Vrátime sa teda k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia, ktorý ste mali ako tlač 767. Prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Ambróša, aby uviedol hlasovanie.
Poslanec L. Ambróš:
Ďakujem pekne.
Keďže z rozpravy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce návrhy, budeme hlasovať len o tých bodoch, ktoré vyplynuli z uznesení výborov Národnej rady, ktoré máte uvedené pod bodom III správy, ktorú som vám predniesol, je to tlač 767a, pod bodmi 1 až 11. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch odporúčam hlasovať takto: Najprv spoločne o bodoch 1 až 9 s odporúčaním schváliť ich a potom samostatne o bodoch 10 a 11.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím, budeme hlasovať o predloženom návrhu. Hlasujte, páni poslanci.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 86 poslancov.
Za návrh hlasovalo 82 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že návrh bol schválený.
Ďalej.
Poslanec L. Ambróš:
Ďalej k bodu číslo 10. V článku III slová "1. decembra 2000 s výnimkou" nahradiť slovami "1. januára 2001 okrem". Gestorský výbor odporúča tento bod schváliť. Pokiaľ tento bod schválime, nebude treba hlasovať o bode číslo 11.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Hlasujte. Hlasujeme s odporúčaním schváliť ho.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 89 poslancov.
Za návrh hlasovalo 87 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasovali 2 poslanci.
Návrh bol schválený.
Ďalej, pán spravodajca.
Poslanec L. Ambróš:
Na základe toho, že sme schválili všetky body, ktoré vyplývali zo spoločnej správy, odporúčam, pán predsedajúci, aby sme dali hlasovať, aby tento zákon postúpil do tretieho čítania.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Hlasujeme o tomto návrhu. Hlasujte o návrhu, aby zákon postúpil do tretieho čítania.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 87 poslancov.
Za návrh hlasovalo 86 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Návrh bol schválený.
To znamená, že budeme prerokúvať tento zákon v treťom čítaní.
Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či niekto z poslancov má návrh podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Nie, nemá. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku. Prosím, hlasujte o návrhu ako o celku. Hlasujte.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 87 poslancov.
Za návrh hlasovalo 87 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Ďakujem.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 134/1992 Zb. o štátnej správe ochrany ovzdušia v znení neskorších predpisov.
Ďakujem pekne.
Ďalej pristúpime podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku k tretiemu čítaniu o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Európskym spoločenstvom o účasti Slovenskej republiky v Európskej environmentálnej agentúre a Európskej environmentálnej informačnej a monitorovacej sieti, ktorú ste mali ako tlač 806.
Prosím pána spoločného spravodajcu výborov, aby hlasovanie uviedol.
Poslanec L. Ambróš:
Vzhľadom na to, že mám odporúčanie gestorského výboru a že nevyplynulo ani z rozpravy v pléne iné, navrhujem, aby Národná rada podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovila súhlas s uzavretím Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Európskym spoločenstvom o účasti Slovenskej republiky v Európskej environmentálnej agentúre a Európskej environmentálnej informačnej a monitorovacej sieti.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanci, prezentujte sa a hlasujte o tomto návrhu, ktorý predložil pán spoločný spravodajca.
Nech sa páči. Hlasujte, prosím.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 89 poslancov.
Za návrh hlasovalo 88 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento návrh Národná rada Slovenskej republiky schválila.
Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.
Posledným hlasovaním v tomto bloku bude hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
Prosím pána poslanca Kovačiča, aby hlasovanie uvádzal.
Poslanec D. Kovačič:
Ako som už v úvode uviedol, z návrhu spoločnej správy a z rozpravy vyplynuli uznesenia 1 až 8 s tým, že by som dal spoločne hlasovať o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6 a 8, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť. Bod 7 dávam na osobitné hlasovanie.
Vážený pán predsedajúci, odporúčam hlasovať.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Čiže najskôr budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy okrem bodu číslo 7 s odporúčaním schváliť ich. Prosím, hlasujte. Hlasujte. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 88 poslancov.
Za návrh hlasovalo 85 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Tieto návrhy boli schválené.
Ďalej.
Poslanec D. Kovačič:
Dávam hlasovať o bode číslo 7, kde v § 13 c) znenie odseku 3 vypustiť. Gestorský výbor odporúča schváliť ho.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Hlasujeme. Hlasujte, prosím. Hlasujeme o bode 7 zo spoločnej správy gestorského ústavnoprávneho výboru k tlači 753. Hlasujte, prosím.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 84 poslancov.
Za návrh hlasovalo 48 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh bol schválený.
Poslanec D. Kovačič:
Vážený pán predsedajúci, mám odporúčanie gestorského výboru, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Hlasujeme o tomto návrhu do tretieho čítania.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 89 poslancov.
Za návrh hlasovalo 86 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovali 2 poslanci.
Návrh sme schválili.
Pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.
Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či niekto z poslancov chce podať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Prosím, aby ste sa prezentovali a hlasovali o návrhu zákona ako o celku, páni poslanci.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 89 poslancov.
Za návrh hlasovalo 87 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
Ďakujem. Tým sme vyčerpali blok jednotlivých hlasovaní.
V programe budeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je
návrh na voľbu sudcov bez časového obmedzenia, ktorý máte ako tlač 815.
(Reakcia z pléna.)
Nie, po bode 27 pôvodne uviedol pán poslanec Mikloško. Čiže odporúčam, aby pán minister mohol spojiť úvodnú reč k tlači číslo 815, to je návrh na voľbu sudcov bez časového obmedzenia, a
návrh na voľbu sudcov na štvorročné volebné obdobie, ktorý je pod tlačou 850.
K týmto bodom podá úvodné slovo alebo vysloví úvodné slovo pán minister spravodlivosti Ján Čarnogurský, ktorého prosím, aby sa ujal slova.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
dovoľte mi, aby som uviedol návrhy na voľbu sudcov bez časového obmedzenia aj na štvorročné volebné obdobie.
Dôvodom predloženia piatich návrhov do funkcie sudcov na štvorročné volebné obdobie je nevyhnutnosť znížiť vysoký počet nevybavených vecí v hlavných druhoch súdnych agend, ktorého základným predpokladom sú personálne dobudované súdy. Z piatich navrhovaných kandidátov sú traja justiční čakatelia a dve kandidátky sú s inou právnou praxou. Som presvedčený, že čoskoro budú dosahovať výsledky, ktoré sa od nich očakávajú. Možno predpokladať, že po nadobudnutí účinnosti zákona číslo 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov odídu viacerí sudcovia v dôchodkovom veku do dôchodku, čo môže negatívne ovplyvniť tak personálne obsadenie súdov, ako aj vybavovanie súdnych spisov. Voľba navrhovaných kandidátov by mohla napomôcť k tomu, aby odchod sudcov nemal na fungovanie súdov výraznejší dosah.
Materiál bol prerokovaný a schválený vo vláde Slovenskej republiky 29. novembra. Skupina 26 sudcov, ktorých navrhujem na voľbu sudcu bez časového obmedzenia, bola zvolená 12. decembra 1996. Dôvodom predloženia tohto materiálu je umožniť funkčne mladým sudcom, ktorí k výkonu svojho povolania pristupujú zodpovedne a s vážnosťou naďalej vykonávať túto spoločensky významnú a náročnú funkciu. Počas uplynulého štvorročného obdobia nadobudli kandidáti praktické skúsenosti pri rozhodovaní a oboznámili sa s často náročnými prípadmi. Úroveň ich rozhodovacej činnosti, rešpektovanie etických noriem a v neposlednom rade správanie sa na verejnosti posudzovali tak predsedovia príslušných súdov, odvolacie senáty, ako aj sudcovské rady. Ojedinele sa v práci niektorých sudcov vyskytli prieťahy v konaní a opodstatnené sťažnosti. Ich dôvodom však bolo nedostatočné personálne obsadenie súdov a z toho vyplývajúci nadmerný počet pridelených vecí konkrétnym sudcom.
Chcel by som z týchto dvoch skupín sudcov osobitne hovoriť o dvoch kandidátoch, teda z každej skupiny o jednom. Zo skupiny sudcov, ktorých navrhujeme na trvalo zvoliť, vláda vyňala kandidáta Mgr. Juraja Gavalca, doteraz sudcu Okresného súdu v Piešťanoch, ktorý mal dopravnú nehodu so smrteľným následkom, pri ktorej on riadil auto, zrazil cyklistu. Je to prípad, ktorý bol medializovaný, pravdepodobne ho väčšina z vás pozná. Proti Mgr. Gavalcovi sa vedie trestné stíhanie, je vo vyšetrovacej väzbe a z týchto dôvodov vláda ho teda stiahla z pôvodného návrhu z kandidátov na prevolenie za sudcov.
Z druhej skupiny kandidátov tých piatich kandidátov na voľbu na štvorročné časové obdobie by som sa chcel osobitne zmieniť o jednej kandidátke a to je JUDr. Kristína Glezgová. Doktorka Kristína Glezgová pracovala pôvodne začiatkom deväťdesiatych rokov na Okresnom súde v Rimavskej Sobote, ale potom z rodinných dôvodov sa presťahovala s rodinou do Prahy. Tam v dôsledku toho stratila sudcovskú funkciu tu na Slovensku. V Prahe pôvodne začala ako podniková právnička, ale prihlásila sa do českej justície, teda krátko nato bola prijatá, začala pôsobiť na Krajskom súde v Prahe pôvodne ako sudkyňa, teda tzv. votantka, ale veľmi rýchlo pre svoje vysoké odborné kvality bola určená za predsedníčku senátu, a to dokonca za predsedníčku senátu prvostupňového rozhodovania, to znamená tých najzávažnejších trestných prípadov, ktoré sa na krajskom súde prerokúvajú ako na prvom stupni. Takto pracovala, stále pracovala ako predsedníčka senátu na Krajskom súde v Prahe, potom ako predsedníčka odvolacieho senátu, ktorý rozhodoval v odvolacom konaní o sťažnostiach proti väzbám.
Opäť z rodinných dôvodov sa v roku 1997 JUDr. Glezgová presťahovala naspäť na Slovensko a krátko nato, niekedy v novembri 1998, krátko po tom, ako som nastúpil do funkcie ministra spravodlivosti, napísala list, kde požiadala o prijatie opäť za sudkyňu tu na Slovensku. Vzhľadom na to, že sme nemali voľné miesta v tom čase a ona pôsobila v Lučenci, napísal som jej v decembri 1998, že ľutujem, ale nemôžem ju prijať za sudkyňu, alebo teda nemôžem spustiť proces vedúci k jej prijatiu za sudkyňu vzhľadom na to, že je nedostatok miest. Ale vzhľadom na jej odborné kvality som mal záujem a mám záujem stále na tom, aby bola sudkyňa. A vtedy som jej napísal, že len čo bude nejaké voľné miesto, tak jednoducho k jej žiadosti by sme sa vrátili. Ten čas nastal teraz, pretože je voľné miesto na Okresnom súde v Lučenci.
Prečo o nej hovorím osobitne? Hovorím o nej osobitne preto, že na Okresnom súde v Lučenci pôsobia dve čakateľky. Súdne čakateľky, ktoré sú po justičných skúškach a, samozrejme, uchádzajú sa o to miesto na Okresnom súde v Lučenci a sudcovia Okresného súdu v Lučenci sa postavili proti prijatiu JUDr. Glezgovej na ich súd a v dôsledku toho aj sudcovská rada pri Krajskom súde v Banskej Bystrici sa postavila proti prijatiu JUDr. Glezgovej na Okresný súd v Lučenci. Vzhľadom na to, že nechcem nejako tak subjektivisticky, samostatne a takpovediac cez koleno rozhodovať o pridelení sudkyne na okresný súd, pretože v tejto chvíli je to možné iba na Okresný súd v Lučenci, pretože tam je voľné miesto, neskôr, časom je možné uvažovať o preložení, ale to je proste otázka až budúcnosti, chcem vám prezentovať teda argumenty pre aj argumenty proti JUDr. Glezgovej, aby ste rozhodli. A bol by som veľmi rád a prosil by som vás, keby ste tomu venovali pozornosť.
Najskôr by som si dovolil prečítať pracovné hodnotenie JUDr. Glezgovej od predsedu Krajského súdu v Prahe, kde pôsobila, z 5. marca 1997, keď odchádzala z Krajského súdu v Prahe z tých rodinných dôvodov. Budem to prekladať z češtiny, tak trochu to bude...
"Doktorka Glezgová najskôr bola zaradená ako členka prvostupňového senátu a od 1. 1. 1994 potom ako predsedníčka senátu na tomto úseku. Od 1. 10. 1995 vykonávala funkciu predsedníčky novovytvoreného odvolacieho senátu špecializovaného na rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu okresných súdov vo väzobných veciach v prípravnom konaní. Doktorka Kristína Glezgová sa vo funkcii predsedníčky prvostupňového aj odvolacieho senátu plne osvedčila. Je schopná úspešne zvládnuť aj najnáročnejšie majetkové aj násilné trestné veci. K prerokúvaným veciam pristupuje veľmi zodpovedne. Na pojednávanie je vždy starostlivo pripravená. Pojednávania sú pokojné, s účelným dokazovaním a bez zbytočných prieťahov. Dôsledne dbá na zaistenie procesných práv všetkých účastníkov. V posudzovaní prerokúvaných vecí je uvážlivá a svoje závery dokáže presvedčivo zdôvodniť. Povahovo je svedomitá, pracovitá a obetavá. Svojím zodpovedným pracovným prístupom bola od začiatku príkladom pre ostatných spolupracovníkov."
Okresný prokurátor z Rimavskej Soboty JUDr. Štefan Géci, ona totiž začala pôvodne na Okresnej prokuratúre v Rimavskej Sobote, a 12. januára 1998, to znamená, zrejme keď sa vrátila z Prahy naspäť do Lučenca, tak dal odpis pracovného posudku na JUDr. Glezgovú v čase, keď pôsobila na Okresnej prokuratúre a potom na Okresnom súde v Rimavskej Sobote. Len úryvky.
"V práci si získala veľké skúsenosti, ktoré ochotne odovzdávala ostatným spolupracovníkom. Vedomosti si iniciatívne prehlbovala samoštúdiom odbornej literatúry a rozhodnutí najvyšších súdov v ČSFR a Slovenska. V práci bola dôsledná, úplne samostatná. Každoročne spracovala niekoľko rozborov na trestnom, ako aj netrestnom úseku, za čo jej bola viackrát udelená mimoriadna odmena. V dôsledku personálnych problémov na Okresnom súde v Rimavskej Sobote v súvislosti s dlhšie trvajúcim neobsadením miesta predsedu senátu na trestnom úseku sa na základe obojstrannej dohody menovanej s nadriadenými zložkami prokuratúry ku dňu 31. 12. 1990 JUDr. Glezgová vzdala funkcie prokurátorky s tým, že bola následne zvolená za sudkyňu a ustanovená do funkcie predsedníčky senátu Okresného súdu v Rimavskej Sobote."
Toto sú takpovediac priaznivé, alebo teda kladné argumenty. A teraz by som prečítal dôvody, prečo Okresný súd v Lučenci a sudcovská rada v Banskej Bystrici nesúhlasí s voľbou JUDr. Glezgovej.
Tu je stanovisko sudcovského zboru Okresného súdu v Lučenci k voľbe JUDr. Kristíny Glezgovej do funkcie sudkyne tunajšieho súdu z 22. novembra tohto roku:
"Podpísaní sudcovia Okresného súdu v Lučenci jednoznačne a kategoricky odmietame prijať JUDr. Kristínu Glezgovú do nášho kolektívu. Odmietame akýkoľvek nátlak na možnosti jej zvolenia za sudkyňu tunajšieho súdu."
Okresný súd, oni poverili predsedu Okresného súdu Lučenec, aby napísal sudcovskej rade do Banskej Bystrice a z tohto listu opäť prečítam niektoré úryvky. Teda celkový negatívny postup k jej voľbe.
"Zároveň nás zaráža skutočnosť, že sme postavení pred hotovú vec bez možnosti vyjadriť sa vopred k otázke, či vôbec chceme, aby sme mali vo svojom kolektíve sudkyňu, ktorá obchádza predsedu súdu a sudcovský zbor v takej závažnej otázke, akou je jej prípadné pôsobenie na tunajšom súde, bez ohľadu na to, ako by bola v našom kolektíve prijatá. Odborne boli pripravované na výkon funkcie sudcu dve čakateľky, a to Mgr. Renáta Šulajová a JUDr. Kováčová, ktoré spĺňajú všetky predpoklady úspešného výkonu funkcie. Pre náš súd menovaná nie je žiadnym spôsobom akceptovateľná a potrebná."
(Reakcia z pléna.)
Tu ešte len... mám to skrátiť. Proste, predseda sudcovskej rady pri Krajskom súde v Banskej Bystrici JUDr. Bradáč taktiež mi píše list, že z týchto dôvodov nesúhlasí s jej zvolením.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, prečítal som vám hlasy za aj hlasy proti JUDr. Glezgovej. Ako minister spravodlivosti chcem povedať, že vzhľadom na jej odborný profil, na jej hodnotenie, na to, čo dosiahla, keď sa opätovne v Prahe vypracovala z podnikovej právničky až na predsedníčku senátu na Krajskom súde v Prahe, aj potom, ako predtým pracovala na Okresnom súde v Rimavskej Sobote, ja navrhujem jej zvolenie za sudkyňu na štvorročné obdobie.
Ďakujem.
Ale navrhujem, teda odporúčam, bol by som veľmi rád, keby sa o nej hlasovalo samostatne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán minister, boli to úvodné slová k obidvom tlačiam, áno? K obidvom tlačiam?
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Áno.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne. Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov zákona.
Ďalej poprosím pána poslanca Ivana Šimka, aby vystúpil ako spravodajca určený gestorským výborom k obom tlačiam, takisto keby si to urobil. Potom otvoríme rozpravu, ktorú spojíme.
Nech sa páči.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán podpredseda.
Dámy a páni,
oboznámim vás s výsledkami prerokovania oboch návrhov vlády na voľbu sudcov vo výbore, konkrétne v ústavnoprávnom výbore, ktorému táto povinnosť vyplýva zo zákona o rokovacom poriadku.
Najskôr budem hovoriť o návrhu vlády na voľbu sudcov bez časového obmedzenia (tlač 815).
Ústavnoprávny výbor tento návrh prerokoval 23. novembra tohto roku. Rokoval ešte o pôvodnom návrhu, to znamená ešte aj o sudcovi Mgr. Jurajovi Gavalcovi. V tomto bode ústavnoprávny výbor prerušil rokovanie o návrhu. Ďalej súhlasil s návrhom na voľbu sudcov bez časového obmedzenia okrem Mgr. Juraja Gavalca z Okresného súdu Piešťany, a po druhé s tým, aby informáciu o výsledku prerokovania návrhu v ústavnoprávnom výbore poveril poslanca Ivana Šimka.
Po c) odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zvoliť kandidátov Mgr. Ľuboša Baka, JUDr. Renátu Deákovú, JUDr. Helenu Dudzíkovú, JUDr. Dušana Eckera, Mgr. Adrianu Halajovú, Mgr. Milana Hupku, Mgr. Romana Huszára, JUDr. Ingrid Kišacovú, JUDr. Renátu Kňazúrovú, Mgr. Janu Koščovú, JUDr. Ladislava Liščáka, Mgr. Oľgu Liškovú, JUDr. Zuzanu Lohnertovú, Mgr. Katarínu Marčekovú, JUDr. Janu Martinčekovú, Mgr. Denisu Mesárošovú, JUDr. Petra Mikuláša, Mgr. Slavomíru Mlynarčíkovú, JUDr. Rastislava Plutinského, mjr. Mgr. Mariána Poláčka, Mgr. Ivanu Pšenkovú, JUDr. Ľudmilu Škvaridlovú, Mgr. Mária Šuleja, Mgr. Milana Švaňu, Mgr. Noru Tomkovú, JUDr. Evu Tóthovú a Mgr. Patríciu Železníkovú do funkcie sudcu bez časového obmedzenia, a to verejným hlasovaním.
Ako nás pán minister informoval, medzitým vláda rozhodla o tom, že sťahuje časť svojho návrhu, pokiaľ ide o návrh na Mgr. Juraja Gavalca, to znamená, že o Mgr. Jurajovi Gavalcovi nebudeme hlasovať, pretože už nie je súčasťou návrhu vlády.
Dovoľte mi, dámy a páni, aby som vás tiež oboznámil s prerokovaním druhého návrhu v ústavnoprávnom výbore, teda s návrhom na voľbu sudcov na štvorročné obdobie (tlač 850).
Ústavnoprávny výbor v tomto prípade tiež súhlasí s návrhom na voľbu sudcov na štvorročné volebné obdobie s tým, že správu o výsledku prerokovania návrhu v ústavnoprávnom výbore poveril mňa. Odporúča Národnej rade zvoliť navrhovaných kandidátov do funkcie sudcov na štvorročné volebné obdobie, a to tiež verejným hlasovaním.
Vzhľadom na okolnosti, ktoré uviedol pán minister, navrhujem, aby sme o JUDr. Kristíne Glezgovej hlasovali osobitne. A o magistroch a magisterkách Ľubici Balalovej, Marošovi Feketem, Paulíne Pacherovej a Anne Vargovej hlasovali spoločne.
Ďakujem pekne.
Pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne, pán spravodajca. Prosím, aby ste zaujali príslušné miesto pre spravodajcov Národnej rady.
Otváram rozpravu o týchto bodoch programu, ktorá je zlúčená. Prihlásili sa ústne, pretože písomne sa neprihlásil nikto z poslancov, traja páni poslanci. Pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Ošváth, pán poslanec Hofbauer. Pýtam sa, či ešte niekto. Nie. Končím možnosť ďalších prihlásení sa do rozpravy ústne.
Ako prvej dávam slovo pani poslankyni Tóthovej.
Nech sa páči.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
vážený pán minister,
dovoľte mi, aby som sa niekoľkými poznámkami vyjadrila k návrhu, ktorý predniesol pán minister spravodlivosti.
Súhlasím s návrhmi, ktoré boli vyňaté z hlasovania, a navyše navrhujem, aby sa rozdelilo hlasovanie o sudcoch, ktorí prechádzajú zo štvorročného obdobia na výkon funkcie bez časového obmedzenia, a hlasovanie o sudcoch, ktorí by mali nastúpiť na výkon sudcov v rámci štvorročného obdobia.
Zdôvodňujem to takto: Sledujem pôsobenie pána ministra a jeho predkladanie do Národnej rady sudcov na ich zvolenie. Samozrejme, ako bývalá ministerka spravodlivosti sledujem to aj z pohľadu stratégie rozvoja súdnictva, ktorá bola schválená v roku 1993 a dosiaľ nebola zmenená.
Ja obdivujem pána ministra, že prichádza s ďalšími a s ďalšími návrhmi bez toho, že by bojoval o zmenu počtov sudcov vyznačených v stratégii súdnictva. V stratégii súdnictva je totiž stanovený určitý počet a aj finančné zdroje sú prideľované viac-menej zo zorného uhla tohto počtu sudcov schváleného pre justíciu. Patrím medzi tých, ktorí sú za zrýchlenie a zefektívnenie súdneho konania, a osobne mám ten názor, že dnes to treba uskutočňovať aj so zvýšením počtu sudcov.
Ale určitá taká pasivita pána ministra spravodlivosti v boji o schválenie počtu sudcov sa mi v tomto období zdá nenáležitá. Nenáležitá pri jeho vôbec vyjadreniach k 65-ročným sudcom ako sudcom, ktorí by mali bez pardonu opustiť justíciu. Myslím si, že je tu určitý zámer, a to navrhovať väčší počet mladých čakateľov za štvorročných sudcov a potom urobiť tlak na sudcov, ktorí dosiahli vek 65 rokov a ich masívneho odchodu z justície.
Pán minister, takýto postup by nebol dobrý, pretože poznám sudcov a viem, že sudca je človek, ktorý musí mať určité životné skúsenosti. Viem, že aj Európska únia síce dávala s otáznikom a nebola spokojná celkom so sudcami na štyri roky, ale toto bolo prijaté v období roku 1992, keď bola skutočne kríza justície, hrozil jej kolaps a my sme si nemohli dovoliť zvýšiť hranicu sudcov, vekovú hranicu sudcov. Preto to bolo riešené takto.
Pán minister, ja si myslím, že vy by ste mali prísť prv do parlamentu s jasným zdôvodnením, koľko sudcov justícia dnes potrebuje a až potom robiť masívne návrhy sudcov na určité časové obdobie, to znamená na štyri roky. Pretože, opakujem, bojím sa vášho postupu a budem sa dnešného vystúpenia dovolávať, ak dôjdete sem, do parlamentu, s návrhmi na odchod 65-ročných sudcov z toho dôvodu, že prevyšujete počet sudcov stanovených stratégiou rozvoja súdnictva. A vy veľmi dobre viete, že už máte nadpočet.
Preto ja nemôžem hlasovať za vaše návrhy na sudcov na štvorročné obdobie, lebo už ste nad limitom určených stratégiou a pasívne vegetujete ďalej bez toho, že by ste bojovali za zvýšenie stavu v súdnictve. Ja vás vyzývam, aby ste s takýmto vystúpením prišli a potom predkladali ďalšie návrhy na vymenovanie sudcov na určité časové obdobie. To je prvá pripomienka.
Ďalšia pripomienka. Dosť dlho ste tu snemovňu proste informovali o prípade pani JUDr. Glezgovej. Pán minister, vaše vystúpenie mi pripadalo viac než alibisticky. Takto jeden minister spravodlivosti nemôže v parlamente podľa môjho názoru vystupovať.
Po prvé, nemáte doriešené, či pôsobenie právnika v justícii v zahraničí je možné započítať a dať za podmienky, ktoré vyžaduje naša ústava a naše právne predpisy. Vy ste neosvedčili pred touto snemovňou, že sú splnené zákonné podmienky aj jej pôsobením v zahraničí. Dávate tu nejaké pozitíva, čo si myslia sudcovia, čo si myslí sudcovská rada, ale čo hovorí litera zákona, to ste tu neuviedli. Čiže ja nemám vami odpovedané a zodpovedané, či podnikový právnik, ktorý nebol v justícii vymenovaný za sudcu a odišiel do zahraničia, spĺňa podmienku, že do funkcie sudcu môže byť nie z čakateľov, ale z praxe vymenovaný, či bola odpustená lehota, či vôbec boli všetky tieto náležitosti splnené, či prípadne aj vôbec vaše všeobecnejšie vyjadrenie, vašu analýzu, či štvorročné pôsobenie môže byť preklenuté pôsobením v zahraničí a podobne. To myslím odpovedanie otázky, aj keby bola vymenovaná do skupiny pre štvorročných sudcov, aj keby bola vymenovaná do skupiny sudcov bez časového obmedzenia. Pretože parlament musí mať alternatívy aj svojho rozhodnutia, že v prípade by mohol parlament uvažovať aj o inej alternatíve, ako vy navrhujete. Ale tieto právne záležitosti ste nám tu neprezentovali ako vami vyjasnené. Preto ja osobne mám ten názor, že vôbec nemožno o tomto prípade hlasovať, pretože nemáte vyjasnenú právnu situáciu a pred poslancami ste túto skutočnosť neprezentovali. Už ste nám tu raz v parlamente ponúkli za sudcu na čas neobmedzený niekoho, kto vôbec neprechádzal štvorročnou lehotou. A vy viete veľmi dobre, že to bolo v rozpore s ústavou. Tak už tento prípad, ktorý vám bol viackrát vytknutý, mal byť poučením pre vás, s akým návrhom môžete prísť.
Keď to zosumarizujem, chcela by som uviesť, že súhlasím, aby sa hlasovalo o niektorých menách jednotlivo, najmä s tým, že ak viete, tak, pán minister, k prípadu pani JUDr. Glezgovej informujte s relevantnými informáciami o možnosti započítania takejto činnosti v zahraničí na splnenie podmienok našich právnych predpisov. Mňa nezaujíma, či niektorý predseda súdu v Čechách alebo inde v zahraničí má taký alebo onaký názor, mňa zaujíma, ako a čo hovoria platné predpisy pre takýto prípad.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ďalej bude v rozprave vystupovať pán poslanec Ošváth.
Nech sa páči.
Poslanec P. Ošváth:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
chcem sa pozastaviť pri návrhu, ktorý nám vláda predkladá z určitých dôvodov, ktoré stoja na zamyslenie, a to napriek tomu, že, ako mi spravodajca avizoval, sudca Juraj Gavalec už bol z tohto návrhu zo strany vlády vyňatý. Ide tu totiž o určitý principiálny pohľad na túto vec a mali by sme sa pri tomto trošku pozastaviť.
V nedávnych dňoch ste mali možnosť zrejme všetci sa oboznámiť s prípadom, ktorý sa stal v Piešťanoch 14. novembra tohto roku, keď prišiel o život 18-ročný Peter Király z Piešťan a zavinil to sudca okresného súdu 31-ročný Juraj Gavalec, ktorý ho usmrtil tým, že ho zrazil v silne podnapitom stave. Tento sudca, vzhľadom na to, že ho aj osobne poznám, pretože bývam, alebo žijem v Piešťanoch a mal som možnosť skonfrontovať svoje osobné poznatky o ňom aj z dennej tlače, rád by som sa pri týchto na chvíľočku pozastavil a potom poviem prečo.
Sudca Juraj Gavalec už podľa toho, ako bolo zverejnené v dennej tlači, aj v minulosti pod vplyvom alkoholu spôsobil niekoľko dopravných nehôd a bolo o ňom známe, že si za volant auta sadá aj v takomto stave a že pije aj pred pojednávaniami. Sudca okresného súdu tvrdí, že o žiadnych takýchto veciach nevedel. Objektívne poznatky, ktoré mám, však hovoria o tom, že tento sudca skutočne sa takéhoto konania dopúšťal. A navyše je známe o ňom aj to, že jeho správanie a vystupovanie počas riadenia pojednávania bolo nesmierne arogantné a povýšenecké, a napriek tomu, že v posudku je hodnotený pozitívne a že pracuje s dostatočnou rutinou ako skúsený právnik, môžem konkrétne dokázať na príklade, alebo na príkladoch, že sa dopúšťal ako sudca aj chýb profesionálnych.
Pričasté holdovanie alkoholu Juraja Gavalca nebolo podľa informácií, ktoré zverejnila tlač, tajomstvom ani pre príslušníkov Dopravného inšpektorátu v Piešťanoch. To je veľmi zaujímavé konštatovanie. A potom ďalšia informácia, že po prvýkrát Jurajovi Gavalcovi zobrali vodičský preukaz iba pred niekoľkými dňami, teda pred tou nehodou, napriek tomu riadil toto vozidlo a spôsobil smrteľnú dopravnú nehodu. Toľko fakty z tlače a z poznatkov.
Teraz si pozriem návrh na voľbu Mgr. Juraja Gavalca do funkcie sudcu bez časového obmedzenia, ktorý dnes je vynímaný z tohto návrhu, ale ktorý sme dostali už vopred vzhľadom na to, že ešte skôr, ako sa tento prípad stal, Mgr. Juraj Gavalec bol navrhovaný v tomto návrhu ako sudca bez časového obmedzenia. Konštatuje sa tu, že sudca Mgr. Juraj Gavalec má rozhodovaciu činnosť, ktorá je hodnotená ako veľmi dobrá, k plneniu pracovných povinností pristupuje zodpovedne a svedomito. Na pracovisku i na verejnosti dodržiava princípy etiky sudcu. Doteraz nebolo zistené konanie, ktorým by vzbudzoval nedôveru v sudcovskú funkciu.
Evidentne teda z tohto konštatovania vyplýva veľmi značná disproporcia medzi touto charakteristikou a objektívnou skutočnosťou, ktorá je. A práve preto sa chcem pri tomto prípade pozastaviť.
Prvé konštatovanie, ktoré chcem povedať na tomto fóre, je to, že chcem oznámiť, že nebudem hlasovať za schválenie sudcov ani na štvorročné obdobie, ani bez časového obmedzenia, ktoré nám je predkladané. A dôvodom toho, že nebudem hlasovať za, je to, že nemám dôveru v objektívnosť hodnotenia týchto sudcov bez ohľadu na to, že by som chcel spochybňovať ich profesionálnu a odbornú kvalitu, ale keďže ich nepoznám a práve na základe tohto hodnotenia na Mgr. Juraja Gavalca, ktorý sme predtým dostali, ktorý sa značne rozchádza s objektívnou realitou, nemám dôveru voči týmto návrhom. To je prvé konštatovanie, ktoré chcem povedať.
A druhé konštatovanie, ktoré chcem na tomto mieste ešte povedať, je to, že určite by som tak ja ako aj vy uvítal, keby sme v budúcnosti pri týchto návrhoch, ktoré dostaneme zo strany ministerstva alebo ministra spravodlivosti a jeho podriadených, samozrejme, pretože nepredpokladám, že tieto návrhy všetky spracúva osobne minister, ale niekto mu ich predkladá, keby sme mohli s čistým svedomím potom hlasovať za tieto návrhy, aby sa urobilo niečo viacej v prospech toho, aby tie návrhy boli objektívne a spravodlivé a mohli sme sa spoľahnúť na to, že volíme skutočne sudcov takých, ktorí budú svoju funkciu vykonávať zodpovedne a čestne.
Dalo by sa uviesť veľa príkladov a ja si to môžem na tomto mieste dovoliť práve preto, že mám poslaneckú imunitu, povedať, že mnohokrát naša verejnosť má taký pocit alebo dojem, že nie vždy sa môžu spoľahnúť na objektívnosť a spravodlivosť sudcov, mnoho prípadov zaváňa korupciou. Len tak sa môže stať, že veľakrát polícia zadrží a predloží dôkazy o hľadaných zločincoch, mafiánoch a následne potom napriek tomu, že hrozí občanom a svedkom veľmi vážna ujma, sú títo zločinci zo strany sudcov prepustení na slobodu. Je zbytočné tu konštatovať konkrétne prípady. My sami vieme o mnohých takýchto prípadoch a sú veľmi alarmujúce pre našu verejnosť a pre našich občanov.
Oplatí sa preto pozastaviť v tejto chvíli, keď schvaľujeme sudcov na ďalšie volebné obdobie. A to bez ohľadu na to, aby som nejakým spôsobom spochybňoval tých sudcov, ktorí skutočne vykonávajú zodpovedne a čestne svoju funkciu. Bez ohľadu na to, aby sme sa v tejto chvíli pozastavili nad touto exemplárnou skutočnosťou, ktorá sa stala, a zo strany ministra spravodlivosti prijali také opatrenia, aby sa podobný prípad neopakoval, aby sme s čistým svedomím mohli hlasovať za voľbu týchto sudcov či už na štvorročné obdobie, alebo bez časového obmedzenia.
Mal som v úmysle podať pozmeňujúci návrh, v ktorom by som navrhol, aby sudca Juraj Gavalec nebol vyňatý z tohto hlasovania, ale nebol zvolený za sudcu. Zrejme to nebude možné práve preto, lebo vláda už ho vyňala z tohto návrhu, a teda nie je možné taký pozmeňujúci návrh dávať. Ale myslím si, že by bolo bývalo spravodlivejšie, keby sme dnes tohto sudcu neboli zvolili za sudcu a už ani v ďalšom období by napríklad nedostával svoj sudcovský plat, čo za týchto okolností bude dostávať napriek tomu, že je trestne stíhaný.
Ďakujem pekne za pozornosť.