Podpredseda NR SR B. Bugár:
Páni kolegovia poslanci, nediskutujte, nechajte pána poslanca Maxona hovoriť.
Poslanec M. Maxon:
Ale vrátim sa k tomu. Stavebná produkcia v roku 2000 opäť poklesla. Už som spomínal, že o celých 6,5 %. Opäť budete namietať, že predsa priemyselná produkcia v tomto roku vzrástla na ročnej báze približne o 9 %. Dámy a páni, pravda je však taká, že vzhľadom na rapídny pokles priemyselnej produkcie v roku 1999 tohtoročný rast len minimálne prevyšuje úroveň priemyselnej produkcie v roku 1988. Dôkladná ekonomická analýza však hovorí ešte o jednej skutočnosti. Rast priemyselnej produkcie a spomalenie poklesu stavebnej produkcie bolo ťahané predovšetkým rastom cien, a nie rastom výkonnosti a produkčnosti ekonomiky. Menovou politikou a ekonomickými opatreniami predovšetkým v oblasti cien sa vám vážená koalícia podarilo znížiť úrokové sadzby na mieru približne okolo 10,5 %.
Dámy a páni, pri dnešnej dôchodkovej situácii alebo pri dnešnej dôchodkovosti podnikov je i to veľa. Mnohé hospodárske subjekty nie sú schopné splácať istinu. Tie horšie dokonca ani úroky. Nákladová rentabilita je pomer zisku k nákladom, je približne na úrovni 2,7 %, a rentabilita výnosov je pomer zisku k výnosom, je len na úrovni 2,5 %, teda hlboko pod úrokovou mierou. Na čo je teda konštatovanie, že sa vám podarilo znížiť úrokovú mieru, keď poskytnuté úvery pre súkromné nefinančné podniky k ultimu augusta na ročnej báze klesli o 62 %?
Dámy a páni, prezentovaná 10,5-percentná úroková sadzba, mediálne prezentovaná dostupnosť úverov a celkový objem poskytnutých úverov v podnikateľskej sfére poklesol o 62 %. Aký to má dôsledok? Nuž dôsledok je ten, o ktorom veľmi neradi hovoríte. Zadlženosť podnikov i v tomto období mimoriadne vzrástla a, dámy a páni, dnes predstavuje 70 % hrubého domáceho produktu. Makroekonomicky stabilné prostredie, dámy a páni, vyzerá inak. Je to výsledok vašej reštrikčno-stabilizačnej politiky s rastom nezamestnaných pri znížení produkčnosti ekonomiky spojenej s rastom sociálnej odkázanosti s negatívnym dosahom na celý okruh verejných financií. Nuž a aký je výsledok? Nepodarilo sa vám stabilizovať slovenskú ekonomiku a vami vyprodukovanú nestabilitu ste preniesli do sociálnej oblasti, teda na občanov. Uvedomte si, prosím, že v druhej vlne to môže drasticky zachytiť aj hospodársku správu.
Návrh rozpočtu na rok 2001 je rovnako a opäť reštriktívny, pri veľkej dávke zhovievavosti reštrikčno-stabilizačný. Čiže opäť nič rozvojové. Dámy a páni, bez rozvoja ako alternatívnej cesty tvorby zdrojov sa nedosiahne rast ekonomiky. Projektovaný rast hrubého domáceho produktu na úrovni 3,2 %, priemerná miera inflácie projektovaná na úrovni 7 %, priemerná miera nezamestnanosti 16,3 % môžu byť reálne len za predpokladu oživenia a rastu ekonomiky. To však, dámy a páni, rozpočet nezakladá. Tvárime sa makroekonomicky stabilizovaní, resp. tvárite sa makroekonomicky stabilizovaní. Nuž v stabilizovanom ekonomickom prostredí by nemohol tejto krajine hroziť deficit okruhu verejných rozpočtov 61 mld. Sk. Dámy a páni, nie je to imaginárne číslo, ale je to číslo možného deficitu celej sociálnej oblasti od zdravotníctva, školstva až po deficity sociálnych fondov. Zjednodušene povedané, rozpad okruhu verejných financií.
Akokoľvek listujem v pamäti, nič podobné ste nemali vo svojich volebných programoch a nič podobné nie je uvedené ani v programovom vyhlásení vlády. Situácia je preto taká, aká je, lebo ste samých seba presvedčili, akí ste dobrí a teraz chcete presvedčiť nás, aký je dobrý návrh rozpočtu na rok 2001. Dámy a páni, nie je to pravda. Nechcete sa náhodou zamyslieť napríklad nad tým, že podiel deficitu ortodoxne podriaďujete prijatiu do Európskej únie? Nemyslíte si, že pri rozvojovo postavenom rozpočte je možné deficit použiť i na rast ekonomiky? Napríklad cez diaľnice, napríklad cez byty, napríklad cez revitalizáciu schopných podnikov. Prečo určujete infláciu ako nástroj reštriktívnej politiky a nie ako faktor rastu? Táto krajina, ľudia tejto krajiny nepotrebujú vaše sľuby, táto krajina, ľudia tejto krajiny potrebujú garancie a perspektívy dôstojného života. Dámy a páni, návrh rozpočtu na rok 2001 takúto garanciu a perspektívu krajine a občanom Slovenskej republiky nedáva.
Dovoľte mi, aby som predložil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
"Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na rozhodnutí vrátiť vládny návrh zákona štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2001 vláde Slovenskej republiky na prepracovanie."
Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa vám poďakoval za vašu pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Maňka. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec V. Maňka:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Maxon spomenul vo svojom vystúpení okrem iného aj zákon o sociálnej pomoci. V súvislosti s týmto zákonom je potrebné zdôrazniť, že peňažné príspevky na kompenzáciu majú riešiť sociálne dôsledky ťažko zdravotne postihnutého občana, a nie jeho ekonomickú situáciu, ako to bolo doteraz. Čiže zákon ukázal v praxi deformáciu a tú deformáciu bolo potrebné novelizáciou odstrániť. A zmenou zákona dosiahneme väčšiu efektívnosť a vyváženosť jednotlivých foriem sociálnej pomoci.
Ďalej pán poslanec Maxon hovoril o § 6 štátneho rozpočtu, kde poukázal na štátnu prémiu stavebného sporenia, kde maximálna hodnota sa znižuje o 1 500 Sk ročne. Nepovedal už, že zníženie prémie urobila aj minulá vláda vo väčšom rozsahu, ale hlavne nepovedal to, že súčasná vláda dáva na aktívny rozvoj bývania o 1,6 mld. korún viac, ako to bolo v minulom roku, teda v roku 2000, a tu ide hlavne o podporu bývania nielen hypotekárneho, ale hlavne podporu výstavby nájomných bytov a služobných bytov, ktoré najviac potrebujeme.
Pán poslanec spomenul balíček opatrení, v ktorom sa budú upravovať deformované ceny plynu, elektrickej energie. Isto, takéto úpravy nie sú populárne, ale treba povedať, že aj minulá vláda vo svojom programe odsúhlasila takéto balíčky opatrení, len nenašla dosť síl, aby ich v praxi uplatnila. Uprednostnila vlastnú popularitu pred tým, aby sme teraz už tie problémy nemali.
Pán poslanec hovoril o raste exportu a že rast exportu nebol v dolároch. Pán poslanec, rast exportu bol v stálych cenách okolo 30 %, neviem teraz presné číslo, ale v hodnote dolárovej to bolo okolo 20 %. To znamená, že informácia je trošku iná, ako ste ju predniesli.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, pán poslanec Maxon, môžete reagovať.
Poslanec M. Maxon:
Poznámka číslo 1. Podľa rokovacieho poriadku môže členka vlády vystúpiť kedykoľvek, tak celkom pokojne to mohla povedať pani ministerka, bola by ušetrila kúsok papiera a námahu napísať to, pán poslanec Maňka.
Poznámka číslo 2. Mne, prosím, nevysvetľujte dosahy zákona o sociálnej pomoci. Vy to budete musieť vysvetliť ťažko zdravotne postihnutým občanom. Vy snívate zlý sen. Vážený pán poslanec, vy mi nevytýkajte, že sme nič nehovorili o stavebnom sporení. Ja som korektne pri novele zákona číslo 310 uviedol všetky skutočnosti, ktoré s tým súvisia a prezentoval som aj naše chyby. V súvislosti so zákonom číslo 310, s novelou zákona 310 som uviedol, že v tejto snemovni sa využíva aj nástrojový prostriedok, ktorý sa nazýva lož. Na Ministerstve financií Slovenskej republiky existuje návrh, kde sa má podpora hypotekárnych úverov znížiť o 1 percentuálny bod. Takže, pán poslanec Maňka, ak ste naozaj presvedčený, že návrh rozpočtu na rok 2001 je dokument, ktorý ako zástupca ľudu v tejto snemovni máte obhajovať, tak musím nad tým vysloviť len ľútosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
O slovo sa prihlásila pani ministerka financií.
Nech sa páči, máte slovo.
Ministerka financií SR B. Schögnerová:
Ďakujem pekne.
Isteže by bolo možné reagovať na vystúpenie predstaviteľov dvoch poslaneckých klubov a ja to aj, samozrejme, využijem, ale využijem to neskôr. V tejto chvíli som len chcela zareagovať a vyjadriť prekvapenie, že pán poslanec nečítal ani návrh zákona o štátnom rozpočte. Čo to rozprávate, pán poslanec, že na ministerstve financií existujú nejaké návrhy? Veď ten návrh je v návrhu zákona o štátnom rozpočte. O akých skrytých balíčkoch a akých bombách na ministerstve financií to hovoríte?
Dovoľte mi, aby som vám prečítala § 6 ods. 2: "Štátny príspevok podľa osobitného predpisu pre zmluvy uzavreté v roku 2001 sa určuje vo výške 5 %." Pokiaľ vieme, v predchádzajúcom roku to bolo 6 %. Tak o čom to hovoríte? Čo a aké skryté ešte ďalšie pripravujeme pre tých, ktorí sú naviazaní buď na hypotekárne úverovanie, alebo na stavebné sporenie? Veď je to predsa v návrhu zákona.
A to, že nemáte jednoducho pravdu - prečítam veľmi konkrétne čísla, ako sa budú používať prostriedky na podporu rozvoja bývania v roku 2001. Zopakujem, pretože to už dnes zaznelo. V roku 2000 sme vyčlenili na podporu rozvoja bývania cez všetky druhy podpory rozvoja bývania 6,2 mld. korún. V roku 1999 to bolo 4,1 mld. korún. V roku 2001 je to 7,433 mld. korún, z toho na Fond rozvoja bývania 2,7 mld., štátnu prémiu pre stavebné sporenie 2,036. Bonifikácia hypotekárnych úverov je 127,25, vlani to bolo 100 mil. O akom znížení hovoríte? Predsa to odpovedá tomu, aký je dopyt po hypotekárnych úveroch. Takýto dopyt odhadujeme na budúci rok. A na program podpory rozvoja bývania sme v tomto fiškálnom roku vyčlenili 700 a na budúci rok 2 470 mil. korún.
Takže pokiaľ vieme počítať - dúfam, že v poslaneckej snemovni všetci vieme počítať -, tak jednoducho toto sú fakty. To, čo hovoríte vy, si jednoducho vymýšľate a zámerne zavádzate divákov. Myslím si, že na to nie je Národná rada.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Farkas za klub poslancov SMK.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec P. Farkas:
Vážený pán podpredseda,
vážená pani ministerka,
vážení členovia vlády,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
proces schvaľovania návrhu štátneho rozpočtu takmer vždy v každej demokratickej spoločnosti patrí medzi najdôležitejšie návrhy, ktoré najvyšší zákonodarný zbor každoročne prerokúva. V našej transformujúcej sa ekonomike štátny rozpočet vytvára významnú časť celkovej hospodárskej klímy, ktorá takpovediac rámcuje podmienky ďalšieho rozvoja hospodárstva, ktoré potom výrazným podielom vplýva aj na celkový rozvoj spoločnosti.
Štátny rozpočet sa javí ako hlavný nástroj štátu na zabezpečenie a dosiahnutie vytýčených cieľov hlavne v hospodárskej politike a súčasne vytvára aj určitý ekonomický priestor na rozvoj celej spoločnosti. V tomto zmysle štátny rozpočet zohráva u nás významnejšiu úlohu než vo fungujúcich trhových ekonomikách. Celkový podiel štátneho rozpočtu na dosiahnutej výške hrubého domáceho produktu je u nás oveľa vyšší a významnejší, než u nich a existujú markantné znaky poukazujúce na snahy smerujúce k postupnému znižovaniu takéhoto vysokého podielu. Preto aj z tohto hľadiska je veľmi dôležité, z akých národohospodárskych pozícií a trendov sa vychádza, aby štátny rozpočet začal skutočne motivačne pôsobiť na podnikateľské subjekty, na samosprávy a na správanie sa domácností.
Vláda vo svojom programovom vyhlásení si vytýčila hlavné zámery jednoznačne smerujúce k stabilizovaniu ekonomiky krajiny, k zlepšeniu pôsobenia rozpočtových kapitol a k tomu, aby bol vytvorený transparentný a uspokojujúci systém tak čerpania prostriedkov štátneho rozpočtu, ako aj tvorby týchto prostriedkov. Aj z tohto hľadiska prostriedky štátneho rozpočtu podľa nášho názoru majú byť rozdelené medzi jednotlivými kapitolami proporcionálne, vychádzajúc z objektivizovaných požiadaviek rozvoja štátnej správy, územnej samosprávy a súkromného sektora. Tieto požiadavky by mali vychádzať z parlamentom odsúhlasenej koncepcie strednodobého hospodárskeho programu podľa stanovených priorít, rozhodujúcich odvetví národného hospodárstva, verejného a súkromného života.
Aj podľa nášho názoru jedným zo základných nástrojov na stabilizovanie ekonomiky v súlade so stanovenými strednodobými prioritami musí byť snaha na postupné znižovanie deficitu verejných financií. Východiská štátneho rozpočtu sa bezprostredne musia spájať s ekonomickým potenciálom krajiny a musia reálne odzrkadliť existujúcu spoločenskú a hospodársku základňu, ktorá, bohužiaľ, nie je najlepšia. Korene zdedenej nepriaznivej hospodárskej situácie sú zapustené hlboko do celej spoločnosti a sú odbúravané nedostatkom zdrojov iba postupne a pomaly. Niekedy existujúce problémy sa riešia veľmi ťažko a veru niekedy aj pre nás všetkých bolestne nárastom prevažne životu potrebných fixných nákladových položiek.
Sú nám všetkým známe obrovské deficity verejných financií z predchádzajúceho obdobia, prípady neefektívneho využívania rozpočtových peňazí, nepriaznivá zahraničnoobchodná bilancia, vysoké domáce a zahraničné zadlženie krajiny a menová nestabilita. Sú to vážne negatívne ekonomické veličiny, ktoré aj v rozpočtovej sfére výrazne zužujú manévrovací priestor pre súčasnú vládnu koalíciu. Je nám všetkých jasné, že riešením vzniknutých problémov je pokračovať ďalej, možno trochu razantnejšie na ceste smerujúcej k efektívnemu a hospodárnejšiemu využívaniu verejných prostriedkov, k zabezpečeniu a upevneniu dôraznej daňovej disciplíny, postupnému znižovaniu deficitu štátneho rozpočtu a v neposlednom rade k zníženiu úrovne celkovej zadlženosti krajiny.
V návrhu štátneho rozpočtu na rok 2001 naznačené zmeny trendov makroekonomického vývoja sú podľa nášho hodnotenia väčšinou udržateľné, len bude potrebné zo strany vlády vyvíjať maximálne úsilie na zvyšovanie náročnosti na hospodárenie s verejnými prostriedkami. Máme mierne odlišný názor pri ukazovateľoch rastu hrubého domáceho produktu na úrovni 3,2 % a v oblasti trhu práce pri ukazovateli miery nezamestnanosti na úrovni 16,3 %. Uvedené ukazovatele podľa nášho hodnotenia nevychádzajú celkom z východiskových tendencií rozvoja ekonomiky u nás. Ani renomované ekonomické inštitúcie neprognózujú takéto tempo rastu hrubého domáceho produktu a pokles priemernej úrovne miery nezamestnanosti v budúcom roku. Sú to veľmi ambiciózne ciele, ktoré sú priamo na hranici splniteľnosti, ba projektovaná priemerná úroveň nezamestnanosti vychádzajúca z doterajšieho vývoja sa javí ako zásadný rizikový faktor pri napĺňaní východísk návrhu štátneho rozpočtu. Aj z porovnania východísk návrhu štátneho rozpočtu s niektorými prognózami ekonomických inštitúcií je nám jasné, že projektované ciele sú priveľmi náročné.
Príjmy sú v návrhu štátneho rozpočtu rozpočtované v objeme niečo viac než 179 mld. Sk bez prostriedkov z jednotlivých programov z Európskej únie a bez celej čiastky z privatizácie štátnych podnikov. Návrh metodicky vychádza z predpokladaného vývoja ekonomiky a posúdenia vývoja výnosnosti jednotlivých daňových položiek v minulosti. Kvantifikácia príjmov návrhu štátneho rozpočtu charakterizuje rad rizík vývoja makroekonomického prostredia. Na predchádzajúcich schôdzach, ako aj na prebiehajúcej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky boli prijaté viaceré legislatívne normy s pozitívnym dosahom na príjmovú stránku rozpočtu, ale konečný efekt týchto vykonaných krokov a opatrení je však ťažko predvídateľný, veď presne nepoznáme dosah týchto opatrení na zmenu podnikateľského rozhodnutia a istotne bude potrebné počítať aj s tým, že k takýmto zmenám tu musí zákonite dôjsť.
Charakteristickým znakom výdavkovej časti štátneho rozpočtu je rast výdavkov v nominálnom vyjadrení pri súčasnom poklese ich reálnej kúpnej sily, teda tempo rastu výdavkov nie je v rovnováhe s rastom inflácie. Významným negatívom návrhu je, že dochádza k ďalšiemu rastu podielu bežných výdavkov na celkových rozpočtovaných výdavkoch. Kým takýto podiel v roku 1999 predstavoval 83,7 %, v návrhu štátneho rozpočtu sú rozpočtované bežné výdavky s podielom na celkových výdavkoch vyše 92 %, teda oproti skutočnosti roku 1999 podiel bežných výdavkov rástol v reálnych číslach o 9 %. Samozrejme, takýmto spôsobom sú kapitálové výdavky rozpočtované na nižšej, neuspokojúcej úrovni, necelých 7 %, a podiel na úvery a pôžičky tvorí necelé 1 %. Postupným znižovaním podielu kapitálových výdavkov a nárastom podielu bežných výdavkov na celkových výdavkoch návrhu štátneho rozpočtu sa čoraz viac prehlbuje spotrebný charakter tvorby štátneho rozpočtu a pokles kapitálových výdavkov, samozrejme, nevytvára a negeneruje dostatok rozvojových impulzov pre podnikateľskú sféru. Takýmto spôsobom štátny rozpočet iba v minimálnej miere ovplyvní rozvoj na trhu investícií.
Z príjmov štátneho rozpočtu vyše 80 % tvoria daňové príjmy v objeme vyše 158 mld. Sk, čiže daňová výnosnosť vo vzťahu k hrubému domácemu produktu je projektovaná na úrovni nad 16 %. Od roku 1997 dochádza k postupnému a pravidelnému poklesu daňového zaťaženia hrubého domáceho produktu približne o 5 % v porovnaní s rokom 1997, čím sa nepriamo vytvára priestor na rozvoj podnikania a domácností, čo hodnotíme v súčasnosti veľmi pozitívne.
Taktiež postupne dochádza k reštrukturalizácii príjmov štátneho rozpočtu zvýšením nepriamych daní v štruktúre daňových príjmov. Celkové splnenie príjmovej stránky návrhu štátneho rozpočtu je podmienené, samozrejme, prijatím a realizáciou určitých úsporných opatrení a taktiež významným obmedzením rozsahu tieňovej ekonomiky, špekulácií a daňových únikov. Napriek tomu celkové naplnenie príjmov časti návrhu podľa nášho hodnotenia je rizikové, najmä vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty a k dani z príjmov tak fyzických, ako aj právnických osôb. Pri dani z pridanej hodnoty vývoj štruktúry domáceho dopytu a pri nulovej sadzbe dovoznej prirážky môže znižovať celkovú výnosnosť daňových príjmov.
Na vývoj dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti bude nepriaznivo vplývať aj nízka úroveň valorizácie platov v rámci verejnej správy. Kritickou položkou na strane príjmov je výnos z dane právnických osôb. Rapídne klesajúci trend tejto daňovej položky jasne poukazuje na viaceré nedostatky v našom systéme daní. Od roku 2000 je v platnosti nový zákon o daniach z príjmov, ktorý už bol viackrát novelizovaný, ale čo bude znamenať a aký bude mať vplyv na štátny rozpočet 11 % zníženie tejto dane, v súčasnosti nikto nevie.
Sú k dispozícii viaceré prepočty, ktoré vychádzajú väčšinou z plnenia z minulých rokov. Síce návrh rozpočtu z tejto daňovej položky na rok 2001 počíta približne o 6 mld. Sk získať menej než rozpočet na rok 2000, ale aký bude skutočný vývoj, je ťažko predvídateľné. Je faktom iba to, že právnické osoby odčerpávajú najviac prostriedkov z existujúcich štátnych fondov. Saldo takejto bilancie jasne poukazuje na existujúce medzery a rezervy v našom daňovom systéme a taktiež aj v aplikovanej dotačnej a podpornej politike štátu. Akékoľvek znižovanie daňového pásma bez reálneho vyhodnotenia efektívnosti poskytnutia štátnych dotácií môže znamenať nebezpečenstvo z hľadiska napĺňania príjmovej stránky štátneho rozpočtu.
Z predloženého návrhu štátneho rozpočtu vyplýva, že prioritou vlády na výdavkovej strane rozpočtu bola snaha o redukciu spotreby štátu a štátnej správy, znižovanie prerozdeľovania finančných zdrojov verejných rozpočtov. Celkovo na verejnú spotrebu štátu sú určené prostriedky v hodnote cca 60 mld. Sk. Oproti schválenému rozpočtu na rok 2000 dochádza v nominálnej hodnote k zníženiu asi o 5 mld. Sk, ale v reálnych číslach dochádza k znižovaniu. Predovšetkým dochádza k nárastu výdavkov najmä na obranu a bezpečnosť, na správu súdov, na vedu a techniku, ako aj výdavky na ochranu životného prostredia. Teda je možné vyhlásiť, že spotreba štátu v reálnych hodnotách nedosiahne úroveň rozpočtu roku 2000, s čím, samozrejme, môžeme súhlasiť. Z analýzy štruktúry prírastku výdavkov vychádza, že bežné výdavky vzrastajú najdynamickejšie a výdavky na úvery a pôžičky sa znížia. Kapitálové výdavky po minuloročnom poklese zostanú na rovnakej úrovni, čo nepriaznivo vplýva potom na rozvoj investičného trhu.
Po dôkladnom preštudovaní výdavkovej časti štátneho rozpočtu je možné konštatovať, že v roku 2001 výdavky štátneho rozpočtu budú skôr pôsobiť stabilizačne, a nie rozvojovo a sú určené predovšetkým na vykrytie najzákladnejších potrieb verejného sektora. V rozpočtových výdavkoch cítiť napätosť a v porovnaní s rozpočtami z predchádzajúcich rokov je evidentná snaha o zníženie hlavne po zohľadnení narastajúceho nároku na krytie štátneho dlhu. Najrizikovejším bodom prerokovaného návrhu štátneho rozpočtu je § 12. Podľa tohto bodu je možné schodok štátneho rozpočtu, tým aj celých verejných financií zvýšiť o sumu prostriedkov získaných vydávaním štátnych dlhopisov súvisiacich s financovaním niektorých aktivít.
Pri plnom uplatnení týchto možností by schodok verejného sektora mohol dosiahnuť výšku niečo nad 47 mld. Sk, čo tvorí približne 5 % z hrubého domáceho produktu. Takýto schodok je už neakceptovateľný a nemôžem s takýmto vysokým schodkom súhlasiť. Preto do návrhu uznesenia Národnej rady do položky Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu, v mene skupiny poslancov odporúčame zapracovať tento návrh:
"Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky uvoľňovať výdavky vydávaním štátnych dlhopisov podľa § 12 len podľa skutočného vývoja verejných financií v roku 2001 tak, aby úroveň schodku verejných financií neprekročila 4 % z hrubého domáceho produktu."
Strana maďarskej koalície opakovane pri svojich predchádzajúcich stanoviskách k návrhom štátneho rozpočtu upozorňovala Národnú radu Slovenskej republiky, ako aj vládu Slovenskej republiky na potrebu prehodnotenia ekonomických prínosov činnosti štátnych fondov. Pozitívne hodnotíme krok vlády, že v rámci reformy verejných financií presadzuje zámer zrušiť nadmerný počet a podľa nášho názoru neefektívne fungujúce štátne fondy a ich činnosť integrovať do pôsobnosti jednotlivých rezortov. Takáto redukcia počtu štátnych fondov okrem iného by mala priniesť pozitívny efekt okrem zvýšenia úrovne transparentnosti čerpania verejných prostriedkov aj v tom, že dochádza k znižovaniu výdavkov minimálne o fixné náklady, ktoré boli vyčerpané na činnosť uvedených štátnych fondov, a to, verte mi, nie je malá čiastka.
Napriek tomu, že existuje určitá napätosť tak na príjmovej, ako aj na výdavkovej stránke v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2001, je možné z návrhu vyčítať aj určité rozvojové impulzy. Iste, nie sú až také markantné, aké by sme očakávali, ale vychádzajú zo súčasnej situácie, sú relevantné, ktoré pozitívne budú vplývať na ekonomický rozvoj. Ide predovšetkým o nasledujúce:
Do návrhu je už zapracované zníženie daňového zaťaženia právnických osôb formou zníženia sadzby dane zo 40 % na 29 %, čo sa javí ako jeden z rozhodujúcich rozvojových prvkov. Ďalej vyčlenenie finančných prostriedkov konkrétne na budovanie priemyselných parkov a zón, čo je tiež pozitívnym impulzom. Ďalej vyčlenenie dostatočného objemu finančných prostriedkov na spolufinancovanie projektov, na ktorých sa spolupodieľa Európska únia, alebo zrušenie dovoznej prirážky bezprostredne zlepšuje podnikateľské prostredie. To všetko treba vyčítať z návrhu štátneho rozpočtu. A vyčlenenie tiež podľa možností zaujímavých prostriedkov na výstavbu diaľnic a na rozvoj bytovej výstavby sú významné čiastky návrhu štátneho rozpočtu. Žiaľ, výraznejšie rastové a vývojové impulzy sa nedajú realizovať vzhľadom na súčasnú ekonomickú situáciu.
Podľa hodnotenia Strany maďarskej koalície aj predložený návrh štátneho rozpočtu poukázal na niektoré problémové okruhy v našej rozpočtovej politike, ktoré v najbližšom období bude potrebné odstrániť. Je možné vychádzať z tézy, že v budúcom období bude potrebné návrh štátneho rozpočtu tvoriť takým spôsobom, aby štátny rozpočet plnil stabilizačnú úlohu pre rozvoj hospodárstva krajiny, aby pre niektoré rozpočtové kapitoly nebol iba zdrojom rozdeľovania tzv. lacných peňazí. V tomto smere zavedenie štátnej pokladnice bude pôsobiť pozitívne a optimalizujú sa niektoré rozpočtové vzťahy, pričom však sa nedá očakávať, že sa zmení všetko samo od seba. Naďalej bude potrebné pripravovať ďalšie právne normy a všeobecné právne predpisy smerujúce k vytvoreniu priaznivejšieho, transparentnejšieho a tvorivejšieho ekonomického prostredia u nás.
Bude naďalej potrebné zdokonaľovať a harmonizovať náš právny systém s právom Európskej únie. Zákonite musí dôjsť k neodložiteľným pozitívne pôsobiacim zmenám aj vo fiškálnej politike, ktoré smerujú k stabilizácii vzťahov v našom hospodárskom živote. Strana maďarskej koalície je pripravená spolupodieľať sa na takomto procese.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, poslanci Strany maďarskej koalície v zmysle aj tu povedaného v zásade podporia predložený návrh štátneho rozpočtu na rok 2001.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalej v rozprave vystúpi za klub KDH pán poslanec Brocka.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec J. Brocka:
Vážený pán podpredseda Národnej rady,
vážení členovia vlády,
vážená pani ministerka,
parlament je miestom diskusie a ja si myslím, že veľmi dlhé reči, hodinové prejavy odrádzajú od diskusie, a dokonca si myslím, že vyháňajú z tejto miestnosti poslancov nielen cudzích, ale aj vlastných. Takto chcem reagovať na vystúpenie môjho predrečníka a kolegu z výboru pána poslanca Maxona, lebo veľa slov a dlhé reči sú devalváciou diskusie a obávam sa, že môžu ovplyvniť aj kurz koruny. Preto by som chcel poprosiť kolegov, keďže iste je v záujme všetkých, aby sme mali korunu silnú, aby sme hovorili stručnejšie a aby sa každý mohol vyjadriť k štátnemu rozpočtu, aby sa život v tejto krajine neochromil.
Dámy a páni, štátny rozpočet je rozhodujúcim nástrojom hospodárskej politiky vlády. V ňom rozhodujeme o tom, kam pôjdu dane od občanov. Podľa toho, ako sa budú rozdeľovať daňové príjmy v budúcom roku, najmä od vlastných občanov, určujeme aj isté priority vlády, priority spoločnosti. Návrh rozpočtu vždy vychádza z istých odhadov. Vychádza z toho, ako sa bude vyvíjať slovenská ekonomika, aké budú trendy v medzinárodnej svetovej ekonomike. A keďže sú to veci menlivé a premenlivé, hráme sa tak trochu i na prognostikov a ako prognostici môžeme v zásade vystupovať ako optimisti, pesimisti alebo tí, čo sa najviac priblížia skutočnosti, a to realisti.
Rozpočet na budúci rok vychádza z týchto makroekonomických charakteristík: rast HDP o 3,2 %, priemerná miera inflácie 7 %, miera nezamestnanosti 16,3 %. Aj z týchto makroekonomických charakteristík a z porovnania predchádzajúcich rokov, roku 1999 a 2000, môžeme povedať, že sú to optimistické predpoklady, optimistické prognózy vývoja slovenskej ekonomiky. Či sa naplnia, nie je len vecou vlády. Máme to v rukách všetci - poslanci, koalícia, opozícia, sociálni partneri vlády, podnikateľská sféra, mimovládny sektor, spoločenské elity - jedným slovom všetci. Od nás všetkých záleží, či sa naplnia optimistické predstavy vlády a či sa stanú realitou.
Doterajšie výsledky rozpočtového hospodárenia v tomto roku sú celkom priaznivé. Podľa rozpočtového hospodárenia za 1. až 3. kvartál tohto roka sú dobré predpoklady na splnenie celoročného rozpočtu. V porovnaní s celoročným rozpočtom schodku z bežného hospodárenia vo výške 18 mld. Sk v materiáli, ktorý sme preberali včera, tak bol schodok k 30. septembru, resp. prebytok na úrovni 0,4 mld. Sk, čo dáva predpoklad, že do budúceho roka rozpočtové príjmy môžeme očakávať aj celoročný objem, že bude naplnený.
Samozrejme medzi pozitívne informácie patrí aj to alebo tie informácie, že štát sa stal alebo stáva dôveryhodnejším klientom, čo sa odráža najmä na úrovni, resp. na výrazne nižších úrokových mierach, na aké sme boli zvyknutí počas predchádzajúcej vlády, keď si štát bol povinný požičiavať napríklad v súvislosti s prefinancovaním schodku štátneho rozpočtu. Táto správa alebo tento priaznivý vývoj napríklad aj v oblasti obchodnej bilancie znamená pre občanov to, že budeme žiť menej na dlh, že nebude potrebné v takej miere zvyšovať dane, ako sme boli zvyknutí na to v minulosti. Tie sa dokonca aj mierne znížili v zákone o daniach z príjmov.
To, čo ma znepokojuje na štátnom rozpočte alebo čo považujem za veľmi hrozivé číslo, tak to je práve schodok štátneho rozpočtu na budúci rok - 37,5 mld. - to je takmer dvojnásobne vyšší deficit, ako je naplánovaný v zákone o štátnom rozpočte na tento rok. Tento vysoký schodok štátneho rozpočtu je znakom, že budeme žiť na dlh. Iste by bolo lepšie a ideálom je prebytkový alebo aspoň vyrovnaný rozpočet, ale to, že sa tak skoro nestane a budeme ešte viackrát schvaľovať v snemovni schodkový rozpočet, nie je iba chyba tejto vlády.
A chcem zdôrazniť, a tým, ktorí si nepamätajú, by som chcel pripomenúť, že sme nemuseli vynakladať napríklad v súvislosti s reštrukturalizáciou bankového sektora alebo s ozdravením bánk 100 mld. Sk, ak by sme v predchádzajúcich rokoch do roku 1998 nezažili veci alebo javy, ktoré spôsobili to, že dnes a 10 rokov do budúcnosti sa budú musieť daňoví poplatníci skladať na vedomé chyby tých manažmentov, ktoré nielenže nemali primeranú odbornú kvalifikáciu, ale ani morálne kritériá na to, aby mohli zastávať také posty, lebo výsledkom toho je dnes tá stomiliardová sekera, ktorú štát a tí, ktorí platia dane, musia v priebehu najbližších 10 rokov zaplatiť a poskladať sa.
Chcel by som pripomenúť aj dlhy v zdravotníctve a nehovorím len o tých 15 mld. otvoreného dlhu, ale aj možno o niekoľkonásobnom skrytom dlhu v zdravotníctve, nedofinancované školstvo z minulosti a z minulých rokov. Sociálna sféra je osobitná kapitola práve preto, že si prechádzajúca vládna garnitúra riešila problém schodku štátneho rozpočtu neodvádzaním dostatočných zdrojov do verejnoprávnych inštitúcií, akými sú napríklad Sociálna poisťovňa, tak tým pripravila túto inštitúciu o dve desiatky miliárd korún, ktoré boli potrebné na reformu dôchodkového poistenia. Iste, deficit štátneho rozpočtu bol vtedy o 20 mld. nižší, ak by však vláda tak platila do Sociálnej poisťovne ako napríklad v roku 1994 alebo ako sa o to usiluje napríklad vláda v návrhu rozpočtu na tento rok, tak v Sociálnej poisťovni mohlo byť o 20 mld. Sk viacej.
Ak ste si prelistovali návrh rozpočtu, tak odvody štátu za okruh osôb, za ktoré je povinný zo zákona odvádzať poistné odvody napríklad na dôchodkové zabezpečenie štát, tak v tom pôvodnom návrhu, ktorý je vo vláde, sú šesťnásobne vyššie. V spoločnej správe je návrh, ktorý znižuje túto výšku o štvrtinu, ale aj tak to bude na úrovni možno štyrikrát vyššej, ako to bolo počas predchádzajúcej vládnej garnitúry.
Ak by som už nemal ďalej pripomínať zdedené deficity alebo dlhy a snehové gule, ktoré tlačíme pred sebou, tak spomeniem ešte napríklad, keď hovorím o verejných dlhoch, dopravu. Slovenské železnice sa dnes pasujú s 30-miliardovým dlhom, ktorý je z dvoch tretín dlhom bývalej vládnej garnitúry, ktorá napríklad neuhrádzala výkony vo verejnom záujme tak, ako to vtedy bolo povinnosťou štátu a vlády.
Problémom, ktorý patrí medzi najväčšie problémy na Slovensku a s ktorým, samozrejme, musí rátať aj štátny rozpočet, je problém vysokej miery nezamestnanosti. Vláda má ambíciu znížiť celoročne nezamestnanosť na úroveň 16,3 %. Tento rok to bude na úrovni 19 % celoročne, aj keď sa za posledné mesiace znížila takmer o 3 % práve vďaka projektu verejnoprospešných prác, cez ktorý sa na Slovensku vytvorilo okolo 70 000 nových pracovných miest, situácia je stále vážna. Aj 17-percentná miera nezamestnanosti je pre slovenskú ekonomiku veľmi vysoká. Preto by bolo dobré, aby sme hovorili o možnostiach alebo o tom, ako aj toto návrh štátneho rozpočtu rieši a chce riešiť, alebo zmenší tento problém.
V návrhu štátneho rozpočtu sa počíta s verejnoprospešnými prácami, s podporou tejto formy zamestnania sa vo výške 1,5 mld. Sk. Je to viac peňazí, ako sme použili tento rok od augusta do konca roka na vytvorenie tých 70 000 nových pracovných miest. Sú to peniaze, ktoré by boli nezamestnaní dostali tak či tak od štátu vo forme sociálnej pomoci, vo forme sociálnych dávok. Tým, že sme premenili tieto prostriedky štátneho rozpočtu vlastne na mzdu, tak myslím si, že sú tieto prostriedky využité oveľa efektívnejšie, a ak sa v budúcom roku aj samospráva a iné právnické osoby alebo subjekty, ktoré môžu vytvárať pracovné miesta touto formou, ak budú využívať vyššiu pridanú hodnotu, tak si myslím a som presvedčený, že aj príjmová stránka štátneho rozpočtu výrazne pocíti napríklad podporu na vytváranie verejnoprospešných miest.
A ako je možné napríklad vytvárať pracovné miesta? Samozrejme, na prvom mieste politikou zamestnanosti. Bytová výstavba. Vláda už na jeseň tohto roka schválila programy podpory nájomného bývania. Obce, ktoré budú stavať nájomné byty, až do výšky 50 % z celkových nákladov môžu čerpať dotáciu od štátu. Ak pritom využijú napríklad pomoc vlastných nezamestnaných v obci, v meste, ktorí sa môžu zúčastňovať na takejto výstavbe, sama osebe výstavba alebo stavebníctvo generuje v ekonomike trikrát toľko pracovných miest, ako sa vytvárajú len v samotnom stavebníctve.
Ďalej, stavebníctvo je schopné absorbovať veľkú časť pracovnej sily, ktorá je aj menej kvalifikovaná a takej je na trhu práce medzi uchádzačmi o zamestnanie väčšina. Samozrejme, podporou vzdelania alebo vzdelávania. To sú najlepšie využité prostriedky. Tí, ktorí majú vzdelanie, vysokoškolské vzdelanie, o tých sa netreba na trhu práce starať, naopak, tí sú schopní vytvárať pracovné miesta aj pre iných. Preto som rád a budeme podporovať zvýšenie prostriedkov zo štátneho rozpočtu na projekt INFOVEK, je to v spoločnej správe v časti C3 bod 6.
Myslím si, že takisto aj podpora malého a stredného podnikania, a to nielen tých, ktorí sú v produktívnom veku a ktorým sme sa istým spôsobom snažili vyjsť v ústrety aj včera v novele zákona o daniach z príjmov, ale aj dôchodcom, tým samostatne zárobkovo činným osobám, ktoré chcú alebo podnikajú a v novele zákona o sociálnom zabezpečení sme im vytvorili priestor, že nemusia platiť poistné odvody na dôchodok, ak ich príjem je nižší ako 100 000 Sk ročne.
Ďalšia forma pomoci pri vytváraní pracovných miest je vytváranie priaznivého podnikateľského prostredia na investovanie nielen domácim investorom, ale aj zahraničným. Tam sme takisto včera zákonom o daniach z príjmov prijali výrazné daňové úľavy pre tých, ktorí chcú na Slovensku investovať, aby sa ich investície premenili na nové pracovné príležitosti a aby sa premenili na vyššie výnosy, napríklad na daniach z príjmov. Vôbec daňovou politikou a znižovaním daní môžeme výrazne ovplyvniť napríklad negatívne javy na trhu práce, čiernu prácu. To, že sa dnes v mnohých podnikateľských subjektoch pracuje za základnú mzdu a rôznymi formami sú oceňovaní zamestnanci, napríklad formou podnikových dlhopisov, tak podnikateľská sféra tým len reaguje na vysoké daňové a odvodové zaťaženie. Samozrejme, je to všetko v nákladoch, ale poistné odvody za týchto zamestnancov sa platia iba z vyplatenej mzdy. To znamená, do budúcnosti to výrazne ovplyvňuje úroveň ich dôchodkov, samozrejme, nepriaznivo.
Chcel by som povedať, že v evidencii úradov práce je veľmi veľa ľudí, ktorí by tam nemuseli byť najmä z regiónov, kde je rozvinutý cestovný ruch. Sú obce, kde je polovica obyvateľov v produktívnom veku na úradoch práce, a pritom sa živia z prenajímania svojich objektov, rodinných domov, ale len preto, že ich príjem nie je až taký vysoký, aby mohli platiť poistné odvody, tak je pre nich výhodné evidovať sa na úrade práce. Ja si myslím, že by sme mali s týmto luxusom skončiť. Naopak, oceniť to, že niekto je ochotný aj v ťažkých podmienkach živiť sa prácou svojich rúk a jednoducho urobiť z evidovania sa na úrade práce istú nevýhodu, aby sa to minimálne zneužívalo.
Chcel by som povedať krátko pár slov aj k téme, ku ktorej som sa vyjadroval aj v predchádzajúcich dňoch, a to je téma rodiny. Novelizovali sme zákon o daniach z príjmov, ako správne poznamenal pán poslanec Maxon a vykričal tu na plné ústa, že síce táto snemovňa akoby pokrytecky súhlasila s tým, že odpočítateľné položky sa budú zvyšovať na 16 800 Sk zo súčasných 11 400 Sk, to znamená, že zamestnaní rodičia by mali mať nižšie dane, ale on zároveň jedným dychom povedal, že toto bude platiť až o rok a povedal to ako výčitku na moju adresu. Tak mu chcem len pripomenúť, že ja som hlasoval a väčšina poslancov tiež za to, aby sa takéto znižovanie daní týkalo aj rodičov, zamestnaných rodičov, ktorí majú nezaopatrené deti. Ale pán kolega Maxon za to nehlasoval. Naopak, keď sa hlasovalo o tom pozmeňujúcom návrhu, že to bude platiť až o rok, ja som o tom nehlasoval, ale pán poslanec Maxon o tom hlasoval.
Dámy a páni, považujem to za chybu a škodu. Myslím si, že by sme mali používať rovnaký meter aj na veľkých podnikateľov, aj na malých podnikateľov, na všetkých, ktorí chcú investovať do budúcnosti. A rodičia, rodiny medzi takých určite patria. Rodina je najefektívnejšie fungujúci podnik, ak by som sa vyjadril v ekonomickej terminológii. Rodina, zdravá rodina je najlepšou prevenciou a ochranou proti biede, proti kriminalite, proti drogovým závislostiam a všetkým nepriaznivým a škodlivým neduhom. A myslím si, že aj výsledok včerajšieho hlasovania, o ktorom hovoril pán Maxon, len potvrdzuje opodstatnenosť kampane, ktorú Kresťanskodemokratické hnutie vedie, aby sme viac hovorili, a nielen hovorili, ale robili pre rodiny s deťmi, pre tých, ktorí chcú pracovať, a pritom sa starať aj o svoje deti, že sa nám to všetkým oplatí.
Dámy a páni, teraz by som chcel povedať to najpodstatnejšie. Aj napriek tomu, že neprešiel náš zásadný návrh, ktorý sa týkal rodín, rodičov s deťmi, chcem povedať, že poslanci Kresťanskodemokratického hnutia s vedomím plnej zodpovednosti za ďalší vývoj tejto krajiny budú hlasovať za návrh štátneho rozpočtu, lebo je to pozitívny signál nielen k zahraničiu, ale je to pozitívny signál aj k našim občanom. A chcel by som k takémuto rovnako zodpovednému prístupu vyzvať aj vás ostatných.
Na záver ešte jedno prístupné lobovanie za návrh, ktorý už máte v spoločnej správe, a chcel by som vás poprosiť v časti C5, to sú presuny v rámci kapitol, čo znamená, že nejde o zvyšovanie prostriedkov a výdavkov zo štátneho rozpočtu. Pod číslom 7 je návrh, aby sa účelovo viazala časť prostriedkov v kapitolách krajských úradov pre neštátne zariadenia poskytujúce sociálne služby. Takýchto zariadení je na Slovensku stále viac, ale peňazí od štátu dostávajú najmä v poslednom čase menej, alebo vôbec je trend skôr, aby dostávali menej. A pritom si myslím, že kvalita tých služieb aj efektívnosť poskytovaných služieb je podstatne vyššia. Sú lacnejšie, a keďže hovoríme o štátnom rozpočte, myslím si, že by to malo zaznieť a zavážiť.
Preto keďže tento návrh nezvyšuje výdavky zo štátneho rozpočtu, ale objektívnejšie a spravodlivejšie rozdeľuje sumu určenú pre sociálne služby a sociálnu prevenciu pre štátne a neštátne subjekty, prosím vás o podporu tohto návrhu. Uvedený návrh je odporúčaním aj gestorského výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)