Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Dve faktické poznámky k vášmu vystúpeniu, pán poslanec - pán poslanec Orosz, pán poslanec Tatár. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.
Pán poslanec Orosz.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán poslanec Maxon, ja pevne verím, že sa necítite ohrozený mojimi pozmeňujúcimi návrhmi týkajúcimi sa majetkových prírastkov, keď ste tomu venovali takú veľkú pozornosť.
No a k tým vašim pripomienkam: Po prvé, nejde o rozšírenie vládneho návrhu zákona, ide len o inú formu jeho legislatívneho stvárnenia. Po druhé, ja osobne mám právo tak ako všetci poslanci, ako aj vy konzultovať moje pozmeňujúce návrhy s predkladateľským rezortom, je to v záujme kvality týchto návrhov. Po tretie, ak máte úprimný záujem upraviť túto problematiku, tak ja veľmi rád privítam kvalitnejšie návrhy z vašej strany a veľmi rád ich podporím. Vy na to máte právo a dokonca ste mali povinnosť túto zjavnú medzeru v právnom poriadku Slovenskej republiky upraviť ako minister financií Slovenskej republiky. V tejto súvislosti musím položiť rečnícku otázku: Komu táto medzera v právnom poriadku vyhovovala, snáď nie tej domácej kapitálotvornej vrstve, ktorú ste si vo volebnom programe HZDS v minulom volebnom období stanovili ako prioritu číslo jedna vytvoriť?
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Tatár, nech sa páči.
Poslanec P. Tatár:
Ďakujem pekne za slovo.
Pri vážnej daňovej téme sa chcem vrátiť k úvodu vystúpenia pána poslanca Maxona, ktorý on poňal veľmi osobne. Ale ja si myslím, že nikto v tejto snemovni a najmenej ministerka financií si nezaslúži pri prerokovaní tejto témy nejaké osobné invektívy. Iba toľko som chcel podotknúť k vystúpeniu pána poslanca.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Pán poslanec Orosz, môžem vás ubezpečiť, že ja s majetkovými prírastkami problémy nebudem mať a rozhodne ich nebudem mať také ako niektorí vaši kolegovia, ako jeden z vašich ministrov. Ale v tomto parlamente už je to tak: Ja o voze, vy o koze.
Vážený pán poslanec, ja som sa absolútne snažil v celý tento problém ani slovkom neponímať z toho politického hľadiska, ako sa na to pozeráte vy. Ja som vychádzal vyslovene z praktickej aplikácie tohto zákona. A tomu procesnému postupu sa politicky dá naozaj strašne veľa vecí vytknúť. Ale ak ani po tomto mojom vystúpení nemáte ani len pocit, že mi išlo o vecné riešenia a mali ste potrebu na mňa politicky zaútočiť, tak musím vysloviť nad tým len ľútosť. Mohol by som vám to istým spôsobom vrátiť, pretože vy ste nekonzultovali tento návrh s ministerstvom financií, tento návrh vám ministerstvo financií dalo do ruky, aby ste ho predniesli. A to je trošku rozdiel. A to je to procesne, čo ja kritizujem.
A, pán poslanec Tatár, ak ste mali pocit a presvedčenie, ak sa tak stalo, že v tomto mojom vystúpení som mal invektívy voči pani ministerke Schmögnerovej, tak mi dovoľte, aby som sa jej verejne ospravedlnil.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Všetci písomne prihlásení vystúpili v rozprave. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne. Ešte niekto okrem 5 poslancov, ktorí sú uvedení na svetelnej tabuli? Nikto viac, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Oberhauser.
Chcem povedať, že o 21.00 hodine ukončíme dnešný rokovací deň.
Poslanec V. Oberhauser:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
vládny návrh zákona číslo 804, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov, je naozaj mimoriadne vážnou a dôležitou normou, ktorá upravuje podmienky zdaňovania na Slovensku. Pripájam sa k názorom, že veľmi krátky čas, ktorý je na takúto rozsiahlu novelu k dispozícii, je vždy na škodu predloženému materiálu. A jednoducho už tým, že sa to aspoň natiahlo na celý mesiac november, že boli už predsa len k dispozícii nejaké dni na konzultácie, naši experti, ktorí sa zaoberali týmito materiálmi, mali k tomuto predloženému veľmi vážne výhrady.
A preto názor v klube poslancov Slovenskej národnej strany je: Ak sa nepodarí - čo predpokladáme, že sa zrejme ani nepodarí - nejako významne zlepšiť znenie, lepšie je návrh stiahnuť a znovu ho prepracovať. Nakoniec, aj zo strany ministerstva vzhľadom na obrovský rozsah ďalších návrhov takýto názor už zaznel a myslím si, že by to nebolo na škodu veci.
K tomu návrhu, ktorý sa týka zdaňovania majetkového prírastku, k bodu 8 až 10, by som chcel uviesť, že je fakt, ten predložený bol nešťastný, nekvalitný a jednoducho nevykonateľný. A tým, že ho, jeho zmenu teraz predložil pán poslanec Orosz v spolupráci s ministerstvom financií, zase nás dostal do časovej tiesne, lebo dnes ak sa končí rozprava, tak nie je možné k tomu dať ani nejaké pozmeňujúce návrhy, keď sme ho dostali iba pred 5 minútami. A ja neviem, či ten návrh je znovu kvalitnejší. Darmo sa bude pán poslanec Orosz spŕdzať, ako sa hovorí po slovensky, ale je to fakt pravdou, že takto sa jednoducho nerobí, lebo ide o mimoriadne vážnu vec, ak má byť kvalitne vyriešená. A to, čo bolo, ako som povedal, v návrhu, bolo absolútne nezmyselné, nerealizovateľné. A je to smutné, že tí úradníci, ktorí mali na to najviac času, nevedeli pripraviť kvalitný návrh a že sa to takto pláta na poslednú chvíľu.
S tým, čo povedal pán poslanec Maxon z toho odborného hľadiska, sa naši poradcovia, s ktorými spolupracujeme, stotožňujú, a preto nebudem podrobne rozoberať jednotlivé body, ktoré už tu on spomenul, aby sme sa zbytočne neopakovali, lebo v mnohých veciach, hovorím, sú stanoviská veľmi blízke. A nie je to jednoducho preto, že by sme sa nejako kopírovali, ale jednoducho preto, že tam naozaj tie hrubé chyby boli, čo ja viem, v bodoch 36, 38, 40, 41, 51, 52, 54, 64, 66, 72 aj v tom poslednom 111. Čiže naozaj je tu kopec takých vecí, na ktoré jednoznačne daňoví experti upozorňujú, že sú nevhodné, nesprávne, nevykonateľné.
Ja by som ešte niečo povedal k ďalším dvom bodom a tým skončím, a to k bodu 40 týkajúcemu sa § 23 ods. 21 až 23, kde navrhovanú súčasť základu dane podľa ods. 21 písm. c) odporúčame vynechať z navrhovanej novely.
Je totiž nelogické, keď zakladateľ obchodnej spoločnosti pri splatení svojho upísaného základného imania nepeňažnou formou musí odviesť daň z vyššieho ocenenia majetku pri vklade, v akom ho obstaral. Tento výnos by mal byť zdanený až po realizácii príjmu, t. j. v prípade predaja svojho obchodného podielu alebo akcií. Na podporu tohto argumentu možno uviesť, že predaj akcií alebo obchodného podielu pod cenu obstarania nie je daňovo uznateľný náklad a oceňovací rozdiel je vždy daňový výnos. Ide teda o okamih zdanenia a ten by mal byť až v prípade uskutočneného príjmu. Čiže vidíte ďalší problém, ktorý v navrhovanej novele nesprávnym spôsobom rieši vec.
Takisto k bodu 76 § 35a - úľavy na dani: Znovu ministerstvo ide cestou diskriminácie domácich podnikateľov a zvýhodnenia iba zahraničných. Ja čakám, kedy konečne podnikatelia dajú na Ústavný súd podnet za nerovnosť podmienok. Veď toto je nehoráznosť, že sústavne sa tu navodzuje atmosféra, že keď niekto dá rovnaké množstvo peňazí do rovnakej akcie, tak zato, že je zo zahraničia, je zvýhodnený, zato, že je z domova, nie je zvýhodnený. Podľa mňa je to rasizmus, daňový rasizmus, ktorý sa zavádza do slovenskej praxe. Veď to raz môže byť biely, čierny, náboženské presvedčenie alebo Slovák, alebo inostranec. Veď toto nie je normálne a myslím si, že treba už konečne s tým urobiť prietrž. A v tomto smere teda upozorňujeme, že znovu v bode 76 dochádza k takejto diskriminácii podnikateľov slovenského pôvodu a so slovenským občianstvom.
Ja som včera v dobrej viere predniesol nejaké návrhy a komentáre k rozpočtovým pravidlám. Pán poslanec Tatár sa znehodnocujúcim spôsobom k veci vyjadril. A potom sme si aj s pani ministerkou vysvetľovali, že išlo o nedorozumenie, lebo naozaj sa v tých rozpočtových pravidlách zaviedli niektoré veci, ktoré sú zase ťažko vykonateľné. Aj tieto naše názory sú v dobrej viere, že nám ide o to, aby proste daň z príjmu bola konštruovaná reálne, vykonateľne a, by som povedal, so slušným prístupom aj k domácim podnikateľským subjektom.
A preto navrhujeme, aby sa táto novela stiahla, aby sa vytvorilo nejaké širšie zoskupenie, veď dnes na Slovensku je mimoriadne veľa kvalitných daňových pracovníkov, ktorí vedia poradiť, ako na to, ale nespoliehajme sa len na úradníkov odtrhnutých od reálneho života, ktorí stále zavádzajú tú daňovú sféru do nejakých nie najšťastnejších vôd, ktoré nepomáhajú slovenskej ekonomike.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Jedna faktická poznámka - pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.
Nech sa páči.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som sa pripojila k názoru pána poslanca Oberhausera, pokiaľ hovoril o legislatívnotechnickej stránke tohto predloženého návrhu.
Vážení, my tu rokujeme o návrhu, ktorý sa má stať zákonom, má 111 bodov, ale od poslancov sa už do spoločnej správy dostalo takmer 50 pozmeňujúcich návrhov. Tu už boli prednesené zase ďalšie. Počítajme, že ich bude 60. Tak to je zmena každého druhého navrhovaného bodu, to znamená skoro ustanovenia. Tak o čom to je, vážení? Tu nie je jednota pojmová, tu nie je jednota potom myšlienková. Aká stratégia je tu? A vôbec, aká bola kvalita predloženého návrhu, ktorý pôvodne mal ambíciu ísť do skráteného legislatívneho konania? Veď to je z legislatívnej stránky absolútna nedostatočná. To je hrozné, že naša legislatíva nielen stráca dych, ale výrazne stráca kvalitu.
To, čo prichádza z vlády, je skutočne niekedy až pod úroveň a toto je jeden z takých návrhov, nehovorím o tom, že od 1. januára má platiť. Daňové predpisy nie sú jednoduché predpisy a ľudia sa ich musia naučiť, čiže musia zvládnuť právnu úpravu, ktorú musia hneď aj realizovať.
Tak toto sú ďalšie riziká. Ja sa pripájam, stiahnime tento návrh.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Tatár má slovo v rozprave.
Poslanec P. Tatár:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
dámy a páni,
nepoviem nič nové, keď začnem s tým, že Demokratická strana je stranou znižovania daní. A bolo to vlastne povedané už aj pred chvíľočkou, pretože som navrhoval aj pri tomto čítaní, ktoré má iný zámer, tiež znižovať dane.
Teraz k tým dvom zámerom: Čo sa týka všetkých úľav pre zahraničných investorov, ja musím len zopakovať, že ideálne by bolo, keby sme mali celkovo nízke dane a nerobili tieto výnimky. A po ďalšie, to zdanenie rozdielu daňových a majetkových priznaní plne podporujeme. Ja som rád, že sa nachádza také komplexné riešenie, ktoré predniesol pán poslanec Orosz.
Z tých pozmeňujúcich návrhov by som chcel podporiť všetky, ktoré sú v spoločnej správe. Zhodou okolností jeden, ktorý nie je v spoločnej správe, ktorý jednoducho poslanci posúdili ako nevhodný vo výbore, podal pán poslanec Mesiarik ako prvý. To sa týka predaja bytov, ktoré nie sú používané na komerčné účely. Z tých, ktoré sme podávali vo výbore, je to účtovanie benzínu a zrovnoprávnenie toho polovičného zdaňovania pre fyzické osoby pracujúce v poľnohospodárstve. To by som chcel vyzdvihnúť.
Teraz k celkovému znižovaniu daní: Naozaj nie je možné znižovať dane za rizika, že sa nenaplní štátny rozpočet. Ale čo je za tým? Za tým je jednoducho využitie týchto verejných peňazí. Verejnosť jednoducho má právo vedieť, ako sa s jej peniazmi zaobchádza. Každoročným prerokovaním štátneho rozpočtu a diskutovaním o mnohých iných zákonoch sa ľudia čoraz viac dozvedajú, čo sa s ich daňami deje.
To, že bez ohľadu na to, ako to kto anekdoticky chápe, sme neboli schopní s rozvahou - a ja tomu celkom dobre rozumiem - znížiť sadzbu dane právnických osôb ani o 1 %, to je len výrazom toho, že sme nepokročili na opačnej strane, na výdavkovej stránke štátneho rozpočtu k inej štruktúre. Všeobecne sa to volá reformy. Vieme, že je veľké napätie, čo sa týka chýbajúcich sociálnych, zdravotných reforiem. To by som len opakoval. Nakoniec, keby sme mali rýchlejšie za sebou audit, ktorý je odsúhlasený, reformu verejnej správy, ale aj privatizáciu, tak sa oveľa ľahšie hovorí, pretože to je jednoducho vyvážené. Keď sa znižujú dane, musia sa znižovať výdavky. Treba pochváliť vládu, že sa znížili o 8 až 10 % prerozdeľovacie procesy, ale na riadne znižovanie daní to nestačí. Čiže naším cieľom je prísť s takým komplexným balíkom aj reforiem, aj znižovania daní a potom to bude úplne reálne. Budeme veľmi starostlivo sledovať ten proces a budeme v tomto aktívni naďalej. Z tohto hľadiska jednoducho aj to, čo robíme kvôli štátnemu rozpočtu, že sme dnes zvýšili o tri desatiny zdravotné a päť desatín sociálne odvody, tak ja osobne som nepodporil, lebo už mohli medzitým byť predložené reformy, ktoré by nás boli posunuli ďalej.
To, čo hovorím, znamená, že občanom by malo zostať viac peňazí a sami by si mali rozhodnúť, kde ich investujú. To je zmyslom znižovania daní bez toho, že by sa poškodili všetky verejné a sociálne služby. To je vlastne otázka fungovania a úlohy štátu.
K tomu sa chcem dostať, potom k jednej zaujímavej téme, ktorú sme na podnet petície občanov, na podnet Združenia daňových poplatníkov Slovenska prerokovali nedávno v našom výbore pre financie, rozpočet a menu. A bol to návrh, aby sa zriadil deň daňovej slobody. Ten pôvodný návrh bol, aby z toho bol nejaký sviatok, ale ja si myslím, že akékoľvek symbolické vyjadrenie dňa daňovej slobody bude užitočné. My sme sa o tom bavili pri zákone o rozpočtových pravidlách. Zdá sa, že urobiť v tomto momente nejaké paragrafové znenie ešte neprichádza do úvahy, ale bol taký konsenzus u nás vo výbore, že by sme urobili nejakú formu uznesenia.
Teda čo to je deň daňovej slobody? Keď zrátame všetky možné odvody a dane, či už sú to priame dane, nepriame dane, až všetky možné poplatky - poistné, zdravotné, sociálne, úradu práce až po koncesionárske poplatky, pretože aj to patrí k povinným platbám, tak jednoducho za minulý rok je vyrátané, že to zo všetkých príjmov tvorilo asi 44 %. A ten deň daňovej slobody je taká vec a taký dátum, ktorý hovorí, na ktorý deň v roku pripadá ten obrat, dokedy človek zarába v priemere na všetky tieto poplatky. Zjednodušene povedané na štát, hoci štát mu mnoho z toho aj vracia, a odkedy potom akože zarába pre seba. Vyšlo to na 14. jún minulého roku. Keby to bolo 50 %, tak by to vyšlo presne v polovičke roka. Čiže ja potom pripravím veľmi jednoduché uznesenie, aby sme mali takýto vzorec vypočítaný, potom keď budeme prerokúvať štátny rozpočet, a vyjadrím sa k tomu podrobnejšie, pretože to nie je priamo téma dane z príjmov, ale súvisí to s tým pozadím.
Na záver chcem povedať, že ak som hovoril, že sme stranou znižovania daní, tak si uvedomujeme celú túto súvislosť. Chceme to urobiť aj preto a preto o tom dnes hovorím, aby sme získali väčšiu podporu na tú druhú stránku, na tie zmeny vo výdavkovej stránke, na úspory vo verejných financiách - a nie aby sme si to nechávali vždy len na koniec roka pri prerokovaní štátneho rozpočtu. Aby sme sa tomu venovali okamžite a aby som podporil všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré boli podporené v spoločnej správe.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán Tatár, s úžasom zisťujem, že nie ste len odborník na privatizáciu, ale dokonca už z lekárskeho remesla ste sa pretransformovali aj na odborníka na dane. Ale ja si myslím, že ste tak či tak nepochopili podstatu predkladanej novely. Ja by som netvrdil, že vy ste strana znižovania daní, vy ste, práve naopak - dovoľte, aby som vás poopravil -, strana prenášania daňového bremena zo zahraničných investorov a podnikateľov na Slovensku na domácich podnikateľov a na domácich občanov, žiaľbohu, tých najchudobnejších, lebo tam, kde odpúšťate zahraničným investorom, tam chcete daňové bremeno pridať jednoduchým občanom, lebo niekto musí tie daňové výpadky nahradiť v štátnom rozpočte. A, samozrejme, občas prilepšíte aj svojím kunčaftom, ja neviem, trebárs aj z káblovej televízie, alebo im niečo odpustíte. Celá novela stojí, viete za čo. Jednoducho tú treba stiahnuť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Maňka.
Požiadam vás, aby ste dodržali ten časový limit do 21.00 hodiny.
Poslanec V. Maňka:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
dovoľte mi predtým, ako predložím pozmeňujúce návrhy, aby som povedal pár slov k tomu, čo tu dnes zaznelo. Aj keď nie som spravodajca, ale vyjadrím sa k niektorým návrhom.
Pán poslanec Mesiarik navrhoval daňové predpisy na podporu rozvoja bývania. Samozrejme, tento smer je trendom a existuje aj inde v Európe, len možno práve tento návrh, ktorý vypracovalo aj ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, celkom neodráža realitu, lebo ak niekto, kto má peniaze, si zoberie iba preto úver, aby si mohol odpísať z daňového základu tieto úroky. Tak je to trošku nie dobré. Treba to upraviť možno tým štýlom, že by si mohol dať z tej ceny investície ročne niečo do nákladov v budúcnosti. To je ten smer. A toto by mohlo spôsobiť to, že budú brať úvery aj tí, čo ich nepotrebujú, len preto, aby neplatili úroky, a radšej si uložia svoje vlastné zdroje na termínovaný účet. Ale je to smer, ktorý naznačil pán poslanec Mesiarik do budúcnosti, aby sme aj týmto smerom išli.
Pán poslanec Šepták hovoril o znižovaní dane z príjmu právnických osôb a hovoril o limitoch, odpisoch motorových vozidiel. Áno, ja si myslím, že ten trend sme rozbehli možno veľmi razantne, ale ten trend bude pokračovať, len teraz je asi čas na to, aby sme sa nadýchli, aby sme si vydýchli z toho veľkého 11-percentného zníženia. A preto oceňujem aj to, čo povedal pán poslanec Maxon. A že vo výbore pán poslanec Maxon nepripustil licitáciu, tak to oceňujem.
Ďalšia vec, pán poslanec Šepták povedal, aby pani ministerka stiahla zákon. Ja si myslím, že zákon pani ministerka nebude musieť sťahovať už iba z toho dôvodu, že tu existuje § 94 rokovacieho poriadku, ktorý jej umožňuje ako predkladateľovi neakceptovať návrhy, ktoré rozširujú návrh, ktorý bol podaný. Samozrejme, existuje tu reálne riziko alebo reálna možnosť poslancov podať neskôr svoj vlastný poslanecký návrh v tejto oblasti.
Pán poslanec Maxon hovoril o výške odpusteného dlhu, ktorý je riešený u právnických osôb a že nie je riešený u fyzických osôb. U fyzických osôb v jednoduchom účtovníctve je to riešené pri zrušení živnosti. Ale treba sa na to pozrieť, samozrejme, aby si živnostník musel ponechať živnosť len kvôli tomu, že keď dostane ten svoj príjem alebo ho nedostane, tak ho bude musieť zdaniť, aj keď ho nedostane na účet pri zrušení živnosti. Čiže toto si treba, samozrejme, pozrieť.
Zákon je účinný odo dňa 1. 1. 2001. To je už posledná moja poznámka. Z hľadiska vecného je to možno jedno, lebo keby zákon platil aj od 15. 12. 2000, tak platiteľ dane nemá možnosť ovplyvniť spätne svoje hospodárenie. Ale treba sa na to pozrieť z hľadiska právneho, či tu nebude potrebné možno dať pár dní skôr ako 1. 1. 2001, ale z hľadiska vecného je to pre toho podnikateľa skutočne jedno.
Dovoľte mi, vážené kolegyne, vážení kolegovia, aby som teraz podal svoje pozmeňujúce návrhy.
Prvý pozmeňujúci návrh navrhujem za skupinu poslancov, aby bod číslo 11 zo spoločnej správy nadobudol účinnosť od 1. januára 2002.
Zdôvodňujem to tak, že návrh dáva priestor vláde, aby pre rok 2002 uvažovala v štátnom rozpočte s touto položkou.
Druhý pozmeňujúci návrh je k bodu 76 spoločnej správy, kde:
a) v § 35a ods. 1 písm. a) sa v bode 1 číslovka "3,5 mil." nahrádza číslovkou "4,5 mil.", v bode 2 číslovka "2 mil." nahrádza číslovkou "3 mil.", v bode 3 číslovka "1,5 mil." číslovkou "2 mil.",
b) v § 35a ods. 1 písm. b) sa číslovka "75" nahrádza číslovkou "60",
c) § 35a sa dopĺňa odsekmi 9 a 10, ktoré znejú:
"(9) Daňovník uvedený v ods. 1 môže počas 5 po sebe nasledujúcich zdaňovacích období počnúc zdaňovacím obdobím nasledujúcim po zdaňovacom období, v ktorom poslednýkrát čerpal daňový úver podľa ods. 1, čerpať ďalší daňový úver vo výške 50 % vykázanej dane v daňovom priznaní, ak zvýši základné imanie spoločnosti ďalšími peňažnými alebo nepeňažnými vkladmi o sumu zodpovedajúcu v prepočte najmenej 4,5 mil. eur, ak ide o daňovníka podľa ods. 1 písm. a) bod 1, a o 3 mil. eur, ak ide o daňovníka podľa ods. 1 písm. a) bod 2."
(10) "Počas čerpania ďalšieho daňového úveru podľa
ods. 9 ustanovenia ods. 5, 6, 7 a 8 sa použijú rovnako ako v prípade čerpania daňového úveru podľa ods. 1."
Kvôli krátkosti času to nebudem zdôvodňovať, je to uvedené v návrhu.
d) v § 35a ods. 6 posledná veta znie - "V ostatných prípadoch zlúčenia daňovníkov a pri nepeňažnom vklade vrátane vkladu podniku daňovníka so sídlom alebo s bydliskom na území Slovenskej republiky právo na čerpanie daňového úveru zaniká počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom k zlúčeniu alebo k vkladu došlo."
Znovu to nebudem zdôvodňovať, je to zdôvodnené v predloženom dokumente.
e) v § 35a ods. 8 písm. c) sa vypúšťajú slová "a nehmotný majetok".
Dovoľte mi, aby som predložil posledný stručný pozmeňujúci návrh číslo 3, kde za článok I sa vkladá článok II, ktorý znie: "Zákon číslo 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení takto: Článok III sa vypúšťa. Doterajšie články II a III sa označujú ako články III a IV."
Pretože mám ešte pol minúty, tak to zdôvodním. Ustanovenie sa navrhuje zrušiť z dôvodu, že od dane z príjmov oslobodzuje dávky výsluhového zabezpečenia sudcov, avšak sudcovia predmetné dávky nepoberajú. Z uvedeného dôvodu je toto ustanovenie v praxi nepoužiteľné.
Je presne 9.00 hodín, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec, aj za korektnosť dodržania časového limitu.
Vážení páni poslanci, panie poslankyne, prerušujem schôdzu Národnej rady do zajtra do 9.00 hodiny.
Zajtra by sme rokovali do 14.00 hodiny s tým, že by obedňajšia prestávka nebola a išli by sme od 9.00 hodiny do 14.00 hodiny.
Ďakujem pekne.
Dobrú noc, dovidenia.