Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Krajči bol jediný, ktorý bol prihlásený ústne. Pýtam sa, pani poslankyňa, či sa chcete vyjadriť. Nie. Pani spravodajkyňa, len k rozprave či sa chcete vyjadriť?
Poslankyňa M. Kolláriková:
Vyjadrovať sa k tejto problematike nebudem. Ja som už v podstate vystúpila. Ja som vás požiadala, aby ste podporili tento návrh zákona. Môžem len toľko povedať, že z rozpravy nevyplynuli nijaké pozmeňujúce návrhy, čiže sú len pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy gestorského výboru pre verejnú správu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne.
Prerušujem rokovanie o tomto zákone, nebudeme dnes o ňom hlasovať.
Panie poslankyne, páni poslanci, podľa schváleného programu by malo teraz nasledovať druhé a tretie čítanie o banskom zákone, ktorý vrátil prezident republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou. Keďže rokovanie o tomto zákone v gestorskom výbore nie je skončené a ďalšie dva vrátené zákony sme už prerokovali, pristúpime k nasledujúcemu bodu programu, ktorým je
správa o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. - III. štvrťrok 2000.
Správu vlády ste dostali ako tlač 818 a výsledky jej prerokovania vo výboroch ako 818a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky správu uvedie ministerka financií Slovenskej republiky Brigita Schmögnerová.
Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
poslanecká snemovňa,
dovoľte mi, aby som vás informovala o výsledkoch plnenia štátneho rozpočtu za I. - III. štvrťrok tohto roka.
Výraznou črtou hospodárenia štátneho rozpočtu v prvých troch štvrťrokoch tohto roka v porovnaní s uplynulými rokmi bolo bezproblémové financovanie výdavkov štátneho rozpočtu počas celého hodnoteného obdobia.
Plnenie štátneho rozpočtu za prvé tri štvrťroky tohto roka možno hodnotiť ako pozitívne. Dokumentujú to čísla, ktoré hovoria o celkových príjmoch, ktoré dosiahli za toto obdobie 161,9 mld. Sk, čo je plnenie na 88,1 %, a výdavky 169,7 mld. Sk, čo je plnenie na 84,1 %. Schodok, ktorý z porovnania príjmov a výdavkov vyplynul, predstavuje 7,8 mld. Sk. Tento schodok sa skladá z dvoch častí, zo schodku z bežného hospodárenia a zo schodku, ktorý súvisí s nákladmi na finančnú reštrukturalizáciu. Po odpočítaní prostriedkov vo výdavkoch určených na reštrukturalizáciu bánk vo výške 8,2 mld. Sk k III. štvrťroku tohto roka bežné hospodárenie štátu skončilo prebytkom 0,4 mld. Sk. Keď tieto výsledky sa porovnajú s plánovaným rozpočtovým schodkom na 18 mld. Sk, je zrejmé, že IV. štvrťrok by mal byť podľa všetkého rovnako bezproblémový, pretože máme vytvorený dostatočný priestor na zabezpečenie uhrádzania výdavkov, ktoré je ešte potrebné zo štátneho rozpočtu uhradiť.
Chcela by som uviesť, že podarilo sa nám tohto roku dosiahnuť prekročenie z časového hľadiska výberu dane z príjmov právnických osôb, DPH, spotrebných daní a dovoznej prirážky. Čísla sú uvedené v správe, takže nebudem o nich podrobne informovať.
Chcela by som zároveň aj uviesť, že celkové výdavky štátneho rozpočtu boli čerpané vo výške 169,7 mld. Sk, ktoré je primerané pre III. štvrťrok tohto roka. Tieto výdavky v porovnaní s minulým rokom boli vyššie, bolo to však v dôsledku zvýšenia bežných výdavkov, predovšetkým bežných výdavkov, ktoré súviseli aj s výdavkami napríklad na sucho nad rámec toho, čo sme predpokladali, a vyšších kapitálových výdavkov v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. V priebehu sledovaného obdobia bolo zabezpečené financovanie štátneho dlhu a priebežného schodku štátneho rozpočtu cudzími zdrojmi, využívali sa najmä štátne pokladničné poukážky a štátne dlhopisy. Získané prostriedky zabezpečovali včasné uhrádzanie záväzkov štátu, ktoré sme mali uhrádzať podľa splátkového kalendára štátneho dlhu voči veriteľom. Stav finančných prostriedkov na súhrnnom účte ku koncu septembra bol takmer 12 mld. Sk.
Vážené dámy a páni, odporúčam vám predloženú správu o plnení štátneho rozpočtu za I. - III. štvrťrok 2000 schváliť.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne, pani ministerka. Prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.
Prosím predsedu gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Pála Farkasa, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch Národnej rady.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec P. Farkas:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 863 z 9. novembra 2000 pridelil správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. - III. štvrťrok 2000 (tlač 818) na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo s termínom do 24. novembra 2000.
Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor, ktorý pripraví spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedenej správy vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Teraz vás poinformujem o záveroch z rokovania výborov. Správu prerokovali v určenom termíne všetky výbory, ktorým bola táto správa pridelená: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 550 zo dňa 23. novembra 2000, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením 199 zo dňa 15. novembra 2000 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením číslo 429 zo dňa 15. novembra 2000. Uvedené výbory, ktoré prerokovali predloženú správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. - III. štvrťrok 2000, ju vzali na vedomie. Zároveň odporučili Národnej rade Slovenskej republiky, aby predmetnú správu taktiež vzala na vedomie.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu taktiež vzal správu na vedomie, ktorá vykazuje celkové príjmy štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, ktoré boli dosiahnuté. Sú vyjadrené v absolútnych aj v relatívnych číslach, sú tu vyjadrené tak príjmy, ako aj výdavky, ale aj schodok plnenia štátneho rozpočtu v roku 2000.
Taktiež gestorský výbor schválil svojím uznesením číslo 551 z 23. novembra 2000 spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, určil ma za spoločného spravodajcu a poveril ma predniesť túto spoločnú správu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť podľa príslušných paragrafov spôsob hlasovania o návrhu uznesenia.
Pán predsedajúci, žiadam vás, aby ste otvorili rozpravu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu. Nikto sa neprihlásil písomne. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie. Končím rozpravu k tomuto bodu programu.
Ďakujem pani ministerke, ďakujem pánu spravodajcovi.
Dovoľte mi, aby sme teraz prešli k
vládnemu návrhu zákona o daňových orgánoch,
ktorý máte ako tlač 791 a ktorý odôvodní pani ministerka financií Slovenskej republiky.
Nech sa páči.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem za slovo.
Vážená poslanecká snemovňa,
predkladaný vládny návrh zákona o daňových orgánoch vychádza z prehodnotenia činnosti daňových úradov a z princípov uplatňovaných v Európskej únii. Daňová správa Slovenskej republiky stojí pred úlohou zvýšiť jej celkovú efektívnosť. Je preto nevyhnutné uskutočniť aj niektoré organizačné zmeny, ktoré budú zamerané na zefektívnenie činnosti daňových orgánov, rozšírenie činnosti daňovej správy a predovšetkým so zameraním aj na služby daňovníkom.
Vládny návrh zákona o daňových orgánoch v zásade nemení postavenie a organizáciu daňových orgánov, novým spôsobom však upravuje pôsobnosť a právomoc daňových orgánov vo veciach daní vrátane penále, úrokov, zvýšenie daní a pokút podľa daňových predpisov, súdnych poplatkov a správnych poplatkov a štátneho dozoru nad prevádzkovaním lotérií a iných podobných hier. Podkladom na vypracovanie návrhu zákona bol aj súbor tzv. 11 fiškálnych blueprintov, ktoré spracoval Technicko-poradenský výbor Komisie Európskej únie DG-21, určený ako štandardný pre daňovú správu pôsobiacu v podmienkach Európskej únie.
Podľa vládneho návrhu zákona majú daňové úrady v rámci svojej pôsobnosti, ktoré im vymedzuje tento zákon, právnu subjektivitu a zakladá im procesnú spôsobilosť byť účastníkmi súdneho konania a samostatne vykonávať pred súdom všetky právne úkony v rámci svojej pôsobnosti. Rovnako sú oprávnené daňové úrady samostatne konať aj pred orgánmi činnými v trestnom konaní. V návrhu zákona sa ustanovujú sídla daňových úradov a v prílohe zákona sú navrhnuté obvody pôsobnosti daňových úradov.
Vážený pán predsedajúci, vážená poslanecká snemovňa, dovoľte mi, aby som vám odporučila návrh zákona o daňových orgánoch schváliť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne, pani ministerka. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Vladimírovi Maňkovi.
Nech sa páči.
Poslanec V. Maňka:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona o daňových orgánoch (tlač 791) ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 43. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený vládny návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.
Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu k tomuto návrhu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu. Písomne nie je nikto prihlásený, ústne sa hlási jeden poslanec Viliam Sopko. Končím možnosť ďalších prihlásení sa do rozpravy a dávam mu slovo.
Pán poslanec Viliam Sopko má slovo v rozprave.
Poslanec V. Sopko:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené kolegyne, kolegovia,
Národná rada,
verejná správa je súbor procesov predstavujúcich správu vecí verejných, ktoré sa realizujú ako prejav výkonnej moci v štáte. Aj v štátnej správe by mal byť uplatňovaný aj princíp kooperatívnosti, ktorý má spájať úrad štátnej správy aj samosprávy v jedinej snahe o vytváranie dobrých podmienok pre život občanov. Daňové úrady, podobne ako iné úrady miestnej štátnej správy, sú vytvárané ako dvojstupňové. Tu by sme mali rešpektovať zásadu priblíženia štátnej správy občanovi. To znamená, že limitom na počet prvostupňových orgánov miestnej štátnej správy má byť predovšetkým ich vyťaženosť vzhľadom na počet obyvateľov určitého územia, ale aj vzhľadom na financovanie celého systému prvostupňových orgánov miestnej štátnej správy. Akékoľvek zmeny v štruktúre orgánov miestnej štátnej správy, to znamená aj daňových orgánov, má sledovať ciele, kvalitu výkonu správy či služieb, ale aj optimálnu dostupnosť, pretože priblíženie správy občanovi znamená aj priblíženie jednotlivých úradov občanom.
Preto zvýrazňujem, že vo všeobecnej rovine platí pre prvostupňové orgány miestnej štátnej správy, že majú byť čo najbližšie občanovi. To si musíme uvedomiť aj dnes, keď rozhodujeme o zrušení niektorých daňových úradov. Pre druhostupňové orgány, zvlášť špeciálnej štátnej správy, tento princíp nemusí platiť. Tam skôr platí iný dôležitý aspekt z hľadiska financovania miestnej štátnej správy alebo z hľadiska vykrytia potrieb zabezpečovania správy.
Vládny návrh zákona o daňových orgánoch chápem ako dobrú snahu prehodnotiť súčasný model a nájsť vhodnejší iný variant počtu prvostupňových daňových úradov s možnosťou vytvárania detašovaných pracovísk pre územie. Návrh sleduje zníženie počtu daňových úradov oproti dnešnému stavu. Zrejme tomuto kroku predchádzala analýza súčasného stavu, ktorá preukázala súčasnú štruktúru ako málo progresívnu, počet úradov veľmi široký a finančne náročný. Aj keď tie okresy, kde sa to ruší, tento krok bude bolieť.
Pokiaľ mám správne informácie, z analýzy vyplynulo, že veľa daňových úradov s malým počtom pracovníkov je neefektívnych. Jeden pracovník vykonával aj tri agendy, čo pri absencii daňových pracovníkov spôsobovalo a spôsobuje až do dnešného dňa vážne problémy a narúša to chod úradu. Preto v novom návrhu organizačnej štruktúry daňových úradov sa sledovalo takéto kritérium, pretože skúsenosti hovoria, že ideálne sú daňové úrady s počtom nad 40 pracovníkov. Ak sa k organizačným zmenám daňových úradov pristupovalo principiálne s cieľom zlepšiť situáciu v správe daní, tieto zmeny spoločne podporme. Ale súčasne je nevyhnutné riešiť aj technické vybavenie daňových úradov, pretože ešte aj dnes sú daňové úrady, ktoré pracujú na počítačoch z roku 1990, pre päť pracovníkov je pridelený jeden počítač, kde platy daňových pracovníkov-kontrolórov sú nižšie ako platy sekretárok v štátnych podnikoch a podobne. Aj to sú totiž cesty zvyšovania efektívnosti práce daňových úradov, prvostupňových úradov špecializovanej štátnej správy okrem cesty zlučovania neefektívnych daňových úradov a znižovania ich počtu. Nespochybňujem, že nesporne dôjde k zvýšeniu efektívnosti daňovej správy týmto krokom.
Vo vládnom návrhu zákona sa však výrazne mení aj pôsobnosť a právomoc územných daňových orgánov. Daňové riaditeľstvo má sídlo v Banskej Bystrici, pre územné obvody všetkých daňových úradov môže podľa návrhu zákona vytvárať pracoviská daňového riaditeľstva, ktoré by mali pôsobiť v jednotlivých krajoch.
Kladiem otázku a zamýšľam sa nad § 3 návrhu zákona, ktorý stanovuje pôsobnosť a úlohy týchto detašovaných pracovísk v krajoch. Zastávam názor, že je to krok ku centralizácii, je to obmedzenie ich súčasných kompetencií. Druhostupňový orgán daňovej správy v správnom konaní bude mať sídlo v Banskej Bystrici a pracoviská daňového riaditeľstva v sídle kraja budú môcť pôsobiť a plniť len úlohy podľa odseku 5 písm. f), g), k), l), n) - čiže skoro nič.
Čo to spôsobí? Podľa § 3 jedna polovica ľudí, ktorí pracovali na krajských daňových riaditeľstvách, prejde do Banskej Bystrice. Veď 40 % pracovníkov vybavovalo odvolania ako druhostupňový správny orgán. Personálne veci, mzdové záležitosti, obstarávanie tovarov a služieb, materiálne zabezpečenie, jedným slovom hospodárske záležitosti, všetko prejde do Banskej Bystrice. Na čo bude treba nové autá, ale nie pre kontrolórov daňových úradov, ktorí ich potrebujú, ale na kyvadlovú dopravu medzi pracoviskami daňového riaditeľstva, či daňovými úradmi a Banskou Bystricou.
Ten, kto formuloval § 3, nemyslel to s daňovými úradmi, ani so zvyšovaním celkovej efektívnosti daňovej správy Slovenskej republiky úprimne. Je to vážny zásah do štruktúry s nie veľmi jasným výsledkom.
V závere by som chcel ešte upozorniť na niektoré nejasnosti v stanovení obvodov pôsobnosti daňových úradov, použijem ako príklad v Prešove, a zrejme to bude platiť aj pre iné mestá okrem Košíc a okrem Bratislavy. V prílohe je pôsobnosť daňových úradov, pokiaľ ide o Prešov, Daňový úrad I, Daňový úrad II, chcem teda povedať, že táto pôsobnosť nemôže byť stanovená pre mestské časti. Musia tam byť vymedzené presne ulice mesta, pretože mestské časti nie sú ničím právne stanovené. V týchto mestách sú len volebné obvody, ktoré sú mestskými zastupiteľstvami pre potreby pôsobenia občianskych výborov alebo poslancov určené bez toho, aby to malo nejakú oporu v zákone alebo v iných legislatívnych podkladoch. Čiže tzv. mestské časti v Prešove majú úplne iný význam ako mestské časti v Bratislave a Košiciach, ktoré majú vlastnú samosprávu aj vlastné orgány štátnej správy.
Odporúčam, pani ministerka financií, aby sme sa nad tým pozamýšľali. Je celkom možné, že nemusí príloha tohto zákona obsahovať presnú špecifikáciu obvodov, môže sa to určiť nejakým iným rozhodnutím.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne.
Chcem jednu vec povedať. Chcela vystúpiť v rozprave ešte pani poslankyňa Mária Sabolová, nestihla sa prihlásiť. Stačí faktická poznámka?
Tak prosím. S faktickými poznámkami sa hlásia dvaja páni poslanci, jednak pani poslankyňa Sabolová, jednak pán poslanec Prokopovič.
Ako prvá pani poslankyňa.
Nech sa páči.
Poslankyňa M. Sabolová:
Ďakujem pekne za slovo.
Keďže som prišla neskoršie do rokovacej sály, nemohla som sa už prihlásiť a nechcem porušiť rokovací poriadok, ale chcem konštatovať a práve mám napísaný list pani ministerke, v ktorej ju žiadam, aby stiahla z rokovania tento návrh zákona.
Citujem z jedného odborného posudku len veľmi krátko. V mesiaci apríl 2000 navštívila Slovenskú republiku misia Medzinárodného menového fondu, ktorá okrem iného konštatovala, že v rámci daňovej správy je potrebné posilniť pracoviská Ústredného daňového riaditeľstva, ktoré sú v sídlach krajských miest, a dať im právnu subjektivitu z dôvodu decentralizácie posilnenia regiónov, ako aj priblíženia sa daňovej správy k daňovníkovi. Tieto závery boli tlmočené aj ministerkou financií, ako aj riaditeľom Ing. Mrázom Ústredného daňového riaditeľstva všetkým riaditeľom pracovísk a prostredníctvom nich aj všetkým pracovníkom. Navrhovaný zákon o daňových orgánoch je v príkrom rozpore so závermi Medzinárodného menového fondu. Nielenže neudeľuje právnu subjektivitu regionálnym daňovým orgánom, ale ich de facto a de iure likviduje.
V závere len chcem povedať, že zákon nebol daný na pripomienkovanie na pracoviská, čiže rokovalo sa o ľuďoch, ktorí rozhodujú alebo ktorí sa venujú správe výkonu daní, bez nich. A myslím si, že sústavné zasahovanie do daňového systému skôr rozvráti tento systém a nevyberieme dane tak, ako ich máme v predstave, a zhorší to celú daňovú správu. A preto si myslím, že by bolo dobré opätovne sa vrátiť k zákonu a prebrať ho s pracovníkmi na pracoviskách, ktorí sú výkonnými pracovníkmi, a nie štatistami na Ústrednom daňovom riaditeľstve.
A ešte mám pár minút. Pani ministerka, chcela by som vás požiadať, aby ste ani do vlády nepredkladali materiál, ktorý by mal byť len organizačnou zmenou, a aby sa posilnilo Ústredné daňové riaditeľstvo skôr, ako bude platiť tento zákon o zmene daňových orgánov. A myslím si, nie som finančník, nie som odborník, ale toto stanovisko je od odborníkov, ktorí dlhé roky pracujú v odbore daní.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Prokopovič.
Poslanec P. Prokopovič:
Ďakujem pekne za slovo.
Chcel by som nadviazať na vystúpenie pána poslanca Sopka pred chvíľou a prakticky sa stotožňujem s reakciou mojej kolegyne pani poslankyne Sabolovej, ktorá konštatuje, že napriek tomu, že možno úmysel tohto zákona bol dobrý, ale je tam veľa nedostatkov, tak ako ona vytýkala z toho listu. Ja mám také vecné pripomienky k tomu, k viacerým z môjho pohľadu nelogickým umiestneniam sídla, resp. likvidácie určitých sídel.
Možno mi niekto bude vyčítať, že som príliš lokálpatriot, keď spomeniem Stropkov. Ale konkrétne. Je absolútne nelogické, že berieme sídlo daňového úradu z okresného mesta, ktoré dnes je okresné mesto, počíta sa s ním aj v rámci vyššieho územného celku ako sídlo okresu aj v budúcnosti, a teda nie je dôvod presunúť pracovníkov do neďalekého Svidníka, a tým sa stráca základná myšlienka, ktorú sa snažíme všetci preferovať, aby takéto služby, ak ich pokladáme určitým spôsobom za služby obyvateľstvu, boli priblížené obyvateľstvu. Tým dosiahneme, že každá starenka, každý starý občan, stará občianka bude musieť dochádzať 70 - 80 km za akýmkoľvek vybavovaním do nového sídla daňového úradu. Teda nepokladám to absolútne za žiadny racionalizačný krok aj z tohto hľadiska, že netýka sa to len Stropkova.
Môžem použiť príklad Vrábľov, napríklad to, kde je veľmi veľa podnikateľských subjektov a tiež je to nelogické. Rozprával som sa s viacerými podnikateľskými subjektmi. A možno som ako zástupca podnikateľov sám proti sebe, že orodujem za to, aby daňoví úradníci boli blízko. Ale skutočne vidíme v tom určitú logiku, vidíme v tom dostupnosť tzv. týchto služieb, vidíme v tom úsporu času, ktorá takto je. A myslíme si, že tak, ako je to v návrhu tohto zákona, nespĺňa žiadne logické kritériá.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Vystúpili všetci.
Predpokladám, že pani ministerka bude reagovať na rozpravu.
Nech sa páči.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Áno, ďakujem pekne, pán predsedajúci.
K návrhu, s ktorým vystúpil pán poslanec Sopko. Vystúpil k druhej časti návrhu, kde hovoril o tom, že nie sú presne, vlastne zákon nevymedzuje mestské časti, vyjmúc mestá Bratislava a Košice. A zároveň aj položil otázku, či je potrebné, aby sme v zákone vymenúvali presne tie ulice alebo v prípade iného členenia tie obce, ktoré budú prislúchať do pôsobnosti istého daňového úradu.
Legislatívna rada vlády usúdila, že je to potrebné, aby to v zákone bolo, takže my sme sa museli tomu prispôsobiť. Ak však je pravdou, na čo nás, je zaujímavé, že Legislatívna rada neupozornila, že vlastne zákonom nie sú určené mestské časti, tak v tom prípade, ak je to tak, overíme si to, tak potom bude potrebné, aby sme definovali presne ulice, ktoré spadajú pod jednotlivé daňové úrady tam, kde v danom meste je viacej daňových úradov. Netýka sa to Bratislavy a Košíc, lebo tam aj podľa vyjadrenia pána predsedu výboru je to všetko v poriadku.
Druhá reakcia by sa dotýkala celkového pohľadu na riadenie v daňových úradoch. Ja by som chcela upozorniť, že pani poslankyňa Sabolová chápe vyjadrenie pracovníkov pracovísk daňového riaditeľstva, pretože evidentne list, ktorý ste dostali, napísali pracovníci pracoviska daňového riaditeľstva, ktoréhokoľvek, to už je vedľajšie. Majú v jednom jedinom pravdu. My sme si skutočne dali urobiť veľmi podrobnú analýzu expertmi Medzinárodného menového fondu z oddelenia FAD, ktorá nadväzovala na analýzu, ktorú už robili v roku, myslím, že prvá bola asi v roku 1997 a teraz nám urobili druhú. Sú to skutočne veľmi renomovaní odborníci a na 90 % s tým, čo nám navrhujú, sme mohli súhlasiť a je to aj realizovateľné s tými návrhmi, s ktorými prišli. Je to, samozrejme, určitý proces, takže postupne budeme ich odporúčania realizovať.
Chcem len informovať, možnože som už aj informovala, že sme pripravili dokument, ktorý sa nazýva Reforma správy daní. Teraz prebehlo medzirezortné pripomienkové konanie a jeho výsledky vyhodnocujeme tak, aby po ich zapracovaní tento dokument mohol ísť na ďalšie prerokovanie do poradných orgánov vlády. Už sme ho poskytli aj niektorým záujmovým skupinám podnikateľov, ktorí oň prejavili záujem. A samozrejme, pôjde aj na RHSD, čiže do tripartity. Bude na internetovej stránke ministerstva financií hneď, ako dopracujeme pripomienky. Takže bude k dispozícii širokej verejnosti. Kým ho vláda schváli, nepochybne ešte vzniknú aj určité návrhy zo strany práve tých, ktorí o ňu prejavia záujem, a môžeme ich, pokiaľ tie návrhy budú relevantné, aj zohľadniť.
Celkový proces reformy daňovej správy zároveň aj odráža našu snahu, aby sme harmonizovali daňovú správu, alebo prispôsobili daňovú správu tým požiadavkám, ktoré sú na ňu kladené z Európskej únie. Ja som aj v úvodnom slove uviedla, že existujú tzv. blueprinty, ktoré presne hovoria, aké sú hlavné požiadavky, kritériá na daňovú správu. My sme urobili podrobnú analýzu, tzv. rozdielnu analýzu týchto blueprintov, a to je ďalší ukazovateľ, podľa ktorého a zároveň aj z toho sme prebrali určité odporúčania, podľa ktorých sme pripravili reformu daňovej správy a ju aj realizujeme.
Chcem povedať, že už tie prvé kroky tejto reformy daňovej správy sa zrealizovali v priebehu minulého roka. Rozhodne sa nedotýkali iba zmien organizačnej štruktúry, ale dotýkali sa hlavne požiadaviek, ktoré kladieme na daňových úradníkov. Tak ako pôvodne to bolo, že každý správca dane mal na starosti jednu jedinú daň, jednoducho od toho odchádzame. A rovnako pri správcoch dane, ako i pri daňových kontrolóroch prechádzame tzv. ku komplexným správcom dane a ku komplexným kontrolórom. Pre daňovníka to má, samozrejme, veľký význam, najmä pre podnikateľskú sféru, pretože bude možné vlastne jednou daňovou kontrolou skontrolovať všetky druhy daní, nebude potrebné, aby zakaždým tam chodila iná daňová kontrola. To je jeden z príkladov zmien, ktoré sa už začali realizovať.
To najdôležitejšie, čo budeme musieť urobiť, je zásadne zmeniť pôsobnosť a vybavenie daňového riaditeľstva. Skutočne, hlavná chyba alebo nedostatok u nás spočíva v tom, že nemáme dostatočne dobudované daňové riaditeľstvo, nevykonáva tie funkcie, ktoré by daňové riaditeľstvo vykonávať aj malo, a nemáme dostatočne dobudované daňové úrady.
Návrh, ktorý pripravila skupina expertov z Medzinárodného menového fondu, nemohol, resp. nebol v jednom smere realizovateľný, a to v tom smere, aby sme urobili trojstupňové riadenie. V Slovenskej republike totiž neexistuje trojstupňové riadenie, takže museli sme sa prispôsobiť tomu, čo tu je, a musíme zachovať dvojstupňové riadenie. To znamená, prvý stupeň je daňový úrad a druhý stupeň je daňové riaditeľstvo. Daňové riaditeľstvo, ktoré má aj podľa tohto zákona sídlo v Banskej Bystrici. Možno pod čiarou poviem, že druhé odporúčanie, ktoré bolo, aby sme daňové riaditeľstvo preniesli do Bratislavy, ale to je už troška iná záležitosť.
Ak budete chcieť, veľmi rada poskytnem každému z vás celú štúdiu, ktorú nám urobili, táto štúdia je aj k dispozícii v angličtine, ale je aj v preklade v slovenčine, aby sme vzájomne pochopili, aké funkcie má plniť daňové riaditeľstvo. Tak ako sme aj v rokovaniach práve s týmito expertmi dospeli k záveru, daňové riaditeľstvo bude mať novú štruktúru, výrazne sa musí posilniť, požiadavka bola, aby minimálne 5 % z celkového počtu pracovníkov daňovej správy bolo práve sústredených na daňovom riaditeľstve. Daňové riaditeľstvo si totiž bude musieť osvojiť úplne nové metódy, metódy analýzy rizík, bude osobitne sa musieť zaoberať kontrolami veľkých podnikov, kontrolami pri DPH, celý plán kontrol, tie princípy plánu kontrol sa budú vytvárať na daňovom riaditeľstve atď. Mohla by som o tom hovoriť veľmi dlho, ale nechcem naťahovať čas.
Takže skúsme zabudnúť na daňové riaditeľstvo, tak ako bolo pôvodne vybudované, to naozaj nezodpovedá našim požiadavkám, naozaj nezodpovedá ani záverom a odporúčaniam odborníkov z Medzinárodného menového fondu a nezodpovedá ani tomu, čo musíme klásť na daňové riaditeľstvo v súvislosti s našimi ambíciami o vstupe do Európskej únie. Pracoviská v tomto prípade budú vlastne mať úlohu takpovediac predĺženej ruky daňového riaditeľstva a budú môcť plniť presne vymedzené úlohy. Ale gro tej činnosti musí byť na daňových úradoch, a to, ako som naznačila, koncepčne, z hľadiska koncepčného to bude musieť robiť daňové riaditeľstvo.
Snažila som sa vo svojej odpovedi reagovať hlavne na požiadavku pani poslankyne Sabolovej, aby sme stiahli tento návrh. Nemyslím si, že je dôvod stiahnuť tento návrh. Iste, ak sú tu niektoré veci, ktoré treba doopraviť, bude ešte možnosť aj vo výboroch pri druhom čítaní pozmeňujúcimi návrhmi to opraviť. Základná stavba tohto zákona však vychádza z princípov, ktoré som sa snažila aj vysvetliť.
Ak dovolíte, ešte by som chcela možno k pánovi poslancovi Prokopovičovi, ktorý vlastne nadväzoval na dve poslanecké vystúpenia, takže možnože len podčiarknem, že ide nám skutočne o posilnenie dvoch článkov, a to daňových úradov a daňového riaditeľstva. V žiadnom prípade nedôjde k tomu, že pracovníci z terajších pracovísk budú presťahovaní do Banskej Bystrice. Naopak, Banská Bystrica sa bude musieť snažiť vybrať si tých najlepších ľudí z daňovej správy, aby dokázala posilniť tie funkcie, ktoré vykonávať má. Ale to, čo chceme naozaj posilniť okrem daňového riaditeľstva, chceme posilniť daňové úrady, čiže aby sme mali menej riaditeľov a aby sme mali oveľa viacej výkonných pracovníkov, ktorí budú buď robiť daňových správcov, daňových exekútorov, alebo daňových kontrolórov. To bol náš zámer.
Chcela by som povedať, že v tejto chvíli rokujeme len o prvej fáze organizačných zmien, pretože v reforme správy daní máme aj tú organizačnú reštrukturalizáciu rozfázovanú. Prvý krok je, že budeme redukovať počet daňových úradov tak, ako je to tu uvedené. Nezostaneme pri tomto, naša predstava je ísť ešte aj ďalej. Ale chcela by som vás zároveň informovať o inom, že redukcia riaditeľstva daňového úradu neznamená aj to, že z daného mesta alebo obce zmizne pracovisko daňového úradu. Tento zákon jednoznačne hovorí o pracoviskách daňového úradu. Tieto pracoviská budú mať aj presne vymedzenú činnosť, bude tam predovšetkým táto činnosť zameraná na prvý kontakt s daňovníkom. Takže vaša námietka, že bude musieť cestovať babička možno niekoľko desiatok kilometrov, nie je namieste, s výnimkou tých konkrétnych prípadov, kde rušíme aj pracovisko. Týchto niekoľko prípadov je. Tam je to opodstatnené, pretože ak je daňový úrad a sú, bohužiaľ, aj také, kde je skutočne menej ako 20 ľudí, tak takýto daňový úrad nemôže vykonávať komplexne všetky tie činnosti, ktoré daňový úrad má. Ale vo väčšine prípadov to riešime tak, pretože hovorím, že toto je len prvá etapa a máme už pripravenú aj druhú etapu, ale hovorím, že treba to vidieť v určitom procese. Prídeme neskôr aj s tou druhou etapou, predpokladá, že budú existovať pracoviská. Je to zložité aj z hľadiska softvérového prepojenia medzi pracoviskami a medzi daňovými úradmi, ale na všetko sa pripravujeme, takže všetko bude aj realizované.
Takže chcem ešte raz zopakovať, že našou snahou nie je vzdialiť sa od daňovníka. Pracoviská daňových úradov budú slúžiť daňovníkom, pre styk s daňovníkom, ale nie je potrebné, aby tam mali napríklad daňovú kontrolu, pretože to bude vykonávať daňový úrad. Náš zámer je naozaj zefektívniť činnosť daňových úradov. A nenazdávame sa, že tento počet daňových úradov, tieto malé daňové úrady, kde je na 14 ľudí jeden riaditeľ plus jeho kancelária atď., že to je vhodné riešenie.
Chcela by som ešte povedať, že tento zákon rieši aj niektoré iné veci, čím sa vytvára priestor na rozšírenie činnosti daňového úradu alebo zefektívnenie činnosti daňového úradu. Dosiaľ daňové úrady robili aj také veci, že robili dotácie pre poľnohospodárstvo. To skutočne nepatrí do pôsobnosti daňového úradu. Robili napríklad kontrolu čerpania dotácií, to rovnako nepatrí do pôsobnosti daňového úradu. Takže tieto činnosti sa budú delimitovať. Činnosti spojené s poskytovaním dotácií pôjdu do rezortu pôdohospodárstva, kontrolné činnosti prejdú na správy finančnej kontroly.
Chcem však upozorniť na jednu vec, ale bude priestor, aby sme pri druhom čítaní to opravili, že pôvodne tento zákon bol pripravovaný oveľa skôr, dostal sa však až teraz na rokovanie do Národnej rady, takže dnes už vieme, že účinnosť nebude môcť byť od 1. 1. 2001, takže bude potrebné potom upraviť účinnosť tak, ako je upravená aj účinnosť v zákone, ktorý sme už schválili, o finančných orgánoch.
Dúfam, že som odpovedala na všetko, čo otvorili páni poslanci. Takže ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne, pani ministerka.
Pán poslanec Maňka - ako spravodajca.
Poslanec V. Maňka:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Keď sme tento zákon dostali na stôl pred niekoľkými týždňami, tak dostal som aj ja kopu pripomienok, ale myslím si, že aj po rôznych diskusiách, aj pani ministerky, aj z Ústredného daňového riaditeľstva, sa tieto pripomienky zredukovali na menšie množstvo. Ale súhlasím s mojimi predrečníkmi, že treba sa tým podrobne zaoberať pred druhým čítaním. A tie pripomienky sa vzťahujú hlavne vo vzťahu k pripravovanej reforme daňovej správy, to je vlastne, aby tam nedošlo k rozporu. Druhá vec je k pripomienkam a vzťahu k odporúčaniam Medzinárodného menového fondu. A tretia kategória tých najjednoduchších je k prílohe, a to sú pripomienky k daňovým orgánom, kde sa určujú obvody v pôsobnosti daňových úradov Slovenskej republiky, kde sa možno na nejaké obvody pozabudlo, ale myslím si, že všetko sa dá vyriešiť v druhom čítaní.
Ja by som teda tiež si dovolil odporučiť, aby sme dali priestor na to v druhom čítaní, kde môžeme tieto pripomienky prediskutovať.
Ďakujem za slovo.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Prerušujem rozpravu a prerušujem rokovanie o tomto vládnom návrhu zákona. Hlasovať o ňom budeme zajtra po 9.00 hodine.
Ďakujem pekne.
V programe budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Indonézskej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 814. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 814a, súčasťou ktorej je aj návrh uznesenia Národnej rady.
Návrh vlády odôvodní ministerka financií Slovenskej republiky Brigita Schmögnerová.
Prosím vás, pani ministerka, aby ste sa ujali slova.
Procedurálny návrh - pani poslankyňa Tóthová.
Prosím.