Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Jarjabka sa hlásia štyria páni poslanci, posledná pani poslankyňa Podhradská. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Pani poslankyňa Belohorská, nech sa páči.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Chcela som vystúpiť ešte k predchádzajúcemu rečníkovi, ale to, čo som chcela povedať, platí aj teraz. Som veľmi rada, že sú prenosy, aj keď sú nočnými prenosmi, ale predsa len občania majú možnosť vidieť vážnosť dokumentu, ktorý bude celý rok ovplyvňovať ich život. A ak tu bolo povedané, že mnohí sú dnes na oslavách, myslím si, že mohli radšej ísť za podpredsedom parlamentu pánom Presperínom, ktorý dnes oslavuje 50 rokov a ktorému by sme mohli zagratulovať. Ale aj napriek tomu poslanci mohli sledovať rozpočet, ktorý je pre nás veľmi dôležitý.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Števček.

Poslanec P. Števček:

Ďakujem.

Dovoľte mi začať tam, kde sa môj predrečník Dušan Jarjabek pýtal: Má to význam, nemá to význam? Pre mňa odpoveď je jednoznačná. Nemá to nijaký význam. Nemá nijaký význam predlžovať sériu výčitiek súčasnej kultúrnej politike a spôsobom financovania neduživej súčasnej slovenskej kultúry. Kým nenastane zásadný obrat v prioritách tzv. neprodukčných rezortov a ich financovania, nemožno tu o ničom podstatnom hovoriť. Hovorí sa totiž vždy o zdravotníctve, o sociálnom systéme. Samozrejme nič proti tomu. Tieto rezorty, tieto sféry čakajú na rýchle a okamžité riešenie. Ale odkázané rezorty, ako je školstvo, veda a výskum, kultúra - v tomto poradí, ako som ich vymenoval -, sú najodkázanejšími sférami, ktoré si vláda vôbec, ale vôbec nevšíma. Kým sa tak nestane, že príde k tvorbe akéhosi programovému konceptu financovania rezortu kultúry (alebo školstva, alebo vedy), dovtedy je zbytočné podnikať akékoľvek razantné a páčivé rečnícke cvičenia. Lebo po týchto rečníckych cvičeniach príde ďalší rozpočet, ešte chudobnejší, ešte necitlivejší voči tomu, čo tento národ charakterizuje, voči jeho národnej kultúre.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Bohunický.

Poslanec P. Bohunický:

Ďakujem.

Zaujala má tá časť vystúpenia pána poslanca Jarjabka, kde hovoril o rôznom financovaní divadiel. Ja som si túto situáciu preveril v našom Trnavskom divadle a dostal som dosť zaujímavé informácie. Príspevok na činnosť zo štátneho rozpočtu bežné transfery, ktorý je pre Trnavské divadlo zahrnutý v rozpočte Krajského úradu v Trnave, je neúmerne poddimenzovaný. V porovnaní s inými činohernými divadlami Zvolen, Martin, Nitra je 1 až 2-krát nižší. Dôvody vytvorenia týchto priepastných rozdielov medzi divadlami v 90. rokoch sú ťažko zdôvodniteľné. Pritom výkony ako tržby, návštevnosť, počty predstavení sú až na malé výnimky porovnateľné. Len na ukážku poviem, aké príspevky dostávajú spomenuté divadlá.

V minulom roku v roku 1996 sú to údaje zo štatistickej ročenky ministerstva kultúry, kde je povedané: Trnavské divadlo 12 mil. korún, tržby 1 700 tis., Divadlo SNP Martin 19 mil., tržby 1 300 tis., Divadlo Jozefa Gregora Tajovského Zvolen 33 mil., tržby 1 500 tis.Sk., Divadlo Andreja Bagara Nitra 31 886 tis., tržby takmer 6 mil. Sk. Myslím si, že na ministerstve kultúry by sa na tieto veci malo bližšie pozrieť a malo by sa pozrieť, akým spôsobom sú skutočné prostriedky zo štátneho fondu vynakladané.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Podhradská.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Súhlasím s tým, čo povedal vo svojom vystúpení pán poslanec Jarjabek a chcela by som zdôrazniť najmä časť, kde istým spôsobom rekapituloval prácu súčasného vedenia ministerstva kultúry. Naozaj nemôžem nič iné len súhlasiť s ním, že priority tohto rezortu sú veľmi podivné, lebo sa zdá, že pán minister si ako prioritu na celé svoje funkčné obdobie zobral predovšetkým dostavbu nového Národného divadla, čo je iste chvályhodné, ja som však zvedavá, keď sa mu podarí to divadlo dostavať, akým spôsobom ho bude, ak bude mať ešte šancu táto vláda, privatizovať alebo bude hľadať zrejme strategického investora zo zahraničia, aby tento kolos uživila.

Ale chcem povedať ešte ďalšiu vec. Zdá sa, že pán minister si myslí, že slovenská kultúra, to je len Divadelná Nitra alebo pár happeningových stretnutí, na ktorých sa zúčastní naša kultúrna smotánka a blahosklonne zamáva pospolitému ľudu. A to, že na ostatné kultúrne aktivity, ktoré boli vždy vlastne dominantou a základným kameňom slovenskej kultúry, sa nedostáva, to ho vôbec nezaujíma.

A ešte jednu drobnú poznámku. Táto vláda veľa hovorí, ako smerujeme do Európy a ako sa usilujeme zapojiť do európskeho prúdu, nechceme jednoducho stáť bokom. Ja by som bola veľmi zvedavá, či pán minister vôbec vie, ako a nad čím sa Európa zamýšľa vo vzťahu ku kultúre. Pán minister kultúry Slovenskej republiky zrejme netuší, že vyspelá Európa sa snaží dostať kultúru z okraja spoločnosti do jej centra. Pán minister kultúry Slovenskej republiky sa usiluje opačným spôsobom z centra spoločnosti ju dostať na jej okraj.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Jarjabek chce reagovať na vystúpenia s faktickými otázkami.

Poslanec D. Jarjabek:

Ďakujem za slovo.

Len veľmi krátko. Chcem sa poďakovať za všetky faktické poznámky. Pánu poslancovi Bohunickému, samozrejme, dávam za pravdu, ale je tu opäť to, čo som hovoril, že chýba istý systém, chýbajú isté priority, na základe ktorých by ministerstvo kultúry grantovým spôsobom mohlo dotovať divadlá. Je to reálna možnosť a dá sa to. Škoda len, že aj v tejto súvislosti sa hovorí a zrejme k tomu prijde, k zrušeniu Fondu Pro Slovakia. Proste nie je to dobré a myslím si, že táto nekultúra kultúry sa odrazí v priebehu niekoľkých rokov, lebo, samozrejme, to súvisí aj s kultúrnym školstvom.

Ja by som pri tejto príležitosti naozaj veľmi pekne chcel poprosiť a apeloval by som na pani ministerku financií, aby si zobrala pod dohľad skutočne rezort kultúry na Slovensku, ak ešte vôbec niekedy chce ísť do divadla, na koncert aj mimo Bratislavy, a ak ešte niekedy sa chce stretnúť na území Slovenska vôbec s nejakou kultúrou. A mám na mysli teraz kultúru všeobecne.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďalší v poradí prihlásený je pán poslanec Cagala. Po ňom pani poslankyňa Mušková.

Poslanec M. Cagala:

Vážený pán predsedajúci,

vážení členovia vlády,

kolegyne, kolegovia,

dovoľte mi, aby som sa takisto dotkol dvoch odvetví, o ktorých sa veľa nehovorí v tomto parlamente a ktorých sa isto priamo dotýka i predkladaný štátny rozpočet. Jedným z nich je oblasť vedy a techniky a druhým cestovný ruch.

Keď hovorím o vede a technike, znamená to, že to premietam do priemyslu a do odvetvia, ktoré živí tento štát, pretože z bankového sektora asi živí nebudeme. Je potrebné hodnotiť pridanú hodnotu. A pridaná hodnota v našich výrobkoch sa dá práve zhodnotiť len tým, že do výroby, do priemyslu investujeme a predtým investujeme do vedy a techniky.

Vývoj v tomto štáte, ktorý nasleduje, znamená, že keď sme pred rokom 1990 mali podiel pridanej hodnoty v priemysle okolo 38 %, v strojárstve skoro 50 %, súčasne máme podiel pridanej hodnoty okolo 20 %. Svedčí to o tom, že skutočne, tak ako povedal aj podpredseda vlády Mikloš včera v televízii, že chceme prilákať zahraničných investorov do výroby. Ja som za to a viem, že máme 40-percentnú kapacitu priemyselne nevyužívanú a potrebujeme do výroby tento kapitál. Ale ten potrebujeme práve aj do výskumu a vedy a práve tu potrebujeme realizovať nie malú čiastku podielu objem výdavkov na oblasť vedy a techniky. A keď sme sa zaviazali v prístupových pravidlách pri vstupe do Európskej únie, že v roku 2002 dosiahneme 1,6-percentný podiel z HDP, podiel objemu prostriedkov na vedu a techniku. V súčasnosti je tento podiel okolo 1 %, tak neviem, ako docielime za rok 2002 potom ten podiel, ktorý sme podpísali a minulá vláda, ale i súčasná s ním súhlasila.

Preto si myslím, keď to porovnám s okolitými štátmi, kde dnes v Českej republike tento podiel je okolo 2 %, v Poľsku oveľa vyšší, v Maďarsku o niečo nižší, znamená to, že asi nepokračujeme v trende, ktorý bol i v bývalom spoločnom štáte. Som presvedčený, že práve tu je priestor aj na rozpočet, aby sme sa skutočne nad tým zamysleli a možno realizovali opatrenia, ktoré spomeniem na záver, lebo hovoríme, že opozícia len kritizuje a nemá žiadne návrhy, ja ich v závere svojho vystúpenia budem mať.

Keď hodnotíme ako prioritu alebo že vrcholom vedy a techniky je Slovenská akadémia vied, porovnám niektoré ukazovatele s Českou republikou. Nebudem porovnávať ukazovatele s Nemeckom, Francúzskom, ale porovnám ich s Českou republikou, kde skutočne prostriedky našej akadémie zodpovedajú podielom 50-percentným akadémiám, ktoré dnes majú v Českej republike, v Poľsku, v Maďarsku. V rozpočte ich naďalej krátime, aj keď Akadémia vied dala jasné a striktné stanovisko, ak nebudú ich prostriedky doplnené na objem 1 100 mil., tak sa nedajú zrealizovať, nielen činnosť sa nedá realizovať ani štátne objednávky, ktoré Akadémia vied získala riadnymi tendrami.

Keď o tom hovorím, tak si dovolím povedať ešte jedno, že skutočne si myslím, že nie je riešením, ako bolo v tomto roku, že sa riešila táto situácia dodatkovým odvodom zo Slovenského plynárenského priemyslu. Neviem, či je to normálne. Neviem, koho klameme, asi samých seba, aby sme získali akademikov, Akadémiu vied pre svoju aktivitu, pre politiku súčasnej koalície, ale nie je riešenie, keď to neriešime priamo v rozpočte, ale riešime to takýmto spôsobom, že predpíšeme dodatkový odvod Slovenskému plynárenskému priemyslu a ten doplňuje prostriedky pre akadémiu, ktoré potrebovala na bežnú rádovú činnosť.

Nehovorím o mzdách, ktoré v akadémii dnes sú, že sú hlboko pod úrovňou priemyslu. A to už neporovnávam mzdy v Akadémii vied s okolitými štátmi. Bol som na prieskume v Akadémii vied. Môžem otvorene povedať, že ma zarazili niektoré skutočnosti, ktoré hovoria o tom, že nielen prežívajú, ale nie sú schopní realizovať nákup žiadneho zariadenia, nie sú schopní realizovať ani nákupy zariadení, ktoré majú pre úlohy štátu, ktoré im štát nieže predpísal, ale dal im zákazky.

Takisto si myslím, že je nedostatočný objem prostriedkov pre vedu a techniku v oblasti ministerstva hospodárstva, kde len objem prostriedkov, ktoré sú potrebné zrealizovať už na súčasné podpísané hospodárske zmluvy, ktoré sa podpísali s podnikmi, ktoré realizovali tento výskum. Nie sú tu ani podniky, ako sa hovorí v mnohých prípadoch, súkromné, 85 % sú štátne podniky v terajšom DMD holding a je potrebné minimálne doplniť o čiastku 42 mil. korún, aby sa realizovali a ukončili tak, ako sú plánované výstupy týchto úloh vedy a techniky, ktoré ministerstvo hospodárstva obhospodaruje. Neviem, či minister hospodárstva žiadal, ja som s ním o tom nekomunikoval, ale myslím si, pokiaľ mám informácie, je to potrebné, že ak nedoplníme tieto zdroje, nebudú skončené úlohy, ktoré by mohli priniesť v budúcnosti tomuto štátu nielen prospech v oblasti ekonomiky, ale, samozrejme, i možnosť riešenia a realizovania sa našich mladých inžinierov vo fabrikách, podnikoch, akciových spoločnostiach, ktoré tieto výskumné, vývojové úlohy realizujú.

Takisto si myslím, že je nedostatočný prídel prostriedkov, keď už hovorím celkove, na vysoké školstvo a bolo to povedané už mojimi predrečníkmi, pretože práve keď nie sú dostačujúce prostriedky na bežnú činnosť, takisto nebudú ani používané do oblasti vedy a výskumu v týchto školách a myslím si, že tam je potenciál vzdelaných ľudí, docentov, profesorov, kandidátov vied a, samozrejme, inžinierov, ale i študentov, ktorí sú schopní realizovať mnohé výskumné úlohy nie vždy pre štát. Samozrejme realizujú svoje úlohy pre priemysel, čo im prax platí, ale, samozrejme, je potrebné aj tu zadávať štátne úlohy, ktoré povznesú úroveň tohto štátu nie na úroveň republiky, ktorá je odkázaná len na samotnú výrobu, ale republiky, ktorá je schopná pripraviť pre ekonomiku vlastné výrobky, vlastný vývoj a z toho realizáciu i už mnou spomínanej pridanej hodnoty.

Preto si myslím, že tu je tiež potrebné v tejto oblasti, ale budú pozmeňujúce návrhy dané mojimi kolegami, nebudem ja o tom hovoriť, tiež zvýšiť objem na oblasť vysokého školstva a prisunúť prostriedky, ktoré nielen budú na bežný život, ale umožnia im realizovať i úlohy v oblasti výskumu a, samozrejme, zúčastniť sa na tendroch, na aktivitách, ktoré súvisia s výskumom na vysokých školách.

Druhá oblasť, ktorej chcem venovať malú pozornosť, síce malú, ale ona je závažná, je oblasť cestovného ruchu. Zahraničné agentúry cestovného ruchu štátov, ktoré v cestovnom ruchu podnikajú niekoľké desaťročia, ba možno storočia, predpovedajú, že obdobie tretieho tisícročia, oblasť cestovného ruchu bude najväčším objemom a obratom finančných prostriedkov v rokoch 2001 až 2020 alebo až 2050. A preto je potrebné nielen zo strany, samozrejme, tých, čo dnes vlastnia u nás zariadenia, ktoré slúžia cestovnému ruchu, hotely, reštaurácie a podobne, ale i zo strany štátu túto oblasť podporiť nie 45 miliónmi, ako to je v rozpise kapitoly ministerstva hospodárstva, ale oveľa väčšími prostriedkami.

Keď porovnáme, že Česká republika dáva 500 mil. korún minimálne každoročne do oblasti cestovného ruchu, Poľsko okolo 1 miliardy korún a Maďarsko v porovnaní s našimi korunami ešte o niečo viac, nehovorím o tom, koľko dávajú štáty, ktoré majú vyspelú ekonomiku. Myslím si, že práve preto je potrebné aj zo strany rozpočtu venovať tejto oblasti, cestovnému ruchu pozornosť, ktorú si zaslúži a ktorá musí tak ako okolitým štátom i nám priniesť úspech a osoh do ekonomiky v nadchádzajúcich rokoch. Preto si myslím a dávam aj pozmeňujúci návrh na zvýšenie minimálne 50 mil. korún do oblasti kapitoly ministerstva hospodárstva do článku 8 do oblasti cestovného ruchu.

Keďže som hovoril, že na záver poviem aj niektoré opatrenia, nie sú len moje, sú to opatrenia, ktoré navrhovali zástupcovia priemyselných zväzov na to, aby rozpočet na rok 2001 bol kvalitnejší, lepší, aby aktivity, o ktorých som hovoril a o ktorých hovorili moji predrečníci a budú hovoriť ešte po mne mnohí kolegovia a kolegyne, aby sa dali zrealizovať. Myslím si, že pri stanovení východísk o tvorbe štátneho rozpočtu na rok 2001 bolo potrebné uplatniť určitý odklon od doterajšieho reštriktívneho prístupu a praxe štátneho rozpočtu roku 2000 smerom k uplatneniu určitého uvoľnenia, zníženia reštrikčnej a menovej politiky kontinuálnym prepojením tohto procesu do rozpočtových výhľadov rokov 2001 až 2004. Keď hovorím o tom, že do roku 2004, myslím si, že je práve potrebné urobiť výhľad v prepojení roku 2001 až ďalších rokov, možno až 5 rokov dopredu, nejde o žiadnu päťročnicu, skôr ide o zabezpečenie kontinuity a možnosti z výhľadového pohľadu a pohľadu vo výhľade na ďalšie roky je možné potom pristúpiť možno i k vyšším opatreniam, povedal by som, diferenciám v oblasti uplatnenia, samozrejme, aj deficitov v oblasti štátneho rozpočtu.

Za absolútnu prioritu považujú všetky priemyselné zväzy prioritu hospodárskej politiky v rokoch 2001 - 2004 zlepšenie vývoja zamestnanosti. Ja si myslím, že práve neprispeje k nej prijatá novela zákona o konkurze a vyrovnaní. Novela zákona o konkurze a vyrovnaní je veľmi dobrá pre ekonomiku, ktorá funguje. U nás ekonomika ešte, žiaľbohu, nefunguje. Preto si myslím, že tento zákon, ktorý bol prijatý, nieže zníži, zvýši nezamestnanosť minimálne o 3 - 4 % v roku 2001.

Bolo potrebné rozpracovať projekty tvorby nových pracovných príležitostí. Aj keď sa hovorí v mnohých prípadoch a počúvame aj v televízii o rôznych nových projektoch, o novom efekte, myslím si, že ani projekt, ani efekt, ktorý sa dosiahol tým, že sa zamestnali ľudia v oblasti verejnoprospešných prác, nepriniesol efekt, ale naopak, keby sa investovali peniaze do rozvoja, do programu či už výstavby diaľnic alebo výstavby bytov, to by bolo prinieslo oveľa viac.

Je potrebné stanoviť základné makroekonomické kritériá pri rozpočtoch a myslím si, že ani schodok rozpočtu na úrovni 3,2 % z HDP nie je pre tento rok postačujúci, lebo pri pohľade rozpočtu na ďalšie roky bolo možné ísť i na vyššiu čiastku. Je potrebné prerokovať a preveriť so zahraničnými veriteľmi a zahraničnými inštitúciami možnosť určitej aktualizácie, inovácie splátkových kalendárov úverov z hľadiska konkrétneho stavu hospodárstva a potrieb na jeho postupné riešenie. Je potrebné povedať, že nie je možné stále hovoriť o tom, že úvery, ktoré dnes musí splácať táto vláda, boli zapríčinené len predošlou vládou. Predsa dobre vieme, že 75 % úverov je spred rokov 1990, ktoré sú zlé úvery, s ktorými sa doteraz nič neurobilo ani sa nedalo urobiť. A nie je možné všetko obracať na predošlú vládu. Treba sa otočiť ešte pred rok 1990. Nechcem sa nikoho dotknúť, ale taká je pravda, žiadna iná o inej pravde sa nedá tu ani hovoriť.

Súčasne treba s plnou rozhodnosťou pripraviť a prijať určité, možno aj zdanlivo protichodné kompenzačné postupy a opatrenia na zmiernenie negatívnych dosahov na zníženie hodnoty koruny, a to smerom k hospodárskej sfére, ako i smerom k obyvateľstvu. Myslím si, že je nereálna súčasná hodnota koruny, ktorá je. Je nereálna a treba s ňou niečo urobiť, čo, samozrejme, musia vedieť odborníci. Vytvoriť stabilné legislatívne transparentné podnikateľské prostredie. Nie je možné novelizovať zákony každoročne pri prijímaní rozpočtu. Každoročne, ak sa rozpočet schvaľuje, tak každoročne meníme nie málo zákonných noriem. To, myslím si, neprispieva nielen našim podnikateľom, ale ani zahraničným, aj tí to vidia, a keďže dnes možno povedať, že sa nesplnila ani tá úloha vlády, ktorú si dala, že sem prinesie zahraničný kapitál vo vyššej miere, to sa nestalo. Počas rokov 1999 a 2000 to nie je, a preto možno aj tento neporiadok v legislatíve prispel k tomu, že je dnes taký stav, aký je.

Treba takisto sprogresívniť podmienky na výrazné iniciovanie investičných procesov všetkého druhu bez deľby na zahraničných a slovenských investorov. Už som o tom povedal, zákon bol schválený. Samozrejme, že sa nehovorí len o daňových úľavách, sú tu aj iné aktivity, ktoré je možné i v rámci súčasnej legislatívy pre domácich podnikateľov riešiť, inovovať a realizovať inštitút štátnych vládnych záruk na podporu rozvoja hospodárstva. Prehodnotiť a znovu koncipovať celú filozofiu mechanizmu podpory nezamestnanosti, súčasný stav pri nastávajúcej miere nezamestnanosti nie je dobrý. Aj nové opatrenia nenesú žiaden osoh ani úspech. Stále pôsobia deštrukčne a mnoho ľudí radšej nepracuje, ako má pracovať, a sú i oblasti, kde dnes je nezamestnanosť na úrovni 12 % a nie je možné zohnať pracovníka do pracovného procesu. Preto si myslím, že je potrebné v tomto smere venovať patričnú pozornosť.

To sú kroky, ktoré požaduje združenie priemyselných zväzov riešiť od súčasnej vlády, aby sa nám v roku 2001 netriasli kolená, ale aby sme rozpočet aj taký, aký je, aspoň vedeli zrealizovať.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďalšou v poradí prihlásenou do rozpravy je pani poslankyňa Mušková. Pani poslankyňa Mušková, máte slovo.

Nech sa páči, ani poslankyňa Mušková.

Poslankyňa Ľ. Mušková:

Vážený pán predsedajúci,

vážení páni ministri,

dámy a páni,

v súvislosti s predloženým návrhom rozpočtu 16. novembra tohto roku sa učitelia, ktorí sú tradične utiahnutí a málo rázni v presadzovaní svojich práv, konečne rozhodli vystúpiť so svojimi oprávnenými požiadavkami na verejnosť a na mítingoch vo všetkých krajských mestách protestovali proti spôsobu plnenia programového vyhlásenia tejto vlády v oblasti školstva.

Dosť paradoxne znejú citáty z programového vyhlásenia vlády, kde sa hovorí: "Vláda Slovenskej republiky považuje výchovu a vzdelávanie za jednu zo svojich najvýznamnejších a trvalých priorít." Citujem z ďalšieho odseku tohto istého programového vyhlásenia tej istej vlády: "Vláda bude postupne zvyšovať prostriedky určené na zabezpečenie školstva takým podielom z HDP, aby to bolo porovnateľné s krajinami Európskej únie." Ďalej citujem: "Vláda považuje za nevyhnutné vytvárať podmienky na zlepšenie spoločenského postavenia učiteľov a pracovníkov školstva a stabilizovať ich postavenie zákonom o štátnej službe. Po dohode s odborovou organizáciou pripravíme každoročný nárast ich tarifných platov."

Nad týmito vyhláseniami sa dnes väčšina pracovníkov rezortu školstva pousmeje. Zvýšenie financovania školstva sa za uplynulé dva roky totiž nekonalo, ba naopak, viazanie už odsúhlasených prostriedkov spôsobilo nenávratné škody nielen pri výrobe ďalších dlhov, ale aj na majetku, budovy sa neopravovali, nedostavovali, a to už nehovorím o morálnych škodách, ktoré postihli žiakov, študentov či samotných pedagógov. Oddlženie škôl, ktoré nedávno odsúhlasila vláda, zďaleka nemôže pokryť škody, ktoré viazanie prostriedkov základným, stredným ba aj vysokým školám spôsobilo, napriek tomu, že posledným menovaným boli tieto nakoniec uvoľnené. Nekonalo sa ani sľubované každoročné zvyšovanie platov pedagogickým pracovníkom. Učitelia poukazovali na prepad reálnych miezd približne o 7 %.

Vláda v záujme šetrenia rozhodla tiež o prepúšťaní učiteľov i nepedagogických pracovníkov, hoci nám je všetkým známa skutočnosť, že rezort školstva má nedostatok kvalifikovaných pracovných síl. Tiež nekvalifikované a direktívne rozhodnutie o rušení niektorých stredných škôl a učilíšť bude mať ďalekosiahle negatívne následky. Medzi verejnosťou sa hovorí, že sa tak deje kvôli lukratívnym budovám a pozemkom, ktoré sú pripravené na predaj. Všetci si pamätáme na predaj budov patriacich materským školám aj dôsledky, ktoré z toho vyplývajú predovšetkým pre mestá a obce, ktoré teraz tieto budovy pre zriaďovateľské funkcie pre materské školy nemajú, ktorým teraz chýbajú, lebo rodičia sa týchto materských škôl dožadujú.

Napriek tomu, že na spomínaných mítingoch učitelia žiadali vládu, aby navŕšila finančné prostriedky na školstvo, ani tento predložený návrh rozpočtu nezabezpečí plnenie záväzku vlády z programového vyhlásenia. Keďže predo mnou sa venoval malému školstvu pán poslanec Šťastný i pani poslankyňa Slavkovská, dovolím si obrátiť vašu pozornosť na vysoké školstvo.

Slovenské vysoké školstvo je dnes z viacerých hľadísk v krízovom stave. Táto veta nie je žiadnym výkrikom opozičného poslanca v Národnej rade, ale vážne upozornenie Ministerstva školstva Slovenskej republiky zapracované v koncepcii ďalšieho rozvoja vysokého školstva na Slovensku pre 21. storočie, ktoré pán minister predložil na schválenie vláde. A tá ho následne schválila dňa 30. augusta tohto roku. Spomínaná koncepcia navrhuje riešenia, ktoré ho môžu z tejto krízy vyviesť. Konštatuje sa v nej: "Dvomi základnými predpokladmi na jej úspešnú realizáciu sú však politická podpora vlády a zákonodarného zboru.

Medzi hlavné príčiny krízy slovenského vysokého školstva boli okrem krízy základných hodnôt v spoločnosti zaradené aj dlhodobo kritická situácia v ich financovaní, podhodnotená a nepodporovaná veda na vysokých školách, neatraktívnosť akademického prostredia najmä pre mladých ľudí, materiálne a spoločenské nedocenenie pracovníkov vysokých škôl, ale často i málo aktívny prístup samotných vysokých škôl k riešeniu svojich vlastných problémov. Hlavnými prejavmi tejto krízy je odchod kvalifikovaných pracovníkov z vysokých škôl, nie je záujem mladých nadaných ľudí o prácu vo vysokom školstve, vysoký priemerný vek odbornej špičky, prehlbujúci sa vnútorný dlh a v mnohých prípadoch klesajúca kvalita výučby a výskumu."

Toto sú tvrdenia použité v koncepcii a tie určite nepridajú vláde pána predsedu Dzurindu ani ministrovi rezortu školstva.

Podľa názoru akademickej obce chýbajúca nová legislatíva zohľadňujúca nové transformačné mechanizmy, chýbajúce dlhodobejšie pravidlá definujúce rámec pre prostredie, ktorým vysoké školy vyvíjajú svoju činnosť, spôsobuje, že vysoké školy si nevytvárajú dlhodobejšie plány, tieto sa totiž nemajú o čo oprieť. Tento aspekt veľmi tlmí iniciatívu, ktorá by mohla viesť k vnútornej optimalizácii činnosti a čiastočne zmierňovať dôsledky kritickej situácie vo financovaní. Vysoké školy totiž nie sú si isté, či prostriedky, ktoré by prípadne ušetrili zefektívnením niektorých činností, im zostanú aj v budúcich rokoch. Preto vo väčšine prípadov bol vyčkávací prístup, ktorý je z istého pohľadu v daných podmienkach optimálnym spôsobom prežívania.

U časti akademickej obce možno badať aj vzrastajúcu apatiu a nezáujem o riešenie externých, ale aj interných problémov vysokých škôl. Konštatuje to schválená koncepcia ďalšieho rozvoja vysokých škôl a konštatujem to aj ja na základe konzultácií s predstaviteľmi akademickej obce.

Aká je teda skutočnosť? Výzva predstaviteľov slovenských vysokých škôl Slovenskej rektorskej konferencie, Rady vysokých škôl, Študentskej rady vysokých škôl, Klubu dekanov a Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy doručená poslancom Národnej rady k návrhu rozpočtu na rok 2001 poukazuje na zlú vysokoškolskú politiku zo strany vlády. Porovnávaním počtu študentov v roku 2000 a v roku 1992 vychádza dvojnásobný počet a paradox je, že vyjadrením podielu z HDP rozpočet za nasledujúce roky klesá z hodnoty 1,05 % v roku 1992 na hodnotu 0,61 % v roku 2000. Konštatácia, že rozpočet na rok 2001 pripravený Dzurindovou vládou nezodpovedá minimálnym potrebám na započatie reformy vysokého školstva, je alarmujúca. Ich požiadavka na zvýšenie rozpočtu kapitoly ministerstva školstva účelovo pre vysoké školy je opodstatnená.

Ďalšie tvrdenie, konštatovanie predsedníctva Odborového združenia pracovníkov školstva a vedy na Slovensku, ktoré prijali na svojom riadnom zasadnutí 26. októbra tohto roku pre oblasť vysokých škôl a vedy. Predsedníctvo konštatuje: "V oblasti vzdelávania vláda ešte nezačala plniť svoje programové vyhlásenie. Nedostatočne financuje prevádzku, pedagogickú i vedeckovýskumnú činnosť vysokých škôl, čo spôsobuje stagnáciu i pokles úrovne vysokoškolského vzdelávania a vedy. Cenou práce zaradila pracovníkov školstva i vysokých škôl na dno spoločenského rebríčka.

Vláda na rok 2000 neplní svoje záväzky z Generálnej dohody na rok 2000, ktoré sama navrhla a zaviazala sa splniť. Pre informáciu uvádzam, že vláda sa zaviazala, že prijme také opatrenia v hospodárskej i rozpočtovej politike štátu, aby došlo k rastu reálnych platov zamestnancov rozpočtovej a príspevkovej sféry. Aká je však skutočnosť? Zaznamenaný je výrazný pokles nominálnej mzdy - 2 % k 30. 6. pri náraste spotrebiteľských cien k 30. 6. tohto roku o 15,4 % a doteraz realizované opatrenie, 4-percentný nárast tarifných miezd od 1. 7. o 450 Sk, pre pedagogických zamestnancov od 1. 9. tohto roku pri predpokladanej 12,2-percentnej inflácii za rok 2000, je nedostatočné a reálna mzda sa znížila aj u pedagogických a výrazne u nepedagogických pracovníkov a vedeckovýskumných pracovníkov. Na rok 2001 vláda navrhuje v štátnom rozpočte 4-percentné zvýšenie tarifných miezd od 1. 7. a pre pedagogických pracovníkov o 3 % od 1. 9. 2001, čo je situácia, keď sa prepad reálnej mzdy ďalej prehĺbi.

Vážené dámy a vážení páni, dovoľte mi, aby som sa vo svojom vystúpení venovala niektorým problémom - otázkam rozpočtu, ktoré doteraz neboli v rozprave spomenuté, a zároveň sú to aj moje pozmeňujúce návrhy.

1. Situácia okolo štátneho rozpočtu výdavkov na vedu a výskum Slovenskej republiky na rok 2000 je dosť neprehľadná. V roku 2001 predstavuje zníženie výdavkov v kategórii 630 pre vysoké školy a priamo riadené rozpočtové organizácie vedeckovýskumných základní rezortu o 10,7 % v porovnaní so schváleným rozpočtom výdavkov v tejto kategórii na rok 2000 a v absolútnom vyjadrení je to 13,884 mil. Sk. Pritom vnútorné členenie týchto výdavkov na účelovo určené položky je veľmi nevýhodné, najmä pre aplikovaný výskum na vysokých školách a úlohy medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce.

V roku 2000 bolo účelovo určených na riešenie úloh aplikovaného výskumu 15,433 mil. Sk, na rok 2001 je tento objem iba 10 mil. Na úlohy medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce bolo v roku 2000 vyčlenených 17,545 mil. Sk a v roku 2001 je to iba 12 mil. Aké výsledky potom môžeme očakávať z výsledkov výskumu na vysokých školách, keď sa takto výrazne krátia finančné prostriedky pre tieto dve dôležité kategórie výskumných úloh riešených na vysokých školách? Pritom v podstate ide o to, že návrh zákona o Agentúre na podporu vedy a techniky bol vládou zamietnutý, údajne pre zásadné pripomienky ministerstva financií, avšak už v návrhu rozpočtu na rok 2000 je vo Všeobecnej pokladničnej správe suma pre túto agentúru vo výške 141,2 mil. Sk, ktorá bola predovšetkým nazbieraná aj na úkor rozpočtu výdavkov na vedu a techniku vysokých škol.

Navrhujem preto, aby bola táto suma vo VPS - výdavky skupina 2 položka 201963723 znížená na 80 mil. Sk. Nie je totiž jasné, kedy bude schválený príslušný zákon a nadväzne budú zriadené štruktúry agentúry, a takisto sa nevie, kedy bude možné v roku 2001 rozdeľovať prvé peniaze z tejto agentúry. Je celkom reálne, že by to mohlo byť prípadne v októbri, v novembri.

Z takto ušetrených prostriedkov vo výške 38,333 mil. navrhujem prideliť do rozpočtu kapitol vysoké školy na riešenie úloh aplikovaného výskumu - kapitola 630 tovary a ďalšie služby. Ministerstvo školstva má v súčasnosti zaregistrovaných 104 nových žiadostí o vyfinancovanie projektov aplikovaného výskumu so začiatkom riešenia už v tomto roku, teda v januári 2001. Ak sa nevrátia peniaze do kapitoly ministerstva školstva, nebude môcť zahájiť tieto projekty.

Po tretie, nedostatočné je finančné zabezpečenie doktorandského štúdia, ako spomínala už aj pani poslankyňa Slavkovská, v rozpočte na tento rok, a preto by ho bolo potrebné zvýšiť. Navrhujem ho zvýšiť o 15 mil. Sk. Kapitola nedostatočne zahŕňa výdavky na štipendiá doktorandov v nadväznosti na pridelené finančné prostriedky pre nových doktorandov od 1. 10. 2000. Je to, pamätám si, myslím, je to sľub pána premiéra. V súvislosti so zvýšením štipendií pre doktorandov bude potrebné zvýšiť aj odvody do fondov dôchodkového poistenia vo výške 5,663 mil. Sk.

Po piate, v tabuľke číslo 6 výdavky na vedu a techniku žiadam, aby táto subkapitola ministerstva školstva bola rozčlenená na dve časti, a to výdavky na vedu a techniku vyplývajúce z pôsobnosti ministerstva školstva v rámci Slovenskej republiky a výdavky na vedu a techniku vysokých škôl a priamo riadených organizácií vedeckovýskumnej základne. Zdôvodňujem to takto: Ministerstvo školstva plní v oblasti vedy a techniky dve funkcie - funkciu ústredného orgánu štátnej správy pre vysoké školy a priamo riadené organizácie, vedeckovýskumné základne a funkciu ústredného orgánu štátnej správy s prierezovou pôsobnosťou v oblasti vedy a techniky v rámci celej Slovenskej republiky.

Po šieste, do kapitoly ministerstva školstva položka 610 navrhujem pridať 1,6 mil. Sk. Zdôvodňujem to takto: Spracovanie kapitoly výdavky na vedu a techniku navodzuje dojem, že v schválenom rozpočte na rok 2001 na vedu a techniku prevláda tendencia navyšovania rozpočtu vo všetkých kategóriách výdavkov, pričom sa toto navýšenie týka len prierezových činností Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Samotný rozpočet rezortu na vedu a techniku na vysokých školách a priamo riadených organizáciách sa v porovnaní so schváleným rozpočtom v roku 2000 znižuje takto: Kým v roku 2000 táto položka obsahovala 182,061 mil., v roku 2001 je to už iba 180,458 mil. Sk.

Dovoľujem si k tejto kategórii výdavkov poznamenať, že v schválenom objeme mzdových prostriedkov na rok 2001 nie je premietnutá valorizácia miezd vedeckých pracovníkov vykonaná od 1. 7. 2000 v celoročnom vyjadrení a ešte je kategória týchto výdavkov aj krátená o 0,9 % v porovnaní so schváleným rozpočtom výdavkov v tejto kategórii. Uvedené bude mať za následok nevyhnutnosť presunu finančných prostriedkov z netarifných zložiek do tarifných zložiek mzdových prostriedkov a v niektorých organizáciách aj prepúšťanie pracovníkov. Valorizácia miezd vedeckých pracovníkov na vysokých školách je týmto činom len fiktívnou iracionálnou záležitosťou.

Po siedme, primerane ku zvýšeným mzdovým prostriedkom bude potrebné zvýšiť aj výdavky v kategórii 620 poistné vo výške 0,604 mil. Sk.

Vážené dámy, vážení páni, navrhované úpravy rozpočtu v kapitole Ministerstva školstva Slovenskej republiky a vo Všeobecnej pokladničnej správe nevyžadujú dodatočné finančné zdroje. Navrhujem len reálnejší pohľad na čerpanie rozpočtu rezortu školstva, čo v konečnom dôsledku prispeje k racionálnejšej spotrebe pridelených zdrojov.

Verím, vážení kolegovia a kolegyne, že podporíte moje návrhy a toto tiež prispeje k neutešenému stavu v rezorte školstva.

Ďakujem. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickými poznámkami sa hlásia dvaja páni poslanci, posledný pán poslanec Drobný. Prvá je pani poslankyňa Keltošová. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok.

Nech sa páči, pani poslankyňa Keltošová.

Poslankyňa O. Keltošová:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Som rada, že je tu aj pán minister zdravotníctva, aj pán minister školstva, pretože, tak ako hovorili niektorí moji predrečníci, chýba mi reforma ako celkového vzdelávacieho systému, takisto aj reforma celého zdravotníckeho systému v prepojenosti na sociálny systém a na zamestnanosť.

Chcem uviesť poslednú štatistiku do pozornosti ministerstvu školstva, že v 3. štvrťroku v roku 2000 z hľadiska veku najpočetnejšiu skupinu nezamestnaných tvorili osoby mladších kategórií. Mladí ľudia vo veku od 15 do 24 rokov sa na celkovej nezamestnanosti podieľali takmer 33 % a veková skupina od 25 do 34 tvorila 25,3 %, čo je asi 58 % z celkového počtu nezamestnaných. Takže, pán minister, ja si myslím, že skutočne je už najvyšší čas urobiť komplexnú reformu školstva v prepojení na trh práce, takisto urobiť aj komplexnú reformu financovania stredných odborných škôl a vysokých škôl a prehodnotiť, akých absolventov vypúšťajú tieto školy, ak 58 % z celkového počtu nezamestnaných v Slovenskej republike tvoria práve absolventi či už stredných alebo vysokých škôl.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Drobný.

Poslanec M. Drobný:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Doplnil by som pani kolegyňu Muškovú o to, že ak si pozeráme graf Slovenskej rektorskej konferencie o tom, aká je situácia na vysokých školách, vidíme, že exponenciálne rastie počet študentov. Bolo direktívne povedané, že o 10 % sa musí zvýšiť počet poslucháčov prvého ročníka, teda exponenciálne to rastie, ale exponenciálne nerastie počet študentov denného štúdia, tam je istý rozdiel a ten rozdiel predstavujú práve ľudia, ktorí študujú bakalárske platené štúdium. A táto forma štúdia, bohužiaľ, je atraktívna pre učiteľov, ktorí majú pokles už aj nominálnych miezd, nielen reálnych, a tak učia a učia a učia do nemoty. Oni učia za peniaze, a pritom sa nevenujú vede a výskumu a nevenujú sa výučbe postgraduálnych študentov. Je to negatívny jav, ktorý sa, pán minister, bohužiaľ, dosiahol práve touto okolnosťou.

Veď keď si zoberieme nominálne mzdy učiteľov z tohto grafu, rástli do roku 1998 nominálne. V roku 1999 a roku 2000 už klesajú aj nominálne a reálne idú, pochopiteľne, veľmi strmo dolu, najmä od roku 1998, 1999 a v tomto roku. Samozrejme, učitelia sa správajú tak, aby sa sebazachovali, aby sa proste mohli dajako reprodukovať. Takže sa vrhli na bakalárske platené štúdiá a, bohužiaľ, keďže na vedu a výskum nieto peňazí, tak sa využívajú ako teaching fakulty a učitelia, ktorí učia, ale vedu a výskum nerobia. A prednášať na vysokej škole bez vedy a výskumu je naozaj veľmi zlé. To sme videli aj v niektorých krajinách, ktoré nemali nikdy na vedu a výskum a prednášali len z kníh. Také prednášanie a učenie bola bieda. Dostávame sa na takú, povedal by som, úroveň, aká boli kedysi na Lekárskej fakulte v Charkove, kde učili EEG len z toho, čo si načítali v knihách. EEG nerobili. To je vyšetrenie, ktoré je základné v neurológii.