Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Mesiarik, môžete reagovať, nech sa páči.

Poslanec M. Mesiarik:

Ďakujem za slovo.

Myslím si, že pán poslanec by mal trošku lepšie počúvať, pretože v závere som nepovedal to, o čom hovorí a na tom trvám, že skutočne obdivujem ministerku financií, že dokázala aspoň takýto rozpočet predložiť, pretože osobne mám pocit, že mnohí ekonomickí ministri sú niekde na boku a okrem toho, že dávajú požiadavky, neprispievajú aktívne k tomu, aby sa príjmová časť štátneho rozpočtu napĺňala aktívnejšie, a to platí aj o podpredsedoch vlády, ktorí sa nemôžu tváriť, že sa ich to netýka. To je jedna poznámka.

Myslím si, že otázka nestojí tak, že by som na úvod niečo povedal a potom niečo sťahoval. Bolo treba lepšie počúvať.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Tkáč. Pripraví sa pán poslanec Malchárek.

Chcem upozorniť každého, kto vystúpi, aby odovzdal podľa rokovacieho poriadku svoj príspevok, hlavne pozmeňujúce návrhy sformulované tak, ako to káže rokovací poriadok aj s 15 podpismi poslancov.

Pán poslanec, nech sa páči.

Poslanec V. Tkáč:

Vážený pán predsedajúci,

vážená pani ministerka,

vážený pán minister,

vážený pán spravodajca,

dámy a páni,

chcem v úvode povedať, že nemám rád obdobie, keď sa hovorí a schvaľuje štátny rozpočet. To je obdobie, keď mi prijdú na um momentálne dve skutočnosti. Prvá je tá, že si stále spomínam na historku o Cromwellovi, ktorý vyzval poslancov, aby odišli zo sály. A druhá je tá, ktorá sa vzťahuje aj na moju stranu, ja sa tomu nebránim, ale možno teraz pourážam rozhlasových redaktorov, len mi príde na um aspoň v čase, keď sa schvaľuje štátny rozpočet, by sa namiesto týchto okien dali predvolebné billboardy, aby sme ich mali na očiach, keď budeme rokovať o štátnom rozpočte. To platí aj o mojej strane, nevyhýbam sa tomu. Asi by sme dostali viac rozumu.

Chcel by som sa niekoľkými slovami pokúsiť hovoriť o širších systémových súvislostiach, v akom prostredí sa štátny rozpočet schvaľuje. Nechcel by som, aby som sa niekoho dotkol vo svojom vystúpení. Veľmi by ma to mrzelo, ale aby sme si uvedomili aj širšie súvislosti, v ktorých rozpočet funguje. Treba povedať, že zásadný problém, myslím si, je, alebo dva problémy, ktoré sú najpodstatnejšie z môjho pohľadu, je otázka, či ísť do reštrikcií alebo do ekonomického rozvoja a do ekonomického rastu. Nástrojom v tejto oblasti je štátny rozpočet. Sledujem aj vystúpenia pravicových novinárov i pravicových politikov, ktorým sa dosť často ježia vlasy na hlave, keď sa hovorí o rozvojových impulzoch, o tom, že by mali byť prijaté opatrenia o ekonomickom raste. A keby som povedal, že keď je niečo reštriktívne, tak rozpočet je dobre reštriktívny. Návrh, ktorý je dnes vrátane opatrení, ktoré boli prijímané v systémových väzbách, keby som to mohol nazvať, predpolie tohto rozpočtu je reštriktívne.

Ale treba si uvedomiť aj z politického aspektu, že previesť túto krajinu, túto ekonomiku na rozvoj nebola by len slovenská špecialita bez ohľadu na to, čo si myslia pravicoví politici alebo pravicoví analytici, ekonómovia. Nakoniec, keď si zoberiete aj projekty amerických prezidentov z minulosti, tí mali vo svojich stratégiách taký termín, nemám ho zo svojej hlavy, znovuuvedenie krajiny do pohybu. Otázka, akým spôsobom ísť do tých impulzov, a z toho sa chcem preniesť do druhej roviny, ktorú pred zátvorkou všetkého, čo poviem, vidím, a to je otázka, či tento návrh štátneho rozpočtu je reformný alebo nie je reformný. Pretože som presvedčený, že ekonomika i sociálna sféra musia prejsť nevyhnutnými reformami, a to aj za cenu strát či bolesti. A ja osobne by som nechcel hodnotiť vládu podľa politických všeobecne známych kritérií alebo podľa médií, ale chcel by som hodnotiť, či je to reformná vláda alebo nie je to reformná vláda, či je to reformný rozpočet alebo to nie je reformný rozpočet, pokúsim sa o tom hovoriť.

Treba povedať, že ekonomicko-sociálne, psychologické prostredie pre ekonomiku v tejto krajine je podľa mojej mienky skôr negatívne ako pozitívne. Prepáčte mi niektoré javy, ktoré sa budem pokúšať abstrahovať, ale sme dennodenne ich svedkami. V situácii, keď nominálne mzdy odborové zväzy dokážu vytiahnuť so zamestnávateľmi na 8 %, nominálne mzdy, čo je jedna z najnižších mier kolektívneho tarifného vyjednávania, čo nemôže ovplyvniť ani politik, ani premiér pri hovorení o 200-percentnom zvýšení miezd. Keby povedal o 200-percentnom zvýšení platov, tak by som povedal, že v poriadku, za to si berie zodpovednosť, lebo mu stačí, nechcem byť jednoduchý, ale stačí mu nariadenie vlády.

Ale pri raste miezd vystupujú predsa odbory a zamestnávatelia. Tam sa obyčajne premiér či minister díva alebo počúva, a keď je kolektívna tarifná zmluva "kovákov" v Nemecku uzavretá, tak si dajú šampanské aj v kuloároch kabinetu, pretože nemajú na krku štrajky v krajine. To je otázka pri 8-percentnom nominálnom raste miezd, akým spôsobom mzdy influujú ekonomiku a akým spôsobom sú tieto mzdy rozvojovo produktívne pre krajinu. To si treba jasne povedať. Sme v trhovej ekonomike. Prostredie je veľmi komplikované, chýbajú tu aj obranné reflexy a občianske inštitúcie v rozvoji občianskej spoločnosti.

Dovoľte mi jeden príklad. Ako člen byra Medzinárodnej asociácie sociálneho zabezpečenia som hlasoval za to, že sme prijímali 13 belgických občianskych inštitúcií, ktoré hovoria o tom, že budú ochraňovať poistencov pred malverzáciami poistných firiem, poistných subjektov. Princíp mitiality, vzájomnosti na Slovensku chýba, pretože tie občianske iniciatívy, ktoré by mali pomôcť tvoriť zdroje, tu nie sú.

Bol som včera podvečer krátko na bytovej schôdzi vlastníkov a v duchu som sa smial, že to je presne sociologická sonda á la referendum, keď z 55 vlastníkov bytov, kde je dobrý prebytkový fond opráv, kde sa dá diskutovať čo vylepšiť v bývaní, prišlo 11 vlastníkov. Pasivita, nezáujem? Ja tomu nerozumiem. Aj otázka kolektívneho tarifného vyjednávania, prístup sociálnych partnerov aj k rozpočtu, aj k ďalším zákonom, ktoré permanentne kritizujem, myslím si, že tejto vláde dávajú akurát brvná a polená pod nohy. Pretože to nie je sociálne partnerstvo, ktoré dnes existuje. To je niečo, čo by som ani odborne nevedel nazvať. Je to prostredie, v ktorom sa ťažko financuje a v ktorom sa ťažko robia aj projekty pre rast ekonomiky. Preto sa treba, samozrejme, opýtať, či je tento návrh rozpočtu proreformný a či je rozvojový, či založí niektoré impulzy, ktoré by mali priniesť pozitívne výsledky.

Ale chcem povedať, že sa mi absolútne nepáči tá tvorba predpolia pre tento rozpočet. A v tom vidím veľmi zásadnú chybu, systémovú chybu, a to je akákoľvek absencia reforiem v mnohých oblastiach a je to otázka, ktorá má aj v tejto sále svoje miesto. Ak si spočítate, koľko, a znovu opakujem, nie je to útok na ministerku financií, chráňboh, alebo na rezort, koľko skrátených legislatívnych konaní prebehlo. Ak si spomenieme napríklad, neviem, na tvorby rozpočtov alebo percentuálnych sadzieb pre daňové, príspevkové, poistné zaťaženie, akým spôsobom sa vedecky dnes analyzuje otázka daňového, príspevkového a poistného zaťaženia štátu, zamestnancov, zamestnávateľov a občanov. Opakujem, ako sa optimalizuje daňové a príspevkovo poistné zaťaženie, ako sa v rámci po 10 či 11 rokoch aj v šokovej terapii zo začiatku deväťdesiatych rokov dnes komplexne zhodnocujú jednotlivé proporcie medzi daňami, príspevkami a napríklad poistným.

Ak sme svedkami toho, zas bez urážky, ak pán minister pred obedom otvorí rozpravu len preto, aby pani poslankyňa mohla v rozprave predložiť poslanecký návrh, že sa zvýši poistné pre verejný fond so 100-miliardovým obratom, nepovažujem to za racionálne. Považujem to za chaotické. Ten názov chaotické nie je preventívny, je podľa mňa reálnym zhodnotením situácie. Ak dnes existuje niekto na Slovensku a možno aj na ministerstve financií, kto už má jasno po posledných či ostatných dňoch v tejto sále, ako budú rásť príjmy verejných fondov a štátneho rozpočtu po zásahoch do príjmovej, daňovej oblasti, oblasti poistného a je mu jasné, ako to bude fungovať, tak skutočne by som mu navrhol Nobelovu cenu.

Nechcem teraz znovu nikoho podceňovať, ale chcem povedať, že sa tu niečo stalo, čo ako poslanec v tejto sále nie som schopný absorbovať, pretože by som musel mať legislatívne texty na stole schválených zmien, musel by som mať ekonomicko-finančné rozbory týchto zásahov a ich dosahu aj na štátny rozpočet. A toto je prostredie alebo predpolie, ktoré mi osobne nevyhovuje. Myslím si, že je to prostredie, ktoré znervózňuje aj toho, kto chce chladnokrvne a racionálne zvážiť, akým spôsobom bude hlasovať za návrh tohto štátneho rozpočtu a čo to vlastne v budúcom roku, ale aj v ďalších rokoch v návrhu rozpočtu spraví. Asi platia slová Fridricha Hájka, vynikajúceho ekonóma - teoretika, že povolaním politikov a ekonómov je vytvárať chaos, asi sa to veľmi jasne napĺňa a myslím si, že to nie je dobrá vec.

Ak som spomenul pani poslankyňu, ktorá navrhla len tak v rozprave zvýšenie poistných odvodov do Sociálnej poisťovne, tak by som chcel povedať o jednej veľmi presnej situácii, ktorá sa deje vo finančnej sfére. Ako sa rozdeľujú finančné prostriedky napríklad na Maticu slovenskú. Teraz dám absolútne nabok politiku. Opíšem skutočnosti. 13. 4. v danom roku sa uzavrie zmluva na čerpanie prostriedkov štátneho rozpočtu. 9. 9. 1999 sa uzavrie dodatok zmluvy, ktorý hovorí, ten dodatok je pod tlakom, že nebudú uplatňované jednotlivé položky zo zákonom plnených funkcií Maticou slovenskou, kým sa tento protizákonný dodatok nepodpíše a 9. 9. sa podpíše dodatok, ktorý hovorí o tom, že prostriedky zo štátneho rozpočtu sa môžu vyčerpať v 1. štvrťroku. Preboha, ale v týchto zemepisných šírkach je 1. štvrťrok január až apríl.

A čo sa stane potom? V roku 2000, teda v roku, ktorý sa končí, pošleme kontrolu do Matice slovenskej, prostriedky už boli dávno vyčerpané v 1. štvrťroku 1999 za celý rok vrátane odstupného, lebo štát si neplní zákonom stanovené povinnosti financovať túto inštitúciu, pričom táto inštitúcia má v zákone stanovené funkcie. Kontrola, ktorá príde v roku 2000, povie, že tieto prostriedky neboli vyčerpané v 1. štvrťroku 1999, aj keď ten dodatok to upresňoval v septembri 1999 a hneď na to, samozrejme, podľa platných rozpočtových pravidiel sa táto suma musí znovu previesť do štátneho rozpočtu ako prvá forma sankcie a druhá je nadstavba, ktorú si musí vypočítať ten, kto za to nemôže a musí znovu zaplatiť do rozpočtu asi 4 milióny korún za to, že nedodržal prostriedky alebo účelové určenie týchto prostriedkov za 1. štvrťrok roku 1999.

Aj toto je finančné prostredie, ktoré v systéme financovania štátneho rozpočtu funguje. Ak by som chcel opísať toto prostredie, chcel by som uviesť, že toto prostredie nie je dobré, že v prostredí, v ktorom sa štátny rozpočet tvoril a ktorý bude ďalej pôsobiť v roku 2001, existuje množstvo nedoriešených vecí. Jedna z nich je otázka zamestnanosti. A skúšal som prejsť, pani ministerka, naozaj som čítal mnohokrát tieto texty, skúšal som prejsť tento rozpočet, ako bude pôsobiť v oblasti zamestnanosti alebo v oblasti nezamestnanosti, lebo je to jeden veľmi vážny makroekonomický destabilizátor v krajine. Pri magickom štvoruholníku inflácie cien je zamestanosť spolu s ďalšími mzdami a platmi v magickom štvoruholníku veľmi vážny faktor.

Dostali sme sa asi do tej situácie, že verejnoprospešné práce makroekonomiku z hľadiska nezamestnanosti akýmsi spôsobom riešili a vyriešili len trochu viac ako nič. Ak sa povie, že dobre, máme 16,3 % v čase VPPČ, prosím, a zas budem citovať Fridricha Hájka, ktorý pomenoval model verejnoprospešných prác takouto citáciou, ak dovolíte, nebudem sa trápiť: "Politika zamestnanosti vo vyspelých krajinách je zameraná na využitie čo najväčšieho množstva práce, čo spôsobuje vážne škody a čo je výroba sociálnych strát."

Keby som chcel hľadať synonymá pre verejnoprospešné práce, je to jednoznačne výroba sociálnych strát - bez kontroly, bez systému. O pol deviatej sa začnú, o dvanástej sú v krčme, videl som to na vlastné oči, môžem povedať konkrétne príklady, bez dozoru, bez kontroly miliardy. A plánuje sa to isté aj v budúcom roku. Ja to považujem za nesystémové opatrenie, sú to prehajdákané prostriedky. Hájek mal pravdu, je to výroba sociálnych strát. Chcel by som povedať z hľadiska reformného ťahu. Aj včera alebo predvčerom som povedal do istých novín, že som schopný pochopiť zmýšľanie Demokratickej strany, nechcem ísť naozaj teraz do politickej roviny, ale ten ťah na bránku z hľadiska reforiem mi imponuje v mnohých smeroch, aj keď nemusím s reformami súhlasiť. Tiež som nesúhlasil s terapiou šokom, ale musím povedať, že to boli reformné kroky.

Otázka je, čo tento rozpočet garantuje pre oblasť reforiem. Ak si spočítam reformu verejnej služby, verejnej správy, hľadal som v texte, v paragrafoch aj v číslach a skúsil som to dekódovať. Neobjavil som tam veľa prvkov. Chcel by som povedať v tejto súvislosti, že nie je dobré, keď vo vláde v tejto rovine je perfekcionistom len minister financí alebo ministerka financií. Nie je to dobré, keď je len tento rezort perfekcionistický a keď nie sú perfekcionistické potom v reformnom ťahu a reforme aj iné odvetvia, iné rezorty.

Nemyslím si alebo myslím si, že sa dostávame do určitej analógie s federálnou reformou začiatkom deväťdesiatych rokov, keď vznikli také reformné preteky toho ich, znovu neperojatívne, keď sme tvorili reformu sociálneho poistenia v zamestnanosti a podobne a báli sme sa, že reformátori v oblasti daní a poplatkov ujdú, lebo majú ťah, a reformátori v oblasti sociálnej sféry boli brzdení, to platí aj pre zdravotníctvo, keď som mal obavy a mám aj dnes obavy, že rezort financií začína byť perfekcionistický a mnohé reformné kroky zatiaľ nevidno a neevidujem ich. Ba dokonca, ak si zoberiete na stôl aj rozpočet Národného úradu práce alebo kapitolu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a rozpočet Sociálnej poisťovne, tak vám môžem dokázať množstvo protireformných krokov, ktoré v týchto troch rozpočtoch v systémových väzbách sú.

Zoberte si jeden príklad. Prosím, aby som znovu bol dobre pochopený. Na strane 7 hovoríte o prioritách štátneho rozpočtu. Z priorít štátneho rozpočtu sú tam tri odrážky, posúďte sami. Hovorí sa, že treba zabezpečiť plynulý chod štátu a schopnosť splniť záväzky štátu vo vzťahu k domácim a zahraničným subjektom. Ťažká úloha, vnímam to, ale to nie je reformná úloha.

Druhá odrážka hovorí o zabezpečení rozpočtového hospodárenia v parametroch, ktoré zásadným spôsobom nenarušia proces pokračovania makroekonomickej stabilizácie. Bez menovej a finančnej stability nikto na svete neurobil sociálnu reformu. Podporujem túto pasáž, ale nevidím to ako prioritu štátneho rozpočtu, reformu, ani by som to nedekódoval, neviem to dekódovať.

Tretia úloha je zabezpečiť pôsobenie viacerých opatrení prijatých v roku 2000 tak, aby sa nemuseli prehodnocovať. Proreformný text tam nie je.

Štvrtá priorita je zabezpečiť zdroje Slovenskej republiky na spolufinancovanie projektov Európskej únie. Súhlasím s tým, pretože viaczdrojové krytie, dokonca aj z rozpočtu obcí a miest, ale aj občianskych inštitúcií spolu so štrukturálnymi fondmi Európskej únie bude významný zdroj najmä pre regióny. Ale znovu sa pýtam, kde je otázka reforiem. Ako je garantovaná reforma verejnej služby, verejnej správy v roku 2001 v tomto rozpočte? A ak by sme išli na veľmi vážny faktor, a to myslím si, že by som dával za seba ako prioritu medzi prvými, je to reforma sociálneho poistenia.

Aj Medzinárodný menový fond, aj Európska komisia jasne upozorňujú - pozor na deficit verejných fondov. Tie sú nebezpečné pre štátny rozpočet a tie môžu za veľmi krátky čas znehodnotiť celé reštriktívne úsilie akejkoľvek vlády a môžu reštriktívne úsilie, ktoré bude stáť veľký politický kapitál všetkých, ktorí ste vo vláde. Vy o tom veľmi dobre viete. Tieto deficity verejných fondov vám pri voľbách v roku 2002 občania vystavia ako politickú faktúru. Je to úplne normálne a ja to hovorím úplne chladnokrvne bez toho, aby som chcel niekoho urážať alebo podceňovať.

Chcem povedať, že napríklad rozpočet Sociálnej poisťovne obsahuje pasáž o tom, že sa tam obmedzujú správne výdavky najmä na výpočtovú techniku. Keď nebudete mať v poriadku komplexný informačný systém sociálnej sféry, keď neurobíte reformu sociálneho poistenia v predpolí, nie v zákone o sociálnom poistení, čo sa často nechápe, keď neurobíte reformu úrazového poistenia, ani slovo sa o tom nehovorí ani v rozpočte, ani v kapitole, ani v rozpočte Sociálnej poisťovne, ak neprevediete úrazové poistenie do Sociálnej poisťovne, neurobíte reformu sociálneho poistenia, ak neurobíte reformu posudkovej služby a komplexnú reformu zdravotníctva - treba čítať, nerád hovorím mená -, ale reformátorom pán doktor Zajac je v mojich očiach a ja si myslím, že námety, ktoré sú publikované, sú nedocenené ani v tejto vláde. Ak sa neurobí reforma posudkovej služby a neurobíte reformu inštitúcie, to znamená, nezavediete komplexný informačný systém, tak do októbra, do septembra 2002 sa reforma sociálneho poistenia nepohne.

Sami uvádzate v tomto návrhu rozpočtu plus rozpočtu Sociálnej poisťovne i Národného úradu práce, že sú to rozpočtové riziká a Sociálna poisťovňa sama uvádza text, že ide o legislatívne riziká rozpočtu na rok 2001, pretože zdroje, ktoré sú, sú dočasné a pri vysokej nezamestnanosti nastupuje magický štvoruholník. Chcem tým povedať, že v tejto situácii reformné procesy nevidím, aby boli založené aj v systémovom vyjadrení, a do septembra 2002 je príliš krátky čas na to, aby sa pripravila len legislatívna reforma, ale aby sa pripravili aj predpolia pre fungovanie inštitúcií, ktoré dobrý, múdry zákon vedia ako symfonický orchester dobre zahrať.

Zriadenie osobných účtov, zriadenie informačného systému, ktorý prepojí nemocenské poistenie s dôchodkovým poistením, so zdravotným poistením, ale s tvrdou reformou zdravotníctva, a nie s takou platonickou, aká sa deje, ak sa neuskutoční reforma školstva. Ak vo väzbe na to a v texte je absencia ministerstva práce, ja sám som bol zástancom toho, že, povedal som, namiesto 100 dní sme dávali aj politike ministerstvu práce dva roky, obdobie hájenia - je to nespisovné, ale neútočili sme. A v tejto situácii máte rok aj 9 mesiacov do volieb 2002 a nie je v obehu ani zákon o sociálnom poistení, nediskutuje sa o tom, uberá sa na informačnom systéme, ktorý by mal prepojiť aj zdravotné poisťovne. Mali by sa riešiť otázky prevodu úrazového poistenia.

A čo je veľmi podstatné vo väzbe napríklad na reformu školstva či dopravných systémov, je otázka absencie štátnej sociálnej podpory. Reforma štátnej sociálnej podpory vôbec by nestála štátny rozpočet, práve naopak, bola by prorozpočtová, bola by reštriktívna a bola by spravodlivejšia. Ten istý koláč sa mohol rezať inak a spravodlivejšie. Mali byť zavedené okrem príspevku na bývanie príspevok na dopravu, príspevok na vzdelanie, sociálny príspevok, kde by sme naozaj zabezpečili redistribúciu zdrojov, ktoré inak idú zo štátneho rozpočtu omnoho spravodlivejšie a najmä na úkor tých, čo na to majú. A pomohli by sme aj tým, ktorí na to nemajú.

Diskusie napríklad o tom, že prídavky na deti - a našiel som to v texte - alebo rodičovský príspevok sú dávky, ktoré sú z hľadiska rodinnej politiky dôležité, ale rodinná politika to je aj príspevok na dopravu a sociálny príspevok či príspevok na vzdelanie. A netreba vypisovať petičné akcie, ale treba naozaj reformu uviesť do života. A v tom je absencia toho, keď sa hovorí o tom, že prídavky na deti treba dať všetkým. Preboha, veď to je absolútny nezmysel. Keď riskujete toľko v politike, že robíte reštrikcie a ublíži vám to pri voľbách 2002, je to evidentné, vy to dobre viete, ja tiež, tak prečo absentuje reforma štátnej sociálnej podpory, ktorá by doslova mala celkom inak tieto peniaze rozdeľovať, spravodlivejšie a v prospech takej rozpočtovej politiky, ktorú idem pozitívne hodnotiť aj vo vzťahu k vašej vláde.

Dovoľte mi jeden príklad. V Newcastle vo Veľkej Británii je niečo podobné ako naša Sociálna poisťovňa a majú tam také múzeum rozhodnutí a v zlatom ráme je zaujímavé rozhodnutie, keď britská kráľovná dostáva rozhodnutím tejto inštitúcie prídavky na deti na princa Charlesa. Ak je princíp, že dám všetkým bez ohľadu na príjmy, tak aj anglická kráľovná je britská občianka a dostane na princa Charlesa prídavky na deti, lebo každý, kto má dieťa, to môže dostať a splní minimálne zákonné nároky. Ale v tejto situácii sa musím spýtať, či je to lacnejšie, či to nie je lacnejšie. Či zavádzať tieto štátne príspevky budem robiť cez testovanie príjmov, pričom jedna dávka ma stojí 1 500 zamestnancov štátnej služby len na správu dávky. A to všetko sú veci, ktoré sa dajú a sú aj prepočítané a dali by sa riešiť, keby bol reformný ťah.

V tomto zmysle som presvedčený, že viaceré rezorty ministerstvu financií nepomohli. A v roku 2001 ani podľa rozpisu legislatívnych úloh, ani podľa reformnej intuície nevidno, že by ťah na bránku v reforme bolo možné evidovať. Chcel by som veľmi stručne povedať, že makroekonomické výstupy ako základ na konštrukciu rozpočtu v roku 1999 sme kritizovali, nie sú naplnené, pretože sa počítalo v tomto roku v stálych cenách rast HDP 2,5 %, inflácia 10 % a nezamestnanosť 16 - 17 %. Z ministerstva práce a z ďalších zdrojov máme rozpis sociálnej situácie občanov v 1. polroku 2000. Tá je nedobrá a odzrkadľuje, že ani východiská na rok 2000 neboli presne stanovené, čo do inflácie rastu HDP, ale to platí aj pre zamestnanosť.

Dnes veľmi vážnym faktorom tohto ekonomického prostredia je aj otázka sociálneho partnerstva. Na Slovensku asi naozaj najväčšiu reformu nepotrebuje ekonomika, ale slovenské odbory, aby sa spamätali pri kolektívnom tarifnom vyjednávaní, pretože za proces taxflácie a proces poklesu reálnej mzdy má zodpovednosť niesť aj odborová inštitúcia a zamestnávatelia. To je obrovský pokles reálnej mzdy aj vo vzťahu na nominálnu mzdu na Slovensku, aj keď nemienim podnecovať žiadne sociálne problémy. Nebolo by to pre túto republiku dobré, ale takýmto spôsobom dehonestovať prácu pri takomto nekompetentnom kolektívnom tarifnom vyjednávaní je podľa mňa hrubá politická aj sociálna chyba sociálnych partnerov.

Chcel by som ďalej uviesť v tejto súvislosti, že budeme o chvíľu hovoriť aj o rozpočte verejných inštitúcií, verejných fondov. Považujem za politicky absolútne nenormálne, ak napíšete do rozpočtu, prepáčte za ten termín, ak napíšete do štátneho rozpočtu formuláciu o tom, že sa zvýši vek pre odchod do dôchodku žien rovnako ako mužov od 60 rokov, a už počítate s prínosom 200 mil. korún a predpokladanou účinnosťou od 1. júla 2001. Tak taký reformný krok neurobili nikde na svete, aký plánujete. A pritom ešte nepoznáme ani zákon o sociálnom poistení. Tento, preboha, nebudete môcť spraviť, pretože nemáte predpolie na tento zákon.

Zastavil sa komplexný informačný systém sociálnej sféry. Svetová banka mala parafované 4 zmluvy ešte v septembri 1998. Viem, že po tieto dni sa rokuje so Svetovou bankou, ale už je tretí rok vlády. V máji 1998 bol audit Európskej komisie na zákon o sociálnom poistení. Rozpis a rozdelenie zvyšovania dôchodkového veku sa robí všade vo svete od 5 - 10 rokov do budúcnosti pro futuro. Ako môže rozpis bez legislatívy už dnes štátny rozpočet hovoriť o tom, že už od 1. júla 2001 sa zvýši dôchodkový vek a už počítate s prínosom do tvorby zdrojov. Veď tu už chýba akákoľvek účinnosť, aby si mohli aj tí, ktorým chcete zobrať 200 mil., aby mali možno aj motivačné, stimulačné prostredie, nie ísť čerpať dôchodok. Odložiť si jeho prevzatie, prosím, ale ja ten zákon zatiaľ nepoznám ani právnu úpravu vyriešenia ekonomického predpolia pre Sociálnu poisťovňu. Keby som bol akýkoľvek funkcionár, mal by som hrôzu z takýchto postupov, ako to vlastne verejnosť prijme z hľadiska 6 mesiacov, ktoré počítate už do 1. júla 2001, prepáčte mi za termín, "zaprímovať" tým, že dostanete zvýšenie dôchodkového veku do legislatívy. Nehovoriac o tom, akým spôsobom to vykoná skutočne Sociálna poisťovňa.

Chcel by som ešte jednu poznámku znovu cez prizmu zamestnanosti povedať - a súvisí to s Národným úradom práce -, že táto inštitúcia totálne zlyhala. Ak organizácia verejnoprospešných prác sa minula účinkom podľa mojej mienky, aj Národný úrad práce je riadený tripartitou, aj správne výbory okresných úradov práce, aj krajských úradov práce zodpovedajú dnes a nielen vláda, a to si treba jasne uvedomiť. Ja nie som obhajcom tejto vlády, práve naopak, ale chcem povedať, že nielen vláda zodpovedá za to, že je taká nezamestnanosť, aká je. A to je jedno, či je to vláda terajšia, minulá alebo či to budú vlády budúce. Treba si to raz a jasne povedať, ale z hľadiska vyrovnanosti rozpočtu Národného úradu práce to nepovažujem za solídne.

Chcem uviesť aj skutočnosť, že bez reformy nemocenského poistenia, bez reformy posudkovej služby tie neustále táraniny, ktoré plynú z Národného úradu práce, keby som ja bol vo vláde alebo v predstavenstve Národného úradu práce, tak by som sa naozaj cítil urazený, o čiernej práci o 160 tis. ľudí, o tom, akým spôsobom vystupujú ľudia z krajských úradov práce dnes, a to sa hneď berie ako berná minca. Veď tí ľudia potom nemajú čo čobiť, keď majú v regióne toľko načierno zamestnaných, lebo majú zo zákona povinnosť kontrolu, dozor orientovať práve na oblasť čiernej práce.

Chcel by som tiež povedať - a to je veľmi podstatné v súčasnosti -, že sa nepočíta s valorizáciou dôchodkov. Návrh rozpočtu, ale aj zásadný materiál, o ktorom sa dosť málo dnes ešte hovorilo, ale verím, že v diskusii sa to dobehne, t. j. strednodobý finančný výhľad na roky 2000 - 2003. Je dobré, že výhľad je urobený, ale znovu opakujem, ak by bol býval zákon o sociálnom poistení prijatý spolu s predpolím, tak tam sa počítalo, že Sociálna poisťovňa by zo zákona, a to by malo platiť aj pre Národný úrad práce, mali mať rozpočty tieto verejné fondy s predikciou na 3 - 5 rokov, ale nie s tým, aby sa tak často ako v tomto roku, teda trikrát menilo podnikateľsko-ekonomické aj sociálne prostredie na platby poistného, valorizácia dôchodkov - teda s tým rozpočet neuvažuje a bude o tom diskusia zrejme pri návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne.

Dovoľte mi skončiť s jedným veľmi zdvihnutým prstom, a to je otázka, ktorá je podľa mňa podstatná aj pre politiku, aj pre ekonomiku, aj pre sociálnu sféru. To je formulácia, ktorá je veľmi nenápadne zakódovaná na strane 25 strednodobého finančného výhľadu na roky 2000 - 2003, a toto je podľa mňa podstatne kľúčové, to je ten deskript to kľúčové slovo pre štátny rozpočet aj predikciu pre ďalšie rokov. "V prípade nevyužitia," citujem, "z časového rámca rokov 2000 - 2002 na takéto reformy", sú tam uvedené reformy, o ktorých som sa aj ja pokúšal hovoriť, "zvyšuje sa riziko ďalšieho rastu deficitnosti verejných financií po roku 2002, keď príjmy z privatizácie nebude možné použiť".

Chcel by som sa pozastaviť pri tejto vete, lebo ju naozaj považujem za mimoriadne dôležitú a ľutujem vládu, ktorá vyjde z volieb 2002. Ľutujem ju z toho dôvodu, že sa tu veľmi presne hovorí o tom, že pri deficitnosti verejných financií už privatizácia by mala byť ukončená. Je zrejmé, že už naozaj nebude možné, s prepáčením za výraz, plátať diery totálnym výpredajom za veľmi netransparentných okolností, darmo sa to kde-kto snaží použiť. A k situácii, že máme ministerstvo pre správu a privatizáciu, potrebujeme platiť privatizačných poradcov pre jedného odberateľa, to považujem za skutočne nekompetentné, netransparentné. Ak sú potom boje aj vo vnútri vládnej koalície o privatizáciu takéhoto druhu, tak to považujem znovu za nešťastie. Ak sa to priamo aj v tejto predikcii do budúcich rokov do roku 2003 uvedie, že po roku 2002 už nebude o čo stáť, tak to je podľa mňa to podstatné, čo aj v súvislosti so štátnym rozpočtom na rok 2001 treba, aby sme si uvedomili všetci, ktorí máme do toho čo povedať, ale najmä vy, ktorí budete o tom rozhodovať. Je mi to ľúto, a to nie je kritika tvorcov štátneho rozpočtu.

Treba uvítať, že sme mali relatívne dostatok času na štúdium, a to je na rozdiel od iných rokov, ale chcel by som povedať, že nie je možné, aby štátny rozpočet bol sám vojak v poli. Nie je možné, aby iné reformné systémy, mechanizmy, ale aj inštitúcie nezaberali, a potom sa musíme všetci diviť. Chcel by som preto povedať, že si myslím, že v systémovom vyjadrení tento návrh štátneho rozpočtu je reštriktívny spolu s ďalšími reštriktívnymi opatreniami najmä v sociálnej oblasti, ale aj v daňovej oblasti. Sme svedkami toho, keď zahraničný investor povie, že súčasné daňové systémy na Slovensku sú sankciou za investície, že oni nie sú silou, ktorá má ekonomicky podmieniť rast, ale že daňové príspevky i poistné zaťaženie je dnes trestom za to, že niekto chce ekonomický rast, že niekto skutočne riskuje, že chce podnikať a chce uviesť investície na slovenskom území. A v tejto situácii by som chcel upozorniť na to, že prostredie, v ktorom sa tento rozpočet pripravuje a schvaľuje, nie je dobré aj v súvislosti s tým, čo sa v tejto sále odohralo v predchádzajúcich dňoch a týždňoch.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia štyria páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Ako právnička nemôžem nepodporiť stanovisko pána poslanca Tkáča, v ktorom uviedol, že štátny rozpočet je fakticky v rozpore s platným právom. Týka sa to položiek, kde sa počíta s odchodom žien v 60. roku do dôchodku od 1. júla, zatiaľ čo taký právny predpis nie je prijatý. Chcem vám povedať, že poslanci opozície takýto právny predpis ani nepodporia. Pani ministerka, keď nezískate absolútnu podporu u poslancov vládnej koalície, neviem, budete mať asi veľké problémy.

Ďalej chcem podporiť stanovisko, kde pán poslanec Tkáč poukázal takmer na likvidáciu Matice slovenskej. My sme o tom diskutovali vo výbore pre ľudské práva a národnosti. Veľmi ľutujem, že tu nie je pán minister Kňažko, ako aj veľmi ľutujem, že tu nie sú hlavne ekonomickí ministri. Všimnite si, ani jeden tu nie je. Akoby sa ich to netýkalo. Zrejme majú laxný postoj aj k rozpočtu. Ale vrátim sa k Matici slovenskej, keď vo výbore prezentoval pán minister Kňažko veľmi zaujímavý postoj. Keď sme namietali, že ministerstvo bude spravovať aj majetok Matice slovenskej, uviedol, že veď doteraz Matica slovenská spravovala časť majetku štátu, tak je to jedno. Chcem uviesť, že to jedno absolútne nie je a súčasný postoj je v rozpore s ústavou. Ak totiž štát ako vlastník dá niečo zákonom do správy Matice slovenskej, to vlastne súhlasí. Ale dnes vy spravujete vlastníctvo proti súhlasu vlastníka.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Keltošová.

Poslankyňa O. Keltošová:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Dovoľte mi len dve poznámky k vystúpeniu pána poslanca Tkáča. Chcem povedať, že táto snemovňa, bohužiaľ, zamietla aj jeho návrh na uznesenie pred pár dňami, keď navrhoval, aby ekonomické zákony, resp. zákony sociálneho charakteru mali ekonomické vyčíslenie v prípade rastu alebo poklesu zamestnanosti a zároveň aby zákony sociálneho charakteru mali takisto ekonomickú kalkuláciu a čo to urobí, ak určitú dávku reštriktívne znížime. Nebol to politický návrh, ale bol to čisto pragmatický návrh na to, aby sme sa vedeli ako poslanci lepšie orientovať v spleti zákonov a aby sme si nemysleli, že keď na jednej strane len uberieme, ako to bolo v prípade ťažko zdravotne postihnutých v zákone o sociálnej pomoci, že to bude automaticky znamenať prínos pre štátny rozpočet.

Chcem uviesť, že v situácii, v akej sú dnes napríklad opatrovateľské služby a ceny, ktoré požadujú za tzv. opatrovanie v domácnostiach, takisto rastú a veľká časť zdravotne postihnutých, resp. ich rodinných príslušníkov uvažuje o tom, že bude musieť svojich členov rodiny umiestniť v štátnych alebo pološtátnych príspevkových zariadeniach, kde náklady na jednu osobu a mesiac zo štátneho rozpočtu sa pohybujú v priemere od 8 000 do 10 000 korún. Čiže to, čo sa mohlo urobiť lacnejšie vlastnými silami v domácnosti, bude sa zrejme musieť zvýšiť zo štátneho rozpočtu. Ešte budem o tom hovoriť podrobnejšie v mojom vystúpení, ale myslím si, že aj verejnoprospešné práce sú dôkazom toho, ako sa dajú prehajdákať peniaze, pretože podľa posledných údajov Národného úradu práce najbližšie tri mesiace očakávajú prílev 18 000 nezamestnaných naspäť do evidencie úradov práce.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Belohorská.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Pri príležitosti, keď pripomenul pán poslanec Tkáč vo svojom vystúpení tvrdé stanovisko pani ministerky a jej opatrenie proti ženám, lebo inak to neviem nazvať, tak si spomínam na to, že pani ministerka pred nejakým časom tu stála pred nami ako kandidátka na prezidentku za ženy. Ak dnes by ženy napríklad predavačky alebo zdravotné sestry, ktoré väčšinou obsadzujú prevádzky, kde sú podstatne nižšie platy a veľmi tvrdá práca, napríklad aj v textilných fabrikách, keď tieto ženy teraz postavíme pred nariadenie, ktoré ešte dnes ani nemáme, ale už s príjmom počítame, že pôjdu v šesťdesiatke do dôchodku, keby bola vtedy predniesla toto opatrenie voči ženám vo svojej reči, tak si myslím, že by našla podstatne viac nepriateľov aj v tejto sále. Ale jednoducho aj teraz potvrdzuje pani ministerka svojím rozpočtom, že nikdy to nemyslela vážne, a potvrdzuje aj to, že sa spojila voda s ohňom, jednoducho, že nemožno spojiť strany a politické hnutia a trendy, ktoré idú proti sebe.

Keď tu predtým bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Brocka hovoril o ochrane rodiny, tak všetky opatrenia, s ktorými sa už dnes počíta, so ženami, ktoré skutočne mali možno naplánované, že pôjdu v budúcom roku do dôchodku a zrazu ich postavíme zo dňa na deň pred stanovisko, že majú ísť až v šesťdesiatke, sú nekorektné, pani ministerka.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Maňka.

Poslanec V. Maňka:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Mňa zaujala jedna informácia, ktorú povedal pán poslanec Tkáč, že verejnoprospešné práce sú prehajdákané peniaze. Pána poslanca Tkáča pokladám za skutočne seriózneho človeka, ale myslím si, že má veľmi zlú informáciu. Chodím teraz na poslanecké prieskumy po rôznych regiónoch, a keď sa pýtam starostov, primátorov, skutočne jedného z desiatich nájdem takého starostu alebo primátora, čo povie to isté, čo pán poslanec Tkáč. Ale treba, aby sa pýtal aj tých ostatných, lebo jeho informácia nevyjadruje objektívnu realitu.

Ľudia, ktorí sa zamestnajú, z nich asi 10 - 12 % po šiestich, siedmich rokoch si nájdu trvalé zamestnanie. To je jedna vec. To znamená, že tu bola čierna práca. Znamená to, že všetci sa nevrátia späť do nezamestnaneckého pomeru aj z tých, čo odídu, ale, samozrejme, Národný úrad práce musí v tomto urobiť poriadnu analýzu, aby sme tomu zamedzili.

Druhá vec je, že ak nejaký starosta nechá nejakých ľudí, samozrejme, niekde v kanáli alebo krčme piť, tak asi problém nie je v systéme, ale v tom, že starosta nie je celkom taký kvalitný, a ak si zoberie 50 ľudí a nevie prečo, tak je to druhá vec. Ale týchto ľudí sme vtiahli do výrobného procesu. Pomohli sme mestám, obciam. Zapojili sme i takých, ktorí dlhé roky neboli vo verejnom živote. Tí ľudia dostali pocit, že nie sú zbytoční a s tým súvisí, skutočne mám osobnú skúsenosť, pocit veľkej motivácie a mnohí starostovia objavili šikovných ľudí.

Poviem aj konkrétny prípad. Pán starosta v Podunajských Biskupiciach povedal, že zamestnal 33 ľudí a z nich si minimálne dvoch, troch nechá, lebo sú skutočne šikovní. To znamená, efektov je podstatne viac, ale treba sa pýtať viacerých starostov, primátorov, nieže natrafíme na jedného a potom to berieme, že je to tak aj inde.

Ďakujem.

Podpredseda B. Bugár:

Pán poslanec Tkáč, môžete reagovať. Nech sa páči, máte slovo.

Poslanec V. Tkáč:

Ďakujem pekne za faktické pripomienky všetkých, ktorí vystúpili.

Chcel by som povedať v tejto súvislosti najmä na vystúpenie pána poslanca Maňku, doslova budem znova citovať pána ekonóma Hájka, že "využitie čo najväčšieho množstva práce spôsobuje vážne škody" a je to "naozaj výroba sociálnych strát". Rozohňovať sa nad tým, akým spôsobom sme stiahli ľudí doslova na niekoľko hodín do pracovného procesu, je niečo také ako horlivo zastávať efekt z leninských subotnikov. Namiesto toho, aby niekto mal, za čo berie peniaze, niečo spraviť, tak verejnoprospešné práce nie sú systémovým opatrením. Je to plátanie dier. Nezakladá to zdroje alebo využitie prostriedkov na dlhodobú zamestnanosť.

To sú evidentné fakty a skutočne nechcem teraz ísť na konkrétne prípady, ale chcem uviesť, že aj návrh rozpočtu na rok 2001 nepovažuje za prioritu zabezpečiť zníženie nezamestnanosti alebo vytvorenie takých možností na dlhodobé zamestnania a tvorbu nových pracovných miest. Dnes existujú francúzske, nemecké modely. Existuje boj so štruktúrovanou nezamestnanosťou, s frikčnou nezamestnanosťou, ale aj s ďalšími formami. Žiaľ, otázka nezamestnanosti na Slovensku má už charakter hospodárskej krízy, pretože tieto výkyvy do 600 000 nezamestnaných skutočne tejto krajine nepomôžu a bez pomoci aj investícií a ďalších metód na ekonomický rast sa nepohneme a perfektne zvládnuté reštrikcie nie sú receptom na rozvoj ekonomiky, a tým aj na vytváranie nových pracovných miest. Takže je mi ľúto, tento návrh rozpočtu je perfekcionistický v reštrikciách, ale ekonomike a najmä občanom a skutočne ani podnikateľom nepomôže.