravotníctva a budem vystupovať na podporu zlepšenia finančnej situácie v zdravotníctve, tak dúfam, že nájdem aj u vás podporu.
Vážené dámy, vážení páni, kto sa venuje problematike zdravotníctva, tak vie, že z rozpočtovej kapitoly ministerstva zdravotníctva je najdôležitejšia platba do poistného systému, ktorá predstavuje každý rok aj najvyššiu položku v tejto rozpočtovej kapitole.
Dovoľte mi, aby som povedala ako v rozpočtoch na roky 1999, 2000 a 2001 bola určená táto suma.
V roku 1999 to bolo 11 miliárd zaokrúhlene, nebudem hovoriť celé milióny, a bolo to zvýšenie v porovnaní s rokom 1998 o 504 miliónov, ale, žiaľ, v roku 2000 táto suma predstavovala už iba 11,029 miliardy a tu došlo k zvýšeniu iba o 24 miliónov. Vieme, že to mali byť rozhodujúce roky transformácie zdravotníctva, ale, bohužiaľ, tieto finančné prostriedky neumožnili robiť nejaké radikálnejšie transformačné kroky v zdravotníctve. A ja rozhodne nemôžem považovať prospektívny rozpočet alebo kapitačné platby alebo tie systémy, ktoré vymýšľal pán exminister Šagát, za transformačné kroky, pretože to boli antitransformačné kroky, ktoré poškodili zdravotníctvo. V roku 2000 to bolo pri tom klasickom výpočte iba 4,9 % z hrubého domáceho produktu. Áno, prišli isté mimorozpočtové zdroje, ale vieme, že až na konci tohto roku a že vlastne došlo k ďalšiemu enormnému zadlžovaniu zdravotníckych zariadení a že je predovšetkým zložitá situácia v lekárňach. Kto sleduje túto situáciu, tak vie, že ešte horšia situácia môže vzniknúť od 1. februára roku 2001 uplatňovaním zákona o konkurze a vyrovnaní, keď hrozí zatvorenie väčšiny lekární.
Rozpočet pre rok 2001 už počíta s 13 039 700 tis. korún, čiže, áno, je tu po prvýkrát zvýšenie o viac ako 2 miliardy, sú to, zaokrúhlim, 2,01 miliardy, čo bude predstavovať z hrubého domáceho produktu pri tom starom výpočte 5,2 %.
Prečo hovorím o starom výpočte? Pretože za nás sa nezapočítali priame platby od občanov, aj keď sa použije aj na zdravotníctvo väčšia časť, ale predsa len si občania napríklad v lekárňach kupujú aj, čo ja viem, nejaké pleťové krémy, šampóny, zubné pasty. Takže aby som mohla porovnávať tie rozpočty, použijem tento pôvodný výpočet, pretože nakoniec aj zástupcovia odborných združení v zdravotníctve počítajú a pracujú s týmito číslami. Čiže dôjde k zvýšeniu, čomu som úprimne rada, pretože zdravotníctvo potrebuje každú korunu. Čiže bude to viac ako 2 miliardy. Keby sa bola takto realizovala platba za štát aj v roku 2000 a aj čiastočne v roku 1999, tak by nemuseli takéto dlhy byť.
Pani ministerka, v roku 1996 a 1997 došlo, to keď si pozriete tie grafy, vy ich máte, má ich aj pán minister zdravotníctva, vtedy došlo k navršovaniu rozpočtu, ale nebola taká inflácia. Neuplatňovala sa dovozná prirážka, aj keď našťastie na lieky a materiál, z ktorého sa vyrábajú aj na Slovensku lieky, bola daná výnimka, čo bol dobrý krok. Ale inak vy viete veľmi dobre, že vzrast cien aj energií a materiálov a všetkého, čo sa v zdravotníctve používa a s čím sa pracuje, to zdravotníctvo poškodilo. Keďže nešlo toľko peňazí, koľko by bolo treba, tak sa dostávalo do väčšieho zadlžovania.
Takže ja osobne som rada, že sa zvyšuje o tieto 2 miliardy platba štátu za osoby, ktoré jej určuje zákon. A je to vlastne, keďže štát bude platiť 14 % z vymeriavacieho základu 2 400 korún, tak je to zvýšenie percenta o 0,3 % výberu a o 23,5 % z vymeriavacieho základu, ktorý sa však znížil z 2 700 korún. Ale hovorím, aj tie 2 miliardy pomôžu, pretože celkové zdroje základného systému zdravotného poistenia sú plánované vo výške 49 mil. korún, celkové príjmy predstavujú sumu takmer 51 mil. korún, čo sa kryje aj s návrhom výdavkov.
Napriek tomuto zvýšeniu finančných prostriedkov zo strany štátu a zvýšeniu odvodovej zaťaženosti občanov rozpočet pre zdravotníctvo je poddimenzovaný. Nezohľadňuje nárast cien vstupov ani úroveň inflácie. Negarantuje zastavenie zadlžovania sa jednotlivých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti navonok i medzi sebou. Záväzky zdravotných poisťovní vo výške 6 mld. korún ani dlhy za lieky vo výške 8,9 mld. korún sa nepodarí ani zo sumy naplánovanej pre rok 2001 vyriešiť.
Nakoniec, pani ministerka, odcitujem vám priamo z rozpočtovej kapitoly ministerstva zdravotníctva. Štátom platené poistné sa zvýšilo o sumu, o ktorej som hovorila, oproti východiskám návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000, čím boli čiastočne, opakujem čiastočne, uspokojené požiadavky ministerstva zdravotníctva. Skutočná potreba výdavkov však vysoko prekračuje tieto zdroje. A to ja plne podpisujem, tento materiál, ktorý je materiálom ministerstva zdravotníctva z rozpočtovej kapitoly, pretože naozaj odráža realitu, aká je.
Už tu viacerí kolegovia hovorili o novej kategorizácii liekov. Práve preto, že ten rozpočet nebude dostatočný ani na rok 2001, príde do platnosti od 1. januára nová kategorizácia liekov, kde sa musí ušetriť 600 mil. korún. A týchto 600 mil. korún, samozrejme, musia doplatiť občania, pretože napriek tomu, že sa hovorí, aj pán minister to zvykne hovoriť, že máme najvyššiu spotrebu liekov v Európe, tak keď to porovnáme v cenách aj v okolitých krajinách, tak zase sa najmenej dáva na občana na spotrebu liekov. Čiže používame lacné, nedokonalé lieky alebo sú zle tieto lieky predpisované?
A k tomu sa vrátim, k tomu úvodnému, že áno, reforma zdravotníctva musí pokračovať, pretože iba tak sa podarí zdravotníctvo vyviesť zo zložitej situácie, z krízovej situácie, aká je.
Pri priamych platbách od občanov sa počíta so 6 mld. korún, a to aj za stomatologické výkony, aj za doplatky za lieky, aj za priamu platbu liekov, teda to, čo si kupujú občania v lekárni bez predpisu sami z vlastného rozhodnutia alebo niekedy aj na neodborné odporúčanie, pretože, povedzme si, aj takéto veci sa ešte dejú. Ani táto suma, ktorá príde k tomu rozpočtu, nepostačí na plné krytie potrieb zdravotníctva. Odborníci dokonca varujú pred ďalším znižovaním dostupnosti liekov a zdravotníckych pomôcok.
Viete, že Ústavný súd rozhodol o neústavnosti zákona o exekúciách, kde boli vyňaté zdravotnícke zariadenia, ale aj zdravotné poisťovne, a tento zákon nadobudne účinnosť v priebehu niekoľkých mesiacov, to znamená, že exekúcie sa budú dotýkať aj zdravotných poisťovní a zdravotníckych zariadení. A tu chcem požiadať, pani ministerka, pretože pán štátny tajomník Vaškovič, ktorého som sa pýtala pri prerokúvaní rozpočtu na túto otázku, tak hovoril, že vláda zatiaľ nemá pripravené riešenie, ako túto situáciu zvládnuť, takže ja vás chcem požiadať, aby sa čím skôr hľadali riešenia z tejto situácie, pretože naozaj inak by došlo k totálnemu kolapsu celého systému zdravotníctva ako takého, pretože ak budú poisťovne dané do exekúcie, zdravotnícke zariadenia a tak ďalej, celý ten systém sa zrúti. Tak aj viem, že pán minister na to pamätá a ako člen vlády určite vyvinie, dúfam, že vyvinie, razantný tlak na to, aby sa táto situácia riešila, aby sa tomu kolapsu zabránilo.
Hovorila som už o zákone o konkurze a vyrovnaní, ktorý ohrozuje od 1. februára lekárne. Aj tu treba hľadať nejaké riešenie, pretože nie je možné, aby jednoducho k 1. februáru prestali fungovať lekárne a občania aby cestovali desiatky alebo stovky kilometrov do nejakej funkčnej napríklad v rámci nemocnice, pretože tie nie sú súkromné a tých by sa to netýkalo, aby vôbec svoj liek dostali.
Situáciu by pomohlo vyriešiť zvýšenie platby štátu za ekonomicky neaktívnych poistencov do výšky 14 % z vymeriavacieho základu 3 600 korún. Ja som pôvodne uvažovala, keďže viacerí odborníci prišli k tomuto jednotnému číslu, že dám takýto návrh, ale viem, že by tak či tak bol zamietnutý, pretože by som musela povedať, aj odkiaľ túto sumu peňazí vziať. A keďže viem, že tu bola spomínaná aj kultúra, včera školstvo, predo mnou poľnohospodárstvo, tak úprimne sa priznám, že neviem komu tieto peniaze vziať, a preto takýto návrh na zvýšenie odvodovej povinnosti štátu - 14 % z 3 600 korún - nedám, ale prikloním sa k tomu návrhu, ktorý je v spoločnej správe, a budem žiadať, aby bol vyňatý na samostatné hlasovanie a aby ste zvážili tento návrh, ktorý je v spoločnej správe.
Zvyšujú sa aj kapitálové výdavky o 57 mil. korún v porovnaní s rokom 2000 na úroveň 2 263 500 tis. korún. Ani táto suma však nepostačí na dostavbu rozostavaných stavieb, ktorých je v zdravotníctve pomerne veľa, pretože poznáte vo svojich regiónoch, že mnohé tie nemocnice sú naozaj staré a nevyhovujú požiadavkám 21. storočia, ale mnohé ani požiadavkám 20. storočia. Nedá sa už hovoriť z tejto sumy kapitálových výdavkov o nejakej modernizácii zdravotníckych zariadení a v plnej miere ani o riešení havarijných situácií v zdravotníckych zariadeniach. V mnohých nám padajú strechy na hlavu, nemaľovalo sa v zdravotníckych zariadeniach už niekoľko rokov, hoci norma jasne hovorí, ako často majú byť zdravotnícke zariadenia maľované a tak ďalej. Dalo by sa tu dlho hovoriť o tom, ale nebudem vás zdržiavať. Ja som vždy žiadala pri každom rozpočte o zvýšenie týchto kapitálových výdavkov, len po tých skúsenostiach, ktoré mám, je zbytočné dávať nejaké sumy, keďže nebudú schválené.
Rozpočet napriek sľubu ministra zdravotníctva nevytvára ani dostatočný priestor na úpravu platov zdravotníckych pracovníkov. A tu by som chcela požiadať, aby bolo prijaté uznesenie gestorského výboru zo strany 28 a 29, kde sa hovorí o vyčlenení finančných prostriedkov pri úprave platu zdravotníckych pracovníkov, čiže nie navyšovanie rozpočtu, ale z už určeného rozpočtu, ktorý predpokladám, že schválite, aby bola tá sľúbená suma garantovaná na úpravu platov zdravotníckych pracovníkov.
Ja si vám dovolím prečítať v tomto duchu aj odpoveď ministra zdravotníctva na moju interpeláciu ohľadne platov a jeden takýto návrh je v tej spoločnej správe. Ja dám trošičku aj odlišný a dúfam, že ho schválite, lebo nebudem žiadať ani korunu navyše z rozpočtu, ale len garanciu týchto sľubov, ktoré dal nielen minister, ale aj premiér, keď boli u neho zástupcovia zdravotníkov.
Z odpovedi pána ministra, s ktorou sa stotožňujem: "V návrhu štátneho rozpočtu pre rok 2001 je na zabezpečenie finančného krytia prípadného zvýšenia osobitnej stupnice platových taríf a ďalších navrhovaných opatrení zameraných na zmenu v ohodnotení práce zdravotníckych zamestnancov v zdravotníckych zariadeniach financovaných zo zdrojov zdravotného poistenia zapracovanie zvýšenie mzdových výdavkov o 3 mld. korún, čo vytvára predpoklad nárastu platov zamestnancov týchto organizácií v priemere o 22 %."
Takže moje uznesenie bude smerovať iba k splneniu tohto prísľubu, pretože, pán minister, viete, že tak ako mi aj ďalej odpovedáte, ako ste niekoľkokrát hovorili o verejnoprospešných neziskových organizáciách v zdravotníctve, že túto myšlienku nebudete môcť realizovať, tak ako ste chceli, od februára roku 2001, pretože som sa zúčastnila seminára, na ktorom vystúpil zástupca ministerstva spravodlivosti, ktorý musí pripraviť taký zákon celkove o verejnoprospešných neziskových organizáciách, nielen v zdravotníctve, ale všeobecne, a ten jasne povedal, že nie je možné, aby vznikli takéto inštitúcie zo zariadení, ktoré sú zadlžené, ktoré sú zadlžené niekoľkými miliardami.
Takže, pán minister, táto vaša myšlienka narazí na tento problém a nebude môcť byť tak rýchlo realizovaná, ako ste chceli a ako ste sľúbili, že potom budú môcť riaditelia rozhodnúť z finančných prostriedkov, ktoré majú, o úprave platov do takej výšky, ako im to rozpočet dovolí. Takže preto bude ten môj pozmeňujúci návrh, aby tento svoj sľub vláda realizovala, a dúfam, že podporíte tento návrh, pretože viacerí ste rokovali s predstaviteľmi Lekárskeho odborového združenia a takýto sľub ste im tiež dali.
K spoločnej správe. Ja už som sa obrátila na pána predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu, ktorý aj reagoval, že sa mi nepáči, že ste všetky naše návrhy z výboru zamietli. A keď si pozriete to uznesenie práve na strane 28 a 29, tam sú veci, ktoré nehovoria o navršovaní finančných prostriedkov, ale tam hovoria aj o tom, o čo som žiadala ministerku financií spolu s ministrom zdravotníctva, aby sa zaoberali tou situáciou, ktorá tu vznikne v budúcom roku v súvislosti s tými dvomi spomínanými zákonmi. Takže neviem, prečo ste neschválili takéto uznesenie, pretože bolo to aj na prospech vás, pán predseda, a nepýtali sme tam navyše peniaze, pretože navyše aj sme tam žiadali, aby sa tie prostriedky, ktoré sú sľúbené z privatizácie strategických podnikov, dostali do zdravotníctva. A o tom tu už je uznesenie Národnej rady, tak ja neviem. A dúfam, pán predseda, že sa môžem na vás obrátiť, že zmeníte svoje rozhodnutie, pretože nejde tam o zvýšenie prostriedkov.
Náš výbor naozaj pristupoval veľmi zodpovedne k pozmeňujúcim návrhom, a preto sa ma veľmi nemilo dotklo, že napríklad ste neodsúhlasili ani zvýšenie výdavkov o 5 mil. korún na činnosť Červeného kríža. Vážení poslanci, každý rok aj minulý rok sme im pridali, lebo vždy im krátite najskôr sumu, každý rok im skracujete a my to tu potom doplníme. Myslím si, že 5 miliónov nie je veľká suma a že ten Červený kríž si to zaslúži.
Takisto sme žiadali 5 miliónov na činnosť protidrogového fondu. Myslím, že nikto z nás nespochybňuje, že tieto finančné prostriedky sú nevyhnutné na to, aby ten protidrogový fond fungoval - a keď nedáme na prevenciu, tak vtedy to nebudú milióny, ale miliardy, čo nás bude stáť problém, ktorý máme predovšetkým s drogovo závislými mladistvými.
Takže, pani ministerka, ja sa na vás obrátim, nie je to veľká suma, 5 miliónov a 5 miliónov, buďte v tomto smere tolerantná a pridajte tieto peniaze. Nepýtame žiadne miliardy, ale je to takáto suma. Už som hovorila o tom ohodnotení zdravotníckych pracovníkov. To ide tiež len dovnútra rozpočtu, nejde o navŕšenie nejakých finančných prostriedkov.
Takže budem žiadať tak, ako som písomne dala, aby bod 10 zo strany 9, bod 10 zo strany 20, bod 11 zo strany 20, bod 13 zo strany 20 a bod 7 zo strany 28 a 29 boli vyňaté na samostatné hlasovanie a aby ste prehodnotili svoj názor predovšetkým v týchto dvoch oblastiach, o ktorých som hovorila.
Dovoľte mi ešte na záver svojho vystúpenia povedať pár slov aj do sociálnej oblasti.
Vždy ministerka financií, myslím si, v tomto prípade správne hovorí, keď sa pýta poslancov, že odkiaľ tie finančné prostriedky vziať, pretože každý rezort považuje ten svoj za prioritný a pýta peniaze.
Nuž mne sa napríklad nepáči a to som kritizovala aj vo výbore, že ako ste mohli súhlasiť s rozbujnením štátnych aparátov ministerstiev a napríklad Úrad vlády si naplánoval zvýšené finančné prostriedky na počet osôb, ale aj na kapitálové výdavky. Myslím si, že tento prístup je neseriózny, keď vláda hovorila o 10-percentnom znížení zamestnancov štátnej správy, a pritom vidíme, že na niektorých ministerstvách a predovšetkým na tom Úrade vlády dochádza k takémuto navŕšeniu finančných prostriedkov.
Pani poslankyňa Slavkovská hovorila, koľko sa pridáva Slovenskej informačnej službe. Nás ste za to kritizovali a teraz pokračujete v týchto krokoch, ale my sme žiadali finančné prostriedky, pretože vlastne neexistovala Slovenská informačná služba, dnes má už vybudovaný svoj systém, a myslím si, že tie finančné prostriedky sú zbytočné.
A ja budem kritická aj k Národnej rade Slovenskej republiky. Nie je možné, aby sa za dva roky zvýšil počet zamestnancov Národnej rady o 29 ľudí. Myslím si, že je to tiež neprimerané číslo a že keď sme stihli pracovať za nižšieho stavu, za vedenia parlamentu pánom Gašparovičom, tak si myslím, že 29 prijatých pracovníkov do aparátu Národnej rady je príliš vysoké a že by sme sa mali pozrieť aj na tieto čísla.
Samozrejme, dalo by sa hovoriť ešte aj o iných kapitolách, ale nechcem vstupovať do iných rezortov, pretože v tých nie som odborník a bolo by to odo mňa neseriózne.
Veľmi stručne ešte pár otázkami iba k sociálnej problematike. Táto bola podrobne rozobratá mojimi predrečníkmi, ale keďže sa vtedy hovorilo aj o verejnoprospešných prácach, napriek tomu, že ste ich obhajovali, pán poslanec Maňka, a súhlasím s vami, že je to, ale iba dočasné, riešenie, verejnoprospešné práce nie sú systémovým riešením, pretože po pol roku sa vám ľudia vrátia a iba nepatrná časť z nich zostane na trvalých pracovných miestach. Tak treba hľadať iné riešenia, pretože každoročne pre absolventov nemáme uplatnenie, a považovať verejnoprospešné práce iba za dočasné, nesystémové riešenie a nahradiť ho iným.
No a keďže tu už viackrát odznelo to nesystémové riešenie zvyšovania odchodu žien do dôchodku. Áno, pani ministerka, na strane 15 pod bodom e) máte natvrdo napísané, že sa počíta s 200 miliónmi pri odchode žien do dôchodku nad 60 rokov. To bolo veľmi zle napísané, pretože je tu jasne prijatá koncepcia transformácie sociálneho poistenia, tlač 464 z novembra 1999. Odsúhlasil tento materiál aj parlament, aj vláda a tam sa hovorí o postupnom zvyšovaní odchodu žien do dôchodku, tam je to rozpracované na niekoľko modelov, od dvoch, cez tri až po šesť mesiacov. A dnes som si s veľkým prekvapením čítala v novinách vyjadrenie pani štátnej tajomníčky ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá hovorí o tom, že tá reforma bude spustená od roku 2003. Takže myslím si, že aj týchto 200 miliónov, s ktorými počítate, by ste mohli presunúť napríklad na valorizáciu dôchodkov alebo úpravu súm životného minima, pretože od životného minima sa odvíja celý systém dávok, sociálnych napríklad, rodičovský príspevok, prídavky na deti, ale aj také, ako je príspevok na pohreb a podobne.
A na záver ešte toľko. Nemôžem súhlasiť s tým, že ste znovu znížili v rozpočte pre rok 2001 sumu vyčlenenú na kúpeľnú starostlivosť, pričom už v rozpočte pre tento rok došlo k jej zníženiu o 300 mil. korún. Vieme, aká je situácia, že sa nám počet mnohých ochorení zvyšuje a zdravotný stav obyvateľstva sa nezlepšuje. Preto si myslím, že napríklad tých 200 miliónov, ktoré ste plánovali na zvýšenie odchodu do dôchodku, a keďže bude až od roku 2003, že by sa tá suma mohla presunúť na túto kúpeľnú starostlivosť.
Ale to už nie je pozmeňujúci návrh, to je skôr taký námet na to, že kde by sa tieto finančné prostriedky mohli použiť. Svoj pozmeňujúci návrh, teda nie je to pozmeňujúci návrh, je to návrh uznesenia, som odovzdala v písomnej podobe, je to iba trošku iné znenie, ako je, keď neprejde ten môj návrh toho bodu 7 zo strany 28, 29. Ak prejde, tak nebude potrebné, pán spravodajca, o tomto hlasovať, ale ak neprejde, je to trošku iný variant s tými platmi zdravotníckych pracovníkov.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)