Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Malchárek. Pripraví sa pani poslankyňa Keltošová.
Poslanec J. Malchárek:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážená pani ministerka,
vážené dámy poslankyne, páni poslanci,
každý rok poslanci Národnej rady Slovenskej republiky prerokúvajú a schvaľujú zákon roka, zákon o štátnom rozpočte. Tento zákon na rozdiel od väčšiny ostatných je nielen vecne dôležitý z pohľadu spravovania verejných financií, ale výrazným spôsobom ovplyvňuje a prezentuje politiku koalície. Myslím si, že nikto vrátane predkladateľov ani poslancov koalície a o to viac opozície nemôže byť spokojný, že štátny rozpočet je prijímaný metodikou, ktorú ohraničuje jeden rok. Ekonomika a politika štátu deklarovaná prijatím štátneho rozpočtu by mala obsahovať výraznejšie impulzy pre rozvoj ekonomiky a súčasne vízie výdavkov na obdobie minimálne troch až piatich rokov. Štátny rozpočet je relatívne jednoduchým pohľadom na jeho príjmovú a na jeho výdavkovú časť bez zakomponovania vplyvov transformácie, a preto býva často rizikový a nepresný v jednej aj v druhej oblasti.
Veľmi pozorne som si preštudoval hodnotenie plnenia štátneho rozpočtu z uplynulého obdobia. Musím konštatovať, že okrem toho, že sme zobrali do úvahy alebo na vedomie napríklad prekročenie čerpania miezd vo väčšine orgánov štátnej správy, nevyčerpané zdroje fondov Európskej únie, dokonca sme pripustili, citujem, "naznačujúce pokračujúce tendencie znižovania výkonnosti ekonomiky", neboli vyvodené zodpovednosti za takéto neplnenie. Stále pociťujem malý tlak na osobnú zodpovednosť vedúcich činiteľov orgánov štátnej správy, ktorá je v mnohých prípadoch pod ochranou dohôd politických strán. V tomto prípade nie je namieste, ak názory niektorých poslancov opozície vytrhávajú z kontextu niektoré vyjadrenie z podobne kriticky ladených vystúpení, pretože napriek všetkému, čo som doteraz povedal, posun k profesionalizácii tvorby štátneho rozpočtu a k zodpovednosti na výdavkovej strane štátneho rozpočtu je jednoznačný.
Z týchto dôvodov aj napriek objektívnym nedostatkom s návrhom rozpočtu súhlasím, a tým vyjadrujem dôveru ku zmenám, ktoré sú súčasťou vládneho programu a na ktorých sa koaliční partneri dohovorili v prospech väčšiny občanov Slovenskej republiky.
Vážené dámy poslankyne, vážení poslanci, pri prijímaní štátneho rozpočtu si dovolím venovať sa problematike, ktorej rozvoj nemôže byť nepovšimnutý ani v ťažkom období transformácie slovenskej ekonomiky. Ide o šport, ktorý pozitívne vplýva na rozvoj ducha osobnosti, a tým aj pozitívne ovplyvňuje rozvoj celej spoločnosti.
V súčasnom období sa najmä u mladých ľudí stretávame s nárastom závislosti od zakázaných drog, pričom práve šport najefektívnejšie svojou ponukou využitia voľného času si dokáže poradiť a eliminovať celosvetovo narastajúci trend tejto spoločenskej rakoviny. Efektívnosť rozvoja športu, ako aj spomínanej celospoločenskej prevencie boja proti drogám alebo prirodzeného rozvoja osobnosti môže vyústiť do najefektívnejšej štátnej reprezentácie, ktorá vzhľadom na chaos vo financovaní športu je stále silne podfinancovaná. Samozrejme rovnako ako väčšina občanov v Slovenskej republike vnímam priority financovania v prospech zdravotníctva, bytovej výstavby, rozvoja podnikateľských aktivít ako nesporne správne. Ale zdravý občan a rozvinutá osobnosť naučená súperiť korektným spôsobom, čo je možné naučiť sa v kvalitne organizovaných športových kluboch, je oveľa lepšie pripravený na život v každej oblasti.
V roku 1997 poslanci vtedajšej koalície, ale aj opozície hlasovali za prijatie polpercentného podielu zo štátneho rozpočtu na rozvoj športu. Tento úspech bol premietnutý aj v novele zákona o lotériách a podobných hrách. V skutočnosti však dosiahnutý pozitívny výsledok so zámerom dôstojne rozvíjať šport bol eliminovaný automatickým znížením dotácií zo štátneho rozpočtu do jednej z kľúčových oblastí, a to do štátnej reprezentácie. V súčasnosti je výsledná čiastka nižšia ako v roku 1992. Na túto skutočnosť upozorňujem práve teraz, keď máme za sebou úspešne absolvované Olympijské hry v Sydney vrátane štandardne veľmi úspešnej reprezentácie našich paraolympionikov. Všetkým dodatočne verejne skladám svoju poklonu a ďakujem im za ich podiel na pozitívnom zviditeľňovaní Slovenskej republiky na vrcholných celosvetových podujatiach.
Do konca roku 2001 je v súvislosti s prijímaným zákonom o štátnom rozpočte potrebné uhradiť náklady spojené s účasťou na Zimných olympijských hrách v Sandley city v roku 2002, preto navrhujem, aby v rámci kapitoly Ministerstva školstva Slovenskej republiky bol v položke športová reprezentácia zaradený titul zabezpečenie účasti na Zimných olympijských hrách v sume 35 122 tis. Sk, z čoho 28 012 tis. Sk pre Slovenský olympijský výbor a 7 110 Sk pre Slovenský paraolympijský výbor.
Chcem ale výrazne upozorniť, že vzhľadom na zodpovednosť, ktorú pociťujem vo vzťahu k základnej bilancii štátneho rozpočtu a jej hraničného prijateľného deficitu, aký navrhuje vláda Slovenskej republiky, nejde o zvyšovanie, ale ide o cieľové viazanie prostriedkov pre uvedené subjekty.
Tento zámer, ktorý som si dovolil vám predniesť, je v súlade podľa mojich informácií s predstavami Ministerstva školstva Slovenskej republiky, ktoré je zodpovedné za prerozdelenie uvedených zdrojov. Vzhľadom na transparentnosť navrhujem vypustiť použitie prostriedkov z výťažku lotérií pre rezort ministerstva obrany a ministerstva vnútra. Tento zámer vedie k systémovosti a sprehľadneniu použitia štátnych finančných zdrojov na dosiahnutie požadovaných výsledkov v tejto oblasti.
Je všeobecne známou skutočnosťou a netreba si pred tým zakrývať oči, že riadenie športu vrátane mnohých vrcholových asociácií nie je dostatočne finančne disciplinované, o čom svedčia aj vysoké podiely čerpania štátnych prostriedkov na mzdové a cestovné náklady a iné osobné výdavky. Začiatok očisty využitia verejných financií v oblasti športu je v jeho predurčení na konkrétne ciele a súčasne pri požadovaní adekvátnych aj športových výsledkov.
Verím, že môj pozmeňujúci návrh, nakoľko je v súlade s predstavami tých, ktorí prostriedkami budú neskôr disponovať, a nakoľko má výrazne pozitívny prínos v oblasti efektívnosti využívania finančných prostriedkov, odsúhlasíte, čím prispejete k skvalitneniu prijímaného štátneho rozpočtu na rok 2001.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Keltošová, pripraví sa pán poslanec Tatár.
Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážená pani ministerka,
vážený pán minister,
vážená snemovňa,
hneď na úvod musím konštatovať, a neskôr to rozvediem, že z nášho pohľadu je štátny rozpočet na rok 2001 postavený na nereálnych prognózach, najmä pokiaľ ide o vývoj makroekonomických ukazovateľov. Prognózy vývoja, ktoré vychádzajú z výsledkov za 2. štvrťrok roku 2000, budú do konca roka s najväčšou pravdepodobnosťou zmenené, čím vlastne veľmi zneisťujú a spochybňujú makroekonomické rámce celého návrhu štátneho rozpočtu na rok 2001. Konkrétne vo väzbe na vývoj makroekonomických ukazovateľov v roku 2000 možno považovať prognózovaný vývoj v roku 2001 za neprimerane optimistický, resp. nereálny. Dokumentuje to predpokladaný rast napríklad HDP o 3,2 %, v roku 2000 sa očakáva rast o 1,6. Priemerná miera inflácie je 7 %, v roku 2000 sa očakáva alebo je 12,1 %. Priemerná miera nezamestnanosti sa prognózuje na 16,3 %, v roku 2000 vieme, že je 18,6 %.
V tejto súvislosti by som chcela poukázať aj na to, že očakávaný vývoj uvedených ukazovateľov za rok 2000 sa veľmi odchyľuje od východísk štátneho rozpočtu na rok 2000. Čiže to, čo sme schválili minulý rok a čo sme ako opozícia kritizovali, uvediem opäť konkrétne. Oproti predpokladom, ktoré boli zapracované v štátnom rozpočte na rok 2000, sa očakáva nepriaznivejší vývoj vo všetkých rozhodujúcich makroekonomických ukazovateľoch. V porovnaní s predpokladmi štátneho rozpočtu na tento rok HDP má vzrásť iba o 1,6 % oproti pôvodným 2,5 %, ktoré boli zapracované v štátnom rozpočte. Priemerná miera inflácie prekročí projektovanú úroveň na tento rok o 2,1 boda a dosiahne 12,1 %, priemerná miera nezamestnanosti sa očakáva vo výške 18,6 %, kým v štátnom rozpočte na rok 2000 sa predpokladala na úrovni 16 - 17 %, čo sme už vtedy označovali za nereálne.
Pri takejto koncepcii štátneho rozpočtu na rok 2001, ktorá nie je reálne podložená rastom výkonnosti ekonomiky, je návrh štátneho rozpočtu výrazne poznačený úsilím získať ďalšie dodatkové zdroje, pomocou ktorých sa zabezpečuje dodržanie hlavného cieľa hospodárskej politiky vlády, t. j. udržať schodok verejných financií na úrovni 4 % hrubého domáceho produktu. Ide o viaceré opatrenia, ktoré sú rozvedené v návrhu zákona o štátnom rozpočte, ktoré sa dotýkajú bezprostredne aj občanov a ktoré sa majú realizovať aj voči sociálnej sfére a spôsobia ďalší pokles životnej úrovne. Predovšetkým ide o zvýšenie sadzieb poistného za zdravotné poistenie a na dôchodkové zabezpečenie.
Už spomínaná reštrikcia v dávkach sociálneho zabezpečenia, opatrenia na zabránenie úpravy životného minima a podmienok poskytovania príspevku na bývanie, princíp nevalorizovať dôchodky v budúcom roku, zámer znížiť prémiu v stavebnom sporení, požiadavka na prehodnotenie dávok sociálnej pomoci a tak ďalej a tak ďalej. Napriek tomu, že miera nezamestnanosti je závažným ekonomicko-sociálnym javom so širokými dôsledkami na štátny rozpočet a vývoj hospodárenia verejnoprávnych fondov, medzi priority štátneho rozpočtu na rok 2001 riešenie nezamestnanosti ako priorita zaradené nie je. Domnievam sa, že riešenie tohto problému malo byť absolútnou prioritou v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2001. Zásadnejšie riešenie nezamestnanosti možno očakávať len zvýšením výkonnosti ekonomiky a prorastovou orientáciou.
V návrhu štátneho rozpočtu nie sú definované rozvojové priority, ako aj rozvojové sektorové priority. Určitou "náplasťou" na riešenie nezamestnanosti sú rozpočtované prostriedky na verejnoprospešné práce pre dlhodobo nezamestnaných a na podporu zamestnávania mladých ľudí, aj keď v tejto oblasti sa prostriedky na verejnoprospešné práce oproti roku 2000 znižujú z 2 mld. na 1,5 mld., pričom paradoxne požiadavka ministerstva práce predstavovala až 3 mld. Sk.
Z hľadiska vývoja verejných financií vážne problémy sa ukazujú vo vyrovnanosti rozpočtu Sociálnej poisťovne. Opatrenia na zabezpečenie tejto vyrovnanosti, pokiaľ ide o úroveň ich rozpracovania a najmä väzba na koncepčné zámery v sociálnej sfére, sa ukazujú ako nedostatočne účinné a nepreviazané s koncepčnými a legislatívnymi zámermi v tejto oblasti. Pritom viaceré opatrenia podliehajú legislatívnemu schvaľovaniu ešte aj v súčasnosti. O týchto skutočnostiach svedčí aj nesúlad v zapracovaní dôsledkov navrhovaných opatrení v návrhu štátneho rozpočtu a v návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne, napríklad opatrenia na predĺženie veku odchodu žien do dôchodku, o ktorom sme už hovorili, zvýšenie sadzby poistného na dôchodkové zabezpečenie, s čím návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne neráta.
Vzhľadom na platnú legislatívu a sociálnu situáciu obyvateľstva znovu chcem uviesť, že 11,5 % obyvateľstva sa nachádza v hmotnej núdzi podľa štatistík za 1. polrok tohto roku 2000, reálna mzda poklesla o 6,9 % oproti rovnakému obdobiu roku 1999, takisto poklesla reálna hodnota priemerných starobných dôchodkov o 8,4 % spolu s viacerými opatreniami a princípmi, ktoré negatívne pôsobia a budú pôsobiť na sociálnu situáciu občanov, spôsobia pokles životnej úrovne, a preto s takto navrhovaným a postaveným rozpočtom zásadne nemôžem súhlasiť. Ide najmä o princíp nevalorizovať dôchodky, predĺžiť spomínaný vek odchodu žien do dôchodku, neupravovať životné minimum a tak ďalej.
V návrhu štátneho rozpočtu sa premietla výrazná reštrikcia dávok sociálneho zabezpečenia. Chcem uviesť zníženie oproti roku 2000 v kapitole ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny o 589 mil. Sk. Táto reštrikcia sa z hľadiska štruktúry dávok dotýka, a to v rozsahu 459 mil. Sk prídavkov na deti a v rozsahu 130 mil. Sk na kúpeľnú starostlivosť. 130 mil. Sk sa ušetrí pri návrhu štátneho rozpočtu, a pritom akoby vláda zabudla, že toto zníženie nebude na prospech malých kúpeľných celkov, ktoré jednoducho nebudú mať dostatok klientely.
Pri znížení tohto objemu je veľmi reálne, že dôjde k zvýšeniu nezamestnanosti v tejto oblasti a v podstate neprinesie to žiadny výrazný efekt. Neviem, či to vláde za tých 130 mil. Sk stojí. Poskytovanie prídavkov na deti všetkým nezaopatreným deťom bolo napokon deklarované aj v programovom vyhlásení vlády, aj zapísané v generálnej dohode na rok 2000. Zníženie výdavkov na kúpeľnú starostlivosť som spomínala, myslím si, že to takisto nemožno označiť za prorodinnú politiku, pretože návštevníci kúpeľov nie sú len dospelí ľudia, sú to častokrát aj zdravotne postihnuté deti, ktorých rodičia budú mať veľké problémy s ich umiestňovaním.
Vzhľadom na výšku rozpočtovaných výdavkov na sociálnu sféru v kapitolách krajských úradov chcem povedať, že nie je primerane finančne zabezpečená v kategórii kapitálových výdavkov, bežných výdavkov aj príspevkov neštátnym subjektom, ktoré poskytujú sociálne služby. Sociálna sféra v pôsobnosti krajských úradov, a o tej sa málo hovorí, v posledných rokoch trpí nedostatkom rozpočtových prostriedkov aj na zabezpečenie bežných potrieb, ktoré súvisia s poskytovaním sociálnych služieb a charakterizuje, hovorím teraz znova o objeme finančných prostriedkov pre krajské úrady v oblasti sociálnej sféry, charakterizuje ju rast objemu neuhradených záväzkov. Krajské úrady v tejto situácii nebudú schopné riešiť dôsledky uplatnených napríklad reštitučných nárokov pri jednotlivých zariadeniach sociálnych služieb. Nízka úroveň priemerných nominálnych miezd v zariadeniach sociálnej starostlivosti, reštrikcie v prostriedkoch na príspevky neštátnym subjektom, ktoré poskytujú sociálne služby, spôsobia zánik mnohých neštátnych subjektov.
Oprávnené požiadavky na navýšenie výdavkov na sociálne služby predstavujú podľa kvantifikácie ministerstva práce a sociálnych vecí viac ako 1,7 mld. Sk. Ak nebudú primerane riešené finančné záväzky sociálnej sféry v pôsobnosti krajských úradov, vytvorí sa tým veľmi nepriaznivá východisková pozícia pre decentralizáciu sociálnych služieb v rámci reformy verejnej správy.
Popri tom, že nie je schválená z legislatívneho hľadiska reforma verejnej správy, v rezervách štátneho rozpočtu na rok 2001 je zapracovaná rezerva na reformu verejnej správy v sume 508 mil. Sk, z čoho 208 mil. smeruje na zabezpečenie volieb do vyšších územných celkov a 300 mil. na bližšie nešpecifikovanú prípravnú činnosť samosprávnych orgánov. Na porovnanie chcem uviesť, že na riešenie platobnej schopnosti poisťovní a Národného úradu práce sa rozpočtuje celková rezerva v sume 400 mil. Sk, čo je na úrovni roku 2000.
Vzhľadom na tieto skutočnosti, ale aj vzhľadom na situáciu v Sociálnej poisťovni, ktorá má priamy súvis so sociálnou sférou, nemôžem podporiť takto postavený návrh štátneho rozpočtu a znovu chcem potvrdiť to, čo som povedala na úvod, je príliš optimistický, priam by som povedala, nereálny. Napokon toto som hovorila aj pri schvaľovaní rozpočtu na tento rok. Je mi ľúto, že v niektorých oblastiach došlo na moje slová, najmä v súvislosti s rastom nezamestnanosti, s rastom inflácie a s nízkym prírastkom hrubého domáceho produktu.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Tatár. Pripraví sa pán poslanec Šťastný.
Poslanec P. Tatár:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
dámy a páni,
dovoľte mi vystúpiť v mene skupiny poslancov Demokratickej strany k návrhu rozpočtu na rok 2001. Demokratická strana je strana znižovania verejných výdavkov, strana efektívneho vynakladania peňazí občanov a strana rozpočtovej disciplíny, preto môžeme byť a zároveň aj sme stranou znižovania daní. Keď hovoríme o úsporách, myslíme na lepší systém dôchodkového zabezpečenia, zdravotníctva, sociálnych vecí, zásadnú zmenu využitia peňazí v poľnohospodárstve, na reformu verejnej správy.
Aký je v týchto oblastiach posun od minulého roku? Prakticky žiadny, len reforma verejnej správy čaká podobne ako ústava na zelenú na politickej križovatke. Ak som pred rokom kritizoval pri rokovaní o štátnom rozpočte chýbajúce reformy, neprimerane vysoké transfery do priemyslu, vodohospodárstva a neefektívne transfery do poľnohospodárstva, meškajúcu privatizáciu a reštrukturalizáciu veľmi zadlžených štátnych podnikov, akými sú elektrárne, železnice, alebo aj vodohospodársku koncepciu, dnes musím, žiaľ, kritiku zopakovať.
Navrhujem preto, aby sa v tomto bode rokovania o štátnom rozpočte Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že žiada vládu Slovenskej republiky, aby predložila do Národnej rady Slovenskej republiky návrhy zákonov o reforme dôchodkového a sociálneho systému a systému financovania zdravotníctva do konca februára 2001.
Pokročilo sa v štruktúre rozpočtu v plánoch na zrušenie štátnych fondov, prijal sa deklaratívne audit, avšak rezortné zmeny nenastali. Reštrukturalizácia, privatizácia bánk pokračuje, prináša však významné riziká pre rozpočet a pre politické rozhodovanie, a tým pre budúcnosť bankovej sféry.
Vôbec sa nezmenilo nerovnoprávne postavenie občanov, podnikateľov, neštátnych podnikov, obcí či združení voči štátnemu rozpočtu, voči štátnym podnikom a voči štátu, presnejšie voči štátnym úradom, ktoré sú ovládané politickými stranami. Čo to znamená? Zamestnanci a súkromní zamestnávatelia, približne 1,3 mil. ľudí pracujúcich v súkromnom sektore, platí dane, clá, poplatky a odvody do štátneho rozpočtu a verejných poistných fondov. Zo štátneho rozpočtu sa financuje verejná správa, ktorá zamestnáva asi 680 000 ľudí, ktorá stojí v prepočte na 1 pracovníka súkromného sektora asi 3 300 Sk mesačne. Z poistných fondov a štátneho rozpočtu sa financujú sociálne výdavky pre zvyšok populácie, teda asi 3 milióny detí, študentov, nezamestnaných a dôchodcov. Zo štátneho rozpočtu idú transfery do poľnohospodárstva, je to čosi viac ako 400 Sk mesačne v prepočte na jedného pracujúceho v súkromnom sektore. Pritom v štátnych elektrárňach, plynárňach alebo verejnoprávnom zariadení, akými sú sociálna, zdravotná poisťovňa, je podstatne vyššia mzda, ako je priemerná mzda v národnom hospodárstve.
Dobrá verejná správa pomáha súkromnému sektoru tvoriť zisk a odvádzať dane. Slovenská verejná správa naopak často bráni v tvorbe zisku. Každý vie, že verejná správa nie je efektívna. Každý vie, že štátne investície sa rozdeľujú netransparentne v okruhu malej skupiny štátneho a súkromného sektora prepojeného na politické alebo byrokratické rozhodovanie. Každý vie, že boj s korupciou postupuje pomaly.
Blíži sa 1. január, a preto si dovolím upozorniť verejnosť na Langošov zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý je účinný práve od 1. januára 2001. Občan nie je voči štátnemu rozpočtu a rozpočtu verejných financií nielen rovnoprávny, ale ani slobodný. Musí platiť, ale nemôže si vybrať, nemôže si vybrať lepšie štátne služby, nemôže si vybrať lepšiu dôchodkovú alebo zdravotnú poisťovňu. Chyba je na strane štátnych a verejnoprávnych inštitúcií, ktoré si platby vynucujú zo zákona, ale ktoré sa podľa zákona nesprávajú. Nevybavujú veci občanov včas, neplatia slušné dôchodky, neplatia za zdravotné výkony. Plytvá sa našimi peniazmi, tento spôsob nemotivuje k vyšším ziskom. Aj preto Demokratická strana hovorí, že je stranou najdôslednejších reforiem. Budeme navrhovať vymáhateľné zákonné povinnosti a sankcie v legislatíve aj pre štátne a verejnoprávne orgány ruka v ruke s prechodom na ich motivujúce financovanie.
Samoobslužný spôsob tvorby rozpočtu je nutné zmeniť. Preto som na rokovaní Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu navrhol zníženie deficitu štátneho rozpočtu v súhrnnej sume približne 1,2 mld. Sk predovšetkým z výdavkov na štátnu správu a z transferov do priemyslu a poľnohospodárstva. Z týchto návrhov v spoločnej správe nájdete len 57,5 mil. Sk. Zmeny vo využití verejných financií sú podmienkou znižovania daní, odvodov a poplatkov, vtedy zostane viac peňazí ľuďom a podnikom. Budú si môcť vybrať, kde svoje peniaze investujú, ktorý verejný fond si vyberú a akú neziskovú alebo verejnoprospešnú činnosť podporia.
K rizikám negatívnych dosahov hospodárenia s verejnými financiami na reálnu ekonomiku, infláciu a platobnú bilanciu v blízkej budúcnosti patrí aj nedostatočné plnenie viacerých základných cieľov vlády. Je to zníženie celkového daňového a odvodového zaťaženia podnikateľskej sféry, zníženie schodku verejných financií, spomalenie rastu zadlženosti ústrednej správy a zabezpečenie únosnej výšky dlhu, zvýšenie transparentnosti finančných tokov vo všetkých zložkách verejných financií a decentralizácia a demokratizácia verejných financií s posilnením územných samospráv.
Pozitívny dosah znížených sadzieb dane z príjmov právnických osôb a dane z príjmov fyzických osôb je sčasti kompenzovaný zvýšenými sadzbami niektorých nepriamych daní, ako je spodná hranica DPH, spotrebné dane a od budúceho roku bude pozitívny dosah znížených sadzieb daní z príjmov navyše tlmený aj zvýšenými sadzbami príspevkov na dôchodkové a zdravotné poistenie.
Nevyužil sa tiež priestor zníženej dane z príjmov právnických osôb na zníženie dotácií do podnikateľských subjektov a zároveň sa neprejavuje zníženie vládnej spotreby v nadväznosti na audit štátnej správy. V roku 2001 sa plánuje naďalej až 9,1 % nárast vládnej spotreby. Verejná správa svojimi prerozdeľovacími procesmi súčasne stále značne zasahuje a ovplyvňuje rozhodovanie všetkých ekonomických subjektov na trhu. Celkové výdavky verejnej správy bez vnútorných transferov predstavovali v roku 1999 takmer 43 % hrubého domáceho produktu a ani v roku 2000 sa toto číslo nedostane pod 42 %.
Výsledné rozpočtové hospodárenie verejnej správy sa síce v roku 1999 zlepšilo, v roku 2000 sa však napriek zlepšenému plneniu niektorých príjmov, či už je to DPH alebo dovozná prirážka a napriek finančnému krytiu niektorých výdavkov výnosmi z privatizácie, odhaduje koncoročný schodok na približne rovnakej úrovni ako v predchádzajúcom roku. Dôvodom je najmä skutočnosť, že sa vláde nedarí medziročne znižovať výdavky a zároveň realizuje nové výdavky, a to najmä výdavky na reštrukturalizáciu bánk.
Väčšie riziká vyplývajú z návrhu ministerstva financií a vlády pre štátny rozpočet na budúci rok, ktorý by v prípade prijatia v Národnej rade umožnil vláde hospodáriť v budúcom roku so schodkom štátneho rozpočtu až do výšky 77,8 mld. Sk, čo je 8,1 % hrubého domáceho produktu, a teda so schodkom verejných financií do výšky 78,4 mld. Sk. Neznižovanie schodkovosti verejných financií by v tomto extenzívnom prípade bolo v rozpore s programovým vyhlásením vlády a pôsobilo by na rast miery inflácie úrokových sadzieb a zahranično-ekonomickej nerovnováhy.
Čo to znamená? Na schodok z bežného hospodárenia verejnej správy v roku 2001 v možnej maximálnej výške 78,4 mld. Sk v prípade použitia prostriedkov podľa § 12 štátneho rozpočtu si bude potrebné požičať, čo sa premietne do zvýšenia dlhu v rovnakom objeme. Dlh verejnej správy sa v roku 2001 navyše zvýši o emitované dlhopisy na reštrukturalizáciu bánk, ten maximálne možný objem je 102 mld. Sk, a tým sa môže dlh verejnej správy zvýšiť celkom, keď to všetko zrátame o 180,4 mld. Sk, teda o 61,6 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom.
Stav dlhu verejnej správy by tak mohol ku koncu roka 2001 predstavovať až 49,3 % hrubého domáceho produktu oproti 31,3 % ku koncu roku 1999. Zníženie dlhového pomeru k hrubému domácemu produktu by mohlo pomôcť výraznejšie využívanie výnosov z privatizácie na krytie dlhu, a tým znížiť aj platenie úrokov. Potenciálnym dlhom vlády je navyše aj zostatok nezaplatených vládou poskytnutých záruk. Financovanie časti takéhoto značného nárastu dlhu prostredníctvom domácich bánk bude pôsobiť na znižovanie voľných finančných prostriedkov v bankách a následne na vytesňovanie potenciálnych úverov pre podniky, ako aj potenciálnych podnikových investícií. Dôsledkom toho bude tiež tlak na rast úrokových sadzieb. Financovanie zostávajúcej časti nárastu dlhu na zahraničných trhoch môže zvýšeným kurzovým rizikom, vyššími platbami za zahraničné meny predovšetkým za dolár vplývať v budúcnosti na zvýšené náklady.
Celkové ročné úrokové náklady na obsluhu dlhu sa v dôsledku reštrukturalizácie bánk podstatne zvýšia, čo bude ďalšou finančnou záťažou pre daňových poplatníkov. Napriek snahe vlády o monitorovanie a prezentovanie výsledkov celého okruhu verejných financií sa práve v dôsledku nejednoznačného stanovovania schodku štátneho rozpočtu, ako aj rozpočtov verejnej správy v navrhovanom zákone o štátnom rozpočte na rok 2001 znižuje prehľadnosť a transparentnosť hospodárenia s prostriedkami daňových poplatníkov. Keďže nebolo realizované prenesenie časti finančných prostriedkov ústrednej správy na miestnu správu v rámci koncepcie reformy verejnej správy, nedošlo k podstatnejšej decentralizácii, a tým ani k demokratizácii a väčšej kontrole správy verejných financií.
Osobitnou a objemovo významnou finančnou záťažou pre daňových poplatníkov je a v blízkej budúcnosti bude ešte viac reštrukturalizácia vybraných bánk - Všeobecnej úverovej banky, Slovenskej sporiteľne a Investičnej a rozvojovej banky. Reštrukturalizácia týchto bánk bola finančne podporená prostriedkami zo štátneho rozpočtu už aj v predchádzajúcom roku zvýšením základného imania bánk ministerstvom financií v objeme 20,9 mld. Sk a v tomto roku v objeme 8,5 mld. Sk ku koncu októbra 2000. Reštrukturalizované komerčné banky previedli klasifikované, teda nedobytné úvery, avšak bez auditu v objeme 105 mld. Sk do Slovenskej konsolidačnej agentúry a Konsolidačnej banky. Klasifikované úvery s osobitnou vládnou zárukou budú kryté a vybraným bankám nahradené v roku 2001 emitovaním reštrukturalizačných dlhopisov v objeme 102 mld. Sk a zaplatením v hotovosti 3 mld. Sk.
Dlh ústrednej, a tým aj verejnej správy sa môže zvýšiť v roku 2001 z titulu reštrukturalizácie bánk o 102 mld. Sk, teda o 10,6 % hrubého domáceho produktu a výdavky sa zvýšia v roku 2001 o 3 mld. a v nasledujúcich rokoch o splácanie úrokov z reštrukturalizačných dlhopisov. Keďže klasifikované pohľadávky sú zaručené vládou, bude ich splatenie ako splácanie záruk v čase splatnosti dlhopisov časťou výdavkov. Všetky výdavkové položky budú v jednotlivých rokoch zvyšovať schodok ústrednej aj verejnej správy. Verejne obchodovateľné reštrukturalizačné dlhopisy sa môžu navyše v prípade predaja ich časti na domácom trhu dostať úverovými vzťahmi do obehu, a tým tlačiť na rast inflácie.
Uvedený problém bude znižovať schopnosť dlhodobého prefinancovania dlhu verejnej správy Slovenskej republiky a bude riešiteľný iba z dlhodobého hľadiska. Nadmerné finančné zaťaženie pre daňových poplatníkov v nasledujúcich rokoch, ktoré je asi 2 000 Sk na každého obyvateľa ročne, teda vyše trojnásobok na každého zisk produkujúceho obyvateľa, môže byť znížené, ak sa vykoná prísny audit klasifikovaných pohľadávok s cieľom zníženia ich objemu. Ak sa využije iná efektívna metóda so ziskovou motiváciou na zefektívnenie predaja pohľadávok, a ak sa zvýšenie dlhu z titulu reštrukturalizácie bánk bude financovať z výnosov z privatizácie alebo ak sa sčasti zaťaží nákladmi reštrukturalizácie bánk aj Národná banka Slovenska aspoň vo vzťahu na nedostatočne vytvorené zákonné opravné položky voči klasifikovaným úverom.
Z tohto miesta som už navrhoval, aby boli vymenení ľudia zodpovední za bankový dohľad, žiaľ, niektorí sú znova zodpovední aj za reštrukturalizáciu bánk. To môže byť tiež jeden z dôvodov, prečo dnes pri nezvyšovaní nových dlhov sa zvyšujú náklady reštrukturalizácie. Uvedené riziká môžu narušiť priaznivý vývoj verejných financií, ktorý nastal po prijatí ozdravných opatrení v minulom roku. Staré dlhy štátu, za ktoré časovo nesie zodpovednosť socializmus a po ňom "mečiarizmus", platíme teraz my všetci.
Demokratická strana opakovane koná ako strana rozpočtovej disciplíny. Návrh vlády, aby sme ako poslanci obmedzili v rokovacom poriadku samých seba, aby sme pri prijímaní štátneho rozpočtu nezvyšovali vládou navrhovaný schodok, neprešiel, a možno aj preto, že vláda si nenavrhla obmedzenia aj pre seba, napríklad do výšky 2 % hrubého domáceho produktu pre štátny rozpočet a 3 % pre verejné financie, prípadne nejaké podobné jasne zadefinované obmedzenie.
Demokratická strana otvorila aj politickú a verejnú diskusiu o potrebe zakotviť v ústave povinnosť štátu dbať o vyrovnaný rozpočet a brániť inflácii. Som presvedčený, že ústavná povinnosť štátu dbať o vyrovnaný rozpočet a brániť inflácii podobne, ako to už platí v niektorých štátoch v Európe a vo viacerých štátoch USA, je v súlade s harmóniou ekonomickej slobody a na druhej strane verejnej ekonomickej zodpovednosti.
Demokratická strana podporí návrh štátneho rozpočtu, tak ako ho navrhla vláda a ako uzavrel spoločnú správu gestorský výbor. Osobne musím povedať, že nepodporím taký zákon o štátnom rozpočte, keď by sa parlament rozhodol hlasovaním o doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhoch nezodpovedne zvýšiť už i tak rizikový návrh deficitu.
Dámy a páni, účelne vynakladané verejné peniaze a účelné vynakladanie verejných peňazí nie je možné bez účasti verejnosti na správe verejných peňazí a rozpočtov. Znamená to pre ľudí poznať a rozumieť výdavkom aj príjmom, a tak kontrolovať verejných činiteľov. V tejto súvislosti sa chcem poďakovať Združeniu daňových poplatníkov Slovenska. Sú to odborníci a zároveň občania, predstavitelia verejnosti, ktorí navrhujú prijať deň daňovej slobody, symbolickú mieru daňového zaťaženia obyvateľstva.
Čo je to deň daňovej slobody? Je to deň, do ktorého každý od 1. januára pracuje, aby zarobil na dane, odvody, poplatky a tak ďalej, ktoré musí odviesť do štátneho rozpočtu a verejných fondov. Od dátumu dňa daňovej slobody do Silvestra potom človek pracuje za peniaze, ktoré mu zostanú pre seba. Je to symbolický dátum, ktorý každému na prvý pohľad povie, ako sme na tom s daňami a s rozpočtom, ako funguje štát, v ktorom žijeme, ako pre nás a s nami hospodári. Deň daňovej slobody sa vypočíta na základe predpokladaných konsolidovaných výdavkov verejnej správy v pomere k hrubému domácemu produktu a vyjadruje priemerné daňové a odvodové zaťaženie občana Slovenska v prepočte na pracovné dni v danom roku.
Predpokladané konsolidované výdavky verejnej správy sú výdavky štátneho rozpočtu bez transferov do štátnych fondov, štátnych a verejných inštitúcií, výdavky sociálnych poisťovní, štátnych fondov, zdravotných poisťovní, Národného úradu práce, obcí a miest, Fondu národného majetku, Slovenského pozemkového fondu, Fondu ochrany vkladov, výdavky Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu a výdavky garančného fondu.
Kvôli lepšej verejnej možnosti kontroly verejných financií navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky pre občanov prijala uznesenie zaväzujúce vládu každoročne po prijatí štátneho rozpočtu vyhlásiť deň daňovej slobody, uznesenie nasledujúceho znenia:
"Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby každoročne vyhlásila deň daňovej slobody, dátum ktorého sa určí tak, že pomer predpokladaných konsolidovaných výdavkov verejnej správy voči predpokladanému hrubému domácemu produktu v tom istom roku sa vynásobí počtom pracovných dní. Vláda oznámi dátum, na ktorý pripadá v príslušnom kalendárnom roku deň daňovej slobody svojím nariadením, ktoré vydá bezodkladne po schválení zákona o štátnom rozpočte."
Vážené dámy, vážení páni, ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu poslancovi Tatárovi.
Faktické poznámky na jeho vystúpenie - pán poslanec Maxon a pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Nech sa páči, pán poslanec Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Je mi zrejmé, čo pán poslanec Tatár svojím vystúpením chcel dosiahnuť, čo sa týka definovania rizík s verejným dlhom. Chcel by som vás, pán poslanec Tatár, ale upozorniť, že nemáte dobré čísla. Dobré čísla sú tie, ktoré hovoria, že verejný dlh Slovenskej republiky, tak ako som už niekoľkokrát povedal, k 31. 12. 2001 bude pravdepodobne 435 mld.
Vy ste povedali, že Demokratická strana je stranou rozpočtovej disciplíny. Dovoľte mi otázku, či pán podpredseda vlády pre ekonomiku pán Mikloš je ešte členom Demokratickej strany, lebo tento rozpočet nie je rozpočtom rozpočtovej disciplíny.
A čo sa týka vášho návrhu, ktorý súvisí so zavedením inštitútu dňa daňovej slobody, tak mi prichodí len skonštatovať, že to všetko, čo príde do platnosti 1. januára 2001, tak ako už v tejto snemovni bolo schválené, nemožno považovať alebo nie je možné uvažovať s dňom daňovej slobody v roku rozpočtovej a daňovej neslobody.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Pán poslanec Tatár, chcem vám povedať, že vaše pasáže, kde ste sa vyjadrili o "mečiarizme", boli absolútne nenáležité. Viem, že asi vám leží v žalúdku kultivovaný vznik Slovenskej republiky, o ktorý sa Mečiarova vláda zaslúžila. Viem, že možno vám leží v žalúdku, že táto vláda ekonomickú situáciu, ktorá v tom čase pri jej vzniku, teda vzniku Slovenskej republiky bola a ktorú viaceré renomované ekonomické inštitúcie v zahraničí považovali za ekonomiku, ktorá nemôže samostatný štát uživiť, že sa to podarilo, možno aj to vám leží v žalúdku. Takže vám chcem povedať len toľko, Mečiarovu vládu zahraničie pozitívne hodnotilo, až začalo reagovať na vaše vnútroštátne očierňovanie tejto vlády. A nemusím hovoriť o kriminalizácii, ktorú voči členom Mečiarovej vlády, myslím, vládna koalícia, rozpútavate bez náležitých dôkazov, bez akéhokoľvek právoplatného rozhodnutia, myslím, rozhodnutia súdu. Neprekáža vám vôbec prezumpcia neviny. Žiadam vás, aby ste prestali s očierňovaním členov Mečiarovej vlády a tzv. vaším mečiarizmom, pretože raz ešte v histórii "mečiarizmus" bude pozitívne hodnotený.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Tatár chce reagovať na vystúpenie.
Poslanec P. Tatár:
Pani poslankyňa Tóthová, je holým faktom, že dlhy, ktoré teraz splácame, pochádzajú z obdobia socializmu a "mečiarizmu" a myslím si, že žiaden vlastenec ani žiaden občan Slovenskej republiky si nikdy neželal, aby počas éry, na ktorú vy ste hrdá, sa rozkradli banky tak, ako sa rozkradli. K tomu nie je viac čo dodať.
Čo sa týka dlhu verejnej správy, hovoril som o prírastku dlhu a musím potvrdiť, že v roku 1999 predstavoval 255,8 mld. Sk, odhad na tento rok je 292,9 mld. Sk a možná zmena na budúci rok, keby sa naplnili všetky riziká, ktoré rozpočet skrýva o 61,6 %, by potom zdvihla, predpokladám, že sa tak nestane, ale tie riziká tu sú, toto číslo na 473,3 mld. Sk.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalší v poradí prihlásený do rozpravy je pán poslanec Šťastný.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec P. Šťastný:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
kolegyne, kolegovia,
bol som rád, že pri tomto vystúpení tu bude pán minister školstva, ale ako vidím, nepodarilo sa to, zbytočne som sa tešil alebo zbytočne som bol rád, no dúfam, že aj tak to kdesi počúva.
Nechcem na začiatok citovať celé programové vyhlásenie vlády za rezort školstva, ale mi nedá nespomenúť tie body, ktoré sa bezprostredne školstva alebo rezortu rozpočtu dotýkajú. Citujem: "Žiakom a študentom umožniť cenovo prístupné stravovanie, ubytovanie, dopravu a účinnú pomoc vo forme štipendií. Vláda chápe vzdelávanie ako celoživotný proces, a preto vytvorí podmienky na rozvoj ďalšieho vzdelávania.
Po druhé postupne zvyšovať prostriedky určené na zabezpečenie školstva takým podielom z hrubého domáceho produktu, aby to bolo porovnateľné s krajinami Európskej únie.
Po ďalšie považovať za nevyhnutné vytvárať podmienky na zlepšenie spoločenského postavenia učiteľov a pracovníkov školstva a stabilizovať ich postavenie zákonom o štátnej službe.
Po ďalšie podporovať ďalší rozvoj doktorandského štúdia. Presadzovať postupné zvyšovanie zdrojov tak, aby sa podiel výdavkov na vedu a techniku z hrubého domáceho produktu približoval úrovni v Európskej únii."
Dokonca aj v Generálnej dohode na rok 2000 sa vláda v článku 4 ods. 2 zaviazala, že prijme také opatrenia v hospodárskej a rozpočtovej politike štátu, aby došlo k rastu reálnych platov rozpočtovej a príspevkovej sféry. Ako vieme, reálna mzda v rozpočtovej sfére poklesla o 9,7 % a v príspevkovej o 11,9 %. Myslím si, že z pohľadu súčasného návrhu štátneho rozpočtu na rok 2001 netreba k jednotlivým záväzkom osobitný komentár. Hádam, by stačilo povedať, že "skutek utek".
Takzvané systémové opatrenia v rezorte spôsobili, že sa školstvo dotýka dna a končí so životom z podstaty, pretože ani súčasný návrh rozpočtu neindikuje predpovedaný rozvoj, ale iba predlžovanie agónie. Pracovníci v školstve sú ako druh, povedal by som, zrelý tak na zápis do červenej knihy ohrozených druhov. Ak by si mnohí z nich nedopĺňali príjmy aj ďalšou činnosťou a neužívali by služby dôchodcov, to skôr povedané, myslím si, že by sa to už stalo aj realitou.
Štátny rozpočet nevytvára ani predpoklady na zabezpečenie riadneho chodu škôl. Naopak vznikajú pri jeho prijatí v predloženej podobe reálne riziká vzniku nových dlhov. Takéto sú závery z hodnotenia návrhu rozpočtu z jednotlivých krajských úradov pre základné a stredné školstvo. Samozrejme, že rovnaký názor na rozpočet pre vysoké školy majú aj zodpovední za riadenie tejto sféry vzdelávania. Konečne v podobnom duchu, aj keď miernejšie, sa vyjadril aj pán minister pri podpore požiadaviek Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy. Aj keď má dôjsť k oddlženiu, tzv. likvidácii starých dlhov, návrh rozpočtu signalizuje nové zadlženie škôl, a tak majú vedúci funkcionári škôl, myslím si, že aj v roku 2001 postarané o zábavu. Nebude nielen na dokončenie rozostavaných investičných celkov v požadovanom objeme, čím sa, samozrejme, predraží ich dostavba, ale nebude ani na rekonštrukcie, opravy zatekajúcich striech, zatepľovanie, budovanie sociálnych zariadení z úrovne tretieho tisícročia, lebo ako sme sa naposledy aj z médií dozvedeli, existujú na stredných, resp. v základných školách v istých regiónoch aj sociálne zariadenia, ktoré, myslím si, nevyhovovali ani požiadavkám spred 30 rokov. Ťažko hovoriť o plynofikácii a o krytí nedostatku učebníc.
Podľa vládou prijatého programu by sme sa mali hádam baviť pri tejto príležitosti iba o dostatku zdrojov pre informatiku a nové technológie pre vedeckovýskumné pracoviská, aby sme konečne už nechytali Európu za chvost. Ak sa chceme čo len priblížiť ku krajinám Európskej únie, mám dojem, že nám to v tomto smere nejak nejde, akoby sme skôr nechceli. Potom musíme akceptovať fakt, že výdavky v Európskej únii na všetkých úrovniach vzdelávania predstavujú priemer 5,2 % z priemerného hrubého domáceho produktu, to je zo správy sociálnej situácie obyvateľstva Slovenskej republiky, a podľa toho by súčasný návrh mal v kapitole školstva predstavovať viac ako 42 mld. Sk. Rozdiel viac ako 10 mld. menej predstavuje iba oddialenie, a ak by sme to povedali v medicínskej terminológii, tak oddialenie klinickej smrti. Tento rozpočet na úrovni predškolských zariadení, základného a stredného školstva predstavuje iba 70-percentné pokrytie potrieb. Dokonca v Nitrianskom kraji podľa krajského úradu je to iba 52,5-percentné krytie.
Neviem si to dosť dobre predstaviť, čo bude pre školy znamenať ďalšie zvyšovanie cien energie, plynu a iných cenových úprav, s ktorými tento rozpočet nekalkuje. Na zabezpečenie reálnych potrieb v mzdovej oblasti pre základné a stredné školstvo je v rozpočte vyčlenených o 431 052 tisíc menej. Ak zvážime, že priemerný hodinový zárobok učiteľa s vysokoškolským vzdelaním je 56 korún, zamestnanca v školstve len 51,70 korún, vo verejnej správe 74, ale v peňažníctve 141, potom dokonca aj nekvalifikovaný robotník v doprave má viac ako učiteľ, 59 korún. Potom možno považovať túto položku za diskriminačnú. To neporovnávam platy učiteľov v susedných krajinách, ktoré sú tiež v štádiu transformácie. V Českej republike sa pohybujú platy v priemere na úrovni 13 000 až 15 000 českých korún, čo je viac, ako majú, myslím, v strednom a základnom školstve, čo je viac, ako majú u nás vysokoškolskí učitelia. Podobne je to v Poľsku, Maďarsku a ďalších krajinách tohto priestoru. V tomto čase je to vlastne len akýsi sen nás učiteľov.
Ako možno pri tomto stave akceptovať toľko proklamované, že vzdelanie je najväčším bohatstvom národa, keď tí, ktorí sa snažia o jeho zveľaďovanie, žijú na hranici chudoby? Z entuziazmu sa donekonečna žiť nedá, tobôž nie v podmienkach trhovej ekonomiky. A to pán minister prognózoval predstavu vlády, že v roku 2005 by mali byť platy v školstve na hranici 120 - 150 % platov v národnom hospodárstve. To je okolo 12 000 až 15 000 Sk. Alebo že by počítalo so zastavením rastu v ostatných rezortoch? Ale potom si neviem predstaviť, čo by sa dialo s výškou, ktorú proklamoval.
Aj v ďalších položkách rozpočtu sú reálne požiadavky vyjadrené krajskými úradmi omnoho vyššie ako v návrhu rozpočtu. Všetky potvrdzujú, že návrh pokrýva potreby od 56 do 70 %. O koľko sa zníži percento krytia po spomínanom zvýšení cien od nového roka? Dokedy nezmenený rozpočet zabezpečí riadny chod škôl? Na riadny chod škôl chýbajú v kapitole krajských úradov neuveriteľné 3 mld. korún, a to bez starého dlhu. Aké budú dôsledky prípadného prijatia vládou schváleného návrhu v rozpočte? Tak bude to predovšetkým ohrozenie prevádzky všetkých druhov škôl, bude to ďalšie zníženie výdavkov na výučbu, bude to nedostatok učebníc a literatúry, odsunutie prestavby učebnicového fondu, obmedzenie praktických činností, spomalenie zavádzania informačných technológií a obmedzenie medzinárodných kontaktov. Myslím si, že ide o aktivity, ktoré naše školstvo výrazne pribrzdí a vzdiali nielen od Európskej únie, ale aj od ostatných integrujúcich sa krajín do tejto inštitúcie.
Vzhľadom na uvedené nedostatky predkladám pozmeňujúci návrh s presnou špecifikáciou a požiadavkami na zvýšenie objemu financií pre školstvo v riadení krajských úradov, kde by sa malo v kategórii 610, teda mzdové prostriedky vrátane odvodov navŕšiť 431 520 tis. korún, v kategórii 630 tovary a služby 770 mil., v kategórii 640 bežné transfery 900 mil. a v kategórii 700 kapitálové výdavky takisto 900 mil. Toto sú požiadavky, ktoré požadujú krajské úrady s tým, že sľubované oddlženie, resp. zlikvidovanie starých dlhov sa zrealizuje, ale toto bude v rozpočte chýbať.
Podobná situácia vládne aj na vysokých školách. Predstavitelia vysokých škôl akademickej obce Slovenskej republiky sa zhodujú v tom, že vláda neplní svoje programové vyhlásenie, v ktorom si za jednu z hlavných priorít vytýčila vzdelávanie. Realita svedčí o opaku. V roku 1999 sa reálny rozpočet vysokých škôl znížil o 6 % a v roku 2000 o 9 % v porovnaní s rokom 1998. Financovanie vysokých škôl zo strany štátu predstavuje vo vyjadrení v podiele hrubého domáceho produktu 69 stotín percenta v roku 1999 a 61 stotín percenta v roku 2000.
Znižovanie rozpočtu vysokých škôl je v protiklade so zvyšovaním výkonov na vysokých školách. V roku 1999 sa zvýšili o 7 % a v roku 2000 o 13 % počty študentov na vysokých školách. Pritom sa počet vedecko-pedagogických pracovníkov v roku 2000 zníži o 2 %. V dôsledku krátenia mzdových prostriedkov pre administratívnotechnických pracovníkov o 10 % museli vysoké školy krátiť finančné ohodnotenia alebo znížiť jednoducho stavy. V roku 2000 študuje na vysokých školách dvojnásobný počet študentov v porovnaní napríklad s rokom 1992, ale rozpočet klesol z 1,05 % hrubého domáceho produktu na 0,61 v roku 2000. Prostriedky navrhované v štátnom rozpočte pre vysoké školy nezodpovedajú nárokom kladeným štátom na vysoké školstvo ani minimálnym požiadavkám potrebným na začatie reformy slovenských vysokých škôl. Vysoké školy sa nachádzajú z hľadiska financovania vo výraznej kríze. Inovačný dlh tak z hľadiska ľudských zdrojov, ako aj v oblasti materiálneho zabezpečenia je už neúnosný a bráni tomu, aby vysoké školy mohli plniť svoje funkcie na náležitej úrovni.
Na tento rok sa malo uskutočniť zvýšenie rozpočtu vysokých škôl o 0,1 % hrubého domáceho produktu, t. j. o 900 miliónov Sk nad úroveň roku 2000. Len s touto požiadavkou Slovenská rektorská konferencia a Rada vysokých škôl podporili koncepciu ďalšieho vzdelávania. 10-percentné zvýšenie počtu študentov, zvýšenie počtu nových doktorandov o 400, zvýšenie miezd od 1. 7. 2000, ktoré sa prenášajú aj do roku 2001 a ani požiadavky ďalšieho zvýšenia počtu študentov v roku 2001 o 6 %, ani financovanie neukončených päťročných cyklov uvedených v návrhu rozpočtu však zvýšenie rozpočtu vysokým školám v plnom rozsahu nepokrýva. Je vylúčené, aby sa reforma vysokých škôl v roku 2001 začala, pretože na to jednoducho nie sú vyčlenené prostriedky, a to aj napriek tomu, že vláda schválila koncepciu aj so začatím jej implementácie v roku 2001.
Bez prostriedkov, ktoré požadujú predstavitelia vysokých škôl a akademickej obce, sa reforma jednoducho v roku 2001 začať nedá. Preto uvedení zástupcovia vo výzve poslancom a vláde, ktorú sme, myslím, všetci z poslancov dostali, žiadajú, aby pri prerokovaní schválenia štátneho rozpočtu na rok 2001 v Národnej rade Slovenskej republiky poslanci i vláda podporili oprávnené požiadavky vysokých škôl a Národná rada prijala uznesenie, ktorým sa zvýši rozpočet kapitoly ministerstva školstva účelovo pre vysoké školy. Malo by teda ísť o sumu, ktorá sa rovná 477 976 tisíc Sk v takomto členení: kapitálové výdavky hlavnej kategórie 700 na nákup prístrojov a zariadení o 65 miliónov, mzdové prostriedky v kategórii 610 vrátane odvodov, to je spolu o 160 50 tisíc Sk a výdavky v kategórii 630 tovary a služby o 252 926 tisíc Sk. Táto požiadavka vychádza zo skutočných reálnych potrieb, pri ktorej je možné splniť vládou prijaté úlohy v koncepcii rozvoja vysokých škôl.
V prípade, že sa nenaplnia požiadavky uvedené v mnou predložených pozmeňujúcich návrhoch, nemôžem hlasovať za prijatie rozpočtu v kapitole školstvo na rok 2001. Žiadam preto všetkých poslancov, aby dobre zvážili požiadavku zvýšenia rozpočtu s ohľadom na perspektívu zvyšovania vzdelanostnej úrovne, a tým približovania sa Slovenskej republiky vyspelým krajinám Európy. Tým by sa začala napĺňať aj téza o najväčšom bohatstve malých národov, ktorým bezpochyby vzdelanie je.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)