Podpredseda NR SR I. Presperín:
S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Pán poslanec dal vážne argumenty a myslím si, že postup vlády skutočne by mal byť taký, že jednoznačne nemala odporučiť zvolenie tohto sudcu, pretože tu sú také dôvody, aby vôbec neprišiel na hlasovanie.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Hofbauer ako posledný prihlásený do rozpravy.
Prosím.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
dámy a páni,
dosť dlhý úvod pána ministra spravodlivosti Čarnogurského, spočiatku sa zdalo, že ma bude nudiť, pretože sa spočiatku zdalo, že je odťažitý, ale čím dlhšie pán minister hovoril, tak tým viac ma jeho vystúpenie zaujímalo. A keď skončil, tak som takmer ľutoval, že nepokračoval ďalej, pretože...
(Reakcia ministra.)
Škoda, mohli ste.
Pretože do tých všetkých chvál a sláv na pani sudkyňu, ktorá má byť parlamentom zvolená, už mi chýbalo iba informovanie, že je dobrovoľnou darkyňou krvi, že s politikou strany sa stotožňuje a že v kolektíve je obľúbená.
Toľko k tým dlhým úvodom a chválam.
Pán minister, nemajte mi za zlé, ale mne sa javí, že vy sa zbavujete zodpovednosti, pilátovsky si umývate ruky a predkladáte poslaneckému zboru, aby ste sa mohli vyhovárať, však to nie ja, ale poslanecký zbor túto sudkyňu zvolil, a to napriek tomu, že Rada sudcov Slovenskej republiky so zvolením tejto dámy za sudkyňu nevyjadrila kladné stanovisko. Myslím si, že tento alibizmus je nedôstojný ministra a rovnako je nedôstojný aj parlamentnej snemovne, aby takýmto spôsobom postupovala. Stáva sa však už, bohužiaľ, pravdou a opakovanou skutočnosťou, že vy vlastne k svojmu rozhodovaniu ako minister spravodlivosti nepotrebujete ani sudcovskú radu a nepotrebujete ani oficiálnu organizáciu sudcov, teda neoficiálnu, Združenie sudcov Slovenska, ktorú sa vám podarilo rozštiepiť. Pretože či rozhodnú kladne, alebo negatívne, alebo nijako, vy ten návrh predložíte aj tak.
Podpredsedu Najvyššieho súdu pána Štefanka ste predložili na odvolanie a prevalcovali ste vládnou koalíciou poslancov jeho odvolanie napriek tomu, že neprebehli žiadne relevantné kroky zo strany súdnych orgánov, ani zo strany sudcovských organizácií. Presne to isté sa opakuje v rámci tejto schôdze s najvyšším predstaviteľom Najvyššieho súdu, predsedom Najvyššieho súdu, s pánom Harabinom. Dá sa povedať, že okrem politikov, členov vlády z profesijnej stránky Slovensko v Európe a vo svete najviac zviditeľnili dvaja ľudia: v tom pozitívnom smere pán Binder uvedením do chodu Gabčíkovo a v tom negatívnom smere v oblasti súdnictva a justície, bohužiaľ, vy. Nie je to dobrá vizitka a dobrý obraz.
Viete, to, že siahodlho zdôvodňujete pozitíva pani Glezgovej, a sudcovia majú iný názor, tak nás týmto veľmi ťažko presvedčíte. Tu nesedí ani jeden sudca a iba veľmi málo právnikov. S takouto argumentáciou pred, trúfam si povedať, laickým zborom je obťažne možné vystupovať. Minister by mal predkladať do Národnej rady, teda parlamentu, materiály, ktoré by sa opierali o kvalifikované stanoviská profesijných odborníkov. V prípade pani Glezgovej o takéto stanoviská sa oprieť nemôžete. Tie pozitívne a oslavné vyjadrenia z Českej republiky môžem akceptovať vzhľadom na Českú republiku, ale my nie sme v Českej republike.
K problematike sudcu pána Gavalca. Predsa nebola neznáma, a pán poslanec Ošváth to už tu povedal opakovane a veľmi podrobne, jeho náklonnosť k alkoholu a toto bolo už známe v tom čase, keď bol prvý raz schvaľovaný v tejto snemovni na časovo obmedzené funkčné obdobie. Napriek tomu bol odporúčaný, napriek tomu bol zvolený a bolo treba čakať až dovtedy, kým vyvedie v stave alkoholického opojenia niečo také, čo už je do neba volajúce a čo policajtmi nie je možné zahladiť. Domnievam sa, že na tomto tragickom skutku a kroku spoluzodpovednosť majú aj tí, ktorí tohto pána do tejto funkcie navrhovali. Poslanci asi ťažko, pretože poslanci o týchto skutočnostiach sú informovaní asi tak, ako o problematike pani Glazgovej. Takže, pán minister, toľko k týmto dvom osobám, ktoré sa nachádzajú v okruhu tých sudcov, ktorých máme zvoliť.
A ešte jedno, na čo by som veľmi rád a veľmi vážne upozornil. Systematicky nám predkladáte do Národnej rady návrhy na zvolenie sudcov predovšetkým na štvorročné časové obdobie. V prevažnej miere sú to ženy, muži takmer okrajovo, ale nie ženy, ale dievčence. To sú dievčence, z ktorých úplná väčšina nemá ani 30 rokov, 28-, 29-ročné dievčence. Trúfam si pochybovať o tom, že na hodnoverný výkon a dôveryhodný výkon sudcovského stavu majú dostatok sudcovských skúseností a sudcovskej múdrosti, a to tým skôr, že nezriedka mnohé z nich v tomto období, čo je prirodzené, boli na materskej dovolenke, a teda ich sudcovská prax alebo čakacia lehota bola o toto ukracovaná.
Ak cirkev stavia do čela farnosti kňazov-mužov, nerobí to náhodou. Nie preto, že by ženám nedôverovala, ale ženy uvažujú kvalitatívne na emocionálnejšej úrovni ako chlapi. To nie je negatívum. To je veľmi cenná vlastnosť, ktorá však nemusí v každej profesijnej sfére byť ako pozitívum. Táto feminizácia sudcovského stavu, nedomnievam sa, že je šťastný krok, a to o to skôr, že ide doslova o dievčence, ktorých úplná väčšina nepresiahla ešte vek 30 rokov. Bojím sa, že v takej vážnej profesii, ako je sudcovský stav, roky pridávajú na múdrosti a na skúsenostiach. Takže to je poznámka k tomu všeobecnému návrhu.
Takže, pán minister, nemajte mi za zlé, ale nepodporím ani jeden z týchto blokov, ktoré sa nám predkladá na hlasovanie, ani návrh sudcov na štvorročné obdobie, ani návrh sudcov na trvalé funkčné obdobie.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Hofbauer bol posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy. Žiadne faktické poznámky nie sú.
Dávam slovo pánu ministrovi Čarnogurskému, ak chce reagovať.
Nech sa páči, pán minister.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Ďakujem pekne.
Pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
chcel by som reagovať na diskusné príspevky, ktoré odzneli. Pani poslankyňa Tóthová, chcem povedať, vyjadrila pochybnosti o tom, či spĺňa zákonné podmienky na funkciu sudkyne JUDr. Glezgová, samozrejme. No, pani poslankyňa, možno ste prehliadli alebo nezachytili, keď som hovoril, že JUDr. Glezgová pôsobila 10 či 11 rokov ako okresná prokurátorka v Rimavskej Sobote a potom asi pol druha roka ako sudkyňa na Okresnom súde v Rimavskej Sobote, čiže JUDr. Glezgová už pôsobila ako sudkyňa a, samozrejme, tým aj splnila zákonné podmienky na pôsobenie ako sudkyňa. Nehovoriac o tom, že teraz urobila justičnú skúšku na Okresnej prokuratúre v Rimavskej Sobote.
Pán poslanec Ošváth, ja vás plne chápem a najradšej by som vlastne povedal, že súhlasím s tým, čo ste povedali, no ako minister celkom to tak nemôžem povedať. Naozaj ten posudok na Mgr. Gavalca, teda priaznivý posudok, ktorý bol súčasťou pôvodného návrhu a pôvodného materiálu vo svetle toho, čo sa ukázalo o Mgr. Gavalcovi následne, neskôr, je veľmi podivuhodný. A ja vás ubezpečujem, že som to dal prešetrovať a robím kroky voči tým, ktorí sú zodpovední za tento posudok, ktorý nezodpovedal pravde. A môžem vás o niekoľko týždňov, ešte do konca roka, informovať o krokoch, ktoré som v tomto smere urobil alebo urobím.
Len skôr ako mimochodom ste povedali, že teda k imidžu sudcov neprispieva, keď prepúšťajú zločincov na slobodu, ktorých chytí polícia. Pán poslanec, chcem povedať toľko, že v septembri tohto roku bola schválená novela Trestného poriadku, ktorá zakladá povinnosť sudcu rozhodnúť o väzbe uznesením, proti ktorému je prípustná sťažnosť prokurátora. A môžem vám povedať, že robili sme takú krátku štatistiku za dva mesiace, nie je to veľa, október, november, a z tejto štatistiky vyšlo, že z 15 prípadov na Slovensku, keď za tieto dva mesiace sudca na okresnom súde nezobral do väzby zadržanú osobu a prokurátor podal sťažnosť, tak krajský súd potom zobral do väzby piatich, čiže jednu tretinu, šiestich nezobral a zvyšok bolo vybavené inak. Čiže minimálne jednu tretinu tých prípadov, keď okresný súd nezobral doteraz, myslím, tak krajský súd to zmenil a zobral ich potom do väzby. A keď sa to vezme, z tej štatistiky nevyplýva presne, čo sú tie zvyšné prípady, ktoré boli vybavené inak. Ale to znamená, keď sa berú do úvahy len prípady, keď zobral alebo nezobral, tak to je päť zobral a šesť nezobral, takže to je takmer pol na pol tých prípadov, keď v dôsledku novely Trestného poriadku krajský súd potom zobral do väzby.
Pritom treba poznamenať ešte toľko, že vlastne opäť pri vyhodnocovaní štatistiky, keď sme robili za minulý rok, myslím, tak z tých návrhov, keď vyšetrovateľ podá návrh na uvalenie väzby, na 85 % prípadov bola uvalená väzba. Na 10 až 15 % prípadov nebola uvalená väzba súdom. No a aj tieto prípady sú riešené teraz odvolaním, to znamená, že keď nie je uvalená väzba, to zostane nejakých 5, 6, 7 %. A to zase, myslím, zodpovedá, jednoducho sudcovia, ktorí o tom rozhodujú, o väzbe, tak sú to tiež skúsení sudcovia, ktorí asi teda rozhodujú zodpovedne.
A, pán poslanec, keď ste povedali, že vláda nemala stiahnuť návrh na zvolenie Mgr. Gavalca, ale mala navrhnúť jeho nezvolenie, tak k tomu chcem povedať, že aj keď opäť chápem ako pobúrenie a aj tento návrh zoči-voči tomu, čo bolo publikované o skutku Mgr. Gavalca, predsa len ako minister spravodlivosti musím povedať, že Mgr. Gavalec nebol doteraz právoplatne odsúdený. Je vo vyšetrovaní, je vo vyšetrovacej väzbe, ale to znamená, pokiaľ nebol právoplatne odsúdený, tak nebolo by z mojej strany zodpovedné, ani zo strany vlády, keby sme už dali návrh na jeho odvolenie. To odvolenie, mimochodom, teoreticky keby k tomu došlo, tak by došlo dajme tomu dnešným dňom, ale vzhľadom na to, že on bol 18. decembra, ako, myslím, z tých podkladov vyplýva, v roku 1996 bol zvolený a štyri roky uplynú za 10 dní, to znamená, že Mgr. Gavalcovi aj tak skončí funkcia sudcu uplynutím štyroch rokov od zvolenia. No stále však zostáva to, čo som...
(Reakcia z pléna.)
No áno, ale to znamená, že tá štvorročná lehota plynie tak či tak. To znamená, že jemu funkcia sudcu skončí, myslím, 18., tu som čítal, tohto roku.
Pán poslanec Hofbauer, vy ste nejako tak hovorili, že hodnotenie z toho Krajského súdu v Prahe akoby nemalo relevanciu. No prosím. Ale pre mňa má relevanciu, pretože je to hodnotenie odborníka. A je to hodnotenie opäť sudkyne pri výkone jej sudcovskej funkcie a právomoci, ktorá je rovnaká v Prahe ako na Slovensku, až na nejaké procesnoprávne detaily, ktoré naozaj zase mňa nemusia zaujímať. Ale chcem povedať toľko, že opäť ja som predsa čítal vo svojom úvodnom príspevku aj hodnotenie z Rimavskej Soboty, kde JUDr. Glezgová pôsobila oveľa dlhšie ako v Prahe. A to hodnotenie bolo opäť pozitívne. Takže si myslím, že keď nechcete uznávať hodnotenie z Prahy, prosím, ale je tam hodnotenie z Rimavskej Soboty.
Ak mi vytýkate alibizmus, že žiadam snemovňu vlastne, alebo že som oboznámil, ten alibizmus mi vytýkate len na základe toho, že som oboznámil s argumentmi za aj s argumentmi proti. No neviem, ako niečo také možno nazvať alibizmom. Ale ja som predsa, pokiaľ ide o zvolenie JUDr. Glezgovej, jasne povedal svoj názor, že odporúčam, aby bola zvolená.
A na záver. Keď mi vytýkate, že predkladám, navrhujem na zvolenie zväčša mladé dievčatá do 30 rokov, tak chcem povedať, že už to skončí, už to skončí, pretože podľa nového zákona o sudcoch a prísediacich sudcom sa môže stať iba od 30 rokov, ale toto ešte dobiehajú čakatelia, alebo prípadne iní uchádzači, ktorým jednoducho zákon umožňuje, aby boli zvolení skôr. A taktiež k feminizácii sudcovského stavu došlo aj vzhľadom na sociálne postavenie sudcov doteraz. Ale opäť si myslím, že vzhľadom na prijatý, nedávno prijatý zákon o sudcoch a prísediacich dôjde k zvratu a že aj teda muži budú mať väčší záujem o prácu v súdnictve.
Pán poslanec, s vaším hodnotením, prečo cirkev uznáva iba mužov ako kňazov, plne súhlasíme. Som s vami. Takže toľko. A okrem toho JUDr. Glezgová práve vyvažuje svojím vekom, myslím, tie mladé dievčatá, takže opäť ďalší argument v prospech tohto celého návrhu. To je všetko.
Navrhujem, aby ste prijali, aby ste schválili navrhnutých sudcov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán minister.
Ešte Ivan Šimko ako spravodajca k týmto návrhom.
Nech sa páči.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem pekne.
Dámy a páni, mám tri poznámky k rozprave. Jednou je azda len taká poznámka na okraj vystúpenia pani poslankyne Tóthovej, ktorá sa sťažovala na to, že pán minister nás neoboznamuje v tejto snemovni o celkových počtoch sudcov. Tu chcem upozorniť, že ústavnoprávny výbor zvykne rokovať o koncepcii rozvoja súdnictva. Už myslím, že dvakrát sme o tom rokovali, kde sme hovorili, samozrejme, aj o týchto otázkach.
Pani poslankyňa, rokovania ústavnoprávneho výboru sú otvorené, takže keď bude takéto rokovanie, budem vás informovať o tom aj osobne, aby ste sa mohli takéhoto rokovania zúčastniť.
Považujem za veľmi vážnu tú úvahu alebo ten názor, ktorý vyslovil kolega Peter Ošváth. Myslím si, že je to tak trošku aj celospoločenský problém pri rozličných hodnoteniach, ktoré sa spracúvajú na kolegov, väčšinou na kolegov podriadených v našej spoločnosti. Robí sa to veľmi často formálne a ono to má svoj význam, aby sa odlíšili tí, ktorí pracujú dobre, a tí, ktorí nepracujú dobre. A niekedy to takpovediac praskne, tak, ako to je v prípade sudcu, ktorý sa vlastne dopustil, alebo s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou dopustil trestného činu. Ale zas na druhej strane, ak by sme reagovali takým spôsobom, že by sme povedzme odmietli voliť všetkých sudcov len preto, lebo sa medzi nimi nájde taký, pri ktorom sa stane takáto vec, no tak zase budeme tak trochu sankcionovať tých, ktorí sú poctiví a majú aj dobrý posudok. Oni za to nemôžu, že sa to stalo.
Tak preto by som ťa možno chcel poprosiť, aby si zvážil svoje stanovisko, pokiaľ ide o to, ako budeš hlasovať. Pretože ide nakoniec o sudcov, ktorí budú v tej várke návrhov na zvolenie sudcov bez časového obmedzenia. Ide o sudcov, ktorí si štyri roky, som presvedčený, poctivo plnili svoje povinnosti, no a len preto, lebo sa medzi nimi našiel takýto, by vlastne museli skončiť s funkciou, s výkonom tejto funkcie, ak by sme ich nezvolili.
No a úplne na záver pán poslanec Hofbauer sa vyjadril, že teda podľa neho ten vek pod 30 rokov je príliš málo na výkon takej funkcie, ako je funkcia sudcu. Tak odporúčam vám, pán poslanec, aj keď tu momentálne nie ste, ale aj vašim kolegom, zahlasujte za novelu ústavy a už to ani nikdy nebude môcť byť.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán minister, ďakujem, pán spravodajca.
Prerušujem rokovanie o tomto bode, o týchto návrhoch budeme prihlasovať zrejme až zajtra.
Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 790 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 770a.
Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní pani poslankyňa Katarína Tóthová.
Prosím pani poslankyňu, aby sa ujala slova.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
už v prvom čítaní som sa vyjadrila, že tento legislatívny návrh je skutočne návrhom, ktorý vyviera z potrieb praxe. Všetci sme boli oboznámení verejnými informačnými prostriedkami o kauze Istrozimmer alebo, ak chcete Istrochem, kde došlo k situácii, ktorú prerokúval aj výbor pre ľudské práva a národnosti, ktorý konštatoval porušenie ľudských práv týchto obyvateľov ubytovne. A ja som vás pri prvom čítaní oboznámila aj s týmto uznesením. Žiaľ, nie je to ojedinelý prípad. Nasledoval prípad v ubytovni JADE v Brezne, o čom informovala televízia Markíza 24. 10., takže nebudem vás podrobnejšie informovať, lebo zrejme viete, že k takémuto obdobnému postupu ako v Istrocheme došlo aj v tejto ubytovni, kde boli obyvatelia deložovaní, prípadne sa im vyhrážali deložáciou, ak nepristúpia k zmluvám, ktoré zvyšovali ich nájomné z 1 500 na 3 000 korún. A takisto bez právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu.
A že ide skutočne o takmer reťazovú reakciu, môžem vás informovať o ďalšom prípade, ktorý sa stal v Hlohovci, kde sme sa rozhodli vo výbore pre ľudské práva a národnosti, že aj tu urobíme poslanecký prieskum, pretože sa opakuje situácia. Navyše má aj etnický podtón. Takže poslanci tohto výboru sa budú touto situáciou zaoberať. Z uvedených prípadov je jedno zrejmé. Dochádza k reťazovej reakcii vymáhania si svojho práva alebo, ak chcete, zmocňovania sa svojho práva bez právoplatného rozhodnutia príslušného štátneho orgánu.
Už v minulom prvom čítaní, teda v minulom mojom vystúpení som vás oboznámila s judikatúrou Najvyššieho súdu, ktorá jednoznačne konštatovala, že je všeobecný zákaz agresívnej svojpomoci, to znamená, realizácie si svojho práva bez právoplatného rozhodnutia príslušného štátneho orgánu.
No možno ešte je tu pán minister spravodlivosti, možno tieto prípady v praxi boli povzbudené aj postupom pána ministra spravodlivosti, ktorý bez akéhokoľvek rozhodnutia dal uzatvoriť ubytovňu podpredsedovi Najvyššieho súdu pánovi JUDr. Štefankovi, ktorý potom za privolanej asistencie údržbára sa do svojej ubytovne domáhal prostredníctvom mechanika, ktorý vlastne fyzicky likvidoval zámku. Navyše sa tu urobila kauza "sekerou drevorubača", ktorá mala diskreditovať aj podpredsedu Najvyššieho súdu pred jeho odvolaním, dovolím si uviesť, podľa môjho názoru jednoznačne protiústavným odvolaním z funkcie. Táto sugescia bola taká silná, že nemohla som, hoci som sa rozprávala s príslušnými pracovníkmi ministerstva spravodlivosti, ktorí ma presvedčili, že to žiadna sekera, ani teda rúbanie osobou pána podpredsedu Štefanka nebolo, nemohla som ani presvedčiť ľudí, s ktorými sa už viac rokov poznám a vedia, že nezvyknem hovoriť nepravdu. No tento prípad zrejme inšpiroval prax.
Prečo to hovorím? Hovorím to preto, práve pán minister odišiel, nechce to počuť, lebo túto situáciu ako ministerka spravodlivosti som riešila aj ja a uvedomila som si regule práva a dala som návrh na súdne vypratanie príslušnej ubytovne. To je jediný spôsob súladný s platným právom. Kam by sme v našej spoločnosti došli, keby si každý svoje právo alebo domnelé právo, povedzme to presne, vymáhal použitím sily, použitím násilia.
Preto poslanci výboru pre ľudské práva a národnosti sa rozhodli predložiť do tohto parlamentu novelu priestupkového zákona, aby takéto konanie bolo možné postihnúť aj ako priestupok. Bola som veľmi sklamaná stanoviskom vlády, ktorá konštatovala, že toto nemožno upraviť ako priestupok, keďže použitie násilia a hrozbu násilia už upravuje Trestný zákon v § 235. Je to pravda. Ale to je paragraf, ktorý upravuje vydieranie a na tieto prípady, ktoré nastávajú v praxi, sa nehodí, pretože jeho sila sankcie je neprimeraná na postup, ktorý je, sú prípady ubytovní, prípadne realizácie iných rozhodnutí bez toho, že by nadobudli právoplatnosť.
Napríklad rozhodnutie o stavbe garáže bude vydané príslušným orgánom štátnej správy a sused sa odvolá. Možno je nad slnko jasné, že odvolací orgán rozhodnutie prvej inštancie potvrdí. Ale predsa staviteľ nemôže začať realizovať rozhodnutie, ktoré nenadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. V právnom štáte totiž sú určité regule, ktoré je nutné dodržovať a bez ktorých nemožno postupovať.
To je jeden dôvod a ďalší dôvod vôbec neobstojí. Stanovisko vlády a k nemu sa veľmi poslušne zrejme pripojil aj legislatívny odbor Národnej rady, že keď je niečo upravené v Trestnom zákone, nemôže byť niečo nižšej spoločenskej nebezpečnosti obdobného charakteru upravené v priestupkovom zákone.
Dovolím si uviesť príklad krádeže. Pokiaľ hodnota scudzenej veci nepresahuje dvojnásobok priemerného platu v národnom hospodárstve, je to priestupok. Pokiaľ takýto dvojnásobný priemer presahuje, stáva sa trestným činom. Takže nech nerozpráva, nezastáva vláda stanovisko, že jedna a tá istá vec z hľadiska intenzity spoločenského nebezpečenstva nemôže byť upravená aj v priestupkovom zákone, aj v Trestnom zákone. Je to obvyklá prax. A takýchto prípadov by som mohla uviesť viac, ale nie to je podstatou veci.
Podstatou veci je spoločenská skúsenosť, že tu dochádza k uplatňovaniu si svojho domnelého práva bez toho, že by mal takýto subjekt v rukách právoplatné a vykonateľné rozhodnutie príslušného štátneho orgánu, čo má menšiu spoločenskú nebezpečnosť, ako napríklad vydieranie podľa § 235, kde sa ako trest dáva odňatie slobody do 3 rokov, alebo útlak, kde sa vlastne vyžaduje závislosť alebo lúpež, ktorú dokonca vláda uviedla, čo vôbec na daný prípad nemožno aplikovať. Preto tak, ako v prvom čítaní, aj v druhom čítaní dovolám sa tých prerokovaní výborov, ktoré tento návrh potvrdili, stotožnili sa s ním, považujú zakotvenie tohto priestupku za potrebné do priestupkového zákona, ktorí uznali dynamiku vývoja spoločenských vzťahov. Uznali, že v súčasnom období treba aj modulovať priestupok, ktorý by postihol tých občanov, tých, ktorí bez právoplatného a vykonateľného rozhodnutia realizujú si svoje právo.
Pokiaľ by sme tomu dali voľné pôsobenie, nielen na tomto úseku, ale aj na iných úsekoch by došlo k uplatňovaniu si domnelého práva, ba dokonca, možno povedať, aj k takým prípadom, ktoré sa dávajú do roviny vzatia si práva do vlastných rúk. A v právnom štáte toto nie je možné.
Preto, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, obraciam sa na vás a uchádzam sa o vaše sympatie a o podporenie predloženého legislatívneho návrhu.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pani poslankyni Tóthovej. Prosím, aby zaujala miesto navrhovateľky.
Prosím pani poslankyňu Kollárikovú, spoločnú spravodajkyňu výborov, aby predniesla stanovisko výboru, ktoré súvisí s návrhom zákona, ktorý predložila pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som vás oboznámila so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ako gestorský výbor pri rokovaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tlač 770), podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 1100 z 25. októbra 2000 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 372/1990 Z. z. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tlač 770), na prerokovanie týmto výborom Národnej rady: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti.
Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor nedostal do dňa 24. novembra 2000 žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, oznámené v súlade s § 75 ods. 2 a § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tlač 770), odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi, a to gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením číslo 220 zo dňa 15. novembra 2000, ďalej Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti uznesením číslo 171 zo dňa 14. novembra 2000 odporučil návrh schváliť bez pripomienok. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neschválil predložený návrh uznesenia. Z celkového počtu 11 poslancov bolo prítomných 7 poslancov, za hlasovali 3, proti bol 1 a zdržali sa 3 poslanci. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením číslo 292 zo dňa 13. novembra 2000 vyslovil s návrhom nesúhlas a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky neschváliť návrh skupiny poslancov.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú tri pozmeňujúce návrhy, ktoré máte rozdané na stole, preto ich nebudem čítať. Ide vlastne o legislatívnotechnické úpravy. Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať naraz s tým, že odporúča tieto pozmeňujúce návrhy schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tlač 770), vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu skupiny poslancov v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tlač 770), v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, uvedených v tejto správe, v rozprave schváliť.
Súčasne gestorský výbor poveril spoločnú spravodajkyňu výboru poslankyňu Melániu Kollárikovú predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, gestorský výbor, číslo 220 zo dňa 28. novembra 2000.
Ďakujem, pán predsedajúci. To je všetko.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne, pani poslankyňa.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa prihlásila jedna poslankyňa, pani poslankyňa Kolláriková, ktorej dávam slovo.
Nech sa páči.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
doteraz platný zákon o priestupkoch číslo 372/1990 Zb. upravuje zodpovednosť fyzických osôb za konanie, ktoré je neželateľné z hľadiska spoločenskej nebezpečnosti. Tento zákon však neupravuje trestnú činnosť patriacu do kategórie priestupkov. Táto diera v legislatíve umožňuje porušovať ľudské práva, a to najmä pri sociálne slabších skupinách. Rozmáha sa jav svojvoľného vymáhania si najmä majetkových práv alebo práv z nich vyplývajúcich, ak nie sú splnené zákonné podmienky na svojpomoc. Dochádza k nedovolenej, tzv. agresívnej svojpomoci, kde sa koná bez rozhodnutia príslušného štátneho orgánu.
Medzi takúto negatívnu, agresívnu svojpomoc patria i dva známe prípady, a to v Bratislave v ubytovni Istrochem a v Brezne v ubytovni JADE, kde začali násilne deložovať nájomníkov po tom, čo proti ich vôli vysoko zvýšili nájomné, a tí odmietali podpísať takúto zmluvu. Nemôžeme sa diviť odmietavému postoju týchto občanov-nájomníkov, ktorí patria do sociálne slabšej skupiny s minimálnymi finančnými prostriedkami, mnohí na úrovni životného minima, že za ubytovacie bunky v ubytovni z pôvodných 1 500 korún majú zrazu platiť viac ako dvojnásobok za prenájom. Takáto svojpomoc bez splnenia zákonných podmienok, tzv. agresívna svojpomoc, je v rozpore s princípmi demokratického právneho štátu. Ak chceme prehlbovať demokraciu v našom štáte, ak chcem dôslednejšie rešpektovať a ochraňovať ľudské práva, tak musíme dôslednejšie realizovať princípy právneho štátu formou dôslednejšieho vyvodzovania zodpovednosti prostredníctvom zákona o priestupkoch.
Predložený návrh zákona hovorí, že priestupkom je konanie, keď od iného násilím niekto sám alebo za pomoci ďalších osôb si vymáha majetkové práva alebo práva z nich vyplývajúce, o ktorých sa domnieva, že mu prislúchajú, ale bez vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu. Za priestupok sa považuje aj konanie toho, kto vlastne napomáha osobnou účasťou tomu, kto takto násilné rozhodnutia príslušného štátneho orgánu si vymáha. Súčasťou tohto návrhu zákona sú aj sankcie za priestupok, ktorého sa dopustí občan, ktorý bez rozhodnutia príslušného súdu sa vlastne útočnou svojpomocou domáha svojho práva, a to pokutou do 10 000 korún. Osoba, ktorá napomáha inému bez toho, že by tento mal rozhodnutie súdu a neoverí si túto skutočnosť, napomáha teda pri útočnej svojpomoci, môže dostať pokutu do 3 000 korún.
Som presvedčená, kolegyne, kolegovia, že tento návrh zákona podporíte.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
V rozprave vystúpila pani poslankyňa, ktorá bola prihlásená písomne. Pýtam sa teda, kto sa hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Krajči. Predtým však chce reagovať navrhovateľ zákona.
Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.
Ešte, pani poslankyňa, dovoľte mi jednu vetu, aby som uzatvoril možnosť prihlásení sa ďalších do rozpravy ústne. Ďakujem pekne.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
myslím si, že k tomuto prípadu podstatné veci boli povedané. Dovoľte mi, aby som ešte vyjadrila stanovisko predkladateľov k pripomienkam, ktoré boli jednak Kanceláriou Národnej rady, odborom legislatívy a aproximácie, vypracované a jednak vládou Slovenskej republiky. K návrhu novely zákona číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov vecné návrhy na zmenu predloženého textu neboli. Boli dané legislatívnoprávne.
V podstate moja úloha je dosť zložitá, pretože k tým istým bodom sa vyjadrujú legislatívne zložky, teda legislatívna zložka Národnej rady a legislatívna zložka vlády, čo si osvojila aj vláda Slovenskej republiky, rozdielne. Tie rozdiely sú minimálne, aj vôbec pripomienky. Napríklad skratku odsek, ktorú máme, kancelária akceptuje, ale vláda žiada vypísanie. Takže je veľmi zložité sa vyjadriť, ktoré máme akceptovať, keď sú to odborníci. Ja si myslím, že doteraz sme vypisovali, poďme svojou tradíciou. Skrátka povedané, akceptujem pripomienku, ktorú dala vláda, hoci v tom istom znení však dáva s inou skratkou aj kancelária. Teda si odporujú. Akceptácia prvého bodu - vypísanie v úvodnej vete všetkých neskorších právnych predpisov, samozrejme, predkladatelia akceptujú v plnom rozsahu.
Dovoľte mi, aby som, tak ako spravodajkyňa, aj ja vás požiadala, aby ste predložený návrh pri hlasovaní podporili.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Nepredpokladám, že by to malo byť záverečné slovo, pani poslankyňa.
Ešte pán poslanec Krajči sa prihlásil do rozpravy.
Nech sa páči.
Poslanec G. Krajči:
Vážený pán predsedajúci,
dámy a páni,
dovoľte aj mne, aby som sa zapojil do tejto rozpravy a podporil naše dámy, ktoré tu sedia a vehementne sa snažia presvedčiť túto prázdnu poslaneckú snemovňu o tom, aby sme pružne reagovali na to, čo život prináša, a aby sme riešili tie problémy, ktoré naozaj vznikajú, pretože sme dostali mandát od občanov, aby sme takto postupovali.
Chcel by som však na druhej strane povedať, že problémy boli aj za predchádzajúceho obdobia, predovšetkým tým, že život skutočne vždy prinesie nové formy a metódy páchania trestnej činnosti, a vtedy sme prijímali jeden zákon, ktorý iste vám je známy a ktorý riešil vzniknutú situáciu. Bol to zákon o súkromných bezpečnostných službách. Predtým táto otázka bola riešená zo živnostenského zákona, keď vznikali civilnobezpečnostné služby a zistilo sa, že tieto polovojenské, poloozbrojené organizácie vykonávali určité úkony nad rámec zákona. Jednoducho zneužívali svoje postavenie a takisto vymáhali určité pohľadávky, ktoré hraničili s výkonom týchto civilnobezpečnostných služieb. Preto sme museli túto situáciu riešiť osobitným zákonom. Prijatý zákon o súkromných bezpečnostných službách jednoznačne umožňuje ministerstvu vnútra kontrolovať ľudí, stavy a odbornú spôsobilosť ľudí vykonávajúcich takúto činnosť.
Dnes sme však prišli ku skutočnosti, kde sa jednoznačne potvrdzuje, že znovu tieto organizácie prekračujú rámec zákona, ktoré vlastne neumožňuje postihovať ani Trestný zákon, tak ako to bolo citované, pretože nejde o vydieranie, ale súčasne ide aj o svojvoľné právne akty, pretože neexistuje na to rozhodnutie štátneho orgánu. Preto si myslím, že tento návrh pani poslankyne Tóthovej túto situáciu môže dočasne vyriešiť a práve preto by bolo potrebné, aby sme sa naozaj vážne zamysleli nad tým, ako budeme v závere hlasovať.
Chcel by som však povedať, že štátny terorizmus, ktorý sa stal vlastnou metódou tejto vlády, umožňuje, a dokonca sám dáva návod, ako zneužívať takéto služby. Spomeňme si na prípad Kúpeľov Sliač a Kováčová, kde jednoznačne takisto bol porušený zákon a dodnes sa ten, ktorý bol poškodený, domáha svojho práva. Podal aj sťažnosť na Generálnu prokuratúru proti zásahom, ktoré boli nad rámec zákona, a vieme, že konateľom tejto SBS-ky bol vysoký policajný dôstojník, dnes generálny riaditeľ kontroly a inšpekčnej služby ministerstva vnútra.
Takže pokiaľ neprijmeme aj tento zákon, ktorý by riešil otázku postihovania takýchto krokov v priestupkovom konaní, na základe ktorého možno potom odobrať licenciu, myslím si, že nezastavíme tento návod, ktorý tam bol podaný, a táto reťazová reakcia pôjde ďalej. To znamená, určité poloozbrojené zložky prevezmú zákon do svojich rúk a začnú sa správať nad rámec zákona.
Preto ja podporujem snahu riešiť túto situáciu a chcel by som poprosiť aj vás, aby sme naozaj zvážili všetky skutočnosti.
Ďakujem.