Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia piati páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.
Pán poslanec Gašparovič má procedurálny návrh, ešte predchádzajúci.
Nech sa páči.
Poslanec I. Gašparovič:
Áno, pán podpredseda, ja chcem len povedať, že som sa hlásil s procedurálnym návrhom pred vystúpením pána poslanca, len ste mi nedali slovo. Len jednou vetou chcem povedať, že nie právom ste okríkli pána poslanca Cupera, keď sa dožadoval účasti vlády na zasadnutí Národnej rady, pretože ustanovenie § 20 ods. 3 hovorí, že na požiadanie Národnej rady sa člen vlády alebo vedúci iného orgánu štátnej správy musí zúčastniť na jej schôdzi. Takže nemali ste pravdu, keď ste povedali pánu Cuperovi, že to tak nie je. Len toľko som chcel povedať.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, už sme si to vysvetlili. Tam bolo asi zle porozumené jedno slovo. Ja som rozumel, že zaväzuje vládu. A vládu Národná rada môže žiadať, takže ak pán poslanec podá takýto návrh, samozrejme, budeme o tom hlasovať. To je aj povinnosť podľa § 38.
Pán poslanec Jarjabek.
Poslanec D. Jarjabek:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Chcel by som voľne nadviazať na to, o čom hovoril pán poslanec Hofbauer v zmysle, ktorý hovoril o spôsobe prerokúvania rozpočtu hneď na začiatku svojho vystúpenia. Bavíme sa tu o novom rozpočte, bavíme sa presne takým istým spôsobom o tomto novom rozpočte na rok 2001, ako sme sa bavili o rozpočte na rok 2000. Dnes môžeme hodnotiť, s akým výsledkom, respektíve mohli by sme hodnotiť, keby sme dostali nejaký odpočet. Vzhľadom na to, že nijaký odpočet sme nedostali, opäť tu sedíme, opäť niektorí viac či menej zmysluplne hovoríme to, čo sme hovorili vlani, a skutočne, ja neviem, nehnevajte sa, ja si tu pripadám v tejto chvíli úplne zbytočne preto, lebo je to naozaj zbytočné, či sa argumentuje takým alebo onakým spôsobom.
Jednoducho, pani ministerka, ste zodpovedná za rozpočet tak, ako ste zaň boli zodpovedná vlani. Vy ste mali predložiť odpočet aspoň za ministerstvo kultúry. V tejto chvíli žiaden odpočet neprišiel a ste za to zodpovedná takisto vy. Dovtedy kým jednoducho takýto princíp nebude - odpočet, rozpočet -, sedíme tu úplne zbytočne a je to presne takisto, ako to bolo vlani. Proste je to hanba.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pán predsedajúci, chcem nadviazať na tú časť vystúpenia pána poslanca Hofbauera, ktorá vyvolala, mimochodom, u niektorých poslancov úsmev. A to sa týkalo toho bodu, kde pán poslanec hovoril v súvislosti s tým, ako bola vláda Vladimíra Mečiara diskreditovaná zámerne a používali sa na to medzinárodné spojenia. Áno, išlo o ten známy Paničov list. Podotýkam, že vtedy bol asi dva týždne vedúcim kancelárie pána Mečiara pán, dnes už profesor, Holländer, ktorý je zhodou okolností sudca Ústavného súdu Českej republiky. Dostal túto prebendu od pána Havla celkom zjavne za "dobré služby", ktoré robil zrejme v prospech Českej republiky a možno ešte v prospech medzinárodných niektorých síl. A nie je to zanedbateľné, pretože vtedy sa až potom prišlo na to, že ten dotknutý pán sudca Ústavného súdu Českej republiky zrejme mohol mať záujem na tom, aby sa tento list na stole pána premiéra Mečiara objavil.
Mohol by som hovoriť aj o iných súvislostiach, ako vtedajšia opozícia, vážení páni poslanci dnešnej už vládnej koalície, vtedy opozície, využívala svoje stranícke štruktúry v Českej republike alebo v iných na boj proti vláde Vladimíra Mečiara, čo v konečnom dôsledku prinášalo negatívne výsledky v prospech celého slovenského národa. Bola to obyčajná politická primitivita alebo politická hlúposť vtedajšej opozície.
Pán Bugár, a na záver svojho vystúpenia chcem požiadať, aby ste v zmysle článku 85 dali hlasovať...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Jasovský.
Poslanec J. Jasovský:
Áno, ďakujem pekne za slovo.
Súhlasím s vystúpením pána poslanca Hofbauera a chcem konštatovať, že tento rozpočet by mal byť predovšetkým rozpočtom pre ľudí, a nie rozpočtom len preto, aby sme ho dokázali akýmsi spôsobom upackať, aby sme sa o ňom tu v Národnej rade potom pohádali. Viete, ak som počúval dnes ráno rozhlas, televíziu, a nakoniec mnoho denníkov, už sa na túto tému otvorene vyjadruje, začína prevládať v tomto štáte názor, že politici majú záujem len o vzájomné súperenie, vzájomné hašterenie, ale úplne prestáva byť záujem o život drobného človeka.
Ja som rád, že pán poslanec Hofbauer hovoril práve o cestách, ktoré sú v tých podhorských oblastiach. Treba povedať, že zo 17 tis. km ciest je prevažná väčšina ciest III. triedy, na ktoré sa nedostáva žiadna údržba. Pamätám si vlaňajší rok, našťastie tento rok je dobrá zima, zúfalý zápas okresných správ ciest a starostov dedín s masami snehu, pretože zdrojov na opravy a údržby bolo strašne málo.
A takisto by som chcel poznamenať, že Slatinka vzhľadom na to, že tam žijem, je mi veľmi blízka a bolo by dobré, keby sme akceptovali návrh a názor pána poslanca Hofbauera aj preto, že vlani nešťastným vystúpením poslanec Slaný tu v parlamente spôsobil nesmierne chyby a zlý život ľuďom a občanom Slatinky, ktoré sme museli kruto naprávať aj vďaka pomoci predsedu tohto parlamentu a ministra pôdohospodárstva. Tento pozmeňujúci návrh, o ktorom hovorí pán poslanec Hofbauer, je aj v intenciách vystúpenia pána ministra pôdohospodárstva spred dvoch týždňov, keď potvrdil, že Vodné dielo Slatinka sa začne stavať od roku 2002.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Benčat.
Poslanec J. Benčat:
Ja by som, ak dovolíte, pripomenul skutočnosť, ktorú pán poslanec Hofbauer povedal, týkajúcu sa takisto rozvoja cestnej siete, ktorá je v kritickom stave. A tá čiastka, ktorá sa navrhuje v rozpočte, je asi 50 % toho, čo by sme momentálne asi potrebovali do tejto siete investovať. Samozrejme, tieto peniaze od roku 1992 postupne klesajú a dnes máme pokles asi päťnásobný oproti tomuto roku. Tento stav je fakt alarmujúci a treba niečo s tým robiť, pretože rozvoj motorizácie zapríčiňuje potom aj veľmi nepríjemné smrteľné úrazy a veľmi ťažko zranené osoby.
Kritický je najmä stav mostných objektov. Ak si teraz spomenieme, že na cestách I., II. a III. triedy máme 742 mostných objektov, tak z tohto 16 mostov je v havarijnom stave, 165 mostov je vo veľmi zlom stave a 393 mostov je v zlom technickom stave.
Čiže žiada sa, aby sa už od tohto roku začalo zvyšovať minimálne o čiastku, o 100 % teda viac, aby sme postupne dospeli k tomu číslu, ktoré tu bolo pred rokom 1990, okolo 6,5 mld. na údržbu cestných a mostných objektov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Hofbauer, môžete reagovať, nech sa páči.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem.
K pokrikovaniam a ku kyslým tváram počas môjho vystúpenia, páni poslanci, iba toľko. Prestaňte s mávaním strašiaka mečiarizmu, pretože pokiaľ vy s tým neprestanete, tak my budeme musieť stále vám pripomínať fakty, ktoré som uviedol vo svojom vystúpení. To je bludný a začarovaný kruh. Ak vy s tým prestanete, niet dôvodu, aby my sme s tým pokračovali. To je prvý bod.
Druhý bod. Vrátim sa k cestám, ktoré som uvádzal. Nejde o štátne cesty, pretože II. aj III. trieda štátnych ciest je financovaná zo Štátneho cestného fondu prostredníctvom okresných správ ciest, ale ide o obecné komunikácie, ktoré patria pod právomoc a vlastníctvo obcí, ktoré sú financované z obecných rozpočtov. Nemajú so sieťou štátnych ciest spoločné nič až na to, že zabezpečujú život a prístupnosť k rozptýlenému osídleniu. Toto je veľmi vážny problém. Kto nezažil tieto skutočnosti, odporúčam, aby navštívil kopaničiarske oblasti, či na Kysuciach alebo na strednom Slovensku, a porozprával sa s obyvateľmi, akým spôsobom tam žijú a ako sa tieto komunikácie rozpadávajú pred očami týchto obyvateľov a starostov obcí, a to bez ohľadu na ich politickú príslušnosť, veď počasie a komunikačná sústava nepoznajú politickú príslušnosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Cupera, ktorý žiada vládu, aby sa zúčastnila na prerokovaní tohto bodu, to znamená štátneho rozpočtu.
Nech sa páči, prezentujme sa hlasujme o tomto procedurálnom návrhu pána poslanca.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 83 poslancov.
Za návrh hlasovalo 40 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.
Nehlasovalo 5 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.
Pán poslanec Gašparovič, nech sa páči.
Poslanec I. Gašparovič:
Pán podpredseda, toto hlasovanie nepatrilo k tomuto návrhu pána poslanca Cupera, pretože tu vy ako predsedajúci a zastupujúci prakticky predsedu Národnej rady máte právo a zmocnenie Národnej rady z titulu funkcie zavolať premiérovi, aby okamžite sem poslal členov vlády. To sme robili aj minule. Dala sa prestávka 10 - 15 minút, kým neprišli predstavitelia vlády. Tu nie je o čom hlasovať, o tom hovorí aj ústava.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, ale o procedurálnom návrhu som musel dať hlasovať na základe § 38.
Takže budeme pokračovať v rozprave.
(Hlasy z pléna.)
Ja beriem na vedomie, áno.
Budeme pokračovať ďalším pánom poslancom, ktorý vystúpi v rozprave, je to pán poslanec Bohunický, pripraví sa pán poslanec Zelník.
Poslanec P. Bohunický:
Vážené zástupkyne nežného pohlavia vo vláde Slovenskej republiky,
vážený pán minister,
vážení páni podpredsedovia,
dovoľte, aby som uviedol a zdôvodnil návrh na zvýšenie výdavkov kapitoly, ktorý je v spoločnej správe výborov k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2001 uvedený na stranách 13 a 14.
V auguste minulého roku bol do vlády Slovenskej republiky predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom. Začal sa tak legislatívny proces, ktorý bol ukončený 1. apríla 2000, keď zákon o štátnom fonde nadobudol účinnosť. Zákon umožnil na základe prijatých pozmeňujúcich návrhov po prvýkrát použiť prostriedky štátneho fondu na príspevky na ochranu života a zdravia obyvateľov a na ochranu a rozvoj životného prostredia pre obce v oblastiach ohrozenia jadrovoenergetickými zariadeniami vo výške 1 % z predajnej ceny elektrickej energie vyrobenej v jadrových elektrárňach ročne pre každú oblasť. Prijatím novely zákona o štátnom fonde v tejto podobe sa zavŕšila desaťročná snaha obcí v okruhu atómových elektrární Jaslovské Bohunice a Mochovce. Unikátna bola zhoda Národnej rady Slovenskej republiky. Za návrh zákona hlasovalo 105 zo 106 prítomných poslancov. Na riešení tohto problému sa zhodla vtedy celá prítomná opozícia aj koalícia. Je len zlomok zákonov prijatých v tomto volebnom období Národnou radou, keď došlo k takejto unikátnej zhode opozície a koalície.
Nebudem v tejto chvíli spomínať mnohé záležitosti pri uvádzaní novely zákona o štátnom fonde do života, napríklad do dnešného dňa nie je vymenovaný Združením miest a obcí Slovenska delegovaný zástupca do rady fondu, zdĺhavé prijímanie novely vyhlášky, ktorá upravuje podrobnosti tvorby poskytovania a použitia prostriedkov štátneho fondu, zdĺhavé rokovanie s predstaviteľmi ministerstva hospodárstva a štátneho fondu pri schvaľovaní projektov obcí. Výsledkom trpezlivých rokovaní je skutočnosť, že zo zákonom stanovenej sumy 150 mil. korún pre rok 2000 dostali obce v 20-kilometrovom okruhu Atómovej elektrárne Mochovce 25 mil. korún a obce v okruhu 30 km od Atómovej elektrárne Jaslovské Bohunice 40 mil. korún. V prvom rade boli vybraté projekty tých obcí, ktoré prostriedky použijú na výstavbu vodovodov, dostavbu kanalizácie a plynofikácie obcí.
Dňa 19. septembra roku 2000 pripravili kompetentní pracovníci Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky stanovisko, informáciu pre ministra Ľubomíra Haracha. Citujem: "Navrhujeme, aby zo Štátneho fondu likvidácie jadrovoenergetických zariadení boli pre obce regiónov Jaslovské Bohunice a Mochovce pre rok 2001 vyčlenené nasledovné finančné prostriedky - región Jaslovské Bohunice 50 mil. Sk, región Mochovce 30 mil. Sk. Uvedené prostriedky budú použité prednostne na realizáciu vodovodov, kanalizácií a čistiarní odpadových vôd, a to v prvom a v druhom ochrannom pásme." Pod rozhodnutím Závery ministra je napísané "súhlasím" a podpis ministra Haracha. Uvedený dokument mám tu na nahliadnutie.
Na základe uvedených záverov sa uskutočnili rokovania ministra hospodárstva Slovenskej republiky so zástupcami 150 obcí Záujmového združenia miest a obcí Mochovce vedených predsedom Teodorom Nagyom a zástupcami 208 obcí ZMOS región Jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice vedených predsedom Petrom Ryškom. Na tomto rokovaní, ktoré sa uskutočnilo 26. 10. 2000, pán minister prijal argumenty samosprávy obcí. Aj keď už prebiehali rokovania o štátnom rozpočte na rok 2001, sľúbil zabezpečiť zákonom stanovené prostriedky. V návrhu rozpočtu na rok 2001 sa však neobjavili, a preto som dal návrh na úpravu kapitoly Štátny fond. Podstatou návrhu je úprava - v časti predpokladané výdavky pre vlastníka jadrovoenergetických zariadení v riadku 723 kapitola Transfer Obce v návrhu rozpočtu nahradiť sumu 0 sumou 130 mil. Sk, následne upraviť riadok Spolu a v komentári k návrhu rozpočtov fondu v časti položka 720 Kapitálové transfery Obce. Nejde teda o navŕšenie štátneho rozpočtu, ale iba o presun v rámci kapitoly.
Vážená Národná rada Slovenskej republiky, verím, že tak, ako pri hlasovaní o novele zákona o štátnom rozpočte došlo k zhode opozície a koalície, príde k pozitívnej zhode aj pri hlasovaní o tomto návrhu. Gestorský výbor neodporúča uvedený návrh prijať. Ja vás však v mene viac ako 350 obcí a takmer 500 tisíc občanov z týchto regiónov prosím o prijatie tejto novely. Zároveň žiadam, aby sa o tomto pozmeňujúcom návrhu, teda C-III/1, strana 13, hlasovalo samostatne.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.
Pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Moja poznámka je skôr procedurálneho charakteru a je nasmerovaná na vás v zmysle procedurálneho návrhu, v zmysle toho, čo už tu bolo konštatované viacerými mojimi kolegami. Chcem povedať, pán predsedajúci, že možno skutočne považovať za pohŕdanie parlamentom a za pohŕdanie najvyšším orgánom v rámci Slovenskej republiky, v rámci parlamentného systému vlády, ak jeden z najvážnejších dokumentov pre činnosť tejto vlády na budúci rok, štátny rozpočet sa deje za prítomnosti troch členov vlády. Bolo to aj v minulosti zvykom bez ohľadu na to, aká situácia bola, že boli tu členovia vlády, že tu sedeli.
Preto chcem skutočne apelovať na vás, ako na predsedajúceho alebo ako na zástupcu pána Migaša, neviem, kto bol na to splnomocnený, aby ste silou svojej autority urobili všetko pre to, aby tu jednoducho vláda sedela počas bodu, ktorý je bytostne spätý s činnosťou tejto vlády na budúci rok.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, už som informoval zástupcu pána predsedu Národnej rady o tejto žiadosti.
Pán poslanec Petrák.
Poslanec F. Petrák:
V mene štyroch poslaneckých klubov SDK, SDĽ, SOP a SMK v zmysle § 30 podávam návrh, aby sa Národná rada uzniesla na dĺžke rečníckeho času v rozprave na 10 minútach. Ďalej podľa § 22 rokovacieho poriadku dávam návrh, aby Národná rada rokovala aj po 21.00 hodine.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Petrák dal procedurálne návrhy.
Prvý procedurálny návrh sa týka skrátenia dĺžky rečníckeho času podľa § 30 na 10 minút. Budeme hlasovať o tomto návrhu pána poslanca Petráka.
Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasy z pléna.)
Páni poslanci, dávajte pozor, áno, samostatne hlasujeme o prvom návrhu pána poslanca Petráka - skrátiť dĺžku rečníckeho času na 10 minút.
Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 72 poslancov.
Zatiaľ je tu málo poslancov.
Budeme hlasovať o druhom procedurálnom návrhu pána poslanca Petráka, aby sme rokovali dnes aj po 21.00 hodine.
Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
Prezentovalo sa 70 poslancov.
Takže budeme pokračovať v rozprave.
Vystúpi pán poslanec Zelník a pripraví sa pán poslanec Hudec.
O týchto procedurálnych návrhoch môžeme hlasovať až vtedy, keď bude dostatok poslancov v Národnej rade, zatiaľ budeme pokračovať.
Nech sa páči.
Poslanec Š. Zelník:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
v podmienkach súčasnej ekonomickej nerovnováhy vyjadrenej nízkou úrovňou rastu hrubého domáceho produktu, nepriaznivého vývoja priemernej ročnej miery inflácie a katastrofálnej priemernej miery nezamestnanosti pri zohľadnení zadlženia rezortu zdravotníctva a navrhovaným objemom prostriedkov štátneho rozpočtu na rok 2001 určených na jeho financovanie nemožno očakávať čo i len plnenie minimálnych potrieb na zabezpečenie chodu zdravotníctva. Dôkazom toho konštatovania je nárast zadlženosti rezortu zdravotníctva ku koncu roka 2000 do historicky rekordnej výšky približne 22 mld. Sk, z čoho dlhy poskytovateľov zdravotnej starostlivosti predstavujú približne 11 mld. Sk, dlhy za lieky približne 7 mld. Sk a návratné finančné výpomoci štátu približne 4 mld. Sk. Je namieste si položiť otázku, kam sa dostal rezort zdravotníctva v roku 2000, ale predovšetkým, kam sa dostane po schválení zákona o štátnom rozpočte na rok 2001.
Je jasné, že od 1. 1. 2001 vzrastie spoluúčasť na úhradách za lieky a výkony stomatologickej zdravotnej starostlivosti z 3,7 mld. Sk z roku 1998 na 6,2 mld. až 6,8 mld. v roku 2001. Najvyšší objem finančných prostriedkov z rozpočtu kapitoly v sume 13,039 mld. Sk predstavuje štátom platené poistné za vybrané skupiny osôb. Štát si opäť upravil vymeriavací základ pre výpočet platby poistného na zdravotné poistenie na sumu 2 400 Sk vo výške 14 %. V absolútnej čiastke predstavuje síce zvýšenie o 2 mld. Sk, avšak pri zohľadnení inflácie dostáva zdravotníctvo od štátu, teda rozhodnutím vlády, financie zhruba v hodnote roku 2000 a nedosahuje v reálnych číslach ani platbu z roku 1998. Ani pri porovnaní percentuálneho podielu hrubého domáceho produktu nedosahuje úroveň roku 1998. V roku 1998 bolo to na úrovni hrubého domáceho produktu okolo 6,8 %, teraz je to okolo 6,5 %. Je pravdou, že aj po minulé roky si štát vždy upravoval vymeriavací základ, z ktorého sa vypočítavalo poistené na zdravotné poistenie, respektíve najskôr sa určila celková suma a potom sa hľadala buď výška vymeriavacieho základu, alebo percentuálny odvod.
Občania roky počúvali o potrebe zreálnenia platieb štátu za osoby určené osobitným právnym predpisom. Pre zamestnávateľa je jasne určený odvod v sume 10 % zo mzdy a pre zamestnanca 4 %. Vláda si však každý rok stanovuje výšku vymeriavacieho základu podľa známeho pravidla - najskôr sa určí suma a potom sa tomu prispôsobuje výška vymeriavacieho základu -, ktorá, prirodzene, nezohľadňuje výšku inflácie ani potreby rezortu.
K tomuto smeruje aj môj návrh uznesenia, aby Národná rada zaviazala vládu, aby pre ďalšie roky bol jasne stanovený vymeriavací základ ako konštanta, z ktorého sa bude vypočítavať platba štátu na povinné zdravotné poistenie. Týmto vymeriavacím základom by bola buď výška minimálnej mzdy, alebo výška priemernej mzdy v národnom hospodárstve, ktoré kopírujú stav ekonomiky štátu i zohľadňujú mieru inflácie. Tá je určovaná podľa jasných pravidiel a zohľadňuje teda stav ekonomiky.
Dávam to preto, aby si štát, súčasná vláda, ale aj tie budúce vlády nemohli každoročne svojvoľne upravovať výšku vymeriavacieho základu, a tým aj odvody do zdravotných poisťovní, aby sa na rezort zdravotníctva prestalo pozerať, ako na zbytkový rezort.
Prečítam návrh na uznesenie.
"Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby určila konštantnú hodnotu vymeriavacieho základu pre platbu štátu do zdravotného poistenia, ktorá by mala byť odvodená od minimálnej mzdy alebo od priemernej mzdy v národnom hospodárstve."
Vláda nie je schopná zaplatiť za poistencov štátu, a preto postupne viac zaťažuje obyvateľstvo, a to jednak zvýšením percenta z 13,7 % na 14 % plus zvýšením priamej spoluúčasti, a to doplatením za lieky a výkony stomatologickej zdravotnej starostlivosti v celkovej sume 6,2 - 6,8 mld. Sk. Podotýkam, v roku 1998 sa táto čiastka pohybovala okolo 3,7 mld. Sk.
Vláda v návrhu štátneho rozpočtu optimisticky uvažuje s výdavkami zdravotných poisťovní v sume 50,8666 mld. Sk. Rozpočty zdravotných poisťovní zo základných fondov však predpokladajú výdavky na úrovni 46,259 mld. Sk, z toho 28 mld. Sk na úhrady za výkony zdravotnej starostlivosti a 16,6 mld. za liečivá a zdravotnícke pomôcky. Ak k týmto sumám prirátame použiteľné prostriedky rezervných fondov a účelových fondov, tak rozpočty zdravotných poisťovní predpokladajú v roku 2001 úhrady na financovanie poskytovania zdravotnej starostlivosti v celkovej sume 47,5233 mld. Sk, čo je...
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, keby ste chvíľku počkali. Páni poslanci, trošku pokoja v rokovacej miestnosti, lebo už ani ja nepočujem, čo hovorí pán poslanec, ktorý momentálne vystupuje.
Nech sa páči, môžete pokračovať.
Poslanec Š. Zelník:
Ďakujem.
... o 1,7432 mld. menej ako predpokladá vládny návrh štátneho rozpočtu. Na základe prepočtov skutočnej potreby objemu finančných prostriedkov potrebných na zabezpečenie chodu rezortu zdravotníctva na úrovni roka 1999 vyplýva minimálna potreba týchto prostriedkov v roku 2001 na úrovni 54,4 mld. Sk a v tom, samozrejme, nie sú zahrnuté splátky návratných finančných výpomocí.
Preto som v zdravotníckom výbore dával pozmeňujúci návrh a členovia zdravotníckeho výboru ho podporili, aby vymeriavací základ z 2 400 Sk sa zvýšil na 3 000, čím by sa pre rezort zdravotníctva zabezpečili zdroje, aby sa zdravotníctvo prestalo zadlžovať. Prosím preto koaličných poslancov, aby pri hlasovaní podporili tento pozmeňujúci návrh, ktorý je obsahom spoločnej správy, ale gestorský výbor neodporučil jeho schválenie.
Úroveň financovania rezortu zdravotníctva je v porovnaní napríklad s krajinami Európskej únie možné vyjadriť podielom objemu finančných prostriedkov vynaložených na krytie nákladov spojených s poskytovaním zdravotnej starostlivosti na hrubom domácom produkte. Kým v krajinách Európskej únie je tento podiel na úrovni 8,5 - 9 %, tak v Slovenskej republike dosahuje sotva úroveň 6,5 %. Čo to znamená v skutočnosti? Kým výdavky prepočítané na doláre na jedného občana ročne sa v Nemecku pohybujú na úrovni 2 278 amerických dolárov, v Holandsku je to 1 776, v Taliansku 1 584, tak na Slovensku je to katastrofálnych 238 amerických dolárov. Pre objektivitu je však treba poukázať, že v Česku sú tieto náklady na úrovni roku na občana 946 amerických dolárov, v Maďarsku 684 a v Poľsku 415.
Aj tu v rokovacej miestnosti Národnej rady, aj vo verejnosti sa veľa pohovorilo o sociálno-ekonomickom postavení zdravotníckych pracovníkov. Je to aj doteraz nesplnený záväzok vlády, že sa zlepší finančné ohodnocovanie zdravotníckych pracovníkov. Pri rokovaní v zdravotníckom výbore so zástupcami Lekárskeho odborového združenia títo boli ubezpečení, že sú vyčlenené prostriedky na zlepšenie ohodnotenia práce zdravotníckych pracovníkov v sume 3,4 mld. Sk. Nejde teda o zvyšovanie financií, len o ich viazanosť použitia, t. j. aby plánované finančné prostriedky pre zdravotníckych pracovníkov boli použité na zvýšenie tarifných platov. Tento môj návrh podporili aj poslanci zdravotníckeho výboru, a preto dávam procedurálny návrh, aby sa pri hlasovaní o spoločnej správe v časti D v bode 7 o ňom nehlasovalo en bloc, ale aby sa o jednotlivých bodoch hlasovalo samostatne.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia dvaja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Pán poslanec Brňák, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec P. Brňák:
Pán predsedajúci, moja pripomienka sa opätovne dotýka procedurálneho problému, o ktorom som hovoril pri predchádzajúcom rečníkovi. Chcem na vás apelovať ako na predsedajúceho tejto schôdze, aby ste dodržiavali dôstojný priebeh rokovania Národnej rady Slovenskej republiky o základnom fundamentálnom zákone tejto vlády na budúci rok, o ktorom sa má rokovať, a aby ste prerušili rokovanie, až kým sem nepríde vláda Slovenskej republiky. Chcem povedať, že pri predchádzajúcom vystúpení tu sedeli traja členovia vlády, teraz tu sedia už iba dvaja členovia vlády Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, viete, že toto nie je moja povinnosť. Na základe tej žiadosti...
(Hlas poslanca Brňáka z pléna: Právo.)
Áno, je to právo, súhlasím s tým.
Na základe tej žiadosti som informoval zástupcu predsedu Národnej rady o tejto požiadavke.
Pani poslankyňa Aibeková, nech sa páči.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne.
Chcem podporiť slová pána poslanca Zelníka, naozaj jeho analýza je presná. Nakoniec, odznela v parlamente aj pri prerokúvaní správy o situácii v zdravotníctve. A myslím si naozaj, že je najvyšší čas, aby sa začali plniť slová v programovom vyhlásení vlády, kde sa hovorí o percente z HDP na úrovni krajín Európskej únie. Ani tento rozpočet, hoci je zvýšený v porovnaní s rokom 2000, čo všetci vítame, ale ani tento rozpočet neplní toto programové vyhlásenie vlády. A veľmi ma mrzí, že naozaj o tých návrhoch, ktoré dal gestorský výbor, sme všetci uvažovali. A nakoniec ho podporili všetci členovia výboru, to znamená aj koaliční poslanci, ale, žiaľ, tak ako každý rok, gestorský výbor ani jeden z týchto návrhov nepodporil, hoci mnohé návrhy sú, a na to upozorním ešte vo svojom vystúpení, takého charakteru, že vôbec nežiadajú ani korunu navyše z rozpočtu.
Takže chcem aj pre budúcnosť vyzvať gestorský výbor, aby sa návrhmi iných výborov zaoberal nielen z uhla pohľadu, či pýtame niečo navyše, ale či nehľadáme aj iné riešenia, pretože my sme v jednom z uznesení aj nakoniec po dohovore s ministrom zdravotníctva, ktorého tu vítam, dali uznesenie, kde sme chceli pomôcť v práci aj ministrovi zdravotníctva. A bolo to aj po jeho odsúhlasení. Takže považujem prácu výboru pre financie za nekorektnú v tomto smere.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Prihlásil sa o slovo pán spoločný spravodajca.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec P. Farkas:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Teraz už viacerí páni poslanci a pani poslankyňa sa vyjadrili v tom smere, že gestorský výbor neodporúčal prijať alebo neodporúčal súhlasiť s niektorými návrhmi, ktoré boli prijaté v ostatných výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Gestorský výbor vždy uvažuje pri odporúčaniach, aký vplyv má niektorý návrh, ktorý bol prijatý v ostatných výboroch, na celý návrh štátneho rozpočtu. A ku každému návrhu, ktorý bol prijatý, vždy sa vyjadruje aj predkladateľ, potom majú možnosť sa vyjadriť páni poslanci a na základe ich vyjadrení potom pristúpime k hlasovaniu. Teda hlasovaním sme rozhodli o tom, čo ideme odporúčať a čo nebudeme odporúčať Národnej rade pri hlasovaní o návrhu štátneho rozpočtu. Teda objektívnejší spôsob sme nenašli a, samozrejme, vždy vo výboroch pri prerokúvaní určitých kapitol návrhu štátneho rozpočtu vychádzajú výbory väčšinou z toho odborného hľadiska, ale pri hodnotení týchto návrhov a pri odporúčaniach gestorský výbor musí vychádzať z iných základní a požiadaviek smerujúcich k naplneniu príjmovej a výdavkovej stránky návrhu štátneho rozpočtu.
Ďakujem vám.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Hudec, pripraví sa pani poslankyňa Kadlečíková.
Poslanec I. Hudec:
Vážený pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
v prvom rade chcem poďakovať pani poslankyni Aibekovej, že dovolila, aby sme si vymenili poradie. A dovoľte mi na úvod povedať, že budem nezvyklo stručný, pretože rozpočet býva obyčajne taký dôvod, aby sa o tom hovorilo dlho, rozsiahlo, aby sa hovorilo o číslach a všetkom ostatnom, ale ja sa sústredím na dve veci.
Prvá vec sa bude týkať možno podstatného, čo si naše spoločenstvo, slovenské, republikové alebo, neviem, aké chcete, možno ani neuvedomuje. Pýtam sa sám seba a dovoľte mi aj za nás všetkých, čo vlastne my Európskej únii, keď budeme členom o 10 - 15 rokov, upozorňujem, určite nie skôr, čo my vlastne ponúkneme. Ponúkneme jednu kolektívnu prezentáciu a tá sa bude týkať našej národnej kultúry a môžeme ponúknuť osobnú prezentáciu, ktorá sa bude týkať využitia talentu každého občana tohto štátu už narodeného, možno aj nenarodeného, ktorá sa bude týkať rozvinutia talentu vedeckého, umeleckého, športového, možno organizačného a iného; nič viac a nič menej.
Už teraz je jasné, že všetky fabriky, všetky závody už nebudú slovenské, to znamená, tam sa nebude čím hrdiť, pretože jednoducho to už budú medzinárodné fabriky, ktorých značka bude pre každého úplne bezvýznamná. Veď aj dnes už platí pravidlo, že je úplne jedno či zemiak vyrobí Poliak, Maďar, Portugalec, Grék alebo Talian. Na tom zemiaku nikto nevidí, že je slovenský, na tej pšenici nikto nevidí, ani ten chlieb nikto nepozná, aký je, ale celkom určite každý odlišuje, aké zvyky sú na Slovensku počas Vianoc, počas adventu, ktorý teraz prežívame, čo si človek myslí o tom, ako sa má správať môj sused, môj člen rodiny, čo je morálne, čo je nemorálne, či má existovať taký nočný klub, ako je pri Lehniciach, kde sa robia výmeny manželiek na kľúčik, a musím vám povedať, že toľko pozornosti, koľko sa venuje politikom, sa vôbec nevenuje zbohatlíkom, ktorí vlastne takéto veci robia. To sú otázky, ktoré by nás mali naozaj veľmi trápiť.
V týchto súvislostiach a v súvislosti s týmto rozpočtom musím povedať, že nekultúrnejší rozpočet, ako je tento, ešte Slovenská republika nezažila. Stačí si porovnať výšku finančných prostriedkov, ktoré natiekli, ak tak môžem hrubo a veľmi hlúpo povedať, do rezortu kultúry v rokoch 1990, 1991 a 1994, 1995 - 2000. Je to najhorší rozpočet, ktorý absolútne ignoruje požiadavky národnej kultúry, ktorý absolútne ignoruje pamiatkovú starostlivosť. Neviem, načo sme predložili do parlamentu analýzu ochrany kultúrneho dedičstva, keď tento rozpočet ako keby nepotreboval tieto vážne informácie a úplne ich ignoruje. Voluntarizmus súčasného ministra kultúry, bohužiaľ, ide v intenciách jeho klapiek na očiach. A keby sa mala dnes zorganizovať akási záchranárska akcia na ochranu kultúry, už nebude mať čo ochraňovať. Jednoducho tu kultúra skoro už nebude existovať. Je to hrôza, ktorú zažíva tento slovenský parlament a toto spoločenstvo, nehovorím národ, lebo viem, že niekoho to dráždi.
Voľne nadviažem na príspevok, ktorý tu predniesol pán tieňový minister kultúry Jarjabek. Jednoducho pravda je taká, že všetko, čo bolo a malo nejaký zmysel, ktoré malo zrovnoprávniť slovenský štát v rámci kultúrnych vzťahov s ostatnými krajinami v Európe, sa v podstate likviduje. Veď je to nehoráznosť.
Chcem upozorniť na to, že ak si neuvedomujeme to, čím sa môžeme vôbec prezentovať, prečo vôbec existujeme, tak naozaj sa to musí premietnuť do kapitoly pre kultúru, školstvo, vedu a pre subkapitolu šport. Ak toto neurobíme, tak to zabaľme, rovno sa pridajme k nejakému susednému štátu, čomu by sa veľmi potešili niektorí kolegovia poslanci tohto parlamentu, a je to vybavené. My nemusíme existovať. Musíme sa naučiť, samozrejme, nejaký iný jazyk, aby sme vedeli komunikovať, pretože tam nám neurobia také výnimky, akých sa dožadujú niektorí poslanci tohto štátu. A jednoducho bude to tak, že budeme spokojní. Už veľká averzia občanov tohto štátu, ktorí už neveria politike, niečo naznačuje.
Nehoráznosťou najvyššieho stupňa je to, že sa likviduje Matica slovenská, to je skutočne značka tejto vlády. Pani ministerka financií bude raz vystavená v panteóne tých, ktorí jednoducho takéto veci urobili. Neurazte sa, pani ministerka, ale ste dáma, ja si vás vážim ako dámu, ale ako političku absolútne nie. Neurazte sa, ste jednou z najhorších politikov, akých táto zem slovenská nosila. (Potlesk.) A preto si dovolím navrhnúť jeden pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2001, čo je tlač 783. Moje návrhy budú mať dva varianty:
1. zvýšenie prostriedkov oproti návrhu štátneho rozpočtu pre Maticu slovenskú o 41 mil. Sk v rámci rozpočtovej kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a z rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa,
2. ak neprejde návrh číslo 1, potom navrhujem:
a) z kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky zachovať rozpočet Slovenskej národnej knižnice na úrovni 100 % roku 2000 znížením položky bežné výdavky Ministerstva kultúry SR, je to kód 600, o 8,83 mil. Sk - ide o zníženie z 2 062 834 tis. korún na 2 054 004 tis. korún, t. j. o 0,43 % oproti návrhu rozpočtu - a o tieto zvýšiť rozpočet Matice slovenskej, prevod položky na podporu slovenskej kultúry na jazykovo zmiešaných územiach, na domy a oblastné pracoviská Matice slovenskej plniace túto úlohu v rozsahu 10 mil. Sk, zníženie položky na mimoriadne kultúrne aktivity Ministerstva kultúry Slovenskej republiky prostredníctvom neziskových organizácií o 1,5 mil. Sk a tieto dať do položky Matice slovenskej, znížiť položky pre občianske združenia pôsobiace v oblasti divadelníctva, hudby a podobne o 900 tisíc Sk a tieto dať do položky Matice slovenskej, znížiť položku na mimoriadne kultúrne aktivity Ministerstva kultúry Slovenskej republiky prostredníctvom podnikateľských subjektov o 2,6 mil. Sk a tieto dať do rozpočtu Matice slovenskej,
b) z kapitoly Všeobecná pokladničná správa zo skupiny 4 podskupiny, t. j. 4229 64254 - podpora kultúry prostredníctvom Ministerstva kultúry Slovenskej republiky - 17,17 mil. korún, čo tvorí približne 13,5 % tejto položky, presunúť do kapitoly Matice slovenskej.
Prikladám tento písomný návrh s podpismi vyše dvadsiatich poslancov a verím, že keď nič iné tento parlament neurobí, aspoň túto, by som povedal, psiu povinnosť voči slovenskej kultúre tento parlament dodrží.
Ďakujem za slovo. (Potlesk.)