Štvrtý deň rokovania
43. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
1. decembra 2000
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram štvrtý rokovací deň 43. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: Jozef Brhel, Miklós Fehér, Jozef Kalman, Ján Šimko. Na zahraničnej služobnej ceste je predseda Národnej rady Slovenskej republiky Jozef Migaš a poslanci Gyula Bárdos, Pavel Delinga, Dušan Fedoročko a Štefan Rusnák.
Budeme pokračovať v prerušenej rozprave o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov (tlač 804) v druhom čítaní.
Prosím pani ministerku, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov. Pani ministerka, ak vás môžem poprosiť, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.
V rozprave ešte z ústne prihlásených majú vystúpiť pán poslanec Cuper a Prokopovič.
Pán poslanec Cuper, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Cuper:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážený pán predsedajúci,
chcem vám popriať dobré ráno. Včera mala vládna koalícia svoj deň, a preto sa nám vystúpenie neušlo, takže museli sme počkať do rána.
Dôvod môjho vystúpenia jednoducho vznikol tým, že pán poslanec Maňka a ďalší, ktorí sú podpísaní pod návrhom, pán poslanec Tatár, ale, žiaľbohu, aj pán poslanec Fico, pod pozmeňujúcim návrhom k zákonu číslo 366 o daniach z príjmov, pokladám tento dodatok alebo pozmeňujúci návrh za niečo, čo sa nezlučuje ani s elementárnym právnym vedomím a s elementárnymi právnymi poznatkami o legislatíve.
Svojho času Alvin Töffler v knihe Tretia vlna napísal, že parlament je zákonostroj, ktorý slúži na výrobu zákonov. Pán Weiss, ktorý je tu podpísaný, iste túto knihu veľmi dobré pozná, lebo ju dal preložiť jeho tútor na ÚV KSS Pezlár, tak neviem, prečo sa pod to sám podpísal. Ak je teda pravdou, že tento parlament je zákonostrojom na výrobu zákonov, tak tento výrobok je vrchol jeho nepodarku. A nie je to prvý nepodarok vyprodukovaný v parlamente terajšou vládnou koalíciou.
Jednoducho, nie je možné najprv, pán Maňka, do zákona číslo 385 o sudcoch a prísediacich napísať, že sa oslobodzujú pre dane z príjmu dávky výsluhového zabezpečenia sudcov, lebo také dávky naozaj sudcovia nepoberajú. Alebo si to mám vykladať tak, pán poslanec Maňka, že ste predbehli o nejaký čas realitu, alebo sa pán minister spravodlivosti tak ponáhľal a tak zle konzultoval s ministerkou financií pani Schmögnerovou, že to tam napísal bez jej súhlasu? Alebo to malo slúžiť nejakým propagandistickým cieľom? Ale to by ešte bolo v poriadku, pretože táto norma by bola vo svojej podstate obsolétnou, teda nepoužiteľnou na praktické účely a také normy sú v právnom poriadku celkom bežné v slovenskom právnom poriadku, nie demokratického právneho systému.
Neviem, prečo sa to dostalo do zákona o sudcoch, pretože systémovo to patrí niekde celkom inde - do daňových zákonov. Ale vrcholom narúšania systému slovenského práva alebo právneho poriadku je tento návrh skupiny poslancov, ktorým chcú nepriamo novelizovať zákon číslo 385/2000 o sudcoch a prísediacich. Jednoducho takto sa legislatíva, pani ministerka, nerobí. A preto protestujem proti tomu, aby ste takýmto spôsobom narúšali systém práva v Slovenskej republike.
Som zvedavý, ako sa tí, ktorí budú používať zákon o sudcoch a prísediacich, budú asi dopátravať toho, že vy ste ich zákon novelizovali zákonom o daniach z príjmov, keďže jednoducho v tom zákone odkaz na zákon o daniach z príjmov bude asi zrejme chýbať, pretože tá norma už bola prijatá prednedávnom. Vyplýva z toho zrejme poznatok, pani ministerka, že vládna legislatíva jednoducho nefunguje. To nie je jediný nedostatok tohto zákona.
Dane boli v spoločnosti vždy nástrojom toho, kto štát spravoval, na to, aby získal príjmy na svoju činnosť. Už stredovekí králi nemuseli zvolať stavovský snem, pokiaľ nepotrebovali odhlasovať dane. Mohli vládnuť absolútne nezávisle. Ale ak potrebovali dane, jednoducho snem museli zvolať. To isté, pani ministerka, aj vy musíte so zákonom o daniach prísť do parlamentu. Ale jednoducho vydávať niečo, čo nie je cnostné, za cnosť, sa nepatrí. Návrh novely zákona číslo 366/1999 o daniach z príjmov nie je kvalitným. Je to jednoducho politicky účelová norma, ktorá má zvýhodniť zahraničných investorov na úkor domácich a, samozrejme, má zvýhodniť niekoho, kto si zvýhodnenia jednoducho nezaslúži.
Aby som nezdržiaval, pani ministerka, chcem sa iba opýtať na ustanovenie bodu 114. Bol som sa radiť. Chcel som nájsť k tomu nejaké seriózne vysvetlenie. Nevidím dôvod, prečo by ste mali zvýhodňovať televízne a káblové siete, ktoré šíria televízny signál káblom. Zhodou okolností si pamätám, ako ste pred voľbami 1998 demagogicky vyzývali občanov, aby neplatili televízne koncesionárske poplatky, lebo jednoducho vám to nevyhovovalo. Teraz vám vyhovuje zvýhodniť televízne a káblové siete z jednoduchého dôvodu, zrejme preto, lebo budete potrebovať káblovú televíziu na vymývanie mozgov občanov tohto štátu.
Dnes ráno som počúval rozhlas a práve naopak, český protimonopolný úrad, pani ministerka, začal konanie voči úpisom za monopolné postavenia a zneužívanie monopolného postavenia českej káblovej televízie na trhu. Vy, naopak, idete zvýhodňovať šíriteľa televíznych a káblových sietí. Takže pokladám to za nie celkom férové voči ostatným podnikateľom. Možno sa mýlim, treba mi to vysvetliť, pretože ja som k tomu iné vysvetlenie nenašiel.
Tiež sa chcem vyjadriť k tomu, pani ministerka, že jednoducho zaviesť dvojitú účinnosť do zákona, ktorú navrhoval tiež včera pán poslanec Maňka, pokladám za niečo, čo je úplne v rozpore s elementárnymi poznatkami princípov právneho štátu demokracie, ale aj princípov vedenia legislatívneho procesu.
Na záver, pani ministerka, chcem povedať, že nesúhlasím s pánom Tatárom, ktorý hovorí, že zákon je o tom, že sa dane z príjmov budú znižovať. Áno, budú sa znižovať len pre niektorých vyvolených, pre tých, ktorých budete potrebovať v najbližších voľbách, dane sa budú znižovať pre tých, ktorí vám kryjú chrbát a kryli chrbát zo zahraničia, ale väčšina slovenských podnikateľov to nepocíti. Preto si myslím, že norma je výsostne politicky účelová. Nemá nič spoločné s Tatárom proklamovanou odbornosťou.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca sa s faktickou poznámkou prihlásila pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Tak ako včera pripájam sa k stanoviskám, ktoré poukazujú na nekvalitu legislatívy. Pán poslanec Cuper poukázal na pozmeňujúci návrh, ktorý odstraňuje nedostatok legislatívy, a chcem povedať jedno, áno, keď človek robí, robí aj chyby. Lenže urobiť takú chybu a hovoriť o dávkach výsluhového zabezpečenia u sudcov, čo vôbec neexistuje, to už nie je legislatívna chyba, to nie je vybratie nevhodnej alternatívy riešenia, to poukazuje na absolútnu neznalosť veci, poukazuje to na úplný neprincipiálny, nedôsledný a neprofesijný prístup a toto je už hrozné.
Veď teraz pred chvíľou sme dostali na stôl zase ďalšie pozmeňujúce návrhy. Dovolím si tvrdiť, že z tých 110 bodov je vyše 60 už v rámci pozmeňujúcich návrhov. Prosím vás pekne, ja skutočne niečo o legislatíve viem. Ale neviem si predstaviť, ako budeme schvaľovať túto novelu, pretože v tom sa už nedá vyznať. A pokiaľ sa pán podpredseda vlády teší nad svojou legislatívou, tak musím povedať, že skutočne nie je vôbec koordinovaná a to je úloha pána podpredsedu. Dosť dlho som túto činnosť nekritizovala, lebo viem, že je ťažká. Ale ak podpredseda sa teší z toho, že dosiaľ Ústavný súd nezrušil rozhodnutia a proste predpisy, no veď teraz začíname dávať návrhy...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Prokopovič.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec P. Prokopovič:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani ministerky,
vážený pán minister,
kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,
vo svojom vystúpení sa sústredím na určitú špecifickú časť novely zákona 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov, ktorá sa týka využívania inštitútu paušálnych daní, a nadviažem na svoje vystúpenie, ktoré som mal v rozprave k prvému čítaniu.
Ale napriek tomu mi nedá, aby som nedal jednu poznámku a nepovedal jednu poznámku k tomu, čo tu bolo viackrát od viacerých pánov poslancov prednesené, a to, aby sa tento zákon vrátil, aby sa v ňom nepokračovalo. Môj názor je taký, že aj keď sú tam možno niektoré veci, ja tiež osobne mám výhrady k niektorým častiam, za niektoré nebudem hlasovať, ale to neznamená, že zákon alebo táto novela ako celok nie je potrebná. Nie je nutné ju vracať naspäť.
Poviem to trebárs na tom príklade a viackrát tu odznelo, že nie je dobre spracovaná časť o podpore zahraničných investorov alebo úľavy zahraničným investorom tým, že sa nedávajú aj našim. Preboha, pretože mne sa niečo nedarí, tak nemôžem to brať ani tomu druhému. My investorov nemusíme sem lákať. Teraz, v tomto roku som dosť chodil po okolitých štátoch a verte mi, že okolité štáty dávajú minimálne také podmienky, aké sú navrhované aj v tomto zákone, ak nie lepšie. Zahraničný investor sem nemusí prísť. On môže ísť hocikde inde a možno okolité štáty len na to čakajú.
Ale na druhej strane súhlasím s tým, že treba niečo robiť aj v podpore domácej podnikateľskej vrstvy, ale nemyslím tým, že keď zabránime zahraničným podnikateľom, pomôžeme tým našim. Pokiaľ viem, teraz sa pripravuje reforma celého daňového systému a tu by som mal aj apel na pani ministerku. Keď sa to pripravuje, bolo by dobré, aby sa už teraz začala okolo toho diskusia medzi podnikateľmi, medzi odborníkmi, daňovými poradcami, ktorí tiež do toho môžu vniesť veľa odborného svetla a práve tu je parketa na pomoc domácim podnikateľom, domácej podnikateľskej vrstve, ale nie tým, že nebudeme pokračovať v zákone, ktorý umožňuje určité výhody iným podnikateľom. Takže len toľko, takú poznámku na úvod a spomínal som, že sa budem venovať výlučne záležitostiam týkajúcim sa paušálnej dane.
V prvom čítaní som predniesol návrh alebo povedal som, že pripravím návrh, prednesiem ho teraz v druhom čítaní, ktorý umožní využívanie inštitútu paušálnych daní aj v súbehu s § 6, teda s príjmami zo závislej činnosti. Ja som mal po dohode s ministerstvom financií pripravený takýto návrh, ale nakoniec sme usúdili, že je potrebné to riešiť komplexnejšie, pretože sa to netýka iba priamej možnosti využitia paušálnej dane, ale týka sa to aj následných vecí, ako zjednodušiť konanie pri podávaní daňového priznania a podobne.
Ďalej bolo potrebné v súvislosti s paušálnymi daňami, pod ktoré sme zaradili novelou zo septembra tohto roku aj súkromne hospodáriacich roľníkov, bolo potrebné vyriešiť aj tieto veci v novele, takže predkladám vám, máte v laviciach viacero pozmeňujúcich návrhov, ktoré si dovolím teraz predniesť a zároveň krátko okomentovať.
1. V § 11 ods. 2 sa vypúšťajú slová "14a".
2. V § 11 ods. 3 sa vypúšťajú slová "14a".
3. V § 13 ods. 1 sa vypúšťajú slová "s výnimkou základu dane podľa § 14 ods. 5".
Zdôvodnenie k bodom 1 až 3. Navrhované úpravy sú nevyhnutné z dôvodu, že § 14 bol zákonom číslo 358/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 366/1999 Z. z. o daniach z príjmu, vypustený.
4. V § 15 odsek 2 písm. c), ako som bol upozornený, že je správnejší výraz, v § 15 ods. 2 písm. c) znie: "ktorý nemal v predchádzajúcom zdaňovacom období iné druhy príjmov uvedené v § 7 s výnimkou príjmov, ktoré sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36) a príjmov oslobodených od dane a úhrn príjmov uvedených v § 8 až 10 nepresiahol v prechádzajúcom zdaňovacom období 100 000 Sk s výnimkou príjmov, ktoré sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36) a príjmov oslobodených od dane". Koniec.
5. V § 15 ods. 5 písm. b) znie: "Daňovníkovi začnú plynúť iné druhy príjmov uvedené v § 7 s výnimkou príjmov, ktoré sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36) a príjmov oslobodených od dane alebo úhrn príjmov uvedených v § 8 až § 10 presiahne v zdaňovacom období 100 000 korún s výnimkou príjmov, ktoré sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36) a príjmov oslobodených od dane alebo", koniec citácie.
Zdôvodnenie k bodom 4 a 5. Navrhovaným znením ustanovení sa umožní uplatniť inštitút paušálnej dane aj tým daňovníkom, ktorí okrem príjmov zdaňovaných paušálnou daňou poberajú aj príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky.
6. V § 15 ods. 7 sa slová "31. januára" nahrádzajú slovami "31. marca".
Odôvodnenie. Návrhom sa zjednotí lehota na podávanie daňového priznania k paušálnej dani s lehotou na podanie dane v priznaniach k príjmom, ktoré nie sú zdaňované paušálnou daňou a, samozrejme, okrem toho sa predĺži aj lehota na možnosť prihlásenia sa k využívaniu paušálnej dane v príslušnom roku.
7. V § 15 ods. 13 znie: "Ak daňovníkovi v zdaňovacom období, na ktoré zaplatil paušálnu daň, plynuli príjmy podľa § 6 alebo aj iné druhy príjmov uvedených v § 8 až § 10 a úhrn príjmov uvedených v § 8 až § 10 nepresiahol 100 000 korún s výnimkou príjmov, ktoré sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36) a príjmov oslobodených od dane, je povinný podať daňové priznanie z týchto príjmov podľa § 38 a zaplatiť daň z týchto príjmov podľa § 13."
Odôvodnenie. Ide o nevyhnutnú legislatívnu úpravu v nadväznosti na úpravy § 15 ods. 2 písm. c) a § 15 ods. 5 písm. b) uvedené v bodoch 5 a 6, teda to, čo navrhujeme pod bodmi 5 a 6.
8. V § 23 ods. 12 písm. c) sa slová "§ 7 ods. 9, § 9 ods. 3 alebo § 14 ods. 1 a 2" nahrádzajú slovami "§ 7 ods. 9 alebo § 9 ods. 3".
9. V § 23 ods. 14 sa vypúšťajú slová "alebo § 14 ods. 1 a 2".
10. V § 23 ods. 19 sa slová "§ 7 ods. 9, § 9 ods. 3 alebo § 14 ods. 1 a 2" nahrádzajú slovami "§ 7 ods. 9 alebo § 9 ods. 3".
11. V § 26 ods. 9 sa vypúšťjú slová "alebo § 14 ods. 1 a 2".
12. V § 34 ods. 1 sa slová "§ 7 ods. 9, § 9 ods. 3 a § 14 ods. 1 a 2" nahrádzajú slovami "§ 7 ods. 9 alebo § 9 ods. 3".
Odôvodnenie ku všetkým bodom 8 až 12. Navrhované úpravy sú nevyhnutné z dôvodu, že § 14 bol zákonom číslo 358/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov, vypustený.
13. § 38 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie: "(5) Daňovník, ktorý okrem príjmov podľa § 6 a príjmov zdaňovaných paušálnou daňou nemá v zdaňovacom období iné druhy príjmov, postupuje podľa predchádzajúcich odsekov rovnako ako daňovník, ktorý má v zdaňovacom období príjmy len podľa § 6."
Odôvodnenie. Navrhované znenie upravuje spôsob vysporiadania daňovej povinnosti daňovníkov, ktorí okrem príjmov zdaňovaných paušálnou daňou poberajú príjmy len zo závislej činnosti a funkčné požitky. Na týchto daňovníkov by sa vzťahovalo ustanovenie § 38 o podávaní daňových priznaní rovnako ako na daňovníkov, ktorí majú príjmy len zo závislej činnosti a funkčné požitky, teda riadne by museli podať daňové priznanie. To znamená, že ak budú okrem príjmov zdaňovaných paušálnou daňou poberať príjmy len zo závislej činnosti, teda z pracovného pomeru, zo zdrojov na území Slovenskej republiky od jedného platiteľa alebo aj od viacerých platiteľov postupne, nemusia k týmto príjmom podávať daňové priznania. To je, myslím si, podstatné zlepšenie. Ak však budú takéto príjmy zo závislej činnosti poberať súčasne od viacerých platiteľov dane, musia podať daňové priznanie rovnako ako iní daňovníci, ktorí poberajú príjmy len zo závislej činnosti od viacerých platiteľov súčasne, čo, myslím si, je celkom logické.
Štrnásty pozmeňujúci návrh vznikol na základe odbornej debaty s pracovníkmi, ktorých sa tieto činnosti dotýkajú.
14. Príloha číslo 1 sa mení a dopĺňa takto: Vypúšťajú sa činnosti, citujem za pomlčkou, "výroba, montáž, opravy, rekonštrukcie vyhradených tlakových zariadení a vykonávanie revízií a skúšok kotlov a tlakových nádob dodávateľským spôsobom a periodické skúšky nádob na plyn". Ďalšia citácia za pomlčkou, "defektoskopické kontroly, montáž lán, zalievanie koncoviek a spojok lán, splietanie lán lanových dráh". Ďalšie za pomlčkou, "revízie a skúšky vybraných technických zariadení a lanových dráh, kontajnerov IZO".
Ďalej v texte "výroba, montáž, opravy a rekonštrukcie vyhradených zdvíhacích zariadení" sa slovo "zdvíhacích" nahrádza slovom "tlakových".
Odôvodnenie k tomuto bodu. Navrhovaným znením sa z pohľadu možnosti využívania inštitútu paušálnej dane zrovnoprávnia revízni technici vo všetkých štyroch druhoch vyhradených technických zariadení. Doteraz to tak nebolo. Keď revízny technik tlakových zariadení sa nemohol zdaňovať paušálnou daňou, ale revízny technik, ktorý robil v odbore zdvíhacích elektrických a plynových zariadení, sa mohol zdaňovať paušálnou daňou, teda urobil sa tu určitý kompromis, ktorý zrovnoprávňuje všetkých revíznych technikov.
Vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, prosil by som vás, aby ste pozmeňujúce návrhy, ktoré som predložil, podporili. Nedávajú zvýšený nápor na štátny rozpočet, sú len zlepšením inštitútu paušálnej dane, rozširujú určitým spôsobom okruh osôb, ktoré ju môžu využiť. A chcel by som vás požiadať, aby body v spoločnej správe 13, 14 a 15, tak ako ich odporúča gestorský výbor, sme neschválili - 13, 14, 15 - a namiesto nich schválili tých 14 pozmeňujúcich návrhov, ktoré som teraz predložil v mene skupiny poslancov.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami chcú reagovať dvaja poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Chcem doplniť pána poslanca Prokopoviča. Som prekvapený, že žiada vypustiť množstvo položiek z tohto nezmyselného zákona, ktorý tu pani ministerka s takou pompou prezentuje, a chcem znova požiadať o vypustenie toho, aby sa vôbec nehlasovalo o pozmeňujúcom návrhu alebo aby poslanci hlasovaním odmietli pozmeňujúci návrh, ktorý predložil pán poslanec Maňka. A mňa trápi, že je tam podpísaný, žiaľbohu, aj pán poslanec Fico, lebo dodatočne sme v poslaneckom klube rozmýšľali, že ide o jeden z ďalších podvodíkov pani ministerky Schmögnerovej a pána ministra spravodlivosti Čarnogurského, tentoraz na sudcov Slovenskej republiky, ktorých pán minister za každú cenu chce vyhodiť zo zamestnania po 65. roku, aby nedostali odchodné. Ak tak pán minister urobí, pani ministerka zase zarobí na ľudskej biede.
Pokladám to za nečestné a nemorálne, pani ministerka, a ak sa na to pán poslanec Maňka prepožičal a niektorí ďalší ako pán Tatár, samozrejme, pán Gašparovič mi tu hovorí, že to nedovoľuje ani legislatívny postup, ani legislatívne pravidlá, ani elementárna logika toho, jednoducho treba odmietnuť v každom prípade túto "maňkovštinu", ktorou sa pán Maňka snaží zachraňovať pani ministerku už takmer dva roky. Ja som prekvapený, že Strana demokratickej ľavice s takým niečím vychádza a snaží sa kryť pánu ministrovi Čarnogurskému týmto spôsobom chrbát. Alebo ste zasa osud sudcov po 65. roku vymenili za niečo iné, pán Maňka?
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Kolláriková.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Ďakujem.
Pani ministerka, zákon, návrh zákona, ku ktorému je viac pripomienok ako bodov vlastného zákona, nie je určite kvalitne pripravený. Je to neodborný materiál. Preto by ste, pani ministerka, mali tento návrh zákona stiahnuť...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa, musíte reagovať na predrečníka.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Áno, reagujem na predrečníka, že súhlasím s tým, čo povedal pán kolega. A ministerstvo financií by sa malo týmto materiálom, ktorý sa považuje za nosný materiál pre rozpočet, zodpovednejšie zaoberať. Súhlasím s kolegom Prokopovičom, že zahraničným podnikateľom by sa mali vytvárať rovnaké podmienky ako našim alebo, lepšie povedané, našim podnikateľom by sa mali vytvárať také isté podmienky ako zahraničným podnikateľom. Alebo vám nezáleží na našej podnikateľskej sfére? Nechcete ju? Tým len dokazujete, že vlastne nemienite napĺňať programové vyhlásenie aj v tejto oblasti.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.
Pýtam sa pani ministerky, či sa chce vyjadriť k rozprave.
Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Vážený pán predsedajúci,
poslankyne, poslanci,
dovoľte mi, aby som sa postupne vyjadrila k rozprave vo všeobecnej polohe a potom k jednotlivým pozmeňujúcim návrhom.
Najskôr by som chcela vysvetliť, že počet pozmeňujúcich návrhov, ktorým argumentujete v takom smere, že nasvedčuje, že je nekvalitná predloha, vznikol jednoducho preto, že mnohí poslanci chceli využiť prerokúvanie tohto zákona a prišli s desiatkami návrhov, ktoré sú nad rámec zákona, čo už vonkoncom nesúvisí s kvalitou alebo nekvalitou predlohy.
Ministerstvo financií v tejto chvíli končí vyhodnocovanie pripomienkového konania k návrhu reformy daní. Pristúpili sme k príprave tohto návrhu z jednoduchého dôvodu. V ostatnom období sme boli svedkami, keď sa veľmi často vstupovalo do zákonov o daniach. Dokonca sme boli svedkami aj toho, že v iných zákonoch sa vstupovalo do zákona o dani z príjmov a jedným z takých príkladov je nedávno schválený zákon o sudcoch, ku ktorému sa vyjadroval aj teraz pán poslanec Cuper. Takýmto spôsobom sa, samozrejme, do daňovej problematiky vnášajú mnohé prvky, ktoré sú nekonzistentné so zámermi daňovej politiky Slovenskej republiky. Naším zámerom je, samozrejme, urobiť daňovú legislatívu, aby spĺňala niektoré základné princípy, princíp daňovej spravodlivosti ako jeden z dôležitých princípov. Samozrejme, dane sú nie preto, že by sme jednoducho chceli nimi kohokoľvek motivovať, dane sú tu jednoducho preto, aby plnili svoju základnú fiškálnu funkciu, aby generovali prostriedky do štátneho rozpočtu, ktoré sa potom následne použijú na rôzne iné ciele.
Naším ďalším zámerom je, aby sme v rozmedzí, ktoré je potrebné, postupne aj harmonizovali daňovú legislatívu s legislatívou Európskej únie. Je zrejme známe, že najväčší dôraz sa kladie práve na harmonizáciu legislatívy daní, ktoré sa týkajú spotreby. Či už je to daň z pridanej hodnoty alebo sú to spotrebné dane. Stupeň harmonizácie v prípade dane z príjmov nie je až taký významný, napokon v tomto smere nie je dostatočná koordinácia daňových politík ani členských štátov Európskej únie.
Vrátim sa však k základnej myšlienke, že nie je prípustné, aby sme zasahovali takto ad hoc často voluntaristicky, často plniac určité úzke záujmové skupiny do daňovej legislatívy. Nie nadarmo Ústava Slovenskej republiky neumožňuje, aby sa uskutočnilo referendum o daniach. Myslím si, že spoločnou snahou všetkých poslancov, ale aj vlády by malo byť, aby sme zaviedli do verejných financií poriadok a súčasťou toho musí byť aj disciplína a poriadok v otázkach daní. Začať však musíme sami od seba. Ja, samozrejme, chcem, aby práve návrh reformy daní bol príležitosťou, kde by sme si spoločne vytýčili zámery, ktoré sú však realizovateľné a ktoré neodporujú tým všeobecným zámerom, o ktorých som pred chvíľočkou hovorila.
Chcem ubezpečiť aj pána poslanca Prokopoviča, že už aj niektorí podnikatelia mali možnosť sa vyjadriť k reforme daní a budem veľmi rada, keď sa k nej vyjadria, kým dokonca prejde schvaľovacím procesom, aj niektoré záujmové podnikateľské skupiny, pretože vypočuť si ich treba. Samozrejme, závery budú potom závisieť od toho, do akej miery sú tieto ich návrhy v zhode alebo nezhode s verejnými záujmami. Samozrejme, že diskusia prebehne aj na pôde Rady hospodárskej a sociálnej dohody a tak ďalej a tak ďalej.
K všeobecným poznámkam by som sa chcela vyjadriť ešte v tomto smere. Zaznelo tu veľa výpadov, lebo inak to ani nemôžem nazvať, proti vláde Slovenskej republiky v takom smere, že nevytvára priaznivé podmienky pre podnikateľov. Myslím si, že začal pán poslanec Šepták a pokračovali v tomto duchu aj mnohí iní poslanci opozície. Chcela by som vám položiť azda protiotázku: Ktorá vláda vytváraním vhodných podmienok zabezpečila, že poklesli úroky v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi takmer o 15 až 20 percentuálnych bodov? Pokiaľ viem, nebola to vláda, ktorá pozostávala zo subjektov HZDS, SNS a ZRS, ale bola to táto vláda. Samozrejme, že pokrok nastal predovšetkým v úrokových sadzbách na medzibankovom trhu, dennodenne si môžete prečítať, za čo sa dnes obchoduje a možno si môžete aj zalistovať v pamäti, za čo sa obchodovalo pred viac ako dvoma rokmi. Tu skutočne došlo k poklesu o viac ako 20 %.
Postupne sa to odráža aj v úrokoch z komerčných úverov. Dnes sme svedkami toho, že dobrí klienti sú schopní získať úvery aj za 8 - 8,5 %. Porovnajte to s úrokovými sadzbami spred dva a pol roka. Rovnako pre podnikateľov je veľmi dôležitá aj stabilita kurzu. Najčastejšie poslanci opozície porovnávajú kurz s US dolárom, a pritom zámerne a jednoznačne zamlčujú fakt, že pre Slovenskú republiku je dôležité predovšetkým porovnávať kurz slovenskej koruny k euro a nepriaznivý vývoj kurzu voči americkému doláru je spôsobený predovšetkým nepriaznivým vývojom euro voči americkému doláru a až následne slovenskej koruny voči americkému doláru. Myslím si, že je veľmi priaznivým pre podnikateľov fakt, že kurz slovenskej koruny voči euro je v zásade v priebehu celého roka stabilný. Drobné oscilácie sú prirodzené vzhľadom na to, že kurzová politika, ktorá sa používa, je založená na floatingu.
Rovnako ako by ste boli, vážení poslanci opozície, zabudli, že nie vy ste znížili daňové zaťaženie podnikateľov, ale bola to táto vládna koalícia, ktorá, aj keď musím naozaj hodnotiť to rozhodnutie ako rozhodnutie, ktoré išlo nad rámec možností Slovenskej republiky, ale napriek tomu znížila daňové zaťaženie veľmi významným spôsobom. Ak niektorý z týchto faktorov svedčí o tom, že by vládna koalícia nevytvárala priaznivé podmienky pre podnikateľov, tak potom zrejme asi do toho vonkoncom nevidím.
Chcela by som jednoznačne povedať, že o zlepšení podnikateľského prostredia údaje, ktoré som uviedla - vývoj úroku, kurzu, vývoj daňového zaťaženia - jednoznačne svedčia, že došlo k výraznému zlepšeniu podmienok. Čím nechcem povedať, že môžeme byť s tým spokojní, rozhodne nie a musíme postupovať v takom smere, aby sa podmienky pre podnikateľov ďalej zlepšovali. Škoda, že aj napokon zákony, ktoré sa prednedávnom schvaľovali, nie vždy sa nám podarilo presadiť to, čo aj predkladateľ chcel. Len pripomeniem napríklad zákon o súdnych poplatkoch, zákon o správnych poplatkoch, keď ste chceli znovu vytvoriť lepšie podmienky pre podnikateľov, ale výsledný efekt nebol taký, aký bol zámer predkladateľa.
Tretia, veľmi často opakovaná pripomienka smerovala k tomu, že diskriminujeme domácich podnikateľov. Pred chvíľočkou som vysvetlila, ako sa podarilo vytvárať priaznivejšie podnikateľské prostredie pre podnikateľov a aj zámery, ako pokračovať ďalej. Na druhej strane, keby sme chceli domácim podnikateľom v plnom rozsahu poskytnúť také zvýhodnenia ako zahraničným investorom, evidentne by došlo k tomu, že by v podstate takmer nikto neplatil dane. To by znamenalo podstatný výpadok príjmov pre štátny rozpočet a ohrozenie výkonu funkcií štátu, ktoré štát jednoducho vykonávať aj musí. Takže stojíme pred dvoma zlami a volíme si cestu menšieho zla. Iste, pripustím, že vytvárame vhodnejšie podmienky pre zahraničného podnikateľa, ale s tým, že chceme jednoducho uspieť v súťaži, ktorá v tomto geografickom priestore je.
Je to naozaj tak, že v Slovenskej republike je podiel zahraničných investícií na hlavu najnižší a je to aj preto, lebo okolité štáty ako Česko, Poľsko, Maďarsko ponúkajú kompatitívnejšie podmienky a ponúkajú aj väčšie daňové stimuly. Každý minister financií sa nepochybne kriticky vyjadruje k poskytovaniu týchto daňových zvýhodnení, ale na druhej strane musí s tým súhlasiť v dobrej viere, že poskytnutie takýchto daňových zvýhodnení vytvorí nové pracovné príležitosti, umožní, aby sa zvyšovala produkcia, export a tak ďalej a že s istým časovým odstupom to bude mať pozitívne dôsledky na príjmovú časť štátneho rozpočtu.
Jednoznačne odmietam všetky vyjadrenia poslancov, ktoré idú smerom k tomu, aby sme tento zákon stiahli, ktoré znevažujú prácu vlády Slovenskej republiky a tých, ktorí na tomto zákone pracovali, vyjadrenia hovoriace o daňovom chaose, hazarde. Jednoducho nezodpovedajú skutočnosti a chápem ich len ako politické zveličovanie s celkom presným zámerom.
Dovoľte mi, aby som sa teraz vyjadrila k jednotlivým konkrétnym návrhom, pretože je potrebné sa k nim vyjadriť.
Najskôr, ak dovolíte, chcela by som upozorniť, v ktorých prípadoch predkladateľ uplatní, teda po prvé požiadal by, aby sa hlasovalo oddelene, a po druhé, v ktorých prípadoch chce uplatniť novelizovaný zákon o rokovacom poriadku a nebude súhlasiť, aby došlo k hlasovaniu. Využíva tú možnosť, ktorú novelizovaný zákon o rokovacom poriadku poskytuje, keď návrh poslanca ide nad rámec zákona.
Predkladateľ odporúča, aby zo spoločného hlasovania boli vyňaté body 5, 11, 33, 38 a 39. Ďalej, využijúc novelizovaný zákon o rozpočtových pravidlách, žiada, aby sa nehlasovalo o bodoch 4, 26 a 45, pretože tieto body idú nad rámec zákona, ktorý predkladateľ pripravil a predložil do Národnej rady. V ostatných prípadoch, ktoré som uviedla, predkladateľ súhlasí s tým, aby sa hlasovalo rovnakým spôsobom, ako je návrh gestorského výboru. Hlasovať inak odporúča v bodoch 5, 11 a 33.
Počas prerokovania bolo predložených mnoho individuálnych návrhov pánov poslancov a nemám ich pravdepodobne usporiadané presne v tom poradí, ako tieto návrhy vznikli, ale budem sa snažiť aspoň čiastočne dodržať postupnosť ich predkladania.
Ako prvý vystúpil pán poslanec Šepták, ktorý predložil dva návrhy. Prvý sa týkal § 35a a druhý sa týkal § 24. Obsah jeho návrhu v § 35a bol v zásade taký, aby sa umožnilo zvýhodňovanie nielen domácich investorov, ale aj zahraničných investorov, aj keď to zúžil len na otázku vybraných služieb. V úvode som vysvetľovala, prečo je nevyhnutné, aby sme v danej situácii vytvorili vhodnejšie podmienky pre zahraničných investorov. Takže predkladateľ nesúhlasí s týmto návrhom.
Druhý návrh sa týka, myslím si, že už dosť ošúchanej témy, o ktorej sa už niekoľkokrát diskutovalo v parlamente, kde sa navrhuje vypustiť limity na odpisy na nájomné osobných automobilov. S návrhom nesúhlasíme. Dovoľte mi, aby som aj zdôvodnila nesúhlas predkladateľa. V zákone o daniach z príjmov je možné stanoviť výšku výdavkov aj iným spôsobom, výšku výdavkov, ktorá sa odpočíta od zdaňovaných príjmov aj iným spôsobom, ako sa vykazuje náklad pri účtovných predpisoch. Myslím si, že tohto si musíme byť vedomí, pretože často sa navrhuje, aby všetko to, čo je podľa účtovného predpisu výdavok, sa zároveň zohľadňovalo aj ako položka, ktorá sa dá uplatniť pri odpočítaní z daňového základu. Jednoducho tak to nie je a toto je jeden z príkladov, keď aj predkladateľ upozorňuje na odlišnosť jednak stanovenia výšky výdavkov na účely zdaňovania a jednak na účely účtovania.
Zdôvodnenie, ktoré predniesol pán poslanec, rovnako nie je nové zdôvodnenie. Čísla, ktorými argumentoval, sú čísla, voči ktorým, samozrejme, je potrebné urobiť istý komentár. Nechcem to veľmi predlžovať, jednoducho chcem uviesť, že čísla, ktoré ste prevzali zrejme od lízingových spoločností, nerozlíšili medzi tým, o aký dovoz automobilov ide, či ide o automobily na osobnú spotrebu, alebo na podnikateľské účely a nezohľadňujú, samozrejme, fakt, že z každého dovezeného auta jediné, čo sa vyberá, je príslušné clo, pokiaľ to nie je auto dovezené z Českej republiky a príslušná DPH a myslím si, že veľmi jednoduchým spočítaním ľahko prídete na to, že k stratám, údajným stratám, ako to uvádzajú prepočty lízingových spoločností, nedošlo. Chápem záujmy lízingových spoločností, voči nim nemožno nič namietať, ale pre mňa je primárny verejný záujem a verejný záujem jednoznačne hovorí, aby sme nesúhlasili s návrhom pána poslanca Šeptáka.
K návrhu pána poslanca Maxona - obsahuje vlastne tri návrhy. K bodu 84 ministerstvo financií, resp. predkladateľ, ak mi dovolíte, môže súhlasiť s týmto návrhom, je to návrh, aby sa doplnil odkaz k bodu 84, myslím si, že voči tomuto nemáme námietky.
V prípade návrhu, ktorý sa týka bodu 111, predkladateľ s týmto návrhom nesúhlasí. Dovoľte mi, aby som vás stručne oboznámila so stanoviskom. Zo súčasného znenia ustanovenia o zdaňovaní úrokov a zdaňovaní vkladov nevyplýva, že by sa toto ustanovenie nevzťahovalo na vklady zriadené pred účinnosťou tohto zákona. Znamená to, že úroky, ktoré banka pripisuje z týchto vkladov po účinnosti tohto zákona, sa budú zdaňovať zvýhodnenou 5-percentnou sadzbou dane. Čiže netreba to uplatňovať, netreba to osobitne upravovať.
K bodu 96 - predkladateľ nesúhlasí. Zdôvodnenie. Podľa ustanovenia § 48 ods. 1 môže daňovník rozhodnúť, že 1 % ním zaplatenej dane sa použije na úhradu výdavkov na vzdelávanie, to znamená, že aj na školstvo. Z tohto dôvodu nie je potrebné toto ustanovenie dopĺňať o navrhované znenie. Nebolo to ako pozmeňujúci návrh, ale v rozprave sa vyjadril pán poslane Maxon dvakrát k bodu 111, jeho pripomienka sa týkala § 58b ods. 4. Chcem upozorniť, že v tomto prípade išlo o zámernú pozitívnu retroaktivitu, aby si do odpisov podnikateľ mohol zahrnúť hodnotenie už v zdaňovacom období 2000.
Ďalšie z návrhov, ktoré mám v rukách, boli návrhy pána poslanca Maňku. Veľmi stručne by som chcela povedať, že predkladateľ súhlasí s týmito návrhmi. Návrh, ktorý hovoril o odložení účinnosti valorizácie odpočitateľnej položky, odpovedá pripravovanej, resp. diskutovanej reforme daní, takže aj keď sme nepredpokladali, resp. presne neurčili výšku, je to v súlade s tým, že sme to chceli realizovať k 1. 1. 2002.
K návrhu, ktorý bol, myslím si, označený ako návrh dva pána poslanca Maňku a týka sa § 35a. Tento návrh je určitým kompromisným riešením medzi návrhom, ktorý je vo vládnom návrhu, a medzi návrhom, ktorý je v spoločnej správe a s ktorým predkladateľ nesúhlasí. Je kompromisné riešenie v tom smere, že vytvárame väčší priestor na účasť domáceho investora, aby spolu so zahraničným investorom spĺňal kritériá na poskytnutie daňových úľav. Nechceme však, resp. nemôžeme si dovoliť ohroziť daňové príjmy, a preto je v tomto prípade nutné, aby sa predsa len upravila trošku smerom nahor hranica, ktorá je jedným z tých kľúčových kritérií, po splnení ktorých je možné si nárokovať na daňový úver. Takže ako kompromisné stanovisko toto môže predkladateľ podporiť.
Tretí návrh pána poslanca Maňku sa dotýkal sudcov. Zároveň tým reagujem na ostré invektívy zo strany pána poslanca Cupera. Jednoducho je to presne ten konkrétny príklad, keď sa skutočne dokonca bez vedomia rezortu, ktorý z kompetenčného zákona má na starosti čistotu daní a daňovú problematiku ako takú iných zákonov, zasahuje do daňových zákonov. Navyše nie vhodným spôsobom sa zasahuje, pretože naozaj je spôsob úpravy článku II v zákone o sudcoch nerealizovateľný. Chcem totiž povedať, že zrejme poslanec, ktorý pripravil tento návrh, vychádzal z analogických úprav, ktoré sú v zákonoch, ktoré sa týkajú ozbrojených zložiek, kde existuje výsluhové. V zákone o sudcoch však výsluhové neexistuje, takže naozaj takéto riešenie nie je ani vykonateľné. Navyše neviem o tom, že by sudcovia predstavovali skupinu slovenskej spoločnosti, ktorá je veľmi zle platená a ktorá, tak ako povedal pán poslanec Cuper, si zasluhuje nejaké, ja neviem, osobitné sociálne úpravy.
Chcem len pripomenúť, že pri ozbrojených zložkách to, že sa nezdaňuje ich výsluhové, súvisí, samozrejme, s tým, že všetky tieto zložky počas výkonu svojej práce prichádzajú do ohrozenia svojho života. Myslím si, že to bol aj zámer zákonodarcu, ktorý prišiel s takýmto návrhom a ktorý aj v minulom volebnom období Národná rada schválila. Samozrejme, situácia je celkom iná pri sudcoch. Chcem povedať, že zákon o sudcoch vytvára veľmi veľké zvýhodnenie tejto skupiny, a myslím si, že ďalšie zvýhodňovanie je jednoducho nad rámec toho, čo by sme asi mohli nazvať dobré mravy v spoločnosti.
Ďalej by som sa chcela vyjadriť k návrhu pána poslanca Orosza. Bola by som veľmi rada, keby tento návrh naozaj prešiel. Nie preto, že by sme neboli presvedčení, že výrok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky neodpovedá zneniu zákona číslo 511, ale práve preto, aby sme predišli takýmto možným komplikáciám pri dodaňovaniach, s ktorými sme sa stretli práve v období, keď sme robili kontrolnú akciu u vlastníkov luxusných víl, kde myslím si, že presne podľa jednej šablóny preukazovali, že získali prostriedky z úverov, ktoré vybrali vo Švajčiarsku, ale všetci veľmi dobre vieme, že Švajčiarsko má neprestrieľné bankové tajomstvo, takže je veľmi ťažké nám potom dodaňovať. Ale chceli sme naozaj, aby bol poriadok. Bohužiaľ, predchádzajúca vládna koalícia práve úpravu tejto hmotnoprávnej normy, ktorá by nadväzovala na procesnú normu, neurobila, je najvyšší čas, aby sme to urobili my. Tak prosím o podporu návrhu pána poslanca Orosza.
Návrhy pána poslanca Prokopoviča boli starostlivo prediskutované. Myslím si, že sú pripravené tak, že nadväzujú na ostatnú novelu zákona číslo 366, ktorá bola práve iniciatívou skupiny poslancov. Dotvárajú ju a myslím si, že je to zasa istý krok na podporu podnikateľov, ktorí budú schopní čerpať paušálnu daň. Takže prosím o podporu.
Pán poslanec Mesiarik predložil 2 návrhy, resp. za skupinu poslancov. Jeden návrh sa týka, v zásade tak zjednodušene by som povedala, bytovej výstavby. Obsahuje tri body k § 4 ods. 1. K § 12 mi dovoľte, aby som vás požiadala, aby ste nepodporili tieto návrhy, a rada by som aj vysvetlila prečo. Prvý návrh pána poslanca, ktorý sa týka § 4 ods. 1, je dokonca návrhom, ktorý by zhoršil situáciu pri predaji bytov a iných nehnuteľností. Pravdepodobne vznikol skôr, určite to nebol zámer predkladateľa, tak vznikol pravdepodobne z toho, že nebol možno časový priestor, aby sa to dostatočne neprediskutovalo. Môžem asi povedať, že dôsledkom predloženého návrhu by bolo, že príjmy z predaja bytov a ďalších nehnuteľností nebudú oslobodené od dane ani po splnení zákonom ustanovených podmienok. To určite nebolo zámerom predkladateľa, takže prosím, ak nechceme poškodiť, nehlasujme za tento návrh. To sú body 1 a 2.
Bod číslo 3 je trošku iný. Tiež sa týka bytovej výstavby, ale jednoznačne nemôžeme súhlasiť s týmto návrhom. Chcem len povedať, že tento návrh sa z času na čas už objavoval, a chcem vysvetliť, prečo s ním nemôžeme súhlasiť. Slovenská republika sa rozhodla podporovať rozvoj bytovej výstavby veľmi transparentným spôsobom, a to, že sa vlastne poskytujú dotácie. Dotácie sa poskytujú troma spôsobmi: do Štátneho fondu na podporu rozvoja bývania, ďalej do stavebného sporenia, to je jedna stavebná prémia a tretia do hypotekárneho úverovania na úhradu rozdielov medzi komerčnými úrokovými sadzbami a hypotekárnymi úverovými sadzbami, čiže na bonifikáciu úrokov.
Kedykoľvek sme o tomto diskutovali s odborníkmi zo zahraničia, veľmi ocenili, že takýmto prehľadným spôsobom sa podporuje rozvoj bytovej výstavby. Akékoľvek iné spôsoby podporovania - a tu je presne návrh, aby sa znovu cez daň z príjmov podporoval rozvoj bývania - sa vo všeobecnosti nepokladajú za vhodné spôsoby. Tu totiž môže veľmi často dochádzať k rôznym daňovým únikom a pri dnešnej vybavenosti daňovej správy nie sme schopní identifikovať zneužitie tohto ustanovenia. Navyše, pokiaľ si podrobne prečítate návrh, s ktorým prišiel pán poslanec Mesiarik, kde možno až do výšky 50 000 korún ročne si odpočítavať v období 10 rokov z daní, tak môžem povedať, že iste nevieme dnes odhadnúť, koľko ľudí by si to uplatňovalo. Ale títo ľudia, spravidla z tých nižších príjmových skupín by vlastne neplatili daň, ani korunu dane do rozpočtu. Takže má to veľmi vážne aj rozpočtové dôsledky a aj v tomto smere prosím, aby ste návrh pána poslanca Mesiarika nepodporili.
Druhý návrh pána poslanca Mesiarika sa dotýka stálej prevádzkarne. Zdá sa mi, že tu nedochádza k dostatočnej komunikácii medzi predkladateľom a pánom poslancom Mesiarikom, možno bude čas pred záverečným hlasovaním, aby sme si o tom ešte povedali. Chcem len povedať, že na daňové účely sa prevádzkareň definuje inak, ako to požaduje pán poslanec, kde v alternatíve číslo 12 odkazuje na stavebný zákon a že tak, ako je to ošetrené v tomto zákone, sa vlastne dosahuje zámer, s ktorým prichádza pán poslanec Mesiarik. Ale ak bude potrebné si to ešte podrobnejšie vysvetliť, ak bude na to časový priestor, samozrejme, odborníci z ministerstva financií sú ochotní sa ešte k tomu podrobnejšie vyjadriť.
Zdá sa mi, že som sa asi vyjadrila ku všetkým poslaneckým návrhom. Takže mi dovoľte, aby som sa vám poďakovala za pozornosť.
Ďakujem.