Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec, vy ste sľúbili, že vaše vystúpenie sa skončí v priebehu 12 minút. Ja som len preto toleroval to, že nebudeme pokračovať po 12.00 hodine. Vy ste nedodržali, čo ste sľúbili. Takže sa teraz neobracajte na mňa.

Poslanec R. Šepták:

Pán podpredseda, nemôžem za to, že mám toľko informácií, ktoré chcem povedať.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Tak ste mali byť korektný a mali ste povedať, že vaše vystúpenie bude trvať hodinu.

Poslanec R. Šepták:

Nestopoval som si svoj príspevok. Nevedel som to definovať.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Nech sa páči, pokračujte ďalej.

Poslanec R. Šepták:

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.

Nemocniciam hrozia exekúcie, farmaceuti navrhujú vyčleniť na lieky 14 mld. korún, lekárne sa búria, pacienti trpia. Pripravuje sa privatizácia Transpetrolu, SPP - výpredaj. Predávame SPP, podnik, ktorý prepravuje viac plynu než nemecký Ruhrgas. Naopak, nemali by sme predávať SPP, ale SPP by malo kupovať akcie európskych firiem. Je to prirodzený monopol a dúfam, že privatizácia nedopadne tak ako privatizácia Slovenských telekomunikácií. Mám tu pripravený rozpočet, akým spôsobom mala prebiehať na základe vyjadrenia rôznych odborníkov privatizácia Slovenských telekomunikácií, ale keďže nie je veľký záujem počúvať tieto veci, nebudem to ďalej rozoberať. Snažím sa skrátiť svoj príspevok, aby som dodržal čas.

Tak ako som na úvod povedal, nepredkladám žiadne pozmeňujúce návrhy. Dovoľte mi stručne uviesť mojich kolegov. Pani Slavkovská bude hovoriť o opatreniach v školstve, pán doktor Zelník v zdravotníctve, Malíková, Prokeš, Kolláriková svoje výhrady k rozpočtu hlavne miest a obcí. Budú hovoriť o skutočnostiach v praxi, Sitek má v repertoári armádu, Moric sa bude snažiť pomôcť Detskému domu v Necpaloch, aby vylepšil situáciu počernejších detí, a poslanec Švantner rozoberie straty z predaja strategických podnikov.

Dámy a páni, rozpočet roku 2001 nie je v žiadnom prípade dobrou správou pre Slovensko. Je to opäť útok na peňaženky ľudí a Slovenská národná strana tento rozpočet nepodporí. Od začiatku mám pri sebe pripravené tri mikulášske balíčky, ktorých obsah symbolizuje situáciu na Slovensku. Rozhodol som sa s poslaneckým klubom tieto balíčky darovať predsedom alebo predstaviteľom poslaneckých klubov koalície v Národnej rade, a to pánu Mikloškovi z KDH, Langošovi z Demokratickej strany, Tuchyňovi z SDĽ, Petrákovi zo SOP, Ambróšovi zo zelených, Volfovi zo Sociálnej demokracie, Budaj - liberáli, Rusnák - SDKÚ, Bárdos - SMK.

Dámy a páni, tieto tri balíčky, ktoré mám pri sebe, patria pánu premiérovi Dzurindovi, pánu podpredsedovi Miklošovi a pani ministerke financií Schmögnerovej. Vnútri balíčka sa nachádza cibuľa preto, lebo ľuďom ostanú len oči pre plač. Ďalej je tam zemiak, ktorý charakterizuje, keď sa pozrieme do minulosti, jedlo chudoby. Pomaly, ale isto sa k tomu vraciame. Ďalej je tam symbolický kúsok uhlia od SNS, aby ľudí v týchto ťažkých časoch, keď všetko dražie, šťastie neopustilo. A konečne sú tu aj tri tzv. dukáty z rozprávky. Jeden vraciam, jeden požičiavam a z jedného žijem.

Dovoľte mi, dámy a páni, na záver sa poďakovať výboru pre financie, rozpočet a menu, ktorý svojím hlasovaním podporil zvýšenie finančných prostriedkov pre Maticu slovenskú o 10 mil. korún. Je skutočne pravdou, že z 2 mil., ktoré Matica slovenská mala v rozpočte naplánované, by jednoducho táto slovenská ustanovizeň neprežila.

Ďakujem veľmi pekne, že ste ma vydržali počúvať. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Mikloško, Benkovský, Šimko - reakcie na vystúpenie pána poslanca Šeptáka. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

Poslanec F. Mikloško:

Pán predsedajúci, pretože súčasťou vystúpenia pána poslanca bol darček, ktorý som dostal aj ja ako predseda klubu, dovolím si zareagovať.

V prvom rade by som chcel povedať, že pán Šepták je o niečo skromnejší vo svojich daroch ako predtým, pretože v roku 1998 nám daroval on a jeho strana taký stav krajiny, že už krajší darček sme nemohli dostať. Takže dnes ak chcete niečo symbolizovať, tak by ste si ich mali darovať v prvom rade sebe, pán kolega.

Druhá vec je, že už som si pozrel obsah toho vrecúška. Samozrejme, tie tri dukáty sú falošné, ako to už v prípade SNS býva, ide o falošné dukáty. Jediné, čo mi urobilo radosť, je cibuľa. Včera som si totiž chcel dať večer mastný chlieb s cibuľou, ale zistil som, že ju nemám doma. Tak za toto vám osobne ďakujem a dnes večer, keď prídem domov po práci v parlamente, budem si na vás s láskou a vďačnosťou spomínať. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Benkovský.

Poslanec M. Benkovský:

Ďakujem za slovo.

Myslím si, že pán poslanec Šepták v celom svojom vystúpení predviedol akýsi nezodpovedný útok na city občana plný poloprávd bez argumentov, ktoré by zodpovedali tomu, čo hovoril a na čo útočil. Išlo teda o čistý a jasný populizmus hraničiaci až s politickou naivitou a márnomyseľnosťou. Ale to je jeho, samozrejme, problém. Ak chceme hovoriť o faktoch, hovorí o jednom, o podpore bývania vládou, resp. nepodpore, tak by som mu chcel povedať konkrétne fakty. V roku 1999 bola podpora vlády na bývanie 4,1 mld. Sk, v roku 2000 bola táto podpora už 6,2 mld. V rozpočte na rok 2001 je podpora vlády 7,4 mld. To je vzťah vlády k bývaniu.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ivan Šimko.

Poslanec I. Šimko:

Ďakujem pekne, pán podpredseda.

Pán poslanec Šepták, myslím si, že vo vašom balíčku chýba ešte jeden predmet, a to je záverečná zápisnica zbytočného referenda, na ktorom ste sa aj vy zúčastnili ako jeden, teda vaša strana, ako jedna z jeho spoluorganizátorov. Tých 200 miliónov, ktoré ste takto vyhodili hore komínom, ste mohli použiť aspoň na jeden z problémov, ktoré ste spomenuli.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Šepták chce reagovať.

Poslanec R. Šepták:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Pán Mikloško, skutočne po dvoch rokoch vládnutia sa neustále vyhovárať na predchádzajúcu vládu je mimoriadne neslušné. A chcel by som vám povedať, že tie dukáty nie sú falošné, sú čokoládové, a čokoláda, pokiaľ viem, upokojuje. Takže dobrú chuť.

Čo sa týka pána Benkovského, nehovoril by som o nezodpovednom útoku. Je to len prečítanie vecí, ku ktorým som sa dopracoval. A ja si naopak myslím, že to nie je môj problém, ale tento rozpočet je problém vládnej koalície.

A čo sa týka pána Šimka, ťažko hovoriť o 200 miliónoch, ktoré boli vyhodené na referendum, pretože išlo o vôľu ľudí, došlo k naplneniu zákona, a preto by som to nepovažoval za vyhodené peniaze. Ale za vyhodené peniaze by som považoval 500 miliónov, ktoré dostal privatizačný poradca Slovenských telekomunikácií za to, že vybral z jedného uchádzača jedného výhercu, zinkasoval 500 miliónov. Čiže to považujem za vyhodené peniaze. Ak ste to mysleli takto, tak možno aj toto sa tam malo objaviť.

Veľmi pekne ďakujem. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Prerušujem rokovanie schôdze do 14.00 hodiny na obedňajšiu prestávku.

(Po prestávke.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, čakáme na pani ministerku, ktorú vyzývam, aby sa vrátila do rokovacej miestnosti, nakoľko je navrhovateľkou tohto návrhu. Pokračovali by sme v rozprave k tomuto bodu programu. Ako druhý vystúpi za klub HZDS pán poslanec Maxon.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať.

Pán poslanec Maxon, nech sa páči, ako druhý v rozprave za klub HZDS, máte slovo.

Poslanec M. Maxon:

Vážený pán predsedajúci,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

vážená pani ministerka,

celkom na úvod musím konštatovať, že vládne rady sa mimoriadne preriedili. Súčasne vzhľadom na to, čo chcem povedať, tak istým spôsobom spravili aj dobre, lebo sa to nebude, vážené dámy a páni, naozaj dobre počúvať.

Pani ministerka financií Brigita Schmögnerová považuje rok 2001, a tým, samozrejme, aj rozpočet za najdôležitejší fiškálny rok za celé štvorročné obdobie. Niektorí ekonomickí odborníci tento návrh pokladajú za rozpočtový hazard. Zdravotníci tvrdia - rozpočet 2001 rovná sa chorý a sprostý človek. Isté je, že s predloženým návrhom rozpočtu na budúci rok nesúhlasia ani vládni partneri. V Rade hospodárskej a sociálnej dohody 29. septembra tohto roku Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky nesúhlasila a dodnes nesúhlasí s návrhom rozpočtu na rok 2001.

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky súhlasila s návrhom rozpočtu na rok 2001 s pripomienkami, pričom, vážené dámy a páni, ani jedna zo zásadných pripomienok sa do definitívneho návrhu nedostala. V úvode môjho vystúpenia mi dovoľte, aby som si pomohol zákonom zákonov našej krajiny - Ústavou Slovenskej republiky.

V hlave 3 oddiel prvý Hospodárstvo Slovenskej republiky sa v článku 55 v odseku 1 uvádza: "Hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky." Ak by zostavovatelia rozpočtu na rok 2001 rešpektovali princíp sociálnej ekonomiky, rozhodne by na našich stoloch nemohla ležať predloha, o ktorej v tejto chvíli rokujeme.

Tento zákonodarný zbor pred niekoľkými dňami schválil vládnu novelu zákona o sociálnej pomoci, celkom presne povedané, schválil drastické a cynické sociálne reštrikcie. 1. januára 2000 sa naši spoluobčania, zdravotne postihnutí ľudia odkázaní na sociálnu pomoc štátu namiesto valorizácie, ktorá by kopírovala neustály rast životných nákladov, dočkali tvrdej reštrikcie. Hlavným argumentom bola prezentovaná hrozba zvyšovania schodku v bilancii štátnych príjmov a v bilancii štátnych výdavkov.

Týmto rozhodnutím ste vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci priam neľudsky zasiahli do životnej úrovne ťažko zdravotne postihnutých ľudí. Mimochodom, dovoľte mi uviesť, že ide aj o vašich voličov, ktorých máte zastupovať a obhajovať. Zasiahli ste do životnej úrovne ťažko zdravotne postihnutých ľudí bez toho, aby vláda vypracovala akúkoľvek analýzu, ktorá by sociálnu a ekonomickú únosnosť tohto rozhodnutia zdokumentovala. V mene schodku štátneho rozpočtu, v mene neschopnosti nájsť iné sociálne prijateľnejšie riešenie, obmedzili ste najzraniteľnejšiu skupinu zdravotne postihnutých občanov. Na jednej strane cynicky zbierate politické body za našich paraolympionikov, na strane druhej ich ťažko postihnutých priateľov posuniete, dámy a páni, na okraj spoločnosti. Je to zlé, ak ústavné chápanie princípu sociálnej ekonomiky má i takýto rozmer.

Tí, ktorí ste takto rozhodli, nazrite, prosím, opäť do ústavy, prečítajte si hlavu 2 oddiel piaty napríklad článok 38, článok 39 a dozviete sa, že podľa našej ústavy majú ženy, mladiství a osoby zdravotne postihnuté právo na zvýšenú ochranu zdravia a právo na primerané zabezpečenie. Bez akejkoľvek právnej úpravy však majú právo na ľudskosť a toleranciu. Schodok štátneho rozpočtu nie je a nemôže byť prejavom ľudskosti a tolerantnosti, ako ste sa viacerí snažili na pôde Národnej rady prezentovať. Verím, že svoje právo využije pán prezident Slovenskej republiky a tento zákon vráti Národnej rade Slovenskej republiky.

Ak už konfrontujem platnú Ústavu Slovenskej republiky s návrhom štátneho rozpočtu na rok 2001, dovoľte mi druhú konfrontáciu. Opäť v hlave druhej piaty oddiel Hospodárske, sociálne a kultúrne práva v článku 40 sa uvádza: "Každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky." Súčasné vládne zoskupenie úspešne priviedlo zdravotnícke zariadenia do 13-miliardového dlhu, prospektívny rozpočet, chaos v liekovej politike, mnohé neodborné zásahy smerujú k tomu, že naše ústavné právo je vážne ohrozené a nevylučujem, že je už v súčasnosti i ohrozované. Nová kategorizácia liekov pripraví mnohým cukrovkárom, kardiakom i onkologickým pacientom šok. Opäť to, čo vláda nedokáže v systéme zdravotného poistenia, odmieta riešiť cez fiškálne zdroje a odkazuje občanovi - ak chceš prežiť, plať, lebo znenie ústavy nás mocných nezaujíma.

Zdravotníci nás už niekoľkokrát upozorňovali na zložitú situáciu. Promile splnených sľubov však nemohlo problém vyriešiť. Napriek zlej finančnej situácii v zdravotníctve, dámy a páni, pokračujú nákupy drahej nemocničnej techniky. Najvyšší kontrolný úrad upozorňuje na vážne nedostatky v hospodárení zdravotných poisťovní, nedostatočnú kontrolu hospodárenia s verejnými prostriedkami, plošné verejné obstarania riadené priamo ministrom, to sú skutočnosti, ktoré zrejme asi nikoho netrápia. Vážení zodpovední, ešte raz vás upozorňujem, prečítajte si článok 40 našej ústavy a podľa toho konajte. Návrh štátneho rozpočtu i rozpočty zdravotných poisťovní sú dôkazom, že tento článok ústavy nepoznáte. Je to vaša zodpovednosť, žiaľ, na škodu občana. Zdravotníctvo Slovenska raz môže byť v poriadku, chorým v roku 2001 však už nebude možné pomôcť.

Vážené dámy a páni, dovoľte mi preto pripomenúť niektoré časti výzvy účastníkov protestného zhromaždenia poslancom zákonodarného zboru. Títo účastníci prezentujú približne 80 000 zamestnancov štátnych zdravotníckych zariadení a viac ako 10 000 zamestnancov v sociálnych službách. Prostredníctvom Slovenského odborového zväzu pracovníkov zdravotníctva a sociálnej starostlivosti žiadajú garantovať priebežné financovanie zdravotníckych zariadení zo zdrojov štátneho rozpočtu zvýšením odvodov štátu na zdravotné poistenie za ekonomicky neaktívnych poistencov vo výške 14 % minimálne z vymeriavacieho základu 3 600 Sk. Táto skupina rovnako upozorňuje, že nesplnením tejto požiadavky dôjde k radikálnemu zníženiu kvality a rozsahu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, zníženiu počtu zdravotníckych miest v rezorte a ďalší pokles reálnych miezd zamestnancov. Rovnako Slovenský odborový zväz pracovníkov zdravotníctva a sociálnej starostlivosti žiada zvýšiť rozpočet krajských úradov najmenej o 1,2 mld. Sk pre potreby zariadení sociálnych služieb. Dámy a páni, je to výzva účastníkov protestného zhromaždenia a chcel by som poprosiť predovšetkým vás koaličných poslancov, aby ste s touto výzvou pri diskusii o definitívnej podobe návrhu zákona o štátnom rozpočte veľmi aktívne pracovali.

Vážené dámy, vážení páni, dovolil som si krátky exkurz o oblastiach, ktoré garantuje svojím znením Ústava Slovenskej republiky. Poďme však postupne do oblastí, ktoré má garantovať svojimi kompentnými rozhodnutiami Národná rada a vláda Slovenskej republiky.

Na tejto, čiže 43. schôdzi sme už prerokovali tzv. zelenú správu, ktorú snemovňa vzala na vedomie. Naopak, snemovňa odmietla návrh koncepcie agrárnej a potravinovej politiky a lesníckej politiky do roku 2005. Nuž, prečo začínam agrárnou oblasťou? Jednoducho preto, lebo i tento rezort je v budúcom návrhu štátneho rozpočtu postihnutý významnou reštrikciou. Súčasná agrárna verchuška síce prezentuje nespokojnosť, vo vnútri však vládne vysoké sebavedomie a spokojnosť. Som presvedčený, že ak by bol skutočný záujem prešetriť obludné rozmery obilninárskych kšeftov a machinácií tohto obdobia, spokojnosť a sebavedomie zodpovedných by dosiahli nulové parametre.

Už som spomínal aroganciu novely zákona číslo 100/1998 Z. z. o sociálnej pomoci a sociálnom zabezpečení, ktorú sme schválili už na tejto schôdzi. Naše nekvalitné rozhodnutia sa však, žiaľ, ešte neskončili. Vážení páni poslanci, ešte stále ste si neuvedomili, že ste nástrojom vlády, a ak nepostačuje vynucovanie disciplíny pri hlasovaní o vládnych návrhoch zákonov, priberú si predkladatelia na pomoc i lož.

Novela zákona 310/1992 Zb. o stavebnom sporení ušetrila rozpočtu 900 mil. Sk, ktoré majú byť použité na podporu hypotekárnych úverov. Dámy a páni, skutočnosť je však taká, že na ministerstve financií je návrh, ktorý uvažuje nie so zvýšením, ale so znížením tejto podpory o celý jeden percentuálny bod. Len tak mimochodom, minister výstavby István Harna požadoval v rámci budúcoročného rozpočtu pre Štátny fond rozvoja bývania 3,8 mld. Sk. Ministerstvo financií krátilo túto požiadavku o 1,1 mld. Sk, teda na 2,7 mld. Sk. Takáto čiastka, samozrejme, nezabezpečí plnenie programového vyhlásenia vlády, teda opäť žiadna nová a dobrá správa pre Slovensko. V tejto súvislosti je potrebné ešte pripomenúť, že je pozitívne, že záujem o pôžičku na byt rastie, na druhej strane existujú jasné a zrozumiteľné štatistické údaje, že vládna podpora v tomto smere klesá.

Poďme však ďalej, ďalej v tom, čo sme museli, resp. čo ste museli poslušne schváliť, aby sme mohli "úspešne" rozpočtovať. Úspešne, samozrejme, má veľké úvodzovky. Na predchádzajúcej, teda 42. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky ste sa rozhodli opäť načrieť do vreciek občanov novelizáciou zákona o správnych a súdnych poplatkoch. Naše argumenty o nevykonateľnosti nových ustanovení a o ich rozpore s Ústavou Slovenskej republiky nakoniec potvrdil i prezident Slovenskej republiky ich vrátením na opätovné prerokovanie. I od prezidenta, dámy a páni, je to signál, že občan má opasok na poslednej dierke a uťahovať niet kam. Táto snemovňa či skôr vládna koaličná väčšina sa na 500 tisíc ľudí žijúcich v stave hmotnej núdze pozerá asi celkom inak.

V novele zákona o Sociálnej poisťovni sa dokonca z iniciatívy vás poslancov zvyšuje povinný odvod do Sociálnej poisťovne. Zamestnanci odvedú zo svojich miezd o 0,5 % viac než doteraz, teda namiesto 5,9 % z hrubej mesačnej mzdy budú odvádzať 6,4 % na pomoc Sociálnej poisťovni zo strany Národnej rady, opäť však na úkor občana. V tomto prípade mimochodom aj na úkor občana, pracujúceho ako dôchodcu, ktorý súčasne má povinnosť alebo novelou sa upravuje opätovná povinnosť platiť odvody do fondu dôchodkového zabezpečenia aj na ľudí pracujúcich a zároveň poberajúcich dôchodok.

O daňových rošádach, ktoré súvisia s novelou zákona číslo 366/1999 Z. z. o dani z príjmu, netreba hovoriť. Diskusie o odstránení limitu na odpisovanie pohonných látok sú zo strany ministerstva trápne a nekompetentné. Donekonečna počúvame vykonštruované argumenty a nezmyselné obmedzenia pre podnikateľov a občanov, len nič nie je počuť o komplexnej daňovej reforme, ktorú ste vážená vládna koalícia všetci sľubovali. Autá sú iba zlomkom mnohých nezmyselných príkorí pre podnikateľov, ktoré im strpčujú život. Zodpovedný rezort mlčí, lebo ide, samozrejme, o domácich podnikateľov. Dámy a páni, pre zahraničných ste ochotní novelizovať zákon veľkoryso a okamžite. Koaličná rada podľa Migaša nemôže zasadať pravidelne, pretože Silvester nemôže byť každé dva týždne. Správa daní a daňové zákony sú právne normy, do ktorých nemožno vstupovať kedykoľvek neprimerane, nekompetentne a chaoticky. Silvestrovské žartíky v tomto smere prinesú trpké poznanie pre všetkých, koho sa týkajú. Nemám tým len na mysli daňových poplatníkov, ale v tomto prípade aj správcov daní.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, legislatívne predpolie, ktoré ste k rozpočtu pripravili, je veľmi ďaleko od toho, čo ste sľubovali, a veľmi ďaleko od toho, čo môžu tejto krajine pomôcť. Dovoľte mi len celkom náhodne spomenúť konštatovanie Národnej banky Slovenska k návrhu zákona o štátnom rozpočte, kde sa uvádza okrem iného: "Pozitívne možno hodnotiť odstránenie nesystémového riešenia platieb štátu na zdravotné a nemocenské poistenia, ako aj na dôchodkové zabezpečenie len z časti vymeriavacieho základu." Nuž tu musím istým spôsobom pochváliť vládu, s akým návrhom prišla, no ale návrh nemal dlhé trvanie, pretože je to opäť iniciatíva poslancov, aby to, čo vo svojom hodnotení Národná banka Slovenska a, mimochodom, je to jedno z mála pozitív alebo ak nie jediné pozitívum, ktoré Národná banka Slovenska vo svojom hodnotení uvádza - toto pozitívum iniciatívnym poslaneckým návrhom ideme opäť revidovať.

29. novembra tohto roku premiér Mikuláš Dzurinda predložil vláde priority na budúci rok. Dámy a páni, sú tri. Spomeniem ich, ak dovolíte, neskôr. V tejto chvíli mi dovoľte len sucho konštatovať. Národná rada nespravila v oblasti legislatívy nič, čo by mohlo garantovať ich splnenie. Mikuláš sa však usiluje. Chodí po Slovensku a oznamuje občanom dobré správy. Z kuloárov sa dozvedáme i správu, že nakupuje. A čo nakupuje? Nuž ružovú stužku na mikulášske a novoročné darčeky. Zaiste ste počuli vtip. Čo je to, je to čierne, chodí to po Slovensku a klope na naše dvere? Nuž, ak neviete, tak predsa naša ružová budúcnosť. V Dzurindovom balíčku je celkom 12 darčekov a nepochybne ich bude pravdepodobne ešte viac.

Dovoľte mi ich vymenovať. Darček prvý - zvýšenie ceny plynu pre domácnosti o 25 %. Dámy a páni, v súvislosti s darčekom číslo jeden mi dovoľte uviesť niekoľko skutočností, ktoré majú priamy vzťah k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2001. Tento priamy vzťah vyjadril svojím listom generálny riaditeľ Slovenského plynárenského priemyslu pán Pavol Kinčeš a adresoval ho predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky Jozefovi Migašovi. V tomto liste, dámy a páni, sa uvádza: "Vážený pán predseda, v návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2001 je vládou odsúhlasená povinnosť odviesť osobitný odvod zo zisku po zdanení pre Slovenský plynárenský priemysel, š. p., 5 mld. Sk, a to so splatením celej čiastky osobitného odvodu do konca mája 2001.

Navrhnutá výška odvodu po zdanení na rok 2001 je nereálna z nasledujúcich dôvodov. Plánovaný celkový čistý zisk Slovenského plynárenského priemyslu po zdanení za rok 2000 by mal predstavovať maximálne 1,7 mld. Sk, čo je medziročný pokles približne o 2,7 mld. Sk. Z uvedených skutočností môžeme konštatovať, že mimoriadny odvod do štátneho rozpočtu v plánovanej výške by znamenal zníženie vlastného imania spoločnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti si vás dovoľujem požiadať o prehodnotenie návrhu osobitného odvodu po zdanení do štátneho rozpočtu na rok 2001. V opačnom prípade aj jeden z najdôležitejších hospodárskych subjektov Slovenskej republiky sa dostane v budúcnosti (v budúcom roku, roku privatizácie) do finančných ťažkostí s finančnými dôsledkami pre celú ekonomiku Slovenskej republiky."

Dámy a páni, rozpočet uvažuje s príjmom, resp. odvodom Slovenského plynárenského priemyslu vo výške 5 mld. Generálny riaditeľ tejto inštitúcie sa obracia na jedného z troch najvyšších ústavných činiteľov na predsedu Národnej rady a čierne na bielom mu oznamuje, že rozpočtovaný odvod je nereálny. Nuž všeličo sa okolo tohto plánovaného odvodu udialo, keď pán generálny riaditeľ nevedel, ako z tohto problému vyjsť, tak sa chopil istej iniciatívy. Na tomto probléme kritizujem to, že je rozpor medzi tým, čo sa tvrdí v rozpočte, a tým, čo tvrdí najvyšší štatutárny zástupca Slovenského plynárenského priemyslu, ale kritizujem aj to, že pán generálny riaditeľ Slovenského plynárenského priemyslu si dovolil aj odporúčania. Nuž predpokladám, že je asi odborníkom na všetko, keď uvádza v druhom liste z 31. 10.: "V prípade zníženia osobitného odvodu Slovenského plynárenského priemyslu, š. p., o 1,7 mld. navrhujeme vzniknutý finančný deficit príjmov štátneho rozpočtu riešiť zvýšením spotrebnej dane z liehu, prípadne spotrebnej dane z vína alebo z piva."

Dámy a páni, toto odporúčanie nám posiela generálny riaditeľ Slovenského plynárenského priemyslu, š. p., v čase, keď pani ministerka, presne v tom týždni to bolo, v čase, keď pani ministerka prezentuje, že uvažuje ministerstvo financií so zavedením nulovej sadzby spotrebnej dane z mladého vína. Odkazujem generálnemu riaditeľovi Slovenského plynárenského priemyslu, aby si tieto veci vydiskutoval s predkladateľom - vládou Slovenskej republiky -, a aby si čiastku, ktorá má hodnotu definovanú v rozpočte 5 mld. Sk, definitívne vysvetlili.

Dovoľte mi, aby som uviedol druhý darček - zvýšenie ceny elektriny pre domácnosti o 20 %.

Darček tretí - zvýšenie ceny tepla zo súčasných 320/gJ na 363/gJ, čo je pre jednu priemernú domácnosť mesačné zvýšenie platby navyše asi o 200 Sk.

Darček štvrtý - zvýšenie cien elektriny pre podniky o 5 - 10 %.

Darček piaty - zvýšenie ceny plynu pre podniky až o 30 %.

Darček šiesty - zvýšenie priemerného cestovného v železničnej osobnej doprave o 15 %.

Darček siedmy - zvýšenie cien za diaľkovú autobusovú dopravu o 15 - 20 %.

Darček ôsmy - zvýšenie mesačného paušálu za telefónny prístroj pre fyzické osoby o vyše 80 Sk mesačne, z pôvodných 123 na 208 Sk, čo len tak mimochodom predstavuje až 66-percentný nárast, jeden z dôsledkov tak veľkolepo ospevovanej privatizácie.

Darček deviaty - zvýšenie poštovného za všetky produkty poskytované v rámci vnútroštátnej poštovej služby v priemere o 9,9 %.

Darček desiaty - zvýšenie nájomného podľa výmeru ministerstva financií od 1. januára až o 45 %.

Darček jedenásty - zvýšenie cien liekov o 5 - 10 %. Dámy a páni, podľa novej kategorizácie liekov sa počet liekov, ktoré pacientom doteraz plne hradili zdravotné poisťovne, zníži zo súčasných 1 669 na 1 376. Občania budú doplácať do 20 Sk na 930 liekov, do 50 Sk na 660 liekov, do 100 Sk na 544 liekov a nad 100 Sk na 1218 liekov.

Darček dvanásty - zvýšenie sadzieb zákonného poistenia motorových vozidiel od 1. januára 2001 v priemere o 18 %. No a od 1. 7. 2001 s platnosťou od 1. 1. 2002 o ďalších uvažovaných - a to dobre počujete - 100 %. Chápem, že tieto správy sa veľmi zle počúvajú. Niektorí ste dokonca poznamenali, že to nesúvisí alebo ako to súvisí s rozpočtom. Niektorí ste ma upozornili, aby som hovoril o rozpočte na budúci rok. Dámy a páni, hovorím práve o ňom, nie však cez demagogické okuliare makroekonomických stabilizátorov, ale cez okuliare ľudí, ktorým v tomto roku poklesli reálne mzdy o 8 %.

Dámy a páni, cenová liberalizačná vojna, ktorá nás čaká na budúci rok, nemôže mať víťaza. Pri takto projektovanej a navrhovanej úprave cien je absolútne absurdné dosiahnuť 7-percentnú mieru inflácie, s akou počíta návrh rozpočtu na rok 2001. Naďalej sa bude zhoršovať životná úroveň a zvyšovať sociálne pnutie. Úpravy cien vážne postihnú nielen občanov, ale vážne skomplikujú situáciu i podnikom poklesom domáceho dopytu.

Nedávno som čítal vyhlásenie pána poslanca Orosza. Vyhlásenie v tom zmysle, že ľavičiari si prešľapy nemôžu dovoliť. Týkalo sa to vtedy klientelizmu na banskobystrickej radnici aj pričinením ľavicových poslancov. Nuž, vážení ľavičiari, ak tento návrh rozpočtu podporíte, neviem, či to nebude váš posledný prešľap. Len tak mimochodom, vážení poslanci Strany demokratickej ľavice, sa vás pýtam, čo robí váš minister práce, sociálnych vecí a rodiny v týchto dňoch. Ak bolo potrebné v minulosti upravovať len zlomok toho, upravovať len zlomok cien, ktorých úprava nás čaká od 1. januára 2001, boli vždy v minulosti pripravené kompletné analýzy a prepočty dosahov na všetky kategórie občanov, na všetky kategórie či už osamelo žijúcich dôchodcov, či už dôchodcovské páry, či už rodiny s jedným dieťaťom, či už rodiny s dvoma deťmi.

Dámy a páni, jednu absenciu analýzy dosahov na zdravotne postihnutých ste už ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny a tejto vláde odpustili. Ak odpustíte ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny i druhú, ktorá sa týka všetkých ľudí tejto krajiny, bude to obrovská chyba.

Ako som už spomínal, premiér Mikuláš Dzurinda predložil 29. novembra tohto roku vláde priority na budúci rok. Sú to tri kľúčové, na ktorých sa dohodli lídri koaličných strán. Troma kľúčovými sú - zabezpečiť rast reálnych miezd, znížiť nezamestnanosť o 2 - 3 % a zvýšiť počet odovzdaných bytov.

Vážený vládny kabinet, zastúpený v tejto chvíli troma členmi vlády, ak si určíte priority, musíte na ich plnenie vytvárať i primerané podmienky. Rozpočet na rok 2001 nevytvára prostredie a nástroje na plnenie Dzurindových priorít ani v jednom prípade. Budúcoročný rozpočet ráta so schodkom 37,2 mld. Sk, čo je nepochybne okrem iného historické maximum a predstavuje to necelé 4 % predpokladaného hrubého domáceho produktu.

Dámy a páni, podľa analýzy Medzinárodného menového fondu však schodok môže dosiahnuť až 6 %, ak by sa do výdavkovej strany zahrnuli aj náklady na reštrukturalizáciu bánk, ktoré tam nepochybne patria, a časť prostriedkov z privatizácie by sa použila do spotreby. Aký teda naozaj bude rozpočtový rok 2001? Nedokrvené skoro všetky rozpočtové kapitoly, súhrn opatrení smerujúci k poklesu životnej úrovne našich občanov, samospráva na hranici prežitia. A finálny výsledok? Dámy a páni, v roku 2001 verejný dlh Slovenskej republiky narastie na 435 mld. Sk. A ak do veľkosti štátneho dlhu započítame 30 mld. Sk ako záväzok štátu z titulu splatnosti dlhopisov Fondu národného majetku, bude koncom tohto kalendárneho roku dlh vo výške asi 248,8 mld. Sk.

Ak si pozorne preštudujeme dokument, o ktorom teraz rokujeme, zistíme, že medziročný prírastok verejného dlhu Slovenska bude 216,2 mld. Sk. Súhrnne teda verejný dlh, t. j. zadlženosť štátneho rozpočtu Slovenskej republiky vrátane záruk za Fond národného majetku a zadlženosti fondov sociálneho a zdravotného zabezpečenia stúpnu, vážené dámy a páni, v jedinom roku o 98 %. Od vzniku samostatného Slovenska verejný dlh koncom roka 2001 narastie štvornásobne. Takýto vývoj principiálne ohrozuje budúce postavenie Slovenska a som presvedčený, že na takto smerovanú fiškálnu politiku a politiku verejných fondov jednoducho, dámy a páni, nemáte mandát. Ešte raz len v jedinom rozpočtovom roku zvyšujete verejný dlh na Slovensku o 100 % bez 2 % na absolútny objem 435 mld. Sk.

Nuž, dovoľte mi, aby som veľmi krátko spomenul pasáž hodnotiacej správy Európskej komisie. Je to pravidelná hodnotiaca správa Európskej komisie, ktorá už bola veľmi intenzívne diskutovaná aj v odbornej, aj v laickej verejnosti. K rozpočtu sa v jednom odseku veľmi lakonicky uvádza: "Návrh rozpočtu na rok 2001 prináša určité riziká. Strednodobá udržateľnosť verejných financií nie je garantovaná."

Ja som pred chvíľočkou spomínal, že návrh rozpočtu na rok 2001 významným spôsobom ignoruje oprávnené požiadavky našich miest a obcí. Dovoľte mi teda uviesť v rámci rozpravy k návrhu rozpočtu na rok 2001, že Združenie miest a obcí Slovenska priamo vyslovilo zásadný nesúhlas s navrhovaným riešením vzťahov štátneho rozpočtu k rozpočtom miest a obcí v roku 2001. Združenie miest a obcí informovalo o tom všetkých členov vlády Slovenskej republiky a aj sociálnych partnerov, Asociáciu zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky a Konfederáciu odborových zväzov.

Rada združenia, ktorá zasadala k návrhu rozpočtu na rok 2001 13. septembra tohto roku a je reprezentatívnym orgánom Združenia miest a obcí, len tak mimochodom je zložená približne zo 122 členov, ktorí zastupujú 57 regionálnych združení, v diskusii k návrhu zákona prezentovali mnohé kritické názory, predovšetkým, že navrhované objemy podielových daní a dotácií na samosprávne činnosti obcí na rok 2001 sú pre obce hrozivé a nie sú to už sumy na prežitie. Navrhované objemy podielových daní nezohľadňujú a nereagujú predovšetkým na dosahy inflácie, na plánovanú výšku inflácie na rok 2001, na rast bežných výdavkov miest a obcí, predovšetkým vo vzťahu k nárastu cien energií a pohonných hmôt, nezohľadňujú záväzky štátu voči obecným samosprávam, nezohľadňujú povinnosť valorizovať platy pracovníkov obecných samospráv.

Len tak mimochodom, ak by ste nevedeli, tak pracovníci mestských a obecných úradov sú platení podľa toho istého režimu ako štátni zamestnanci. Na valorizáciu platov ľudí, ktorí pracujú v mestských a obecných samosprávach, však návrh rozpočtu nevytvára priestor a nevytvára priestor ani na tie funkcie, ktoré samosprávy vykonávajú v zastúpení štátu.

Dovoľte mi v súvislosti so Združením miest a obcí uviesť ešte niekoľko veľmi dôležitých skutočností. Medziročný nárast príjmov obcí z podielových daní na jedného obyvateľa bol v období rokov 1996 - 1998 v celkovej sume 349 Sk, čo je v priemere 116 Sk. V rokoch 1999 - 2001 je plánovaný v celkovej sume 245 Sk, čo je v priemere na jeden rok len 82 Sk. Takže, dámy a páni, tento medziročný prírastok neprezentuje ani 50 % prírastku z rokov 1996 - 1998. Medziročný nárast príjmov obcí z podielových daní je na rok 2001 v prepočte na 1 obyvateľa rozpočtovaný len v sume 94 Sk.

Dámy a páni, aký to má dosah? Mnohé mestá a obce nemajú dostatok zdrojov na to, aby financovali bežnú samosprávu, bežnú činnosť obce a už vôbec nemôžu uvažovať vo svojich rozpočtoch o kapitálových výdavkoch. Je alarmujúci práve prudký pokles podielu kapitálových výdavkov obcí na ich celkových výdavkoch. Ak som spomínal skutočnosť, ako sú odmeňovaní a zaraďovaní pracovníci mestských a obecných samospráv, prosím, uvedomte si, že v tejto oblasti pracuje 43 000 zamestnancov, z čoho 16 000 sú zamestnanci obecných úradov. Len tak mimochodom, je to o 4 000 menej ako v roku 1995, takže samospráva túto reštrikciu spravila a ešte raz opakujem, títo pracovníci sú odmeňovaní podľa toho istého platového systému ako pracovníci v štátnej správe, čiže ich platy sa zvyšujú zo zákona. Nezvyšujú sa však výnosy z podielových daní a nezvyšuje sa nárast príjmov obcí, aby obce mohli túto skutočnosť zabezpečiť.

Ak som spomínal nedokrvenosť jednotlivých rozpočtových kapitol, tak mi dovoľte spomenúť ešte oblasť školstva a vedy na Slovensku. Predovšetkým Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku žiada vládu a Národnú radu Slovenskej republiky splniť záväzky z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a záväzky plynúce z generálnej dohody na rok 2000. Okrem iného žiadajú urýchlené prijatie Zákonníka práce a zákona o verejnej službe tak, aby zohľadňovali oprávnené požiadavky zamestnancov, a rovnako žiadajú vládu, teraz v tomto prípade už nás Národnú radu Slovenskej republiky, o zabezpečenie finančných prostriedkov na rast reálnych platov na plynulý chod škôl a školských zariadení v štátnom rozpočte na rok 2001.

Dámy a páni, prečo Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku žiada vládu, aby plnila svoje programové vyhlásenie a záväzky z generálnej dohody? Nuž predovšetkým preto, lebo ich neplní. Vláda sa v generálnej dohode zaviazala prijať také opatrenia v hospodárskej a rozpočtovej politike štátu, aby došlo k rastu reálnych platov zamestnancov v rozpočtovej a príspevkovej sfére. Aká je skutočnosť? Vykonanými úpravami v priebehu kalendárneho roku 2000 kvalifikovaný odhad hovorí o nominálnom raste platov v rozpätí 3 - 6 % a o prepade reálnych platov okolo 7 %.

Dámy a páni, mnohí to máte alebo predpokladám, že všetci, nuž, buďte takí láskaví a prečítajte si, ako sa vyvíja reálna mzda v školstve, ako v podnikateľskej sfére, ako v rozpočtovej sfére, ako v príspevkovej sfére. Nuž buďte takí láskaví a prečítajte si, že platy školníkov, vrátnikov, údržbárov sú 31 korún na hodinu. Pomocní upratovači pracujú za 43 korún na hodinu. Nekvalifikovaní robotníci v doprave za 59 Sk na hodinu, pričom priemerný plat odborných pedagogických zamestnancov na hodinu je 71,40 Sk a inštruktori majú plat približne 68 Sk. Len na porovnanie, nechcem tým, samozrejme, upozorniť, že niekto z kategórií, ktoré uvediem, má neprimeraný plat. Nie, všetky sú nedostatočné, ale priemerný hodinový zárobok lekára je 85 Sk, zubného lekára 103 Sk, odborný pracovník v bankovníctve má 122 Sk.

Dámy a páni, hodinové mzdy učiteľov som vám už prezentoval. Priemerný hodinový zárobok vysokoškolsky vzdelaného zamestnanca v Slovenskej republike je približne 122 Sk. Priemerný hodinový zárobok pedagogických zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním je iba 56 % priemerného zárobku vysokoškolsky vzdelaného zamestnanca v rámci národného hospodárstva Slovenskej republiky. Dámy a páni, v tomto kontexte naozaj znie absolútne smiešne zakotvená 7-percentná valorizácia miezd pre pracovníkov pracujúcich v školstve. Už som prezentoval na uvažovanej liberalizácii cien, že je nepravdepodobné, aby sme v roku 2001 dosiahli 7-percentnú mieru inflácie. Rovnako navrhujeme 7-percentný rast platov kategórie občanov, o ktorých som teraz hovoril. To znamená, že ak by nastal tento optimálny stav, ktorý vylučujem vzhľadom na nemožnosť dosiahnuť 7-percentnú mieru inflácie, tak by pedagogickí pracovníci boli v roku 2001 "fifty - fifty".

To, čo som hovoril, sa v rozhodujúcej miere týka základného a stredného školstva. Predstavitelia vysokých škôl išli ešte trošku ďalej. Predstavitelia vysokých škôl a akademickej obce Slovenskej republiky sa zhodli na tom, že vláda Slovenskej republiky neplní svoje programové vyhlásenie, v ktorom si za jednu zo svojich najvýznamnejších a trvalých priorít stanovila vzdelávanie. Jedným z deklarovaných cieľov súčasnej vlády bolo postupne zvyšovať prostriedky určené na zabezpečenie školstva takým podielom hrubého domáceho produktu, aby to bolo porovnateľné s krajinami Európskej únie.

Realita svedčí, dámy a páni, o opaku. Od roku 1998 dochádza k poklesu financovania vysokých škôl. Reálny rozpočet vysokých škôl sa znížil o 6 % v roku 1999 a o 9 % v roku 2000 v porovnaní s rokom 1998. Len na ilustráciu a porovnanie mi dovoľte spomenúť, že v roku 2000 na slovenských vysokých školách študuje takmer dvojnásobný počet študentov oproti roku 1992 a reálny rozpočet v roku 2000 predstavuje 96 % rozpočtu z roku 1992. Vo vyjadrení podielom z hrubého domáceho produktu rozpočet klesá z hodnoty 1,05 v roku 1992 na hodnotu 0,61 % v roku 2001. Takže rozpočtový rok, v ktorom opäť má byť školstvo jednou prioritou, sa budú parametre rozpočtového hospodárenia alebo navrhujú parametre rozpočtového hospodárenia tak, ako som ich prezentoval.

Vážení zodpovední, snívate sen o makroekonomickej stabilizácii. Makroekonomická stabilita však, dámy a páni, nemá 19-percentnú mieru nezamestnanosti, 1,8-percentný rast hrubého domáceho produktu. Len tak mimochodom, v tomto období Rusko dosahuje rast hrubého domáceho produktu 8 %. Chválite sa výsledkami v raste exportu. Ak sa chválite výsledkami v raste exportu, povedzte láskavo občanom, že rast exportu bol ťahaný predovšetkým znehodnotením kurzu slovenskej koruny. V prepočte na porovnateľnú jednotku vo svetovom obchode, a je to americký dolár, objem nášho vývozu klesol v roku 1999 oproti predchádzajúcemu roku, teda roku 1998 o 500 mil. USD. Neobstojí vami stále opakované tvrdenie, že Slovenská republika obchoduje prevažne v euro. V praxi to jednoducho znamená, že zlepšené saldo zahraničného obchodu je výsledkom obmedzenia a zdraženia dovozu a znehodnotenia koruny.

Čo je to, prosím, za makroekonomickú stabilizáciu, ak ekonomický rast je prezentovaný poklesom stavebnej produkcie v roku 2000 opäť o celých 6,5 %? Ešte raz opakujem, rast stavebnej produkcie v roku 2000 opäť poklesol o 6,5 %. Pán kolega, ďakujem za váš komentár. Áno, ja si myslím, že zo strany pána poslanca Brocku to nebolo myslené zle, len ja by som vám, naopak, chcel odporučiť, že keď dávate také humánne sociálne návrhy na úpravu zákonov, potom by ste mali trvať na tom, aby sa aj uplatnili. Pretože to, čo sa včera stalo s vaším návrhom na zvýšenie odpočítateľného základu, je bohapustý výsmech tejto snemovne.

Dámy a páni, účinnosť ustanovenia, ktoré dobromyseľne navrhol poslanec Brocka, táto snemovňa odhlasovala k 1. januáru 2002. Tento údaj bude absolútne irelevantný, ak sa zohľadnia všetky veci v cenovej oblasti, o ktorých som hovoril, tak je to absolútny výsmech.

(Hlasy v pléne.)