Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem pani ministerke za uvedenie návrhu zákona o štátnom rozpočte.

Teraz prosím, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky o stanovisku Najvyššieho kontrolného úradu k štátnemu rozpočtu na rok 2001.

Predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR J. Stahl:

Vážený pán predsedajúci,

vážené dámy poslankyne,

vážení páni poslanci,

vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky,

vážená vláda,

podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky a na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1076 zo 17. októbra tohto roku predkladám vám stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k vládnemu návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2001. Najvyšší kontrolný úrad ako nezávislý štátny orgán opiera svoje stanovisko o vlastné poznatky z kontrolnej činnosti, analýzu materiálov vlády Slovenskej republiky, ministerstiev, ostatných ústredných orgánov, správcov jednotlivých kapitol, ako aj o materiál vyžiadaný od Národnej banky Slovenska a ďalších subjektov.

Predkladaným stanoviskom sa Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vyjadruje k súhrnnej charakteristike návrhu štátneho rozpočtu, kde posudzujeme ekonomické východiská zostavenia návrhu štátneho rozpočtu, ďalej k príjmom štátneho rozpočtu a k výdavkom štátneho rozpočtu, kde identifikujeme riziká a rezervy rozpočtovania a splnenia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu. Ďalej sa Najvyšší kontrolný úrad vyjadruje k navrhovaným rozpočtovaným rezervám, limitom štátnych záruk, vykazovaniu schodku štátneho rozpočtu, a to aj v súvislosti s reštrukturalizáciou bánk a vývojom celkovej zadlženosti štátu. Osobitne sa tiež vyjadrujeme k návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte na rok 2001 z legislatívnotechnického hľadiska.

V prvej časti predloženého stanoviska Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky hodnotí návrh štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2001 z hľadiska verifikácie východiskových makroekonomických ukazovateľov, reálnosti dosahu východísk na oblasť príjmov a výdavkov navrhovaného štátneho rozpočtu.

Z návrhu štátneho rozpočtu na rok 2001 projektované trendy ekonomického vývoja dokumentujú pretrvávajúcu zložitosť ekonomického prostredia, ktoré ovplyvňuje hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu. Návrh príjmov štátneho rozpočtu metodicky vychádza z predpokladaného vývoja ekonomiky a posúdenia vývoja výnosnosti jednotlivých daní v uplynulom období. V návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2001 sú celkové príjmy rozpočtované sumou 179,3 mld. Sk. Ich medziročný pokles vychádza z vývoja plnenia príjmov štátneho rozpočtu v roku 2000, ďalej z definovaných makroekonomických parametrov na rok 2001 a stanovených priorít vlády Slovenskej republiky.

Rozhodujúcu časť rozpočtovaných príjmov, konkrétne 88,3 %, tvoria tak ako v minulých rokoch aj v roku 2001 daňové príjmy. Ich výšku ovplyvňuje prijatý zákon o dani z príjmov, ktorý mení daňové pásma o fyzické osoby a znižuje sadzby dane z príjmov právnických osôb. Výšku rozpočtovaných príjmov negatívne ovplyvňuje aj rušenie dovoznej prirážky od 1. januára 2001. Na účinnosť výberu daní má vplyv legislatívne prostredie, ktoré by malo byť stabilné, jednoduché a jednoznačné.

Súčasný proces transformácie ekonomiky je sprevádzaný veľkým počtom prijímaných noviel, všeobecne záväzných právnych predpisov. Ich aplikovanie je komplikované pre správcov daní, ale aj pre podnikateľské subjekty. Problémy spôsobujú najmä tie zákony, ktoré sú prijímané v skrátenom legislatívnom procese s okamžitou účinnosťou.

Najvyšší kontrolný úrad už upozornil vo svojich predchádzajúcich stanoviskách vo viacerých prípadoch opakovane na rezervy, ktoré ovplyvňujú výšku daňových príjmov. Tieto spočívajú najmä v prijatí legislatívnych a organizačných opatrení na zlepšenie finančnej disciplíny a obmedzenie rozsahu tieňovej ekonomiky, v posilnení oprávnení daňových a colných orgánov pri exekúciách, v prijatí legislatívnych a organizačných opatrení, pri povoľovaní podnikateľskej činnosti a vedení registra podnikateľov, zlepšení spolupráce daňových a colných orgánov s príslušnými štátnymi orgánmi, pri poskytovaní informácií a súčinností v daňovom a colnom konaní, v dôslednejšom postihovaní a pružnejšom riešení podozrení z trestnej činnosti vo finančnej sfére, v zlepšení uplatňovania konkurzného konania a mechanizmov bankrotov, v efektívnejšom využívaní majetkových priznaní pri výkone daňovej kontroly a pri vymáhaní daňových nedoplatkov.

V neposlednom rade sú rezervy aj v práci daňových a colných orgánov, pri správe daňových a colných príjmov. Predpokladom zefektívnenia a skvalitnenia práce colných orgánov je dôsledné uplatnenie novozavedeného programu platby 2000. Programové vybavenie daňových orgánov APVDIS napriek vykonaným opatreniam plne neumožňuje efektívnu prácu s výpočtovou technikou aj vzhľadom na zmenu organizačnej štruktúry daňovej správy.

Rezervy sú i v nedaňových príjmoch u jednotlivých správcov kapitol napriek tomu, že niektoré príjmy tejto kategórie sa nerozpočtujú, konkrétne ide o pokuty, penále. Z kontrolných poznatkov Najvyššieho kontrolného úradu vyplýva, že rozpočet príjmov tejto kategórie bol v uplynulých rokoch podhodnotený. Vytvára sa tým každoročne potenciálna rezerva správcov niektorých kapitol na čerpanie vyšších výdavkov v priebehu rozpočtového roka. Aj tvorbe a čerpaniu takto vytvorených mimorozpočtových zdrojov budeme v budúcom rozpočtovom období venovať zvýšenú pozornosť.

Celkové výdavky štátneho rozpočtu na rok 2001 sú určené sumou 216,5 mld. korún. Najväčší objem z celkových výdavkov štátneho rozpočtu tvoria bežné výdavky. Ich podiel z celkových výdavkov predstavuje 92,7 % v absolútnom vyjadrení 200 mld. 689 mil. korún, čo je o 12 mld. viac ako v roku 2000.

Napriek uvedenému zvýšeniu v dôsledku niektorých legislatívnych opatrení, v nedostatočnej rýchlosti v reforme zdravotníctva a podobne rastie napätie v zložkách verejných financií, t. j. v Sociálnej poisťovni, Národnom úrade práce a vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Je nevyhnutné, aby sa schodky v hospodárení uvedených a ďalších inštitúcií riešili systémovo, a nie z dočasných a neopakovateľných príjmov z privatizácie. Kalkulácia s použitím mimorozpočtových zdrojov a poskytovaním vysokých štátnych záruk na úvery, zväčša nesplácané, je z dlhodobého hľadiska značne riziková. Tieto okolnosti ukazujú na nutnosť urýchlenia reformných krokov v zdravotníctve, školstve a sociálnej sfére, konkrétne hlavne v dôchodkovom poistení.

Odkladanie riešenia pre nemožnosti použiť mimorozpočtové zdroje v nasledujúcich rokoch môže vyústiť do krízovej situácie. Najvyšší kontrolný úrad poukazuje na pretrvávanie nedostatkov v hospodárení a financovaní zdravotných poisťovní a najmä na nedostatočnú kontrolu hospodárenia s verejnými prostriedkami a majetkom týchto verejnoprávnych inštitúcií zo strany oprávnených kontrolných orgánov. Kapitálové výdavky v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2001 sú rozpočtované v sume viac ako 15 mld. korún. Z celkových výdavkov štátneho rozpočtu rozpočtovaných na rok 2001 v sume 216 alebo viac ako 216 mld. korún predstavuje podiel kapitálových výdavkov len 7 %.

Podľa návrhu štátneho rozpočtu na rok 2001 objem kapitálových výdavkov je determinovaný nevyhnutnosťou naďalej realizovať úsporné opatrenia. Jedno z rozhodujúcich kritérií v štrukturálnom smerovaní kapitálových výdavkov je aj obmedziť začínanie stavieb vrátane ich technického zhodnotenia, predovšetkým na riešenie preukázateľne havarijných situácií. Každoročné obmedzenia realizácie technického zhodnotenia však zapríčiňuje vznik zvýšených požiadaviek na kapitálové výdavky v nasledujúcich rokoch.

Najvyšší kontrolný úrad opakovane vo svojich predchádzajúcich stanoviskách upozorňoval Národnú radu Slovenskej republiky na potrebu prehodnotenia ekonomických prínosov činnosti štátnych fondov. V rámci reformy verejných financií sa presadzuje zámer zrušiť v priebehu roku 2001 časť štátnych fondov a integrovať ich činnosti do rozpočtových kapitol. Najvyšší kontrolný úrad sledujúc ochranu majetku štátu spravovaného jednotlivými fondmi upozorňuje aj na zložitosť prípravy realizácie tohto procesu. Táto vyplýva z rozsahu prác súvisiacich s delimitáciou ich majetku a rozpočtov na príslušné ústredné orgány a záväzkov z prevzatých úverov na ministerstvo financií ako zástupcu štátu. Tieto činnosti musia byť pripravené do nadobudnutia účinnosti zákonov o zrušení štátnych fondov.

Schodok štátneho rozpočtu vyčíslovaný ako rozdiel medzi príjmami štátneho rozpočtu a výdavkami štátneho rozpočtu, ktoré sú kvantifikované v § 1 ods. 2 návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2001, je určený v objeme 37,2 mld. Sk. Najvyšší kontrolný úrad zastáva názor, že maximálny možný schodok vyjadrený ako súčet objemov deficitu uvedeného v § 1 ods. 2 a § 12 ods. 2 a 3 návrhu zákona o štátnom rozpočte má byť vyjadrený v slovenských korunách. Len takto vyjadrený maximálny schodok v zákone o štátnom rozpočte umožňuje parlamentu rámcovať zákonom o štátnom rozpočte priestor pre vládu Slovenskej republiky na ďalšie zvýšenie zadlženosti Slovenskej republiky, ako aj kontrolovať jeho dodržanie.

Osobitnou položkou v návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2001 je zmocnenie pre vládu Slovenskej republiky na emisiu štátnych dlhopisov v objeme 105 mld. Sk v súvislosti s reštrukturalizáciou bánk. V zmysle návrhu zákona o štátnom rozpočte sa v tomto prípade neuplatní ustanovenie § 49a ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách. V konečnom dôsledku toto výnimočné ustanovenie znamená, že vláda Slovenskej republiky je oprávnená v roku 2001 zvýšiť štátny dlh o ďalších 105 mld. Sk s tým, že toto zvýšenie dlhu nebude vo výkazníctve zaznamenané ako zvýšenie dosiahnutého schodku štátneho rozpočtu v roku 2001. Treba však zdôrazniť, že za splatenie týchto úverov ručí štát.

Najvyšší kontrolný úrad zastáva stanovisko rovnako ako Národná banka Slovenska, že stanovenie prípadnej prirážky v rámci emisných podmienok štátnych dlhopisov na reštrukturalizáciu bánk vzhľadom na prvotriednu kvalitu štátnych dlhopisov by bolo neprimerané a zbytočne nákladné pre štát.

Vážený pán predsedajúci,

vážené dámy,

vážení páni,

Najvyšší kontrolný úrad si v predloženom stanovisku nenárokuje rozhodovaciu právomoc určovať a rozhodovať o oprávnenosti príjmov a výdavkov jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu. Tie určila vláda a predložila vám na schválenie. Najvyšší kontrolný úrad si pri vypracovaní tohto stanoviska kládol za cieľ identifikovať riziká a rezervy navrhovaného zákona o štátnom rozpočte a podať vám objektívnu informáciu. V tejto súvislosti vám, vážené dámy a páni, odporúčam využiť toto stanovisko vyžiadané tohtoročným uznesením Národnej rady číslo 1076 pri rokovaní o štátnom rozpočte na rok 2001 a v ďalšom legislatívnom procese.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem pánu predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu za stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu zákona o štátnom rozpočte, s ktorým oboznámil Národnú radu.

Teraz dávam slovo určenému spravodajcovi gestorského výboru pre rozpočet, financie, a menu pánu poslancovi Pálovi Farkasovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu zákona v jednotlivých výboroch, ako aj o stanovisku gestorského výboru.

Poslanec P. Farkas:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Vážená pani ministerka,

vážený pán predseda vlády,

vážení páni ministri,

vážené panie poslanknyne,

vážení páni poslanci,

predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 827 zo dňa 16. októbra 2000 pridelil vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2001 a návrh rozpočtov kapitol na rok 2001 všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.

Osobitnému kontrolnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby bola pridelená na prerokovanie kapitola Slovenskej informačnej služby a Osobitnému kontrolnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva bola pridelená kapitola Ministerstva obrany Slovenskej republiky časť Vojenské spravodajstvo.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 827 stanovil výborom Národnej rady Slovenskej republiky termín na jeho prerokovanie do 17. novembra 2000 s tým, že posledný bude o ňom rokovať Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu za účasti spravodajcov z ostatných výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorému výbory Národnej rady Slovenskej republiky podajú správy o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2001.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor schválil na svojom rokovaní dňa 1. decembra 2000 uznesením číslo 576 spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2001. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu určil ako spoločného spravodajcu výborov predsedu výboru Pála Farkasa.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu navrhol Národnej rade Slovenskej republiky, aby podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vyslovila súhlas s tým, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky uviedol stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2001 na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor poveril svojím uznesením spoločného spravodajcu po prvé predniesť spoločnú správu výborov a po druhé navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní podľa príslušných paragrafov nášho rokovacieho poriadku.

Gestorský výbor uložil predsedovi výboru a spoločnému spravodajcovi informovať predsedu o výsledkoch prerokovania tohto návrhu vo výbore, ako aj predložiť spoločnú správu výborov do Národnej rady Slovenskej republiky.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, teraz vás informujem o priebehu a výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte vo výboroch Národnej rady.

Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 2001 a návrhy rozpočtov príslušných kapitol prerokovali všetky výbory Národnej rady, ktorým bol pridelený s týmto záverom:

K návrhu zákona o štátnom rozpočte

1. súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte bez pripomienok, pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov nevyjadril ani jeden výbor Národnej rady Slovenskej republiky;

2. neprijal uznesenie ústavnoprávny výbor, podľa výpisu zo zápisnice z 98. schôdze prerokoval dňa 23. novembra 2000 vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2001 a neprijal platné uznesenie, lebo podľa určitých paragrafov a ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady s návrhom uznesenia nevyslovila súhlas nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru;

3. súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte s pripomienkami, zmenami a doplnkami vyjadrili ostatné výbory, ktorým tento návrh bol pridelený na prerokovanie.

K návrhu rozpočtu kapitol:

I. V predloženej podobe a bez návrhov na zmeny v kapitolách boli gestorským výborom schválené rozpočtové kapitoly, ako to máte uvedené v 16 bodoch.

II. Bez pripomienok a návrhov na zmeny v kapitolách boli výbormi Národnej rady Slovenskej republiky prerokované a odsúhlasené tie kapitoly, ku ktorým majú výbory kompetenčný vzťah:

1. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti prerokoval kapitolu Úradu vlády Slovenskej republiky, v rámci ktorej bol prerokovaný rozpočet splnomocnenca pre ochranu osobitných údajov,

2. kapitolu ministerstva kultúry z hľadiska zabezpečenia financovania menšinových kultúr,

3. Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva prerokoval kapitolu Ministerstva obrany Slovenskej republiky časť Vojenského spravodajstva. Žiada Národnú radu Slovenskej republiky, aby bola kapitola Ministerstva obrany Slovenskej republiky schválená bez krátenia finančných prostriedkov.

S návrhmi na zmeny príjmov a výdavkov boli odsúhlasené kapitoly, celkovo 31 kapitol, ako sú uvedené jednotlivé kapitoly v bodoch 1 - 31.

V ďalšom texte uvádzame pripomienky a odporúčania výborov k paragrafovanému zneniu návrhu zákona i pripomienky a odporúčania k návrhu zákona ako celku ku kapitolám vo vzťahu k prílohám návrhu zákona v nasledujúcom členení: V bode B sú uvedené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k paragrafovej časti zákona. V bode C sú uvedené pripomienky a odporúčania ku kapitolám a k prílohám štátneho rozpočtu. A v bode D sú uvedené iné odporúčania a požiadavky výborov Národnej rady.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, súčasťou spoločnej správy číslo 783a sú aj návrhy uznesení Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1 a 2. Potom budeme hlasovať o týchto návrhoch uznesení pri hlasovaní o návrhu štátneho rozpočtu. V uznesení číslo 1 vyjadrujeme stanovisko, či schvaľujeme alebo neschvaľujeme návrh štátneho rozpočtu a či súhlasíme s použitím finančných aktív rozpočtu na stanovený cieľ. V návrhu číslo 2 potom vyjadríme naše stanoviská, čo žiadame a odporúčame vláde Slovenskej republiky vykonať v smere naplnenia týchto údajov a čísel z návrhu štátneho rozpočtu.

Ďakujem vám za pozornosť.

Pán predsedajúci, žiadam, aby ste otvorili rozpravu.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi za uvedenie stanoviska gestorského výboru k prerokúvanému návrhu zákona o štátnom rozpočte.

Otváram rozpravu o tomto bode programu.

Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať, že do rozpravy sa písomne prihlásilo spolu 54 poslancov, z toho 4 poslanci za poslanecké kluby - pán poslanec Šepták za SNS, pán poslanec Maxon za HZDS, Pál Farkas za SMK a Július Brocka za KDH.

Ďalej sú prihlásení v poradí do rozpravy títo páni poslanci: Mesiarik, Tkáč, Malchárek, Keltošová, Tatár, Šťastný, Slavkovská, Jarjabek, Cagala, Mušková, Jasovský, Hofbauer, Bohunický, Zelník, Aibeková, Kadlečíková, Hudec, Kolláriková, Klemens, Engliš, Húska, Baco, Andrassy, Köteles, Halmeš, Angelovičová, Ambróš, Šlachta, Bartoš, Faič, Kužma, Ján Šimko, Maňka, Osuský, Benčat, Drobný, Binder, Števček, Danko, Slavkovská, Andrejčák, Finďo, Ošváth, Gajdoš, Podhradská, Kalman, Oberhauser, Kandráč a nakoniec pán poslanec Kozlík.

Panie poslankyne, páni poslanci, chcel by som upozorniť, že rokovanie, resp. rozpravu o štátnom rozpočte by sme chceli skončiť najneskôr v piatok, preto ak by náhodou boli neprimerane dlhé vystúpenia a vystúpenia by sa opakovali, chcem upozorniť, že je možné, že Národná rada bude rokovať aj po 21.00 hodine o návrhu zákona o štátnom rozpočte.

(Hlasy z pléna.)

Nestraším, pán poslanec Maxon, len hovorím stanovisko.

Prosím pána poslanca Šeptáka, aby vystúpil ako prvý za poslanecký klub Slovenskej národnej strany k návrhu zákona o štátnom rozpočte.

(Hlasy z pléna.)

Pán poslanec Šepták, mikulášske balíčky si môžete nechať v lavici.

(Hlasy z pléna.)

Pán poslanec Maxon, prosím vás, nevykrikujte z lavice.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec R. Šepták:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán premiér,

páni a dámy ministri,

dámy a páni,

dlho som premýšľal, čo povedať na margo rozpočtu 2001. Po skúsenostiach z posledných dní v parlamente, keď koalícia odmietla všetky doterajšie pozmeňujúce návrhy opozície, som sa rozhodol, že rozpočet budem iba komentovať a nepodám žiadne pozmeňujúce návrhy. Na túto úlohu sa podujali moji stranícki kolegovia.

Táto vláda predkladá v poradí už tretí rozpočet. Keď sa vrátime späť k predvolebným sľubom, spomenieme si na dvojnásobné platy, nové pracovné miesta, 14 tisíc dostavaných bytov ročne, podporu malým a stredným podnikateľom, ďalej reštrukturalizáciu sociálneho, zdravotného, daňového systému, reformu verejnej správy a tak ďalej a tak ďalej, aký je stav po polčase vládnutia? Jedným slovom, dámy a páni, nelichotivý. Dnes počúvame z úst špičkových predstaviteľov SDKÚ - my sme nepoznali skutočný stav krajiny pred voľbami, ale teraz už máme skúsenosti, potrebujeme kontinuitu vládnutia a tak ďalej.

Štyrmi slovami, dámy a páni, sľúbime vám, čo chcete. Začínam mať pocit, že politika je len o sľuboch v duchu hesla - nikto ti nemôže dať viac, ako ja sľúbiť. Našťastie dnes už voliči pomaly prichádzajú na to, že život nie je o sľuboch, ale o reálnych životných podmienkach, ktoré politici vytvárajú. Ľudia si budú musieť nielen pamätať, kto a čo sľuboval, ale aj pamätať, kto a ako sľuby plnil. Pozorne počúvať a zhodnotiť reálnosť sľubov, jednoducho nenaletieť "tlčhubom", lebo inak ich vážne životné dosahy určite neminú.

Keď tak hodnotím slovenskú politiku, lebo úzko súvisí s ekonomikou, musím povedať, že by malo dôjsť k striedaniu stráží. Mladí komunikatívni politici pripravení hľadať riešenia a kompromisy by mali vystriedať starých, ktorí spoločnú reč už nevedia nájsť. Život si to vyžaduje a potrebuje tri oporné piliere, ktoré budú žiť v zhode. Jeden budú tvoriť politici, druhý budú tvoriť "šedé eminencie" a tretí budú tvoriť ekonomicky silné osoby, podniky, banky, podnikatelia. Táto trojnožka znamená stabilitu v priestore. Je to náš cieľ - vytvoriť silnú a bohatú spoločnosť, kde nikto nebude závidieť tomu druhému. Ten, kto "maká" a riskuje, je aj bohatý, kde sa oplatí podnikať a tak ďalej. Školenie vám, dámy a páni, dávať nebudem, nie som vyučujúci.

Ale aby som sa vrátil k rozpočtu. Aj keď sa vám to, dámy a páni z koalície, nebude určite páčiť, Slovensko postihuje útlm a recesia. Hneď vám vysvetlím prečo.

Po prvé, aj keď pán premiér Dzurinda rozprával, že prvé dva roky budú stabilizačné a už na ten tretí uvidíme výsledky, skutočne sa nemýlil. Vidíme a cítime ich veľmi intenzívne, až na nevydržanie. Tento návrh je opäť reštriktívny a pripravuje od januára ďalší balíček ekonomických opatrení, ktorý veľmi tvrdo dopadne na plecia občanov.

Po druhé, parametre rozpočtu vonkoncom nevytvoria únosné podmienky fungovania našej krajiny. Rozpočet nehovorí, ako znížime hrozivú nezamestnanosť a ako sa zastaví dramatický pokles životnej úrovne. Zásadným a principiálnym nedostatkom rozpočtu sú nereálne makroekonomické ukazovatele. Stručne rýchlo vám poviem jasné čísla. Hrubý domáci produkt - rozpočet 3,2 až 4,5 %, reálny odhad 1,7. Inflácia - rozpočet 6,8 - 7,2 %, odhad 15 %. Nezamestnanosť - rozpočet 15,6 - 16,6 %, odhad 20 %.

Na zázrak to u nás nevyzerá, a preto som hovoril o útlme. Bohužiaľ, v budúcom roku nás čaká ďalší rast nezamestnanosti, budú prepúšťať podniky, ktoré melú dnes z posledného. Hovorím o lodeniciach v Komárne, železniciach, štátnych akciovkách a ďalších podnikoch, čomu okrem iného napomôže aj nový zákon o konkurze a vyrovnaní, ktorý zlikviduje ďalších podnikateľov v druhotnej platobnej neschopnosti z toho dôvodu, že na Slovensku nikto nikomu neplatí a takto sa skutočne podnikať nedá.

Hovoril som už o reštriktívnosti rozpočtu. Je to už po tretíkrát, čo vláda tvrdo siaha na výdavky a hrubou ceruzou vyškrtala všetko, čo sa dalo. Ukážkou, kam až vláda v škrtaní došla, je veľké krátenie výdavkov na sociálnu sféru. Za prvých šesť mesiacov tohto roku vzrástol aj počet poberateľov dávok sociálnej pomoci. Koncom sledovaného obdobia poberalo dávku spolu 312 tisíc osôb, čo je o 24 % viac ako v rovnakom období minulého roka.

K 30. júnu 2000 bolo v Slovenskej republike 1,2 mil. dôchodcov, ktorým sa vplyvom inflácie znížila reálna hodnota ich príjmu. Priemerná výška starobného dôchodku napríklad predstavovala ku koncu prvého polroka 4 900 Sk, pričom jeho reálna hodnota medziročne klesla o 8,4 %. Ako sa ďalej uvádza v správe o sociálnej situácii obyvateľstva v Slovenskej republike v prvom polroku 2000 Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, miera inflácie meraná rastom spotrebiteľských cien v júni 2000 oproti rovnakému obdobiu minulého roka dosiahla 15,4 % a bola o 8,3 bodu vyššia ako pred rokom. Priemerná nominálna mzda medziročne vzrástla o 7,2 % na úroveň 10 863 Sk. Reálna mzda oproti rovnakému obdobiu minulého roka poklesla o 6,9 %.

Dámy a páni, zvýšenie dôchodkového odvodu o pol percenta na 28 % prinesie zníženie výdavkov o 1,1 mld. Ďalším návrhom v zákone o stavebnom sporení znížením štátnej prémie zo 6 000 na 4 500 Sk chce vláda ušetriť 900 miliónov. To, že berie ľuďom motiváciu k sporeniu na stavbu alebo rekonštrukciu svojho bývania, je na vedľajšej koľaji.

Ďalší návrh zákona o sociálnej pomoci zaviedol tvrdé reštrikcie na výdavky pre ťažko telesne postihnutých ľudí. Má sa tým ušetriť 1 - 1,5 mil. Ide o veľký zásah do plnohodnotného života telesne postihnutých. Zástupcovia občianskeho združenia Organizácia muskulárnych dystrofikov, Centrum samostatného života a košická organizácia vozičkárov Nezávislý život, ktorí sledovali celý proces prijímania a schvaľovania tohto zákona v Národnej rade, rokovali vo výbore pre sociálne veci a bývanie, rokovali s niektorými poslancami, písomne oslovili všetkých predsedov klubov, výborov Národnej rady a požiadali ich, aby nehlasovali za reštrikcie voči občanom s ťažkým zdravotným postihnutím, ale sú hlboko sklamaní prístupom poslancov koalície a ich záverečným hlasovaním.

Pripomienky občianskych združení, ktoré boli predložené poslancom a ktoré som si osvojil a predniesol, parlament hrubo odignoroval. Necitlivosť a ľahostajnosť, s akou koaliční poslanci, s výnimkou SOP, pristupovali k potrebám a problémom občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, nás šokovala a zároveň presvedčila, že týmto poslancom nejde vôbec o občanov a že dávajú prednosť politikárčeniu pred potrebami a závažnými problémami ťažko zdravotne postihnutých občanov.

Dámy a páni, zákon o sociálnej pomoci skutočne vážne vstúpil do života telesne postihnutých. Dohodli sme sa, poslanci z viacerých politických strán, že na budúci rok vyvinieme úsilie na to, aby sme novelizovali tento zákon a aby sme skutočne ťažko telesne postihnutým ľuďom pripravili dôstojné podmienky na ich život. Hovorím o skutočne ťažko telesne postihnutých. Toľko k zákonu o sociálnej pomoci, ktorý sme v parlamente nedávno prerokúvali.

Ďalej dôchodky. Vláda navrhuje zvýšiť dôchodkový vek žien na 60 rokov, čo vyvoláva veľkú nespokojnosť. Vláda opäť zavádza odvody pre zamestnaných dôchodcov. Je to na smiech cez slzy, keď terajší pán minister zdravotníctva pán Kováč, začiatkom roka odvody dôchodcom zrušil a teraz ich opäť vláda zavádza. Pracujúci dôchodcovia si zväčša takto vypomáhajú a vylepšujú svoju ťažkú životnú situáciu. Pracujú tam, kde nikto iný pracovať nechce za minimálnu mzdu. Ak majú platiť odvody, neoplatí sa to a zostanú doma. Ale z dôchodku nevyžijú. Opäť zásah vlády pod pás. Vláda chce takto získať od 40 000 pracujúcich dôchodcov 1,2 mld. Sk.

Osobitnou kapitolou rozpočtu je Sociálna poisťovňa, kde sa nachádzajú riziká od 6 - 10 mld. Sk. Nepočíta sa s valorizáciou dôchodkov, zvyšujú sa odvody do Sociálnej poisťovne o 0,5 %, čo je 80 Sk mesačne na človeka. Pracujúci občan platí do fondov 500 Sk, štát platí za svojich len 40 Sk. Ide napríklad o nezamestnaných a tak ďalej. Ďalej sa počíta s vyššími odvodmi na zdravotné poistenie o 0,3 %, čo znamená 30 Sk mesačné zvýšenie na pracujúceho občana. Vláda tak chce spolu dostať do rozpočtu 760 mil. Sk. Efektom by malo byť 3/4-miliardové odľahčenie štátnych výdavkov, čo je veľmi šikovne vymyslené, ale mám zlý pocit, že to tak nebude.

Na zdravotníctvo sa vydáva z roka na rok viac prostriedkov, čo súvisí, samozrejme, s infláciou a rastom cien surovín, tovarov a služieb. A nevyjde to aj preto, že výber povinného poistného od zamestnávateľov klesá tak či tak, pretože sa neočakáva výrazný hospodársky rast. Je teda ešte väčšia pravdepodobnosť, že tento výber klesne. Zámer vlády pomôcť zdravotníctvu i Sociálnej poisťovni peniazmi občana sa teda s veľkou pravdepodobnosťou nenaplní, aj keď bude platiť ešte vyššie odvody ako doteraz. Je to opäť krok vedľa. Takéto navyšovanie pri neustále rastúcom zaťažení obyvateľstva považujem za neprimerané, najmä keď v konečnom dôsledku občanovi neprináša žiadne zlepšenie.

Stručné zosumarizovanie rizík Sociálnej poisťovne, neisté príjmy rozpočtu Sociálnej poisťovne - zrušenie novely zákona o neplatení odvodov dôchodcami 1,5 mld. Sk, zvýšené poistné stredoškolákov 2 mld., neplnenie plánovanej 16,5-percentnej nezamestnanosti 1,3 mld. Sk, zvýšenie sadzby poistného na dôchodkové zabezpečenie 1,1 mld., zlepšenie legislatívneho prostredia Sociálnej poisťovne 1,1 mld. Sk spolu 7 mld. Sk, 7 rizikových miliárd. Ak si uvedomíme, že sa nezvyšujú dávky pre sociálne odkázaných, ale ani pre rodiny s deťmi, keď prídavky na deti sa zvyšovali naposledy pred 2 rokmi, tak vidíme, že vláda nič nepridáva, naopak berie. Ešte aj to zvýšenie odpočítateľnej položky na dieťa, ktoré navrhuje KDH, presunula vláda s platnosťou až od roku 2002.

Všetky opatrenia v sociálnej oblasti považujem za nesystémové vytrhávanie prvkov, kde jedným záujmom vlády je získať ďalšie peniaze od občana. Siaha sa tu na peniaze chorých, starých, rodín s deťmi a neúplných rodín. Komentár si k tomu urobte, dámy a páni, sami.

Musím konštatovať, že pri každom zákone sme vládu žiadali o kvantifikáciu a analýzu dosahov na obyvateľstvo. Bohužiaľ, koaliční poslanci, naše opozičné návrhy opäť nepodporili. To považujem za nekompetentný a nekvalifikovaný postup. Súčasný klasik napísal: Kúzlo tejto politiky spočíva v tom, že sa koná v rozpore so sľubmi terajšej koalície z predvolebných čias a v rozpore s programovým cieľom ľavicových strán. Slovenská pravica rada prenechala ťahanie horúcich gaštanov z ohňa ľavičiarom. O necelé dva roky však budú parlamentné voľby a kto z postihnutých balíkom úsporných opatrení bude hlasovať za SDĽ, ktorej ministri sa takto angažovali? Široký úsmev predsedu strany zrejme nepostačí.

SDK zvolila uhýbací manéver, rozptýlila sa do nových a pôvodných strán a dúfa, že u voličov sa jej to prepečie. Nie náhodou sa o zákone o štátnom rozpočte hovorí ako o zákone zákonov. V ňom obsiahnuté rozhodnutia budú rok zásadne ovplyvňovať chod celého štátu. Národná rada Slovenskej republiky dostala od vlády návrh rozpočtu na rok 2001. Tretí rok vládnutia súčasnej koalície, pričom už v štádiu jeho prípravy na vládnej úrovni došlo k viacerým zásadným rozporom medzi členmi vlády. Na jednej strane sa neúprosne približuje čas, keď každá zo strán súčasnej vládnej koalície bude musieť pred voličmi obhajovať svoje pôsobenie a toto vedomie núti politikov, aby sa aspoň pokúsili čosi zo svojich predvolebných sľubov premeniť na drobné. Veď sľuby predvolebných mítingov sú v pamäti národa pevne zafixované: dvojnásobné platy, tisíce nových pracovných miest, tisíce nových bytov, investície smerované na vytváranie nových pracovných príležitostí. Z toho pohľadu je rok 2001 posledným, v ktorom je možné uskutočniť zásadné a systémové kroky, ktoré by mohli v predvolebnej kampani 2002 priniesť svoje ovocie.

Na strane druhej sa neúprosne stupňuje tlak na súčasnú vládnu koalíciu, aby dodržala svoje opozičné dohovory a prepustila vybrané lukratívne oblasti zahraničným či nadnárodným vlastníkom. Ale čím doplniť chýbajúce zdroje štátneho rozpočtu? Pretože dôchodky, školstvo, štátna správa, nezamestnanosť, zdravotníctvo, diplomacia, doprava, kultúra a množstvo ďalších vecí jednoducho musí financovať štát. Iste, netreba ministerstvu financií závidieť túto situáciu medzi mlynskými kameňmi. Vyhovieť aspoň niektorým, znamená o to výraznejšie ukrátiť iných.

Aj preto v uplynulom týždni musel pán premiér obchádzať svojich poslancov a dožadovať sa, aby nedávali pozmeňujúce návrhy, pretože by mohla ministerka financií tento rozpočet stiahnuť a nastal by núdzový stav rozpočtového provizória. Bohužiaľ, zákonodarný zbor vníma vláda len ako nutné zlo na ceste k uskutočneniu svojich plánov. A keďže ciele vlády vychádzajú z politických rozhodnutí koaličnej rady, niet pre koaličných poslancov parlamentu iné riešenie, ako pokorne odmávať aj zákony, o ktorých správnosti majú výrazné a opodstatnené pochybnosti, ale zhodla sa na nich koaličná rada. Paradoxne v tomto kontexte vyznievajú slová istého koaličného poslanca: Radšej prijať zlý rozpočet ako žiadny. Aj tento citát svedčí slovám: Kam sme sa to, preboha, dostali!

Dámy a páni, sociálny systém je odrazom ekonomiky Slovenska. Pán premiér Dzurinda povedal: "Rozpočet vykazuje stabilitu, vyrovnanosť, financovanie zdravotníctva, znižovanie dlhu štátu, rozvoj školstva a vytvára predpoklady na výstavbu 15 000 bytov ročne." A dodal: "Je to reálny rozpočet."

Poodkryme, dámy a páni, hrniec, v ktorom sa všetko varí, a pozrime sa spolu bližšie na túto problematiku.

Zdravotníctvo - vážny stav. Nič na ňom nemení ani rozpočet v roku 2001. Podvyživené zdravotníctvo s 15-miliardovým dlhom dostane len 46 mld. To nie je dobrá správa. Znamená to jednoznačne zníženie kvality a aj rozsahu poskytovania zdravotnej starostlivosti. Zdravotníctvo potrebuje oddlženie a rozpočet minimálne 55 mld. Ak sa rýchlo do zdravotníctva nedostane 6 mld., bude mať vážne problémy. Na zdravotníctvo sa musí z roka na rok vydávať viac prostriedkov, čo, samozrejme, súvisí s infláciou rastu cien surovín, tovarov a služieb. Nejde teda o čiernu dieru, tak ako o nej hovorila pani ministerka.

Školstvo - neuveriteľne podvýživené. Tu na nenaplnenie programového vyhlásenia upozornil aj odborový zväz školstva. V roku 1998 bol podiel školstva z hrubého domáceho produktu 4,03 %. Rok 2000 bol 3,6 %, pričom v Čechách je to 6 % hrubého domáceho produktu. Dlhy školstva sú v súčasnosti od 1,3 - 1,5 mld. a hrozí ich zdvojnásobnenie, ak nepríde radikálny zásah. Hovorím hlavne o dlhoch za uhlie a za energie. Pokles reálnych platov v školstve je o 10 %. Ani zvýšenie, čiže valorizovanie o 7 % nič nerieši, pretože prepad na konci roka bude 7 %. Na vysokých školách je situácia neudržateľná, ohrozuje vzdelávanie a demotivuje. Malé školstvo ide opäť so starými dlhmi, nemajú za čo kúriť. Školstvu chýbajú základné koncepčné programy pre vzdelávanie.

Pôdohospodárstvo - problémy súvisiace s existenciou drobných poľnohospodárov, slabé riešenie katastrofálneho sucha, všetko dlho trvá, o ochrane domáceho trhu škoda hovoriť. Pán minister Koncoš sa koniec koncov pri hlasovaní o rozpočte zdržal, netreba komentovať prečo. O dlhoch a problémoch pôdohospodárstva bude hovoriť pán Oberhauser.

Sociálna poisťovňa - hovoril som už o schodku. Problém, ktorý ďalej vyplýva, je napríklad, ako som povedal, s dôchodkami. Už dnes vieme, že pri zdrojoch, ktoré má Sociálna poisťovňa, sa neráta v budúcom roku so zvyšovaním dôchodkov. Toho roku sa valorizovali dôchodky až v auguste o 10 %, hoci podmienky boli splnené už v januári. Treba povedať, že životné náklady stúpli o 19,4 %. Bolo veľmi veľa rečí hlavne z vládnej koalície, akým spôsobom a čo všetko spravili, až 10-percentné zvýšenie. Bohužiaľ, realita a skutočnosť je iná. Na kúpeľnú liečbu sa dostáva len 760 mil. Sk, v roku 2000 to bolo 900 mil. Sk a v roku 1991 1,2 mld. Sk. Už teraz viac ako 15 000 ľudí čaká na kúpeľnú liečbu. Rady sa opäť predĺžia.

Štát má začať platiť za stredoškolákov, čo má priniesť čosi viac ako 2 mld. Sk do rozpočtu Sociálnej poisťovne. Ale musím povedať, že ak štát bude platiť za stredoškolákov tak ako doteraz za nezamestnaných, tak potom zbohom rodina, Sociálna poisťovňa skrachuje hneď v novom roku.

Toto všetko sú vynútené opatrenia, ktoré podľa všetkého nebudú mať úspech. Štát viac platiť nebude. Podnikateľov čaká zákon o konkurze a vyrovnaní a veľa ich skrachuje. K 30. 6. vrátilo živnosť 4 800 živnostníkov. Sú teraz na krku štátu. V súčasnosti je 311 250 poberateľov sociálnej dávky. Oproti roku 2000 je to o 24 % viac a oproti roku 1997 je to nárast až o 92 %. Až 51 % z nezamestnaných sú dlhodobo, čiže viac ako 2 roky nepracujúci, ktorí dostávajú 1 745 Sk, a to uznáte, dámy a páni, že nemajú šancu na prežitie. Nezamestnanosť - máme najdrahšie upratovacie čaty v mestách a obciach, hodili sme to na obce a dodnes sa s tým trápili. Už vieme, že to nie je systémové riešenie. 45 % nezamestnanosti tvoria mladí ľudia do 29 rokov, 80 000 ľudí už odišlo von. Tí ďalší nedostanú žiadne pracovné návyky. Jediné riešenie je prijatie súboru účinných a skutočne systémových opatrení.

Dámy a páni, všetkých občanov v novom roku, akoby to nestačilo, čakajú nové vyššie výdavky na súdoch a katastroch. Predpokladá sa zvýšenie poplatkov za televíziu a rozhlas zo 105 na 170 korún. Predpokladá sa zvýšenie cien energie, plynu, čiže aj základných potravín. Obávam sa, že ľudia už nevydržia. Nebudú platiť byty a všetko, čo nebudú musieť, len preto, aby prežili. Je načase, aby vláda hľadala iné zdroje príjmov, ako sú plecia občanov.

Celý rozpočet nezakladá predpoklady do budúcnosti. Opäť je len na rok a transformácia vôbec neberie na vedomie, či takúto reštrikciu ľudia vydržia. Rozpočet prináša útlm, recesiu, vláde sa nedarí rozhýbať ekonomiku, všetko sa podmieňuje udržaním schodku 4 % hrubého domáceho produktu za každú cenu. Považujem to za chybu. Slovensko potrebuje investovať do rozvojových programov aj na úkor vyššieho deficitu. S takýmto rozpočtom a doterajšími výsledkami vláda môže presviedčať v zahraničí už len svojich partnerov. My ostatní doma na svojej koži pociťujeme kvalitu a výsledky tejto zmeny.

Keď sme pri zahraničí, výkonnosť slovenskej ekonomiky zaradil Brusel do nižšej strednej triedy. Budeme musieť demonštrovať pokrok a hľadať kompromis medzi ekonomickým a sociálnym kontextom. Nemám pocit, že by sa to Slovensku darilo. Čiže ani v zahraničí, na ktoré sa tak radi a tak intenzívne odvolávame, nemáme to až také ružové. Pán premiér Dzurinda povedal: "Rozpočet je dobrý, má jasné priority a vláda ho schválila o mesiac skôr ako v minulom roku." Ja dodávam, že škoda, mohli ešte mesiac na rozpočte pracovať.

Dámy a páni, od nového roku nás čaká nový balíček ekonomických opatrení. Zvýšia sa ceny elektriny o 20 %, zemného plynu o 25 %, železničnej dopravy o 15 %, autobusovej dopravy o 15 - 21 %, poštových služieb o 10 %, čaká nás zdraženie liekov, kde chce štát ušetriť až 600 mil. korún. Očakáva sa zvýšenie cien tepla, vodného, stočného. V tejto súvislosti som dostal list od výrobcov tepla o pretrvávajúcich problémoch v oblasti zásobovania teplom. Chcú poukázať na skutočnosť, že v roku 2001 sa v návrhu rozpočtu neuvažuje s dotáciami k cenám tepelnej energie pre domácnosť. Z toho dôvodu upozorňujem, že nám nie je známe, aká bude maximálna cena tepelnej energie na rok 2001. Na rok 2000 je 350/gJ. Avšak pri predpokladanom zvýšení cien plynu až o 45 % sa priemerná cena tepelnej energie dostane na úroveň 384/gJ. Z toho vylýva, že sa buď bude musieť upraviť maximálna cena elektrickej energie, alebo maximálna cena zostane na úrovni roku 2000 a rozdiel sa bude musieť riešiť formou dotácií. Na tento problém upozorňujú z dôvodu, že nechcú, aby sa opakovala situácia nevyplatených dotácií 1997 - 1998, čo predstavuje 680 mil. korún.

V súvislosti s otázkou dotácií na rok 2001 sa vynára aj otázka príspevku na bývanie, nakoľko tento by nepokrýval zvýšené náklady na bývanie. Na záver vás touto cestou chcem požiadať o pomoc pri riešení nevyplatených dotácií. Ak nie, dámy a páni, ak nevyriešime tento problém, bude nasledovať dominový efekt. Samozrejme, ľudia prestávajú platiť, čo postihuje výrobcov tepla, tí prestávajú platiť za plyn, dodávatelia plynu prestanú dodávať plyn a dominový efekt je na svete. Jeden gigajoul by mal v budúcom roku vzrásť asi o 70 korún na úroveň 420 korún. Opäť bude viac neplatičov.

Dámy a páni, ľudia majú skutočne utiahnuté opasky na doraz. Už niet čo utiahnuť. Na záver mi dovoľte stručne zosumarizovať to, čo som povedal. Mám pred sebou graf o priemerných mzdách. Treba povedať, že za 100 % v tomto grafe, ktorý je z údajov štatistiky, som zobral rok 1989. Reálne mzdy v roku 1999 sa nachádzajú vo výške 87 %, čiže aj tu je ukážka toho, akým spôsobom sa vyvíja reálna mzda.

Vývoj salda štátneho rozpočtu. Bohužiaľ, mám to v menšom vydaní, ale stručne vám k tomu poviem pár informácií. Dnes hovorí štátny rozpočet o salde vo výške skoro 38 mld., hrozivých 38 mld. korún. Na tomto grafe je jasne vidieť, aký hlboký prepad to znamená. Ďalej deficit Sociálnej poisťovne je 8,6 mld., školstvo 1,4 - 1,6 mld., zdravotníctvo 15 mld., kde mesačne pribúda 700 miliónov. Zahraničný dlh - už budem končiť, dámy a páni, ešte chvíľočku strpenia - zahraničný dlh 11,4 mld. USD. V tomto roku sa zvýši o 936 mil. USD. Veľký pokles kúpyschopnosti obyvateľstva, veľký pokles životnej úrovne obyvateľstva, rastie napätie vo verejných financiách, je historicky najväčší deficit štátneho rozpočtu, nereálne makroekonomické ukazovatele. Rok 2001 hodnotí správa Európskej komisie ako zhoršenie. Doterajšie balíčky ekonomických opatrení mali na rodinu dosah asi 3 000 korún, po novom balíčku sa dá pripočítať ďalších 700 korún.

Vážený pán podpredseda, aby som to zbytočne nenaťahoval, rád by som to dokončil, teda keď hovoríte, že máte ešte nejaké povinnosti.