Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásilo šesť poslancov a poslankýň. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok. Posledná je pani poslankyňa Tóthová.
Pani poslankyňa Aibeková, máte slovo.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Brocka, vy ste si v úvode svojho vystúpenia nezabudli alebo neodpustili ste si niekoľko ironických poznámok na dlhé vystúpenia. Viete, v parlamente má právo, ak má niekto komplexné hodnotenie rozpočtu, má právo aj na dvojhodinové vystúpenie a vy ste zabudli, že keď ste boli v opozícii, tak ste to využívali vo veľkej miere. Nakoniec aj hryzúca pani ministerka, vtedy ako opozičná poslankyňa, s veľkou chuťou si svoj čas vždy vybrala. Vtedy vám to neprekážalo.
Pán poslanec, vy ste sa tiež 90 % svojho vystúpenia venovali niečomu inému, a nie rozpočtu. Pretože o tom rozpočte ste hovorili v závere a myslím si, že nie je korektné, ak sa pripravuje rozpočet na rok 2001, že vy hodnotíte rozpočty za rok 1996 a 1997, keď ste boli opozičný poslanec a využili ste svoju šancu a kritizovali ste rozpočty, a nikto vám to nebral. Ale zabudli ste, keď ste boli ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, že ste dali návrh na rozdelenie Národnej poisťovne a už nehovoríte o tom, že vtedy to stálo oblasť zdravotníctva viac ako 1 mld. Sk. Takže pozrite sa objektívne na tieto veci.
A čo sa týka rodiny, je pekné, že ste rozpútali kampaň za rodinu, problémy rodiny, aj že ste dali návrh na daňovú úľavu. Ja som pripravená takéto návrhy podporiť, pán poslanec, ale potom by ste nemohli schvaľovať tie reštriktívne sociálne zákony, ktoré tu boli schválené, a potom by ste nemohli vystupovať na ich obhajobu, pretože viete, že poškodzujú práve rodinu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pán poslanec Brocka,
keby sme sa nepoznali desať rokov, tak by som si myslel, že ste Mařenka z říše divů, ktorá pristála po desiatich rokoch neprítomnosti na Slovensku z Gurunu, z planéty Gurun. V prvom rade si zrovnajte v hlave, že po dvoch rokoch už nemôžete rozprávať o tom, že tento rozpočet má niečo saturovať, čo naša vláda spôsobila. To je absolútny nezmysel. Nevraciate nijaké dlhy za nás. Uvedomte si, že tých dlhov toľko nebolo, ako scestne rozprávala pani ministerka, a často pre obyčajných ľudí. Nebola by mohla vrátiť 330 mil. dolárov Medzinárodnému menovému fondu o tri roky skôr, keď už boli splatené aj úroky za tie dlhy a tieto peniaze mohli byť použité trebárs aj na rozvojové programy, pán Brocka, o ktorých vy hovoríte. Ale 14 mld. sekera v štátnom rozpočte, ktorá bola po štyri roky počas našej vlády, a 43 mld., ktoré chystáte a ešte ďalšie sekery vo verejných financiách, to sa nedá ospravedlniť naším zlým vládnutím.
Pán Brocka, vy ste rozdali svojim zahraničným tútorom všetky majetky, ktoré odvádzali alebo ktoré produkovali nejaké dane do štátneho rozpočtu. Dali ste im 10-ročné prázdniny a teraz, žiaľbohu, nieto toho, kto by odvádzal dane do štátneho rozpočtu. Tak sa musíte znížiť natoľko, že okrádate bezbranných, tých najbezbrannejších, vozičkárov a obyčajných jednoduchých slovenských ľudí, pretože inak neviete naplniť štátnu kasu. Vy si pozrite do svojho vrecka, do svojho rozumu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán Brocka, vaše vystúpenie som vnímal s veľkou nádejou, že budete hovoriť stručne, vecne a konštruktívne, ale zjavne nie ste schopný prekročiť svoj štandardný tieň, pretože ste hovorili dlho, nevecne a jalovo. A navyše ste použili nesmierne množstvo výslovných klamstiev. Hovorím klamstvá jednoznačne, pretože sedíte príliš dlho v parlamentných laviciach aj vo vládnom kabinete, než aby ste sa mýlili. Vy ste sa nemýlili. Vy ste jednoducho klamali.
Pán Brocka, keď v roku 1998 naša vláda odchádzala, tak v Sociálnej poisťovni bol prebytok 12 mld. Aký je stav dnes po dvoch rokoch vášho vládnutia? Aký je tam schodok? Aká je tam sekera? Tak kde sa tie peniaze prepadli? O čom to hovoríte? O vinách Mečiarovej vlády? Kto je v súčasnosti najväčším neplatičom sociálnych a zdravotných poisťovní? Nie je to náhodou štát, ktorý je zodpovedný za naplnenie? Ale áno, pani ministerka. Ako dopadlo rozdelenie a roztrieštenie, atomizácia poisťovníctva sociálneho a zdravotného, ktoré presadil pán Šagát a úspešne pokračovalo a pokračuje do súčasnosti? Akým spôsobom skončila chýrna poisťovňa Perspektíva, ktorej predseda a generálny riaditeľ pán Hampl ašpiroval do politiky, "prešustroval" poldruha miliardy finančných prostriedkov v tejto poisťovni a sekeru nechal na krku štátu? Ako to, že váš minister vnútra ho nestíha a nesleduje, kde sa tieto peniaze prepadli?
Nehovorte o pasovaní sa s dlhmi Železníc Slovenskej republiky, pretože Železnice Slovenskej republiky veľké množstvo finančných prostriedkov preinvestovali. Toto nie sú peniaze "prešustrované" a minuté a prejedené, ako sa to robí v tejto vláde. Elektrifikovali sa trate, modernizovali vlakové súpravy, trakčné súpravy a tatranské elektrické železnice. A o verejnoprospešných prácach hovoriť, ža to bude príjmová stránka štátneho rozpočtu, to je nezmysel a viete prečo.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Mesiarik.
Poslanec M. Mesiarik:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Chcel by som reagovať na tú časť vystúpenia pána kolegu Brocku, kde hovoril o jednom významnom a veľmi významnom prvku rozvojového impulzu, a to je stavebníctvo. Som rád, pretože pán poslanec hovoril za klub. Mne z toho vychádza, že celý klub poslancov KDH bude podporovať takýto impulz a myslím si, že netreba nikomu zdôrazňovať osobitný význam bytovej výstavby, pokiaľ by sme našli i v štátnom rozpočte určité ďalšie páky, aby sa výraznejšie rozvíjala, čo to urobí s ekonomikou, zamestnanosťou, ale aj s ďalším obehom tovarov.
Po druhé chcem takisto podporiť a pridať sa k pánu poslancovi Brockovi, pokiaľ hovoril o bode 7 v časti kapitoly 5 spoločnej správy gestorského výboru, kde navrhujeme predsa len určité nové riešenie vzťahu k neštátnym subjektom, ktoré poskytujú sociálne služby. Myslím si, že pokiaľ nájdeme spoločnú reč, bude to skutočne ďalší krok nielen k zlepšeniu týchto služieb, ale zodpovedne môžem po prieskumoch, ktoré robíme v tejto oblasti a kde aj pán Brocka sa pridáva, povedať, že budúcnosť je práve v týchto neštátnych subjektoch sociálnej oblasti, čo je výhodné pre štát, samozrejme, ale určite aj pre postihnutého občana alebo obyvateľa, ktorý v tomto zariadení je, pretože služby sú tam vždy spravidla kvalitnejšie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Podhradská.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Brocka, naozaj nechcem znevažovať vaše pokusy o duchaplnosť, ale keď chceme, aby sa dopovedali veci celkom do konca, tak by som chcela uviesť jednu spresňujúcu poznámku v duchu toho, čo ste použili v úvode vášho vystúpenia, keď ste tvrdili, že niektoré vystúpenia vyháňajú poslancov, a nielen iných, ale aj vlastných. V čase vášho vystúpenia boli v rokovacej miestnosti prítomní až dvaja poslanci KDH a z nich vás počúvali, sústredene či nesústredene, jednoducho nepočúvali dvaja. Takže vlastne keby sme chceli vyhodnotiť počúvanosť poslancov KDH vo vašom prípade, tak to bola nula. Samozrejme, vás som z toho vyňala, prepáčte.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem za slovo.
Pán poslanec, chcela by som vám povedať, že štátny rozpočet je realita čísel, a nie slohové cvičenie krasorečnenia. V rámci toho vám chcem pripomenúť, že v roku 1994, keď sme nastupovali do vlády v Sociálnej poisťovni, o ktorej ste hovorili, bol deficit 1,250 mld. Sk, a keď sme odchádzali, v Sociálnej poisťovni zostalo na plus strane 12 mld. Sk. Kde sú dnes? Pán poslanec, nemôžete povedať, že išlo o zlé hospodárenie.
A pokiaľ ste spomínali dlhy, tak si dovolím vám pripomenúť, že od marca - sú to čísla zo Štatistického úradu - od marca 1999 do marca 2000 ste zvýšili štátny dlh o 900 miliónov a čo ste z toho postavili? My sme aspoň investovali. Sú tu hodnoty, ktoré skvalitnili Slovensko. Vy ste zastavili napríklad stavbu diaľnic a dnes už jasne viete, že investori tam, kde diaľnice nie sú, ani nechcú prísť a jasne to hovoria. Tak keď si budeme porovnávať aj celý rozpočet a zákony, ktoré ste prijali pred rozpočtom, otvorene vám musím povedať, že zákony sú reštrikčné, nesociálne a za niektoré ako za zákon, kde ste zdravotne postihnutých finančne znevýhodnili, sa ja musím hanbiť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, môžete reagovať.
Nech sa páči.
Poslanec J. Brocka:
Veľmi rád, pán podpredseda.
Pani kolegyňa Aibeková, nezabudol som a nezabúdam, ale priznám sa, to, čo ma najviac u vás zarazilo, bol tón, akým hovoríte vy žena o žene ministerke.
Pán Cuper, môžem vám pripomenúť a zoberte si ceruzku a počítajte so mnou, ak som sa pár vetami vrátil k pôsobeniu bývalej vládnej garnitúry, reštrukturalizácia bánk - 100 mld. korún. To nie sú len stratové úvery za mladomanželské pôžičky alebo podpora bývania úročená nízkymi úrokmi. To sú aj miliardy, o ktorých ste rozhodovali vy a vaši kolegovia. 20 mld. korún v Sociálnej poisťovni - to je znížený príspevok štátu počas štyroch rokov. Za štyri roky ste do Sociálnej poisťovne dali o 20 mld. korún menej. Dlžoba, dlžoby alebo dlhy slovenských železníc - to je 20 mld. korún, čo ste neodvádzali za služby a prepravu vo verejnom záujme. A v neposlednom rade, keďže hovoríme len o miliardách, tak dlhopisy - 30 mld. dlhopisov, pán Cuper. Spolu to predstavuje 170 mld. korún. Samozrejme, to všetko nie sú len vaše dlhy.
Ak hovoril pán Hofbauer o tom istom, že v Sociálnej poisťovni ostalo počas vašej éry 12 mld., no pripomínam, malo tam byť 32 mld., lebo vy veľmi dobre viete, že dôchodková reforma si bude vyžadovať 40, možno 50 mld. korún. A keď sa pani Tóthová pýta, kde sú tie peniaze, tie peniaze sme vyplatili na dôchodky, pani Tóthová. Dostali ich dôchodcovia. A diaľnice sa budú stavať ďalej. Sú na to peniaze aj v rozpočte. Nemusíte sa báť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
O slovo sa prihlásil pán minister Kováč, nech sa páči, máte slovo.
Minister zdravotníctva SR R. Kováč:
Ja by som len krátko reagoval na poznámku pána poslanca Hofbauera o poisťovni Perspektíva. Pán poslanec, treba, keď neviete niektoré údaje, nech sa páči, príďte na ministerstvo, dozviete sa ich. Predchádzajúci minister podal šesť trestných oznámení na vedenie manažmentu, teda manažment Perspektívy. Nemusíte hovoriť, že nič nepodal, lebo sú tu doklady, môžeme vám ich predložiť k dispozícii, keby ste mali záujem, môžete sa pozrieť. Orgány činné v trestnom konaní pokračujú vo vyšetrovaní. Keď bude známy výsledok, oznámime vám ho. To je po prvé.
Po druhé dlh Perspektívy vznikol preto, lebo Perspektívu nikto nekontroloval. Zákon ukladal povinnosť ministrovi financií, vášmu ministrovi financií, aby chodil na kontrolu a on nemal ani vytvorené oddelenie na kontrolu zdravotných poisťovní. Bol tam zamestnaný jeden jediný človek. Keď sa pozriete na dátumy, kedy boli vystavené nekryté zmenky, je to presne to obdobie, keď tam neprišla žiadna kontrola z ministerstva financií. Takže trošku, ak potrebujete tieto údaje aj s dokumentmi, nech sa páči, príďte na ministerstvo, ja vám ich pochopiteľne odovzdám. Ale nemá zmysel hovoriť tak, lebo to vás potom usvedčuje aj pred verejnosťou, že ste si nepreverili fakty a hovoríte úplne o iných veciach.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána ministra s faktickými poznámkami sa hlásia dvaja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Pán poslanec Maxon, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Pán minister, skúste nám pohovoriť niečo o 13-miliardovom dlhu, na ktorého zveľadení ste sa významným spôsobom podieľali. Pán minister, skúste nám niečo pohovoriť o efektívnosti prospektívneho rozpočtu. Pán minister, skúste nám niečo pohovoriť o 5 až 10-percentnom uvažovanom raste cien liekov. Presne som prezentoval, o ktoré kategórie ide. To, čo ste komentovali, sú veci, ktoré sa týkajú minulosti. Návrh zákona o štátnom rozpočte je vec budúcnosti. A budúcnosť v rezorte, ktorý riadite vy, je prinajmenej čierna.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán minister,
obracali ste sa na nesprávneho. Ja som nehovoril o Hamplovej poisťovni. Pýtal som sa pani ministerky financií, lebo sa jej to zabudol opýtať pán Brocka a pán Brocka vo svojom vystúpení začal to, čo sa už dlhší čas prejavuje v slovenských médiách, že za svoje šafárenie, lebo vládnutím sa to dá ťažko nazvať, za to svoje šafárenie začínate hľadať vinníka.
Ale láskavo chcem pánu Brockovi aj vám pán minister povedať, aj pani ministerke, aj pánu Dzurindovi, že ho hľadajte v prvom rade vo svojich radoch, lebo dlhy, ktoré tu dva roky produkujete, presahujú rádovo možno desaťnásobky alebo dvadsaťnásobky tých, ktoré predchádzajúca vláda produkovala. A pani ministerka stále nevysvetlila, prečo Medzinárodnému menovému fondu vrátila 330 mil. USD skôr o tri roky. Lebo to bol vlastne darček. Ona vie takisto veľmi dobre ako ja, že najprv sa splácajú úroky. A tie sa splácajú počas obdobia, na ktoré je pôžička požičaná, a až potom sa vracia istina. To znamená, že ak sa vráti skôr, niekto dostane darované úroky. Tak to, čo tu bolo povedané, že si vlastne cenu, ktorú kedysi dostala od Medzinárodného menového fondu, kúpila, je naozaj pravda, pretože pani ministerka by inak bola, samozrejme, postupovala rigoróznejšie a zrejme by sa bola dožadovala tej satisfakcie, ktorú tak vehementne propagovala v médiách.
Takže pán Kováč, sypte si popol aj s pánom Brockom na vašu hlavu. Vy ste vymysleli toľko sociálnych poisťovní, koľko sa ich len dalo vymyslieť, či zdravotných, pardon.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani ministerka, chcete reagovať?
Nech sa páči, máte slovo.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Na opakovanú otázku pána poslanca Cupera.
Pán poslanec Cuper, neviete, o čom hovoríte. Skutočne neviete. Buďte taký láskavý, v čase, keď tu bude pán guvernér, bude vám predkladať správu o menovom vývoji, položte mu svoju otázku, pretože žiadna pani ministerka financií žiadnemu Medzinárodnému menovému fondu nevrátila žiadnych 300 mil. USD. Ak budete chcieť skutočne vedieť, o čo išlo, položte túto otázku pánu guvernérovi.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pani ministerky sa hlásia dvaja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Pán poslanec Cuper, máte slovo.
Poslanec J. Cuper:
Pani ministerka, na rozdiel od vás som nikdy občanov tohto štátu nezavádzal, že sme nechali v štátnej kase nulu. Ona je tam aj počas vašej vlády. Pretože dobrý minister nedrží peniaze v štátnej kase, ale ich ukladá na úložky, aby sa zhodnocovali. Vy ste jednoducho podvádzali občanov tohto štátu. To je po prvé.
Po druhé netvárte sa tak učene a nemyslite si, že to zakryjete tými, s prepáčením za výraz, trochu prihlúplymi posmeškami. Jednoducho túto otázku som položil vám, pretože vy takisto musíte vedieť veľmi dobre ako pán guvernér Národnej banky, prečo sa tie peniaze vrátili skôr Medzinárodnému menovému fondu. Ako poslanec tohto parlamentu mám právo vám kedykoľvek takúto otázku položiť. Vašou svätou povinnosťou je odpovedať na ňu, a nie odkazovať ma na guvernéra Národnej banky, pretože vy ste ministerkou financií tohto štátu a ste zodpovedná tomuto parlamentu kedykoľvek, v každej minúte svojho vládnutia. Ale vy si túto povinnosť voči parlamentu jednoducho neuvedomujete.
Vaša éra, keď ste rozprávali občanom tohto štátu nezmysly o tom, že sme všetko popredali, vytunelovali, sa skončila. Teraz sa budete zodpovedať za to, prečo ste pánu Eichlerovi posunuli železiarne. Prečo ste mu dali desať rokov daňové prázdniny, prečo ste mu ich predali takmer za smiešnych 60 mil. USD. Vy sa za to budete zodpovedať, pani ministerka, a to veľmi tvrdo a veľmi skoro.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vyzývam každého poslanca, aby neurážal druhých ani pani ministerku. To je úplne jedno. Ja si myslím, že sme na pôde Národnej rady, tak počúvajme jeden druhého. Prípadne majme tvrdé názory, ale neurážajme toho druhého.
Pán poslanec Maxon, nech sa páči, máte slovo.
Hovorte, to až tretiu sekundu začne hlasnejšie.
Dajte pánovi poslancovi čas od začiatku.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne.
Mne bude stačiť aj ten skrátený čas.
Dohadujeme sa, kto o akých číslach hovorí. Dohadujeme sa, kto ako vie čítať vládnu predlohu zákona o štátnom rozpočte na rok 2001. Nuž musím povedať, že sa naozaj vládna predloha čítala veľmi zle. A v jednom som si istý, že som si ju prečítal dobre, pretože som tomu nechcel veriť, že to tak vychádza.
Ešte raz opakujem, ak hovoríme o verejnom dlhu, tak ku koncu tohto roku bude 248,8 mld. Sk. A 31. 12. tento dlh bude o 216 mld. Sk vyšší. Je to nárast o 98 %, opakujem po druhýkrát, je to štvornásobné zvýšenie verejného dlhu Slovenskej republiky od 1. januára 1993.
Takže, dámy a páni, aká je to fiškálna politika? Aká je to rozpočtová politika verejných fondov, keď len za jeden rok vzrastie verejný dlh o 216 mld. Sk, teda skoro o 100 %? To sú fakty uvedené v návrhu zákona o štátnom rozpočte.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Mesiarik. Pripraví sa pán poslanec Tkáč za HZDS.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec M. Mesiarik:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážení hostia,
na úvod môjho vystúpenia si neodpustím niekoľko čísel, ktoré charakterizujú súčasný stav spoločnosti. Vyše 600 tisíc obyvateľov Slovenska žije na hranici biedy. Ich príjem nedosahuje ani hranicu životného minima, teda 3 490 korún mesačne. Odkázaných na pomoc zo strany štátu je, ako sme už dnes počuli, 11,5 % populácie, ktorí žijú v chudobe. Ku koncu prvého polroka tohto roku dávku sociálnej pomoci, ktorú štát poskytuje na zabezpečenie základných životných potrieb, poberalo 322 000 ľudí, čo bolo viac o 24 % oproti rovnakému obdobiu minulého roka. Po započítaní ich rodinných príslušníkov vychádza práve uvádzaných 600 000.
Nie je tajomstvom, že v druhom polroku sa situácia ešte skomplikovala. Hoci vláda poukazuje na to, že sociálne odkázaní stoja štátny rozpočet každých šesť mesiacov vyše 5 mld. korún, málo sa robí preto, aby došlo k zmene. Namiesto riešenia sociálnej krízy a jej neudržateľného dosahu na štátny rozpočet vláda rieši neustále makroekonomickú stabilitu. Ak k tomuto kritickému stavu prirátame vysokú mieru nezamestnanosti, takmer kolapsovú situáciu vo financovaní zdravotníctva, školstva, kultúry, ak k tomu prirátame rozpad podnikovej sféry, krízu vo verejných fondoch najmä v Sociálnej poisťovni, nezvládnuteľný rast cien za tovary a služby, stagnáciu, ba dokonca pokles reálnej mzdy, ale aj úroveň miezd v porovnaní s krajinami Európskej únie, keď priemerná mzda v Slovenskej republike je úbohých 220 USD mesačne, mali by sme sa skutočne zamyslieť nad tým, akou cestou ideme. Očakával som, že návrh štátneho rozpočtu na rok 2001 bude s plnou vážnosťou zohľadňovať túto nebezpečnú situáciu a doslova blížiaci sa kolaps spoločnosti.
Namiesto rozpočtu, ktorý by priniesol rozvojové impulzy, ktorý by umožnil zásadný obrat vo vývoji hospodárstva, ale aj životnej úrovne občanov, máme pred sebou v podstate to isté ako v predchádzajúcich dvoch rokoch. Súbežne s tým je ohlasované ďalšie zvyšovanie cien energie, plynu, nájomného, dopravy a tak ďalej. A súčasťou návrhu štátneho rozpočtu sú ďalšie reštrikcie voči občanom, ba v tichosti sa dokonca zvažuje aj so zvýšením vekovej hranice odchodu do dôchodku u žien.
V návrhu rozpočtu sa konštatuje, že po dvoch rokoch stabilizácie sa očakáva rast výkonnosti ekonomiky. Samotný rozpočet, ako aj súbežné kroky vlády a doslova divoký rast cien vrátane energií však ekonomiku určite neoživí. S plnou vážnosťou treba povedať, že jednorazové opatrenia, ak chcete, balíčky opatrení sa vyčerpali a nepriniesli očakávané zmeny. Dôkazom toho je pokles príjmov a rast výdavkov v štátnom rozpočte. Ani daňové úľavy a zníženie daňového zaťaženia podnikateľov neprinieslo zatiaľ sľubovaný efekt vo zvýšení zamestnanosti. V návrhu štátneho rozpočtu na rok 2001 sa vláda netají tým, že postupným vyrovnávaním rozdielov medzi domácou a zahraničnou úrovňou cien, ako aj zrušením regulovania cien najmä v oblasti energií sa vytvoria podmienky na pokles inflácie. Nechce sa mi veriť, že by si vláda zároveň s tým nedokázala uvedomiť, že to robí na úkor občana, na úkor jeho znižovania spotreby a že táto cesta bez rastu reálnych miezd nevedie k ničomu, ba naopak, začíname požierať sami seba.
V návrhu štátneho rozpočtu nie je ani náznak rastu reálnych príjmov občanov, zvýšenia ich kúpyschopnosti, a teda aj odbytu tovarov. Konštatovanie v návrhu rozpočtu, že v roku 2001 by sa mal zastaviť pokles dopytu na trhu práce, a tým aj rast nezamestnanosti, nie je podložené jasnými a konkrétnymi krokmi. Obávam sa, že zostane len slovným podaním, tak ako je slohovou prácou aj celý národný program zamestnanosti v slovnom podaní - "malo by sa", "bolo by potrebné", "bude potrebné", "bolo by vhodné". V súčasnom stave slovenskej ekonomiky a stave väčšiny slovenských občanov bude mať každé reštrikčné opatrenie sebazničujúci charakter. Upozorňujú na to nielen odborári, ale aj zamestnávatelia a uznávaní prognostici.
Dúfam, že si to plne uvedomujeme aj my poslanci, ktorí nesieme zodpovednosť za ďalší vývoj spoločnosti vyššou mierou ako vláda. Nakoniec viacerí členovia vlády to verejne v poslednom období deklarovali, že zodpovednosť za vývoj v spoločnosti nesú poslanci Národnej rady, a nie vláda. Ba dokonca pani ministerka financií sa verejne zamyslela nad tým, či poslanci pri stláčaní gombíkov potrebujú asistentov, keďže ide o nacvičené stláčanie gombíkov.
Napríklad na margo riešenia vplyvov nešťastia v Hrabušiciach pani ministerka financií oznámila, že vláda nemôže vplyvy požiaru riešiť, lebo jej poslanci Národnej rady zobrali financie na svoje platy. Podobne sa vyjadrujú aj niektorí ďalší ministri, ktorí hovoria o poslancoch ako o nekompetentných ľuďoch, ktorí v podstate brzdia vývoj v tejto spoločnosti. Myslím si, že takýto vzťah medzi vládnymi ministrami a poslancami zákonodarného zboru asi nie je nikde na svete.
Z tohto miesta by som chcel preto vyhlásiť, že nemám stláčanie hlasovacieho gombíka nacvičené, čo prejavujem aj pri hlasovaní dosť ťažko odlišným názorom. A vyhlasujem, že pokiaľ nedôjde v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2001 k zásadnejším zmenám orientujúcim sa na nielen zabezpečenie plynulého chodu štátu, a teda úradovní, čo označuje vláda za hlavnú prioritu, ale najmä na oživenie ekonomiky, nebudem za takýto návrh hlasovať. Vedie ma k tomu aj časté šafárenie s finančnými prostriedkami zo strany štátnych úradníkov, napríklad nákup drahých áut, a to nielen na Krajskom úrade v Prešove, rozdávanie miliónov pre privatizačných poradcov, investovanie vyše 100 mld. Sk do zruinovaných bánk, na zaplátanie škôd z nečistých úverov, ako aj snaha vlády šetriť, no nie na úkor seba.
Ako inak možno nazvať nie pokles, ale rast počtu úradníkov, rast nákladov na štátnu správu a taktické zahranie do autu tvrdého auditu, ktorý naznačoval potrebu radikálneho zníženia počtu úradníkov. Príkladom "tureckého hospodárenia" je napríklad aj mandátna zmluva, ktorú uzavrel šéf Tlačovej agentúry Slovenskej republiky s nemenovaným advokátom ešte v septembri tohto roku, podľa ktorej TASR vyplatí advokátovi do 31. januára budúceho roku 500 000 Sk ako nenávratnú zálohu na zastupovanie TASR v spore so SITA, ktorú TASR zažalovala pre údajne nekalú súťaž. Zmluva jasne hovorí, že advokát má nárok na finančné plnenie bez ohľadu na výsledok sporu. O mnohých ďalších príkladoch by som mohol hovoriť alebo sa môžete dočítať v správach Najvyššieho kontrolného úradu.
Na druhej strane, vážené poslankyne, poslanci, chcem oceniť tie časti návrhu štátneho rozpočtu 2001, v ktorých sú predsa len aspoň naznačené rozvojové impulzy, ale aj niektoré nové prístupy k zostaveniu štátneho rozpočtu najmä z určitej perspektívy.
Vážené poslankyne, poslanci, východiská štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2001 považujem za rizikové najmä v oblasti zamestnanosti a inflácie. Za rizikové považujem akékoľvek ďalšie zvyšovanie zaťaženia občana alebo zamestnávateľa či už v daňovej oblasti alebo v oblasti odvodov do fondov. Takéto zaťaženie neprinesie žiadaný efekt pre štátny rozpočet v príjmovej časti. Obávam sa, že aj ohlasovanie zvýšenia cien energií, plynu, dopravy, služieb, nájomného, poštovného a ďalších komodít občan finančne nezvládne, pretože ak urobíme jednoduchý prepočet, na priemernú rodinu to bude predstavovať minimálne 1 500 Sk. A bez zvýšenia reálnych miezd si neviem predstaviť, ako to rodina znesie.
K samotnému návrhu štátneho rozpočtu k tlači 783 predkladám tieto pozmeňujúce návrhy.
K § 1 ods. 1 návrhu štátneho rozpočtu, teda príjmová časť, navrhujem zvýšiť príjmovú časť štátneho rozpočtu o 3 850 mil. Sk, teda o to zvýšiť aj záverečné číslo z týchto položiek. Navrhujem navýšiť v sume 2 mld. Sk príjem štátneho rozpočtu z daní z príjmov vyberaných zrážkou. Zdôvodňujem to tým, že v návrhu štátneho rozpočtu v príjmovej časti sa len z 50 % zohľadňuje zdanenie dlhopisov, ktoré bude vyplácané občanom v roku 2001.
Po druhé navrhujem zvýšiť príjmy z podnikania a z vlastníctva majetku štátu vo výške 100 mil. Sk. Zdôvodňujem to tým, že v návrhu štátneho rozpočtu sa neuvažuje s príjmami vo forme dividend od akciových spoločností, teda ide o odvod dividend zo zisku akciových spoločností dosiahnutých v roku 2000, v ktorých má majetkovú účasť štát. Nepoznám z dôvodovej správy ani dôvod, prečo to navrhovateľ, teda vláda do príjmovej časti nezahrnuje.
Po tretie navrhujem zvýšiť o 500 mil. Sk položku administratívne a iné poplatky a platby. Ako dôvod uvádzam, že aj včera sme schvaľovali prezidentom vrátené zákony, ktoré, keď sme v druhom a treťom čítaní prerokúvali, boli v dôvodovej správe uvádzané aj čísla, o ktoré sa má zvýšiť príjem štátu z hľadiska týchto platieb. V štátnom rozpočte je tá istá suma, aká bola v roku 2000. Takže navrhujem o 500 mil. Sk zvýšiť príjem z tejto položky.
A po štvrté navrhujem v kapitálových príjmoch zvýšiť o 1 250 mil. Sk príjem s tým, že do tohto príjmu navrhujem zaradiť odpredaj hotela Forum, hovorí sa verejne o 250 mil. Sk, ale navrhujem aj ďalší zdroj príjmu, a to je príjem alebo zákonná povinnosť Fondu národného majetku z privatizácie štátnych podnikov, rezortu pôdohospodárstva v sume 1,8 mld. Sk, z ktorých navrhujem rozpočtovať 1 mld. Sk, teda dokopy 1,250 mld. Sk.
Takto zvýšený príjem štátneho rozpočtu 3,850 mld. Sk navrhujem v pozmeňujúcom návrhu rozdeliť takto:
V § 6 ods. 1 sumu "4 500 Sk" nahradiť sumou "6 000 Sk". Navrhujeme teda zachovať výšku štátnej prémie k stavebnému sporeniu na úrovni roku 2000, t. j. vo výške 6 000 korún. Plnenie úloh v oblasti bytovej výstavby je ohrozené, čo je zapríčinené nedostatkom finančných prostriedkov u občanov. Chcem zdôrazniť, že stavebné sporenie je významnou pomocou aj pre sociálne slabšie vrstvy a umožňuje najmä mladým ľuďom aktívne pristupovať k riešeniu svojej bytovej otázky. Na zachovanie tejto prémie na 6 000 korún treba 1 mld. z tej časti, o ktorej som hovoril v príjmovej časti.
Po druhé v kapitole Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky v skupine 4 Spoločenské služby a činnosti pre obyvateľstvo § 10, to znamená, Štátny fond rozvoja bývania navrhujem v príjmovej časti zvýšiť sumu 2,7 mld. Sk na 3,8 mld. Teda pre Štátny fond rozvoja bývania navrhujem o 1,1 mld. Sk viac, ako je v súčasnom návrhu s tým, že samotné ministerstvo výstavby, keď nárokovalo prostriedky na bytovú výstavbu s cieľom splniť programové vyhlásenie vlády, vlastne navrhovalo zvýšiť prostriedky o túto sumu.
Po štvrté v kapitole ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny kód 642 bežné transfery, dotácie na verejnoprospešné pracovné miesta navrhujem nahradiť sumu "1,5 mld." sumou "3 mld." V roku 2000 na necelých 6 mesiacov, ak sa dobre pamätáme, bola vyčlenená suma 1,5 mld. Sk na verejnoprospešné práce. Táto forma zachovania pracovných návykov, ako aj pozitívny dosah na obce a mestá sa osvedčila a je správne v nej pokračovať. Do vytvorenia väčšieho počtu nových pracovných miest v hospodárstve Slovenskej republiky, čo možno predpokladať minimálne v roku 2002, je potrebné rozsah verejnoprospešných prác rozšíriť, teda z celkovej sumy, o ktorú som navrhol, zvýšiť príjmy štátneho rozpočtu o 1,5 mld. Sk verejnoprospešné práce.
Po piate v prílohe 6 návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2001 sú rezervy štátneho rozpočtu a účelové prostriedky rozpočtových kapitol na rok 2001 v časti ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja sumu prostriedkov určenú na programy rozvoja bytovej výstavby vo výške "2,470 mld. Sk" nahradiť sumou "2,720 mld. Sk", to znamená o 250 mil. Sk ako čiastky zo zvýšenej čiastky príjmovej stránky rozpočtu. Z tejto sumy navrhovaného zvýšenia príjmovej časti štátneho rozpočtu navrhujeme túto venovať osobitne na bytovú výstavbu nájomného bývania, pretože v súčasnom návrhu je v tejto kapitole navrhovaných 800 mil. Sk, ale keď si všimnete dôvodovú správu, je síce v nej hovorené, že je to pre sociálne slabšie vrstvy, ale tým istým dychom je hovorené, že z tohto budú riešené byty policajtov, školstva, zdravotníctva. Takže na sociálne slabších to zrejme ostane potom veľmi málo. Preto navrhujem aspoň tých 250 mil. Sk z príjmovej časti presunúť do tejto kapitoly.
Po šieste v § 12 ods. 3 písm. b) v treťom riadku za slovom "sektora" vsunúť slová "vrátane výstavby nájomných bytov" a ďalej pokračovať v pôvodnom texte.
Tento návrh sleduje, aby sme v časti štátneho rozpočtu, kde sa vláda splnomocňuje prevziať úver až do výšky 400 mil. USD na reštrukturalizáciu podnikového sektora a bankového sektora, aby sme v rámci podnikového sektora umožnili tieto prostriedky využiť aj na bytovú výstavbu. Zámerne však nehovorím v návrhu o výške, o číslach, pretože ak by to bolo prijaté, bude to vecou dohody s tým, kto poskytuje tento úver a s tým, kto ho berie. Ide mi o to, aby bolo umožnené podporiť bytovú výstavbu, pretože ako pán Brocka správne povedal, výstavba a osobitne bytová výstavba môže rozhýbať niektoré aktivity zamestnanosti a obehu tovarov.
Po siedme vo Všeobecnej pokladničnej správe v časti rezerva do garančného fondu Národného úradu práce v zmysle zákona číslo 387/1996 Z. z. navrhujem zmeniť rozpočtovú sumu "320 mil. Sk" na "350 mil. Sk". Zdôvodňujem to tým, že ide jednak o zosúladenie rozpočtov Národného úradu práce a štátneho rozpočtu, ale aj v zmysle uvedeného zákona to skutočne vychádza 350 mil. Sk príspevok štátu na garančný fond, nie tak ako sa v štátnom rozpočte uvádza 320 mil. Sk.
A posledný bod v kapitole Ministerstva obrany Slovenskej republiky navrhujem plánované finančné prostriedky určené na sanačné práce po vojskách Sovietskeho zväzu účelovo viazať. Zdôvodňujem to tým, že doterajšia prax ukazuje, že plánované finančné prostriedky určené na sanačné práce boli často používané na iné účely. Chcem podotknúť, že ide o vážne problémy v oblasti životného prostredia, sanačné práce sa predražujú a okrem toho je tu skutočne negatívny dosah na životné prostredie.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, vo svojom vystúpení som zámerne nehovoril k ďalším častiam štátneho rozpočtu aj pre krátkosť času. Chcel by som aj napriek mojim výhradám voči samotnej pani ministerke financií predsa len zložiť určitú poklonu, že dokázala zostaviť aspoň takýto štátny rozpočet v takej komplikovanej zlej ekonomike, len ma mrzí jedno, že pani ministerka sa nevydala inou cestou, cestou, ktorá by bola možno rizikovejšia a možno odvážnejšia, ale ktorá by viedla k zastaveniu rozpadu ekonomiky, k jej urýchlenému oživeniu. Pretože táto cesta, ktorou ideme, obávam sa, že pôjdeme ešte ďalších 20 rokov a nedokážeme nielen zastaviť úpadok, ale nedokážeme rozvinúť ekonomiku tak, ako by sme si asi všetci želali, ale hlavne rýchlejšie, pretože vidíte, čo nám to robí potom v ďalších oblastiach nášho života.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia dvaja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Pán poslanec Maxon, máte slovo.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Poznámka číslo 1.
Vážený pán poslanec Mesiarik, neviem, či vám to bude vyhovovať, keď ocením prvú časť vášho vystúpenia, na druhej strane je potrebné konštatovať, že je veľkou škodou, že práve prvú časť nepočula predkladateľka ministerka financií Slovenskej republiky pani Brigita Schmögnerová. V zásade musím súhlasiť aj so záverom, ktorý ste prezentovali. Pretože ak dnes diskutujeme vo vzťahu k rozpočtu o všetkých aspektoch, ktoré súvisia s rozpočtom, tak je to zápas o zmenu hospodárskej politiky tejto krajiny. Ak hospodárska politika tejto krajiny nebude kopírovať reštriktívno-stabilizačný zámer a nebude rozvojový, tak Slovensko skutočne nemá šancu. Rozvojovosť tohto rozpočtu sa mnohokrát snažíte nahradiť napríklad argumentáciou 500 mil. Sk na priemyselné parky. Nuž ako môžete dať 500 mil. Sk na priemyselné parky, keď do tejto chvíle nie je schválená legislatíva v tejto oblasti a v návrhu zákona o priemyselných parkoch sa uvažuje s minimálne 30-percentným podielom miest a obcí na financovaní týchto aktivít. Ak náhodou neviete, tak v priebehu dvoch týždňov mestské zastupiteľstvá budú schvaľovať rozpočty a na túto skutočnosť nebudú môcť adekvátne reagovať.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán poslanec Mesiarik, po vypočutí vášho vystúpenia mi zišla na um jedna otázka, ktorá ma trápi. Stotožnili ste sa so svojím vystúpením alebo sa od neho dištancujete? To ste voľako v závere nevyjadrili, čiže zostávam v tejto hlbokej dileme a myslím si, že viacerí poslanci tiež, keď ste znosili pod čiernu zem všetko, čo sa dá. Na záver ste potvrdili, že obdivujete pani ministerku aj rozpočet a budete hlasovať za jeho schválenie. Aj keď mi unikla poznámka, že v tejto ťažkej situácii alebo túto ťažkú situáciu, tuším, spôsobila táto ťažká vláda. Alebo nie? Alebo nejaká inakšia? Ak by ste sa v prípade o tomto zmienili a vyjasnili moje nejasnosti, tak by sa mi možno ľahšie spalo.