Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Do rozpravy sa prihlásil pán minister Ftáčnik.

Nech sa páči, pán minister.

Minister školstva SR M. Ftáčnik:

Vážený pán predsedajúci,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

dovoľte mi zareagovať na niektoré poznámky, ktoré tu padli na adresu školstva, a v prvom rade na to, že sa diskusia odohráva v primárne vecnom tóne, čomu som veľmi rád, pretože je možné potom rovnako vecne reagovať a vysvetliť niektoré veci, ktoré je, myslím, potrebné povedať, ak hovoríme o rozpočte na rok 2001, teda tretí rok tohto volebného obdobia.

Hovorí sa o potrebe reforiem v oblasti školstva a ja s tým plne súhlasím, pretože si myslím, že 10-ročný vývoj školstva ukázal, že vývoj, ktorý má živelný charakter a ktorý nemá pevne stanovený cieľ, jednoducho nemôže byť vývoj racionálny a ani hospodársky efektívny. Žiaľ, toto poznanie, s ktorým sme vstúpili na začiatok tohto volebného obdobia, teda dať školstvu pevný cieľ, ktorý by bol dlhodobejší, ako je horizont súčasnej vlády, pretože v školstve sa nedá začínať so zmenami každé štyri roky po tom, keď nastúpi nová vláda, jednoducho, táto ambícia narazila na ekonomický a finančný rámec, s ktorým musela zápasiť vláda ako celok. To nie je výčitka, to je konštatovanie, ktoré znamená, že naše plány a zámery nebolo možné v plnom rozsahu rozvinúť a zatiaľ nie je možné ich v plnom rozsahu rozvinúť práve preto, že je jednoducho fázový posun medzi zlepšovaním ekonomickej situácie a možnosťami, ktoré môže štát vyčleniť na školstvo.

Čo sme teda urobili pre reformu školstva? Pani poslankyňa Mušková už citovala náš koncepčný dokument, ktorý sme pripravili na rozvoj vysokoškolského vzdelávania. Veľmi stručne poviem, že jeho obsahom je snaha zvýšiť počet vysokoškolských študentov na Slovensku s tým, že nechceme dopustiť zníženie kvality štúdia. To je veľmi stručne povedané, o čo nám ide. Spôsoby, cesty, ako to chceme dosiahnuť, sme načrtli v uvádzanom dokumente a myslíme si, že sa môže stať základom dlhodobého rozvoja vysokého školstva vrátane tej časti koncepcie, kde píšeme o financovaní vysokých škôl, pretože tam je jadro. Či sa nám podarí urobiť rôzne ďalšie kroky, ony narazia vždy na to, či bude na to dostatok prostriedkov.

Keď sme koncepciu predkladali do vlády, tak sme avizovali, že máme záujem v najbližších troch rokoch zvýšiť podiel výdavkov zo štátneho rozpočtu na vysoké školy približne o 0,1 % hrubého domáceho produktu ročne, teda o 1 desatinku, čo by z 0,61 %, o ktorých hovorila pani poslankyňa, znamenalo, že by sme sa do 3 rokov dostali na úroveň približne 0,9 %, čo už nie je ďaleko od 1 %, ktoré je dnes priemerom v Európskej únii.

Vláda tento záväzok, takpovediac, dopredu alebo na ďalšie rozpočtové roky z našej koncepcie vyškrtla, ale prejavila veľké úsilie navýšiť prostriedky už v rozpočtovom roku 2001, čo sa ale v plnom rozsahu, teda tých 0,1 % HDP nepodarilo, pretože to v absolútnych číslach predstavuje pre rok 2001 sumu 900 mil. Sk a v rozpočte je približne 650 mil. ako zvýšenie prostriedkov pre vysoké školy oproti roku 2000.

Z tohto pohľadu považujem požiadavky Slovenskej rektorskej konferencie na dofinancovanie alebo doplnenie prostriedkov pre vysoké školy na rozpočtový rok 2001 vo výške 258 mil., ktoré práve doplnia sumu na 900 mil. korún, teda tých spomínaných 0,1 % hrubého domáceho produktu, za oprávnené, za racionálne, za podložené i prepočtami a očakávam, že poslanci, konkrétne pán poslanec Bartoš, vystúpia s takýmto návrhom i so snahou poskytnúť na takéto zvýšenie prostriedkov zdroje, pretože bez toho by návrh bol postavený celkom na vode. A myslím si, že to bude dobrý krok, ktorým ukážeme, že s koncepciou rozvoja vysokoškolského vzdelávania to myslíme vážne, keď v jednotlivých rozpočtových rokoch budeme navyšovať prostriedky pre vysoké školy napriek tomu, že formálny záväzok z koncepcie vypadol.

Chcem povedať, že viaczdrojové financovanie neznamená len vyššie prostriedky zo štátneho rozpočtu, ale našou ambíciou je poskytnúť vysokým školám lepší priestor na získavanie prostriedkov ich vlastnými aktivitami, a to jednak vedeckovýskumnými, o ktorých hovoril pán poslanec Drobný.

Snaha o vytvorenie agentúry, o ktorej ešte krátko poviem, je snahou poskytnúť zdroje, kde sa budú vysoké školy uchádzať o ďalšie finančné prostriedky. A podľa kvality projektov, ktoré budú podávať, budú môcť získať dodatočné zdroje, rovnako ako zdroje, ktoré môžu získavať dnes podnikateľskou činnosťou a vďaka vášmu rozhodnutiu od 1. januára tohto roku oslobodenou od dane z príjmu z podnikateľskej činnosti, to znamená, v podmienkach, ktoré vysoké školy dlhé roky presadzovali, ale nebolo možné tento problém vyriešiť. Vyriešil ho tento parlament vďaka aktivite poslancov a od januára je tento priestor otvorený. Chcem tým povedať, že naša predstava je taká, že vysoké školy nebudú v plnom rozsahu zabezpečované len zo štátneho rozpočtu, ale budeme predpokladať, že si dokážu časť prostriedkov získať samy.

Spornou otázkou ostávajú poplatky za vysokoškolské štúdium. Sú návrhy, aby sa zaviedlo platenie za štúdium, sú návrhy, aby sa neplatilo. Pán poslanec upozornil na to, čo sa odohrávalo už v minulom volebnom období, že vysoké školy vo väčšom a väčšom rozsahu požadujú tzv. dobrovoľné poplatky za štúdium. Žiaľ, je to tak, že ten mechanizmus nie je možné celkom jednoducho zastaviť zákonom. Máme ambíciu v novom zákone o vysokých školách nájsť recept aj na riešenie tohto problému.

Chcem opraviť jednu informáciu, ktorá zaznela. V žiadnom prípade sme direktívne nezvyšovali počty študentov, pán poslanec. Sú vysoké školy, ktoré nezvýšili počet študentov ani o jedného, pretože majú svoju autonómiu a v rámci nej sa rozhodli, či prijmú ponuku vlády na dodatočné finančné zdroje, alebo neprijmú. Chcem povedať, že táto vláda je prvou vládou po roku 1989, ktorá dala dodatočné finančné prostriedky na zvýšenie počtu vysokoškolských študentov. A prejavilo sa to pozitívne v tom, že naozaj boli prijatí ďalší študenti a budeme môcť ponúknuť takúto možnosť aj v ďalšom školskom roku v rozsahu, ktorý budeme schopní prefinancovať.

Ak pán poslanec Drobný hovoril o tom, že klesajú nominálne mzdy na vysokých školách, je to odrazom aj toho, že sme rešpektovali pripomienky vysokých škôl, aby počet zamestnancov, ktorý im štát dovtedy predpisoval akýmsi administratívnym spôsobom, bol chápaný len ako orientačný ukazovateľ, pretože zákon o vysokých školách hovorí, že vysoké školy, resp. akademické senáty určujú štruktúru a počet pracovníkov samostatne. Vysoké školy neznížili v takej miere počet nepedagogických zamestnancov, ako sme počítali, a jednoducho z toho vyplývajú niektoré posuny z hľadiska priemernej mzdy.

Dovoľte mi stručne povedať o otázke vedy a techniky, tom, čo povedala pani poslankyňa Mušková, že máme peniaze na agentúru, ale agentúru ešte nemáme zriadenú. Zákon nebol zamietnutý ministerstvom financií, pripomienky, ktoré dalo ministerstvo, sme si vysvetlili a v tejto chvíli dopracúvame záverečnú verziu zákona. Bude predložená do vlády ešte v priebehu decembra alebo začiatkom januára tak, aby ste o nej mohli rozhodovať v prvom čítaní na januárovej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. A predpokladáme, že bude vytvorená na záver 1. štvrťroka 2001 a ujme sa obhospodarovania prostriedkov, o ktorých ste hovorili.

Odporúčam do vašej láskavej pozornosti, pani poslankyňa, návrh gestorského výboru, kde sme diskutovali o agentúre. A z podobných dôvodov, aké ste uviedli vy, navrhli poslanci časť prostriedkov z agentúry zobrať a vrátiť do rozpočtovej kapitoly ministerstva školstva, Slovenskej akadémie vied a ministerstva hospodárstva, pretože odtiaľ boli zobraté, tak ako ste to veľmi správne pred chvíľou pomenovali.

Celkom sa mi páči váš návrh na rozčlenenie prostriedkov na vedu a techniku v kapitole ministerstva školstva, pretože naozaj plníme dve úlohy, jednu ako ústredný orgán štátnej správy a jednu ako rezortné ministerstvo vo vzťahu k vysokým školám, pretože pre ne zabezpečujeme prostriedky na vedu a techniku. To, čo ste avizovali na aplikovaný výskum a medzinárodnú vedecko-technickú spoluprácu, by sa po návrate finančných prostriedkov mohlo dostať opäť do rovnovážneho stavu.

Ak mi dovolíte, mám ešte stručné poznámky k základným a stredným školám. Predtým hovorili o tom viacerí poslanci. Musím povedať, že nadväzovať v tomto smere na pani ministerku Slavkovskú bolo mimoriadne obtiažne. Vysvetlím prečo. Po presune kompetencií na okresné a krajské úrady, ktoré dnes v plnom rozsahu zodpovedajú za riadenie škôl a školských zariadení základných a stredných škôl, na ministerstve školstva zanikol útvar, ktorý by sa venoval financovaniu školstva v pôsobnosti krajských úradov. My sme ho prácne dva roky budovali a dnes máme lepšie poznatky o financovaní týchto škôl, než má ministerstvo financií, alebo, aby som im nekrivdil, minimálne také dobré. To na ministerstve školstva chýbalo, pretože rozčleňovať tieto prostriedky na 8 balíčkov, 8 krajských úradov je ťažké, pretože chýbajú porovnania. Keď sme začali porovnávať, zistili sme nerovnovážne rozdelenie peňazí a máte v spoločnej správe predložený návrh, ktorý schválil gestorský výbor na vyrovnávanie vzťahov medzi jednotlivými kapitolami, aby peniaze, aj keď ich nie je veľa, boli rozdeľované spravodlivejšie ako doteraz.

Reforma v školstve znamená aj to, že sa pokúšame riešiť nerovnovážny alebo živelný vývoj v období uplynulých 10 rokov racionalizačnými opatreniami. V oblasti stredného školstva je to snaha o združovanie, zlučovanie a niekde aj o rušenie škôl, ktoré vznikli na základe tlaku rodičov. A v žiadnom prípade tam nie sú, pani poslankyňa, žiadne privatizačné alebo iné záujmy. Ak sa oháňate kauzou Záblatie, to znamená zrušením Stredného poľnohospodárskeho učilišťa, a tým, že niekto, nebodaj, tajne chce získať túto budovu do vlastných rúk, zákon 278 o správe majetku štátu to vylučuje, aby sa to len tak sprivatizovalo. Len pre vašu informáciu poviem, že Krajský úrad v Trenčíne uvažuje s ponukou tejto budovy v prospech Trenčianskej univerzity v Trenčíne, ktorá zápasí s nedostatkom priestorov v samotnom meste. Čiže žiadna privatizácia, využitie na verejnoprospešné účely a v prospech vysokej školy.

Racionalizácia nás čaká aj v oblasti základného školstva, jednoducho preto, lebo na Slovensku sa rodí menej detí každým rokom. V prvom ročníku o 6 rokov, tak už poznáme zo štatistiky narodených detí, bude o 21 tisíc detí menej, než je 77 tisíc prvákov, ktorí dnes vstúpili do prvých ročníkov základných škôl. To je pokles takmer o tretinu a tomu sa bude musieť školstvo prispôsobiť i z hľadiska počtu tried, počtu učiteľov, ale i počtu nepedagogických zamestnancov. Takto máme nastavenú racionalizáciu, jednoducho sa chceme prispôsobiť reálnym požiadavkám na výkony, ktoré naše školy poskytujú.

Reformné kroky si sľubujeme od zákona o financovaní školstva. Opäť sa dostane do vašich poslaneckých lavíc a na vaše rozhodovanie, predpokladáme, že v januári na prvé čítanie, kde uvidíte našu snahu o normatívne rozdeľovanie finančných prostriedkov, normatívny nápočet pedagogických i nepedagogických zamestnancov, teda snahu o urobenie poriadku v tom, v čom doteraz poriadok v plnom rozsahu neexistoval. Myslíme si, že sú to reformné kroky, rovnako ako naša snaha vyriešiť prepojenie na trh práce.

Ak pani poslankyňa Keltošová hovorila o nezamestnaných 20- až 24-ročných mladých ľuďoch, je mi to úprimne ľúto, ale musím povedať, že sú to rozhodnutia, ktoré sa zrodili pred 5, 6 možno 8 rokmi. Nikomu ich nevyčítam. Je mimoriadne ťažké rozhodnúť o tom, koľko sa má prijať žiakov do učilíšť, gymnázií, obchodnej akadémie, keď nemáme podnety z trhu práce. Dnes nám podnikatelia ani veľké zväzy, ani Asociácia zamestnávateľských zväzov nevedia definitívne povedať objednávku v regióne, koľko by potrebovali absolventov. Ťažko sa potom rozhoduje a naše dnešné rozhodnutia o prijímaní sa prejavia na trhu práce o tri alebo štyri roky a možno nám ich opäť bude niekto vyčítať, pretože sme ich robili, samozrejme, v najlepšej viere tak, ako predpokladám, že sa to robilo pred 5 či 8 rokmi.

Čiže reformné kroky v oblasti školstva sú pripravené, dostanete na stôl aj návrh koncepcie rozvoja základných a stredných škôl, ktorú sme nazvali Milénium. Dopracúvame jej definitívnu podobu, po verejnej diskusii začiatkom budúceho roku sa stane predmetom rokovania i tohto parlamentu a nadväzne pripravíme príslušné právne normy. Čiže nemáme len úmysel šetriť, škrtať peniaze pre školstvo, ale naopak, poskytnúť školstvu perspektívu, cieľ spojený s väčším objemom finančných prostriedkov či na mzdy alebo prevádzku škôl, ale prostriedkov, ktoré budeme vedieť garantovať, že budú v školách a školských zariadeniach efektívne využívané. To je politika ministerstva školstva, s takou sa uchádzame o podporu aj u časti školstva. Registrujem viaceré návrhy, ktoré poslanci predkladajú. Na vašom posúdení bude, ktoré z nich podporíte a zapracujete do definitívnej verzie zákona o štátnom rozpočte.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Na vystúpenie pána ministra sa hlásia traja páni poslanci, posledný pán poslanec Maxon. Končím možnosť prihlášok.

Nech sa páči, pani poslankyňa Mušková.

Poslankyňa Ľ. Mušková:

Pán minister,

keď vláda Mikuláša Dzurindu nevie nájsť sľubované finančné zdroje pre potreby školstva, treba urobiť urýchlene nové legislatívne normy, pomocou ktorých si vysoké školy budú môcť samy tieto zdroje vytvoriť. Dva roky, bohužiaľ, rezorty premrhali písaním čiernych kníh a aj vy sám, pán minister, myslím si, že uznesením vlády ste mali do konca novembra predložiť na rokovnie vlády návrh nového zákona o vysokých školách a zákona o financovaní základných a stredných škôl, súčasne s návrhom predložiť i odhad finančného dosahu reformy slovenského vysokého školstva, ktorá bude na základe uvedeného zákona realizovaná. Hovorím, že to bolo do konca novembra. Zatiaľ o tomto zákone, o tomto návrhu zákona nič neviem. Pani ministerka mala zabezpečiť v rokoch 2001 - 2003 finančné prostriedky, nárast finančných prostriedkov podľa programového vyhlásenia. Bohužiaľ, nič sa nedeje. Podľa programového vyhlásenia to nie je.

A keď ste, pán minister, hovorili, že sa rodí menej detí, tak vďaka politike tejto vlády, bohužiaľ, sa bude rodiť ešte menej detí, pretože mladí ľudia odchádzajú do zahraničia, nevidia tu žiadnu perspektívu a mnohí z nich v zahraničí ostanú. Takže skutočne sa treba zamyslieť nad riadením tohto štátu a zmeniť politiku.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Belohorská.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Pán minister, vo svojom vystúpení ste nám vyčítali, že títo mladí ľudia boli prijímaní na školy pred 5 rokmi. Máte pravdu. Boli prijímaní pred 5 rokmi, lebo myslím si, že je lepšie, ak sa mladí ľudia zamestnávajú štúdiom, ako keď sú nezamestnaní. Ale my sme mali aj pripravené pre týchto mladých ľudí zamestnania. Veď v podnikoch boli rozvojové programy. Pozrite sa, teraz krachuje jeden podnik po druhom. Je isté, že ak krachuje podnik, nemôže prijímať ľudí zo školy. Ale ja vám dám inú otázku práve v súvislosti s vecou, ktorú ste vyčítali nám. Pokiaľ sa nemýlim, tak ste tohto roku navŕšili o 10 % po prijímacích pohovoroch, v ktorých sa vyberalo, deti. Prajem všetkým deťom, ale to bolo vaše nariadenie. Takže si myslím, že to nie je tak, ako ste povedali.

A ďalšia vec a veľmi podstatná vec je, že pre týchto mladých ľudí nie je zamestnanie doma. Verte mi, že mladí ľudia nezostávajú tak ako 58-roční, ktorí tu zostanú a nejako to vydržia do dôchodku. Mladí ľudia od nás odchádzajú do zahraničia. A to je najväčšia škoda, že vychovávame mladých múdrych, už dnes aj rečovo zdatných ľudí, ktorých zamestnávajú v zahraničí.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Maxon.

Poslanec M. Maxon:

Ďakujem pekne za slovo.

Pán minister, krátka poznámka k učilišťu v Záblatí. Nakoniec, kompetenčne to neprináleží vám, lebo zriaďovateľom je ministerstvo pôdohospodárstva. Myslím si, že keby celý proces prebiehal korektne, konsolidovane a istým spôsobom aj pod primeranou dávkou verejnej kontroly, tak by takéto pochybnosti nevznikali. Súhlasím s vami, tá konštrukcia, že by to niekto mal sprivatizovať a využívať na iné účely, je istým spôsobom neopodstatnená už preto, že si naozaj neviem predstaviť, na aké podnikateľské účely by to využíval.

Ja som v tej oblasti 17 rokov podnikal, takže veľmi dobre to poznám a poznám aj podmienky Trenčína. Myslím si, že v konečnom dôsledku pokiaľ by Trenčianska univerzita dostala túto nehnuteľnosť k dispozícii, tak by čiastočne bola spokojná, aj keď si nemyslím, že treba Trenčiansku univerzitu diverzifikovať po celom Trenčíne. Bolo by optimálnejšie, keby sa hľadalo centrálne umiestnenie Trenčianskej univerzity v tej časti, kde má rozhodujúce pôsobisko v tomto období. Ale čo je rozhodujúce, a to som chcel na záver povedať, je, že pri tom procese bolo porušených niekoľko právnych noriem a niekoľko zákonov. V konečnom dôsledku to možno bude perspektívne rozhodnutie pre budúcnosť, ale robme tie perspektívne rozhodnutia v súlade so zákonmi.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďalší v poradí prihlásený do rozpravy je pán poslanec Jasovský. Ale prosil by som pána spoločného spravodajcu, aby sa dostavil do rokovacej sály.

Pán poslanec, vyzývam vás.

Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

Poslanec J. Jasovský:

Ďakujem pekne za slovo.

Vážený pán predsedajúci,

dámy a páni poslankyne a poslanci,

členovia vlády,

ak mám hovoriť k štátnemu rozpočtu, treba mi najprv urobiť určitý odborný úvod. Musím povedať niekoľko slov k otázkam programového vyhlásenia vlády a štátny rozpočet potom by mal vystupovať ako určité naplnenie vízií, ktoré boli v programovom vyhlásení vlády uvedené.

Programové vyhlásenie vlády sa opiera o určité zásady štátnej dopravnej politiky, ktorej základy boli položené v roku 1994 a v tomto roku by sa mali objaviť už len s určitými malými doplnkami. Mal by som hovoriť o tom, ako je štátny rozpočet aplikovaný na podmienky štátnej dopravnej politiky, to znamená, ako je aplikovaný v súlade s programovým vyhlásením vlády. Tejto vláde nemožno uprieť, bohužiaľ, nie zvyšovanie tempa a napĺňanie tohto programového vyhlásenia vlády, ale nemožno uprieť reálnu podobu dopravnej politiky, ktorá sa vyznačuje poklesom tempa a dôrazu v uplatňovaní a presadzovaní politiky štátu v oblasti dopravy bez jasných priorít. Dôkazom toho, že v rozpočte nie sú priority, je to, že nie je dostatočná garancia štátu pri ohľade straty za poskytovanie výkonov vo verejnom záujme v železničnej a osobnej doprave a v autobusovej pravidelnej doprave.

V rozpočte chýba potvrdenie harmonizácie jednotlivých dopravných systémov a chýba už toľkokrát proklamované vypracovanie adresného systému poskytovania sociálnych zliav. Je zrejmé, že rozpočet hovorí viac-menej len o udržaní chodu štátu ako takom, to znamená, aj udržaní určitých druhov dopráv so špeciálnym dôrazom na intermodalitu a podporu ekologickejších druhov dopravy. Toto formulovanie cieľov považujem len za dodatočné a som presvedčený, že je dôkazom určitého nepremysleného, ba až náhodného postupu vlády pri riešení problémov v rezorte dopravy, pôšt a telekomunikácií. Mohol by som hovoriť o pôvodných cieľoch v programovom vyhlásení vlády. Tie ale nie sú logické, pretože na prvom mieste sa objavovala garancia štátu pri úhrade straty za poskytovanie výkonov vo verejnom záujme, až v ďalšom harmonizácia dopravných systémov, ktoré sú potrebné pre dopravnú obsluhu územia štátu.

Preto aj prostriedky, ktoré sú vynakladané zo štátneho rozpočtu do kapitoly ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, nie sú využívané účelovo a, samozrejme, je ich potom nedostatok. Treba povedať, že štátny rozpočet veľmi nízko pozná a má veľmi nízku úroveň poznania skutočných nákladov na výkony vo verejnom záujme, a preto sa nedá ani vierohodne rozhodnúť o výške strát za poskytovanie výkonov vo verejnom záujme.

Treba povedať, že nie je vypracovaný ani dôveryhodný systém sociálnych zliav. Reálne a hlboké poznanie skutočného stavu pri úhrade výkonov vo verejnom záujme sa tak nahradzuje pri Železniciach Slovenskej republiky auditom zahraničnej firmy. Snaha o vypracovanie vlastného transparentného systému nie je evidentná. Chýba potvrdenie riešenia na podporu regionálnych dopravných politík. Chýba verejná diskusia o dopravnej obslužnosti štátu. Chýba legislatívna podpora integrovaným systémom dopravy.

Dnes určitá harmonizácia v oblasti dopráv je len iniciatívou nižších orgánov štátnej správy. A čo je veľmi nepríjemné, v rozpočte chýba admistratívne usporiadanie štátu vzhľadom na administratívne usporiadanie štátu a pripravovaný posun kompetencií na samosprávu, riešenie tohto problému.

Programové vyhlásenie vlády svojho času hovorilo o zladení tempa výstavby diaľnic v súlade s modernizáciou železničných tratí. Ja však vidím len redukciu výstavby diaľnic a ďalšie prehlbovanie v nevýstavbe železničných koridorov. Chýbajú priority. Nie je jasné, ktorý z koridorov má byť prednostne stavaný. A nakoniec o prioritách alebo o ich nedostatku pri štátnom rozpočte hovoril pred časom aj prítomný pán predseda vlády. Výstavba diaľnic by mala byť prioritou pri vstupe do Európskej únie. Tak sme to všetci proklamovali, ale treba povedať, že stavebné aktivity susedných štátov nás úplne predbiehajú, a preto redukcia výstavby diaľnic proces vstupu do Európskej únie spomaľuje a Slovenská republika sa dostáva na perifériu reálnej integrácie.

Neplnia sa tým vôbec zásady štátnej dopravnej politiky. Ak by sa slovenská doprava mala stať určitým plnohodnotným členom koridorovej dopravy, musela by vláda prekonať laxný prístup, ktorý k doprave ako takej má.

Mohol by som hovoriť o tom, aké zdroje sú vynakladané napríklad na vodnú dopravu, a hovoriť o tom, ako dnes vyzerá koncepcia vodnej dopravy. Rozporná je aj časť rozpočtu, kde sa na jednej strane hovorí o proporcionálnom rozvoji dopravných odvetví, na druhej strane sa vyhlasuje, že vláda bude podporovať modernizáciu Železníc ako ekonomicky, ekologicky a energeticky prijateľnejšiu alternatívu. Ale nie je mi jasné, s ktorým druhom dopravy má železnica tieto atribúty.

V oblasti investičnej časti rozpočtu som predpokladal, že záväzkom, ktorý bol uvedený v programovom vyhlásení vlády, budú podporované projekty, ktoré preukazujú ekonomickú efetkívnosť. Musím povedať, že tieto projekty nie sú. Na výstavbe stavieb dopravnej infraštruktúry sa pokračuje už podľa predtým schválených projektov a realizujú sa len z minulosti prevzaté zámery. Snáď jediný nový projekt existuje v rozpočte, je to projekt výstavby alebo obnovy mosta v Štúrove, ale jeho obnova skutočne nezapadá do žiadnej koncepcie rozvoja dopravnej infraštruktúry a je to len určité politické rozhodnutie.

Rozvoj kombinovanej dopravy je síce dotovaný niekoľkými desiatkami miliónov korún, ale vzhľadom na to, že neexistuje koncepcia vo vzťahu k európskej kombinovanej doprave, sú to prostriedky, ktoré nebudú účelovo využité. A v kombinovanej doprave sa v období posledných dvoch rokov - s výnimkou toho, že pán minister Palacka po dvoch dňoch po nástupe do vlády vyprevadil vlak do Rotterdamu - neurobilo vlastne počas dvoch rokov nič. Dalo by sa hovoriť o získavaní zdrojov z nálepiek, z predaja nálepiek ako príjmu pre Štátny fond cestného hospodárstva. Nerealizuje sa výstavba mýtnic na výstavbe diaľnic, to znamená, aj tu sa porušujú určité zásady vo vzťahu k Európskej únii.

Mohol by som hovoriť o oblasti pošty, o potrebe realizácie nových projektov, o zlepšení kvality služieb, ktoré sú potrebné. Dalo by sa veľmi dlho hovoriť o situácii v Slovenských telekomunikáciách. Dalo by sa hovoriť o tom, aké dôsledky bude mať zákon, ktorý bol prijatý prednedávnom o telekomunikáciách, dalo by sa hovoriť o tom, čo stratilo ministerstvo dopravy a tento štát realizovaným predajom telekomunikácií. Ja som pochopil, že tieto prostriedky, ktoré z telekomunikácií boli získané, slúžia len na sanáciu rozpočtových nedostatkov, ktoré vláda nedokáže získať z málo produktívneho hospodárstva, ktoré bude zdecimované divokou reprivatizáciou a chaotickou reštrukturalizáciou.

Dalo by sa povedať, že tento rozpočet je prijatý značne nedôsledne, pôsobí veľmi reštrikčne a je to rozpočet, ktorý vznikol škrtaním a ktorý vznikol úpravami taríf. V rozpočte nie je nijako potvrdená vedná a technická politika ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, nie sú potvrdené viacrezortné rozvojové programy, znovu nie je riešená otázka leteckej dopravy, nie sú riešené niektoré problémy v oblasti železničného vojska, Železničná polícia, kde sám minister Macejko predložil vláde návrh zákona, ktorý ruší Železničnú políciu, hoci koncepcia tzv. dopravnej polície bola veľmi dobre pripravená.

V tejto súvislosti by som mohol povedať aj to, prečo rezort dopravy nefunguje tak, ako by mal fungovať. Súvisí to, dámy a páni, aj s personálnou politikou, ktorú zaviedla táto vláda, kde na väčšinu postov sú politicky dosadzovaní ľudia, ktorí nemajú potrebné vzdelanie na výkon tej-ktorej činnosti a nemajú vôbec prax, ktorá sa dotýka tohto rezotu, a to považujem naozaj za biedne. Ak v pošte pôsobia majstri zlievarní, ak v Slovenskej správe ciest vo vrcholových funkciách nie je jeden odborník z oblasti cesty, potom môže dochádzať k tomu, že jeden z pracovníkov, ktorý má poznatky z oblasti ciest, môže riešiť tzv. Rajecký variant, ktorý bol nakoniec zamietnutý, ale ktorý si vyžiadal zbytočne vyhodené prostriedky v objeme 30 mil. korún.

K telekomunikáciám by som mohol povedať aspoň slovo o otázke Telekomunikačného úradu, pretože tento doteraz pôsobil ako samofinancovateľný a jeho odvody do štátneho rozpočtu predstavovali dvojnásobok získavaných zdrojov. Účinkom zákona, ktorý bol prijatý, a neakceptovaním pripomienok, odborných pripomienok je dnes tento Telekomunikačný alebo regulačný úrad napojený na rozpočet ministerstva a pýtam sa, ak je niekto závislý od získavania zdrojov, aká je potom jeho nezávislosť. Obávam sa, že veľmi biedna. Samotný rozpočet je prakticky totožný s rozpočtom roku 2000. Celkové výdavky sú zvýšené o 0,28 %, čo, samozrejme, nemôže pokrývať ani očakávanú, ani priznanú infláciu. A nutne sa to musí vo vecnom plnení prejaviť. Aká môže byť realita tohto rozpočtu pri zvyšovaní pohonných hmôt len za posledné obdobie?

Dlho by som mohol hovoriť o Železniciach Slovenskej republiky, pretože tieto realizujú výkony v osobnej doprave na zmluvnom základe ako výkony vo verejnom záujme. Táto realita je ostatne plne s európskou praxou, pretože objednávateľom výkonov je štát, ktorý je zastúpený ministerstvom dopravy. Tento zohráva aj rozhodujúcu úlohu pri financovaní straty, ktorá vzniká pri realizácii týchto výkonov. Dalo by sa povedať a mal som taký pocit, že vzniká určitý súlad. A kvitoval som, že vzťahy štátu a Železníc Slovenskej republiky sa dopracúvajú do štádia korektnej spolupráce, čoho dokladom vyzeralo, že bude akceptácia audítorom overených opravných nákladov, ktoré sú spotrebované pri týchto výkonoch. Ale napriek tomu finančná situácia v Železniciach Slovenskej republiky je veľmi kritická, podčiarkujem, veľmi kritická a jej negatívne dosahy na prevádzkovú činnosť Železníc sa neustále prehlbujú a ohrozujú samotnú prevádzkyschopnosť Železníc. Možno niekoľko slov o roku 2000 by malo určitý význam, ale mám hovoriť o rozpočte na rok 2001. Poznamenávam, že už v roku 2000 sa prehlbuje strata, ktorá bola predpokladaná, a aj narastá, pretože výkony vo verejnom záujme štátom nie sú pokrývané.

Rok 2001 vychádza alebo rozpočet v tejto časti vychádza z objednávky štátu. Tento rozsah sa znižuje o 5 % oproti roku 2000. To znamená, napriek nárastu cien trakcie a pohonných hmôt pokles, ktorý je v štáte evidentný, predstavuje 5 %. Vychádza rozpočet aj z uznesenia vlády, kde sa hovorí o úhrade 4,344 mld. Sk, ale toto predstavuje nižšie nároky na štátny rozpočet cca až o 7 % oproti roku 2000. Vychádza zo schváleného harmonogramu regulovaných cien, ktorý uvažuje v roku 2001 so zvýšením cestovného o 15 - 20 %. Železnice Slovenskej republiky opakovane navrhujú reštrukturalizáciu sociálnych zliav. Tento rozpočet vychádza z kvantifikácie ekonomicky oprávnených nákladov na zabezpečenie realizácie objednávky štátu. Ale treba povedať, že v oblasti finančných nákladov je nie celkom dostatočne zohľadnený vplyv kurzov vývoja slovenskej meny.

Na druhej strane v oblasti mzdových nákladov je premietnutý vplyv navrhovanej výraznej redukcie počtu pracovníkov Železníc v roku 2001, keď bude prepustených 4 574 pracovníkov Železníc. Výrazne odlišný vývoj v oblasti nákladov oproti predpokladom, ktoré boli aplikované v scenári vlády, rast cien o 100 %, trakčná energia o 30 %, nárast finančných nákladov, ktorý je významný, spôsobuje a bude spôsobovať v roku 2001 vznik straty, na krytie ktorej nebudú stačiť tržby z prepravy cestujúcich ani čiastka predkladaná v návrhu štátneho rozpočtu. V tejto časti považujem rozpočet za veľmi nedostatočný.

Dalo by sa podrobne hovoriť o číslach a o tom čo tieto čísla znamenajú. Ale treba povedať, že vládou navrhovaná suma na železničnú dopravu v spomínanom objeme 4,344 mld. Sk nepokrýva objektívnu potrebu prostriedkov na bezproblémové financovanie prevádzky osobnej dopravy a zabezpečenie štátom požadovanej objednávky dopravných výkonov. Dalo by sa hovoriť o ďalších, o finančne nepokrytých čiastkach na úhradu poplatkov za použitie dopravnej cesty, kde chýba suma 2 mld. korún. Dalo by sa hovoriť o potrebe investícií, kde návrh štátneho rozpočtu uvažuje s priamymi investíciami v celkovom objeme 335,6 milióna korún, z toho na rozvoj železničnej infraštruktúry 275,6 milióna korún a do spomínanej kombinovanej dopravy 60 miliónov korún.

Ďalej je v rozpočte potvrdené prevzatie štátnych záruk na úvery pre Železnice Slovenskej republiky na financovanie modernizácie tratí, koľajových vozidiel, odstupné pre uvoľňovaných pracovníkov v procese transformácie. Finančný rozsah týchto záruk však nie je definovaný. Ja upozorňujem pánov koaličných poslancov, aby si všimli, že potreba štátnych záruk je požadovaná v objeme 3,664 mld. korún. Túto čiastku je potrebné pokúsiť sa zmeniť v štátnom rozpočte. Je to však príliš veľká čiastka, na ktorú si môže trúfnuť v tomto parlamente opozičný politik. Upozorňujem, že ak nebudú blokované tieto čiastky, železniciam sa nepodaria získať ani granty z fondov ISPA, nepodaria sa získať zdroje z Európskej investičnej banky a ďalšie.

Veľmi vážne upozorňujem na to, že toto nedostatočné pokrytie vzťahov štátu a Železníc môže vyústiť do toho, že dnes sa nepodarí pripraviť a pokračovať v projekte transformácie a reštrukturalizácie Železníc, že v prevádzke osobnej dopravy Železnice budú musieť pristúpiť k redukcii rozsahu dopravy, a to buď úplným zastavením, poznamenávam, na 36 vedľajších tratiach, alebo, a to je číslo, ktoré uvádza vedenie Železníc, pozastavením či zrušením až 556 vlakov pri obmedzení prevádzky prevažne na hlavných tratiach. Upozorňujem na zrušenie vedľajších tratí a zastavenie prevádzky, výrazné zastavenie prevádzky na hlavných tratiach. Upozorňujem aj na to, že odborové zväzy Železníc vypisujú listy aj poslancom Národnej rady, kde hrozia nátlakovými opatreniami.

A skúsim Železnice skončiť správou, ktorá bola uvedená včera v Českej televízii. České ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií uzatvorilo kontrakt s Ruskou federáciou na opravu rušňov v objeme jednej miliardy dolárov. Jedna miliarda dolárov sú zdroje, ktoré by tomuto rezortu stačili. Treba sa ale trošku pohnúť, obzrieť sa po svete, pretože aj na Slovensku sú ŽOS, ktoré nemajú dostatočný počet práce, a podiel železníc v ŽOS je až 34 %.

Môj pozmeňujúci návrh v tejto oblasti sa dotýka začatia elektrifikácie trate Zvolen - Banská Bystrica, pretože táto elektrifikácia bola pozastavená súčasnou vládou a je škoda, aby sme prišli o všetky povolenia, ktoré boli v tejto súvislosti vydané. Žiadam teda blokovať prostriedky a je to možné aj z dotácie, ktorá je štátom uvádzaná do Železníc, alebo z prípadných záruk štátneho rozpočtu, pretože predpokladám, že aj pozmeňujúce úlohy tohto charakteru budú existovať.

Takže, čo dodať k Železniciam na záver? Odštartovať projekt transformácie je hazard v súčasnom období. Bude ostávať dlh štátu voči Železniciam Slovenskej republiky a situácia nebude dobrá.

Niekoľko slov k verejnej autobusovej doprave, ktorú nie je možné prehliadnuť, pretože verejná autobusová doprava má až 85-percentný podiel v preprave osôb. Tu by som azda upozornil na to, že miestna hromadná doprava v mestách Bratislava, Banská Bystrica, Žilina, Prešov a Košice dostáva spolu dotáciu štátu 1,420 miliónov korún čiže 1 420 mil. korún. Všetky ostatné SAD dostávajú dotáciu štátu v objeme 1 199 mil. korún. Ešte raz poznamenám, 5 miestnych hromadných dopráv dostáva dotáciu kapitálovú aj bežné transfery vyššie o viac ako 300 mil. korún oproti všetkým ostatným SAD na Slovensku. Nepovažujem to za správne. Finančný objem je znovu na úrovni roku 2000. Samozrejme, nezohľadňuje ani infláciu, pritom cena nafty tvorí až tretinu nákladov dopravcov. Musí sa to prejaviť nutne - a na to upozorňujem občanov tohto štátu -, nutne sa to musí prejaviť v ďalšom krátení spojov.

O dotácii voči 5 SAD na Slovensku som hovoril, ale vari ešte poznámku, ako by bolo možné túto situáciu riešiť. Ak by do obnovy autobusov, o ktorej nemám čas rozprávať, bolo vložených okolo 350 mil. - 500 mil. korún a autobusy by dodávali slovenskí výrobcovia a neboli by pripravované výberové konania šité na zahraničných dodávateľov a slovenskí výrobcovia by nemuseli vyhadzovať na dlažbu pracovníkov, bolo by možné pri tomto objeme vyrobiť až 100, možno až 150 autobusov ročne. Je to práca, upozorňujem, až pre 2000 ľudí. Odhad vychádza z toho, že približne 6 mld. korún tvoria náklady na naftu, opravy starých vozidiel, mzdy predstavujú až 65 až 70 %, to znamená, 3,5 mld. - 4 mld. korún. Pri úspore 10 %, keby sme zobrali len 10 %, je to práve tých spomínaných 350 mil. - 400 mil. korún. Spolu s kapitálovou dotáciou by mohol byť spokojne riešený problém starých autobusov.

Ešte mi azda dovoľte jednu poznámku. Ak si tento štát myslí, že predaj 49 % bude znamenať vstup určitého solídneho partnera do SAD, veľmi sa mýli. Ak treba vložiť do SAD okolo 2 mld. korún, kto to vloží za predpokladu, že nebude mať väčšinu v rozhodovaní v sprivatizovaných SAD?

Otázka diaľnic. Projekt je relatívne zabezpečený v objeme a v súlade s variantom B, ktorý vláda prijala. Ale rizikom tohto rozpočtu je, že vládne dlhopisy sa nemusia vydať, netreba na to rozhodnutie žiadneho orgánu. Stačí, že ministerstvo financií nebude konať, resp. výnosy zo štátnych dlhopisov budú prednostne použité na krytie schodku štátneho rozpočtu, na dlhovú službu, na odštátnenie bánk, k dispozícii môžu byť neskoro. Nebude ich možné pre stavebníctvo efektívne použiť.

To znamená, dnes síce rozpočet ako-tak proklamuje, že vo výstavbe diaľnic bude pokračovať, ale vzhľadom na to, že ministerstvo financií si zobralo na seba zabezpečovanie finančných prostriedkov namiesto Štátneho fondu cestného hospodárstva, prejudikuje vlastne zrušenie tohto fondu. Tento spôsob je pre veľké infraštrukturálne projekty absolútne nevhodný, nakoľko spôsob financovania je vždy limitovaný obdobím rozpočtového roku. Spôsobí to obrovské problémy pri záväzkoch štátneho investora voči súkromným dodávateľom. Financovanie v prvej polovici roka nebude, podľa môjho názoru vzniknú vážne straty.

Jednou vetou k starostlivosti o cesty. Rozpočet je málo zvýšený z 860 mil. na 900 mil. korún. Ale, samozrejme, že ak sa zvyšujú príjmy Bratislavy a Košíc na úkor zvyšku cestnej siete, starostlivosť bude na rovnakej biednej úrovni ako v roku 2000 nedostatočná. A upozorňujem, že dochádza k degradácii cestnej siete.

Dalo by sa hovoriť o ďalších čiastkach, o hospodárskej mobilizácii, kde suma, ktorá je uvedená v rozpočte, ani len nepokrýva mzdy pre pracovníkov v oblasti hospodárskej mobilizácie. V krízových situáciách sa nám môžu kruto veci vypomstiť tak, ako sme to zistili pri požiari v Slovenskom raji.

A na záver môjho vystúpenia mi dovoľte, aby som predniesol ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý sa dotýka riešenia diaľnice, výstavby diaľnice v smere na Banskú Bystricu a na Košice, kde navrhujem účelovo viazať prostriedky na obchvat Novej Bane, na pokračovanie Novej Bane v smere na Rudno a prepojku Budča - Kováčová, kde končia, prosím, upozorňujem, v júli budúceho roku všetky stavebné dokumenty a táto výstavba zastane až na obdobie troch rokov.

Nenavrhujem navyšovať štátny rozpočet. Chcem len určiť menovite prostriedky tak, aby bolo možné použiť tieto prostriedky ako objem 30 % a 70 % aby predstavoval schválený úver z Európskej investičnej banky. To znamená, že spustenie týchto dvoch úsekov by bolo možné už v roku 2002. Má to, myslím si, logiku a dúfam, že aj ďalší poslanci, ktorí poznajú tie zložité úseky, o ktorých som teraz hovoril, ma podporia.

O rozpočte by som mohol hovoriť veľmi dlho, ale, bohužiaľ, chcel som skončiť dnes do 21.00 hodiny. Takže aspoň týchto niekoľko slov.

Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)