Šiesty deň rokovania
43. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
6. decembra 2000
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Páni poslanci, prosím, aby ste prišli do rokovacej sály. Budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky hlasovaním o tých bodoch programu, ktoré Národná rada prerokovala na včerajšom odpoludňajšom zasadnutí.
Ešte raz vás prosím, páni poslanci, aby ste prišli do rokovacej sály, aby sme mohli pristúpiť k hlasovaniu o jednotlivých bodoch programu, ktoré zostali zo včerajšieho rokovacieho dňa.
Páni poslanci, budeme sa prezentovať. Prezentujte sa, prosím. Žiadam vás, aby ste sa prezentovali.
Prítomných je 79 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada je uznášaniaschopná.
Vážení páni poslanci,
vážené panie poslankyne,
otváram šiesty rokovací deň 43. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Brhel, pán poslanec Fehér, pán poslanec Zajac. Na zahraničnej služobnej ceste je predseda Národnej rady Slovenskej republiky Jozef Migaš a poslanci Gyula Bárdos, Pavel Delinga, Dušan Fedoročko a Štefan Rusnák.
Pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných návrhoch, o ktorých sme včera nehlasovali.
Budeme hlasovať o návrhoch vlády na voľbu sudcov, a to o návrhu na voľbu sudcov bez časového obmedzenia, to je tlač 815, a o návrhu na voľbu sudcov na štvorročné volebné obdobie (tlač 850).
K obidvom návrhom bol spravodajcom poslanec Ivan Šimko. Prosím ho, aby prišiel k mikrofónu.
Podľa § 119 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národná rada volí sudcov, predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu v tajnom hlasovaní. V prípade voľby sudcov sa môže bez rozpravy uzniesť aj na inom spôsobe hlasovania.
Poslanec Ivan Šimko podal návrh, aby Národná rada o návrhoch na voľbu sudcov hlasovala verejne. To znamená aj pri tlači 815, aj pri tlači 850. O tomto návrhu dávam hlasovať bez rozpravy.
Predtým sa ešte hlási pán spravodajca.
Nech sa páči.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán podpredseda.
Vzhľadom na to, že ide o dva body, tak musíme o každom z nich hlasovať osobitne. Ja by som odporúčal, aby sme hlasovali osobitne o každom. Predsa len sú to dva body, aby potom nevznikli pochybnosti.
Najskôr by sme mali pristúpiť k hlasovaniu o návrhu vlády na voľbu sudcov bez časového obmedzenia, pretože ten bod bol skôr. Najskôr pristúpime k tomuto bodu. Rozhodneme o tom, akým spôsobom sa bude hlasovať.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Dobre. Páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o tlači číslo 815, kde je návrh, aby sa hlasovalo verejne. Dávam o tomto návrhu hlasovať. Prosím, hlasujte.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 93 poslancov.
Za návrh hlasovalo 88 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasovali 3 poslanci.
Návrh bol schválený.
Budeme hlasovať verejne o tlači 815, čiže o návrhu na voľbu sudcov bez časového obmedzenia.
Poslanec I. Šimko:
Pán podpredseda, môžeme pristúpiť k tomuto hlasovaniu s tým, že upozorňujem, že tlač 815 bola upravená tak, že vláda stiahla časť svojho návrhu, pokiaľ išlo o návrh na voľbu Mgr. Juraja Gavalca. To znamená, že budeme hlasovať o 27 sudcoch bez Mgr. Gavalca.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Prosím, hlasujme o predloženom návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 97 poslancov.
Za návrh hlasovalo 86 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Tento návrh sme schválili.
Konštatujem, že Národná rada zvolila 27 sudcov bez časového obmedzenia.
Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu na voľbu sudcov na štvorročné volebné obdobie, tlač 850.
Prosím pána poslanca Šimka, aby hlasovanie uviedol.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán podpredseda.
Najskôr budeme hlasovať zase o mojom procedurálnom návrhu, aby sme týchto sudcov volili verejným hlasovaním.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Áno, hlasujeme o tom, aby sme volili verejným hlasovaním.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 97 poslancov.
Za návrh hlasovalo 87 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Budeme voliť verejným hlasovaním.
Poslanec I. Šimko:
Pán podpredseda, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu vlády s tým, že som navrhol, aby sme hlasovanie o JUDr. Kristíne Glesgovej vyňali na osobitné hlasovanie. Takže navrhujem, aby sme najskôr hlasovali o nej a potom o ostatných štyroch kandidátoch na funkciu sudcu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím, budeme hlasovať o návrhu pani JUDr. Glesgovej. Nech sa páči, hlasujte.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 97 poslancov.
Za návrh hlasovalo 76 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Tento návrh bol schválený.
Poslanec I. Šimko:
Pán podpredseda, môžeme pristúpiť k ďalším štyrom návrhom, o ktorých môžeme hlasovať spoločne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím, budeme hlasovať spoločne o ďalších štyroch návrhoch na voľbu sudcov na štvorročné volebné obdobie.
Prezentovalo sa 91 poslancov.
Za návrh hlasovalo 80 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada zvolila 5 sudcov na štvorročné volebné obdobie.
Ďakujem.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem aj ja a sudcom blahoželám a želám im, aby súdili spravodlivo a milosrdne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Nasleduje hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tlač 770.
Pýtam sa pani spoločnej spravodajkyne, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Pani spoločná spravodajkyňa, prosím, aby ste uvádzali hlasovanie. Pani poslankyňa Kolláriková, vyzývam vás. Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpime najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov. Prosím pani spoločnú spravodajkyňu, aby hlasovanie uvádzala.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Keďže z rozpravy nevzišli nijaké pozmeňujúce návrhy, môžete dať hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy s tým, že gestorský výbor odporúča o všetkých bodoch hlasovať naraz a schváliť ich. Môžete dať hlasovať.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Hlasujeme. Nech sa páči, hlasujte o tomto návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 104 poslancov.
Za návrh hlasovalo 80 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Nehlasovalo 6 poslancov.
Návrh bol schválený.
Pani poslankyňa, ďalej.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Pán predsedajúci, z gestorského výboru mám splnomocnenie, aby sme návrh zákona o priestupkoch postúpili na tretie čítanie.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Hlasujeme o tomto návrhu na postúpenie do tretieho čítania.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Gestorský výbor odporúča schváliť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Hlasujte.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 105 poslancov.
Za návrh hlasovalo 75 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento návrh sme schválili.
Pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.
Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či chce niekto v rozprave vystúpiť. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.
Prosím, aby ste hlasovali o tomto návrhu ako o celku.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Gestorský výbor odporúča hlasovať tak, že návrh sa bude schvaľovať.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Hlasujte. Pani poslankyňa, už netreba k tomuto hovoriť. Hlasujte.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 105 poslancov.
Za návrh hlasovalo 69 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.
Nehlasovalo 7 poslancov.
Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som sa vám poďakovala za predkladateľov, že ste tento návrh podporili.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Nasleduje hlasovanie o návrhu uznesenia k správe o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. - III. štvrťrok 2000, tlač 818.
Prosím spoločného spravodajcu poslanca Pála Farkasa, aby uvádzal hlasovanie o návrhu uznesenia.
Poslanec P. Farkas:
Áno, pán predsedajúci. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh uznesenia, na základe ktorého Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so správou o plnení štátneho rozpočtu I. - III. štvrťrok 2000.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem. Hlasujeme o tomto návrhu na uznesenie. Hlasujte, prosím.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 103 poslancov.
Za návrh hlasovalo 74 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Nehlasovalo 7 poslancov.
Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. - III. štvrťrok 2000.
Pokračujeme hlasovaním o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Indonézskej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov, tlač 814.
Prosím spoločného spravodajcu výborov poslanca Rasťa Šeptáka, aby uviedol hlasovanie.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Dámy a páni, v rozprave nevystúpil nikto a taktiež nikto ani nepodal pozmeňujúce návrhy. Tak mi dovoľte prečítať návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Indonézskej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia a o zabránení daňového úniku v odbore daní z príjmov (tlač 814).
"Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Indonézskej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia a o zabránení daňového úniku v odbore daní z príjmov (tlač 814).
Pán podpredseda, prosím vás pekne, dajte hlasovať o tejto zmluve.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem. Hlasujeme o tomto návrhu. Hlasujte.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 107 poslancov.
Za návrh hlasovalo 105 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nikto nezdržal.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.
Ďakujem, pán poslanec.
Poslanec R. Šepták:
Aj ja ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Nasleduje hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 278/1993 Zb. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov (tlač 810) v prvom čítaní.
Určeným spravodajcom bol pán poslanec Benkovský. Prosím, aby sa ujal slova. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.
Prosím, aby ste tento návrh uviedli.
Poslanec M. Benkovský:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, keďže v rozprave nevystúpil žiaden z poslancov, odporúčam, aby sme hlasovali o návrhu, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Prosím, dajte hlasovať.
(Hlasy v sále.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ja viem. Prosím, prezentujte sa a hlasujte, nedočkavci.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 105 poslancov.
Za návrh hlasovalo 98 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasovalo 5 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Prosím, pristúpime k hlasovaniu o návrhoch predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie.
Prosím, pán spravodajca, aby ste hlasovanie uviedli.
Poslanec M. Benkovský:
Na základe návrhu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 859 z 8. novembra tohto roku prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ďalej Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu.
Za gestorský výbor je navrhnutý Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 24. januára 2001 a gestorský výbor do 26. januára 2001.
Prosím, pán predsedajúci, o mojom návrhu dať hlasovať.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Hlasujeme o tomto návrhu. Hlasujte. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 103 poslancov.
Za návrh hlasovalo 95 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.
Teraz budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona o daňových orgánoch (tlač 791) v prvom čítaní.
Určeným spravodajcom je poslanec Maňka. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 zákona o rokovacom poriadku.
Prosím, pán spravodajca, aby ste uviedli tento návrh.
(Ruch v sále.)
Prosím o pokoj v rokovacej sále.
Poslanec V. Maňka:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
v rozprave som nedostal písomne ani som nemal dostať ani jediný druh návrhu, preto odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.
Prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Hlasujte.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 101 poslancov.
Za návrh hlasovalo 72 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Nehlasovalo 9 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj na určenie lehoty na jeho prerokovanie. Môžeme hlasovať.
Poslanec V. Maňka:
Odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 836 zo dňa 17. októbra 2000 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh trom výborom, a to: výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu.
Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 17. januára 2001 a gestorský výbor do 19. januára 2001.
Prosím, dajte o mojom návrhu, vážený pán predsedajúci, hlasovať. Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Hlasujte, páni poslanci.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 103 poslancov.
Za návrh hlasovalo 86 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.
Tým sme blok hlasovaní, páni poslanci, skončili.
Dovoľte mi, aby som vás oboznámil s listom, ktorý bol adresovaný predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky Jozefovi Migašovi:
"Vážený pán predseda,
dovoľujem si vám oznámiť, že dňom 4. decembra 2000 prestali byť členmi klubu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za Slovenskú demokratickú koalíciu poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Ján Langoš, Peter Osuský, František Šebej, Peter Tatár, Peter Zajac."
Pán poslanec Langoš sa hlási s procedurálnym návrhom.
Poslanec J. Langoš:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážená Národná rada Slovenskej republiky,
dovoľte mi, aby som vyslovil krátky, ale pevný záväzok. Skupina poslancov Demokratickej strany preberá na seba všetky záväzky, ktoré zaväzujú z koaličnej zmluvy všetky poslanecké kluby vládnej koalície. Vyslovujem záväzok, že poslanci za Demokratickú stranu sa budú zúčastňovať na politických rokovaniach s ostatnými klubmi vládnej koalície tak, aby sme dosahovali spoločnú vôľu pre podporu vládneho programu a podporu tejto vlády. Rovnako sa zaväzujeme, že sa nebudeme podieľať na žiadnej zmene, rozložení politických síl v Národnej rade.
Ďakujem pekne za slovo.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
S procedurálnym návrhom sa hlási pani poslankyňa Tóthová. Aj keď nie sú to procedurálne návrhy, tolerujem to.
Poslankyňa K. Tóthová:
Dovoľte mi, aby som konštatovala a zároveň im želala dobrý život v parlamente. Ale dovoľte mi, aby som pripomenula, že takýto záväzok vydržať v SDK sme počuli tesne po voľbách a myslím si, že tento krok je jasným dokumentom toho, že Najvyšší súd veľmi nesprávne rozhodol a keď sme namietali, že SDK je len okľuka zákona a nie je homogénnou politickou stranou, tak sme mali pravdu. Terajší premiér hovoril, že iné rozhodnutie by bolo demontážou demokracie. Myslím si, že bol justičný omyl rozhodnúť, že SDK bol samostatný a homogénny súbor.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, skončili sme, ešte raz opakujem, blok hlasovaní o zákonoch, ktoré sme prerokovali včera odpoludnia. Pokiaľ pristúpime k návrhu na rokovanie o štátnom rozpočte na rok 2001, vyhlasujem prestávku do 10.30 hodiny, keď príde aj celá vláda Slovenskej republiky k tomuto bodu programu.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály. Pánov ministrov, členov vlády, prosím, aby zaujali miesto, ktoré je určené v rokovacej sále pre členov vlády. Pre niektorých boli poslanecké lavice zrejme príjemnejšie.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
ďalším bodom programu 43. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky je rokovanie o
vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2001.
Predtým mi ešte dovoľte, keďže je dnes svätého Mikuláša, aby som zablahoželal plné zdravie a silu pánu premiérovi slovenskej vlády Mikulášovi Dzurindovi, nech sa mu darí v osobnom, ale aj v spoločenskom živote. Všetko najlepšie. (Potlesk.)
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 783 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 783a.
Teraz prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona o štátnom rozpočte odôvodnila v Národnej rade Slovenskej republiky pani ministerka financií Brigita Schmögnerová.
Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážená poslanecká snemovňa,
vážený pán predseda vlády,
členovia vlády,
dovoľte mi, aby som z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedla na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh štátneho rozpočtu na rok 2001.
V uplynulých dňoch Národná rada Slovenskej republiky prerokovala viacero zákonov, ktoré vytvárajú podmienky na jeho realizáciu. Podarilo sa dosiahnuť konsenzus, ktorému predchádzali, nepochybne dlho, odborné i politické rokovania. Dnes môžeme konštatovať, že riziká, ktoré boli spojené s prijímaním týchto zákonov a ktoré sa mohli negatívne odraziť i na štátnom rozpočte, sa nám spoločne podarilo eliminovať. Rada by som chcela vyjadriť presvedčenie, že podobne bude prebiehať aj konštruktívna diskusia o štátnom rozpočte na rok 2001 a spoločne ho úspešne aj schválime.
Posudzovanie štátneho rozpočtu sa vždy začína analýzou základných makroekonomických údajov, na základe ktorých sa štátny rozpočet zostavuje. Zopakujem východiská štátneho rozpočtu na rok 2001, tak ako ich schválila vláda Slovenskej republiky.
Rast hrubého domáceho produktu v stálych cenách je o 3,2 %, miera inflácie 7 % a miera nezamestnanosti 16,3 %. Často sa kladie otázka, či sú tieto parametre dosiahnuteľné. Makroekonomický scenár, ktorý je súčasťou strednodobých priorít hospodárskej politiky Slovenskej republiky, dokumentu, ktorý podpísala naša vláda s Európskou komisiou, predpokladá v rokoch 2001 - 2003 dokonca vyššie miery hospodárskeho rastu. Sú to 3,9 %, 4,8 % a 5,3 %. Záverečné stanovisko misie Medzinárodného menového fondu z októbra 2000 odhaduje rast hrubého domáceho produktu v budúcom roku na úrovni 3,5 %. Odhad Európskej komisie a OECD, ktorý bol nedávno zverejnený, sa pohybuje na úrovni medzi 3,1 a 3,2 %.
Je zrejmé, že odhad hrubého domáceho produktu na rok 2001 bude spochybňovaný s odvolávaním sa na možnú nižšiu mieru rastu HDP v roku 2000, než predpokladal štátny rozpočet. Predikcie tohtoročného rastu HDP sú rôzne. Pohybujú sa od 1,6 % až po 2,5 %. Štatistický úrad Slovenskej republiky a INFOSTAT odhadujú tohtoročný rast na 1,6 %. Medzinárodný menový fond znížil svoj odhad na 1,8 %. Národná banka Slovenska zostáva na predikcii 2,5 %. Je pravdou, že v 1. polroku 2000 bol rast HDP nižší, ako sme pôvodne predpokladali. Na nižšom raste sa prejavil pokles domáceho dopytu, ktorý nekompenzoval ani rast vývozu, za 1. polrok 2000 v porovnaní s rokom 1999 dokonca až o 30,9 %.
Okrem vnútorných faktorov sa na miere rastu negatívne odrážajú aj externé faktory. Rast ceny ropy a ropných produktov a vývoj kurzu USD k euru. Experti odhadujú, že ich podiel na znížení rastu HDP by mohol dosiahnuť až 1 percentuálny bod.
Na základe spochybňovania predikcie rastu HDP na budúci rok sa spochybňuje aj rozpočtovanie príjmov štátneho rozpočtu. Chcem len upozorniť, že kým v roku 2000 zatiaľ mierne zaostávame za pôvodne predpokladaným rastom HDP, tvorba príjmov štátneho rozpočtu, a to najmä daňových, je lepšia, než boli pôvodné predpoklady. Preto by sa ani pri posudzovaní východísk rastu hospodárstva v budúcom roku nemali preceňovať vplyvy rastu HDP na tvorbu príjmov. Je evidentné, že tu existuje ešte viacero iných faktorov, ktoré zoslabujú alebo zosilňujú príjmy štátneho rozpočtu a majú aj svoj odraz na bezprostrednú väzbu medzi rastovými tendenciami a tvorbou príjmov štátneho rozpočtu.
Mimoriadny vplyv majú najmä realizované legislatívne úpravy v daňovej sfére, ale takisto aj zmeny v daňovej správe a podobne. Udržanie miery inflácie na predpokladanej úrovni bude závisieť od toho, či vláda dodrží harmonogram úprav cien, takzvaný kalendár zvyšovania cien, ktorý schválila 31. mája 1999, a či sa nezvýšia nepriame dane. Takýto zámer vláda Slovenskej republiky nemá.
Vývoj miery nezamestnanosti bude závisieť od dvoch faktorov: od rastu hrubého domáceho produktu a od politiky trhu práce. Nástroje politiky trhu práce, ktorých použitie sa môže priaznivo odraziť na ponuke práce, to znamená nielen na dopyte po práci, sú v našich rukách. Treba ich účinnejšie využívať. Po vyhodnotení účinnosti projektu verejnoprospešných prác chceme v ich uplatňovaní pokračovať aj v budúcom roku s tým, že chyby a nedostatky, ktoré sa vyskytli, by sme sa mali pokúsiť eliminovať.
Ďalším zásadným okruhom diskusií pri posudzovaní návrhu štátneho rozpočtu je výška jeho schodku. Mal by hospodáriť takmer s dvojnásobným schodkom 37,2 mld. korún, kým v roku 2000 schodok štátu kvantifikujeme na úrovni 18 mld. korún. Využitie priestoru, ktorý poskytuje § 12 návrhu zákona o štátnom rozpočte, umožňuje tento schodok zvýšiť o 8,9 mld. korún. Uvedené zvýšenie schodku nie je výsledkom zníženia rozpočtovej disciplíny, ale odrazom určitých negatívnych fiškálnych dosahov realizácie viacerých reforiem, ktoré sa vláda rozhodla uskutočniť. Samozrejme odráža aj určité štruktúrne zmeny, ktoré sa uskutočňujú vo verejnom rozpočte. Objektívne posúdenie výšky schodku si vyžaduje zohľadniť predovšetkým faktor zmeny vzťahov v rámci verejného rozpočtu a realizáciu reforiem s dosahom na príjmy, resp. výdavky rozpočtu. Vláda v súlade s reformou verejných financií kladie dôraz na schodok celého okruhu verejného rozpočtu.
V roku 2001 po prvýkrát prechádzame od hodnotenia finančnej disciplíny štátu podľa štátneho rozpočtu k jeho hodnoteniu podľa verejného rozpočtu. Preto je také dôležité vyčíslenie schválenia a dodržanie schodku verejného rozpočtu. V roku 2000 by mal schodok verejného rozpočtu dosiahnuť približne 30 - 33 mld. korún, v roku 2001 37,8 mld. korún, čo predstavuje 3,94 % hrubého domáceho produktu. Dosiahnutá úroveň schodku verejného rozpočtu v roku 1999 bola 3,6 %. Odhad na rok 2000 je približne medzi 3,3 - 3,6 %.
K zhoršeniu schodku verejného rozpočtu teda nepochybne dochádza, ale bude to predstavovať iba čiastočné zhoršenie, a to napriek tomu, že schodok štátneho rozpočtu v roku 2001 bude predstavovať dvojnásobok schodku štátneho rozpočtu v roku 2000. Kým v roku 2000 sa schodok štátneho rozpočtu podieľal na schodku verejného rozpočtu asi 64 %, v roku 2001 tento podiel stúpne na takmer 100 %. To odráža závažné štruktúrne zmeny vo verejnom rozpočte. Do štátneho rozpočtu sme totiž integrovali viaceré vzťahy, ktoré dovtedy ovplyvňovali hospodárenie ostatných zložiek verejného rozpočtu.
Tak napríklad schodok štátnych fondov sa v dôsledku ich postupného integrovania do rozpočtových kapitol odrazí v schodku štátneho rozpočtu. Do štátneho rozpočtu sa premietajú úvery, ktoré doteraz preberali štátne fondy v rozsahu takmer 9 mld. korún. Okrem toho sa zvyšujú transfery zo štátneho rozpočtu do rozpočtov Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní o 5,6 mld. korún. Niektoré výdavky v roku 2000 financované z privatizačných zdrojov sa budú financovať z rozpočtových zdrojov. Mám na mysli napríklad Národný program na prípravu vstupu do NATO PRENAME, ktorý v roku 2000 zvyšoval schodok verejného, ale nie štátneho rozpočtu.
V návrhu budúcoročného štátneho rozpočtu sa súčasne kumulujú dosahy rôznych opatrení a reformných krokov vlády. Iba preto je fiškálny rok 2001 najzložitejším rokom tohto vládneho obdobia. Chcela by som znovu zopakovať a možno aj osobitne podčiarknuť, že okrem rizík, ktoré sú spojené s deficitom vo verejných financiách roku 2001, vo všetkých iných ukazovateľoch národného hospodárstva, bude rok 2001 priaznivejším ako rok 2000.
Pri formulovaní východísk rozpočtu sa rozhodovalo o únosných parametroch rozpočtu a miere realizácie viacerých zásadných reformných opatrení. Niektoré z nich možno mali byť z fiškálneho hľadiska viac rozložené v čase. Možno sa časom ukážu niektoré finančne náročné reformy ako veľmi unáhlené. Súčasne však konštatujeme pomalosť iných reforiem, ktoré by naopak mali znížiť napätie medzi výdavkami a požiadavkami. Pri posudzovaní predloženého návrhu však možno vysloviť presvedčenie, že vláda našla kompromis medzi mierou realizácie nevyhnutných reforiem a ich rozpočtovým krytím. Tým sa vytvorili dobré predpoklady pre nasledujúce roky z hľadiska uplatňovania reforiem, ako aj z hľadiska vývoja rozpočtu. I keď bude z dlhodobého hľadiska efekt reforiem pozitívny, krátkodobo výrazne zaťažuje rozpočet.
V roku 2001 sa kumulujú mnohé opatrenia a reformné kroky vlády s negatívnymi fiškálnymi dosahmi najmä na strane príjmov. Ide najmä o výpadok na dani z príjmov právnických osôb, výpadok príjmov zo zrušenia dovoznej prirážky s následným negatívnym dosahom na tvorbu DPH a výpadok zo zníženia príjmov v dôsledku noviel iných zákonov, napríklad zákon o rezervách a opravných položkách. Výpadok spolu odhadujeme v rozsahu 14 - 20 mld. korún, čo by predstavovalo hornú hranicu až 2 % z HDP. V rozpočte sa museli tieto opatrenia premietnuť. Celkové príjmy rozpočtu rozpočtujeme preto na úrovni 179,3 mld., čo je medziročne menej o 4,5 mld. korún.
Iste, možno si položiť otázku, či bolo potrebné uskutočniť všetky kroky naraz. Zníženie daňového zaťaženia, ktoré sme uskutočnili v rokoch 2000 a 2001 spolu na úrovni viac ako 2 % HDP, v Nemecku napríklad rozložili na roky 2000 až 2004. U nás tempo znižovania nezodpovedalo miere hospodárskeho rastu a zrejme ani úrovni rezortu slovenského hospodárstva, keď sa Slovensko naopak usiluje znížiť fiškálny schodok. Časové oneskorenie medzi motivačným účinkom zníženia daňového zaťaženia a hospodárskym rastom sa odhaduje na jeden až dva roky.
Pri prerokúvani návrhu rozpočtu sa viackrát nastolila otázka, či rozpočet dostatočne vytvára podmienky na podnikanie, pričom sa pozornosť často a jednostranne upierala iba na výdavkovú stránku rozpočtu. Pri posudzovaní tejto podpory je však potrebné zohľadniť aj opatrenia na strane príjmov. Od priamej podpory výdavkami sme pristúpili k nepriamej podpore tým, že sa dala väčšiu časť zdrojov podnikom, ktoré ich vytvorili.
Najväčším rozvojovým prvkom nie sú teda priame štátne investície alebo štátne dotácie, ale náklady vynaložené na finančnú reštrukturalizáciu, ktorá umožňuje pokles úrokových sadzieb a zároveň aj náklady zníženia daňového zaťaženia, ktorá predstavuje priamy výpadok príjmov štátneho rozpočtu. Na výdavkovej strane sú najväčším reformným výdavkom úrokové náklady, ktoré, tak ako som uviedla, sú spojené s reštrukturalizáciou bankového sektora. Predstavujú 9,8 mld. korún a budú výdavkom štátneho rozpočtu nasledujúcich 10 rokov. Zvýšené nároky na výdavky predstavujú náklady súvisiace s prípravou na vstup do Európskej únie, do NATO, s reformou verejnej správy a podobne. Celkové výdavky rozpočtu rozpočtujeme na úrovni 216,5 mld. korún, čo je medziročne viac o 14,7 mld. korún.
Pri rokovaní o predloženom návrhu štátneho rozpočtu viacerí poslanci opodstatnene poukazovali na pomalosť realizácie viacerých štruktúrnych reforiem, osobitne v tých odvetviach, ktoré sú náročné na rozpočtové zdroje. V záverečnom stanovisku Medzinárodného menového fondu sa taktiež konštatuje, že zoznam potrebných štruktúrnych reforiem zostáva veľký. Kde sú meškania a najväčšie rezervy? Evidentne v zdravotníctve, v školstve, v sociálnej sfére, v dôchodkovom poistení, v riadení štátnych podnikov, ako sú Železnice Slovenskej republiky, Slovenské elektrárne a tak ďalej.
Štátny rozpočet odráža úroveň reforiem, ale môže si do určitej miery reformy aj vynucovať. Spolu so štátnym rozpočtom vláda schválila uznesenia, ktoré majú urýchľovať reformy. Dohodla sa napríklad na tom, že oddlžovanie rezortov predovšetkým zdravotníctva bude podmienené dodržiavaním harmonogramu reformných krokov. Analogicky poskytovanie štátnych záruk napríklad pre Železnice Slovenskej republiky, pre Slovenské elektrárne a tak ďalej bude možné iba na základe dodržiavania programu transformácie podnikov. Rezorty budú musieť tieto uznesenia splniť, inak riskujú, že nebudú mať na svoje prežitie dostatok zdrojov.
Takzvané sociálne zákony sú úzko previazané s návrhom štátneho rozpočtu. Dávky sociálnej pomoci, peňažné príspevky na kompenzáciu a štátne sociálne dávky, v tom je príspevok na bývanie, dávky sociálneho zabezpečenia, ale aj výdavky na zariadenia sociálnych služieb sú výdavkami štátneho rozpočtu. Okrem toho sa zo štátneho rozpočtu uhrádzajú platby za zákonom vymedzený okruh osôb do zdravotných poisťovní a do Sociálnej poisťovne. V roku 2001 štát zvýši platby na zdravotné poistenie približne o 2 mld. korún. Spolu to bude 13 mld. korún. Do Sociálnej poisťovne zvýši platby o 3,6 mld. korún. Okrem týchto zdrojov budú smerovať do poistných, verejnoprávnych inštitúcií i zdroje z privatizácie na oddlženie. Výdavky na sociálne dávky a dávky sociálneho zabezpečenia sa zvyšujú o 1,8 mld. korún, i keď diferencovane. Najsociálnejšie by, samozrejme, bolo, keby sa počet tých, ktorí sú odkázaní na sociálne dávky, znižoval a keby sa znižoval aj počet tých, ktorí sociálne dávky zneužívajú.
V štátnom rozpočte na rok 2001 zvyšujeme položku na garančný fond na 320 mil. korún a vytvárame nové položky na program zamestnávania mladých ľudí a dlhodobo nezamestnaných. Niektorí poslanci pokladajú štátny rozpočet za asociálny preto, že sa v ňom rátalo so zvýšením odvodového percenta do zdravotných poisťovní o 0,3 % a do Sociálnej poisťovne o 0,5 % bodu. Je to však nepochybne lepšie riešenie než mnohé náhradné ako napríklad zvyšovanie niektorých daní, a to aj preto, lebo nemá žiadne vedľajšie účinky, napríklad nárast cien aj preto, lebo rieši schodok tam, kde vzniká. Ak denne zaplatíme za zdravie priemerne o korunu viac a na dôchodky svojich starých rodičov o ďalšiu 1,50, resp. 2 koruny, bude to menej asociálne, ako keby sme nezabezpečovali zdravotnú starostlivosť a ohrozili vyplácanie dôchodkov.
Na rokovaní vo výboroch odznelo množstvo návrhov, najmä na úpravu výdavkovej stránky rozpočtu. Chcem vás ubezpečiť, že viaceré z predložených návrhov už boli predmetom osobitného posudzovania, najmä na úrovni vlády, a viaceré z nich aspoň čiastočne vláda riešila. Potvrdilo sa i to, že sme chceli obmedziť v rámci novely zákona o rozpočtových pravidlách a síce to, aby prevahu mali také návrhy na zvýšenie výdavkov, ktoré ukážu aj zdroje použitia. Vieme, ako tento zákon dopadol. Napriek tomu chcem opakovane vyjadriť presvedčenie, že budeme pristupovať k návrhom v štátnom rozpočte zodpovedne.
Vážená poslanecká snemovňa, mnohé z vašich návrhov smerovali k tomu, aby sa prostriedky na krytie výdavkov, ktoré sme dohromady vyčíslili približne na úrovni 9 - 10 mld. korún, pokrývali zo Všeobecnej pokladničnej správy. Chcem však povedať, je k dispozícii, mali ste k dispozícii kapitolu Všeobecnej pokladničnej správy, kde sú veľmi podrobné informácie o tom, na ktoré účely sa výdavky majú použiť. Všetky výdavky vo VPS sú účelovo určené. Preto každé navýšenie výdavkov kapitoly VPS by si vyžiadalo nielen zvýšenie, ale aj zníženie, aby sme presne posúdili, či zníženie výdavkov na jeden účel je možné tak, aby sa zabezpečilo zvýšenie výdavkov na iný účel. Bolo by vhodné, aby o tejto redukcii, resp. o týchto presunoch spolurozhodoval aj predkladateľ návrhu rozpočtu, samozrejme, definitívne rozhodnutie a konečné hlasovanie bude v rukách poslancov.
V porovnaní s rokom 2000 vytvárame väčší priestor na financovanie projektu Európskej únie, čo nepochybne odpovedá zámerom vlády Slovenskej republiky urýchliť prípravu Slovenskej republiky na vstup do Európskej únie. Vo viacerých výboroch sa osobitne diskutovalo o problematike, o vzťahoch štátneho rozpočtu a rozpočtov obcí. Chcela by som zdôrazniť, že týmto vzťahom sme venovali osobitnú pozornosť aj pri príprave rozpočtu na rok 2000.
Aj v tomto roku predložili predstavitelia obcí a miest svoje dodatočné požiadavky. Tieto dodatočné požiadavky kvantifikovali vo výške asi 1,1 mld. korún, čo predstavuje alebo čo by predstavovalo zvýšenie výdavkov približne o 19 %. V žiadnom prípade nechcem spochybňovať opodstatnenosť týchto požiadaviek. Musím však poukázať na to, že je potrebná ich realizovateľnosť práve v rozpočtovom roku 2001. Jeden z najčastejšie používaných argumentov Združenia miest a obcí Slovenska bol ten, že sa podieľajú na zabezpečení chodu škôl. Ak sa Národná rada rozhodne vyčleniť vyššie zdroje v porovnaní s vládnym návrhom na školstvo, mali by tieto výdavky smerovať priamo krajským úradom do základného a stredného školstva. Prerozdelenie cez Združenie miest a obcí Slovenska by zrejme nebolo v tom prípade potrebné.
Návrh na zvýšenie prostriedkov do obcí nebol jediným návrhom na zvýšenie výdavkov rozpočtu. Poslanecké výbory navrhovali zvýšiť výdavky rozpočtových kapitol, resp. iných rozpočtov verejnej správy, tak ako som už uviedla, o takmer 10 mld. korún. Pritom ďalšie poslanecké návrhy v rozsahu niekoľkých miliárd korún nenašli vo výboroch podporu. Pretože predpokladám, že poslanci využijú svoje právo a opäť ich prednesú v rámci rokovania pléna Národnej rady, chcem vás požiadať, aby sme skutočne ešte viac zvažovali každý takýto návrh, aby sme dodržali schválený schodok verejného rozpočtu.
V porovnaní s predchádzajúci rokmi sme pokročili aj vo využívaní zdrojov z privatizácie. Prejesť zdroje z privatizácie je lákadlom pre každú vládu. Prejedla ich táto vláda? Dovoľte mi, aby som povedala, že v roku 1999 sme za predaj 24-percentného podielu NBS z ČSOB získali 14 mld. korún, z ktorých 4 mld. sa použili na oddlženie Železníc Slovenskej republiky a 10 mld. sa odviedlo do štátnych finančných aktív. Tieto zdroje sú vlastne na účte štátnych finančných aktív a používajú sa podľa požiadavky ČSOB na poskytovanie krátkodobých úverov a sú riadne zúročené. Znamená to, že bude nimi disponovať aj budúca vláda.
Prostriedky z privatizácie Slovenských telekomunikácií v roku 2000 sa použijú čiastočne na oddlženie rezortu zdravotníctva a dopravy v objeme 3,8 mld. korún a čiastočne na tzv. rozvojové projekty. Prostriedky získané z privatizácie v roku 2001 sa použijú na zníženie istiny štátneho dlhu, predpokladám vo výške 8,8 mld. korún, a na zníženie záväzkov štátu v zdravotníctve, sociálnej sféry a na zníženie záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy vo verejnom záujme vo výške 5,1 mld. korún dohromady. Uvoľnenie týchto prostriedkov však bude prísne podmienené, tak ako som pred chvíľočkou povedala, dodržiavaním harmonogramu reforiem.
Medziročne sa výrazne znížil objem finančných prostriedkov z privatizácie určených na rozvojové projekty, z uvažovaných asi 8 mld. korún v roku 2000 na 1,1 mld. korún v roku 2001. Pritom aj ich čerpanie bude podmienené pozitívnym vývojom schodku verejných rozpočtov, t. j. s neprekročením rozpočtovaného schodku verejného rozpočtu. V roku 2001 predpokladáme príjmy z privatizácie štátnych podnikov, ako je Slovenský plynárenský priemysel, Slovenské elektrárne. Najväčší podiel na príjmoch z privatizácie odkrojí vyplatenie dlhopisov Fondu národného majetku. Z makroekonomického hľadiska bude dôležité, ako sa zachovajú držitelia dlhopisov po ich vyplatení, či vložia nadobudnuté prostriedky do úspor alebo do spotreby a ako sa zachovajú aj podniky, či použijú tieto prostriedky do investícií. Každé rozhodnutie bude mať iné dôsledky.
Pri posudzovaní príjmov a najmä smerovania výdavkov rozpočtu sa dostali čiastočne do úzadia metodické zmeny, ktoré sú premietnuté v predloženom návrhu štátneho rozpočtu. Je ich niekoľko a veľmi stručne by som na ne upozornila. Všetky korešpondujú s reformou štátneho rozpočtu, ktorá bude zahŕňať najmä prechod od ročného k viacročnému rozpočtovaniu, prechod na programové rozpočtovanie, prechod od odvetvovej k funkčnej klasifikácii.
Návrh štátneho rozpočtu na rok 2001 zahŕňa niektoré nové časti, resp. knihy. Strednodobý finančný výhľad na roky 2001 - 2003 a informáciu o rozpočtoch ostatných zložiek verejných financií na rok 2001. Táto informácia je prechodovým mostíkom od finančného hospodárenia vlády k finančnému hospodáreniu celého okruhu verejných financií. Strednodobý finančný výhľad je východiskom na postupný prechod z ročného na viacročné rozpočtovanie. V kapitolovej knihe sa za rozpočtami kapitol po prvýkrát nachádzajú tzv. programy rezortov. Napríklad ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pripravilo krátkodobý program podpory zamestnanosti mladých ľudí a program podpory dlhodobo nezamestnaných. Zatiaľ ich môžeme hodnotiť iba ako zárodok tzv. programového rozpočtovania.
Čo to je? Aký predpoklad na zavedenie programového rozpočtovania vytvárame? Zjednodušene možno povedať, že každá koruna v rozpočte by sa mala vynakladať na konkrétny účel na to, aby sa naplnil určitý cieľ, zámer vlády, resp. Národnej rady. Na dosiahnutie týchto zámerov je potrebné pripraviť projekty, resp. programy. Programy môžu byť jednoročné i viacročné. Zákony o rozpočtových providlách, ktoré Národná rada už prijala, vytvárame po prvýkrát možnosti využiť inštitút programu a umožňujeme, aby prostriedky určené na program mohli prechádzať z jedného roka do druhého. Programové rozpočtovanie súčasne umožní, aby rezorty mohli uskutočňovať financovanie projektov, na ktoré sa v minulosti zakladali štátne fondy.
Prechod na funkčnú klasifikáciu umožní porovnateľnosť výdavkov štátneho rozpočtu na medzinárodnej úrovni. Delenie funkcií vlády podľa klasifikácie COFOG zahŕňa 10 skupín výdavkov. Na porovnanie uvádzam, že podľa odvetvovej klasifikácie, ktorú sme používali dosiaľ, napríklad výdavky na hospodárstvo predstavujú 10,5 %, podľa funkčnej klasifikácie 12,9 %. Je zrejmé, že výdavky podľa odvetvovej klasifikácie a funkčnej klasifikácie, ktorá sa používa ako medzinárodný štandard, sú rozdielne.
Príprava návrhu štátneho rozpočtu na rok 2001 bola náročná aj z toho hľadiska, že termín na jeho predloženie do Národnej rady Slovenskej republiky bol skrátený o jeden mesiac. V budúcom roku máme ambíciu presunúť rozpočtové práce ešte viac do prvého polroka. Preto sme na úrovni ministerstva financií už pripravili a prerokovali prvý materiál o postupoch, ktoré uplatníme pri príprave návrhu štátneho rozpočtu na rok 2002. Ministerstvo financií Slovenskej republiky predkladá skrátenie termínu na predloženie návrhu rozpočtu na rokovanie vlády na jún 2001.
Ak sa oprieme o aktualizovanú prognózu vývoja slovenského hospodárstva, ktorú spracovalo ministerstvo financií, vývoj v roku 2002 by mal byť pozitívnejší. Predpokladáme 4-percentný rast hrubého domáceho produktu, nižšiu mieru inflácie, nižšiu mieru nezamestnanosti. Scenár strednodobých priorít hospodárskej politiky je dokonca optimistickejší. Nechcem sa ním podrobne zaoberať. Je však dôležité si uvedomiť, že fiškálny rok 2002 bude závisieť napríklad aj od toho, ako sa nám podarí realizovať reformu daňovej správy, ktorá by mohla zvýšiť daňové príjmy bez zvyšovania daňového zaťaženia. Bude závisieť od úspešnosti reforiem v tých rezortoch, ktoré sa podieľajú na verejných výdavkoch najviac.
Fiškálny rok 2002 bude posledným rokom politického cyklu, a preto zníženie schodku verejného rozpočtu, tak ako predpokladáme, na úroveň 3,5 % bude ambicióznejším cieľom, než sa možno mnohým analytikom bude na prvý pohľad zdať. Do referenčného dátumu vstupu do Európskej únie by Slovenská republika mala dosiahnuť schodok verejného rozpočtu na úrovni, resp. pod úrovňou maastrichtských kritérií. V roku 2002 by sa mali pozitívne prejaviť aj výsledky reformy fiškálneho manažmentu štátu, keď by sa mala začať realizovať jedna z jej dôležitých súčastí, štátna pokladnica. Úspory z reformy fiškálneho manažmentu štátu, ktoré sa pravda dostavia postupne, pomôžu nasledujúci rok dosiahnuť jeden z našich cieľov, vyrovnať verejný rozpočet.
Vážené poslankyne,
vážení poslanci,
dosiahnutím zámeru štátneho rozpočtu na rok 2001 sa vytvoria predpoklady na pokračovanie pozitívneho vývoja z rokov 1999 a 2000 a súčasne vytvoria podmienky na dynamizáciu hospodárstva v roku 2002, a preto, aby sme naplnili ciele programového vyhlásenia vlády. V mene vlády Slovenskej republiky vás preto žiadam o podporu predloženého návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2001.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)